12. schôdza

Nie, to nebolo vám, to bolo pánu Galbavému, ktorý povedal, že ide von, tak počkáme, až odíde von.
Pán Maďarič, nech sa páči.

Ďakujem.
Takže John Stuart Mill vidí dôvod na tajnú voľbu aj tam, kde môže byť hlasujúci zastrašený nátlakom alebo tým, ak je niekto dostatočne nadradený druhému a môže si privlastňovať právo predpisovať mu, ako má hlasovať. Toto, samozrejme, tiež niečo pripomína.
Ako inak totiž nazvať vyhlásenie, lepšie povedané, vyhrážku pani premiérky Radičovej, že ak bude zvolený konkrétny kandidát za generálneho prokurátora, ona podá demisiu? Čo to je, ak nie nátlak na koaličných poslancov? Môže hlasovať po takomto vyhlásení koaličný poslanec slobodne, verejne práve za tohto kandidáta, ak mu hrozí, že bude označený za príčinu pádu vlády a rozpadu koalície? Verejne nemôže, akokoľvek by si myslel podľa svojho vedomia a svedomia, že ide o dobrého kandidáta.
Trúfne si vôbec poslanec, ktorého politická budúcnosť závisí od rozhodnutia politickej strany, či ho dá, alebo nedá na zvoliteľné miesto na kandidátku, hlasovať inak, ako si to želá vedenie strany? Nie. Ak je voľba verejná, podriadi sa rozhodnutiu toho, kto mu je nadradený.
Samozrejme, ten v civilizovanom svete nevídaný nátlak premiérky a ďalších členov Koaličnej rady na poslancov "judášov" nie je jediným dôvodom na zachovanie tajnej voľby. Tajná voľba nie je len ochranou pred nátlakom. V prípade určitých funkcií je aj základným predpokladom požadovanej politickej nezávislosti a nestranného výkonu funkcie zvoleného. Verejná personálna voľba totiž logicky vytvára jasne čitateľný vzťah medzi poslancom a zvolenou osobou. Títo ma volili, títo boli proti. To je, samozrejme, vzťah, ktorý môže zvoleného pri výkone funkcie ovplyvňovať.
Konkrétne teda, ak sa chceme vyhnúť riziku politizácie prokuratúry, generálny prokurátor by nemal vedieť, ktorým poslancom je zaviazaný za svoje zvolenie a, naopak, ktorí ho nevolili. Samozrejme, ak si chce koaličná väčšina poistiť zvolenie konkrétneho kandidáta, na ktorom sa dohodla Koaličná rada a ktorý uspokojí predstavy politických strán aj menovaním dohodnutých ľudí na pozície námestníkov, efektívnym spôsobom na dosiahnutie tohto cieľa je verejná voľba a súčasne nátlak na poslancov, že nezvolenie koaličného kandidáta ohrozuje samotnú koalíciu.
Voliči, ktorými sa často argumentuje, že to práve kvôli ich právu vedieť, ako hlasovali poslanci, že kvôli tomu je voľba verejná, sa pritom ani tak nedozvedia, koho koaličný poslanec slobodne volil, slobodná voľba je tu totiž ilúziou, ako som to pred chvíľou argumentoval, ale predovšetkým sa dozvedia, či poslúchol príkaz Koaličnej rady. Pripúšťam, že niektorým poslancom, resp. voličom koalície možno stačí aj to.
Nikto súdny nemôže pochybovať o tom, že tajná voľba sa má zmeniť na verejnú, čisto účelovú kvôli tomu, že vládna koalícia nebola schopná zvoliť si pri prvých pokusoch svojho prokurátora v tajnej voľbe. Aj to je však ďalší silný argument proti zmene spôsobu voľby, keďže táto sa má udiať zmenou pravidiel uprostred hry.
Ako napísal istý provládny politológ: "Ak sme raz voľby nového generálneho prokurátora začali ako tajné, musíme ich aj ako tajné ukončiť." Napokon aj premiérka sa svojho času vyjadrila, že pravidlá hry by sa nemali meniť v jej priebehu. Tú však ťažko brať za slovo, vyjadrila sa aj proti privatizácii ziskových štátnych podnikov a Koaličná rada bude napriek tomu rokovať o privatizácii teplární. A to nie je - jemne povedané - jediný rozpor medzi jej slovami a skutkami.
V každom demokratickom a právnom štáte je dôležité, aby personálna voľba v parlamente, najmä pri nepolitických funkciách, mala takú formu, aby politická moc nemohla zastrašiť poslanca a diktovať mu nátlakom, či už faktickým, alebo mediálnym, koho má voliť. Ešte dôležitejšie je to v takom štáte, kde sa koaličná väčšina svojimi skutkami začína stavať nad zákony.
Napríklad keď chcela zbaviť právomocí opozičného predsedu výboru pre kultúru a médiá alebo keď navrhla plénu na voľbu členov Rady Rozhlasu a televízie Slovenska ľudí, ktorí poslali svoju prihlášku po termíne. Alebo, čo je ešte horšie, nespĺňajú kritériá požadované zákonom. Alebo keď koaličná väčšina toleruje protiprávne konanie predsedu parlamentu, ktorý nevyhlasuje voľbu generálneho prokurátora napriek tomu, že Slovensko generálneho prokurátora nemá, no zákon na jeho zvolenie má a, samozrejme, aj povinnosť voliť.
Žiaľ, hovorím o súčasnej Slovenskej republike, o štáte, v ktorom vládna koalícia považuje aj nezávislosť súdnictva za prekážku svojho vládnutia. Predpokladám, že koalícia si bez ohľadu na všetko schváli verejnú voľbu generálneho prokurátora a aj si ju uskutoční s dopredu jasným výsledkom a zvolený pán Dr. Čentéš vymenuje do pozícií námestníkov už viackrát menovaných nominantov koaličných strán a médiá budú tlieskať, pretože v ich čiernobielom videní sveta bude porazená zlá opozícia a, samozrejme, bude porazený démon Trnka a sily dobra zvíťazia. A nadšení budú aj niektorí voliči koaličných strán, lebo uvidia čierne na bielom, že ich koaliční poslanci hlasovali tak, ako sa to na Koaličnej rade dohodlo.
Výsledkom bude však ešte aj niečo iné. Bude založená a potvrdená tradícia, že pravidlá sa môžu meniť uprostred hry, že politicky obsadiť Generálnu prokuratúru je legitímne, že koaličná väčšina je viac než zákon a právny štát, jednoducho, že účel svätí prostriedky.
Avšak, vážená koalícia, uvedomte si, na tie spôsoby, ktoré zavádzate, na tie spôsoby, ktoré vám dnes vyhovujú, na tie spôsoby nebudete mať právo zajtra sa sťažovať.
Ďakujem. (Potlesk.)

S faktickou poznámkou sa prihlásili traja poslanci. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
A slovo má pán poslanec Viskupič.

Ďakujem, pán predseda. Pán kolega Maďarič, ja by som chcel oddeliť jednu vec. Spomínali ste tu pri téme verejnej voľby volenie generálneho riaditeľa Rady RTV Slovenska a spomínali ste zároveň, že meníme pravidlá hry počas, v tomto prípade to nie je tak, keďže sme to avizovali dopredu a zákon sme hovorili, že tá verejná voľba bude takto.
A druhú poznámku mám na to, že neviem, prečo je tak strašne ťažké pochopiť z vašej strany jedno základné pravidlo, že chceme, aby náš volič vedel, ako sa správa jeho zastupiteľ v zastupiteľskom zbore? A myslím si, že je to absolútne legitímne pravidlo a toto sme prišli sem reprezentovať.
A mám aj poslednú poznámku. Hovoríte tu o tom, ako keby sme mali byť zodpovední nejakej Koaličnej rade alebo straníckej centrále. Ja som není členom žiadnej strany, zatiaľ, a myslím si, že kľudne obhájim svoj postoj pri volení generálneho riaditeľa, ako aj generálneho prokurátora pred predsedom klubu, svojimi voličmi a myslím si, že nemám čo skrývať.
Je to presne o tom, čo hovoríme celý čas, že aj keď niekto chce hlasovať inak, ako je nejaká dohoda, tak nech to iba verejne povie a nech sa postaví pred svojho voliča a povie mu, že ja v tomto prípade som sa rozhodol hlasovať tak... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Slovo má pán poslanec Fronc.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Maďarič, ja sa nechcem zapojiť do, čo tu bolo pred chvíľou, nemyslím teraz vo vašom vystúpení, vy ste hovorili vecne, ale k tým politickým bonmotom a floskulám, ale predsa mi nedá reagovať na vás.
Povedali ste, že veď to politické obsadenie prokuratúry sa stane legitímnym alebo je legitímne. No ja sa vás chcem opýtať, že či politické obsadenie Ústavného súdu bolo legitímne. Ak sa pozriete na schôdzu 110. v minulom volebnom období zo 17. 10. 2006 a pozriete si, kto bol navrhnutý za ústavných sudcov a koho ste odmietli, významných ústavných právnikov a vybrali ste tam komerčných, neskúsených právnikov. Tak sa chcem rovnako opýtať, či naozaj poslanci klubu SMER konali podľa svojho presvedčenia a svedomia, alebo volili v súlade s rozhodnutím straníckej centrály. Skúste mi na toto úprimne odpovedať.
Ďakujem pekne.

Slovo má pani poslankyňa Laššáková.

Ďakujem pekne za slovo. Ja by som chcela zvýrazniť a upriamiť pozornosť ctených pánov poslancov koalície na tú časť vystúpenia pána poslanca, v ktorom hovorí, že v prípade verejnej voľby generálneho prokurátora bude zrejmé a menovite, ktorý poslanec hlasoval za kandidáta a ktorý nehlasoval za uvedeného kandidáta.
Domnievam sa, že možno takýmto hlasovaním asi koalícia zabije dve rany jednou muchou, pretože jednak bude verejná voľba, to znamená, že musí byť zvolený ten kandidát, ktorého si vybrala koalícia, a po druhé každý poslanec, ktorý bude hlasovať za generálneho prokurátora, môže možno od neho žiadať aj určité protislužby.
Verte, že v personálnych otázkach podľa mojej mienky nie je možná verejná voľba a zvlášť u takejto profesie, ako je funkcia generálneho prokurátora, ktorý má postavenie ústavného činiteľa v zmysle Ústavy Slovenskej republiky.

Na faktické poznámky reaguje pán poslanec Maďarič.

Ďakujem.
Pán poslanec Fronc, určite viete, že pri voľbe členov Ústavného súdu sme nemenili pravidlá, to znamená, volili sa tak, ako to bolo aj v predchádzajúcom období. A o ich závislosti alebo nezávislosti snáď možno svedčia aj posledné rozhodnutia Ústavného súdu. Takže vašu poznámku považujem za úplne bezpredmetnú z hľadiska politizácie Ústavného súdu.
Pán poslanec Viskupič, absolútne vám neupieram právo povedať svojim voličom, koho ste volili. Ale som presvedčený o tom, že pre demokraciu v prípade voľby generálneho prokurátora je dôležitejšie, aby generálny prokurátor nevedel, kto ho volil, ako to, že by voliči vedeli presne, ako volili poslanci. To považujem pre výkon nepolitickej a nestrannej Generálnej prokuratúry za podstatné. Preto som ja vo svojom príspevku hovoril o určitých funkciách, ktoré majú byť z podstaty veci politicky nestranné, preto som vo svojom príspevku a priori nevylúčil verejnú voľbu. Veľmi jasne som to povedal.
A čo sa týka zmeny pravidiel hry uprostred, ja som hovoril o generálnom prokurátorovi. Iná vec je, že bude verejná voľba pri iných funkciách takisto zneužitá na to, aby ste si zvolili svojich nominantov. A po včerajšku ešte viac, pretože sa ukázalo pri voľbe členov Rady pre vysielanie a retransmisiu, že napríklad jednej politickej strane, MOST - HÍD, neprešiel kandidát do tejto licenčnej rady, o to viac bude mať, samozrejme, záujem trvať, aby všetci, na tom, aby už povedzme pri voľbe členov Rady Rozhlasu a televízie to bola voľba verejná, aby ste sa pekne odkontrolovali a aby bolo jasné, že tí deviati budú vaši. (Potlesk.)