12. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci. Ústavnoprávny výbor Národnej rady ma uznesením z 25. januára 2011 určil za spravodajcu k návrhu Výboru Národnej rady pre európske záležitosti na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že tento návrh z formálnoprávnej stránky spĺňa náležitosti ustanovené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj legislatívnymi pravidlami. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý jeho účel.
Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ústavnými zákonmi a inými zákonmi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Predkladateľ uvádza, že navrhovaný zákon si nevyžiada zvýšené nároky na verejné rozpočty, nebude mať dopad na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb ani na životné prostredie, zamestnanosť a podnikateľské prostredie, prípadné náklady spojené so zastupovaním pred Súdnym dvorom Európskej únie budú hradené z rozpočtu Kancelárie Národnej rady Slovenskej republiky.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti ustanovené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu je upravená v práve Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy pritom obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení navrhovaného zákona, ktorý organicky nadväzuje na navrhovanú zmenu ústavného zákona a vlastne transponuje tie navrhované zmeny do základného procesného kódexu rokovania Národnej rady.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. decembra 2010 č. 191 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, zahraničný výbor a výbor pre európske záležitosti. Za gestorsky výbor navrhujem ústavnoprávny výbor a odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 16. marca 2011 a gestorsky výbor do 18. marca 2011.
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Poprosím vás o otvorenie rozpravy.

Ďakujem pekne. Vážené dámy, vážení páni, dôvodom predloženia návrhu, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti zo 4. decembra 2003, je skutočnosť, že Slovenská republika má pomerne veľké problémy so zamestnávaním dlhodobo nezamestnaných ľudí, ktorí sú často bez akejkoľvek kvalifikácie alebo akýchkoľvek pracovných zručností. Máme najvyššiu mieru nezamestnanosti ľudí so základným vzdelaním v celej Európskej únii. Novela zákona má za cieľ udržanie a získanie pracovných návykov tejto cieľovej skupiny, ako aj rozšírenie možností aplikácie a využívania jednotlivých nástrojov na trhu práce. Poviem to veľmi zjednodušene. Už dlhú dobu u nás fungujú tzv. aktivačné práce, kde môžu ľudia dlhodobo nezamestnaní, väčšinou sú to ľudia bez akéhokoľvek vzdelania, pracovať v prospech svojej obce, za čo majú aktivačný príspevok, čím si môžu vylepšiť situáciu. Dnes ale je už taká situácia, že máme obce, kde pomer týchto nezamestnaných ľudí je tak obrovský, že je nemožné, aby mohli pracovať pre samotné obce. Ak máme obec, ktorá má päťtisíc obyvateľov a má dvetisíc takýchto nezamestnaných ľudí v produktívnom veku, je logické, že dvetisíc ľudí nám nemôže zametať tie dve ulice, čo v tej obci sú, každý deň. Preto máme snahu týchto ľudí zamestnať. A východiskom je, aby mohli pracovať nielen pre obec, ale aj pre vyšší územný celok alebo štát, a to konkrétne, ako uvádzame v zákone, pri údržbe ciest, parkovísk, pri údržbe odpočívadiel, potokov, riek, čiže pre správcov ciest včítane štátu a VÚC a pre správcov vodných tokov. Už dnes sa tieto veci môžu robiť v prípade povodní. Ale chceme to rozšíriť aj na určitú preventívnu činnosť, aby mohli pracovať aj normálne počas roka, hlavne tí, ktorých nie je možné pre ich obrovský počet zamestnať v obci, v ktorej priamo sa nachádzajú. Som presvedčený, že je to veľmi potrebný krok na to, aby sme mohli do budúcna oddeliť ľudí, ktorí chcú pracovať, od tých, ktorí nechcú pracovať, a to tým, že každému, kto prejaví záujem si zlepšiť svoje pomery prácou, určitou aktivitou, vieme ju ponúknuť aj skutočne v tých najmenších obciach s veľkým množstvom nezamestnaných. Preto chcem vás poprosiť o podporu tohto zákona. Ďakujem pekne.

Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, dámy a páni, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú informáciu k tomuto poslaneckému návrhu zákona. Pán predseda Národnej rady ho navrhol prideliť výborom, navrhol aj gestorsky výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Návrh zákona spĺňa všetky náležitosti aj podľa rokovacieho poriadku, aj podľa našich legislatívnych pravidiel, aby sme o ňom mohli rokovať.
Navrhovaná úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky.
A ako spravodajca výboru odporúčam, aby po rozprave Národná rada rozhodla podľa § 73 ods. 3 písm. c) prerokovať uvedený návrh zákona v druhom čítaní.
Zároveň odporúčam ho prideliť nasledovným výborom: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, výboru pre financie a rozpočet. A ako gestorsky výbor, samozrejme, odporúčam výbor pre sociálne veci. Zároveň navrhujem, aby ho prerokovali výbory, ktorým bude návrh zákona pridelený, v termíne do 16. marca 2011 a gestorsky výbor do 18. marca 2011.
Pán podpredseda, ďakujem. Môžete otvoriť rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, príspevok na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb je pre obec jeden z naviac využívaných paragrafov z oblasti opatrení aktívnej politiky trhu práce. Tento § 52 nie je bez chýb, ale je v praxi využiteľný a zjavne pomáha pri údržbe poriadku v obciach a v mestách. Návrh zmeny tohto paragrafu je však podľa môjho názoru zmätočný.
V bode 1 uvádzate, navrhovatelia, že organizátorom menších obecných alebo verejnoprospešných služieb je obec alebo samosprávny kraj. Zaujímalo by ma, ako si predstavujete praktickú realizáciu organizovania aktivačných prác samosprávnym krajom. V súčasnosti platí, že úrad práce posiela informáciu obciam o občanoch, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a sú dlhodobo nezamestnaní. Rozširujete túto povinnosť posielať túto informáciu aj na samosprávny kraj, nehovoriac o Slovenskej správe ciest, Slovenskom vodohospodárskom podniku. To je predsa úplne scestné. Ako si to predstavujete s informáciou pre príspevkové organizácie? To, že je niekto poberateľom dávky v hmotnej núdzi, nie je nič príjemné. A nie je ani dôvod, aby túto informáciu dostalo pol okresu. Na základe zoznamu, ktorý obec obdrží, vyberie si obec ľudí na aktivačné práce a požiada úrad práce a sociálnych vecí a rodiny o poskytnutie finančného príspevku na aktivačnú činnosť a následne úrad práce uzatvorí s obcou zmluvu a dohodu. Ako sa však bude postupovať, ak o toho istého človeka bude mať záujem aj obec, aj samosprávny kraj, alebo tie niektoré organizácie, ktoré som tu spomínal? Ten istý problém vzniká aj v písmenách b), c), e), f).
Verím, že úmysel navrhovateľa nebol zlý, ale treba si uvedomiť, že keď navrhujete zmenu zákona, tak treba to konzultovať s ľuďmi, ktorí túto činnosť organizujú a majú s ňou skúsenosti. Ak si myslíte, že treba zmeniť § 52, tak sa treba zamyslieť nad obmedzením, že aktivačnú činnosť môže vykonávať uchádzač o zamestnanie maximálne ďalších 6 mesiacov. Vy navrhujete to predĺženie na 12 mesiacov, čo je dobré, musím pochváliť, ale ja sa pýtam, či je vôbec toto časové obmedzenie namieste. Treba sa nad tým zamyslieť.
Treba si ale uvedomiť aj negatíva tohto zákona ako napr. to, že nedôsledne sa kontroluje, či aktivačná činnosť je vôbec vykonávaná v reáli alebo sa vykazuje len formálne na papieri. Treba si uvedomiť, že 85 % je preplácaných z eurofondov a 15 % je zo štátneho rozpočtu. Z tohto dôvodu nie je pravdou, že ak by prešiel návrh zákona v tomto znení, nemal by dopad na štátny rozpočet. Určite by ho mal a má ho.
Ďalším negatívom je aj to, že pracovníci zaradení na aktivačné práce podľa § 52 si často vôbec nehľadajú prácu. Oni to berú tak, že pracujú. Je to hlavne skupina občanov, ktorí sú už spomínaní, so základným vzdelaním. A pritom, ako vieme, tieto odpracované hodiny sa im do odpracovaných rokov vôbec nepočítajú a ani sa počítať nemôžu.
Chápem váš zámer, ale spôsob, akým to chcete riešiť, nie je správny. Skôr by som sa prikláňal riešiť to v § 52a. Som starostom obce a s aktivačnými prácami mám bohaté skúsenosti a naozaj pomáhame v obci ľuďom, ktorí chcú pracovať a pracujú. A oni zase pomáhajú obci. Netreba však robiť úpravu zákona za každú cenu. Treba to dobre zvážiť.
Vážení predkladatelia tohto zákona, kolegyne, kolegovia, z tohto miesta vás chcem požiadať o to, aby ste sa zamysleli nad pripomienkami, ktoré som poukázal vo svojom príspevku.
Ešte chcem dodať, aby to všetko fungovalo, na tieto aktivačné práce treba strašne veľa a veľa úsilia. A to záleží na samotnej obci alebo meste, ako k týmto aktivačným prácam pristupujú. Ďakujem za pozornosť.

Samozrejme, vždycky podpora nezamestnaných, ako povedal pán starosta, aj verejnoprospešné práce sú dobrým nástrojom politiky práce, ale aj napriek tomu ma trošku prekvapuje jedna záležitosť, že ideme vlastne takzvane, by som povedala, pretože pán starosta vyzdvihol možno aj také tie úskalia tohto zákona verejnoprospešných prác, naspäť do verejnoprospešných prác, ktoré presne, ako povedal pán kolega, nám nič neriešia, pretože ten nezamestnaný nám stále zostáva v evidencii nezamestnaných. Jednoducho nepodceňme ani tú nezamestnanosť. Nemá nijakú istotu. A, samozrejme, je pravdou, že si privyrobí určité malé množstvo peňazí.
Mňa by skôr zaujímalo možno to, že ak predkladáme zákon o verejnoprospešných prácach, prečo sa nedotkneme aj § 50i, ktorý predtým slúžil. A slúžil oveľa lepším spôsobom ako práve tieto verejnoprospešné práce, kde podľa § 50i bol človek zamestnaný na pracovný pomer na obdobie jedného roka. Čiže to bol taký preklenovací čas, kedy mohol dostať trvalé pracovné miesto, kedy 90 % prvé tri mesiace, 80 % ďalšie tri mesiace a 70 % ďalšie tri mesiace hradil štát prostredníctvom úradu práce. Myslím si, že sme tým riešili oveľa, oveľa viac, jednak tým, že nám odišiel nezamestnaný alebo resp. uchádzač o prácu z evidencie, mal trvalý pracovný pomer, jednak tým, že sme tam mali variabilnú finančnú zložku, čiže to bolo 500 eur, s ktorými sme mohli ísť vyššie alebo nižšie, podľa toho, akú prácu vykonával. A ďalšia vec je, že ten človek skutočne nabral zručnosť a ten zamestnávateľ, ak bol zamestnanec zamestnaný normálne 8 hodín, tak si viac overil jeho zručnosť, jeho prácu. A zistili sme, že práve na základe tohto paragrafu bolo viacej ľudí umiestnených na trh práce, určite omnoho viac ako prostredníctvom týchto aktivačných činností. Čiže bolo by možné možno sa zamyslieť nad tým, že tie aktivačné činnosti, áno, ale koľko a vlastne, či tento nástroj je ešte moderným nástrojom a dobrým nástrojom. Ďakujem.

Ďakujem pekne. S niektorými vecami, áno, súhlasím. Samozrejme, tých 12 mesiacov sme dali pre to, čo ste aj vy hovorili, je otázka možnosti predĺženia, hovorím.
Druhá vec, na ktorú ste poukázali, je kontrola. Tam s vami plne súhlasím. Je to problém. A práve to pre to tiež hovorím. Ak máte obec, ktorá má 4 500 ľudí, z toho je tam 2 000 ľudí nezamestnaných, 2 000 zo 4 500, majú dve ulice a dve obrovské osady, tak chcem vidieť toho hrdinu starostu, čo tam bude mať tvrdú kontrolu. To je prvá vec. A druhá vec je, chcem vidieť, ako tí ľudia budú čo ja viem zametať tú ulicu, 2 000 ľudí, keď my chceme povedať každému, kto chce pracovať, aby mohol pracovať. A keď sa pozriete 500 metrov za tou obcou a máte cestu I. triedy, medzinárodnú cestu, kde je taký svinčík ako na Balkáne a skutočne nie sú kapacity aj tých správcov ciest ap., veď vieme, aké majú problémy aj dneska s výtlkmi, kadečím a ešte aj s čistením rigolov, parkovísk a tu máme množstvo ľudí, ktorí nemajú prácu, tak nevidím logiku, aby sme týchto ľudí na toto nemohli použiť, čo dnes nemôžeme urobiť, hej, za tabličkou obce. Ja si uvedomujem veľký rozdiel medzi regiónmi. Máme regióny, kde tých nezamestnaných je pár. A skutočne tá obec je rada, keď ich využije a tak ďalej. A mohli by si nájsť aj inú prácu. Máme regióny, to je východné Slovensko, kde nemajme falošné ilúzie o tom, že by tí ľudia nám mohli robiť v najbližšej dobe, alebo veľké percento tých ľudí, v riadnom pracovnom pomere.
Ja súhlasím aj s pani kolegyňou Vaľovou. Pozná situáciu. Áno, som za to, aby sa aj tá forma, ktorú spomínala, robila. Ale ukazuje sa, že budeme potrebovať veľa foriem. Bude mnoho ľudí, ktorí skutočne sú len schopní robiť tieto aktivačné práce. Túto pravdu si my musíme povedať. A tí schopnejší môžu robiť normálne formou zamestnania. A budem to veľmi podporovať, keď to bude.
A k tým ďalším schopnejším. Časom pôjdeme ďalej. Ale nám každých 15 až 20 rokov sa zdvojnásobuje počet ľudí v produktívnom veku bez akejkoľvek kvalifikácie, ktorí absolútne nič nerobia a ktorým už väčšina tých obcí ani nevie ponúknuť prácu na ich území, lebo je to už tak obrovský nepomer. A to je možno ten rozdiel, ktorý vyzerá ináč na väčšine Slovenska ako na východe.
Samozrejme, som vďačný za pripomienky a ideme do druhého čítania, aspoň dúfam, a mnohé veci môžeme upraviť. Ale skutočne s týmto problémom musíme pohnúť. A ja som absolútne presvedčený, že i malý krok je lepší ako žiaden krok. A pridávajme ďalšie malé kroky. Robme to, čo navrhuje pani poslankyňa Vaľová, čo vy navrhujete, ale urobme celý komplexný systém, aby sme tých ľudí konečne zdvihli a začali pracovať. Ďakujem.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi uviesť návrh tejto novely zákona o štátnom občianstve a zdôvodniť tento návrh, čo vlastne sleduje.
Návrh sleduje dva základné ciele, a to, po prvé, umožniť štátnym občanom Slovenskej republiky nadobudnúť cudzie štátne občianstvo, ak majú na území štátu, o občianstvo ktorého žiadajú, povolený, registrovaný alebo inak evidovaný pobyt najmenej 6 mesiacov, po druhé, umožniť osobám s pobytom na území iného štátu, ktoré stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky nadobudnutím cudzieho štátneho občianstva, opätovne ho získať podstatne jednoduchším spôsobom ako pri štandardnom postupe.
V článku II sa novelizuje zákon o správnych poplatkoch, v ktorom sa umožňuje odpustiť správny poplatok žiadateľovi o štátne občianstvo Slovenskej republiky, ktorý ho stratil na základe predchádzajúcej novely zákona o štátnom občianstve.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vždy sme hovorili, a ja osobne taktiež som sa k tomu vyjadroval, že pokiaľ sa prijme nejaký zákon, resp. novela, a prax ukáže jeho niektoré problémy, tak treba pristúpiť a nebáť sa pristúpiť k jeho novelizácii tak, aby tento návrh zákona o štátnom občianstve bol efektívny. A predovšetkým by bol jednoznačne, by som povedal, stanoviskom k tomu, čo sa deje na juh od našich štátnych hraníc Slovenskej republiky.
Predložený návrh zákona nebude mať dopad na verejné financie, rozpočty obcí a vyšších územných celkov a nemá negatívny vplyv na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a informatizáciu spoločnosti.
A súčasne tento návrh novely zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ďakujem vám za pozornosť.

Vážený pán podpredseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Roberta Fica, Vladimíra Faiča a Dušana Čaploviča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 40/1993 Z. z. o štátnom občianstve Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (tlač 217). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom poslaneckom návrhu zákona.
Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona NR SR o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72...

... ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 13. januára 2011 č. 211 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali vo výboroch v termíne do 16. marca 2011 a v gestorskom výbore do 18. marca 2011. Pán predsedajúci, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predkladateľ, vážené kolegyne, vážení kolegovia, týmto návrhom zákona sa strana SMER pokúša opraviť to, čo sama pokazila minulý rok. Minulý rok parlament ešte za predchádzajúceho volebného obdobia schválil novelu zákona o štátnom občianstve, ktorou spôsobil, že viacerí občania Slovenskej republiky proti svojej vôli prišli o občianstvo Slovenskej republiky tým, že nadobudli občianstvo iného štátu.
Ten zákon, ktorý Národná rada schválila minulý rok, bol, pochopiteľne, reakciou. Bol reakciou na zlý podnet v podobe novely zákona o občianstve, ktorý schválil maďarský parlament. Ja ten zákon Maďarskej republiky nechcem obhajovať, považujem ho za zlý a nemyslím si, že je to v poriadku. Nemyslím si, že je obvyklé a správne, ak štát umožňuje získať občianstvo ľuďom, s ktorými nemá reálne väzby. A spôsob, akým bol ten zákon prijatý, neprospieva dobrým susedským vzťahom Maďarska a jeho susedných krajín vrátane Slovenska. Ak chcelo Maďarsko niečo takéto urobiť, rozhodne o tom malo rokovať so svojimi susedmi. Na druhej strane na zlý podnet prišla zlá reakcia, zlá reakcia zo slovenskej strany v podobe zákona, ktorý má za následok to, že slovenskí občania strácajú slovenské občianstvo v určitých prípadoch. Je úplne legitímne, ak niektoré krajiny neumožňujú dvojaké občianstvo, sú také krajiny a sú to demokratické krajiny, to je úplne v poriadku, Slovenská republika však s dvojakým občianstvom nemala problém až do minulého roku, umožňovala získať občianstvo iného štátu. A až po tom, čo Maďarská republika schválila spomínaný zákon, tak došlo k účelovej úprave slovenského zákona o občianstve a k tomu, že zrazu bolo dvojaké občianstvo problémom. Len stalo sa aj to, že tak ste boli rozhorčení tým maďarským zákonom, že ste prestrelili, že ste tým zákonom zasiahli aj niekoho iného ako toho, koho ste v skutočnosti chceli zasiahnuť. A následkom toho zákona nestrácajú alebo nestrácali občianstvo iba príp. obyvatelia alebo občania Slovenskej republiky maďarskej národnosti žijúci na území Slovenskej republiky. Ale vďaka nemu stratili občianstvo aj Slováci, ktorí žijú v Kanade, Írsku, Veľkej Británii a podobne. Proste mierili ste na líšku a trafili ste Marišku. A teraz ste si to uvedomili. Teraz ste si uvedomili, že ste prestrelili, že ste zasiahli niekoho iného ako toho, koho ste v skutočnosti chceli zasiahnuť. Tak teraz to idete napraviť.
A nie je pravda, pán Čaplovič, ako ste povedali na začiatku, že je v poriadku, že ak život ukáže, že sú nejaké problémy, že tak ideme to napraviť. Toto neukázal život, toto bolo jasné ako facka úplne na začiatku. Tá náprava, s ktorou teraz prichádzate, je podľa môjho názoru úplne nedostatočná. Som presvedčený, že žiadny občan Slovenskej republiky by nemal stratiť občianstvo Slovenskej republiky proti svojej vôli. Myslím si, že takto sa dobrá vlasť nespráva k svojim občanom. Ústava Slovenskej republiky hovorí o tom, že nikomu nemožno odňať občianstvo proti jeho vôli. Samozrejme, je možná aj interpretácia, že strata a odňatie občianstva sú dve rôzne veci. Samozrejme, Európsky dohovor o občianstve umožňuje členským štátom, aby si stanovili, že zákonom zaniká občianstvo dobrovoľným nadobudnutím občianstva iného štátu. To je všetko pravda, ale som presvedčený, že tá interpretácia Ústavy Slovenskej republiky, tohto jeho ustanovenia, ktorú sme mali až do minulého roku, bola korektnejšia, že bolo korektnejšie, keď keď nikto z občanov Slovenskej republiky nemohol stratiť jej občianstvo proti svojej vôli, lebo, nech už akokoľvek to budeme právnicky krútiť, je fakt, že tí občania, tých pár desiatok občanov, ktorí na základe účinnosti vášho zákona stratili slovenské občianstvo, aj všetci, ktorí ho v prípade budúcnosti stratia, ho stratili proti svoje vôli.
Myslím si, že treba sa vrátiť k tomu stavu, ktorý tu bol pred rokom 2010, a že tak bude rešpektovaná nielen litera ústavy, ale aj duch ústavy, to, čo chcel ústavodarca povedať tým, ak dal takéto ustanovenie do Ústavy Slovenskej republiky. Preto podporujem iný návrh novely zákona o štátnom občianstve, s ktorým prišla skupina koaličných poslancov a ktorý budeme mať na tejto schôdzi už v druhom čítaní, a budem hlasovať proti návrhu novely zákona o štátnom občianstve, s ktorým prichádza skupina poslancov strany SMER. A dúfam, že rovnaký postoj zaujmú aj ostatní moji kolegovia z vládnej koalície.
Pre prípad, že by tento návrh zákona postúpil do druhého čítania, tak navrhujem, aby bol návrh prerokovaný aj vo Výbore Národnej rady pre ľudské práva a národnostné menšiny, pretože otázka občianstva sa témy ľudských práv, samozrejme, týka. Ďakujem vám za pozornosť.