12. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda, ctené panie poslankyne, vážení páni poslanci, po prečítaní si pripomienok pána prezidenta k novele zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich, ktorý vrátil predmetnú novelu Národnej rade, ma napadlo niekoľko otázok, prečo je potrebné tak zásadným spôsobom zasiahnuť do fungovania súdnictva. Hoci patrím k tým mladším poslancom, dobre si pamätám, že najväčšiu reformu bolo potrebné a nielen v justícii, urobiť v rámci prístupových rokovaní pri vstupe Slovenskej republiky do Európskej únie. Na týchto zmenách, ktoré viedli k zosúladeniu nášho súdneho systému a práva so štandardami únie sa podieľali odborníci tak z dnešnej opozície i koalície. Prečo dnes, ak je treba urobiť nejaké zmeny, rušia sa základné kontrolné mechanizmy a transparentné princípy v súdnictve? Žijeme v demokracii a systém, ako aj zákony nie je možné prispôsobovať výlučne k potrebám vládnucej garnitúry. Toto je zneužívanie demokracie a autoritárstvo. Hlava štátu dala možnosť pani ministerke spravodlivosti Žitňanskej otvoriť dialóg v odborných kruhoch na tému justícia a vymožiteľnosť práva. Pretože v pripomienkovom konaní sa ignorovali akékoľvek odborné pripomienky z radov Súdnej rady a stavovských sudcovských organizácií. Čo ma mrzí najviac, že namiesto akejsi novej politickej kultúry sme svedkami valcovania bez toho, aby si vláda uvedomila následky. Osobne ma ako mladého človeka zaujal problém justičných čakateľov, kde vidím veľké protiústavné riziko a nielen morálne škody. Dovolím si preto prezentovať základné problémové časti tejto novely, týkajúcich sa práve úpravy justičných čakateľov.
Inštitút justičného čakateľa má nielen na území Slovenka, ale aj v iných krajinách Európy napr. v Čechách dlhodobú tradíciu a jeho opodstatnenosť je historicky overená. Zo strany ministerstva spravodlivosti nebol predložený jediný rozumný dôvod prečo by justícia ako jediná z klasických právnických profesií nemala mať možnosť vychovávať budúcich sudcov. Všetky právnické profesie pripravujú v rámci prípravnej praxe svojich nástupcov. Prokuratúra vychováva prokurátorov formou právnych čakateľov prokuratúry. Advokáti, exekútori a notári majú svojich koncipientov. Musia mať trojročnú prax. Navrhovanou zmenou však štát deklaruje, že funkcia sudcu, čo možno považovať aj za vrchol spomedzi právnických povolaní, nie je natoľko náročná ako iné právnické povolania, aby vyžadovala systematickú prípravu, hoci rozhoduje doslova o životoch ľudí a ekonomickom prostredí. Justičný čakateľ na rozdiel od všetkých ostatných uchádzačov o sudcovské povolanie je vyslovene školený a pripravovaný na výkon tohto mimoriadne náročného povolania.
Podobný projekt podporujú napríklad americké inštitúcie v Macedónsku, kde budúcich sudcov školí Justičná akadémia. V danej súvislosti je potrebné ešte poukázať na fakt, že zámer vlády Slovenskej republiky obsadzovať voľné miesta sudcov aj odborníkmi, ktorí pôsobili v prostredí mimo justície môže mať neželaný dopad na kvalitu výkonu sudcovského povolania. Bude mať sudcov na objednávku, pani ministerka? Pani ministerka Žitňanská, koľko úradníkov vášho ministerstva odišlo pred parlamentnými voľbami v roku 2006 do talára? Ako zabránime, že vplyvné advokátske kancelárie alebo lobistické skupiny nebudú mať vlastných sudcov? Veľa ľudí sa čuduje, ako je možné, že sudca, ktorý odsúdil na osem rokov Černáka za vydieranie ho teraz obhajuje? Nuž, umožňuje to zákon a vaša právna úprava bude znamenať, že advokát obhajujúci aj ľudí z podsvetia sa bude môcť stať sudcom. A ak bude prednášať na niektorej z právnických fakúlt, môže ísť dokonca rovno na Najvyšší súd. Prepáčte, ale ja toto považujem už za hazard s bezpečnosťou štátu. Slovensko je počtom obyvateľov veľmi malá krajina a myslím si, že sudca by nemal vykonávať pred nástupom do taláru inú právnickú profesiu s výnimkou prokurátora. Pretože práca sudcu, ako aj celý chod súdu a charakter súdnej agendy je natoľko špecifický, že je potrebné, aby ho sudca ovládal ešte predtým ako sa stane sudcom, a nie aby si ho osvojoval, takpovediac za pochodu, súčasne s výkonom sudcovskej funkcie.
Ešte krátka poznámka k toľko spochybňovaným výberovým konaniam na miesta justičných čakateľov. Do výberových konaní na funkciu justičného čakateľa sa mohol prihlásiť ktokoľvek, kto spĺňal zákonom určené kritériá. Zúčastnili sa ich stovky uchádzačov, všetci justiční čakatelia prešli riadnym verejným a otvoreným výberovým konaním, ktoré síce niektoré médiá účelovo spochybňujú, napriek tomu neboli žiadnym z neúspešných uchádzačov napadnuté. Len na pripomenutie uvediem, že samotné výberové konanie na funkciu justičného čakateľa prebiehalo v troch etapách. Po absolvovaní písomných testov a preklade z cudzieho jazyka, nasledujú niekoľko hodinové psychologické testy a konanie sa uzatvára ústnou časťou, pričom výberové konanie prebieha spravidla tri dni. Treba tiež uviesť, že takéto výberové konanie je totožné s výnimkou vypracovania súdneho rozhodnutia s výberovými konaniami na funkciu sudcu. Vypracovanie súdnych rozhodnutí je však súčasťou justičnej skúšky, ktorú je justičný čakateľ povinný absolvovať po uplytnutí trojročnej prípravnej praxe. Absolvovanie ďalšieho výberového konania justičnými čakateľmi na funkciu sudcu v zmysle navrhovanej právnej úpravy je v danom kontexte bez akéhokoľvek opodstatnenia účelovo duplicitné a popierajúce zmysel a význam už absolvovaného verejného a riadneho výberového konania. Tým, že navrhovaná novela mení príslušné ustanovenia zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich upravujúce postavenie, práva a povinnosti justičných čakateľov, tento fungujúci ištitút správneho poriadku Slovenskej republiky odstraňuje. Existujúcich justičných čakateľov de facto vydiera, keď ich núti buď odísť z justície, alebo stať sa vyššími súdnymi úradníkmi. Na túto pozíciu sa pritom existujúci čakatelia nehlásili. Novela zavedie aj dve odlišné skupiny vyšších súdnych úradníkov. Nakoľko jedna skupina bude tá, ktorá bola prijatá na funkciu vyššieho súdneho úradníka výberovým konaním určeným na funkciu vyššieho súdneho úradníka a druhá skupina budú vyšší súdni úradníci, ktorí boli prijatí na základe výberového konania totožného s výberovým konaním na sudcu, teda teraz existujúci justiční čakatelia. Navrhovaná právna úprava, tak ako vo svojich pripomienkach naznačil aj prezident, pôsobí spätne, nakoľko zasahuje do práv nadobudnutých v súlade so zákonom do minulosti, a to výrazne negatívnym spôsobom. Takýto postup Ústava Slovenskej republiky nielen nepripúšťa, ale priamo vylučuje.
Z viacerých nálezov ústavného súdu vyplýva, že k imanentným znakom právneho štátu neodmysliteľne patrí aj požiadavka právnej istoty, ktorá v sebe zahŕňa princíp oprávnenej dôvery v právo, legitímnych očakávaní, predvídateľnosti práva, zákazu retroaktívneho pôsobenia práva, ochrany nadobudnuteľných práv a rad ďalších. Môžeme si pozrieť nálezy Ústavného súdu.
Vychádzajúc z uvedených záverov a právnych názorov vyslovených Ústavným súdom Slovenskej republiky možno konštatovať, že navrhovaná právna úprava je retroaktívna, nakoľko zakladá účinky do minulosti. Otázka retroaktivity, kde chceme niekomu vziať už nadobudnuté práva právnou úpravou, aby platila spätne do minulosti, je jasná otázka pre druhákov právnických fakúlt, preto ma udivuje postoj docentky práva. To v právnom štáte nie je prípustné.
Protiústavnosť pripravovanej zmeny spočíva najmä v tom, že nerieši stret platnej a navrhovanej právnej úpravy. V navrhovanej novele chýbajú prechodné ustanovenia, ktoré by upravovali právne postavenie už existujúcich justičných čakateľov prijatých za účinnosti stále aktuálne platného zákona. Totožná situácia už vznikla v roku 2003, kedy práve súčasná vládna koalícia stret a rozpor jednotlivých právnych úprav riešila prostredníctvom prechodných ustanovení zákona, podľa ktorých sa ustanovenia o povinnosti zúčastniť sa výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu nepoužili pre justičných čakateľov, ktorí sa justičnými čakateľmi stali pred nadobudnutím účinnosti vtedajšej novely zákona. Na mieste teda vyvstáva otázka, prečo nepredísť konfliktu s ústavou takýmto spôsobom aj v súčasnosti, tak ako to navrhol aj prezident Slovenskej republiky vo svojich odborných pripomienkach po vrátení zákona do Národnej rady Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie, alebo snáď možno hľadať za navrhovanou novelou iný zmysel?
Na záver si dovolím jednu poznámku. Stále počúvame reči, aké budú výberové konania transparetné a nezávislé. Nuž, asi to musí byť veľká náhoda, že všetky významné riaditeľské posty, napríklad legislatíva, civilná sekcia i trestný odbor obsadili bývalí absolventi právnickej fakulty z Košíc z jedného ročníka. Navyše, viacerí pracovali predtým na ministerstve alebo v rezorte. Takže, sú tu vážne podozrenia, že táto právna úprava slúži na to, aby ste si dosadili vlastných sudcov, dokonca ako docentka práva sa teoreticky aj vy môžete stať bez praxe na súde sudkyňou. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. S faktickou poznámkou sa prihlásil pán poslanec Podmanický, uzatváram možnosť sa prihlásiť.

Ďakujem pekne. Ja chcem poďakovať pánovi poslancovi Kolesíkovi za vystúpenie. Ak dovolíte, chcel by som ešte doplniť niektoré jeho slová predovšetkým v súvislosti s tým, čo sa dnes v Národnej rade udialo a to opätovné zabránenie vystúpiť predsedovi Najvyššieho súdu.
Dámy a páni, nemusíme súhlasiť všetci s predsedom Najvyššieho súdu, môžeme mať na neho rozličné názory, ale ak sme demokratická republika a demokratický parlament, tak demokracia predpokladá pluralitu názorov. Minimálne takí slušní by sme mali byť, že by sme mali s kľudom vypočuť názor predsedu Najvyššieho súdu, ktorý bol do svojej funkcie zvolený legitímne, je to legitímny predseda Najvyššieho súdu, s ktorým, opakujem, nemusíme súhlasiť. Ja vás preto vyzývam, dámy a páni z koalície, ktorí ctíte demokraciu, prosím, neopakujme na budúce takýto hanebný postoj, že parlament Slovenskej republiky nevypočuje významného predstaviteľa súdnej moci na Slovensku v súvislosti so zákonom, ktorý sa týka súdnictva. Je to minimálne slušné a potom môžeme normálne demokraticky väčšinou rozhodnúť. Takže, ja vás prosím, aby sme od tohto upustili, ja pripomínam, že keď sme boli my vo vláde, takisto sme nemali problém umožniť vystúpiť vtedajšiemu eurokomisárovi pánovi Figeľovi, ktorý bol vtedy už významný predstaviteľ Kresťanskodemokratického hnutia, ale bola to normálna vec, aj keď sme nemuseli súhlasiť s jeho názormi, ale k demokracii patrí pluralitná diskusia. Ja vás preto prosím, aby sme na budúce takto nedehonestovali slovenský parlament. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť do rozpravy ústne? Dvaja rečníci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy ústne. Tak čo teraz, pán Jarjabek? Vy sa chcete prihlásiť do rozpravy, áno? Poprosím pána Jarjabka dať na tretie miesto do rozpravy za pána Štefanca. (Hlasy z pléna.) Aj vy sa chcete prihlásiť do rozpravy? Tak ešte aj pán Zajac. Ešte niekto sa chce prihlásiť do rozpravy, páni poslanci? Dobre, ďakujem pekne a o vystúpenie požiadala pani ministerka Žitňanská.

Ďakujem veľmi pekne, pán predseda. Vážené dámy, vážení páni, myslím si, že je namieste sa vyjadriť k niektorým tvrdeniam, ktoré tu odzneli, a na úvod chcem ubezpečiť pána poslanca Kolesíka, že nemám záujem stať sa sudkyňou a poviem vám prečo. Ja si totiž uvedomujem jednu vec, že už som príliš dlho v politike a príliš vnímaná ako politická osoba a keby som aj podľa práva vstúpila do súdnej siene, tak účastníci konania by ma vnímali predovšetkým ako političku. Preto sa nikdy nebudem uchádzať o pozíciu sudkyne.
Pretože toto je dôležité, to je etický, kultúrny rozmer nezávislosti justície. Ja ho vnímam. Mne je veľmi ľúto, že strana SMER ho štyri roky nebola schopná vnímať. Nebola schopná vnímať a dokázala prikryť aj to, keď sa politicky činná osoba z pozície ministra spravodlivosti zo dňa na deň stala predsedom Najvyššieho súdu, a to ešte veľmi rýchlo o 8.00 hodine ráno. Veľmi iné pohľady máme na túto otázku, niečo môže zaregulovať právo, ale niečo je o etike a o kultúre. A možno aj toto je téma, o ktorej by sme sa mali rozprávať.
Justiční čakatelia. Téma, ktorá dominuje tejto debate, preto dovoľte, aby som sa k tejto téme vyjadrila. Najskôr možno k otázke prečo. Prečo, keď justiční čakatelia existujú v iných systémoch.
Áno, sú systémy, súdne systémy, kde si súdne systémy vychovávajú svojich nástupcov v podobe justičných čakateľov, a sú súdne systémy, kde, naopak, sudcami sa môžu stať len ľudia, ktorí si svoje odkrútili v právnej praxi mimo súdny systém. Obidva tieto systémy majú svoje výhody a môžme sa o nich rozprávať, pochopiteľne.
Ja tvrdím, že keď máme vážne kritické výhrady voči fungovaniu justície, keď je svojím spôsobom pravda to, čo povedal pán prezident, že možno to nie je v zákonoch, ale možno treba zmeniť myslenie sudcov, tak som presvedčená, že v tejto situácii, práve v tejto situácii, keď potrebujeme zmeniť predovšetkým myslenie ľudí v justícii, tak potrebujeme dostať do justície nových ľudí a nie vychovávať v tomto zakonzervovanom stave nástupcov sudcov samotnými sudcami na svoj vlastný obraz. Áno, dnes klonujeme zlú justíciu práve vďaka tomuto systému, a keď ju chceme zmeniť, tak musíme predovšetkým umožniť vstup nových myšlienok, nového vnímania sveta a možno aj pohľad zvonka v justícii. Preto si myslím, že nie je nevyhnutnosťou ani u nás, aby sudcom vyššieho stupňa súdu sa stal sudca z okresného súdu. Nie, nie je to nevyhnutnosťou a nemusíme ísť doďaleka a do iných krajín, ako hovoril pán poslanec Beblavý.
Ja som presvedčená a je to akceptovaný fakt v právnickej verejnosti, najlepší všeobecne akceptovaný a uznávaný predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol pán profesor Plank, ktorý v živote nebol sudcom, bol dlhé roky pedagógom, bol advokátom, nikdy nebol sudcom. Bola to rešpektovaná osobnosť naprieč právnickým spektrom od sudcov cez advokátov, cez pedagogickú obec. Bol vynikajúcim predsedom Najvyššieho súdu, nikým nespochybňovaný. A ja si myslím, že toto potrebuje naša justícia. Aby tých zopár naozaj všeobecne uznávaných ľudí, ktorých máme v rámci právnických profesií, aby sme im vytvorili priestor a aby prišli. Áno, aby prišli aj na Najvyšší súd. Je to dôležité pre fungovanie tohto systému vecne.
A teraz ústavnoprávne, pretože dostala som tu školenie z ústavného práva od poslancov SMER-u, dostala som tu školenie o tom, čo je imanentnou súčasťou právneho štátu na Slovensku. Tak ja chcem poslancom SMER-u povedať, že rovnakou imanentnou súčasťou nášho ústavného poriadku je článok 20 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý hovorí, že Slovenská republika chráni vlastnícke právo každého jedného občana rovnako ako vlastnícke právo právnických osôb a ako vlastnícke právo štátu a že na vlastnícke právo každého jedného občana možno siahnuť len na základe zákona riadnym postupom, ktorý predvída zákon, za primeranú náhradu a v neobmedzenom rozsahu, ktorý sa vyžaduje na naplnenie verejného záujmu. Ja si naozaj nemyslím, že dnes sme v situácii, kedy vy, páni poslanci za SMER, máte právo kohokoľvek školiť z ústavy. Naozaj nie.(Potlesk.)
Dopočula som sa, že justiční čakatelia majú zákonné právo stať sa sudcom. Jak poznám nálezy Ústavného súdu, viem niečo o princípoch právneho štátu, právnej istote, aj o teórii legitímne nadobudnutých práv. Ale tu musím povedať, povedzme si, kto sú justiční čakatelia. Justiční čakatelia sú štátni zamestnanci. Sú to zamestnanci v štátnej službe. Tak jak ix iných zamestnancov v štátnej službe, tak jak sú zamestnanci v štátnej službe aj vyšší súdni úradníci. Nemajú žiadnu inú pozíciu. Nemajú pozíciu garantovanú ústavou. Nemajú pozíciu špeciálne garantovanú osobitným predpisom, sú to štátni zamestnanci v štátnej službe, ktorým zákon nepriznal žiadne špecifické právo. Umožnil im pripravovať sa na pozíciu sudcu, keď splnia kritériá, môžu ísť na justičnú skúšku a, a to je niečo, čo podľa mňa nie je dobré riešenie, umožnil im stať sa sudcom bez akejkoľvek konkurencie, bez toho, aby o túto pozíciu museli súťažiť s inými kandidátmi, ktorí rovnako spĺňajú kritériá na to stať sa sudcami, zákonné kritériá.
Už to tu bolo spomínané v rozprave, ale treba povedať, že taká istá kategória štátnych zamestnancov, zamestnancov v štátnej službe, vyšší súdni úradníci tiež mali právo ísť na justičnú skúšku a mali právo prihlásiť sa na výberové konanie na pozíciu sudcu. Bez akejkoľvek náhrady, bez akejkoľvek diskusie vyšším súdnym úradníkom túto možnosť ste zobrali a vyvoleným stodvadsiatim justičným čakateľom túto možnosť ste dali. Ja naschvál hovorím o možnosti, pretože ja tam nevidím zákonné právo stať sa sudcom. Ospravedlňujem toto, naozaj v tom to nevidím. Ja ľudsky chápem, absolútne chápem justičných čakateľov, ktorí bojujú. Ja ich naozaj ľudsky chápem, pretože sa stali justičnými čakateľmi spôsobom a v čase, kedy ľudsky očakávali, no, keď už som tu, zvládnem justičné skúšky a budem sudcom. Ale, prosím vás pekne, nezamieňajme si ľudské očakávania s legitímnymi očakávaniami v zmysle ústavnoprávnej teórie. To naozaj nie.
Tie ľudské očakávania sú veľmi silné, musím povedať. Aj ten tlak je veľmi silný a musím povedať, že aj ja som sa musela vysporiadať s niektorými priateľmi a spolužiakmi vo veľmi ostrých telefonátoch, keď začali u mňa hľadať cesty a lobovať, ako to urobiť predsa len inak, alebo koho ešte mám pustiť na justičnú skúšku, aby to stihol predtým, ako začne byť účinná nová právna úprava a pod. Odkazujem všetkým: nie! Pravidlá musia platiť a práve v justícii majú platiť, pretože kde inde, ak by nemali platiť v justícii. Preto to jednoznačné tvrdenie o legitímnych očakávaniach justičného čakateľa stať sa sudcom, toto jednoznačné tvrdenie ja rozporujem.
Padli tu potom ešte ďalšie slová v rozprave, ktoré sa pravidelne opakujú. Pán poslanec Madej hovoril o politizácii. Mňa to veľmi mrzí, ale musím to zopakovať. Kto zaviedol politizáciu do justície v meradle, akým sme naozaj nikdy predtým neboli svedkom? Je mi ľúto, bola to strana SMER, bol to Robert Fico, ktorý umožnil, aby Mečiar obsadil ministerstvo spravodlivosti. Dámy a páni zo SMER-u, ste zodpovední za súčasný stav justície, pretože ste to umožnili, a dnes tento stav všetkými silami, ktoré máte, prikrývate. Ste za to zodpovední. Musím sa spýtať, kde ste boli všetci obhájcovia nezávislosti justície, keď sa vytvárala sieť, ktorá dnes ovláda justíciu, sieť pochybných ľudí, ktorí majú moc nad justíciou a ktorých pravdepodobne dnes potrebujete, keďže ich prikrývate.
Musím sa aj spýtať, v čom vidí pán poslanec Madej podriadenosť ministerstvu spravodlivosti? V čom vidí podriadenosť ministerstvu spravodlivosti pri výberových konaniach? Výberové konania sú nastavené tak, aby každý, aj pán poslanec Madej, aj pán poslanec Kolesík, ktokoľvek, mohli prísť a mohli sa pozrieť na celý proces výberového konania. Od jeho prvopočiatku až po finálne výberové konanie, zápisnicu z výberového konania. Každý sa bude môcť pozrieť na priebeh výberového konania na sudcu, priebeh výberového konania na predsedu súdu a dokonca vzniesť v rámci tohto procesu námietky, s ktorými sa bude musieť výberová komisia vysporiadať. Toto je transparentnosť a toto je otvorenie týchto procesov verejnej kontrole a nie podriadeniu ministerstva spravodlivosti. Ja viem, že dnes je to jednoduchšie, pretože dnes cez právne známosti tento proces sa dá potichu ovplyvniť bez toho, aby to bolo vidno. Nie, dámy a páni, nebude to vidno a o to ide, aby nebolo možné potichu ovplyňovať výberové konania cez známosti, priateľov, spolužiakov, ale bude celý proces prebiehať transparentne.
Takže v čom je tá podriadenosť? V tom, že sa budú zverejňovať súdne rozhodnutia? Myslím si, že je potrebné, aby ste si, páni poslanci, pozreli bližšie tento zákon.
A na záver mi dovoľte ešte jednu poznámku na margo pána poslanca Madeja, ktorý ma vyzval, aby som sa venovala technickým podmienkam súdov na vytvorenie podmienok na súdoch, aby bolo zabezpečené súdnictvo. Ja viem, čo mám robiť, musím povedať pánovi poslancovi Madejovi, ale musím sa vrátiť k programovému vyhláseniu vlády Roberta Fica, v ktorom sa uvádza, že vláda Roberta Fica "bude venovať zvýšenú pozornosť otázkam zefektívnenia výkonu správy súdov vrátane ustanovenia do riadiacich funkcií s koncentrovaním" a tak ďalej a vláda vytvorí podmienky, aby na súdoch vznikli technické, aby, "vyhodnotí možnosti vylepšovania vybavenia ďalších pojednávacích miestností technickým zariadením umožňujúcim nahrávanie súdnych pojednávaní a postupné dobudovanie moderne vybavených pracovísk súdov". To ste mali vy zapísané vo vašom programovom vyhlásení vlády.
Musím vám povedať, že podarilo sa vám vystavať v Prešove palác v podobe Krajského súdu v Prešove, ktorý stál 11 mil. eur, a podarilo sa vám nedokončiť dostavbu Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorú chýbajú peniaze, pretože rozpočet bol prekročený o 25 %. Podarilo sa vám zároveň nechať rezort spravodlivosti s dlhom 16 mil. eur. Moderné pracoviská, žiaľ, ste nevybudovali. Preto hovorím, ja viem, čo mám robiť tak, aby na súdoch sa mohli nahrávať súdne pojednávania a aby súdne budovy predstavovali moderné pracoviská. Ale v čase, keď táto republika mala peniaze, vy ste, žiaľ, do justície neinvestovali. Žiaľ, v čase krízy, toto musíme riešiť. A ja to budem riešiť.
A mne je ľúto, ale ja si spomínam aj na rokovania ústavnoprávneho výboru, keď sme rokovali pravidelne o rozpočte justície a hovorili sme o tom, že nejde dosť peňazí na zabezpečenie fungovania justície, a zhodli sme sa vtedy na tom všetci poslanci jak koalície a opozície. A ja si pamätám aj na obhajobu tohto štátneho rozpočtu pre rezort justície, ktorú tam predniesol vtedy pán štátny tajomník Kažimír, teraz poslanec Národnej rady. A ja si pamätám aj na tú vetu, keď povedal, že my si to uvedomujeme, ale za tohto vedenia ministerstva spravodlivosti dávať peniaze do justície by bolo hádzať peniaze do prázdnej studne. Ja si to pamätám. Vy sami ste vedeli, aké máte vedenie ministerstva spravodlivosti, a dovolili ste to. Takže poprosím pánov poslancov SMER-u, nekážte justícii.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili štyria poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť a slovo má pán poslanec Maďarič.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Pani ministerka Žitňanská za SDKÚ, ak tu kladiete sugestívne otázky o nejakej sieti v justícii a o našom práve hovoriť o ústave a ústavnosti, musíte mať čisté svedomie. Čo sa týka tej sieti v justícii, pokiaľ viem, ak nejaká teda existuje, tak sa vytvárala na základe pravidiel a zákonov o sudcovskej samospráve, ktorú ste schválili a prijali práve vy, nijakým iným spôsobom. Ak hovoríte a pýtate sa, dokonca upierate nám právo hovoriť o ústavnosti a odkazujete, alebo naznačujete na nedávne rozhodnutie Ústavného súdu, musíte si pripomenúť aj to, že v tomto štáte žijú nejakí baníci invalidi, ktorým vaša vláda vzala ich dôchodky a Ústavný súd rozhodol, že to bolo protiústavné. Takže, pani ministerka Žitňanská za SDKÚ, z tohto uhla pohľadu, máme minimálne také isté práva ako vy sa vyjadrovať k ústave a k ústavnosti, ale vy nemáte žiadne právo morálne, nám toto právo upierať. (Potlesk.)

Slovo má pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predseda. Ja mám iba jednu vetu. Pani ministerka za SDKÚ, menej nenávisti a nenávistnosti by vám asi viac svedčalo. Ďakujem za pozornosť.

Hotovo?