12. schôdza

Vážená pani poslankyňa, mňa vcelku zaujal váš názor na vzťah medzi koalíciou a opozíciou a na to, že nie je dobré vytláčať, vytláčať opozíciu, veď ona má svoju, svoju úlohu, a súhlasím s vami. Ja som aj z toho dôvodu v tomto volebnom období, ktoré je asi šesť mesiacov, sedem mesiacov, podporil päť alebo šesť návrhov z opozície, ktoré boli. A preto by som sa vás opýtal, v tom celom minulom volebnom období, koľko takýchto opozičných návrhov zákonov ste podporili vy? Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ďakujem všetkým, ktorí reagovali na moje vystúpenie.
Pán poslanec Poliačik, ak dovolíte, prepáčte teda, ale osobný útok demaskuje toho, kto ho použije, pretože sa vyslovene ako vyjadrí alebo prejaví svoj hendikep, sorry.
Článok, ktorý som citovala, vyšiel minulý týždeň v Literárnom týždenníku, nech sa páči, dočítajte si ho celý. Ten článok obsahuje aj tie zmienky, teda všetko to, ja som povedala, že kde končím citáciu, aj o Marxovi, Karlovi Marxovi, to len ako je určené pánovi Drobovi.
Ak na vás môj prejav pôsobil nejak veľmi exaltovane alebo ja už neviem, tak prepáčte, že som vás podráždila. (Smiech v sále.) No a každopádne som rada, že to vo vás zarezonovalo nejakým spôsobom. No lebo dráždenie vyvoláva niekedy neadekvátne reakcie. (Smiech v sále.)
No a, pán poslanec Abrhan, nepamätám si, ako som hlasovala, ale nepochybne, keď boli vaše... (Reakcia poslanca.) Počkajte! Nemôžem si pamätať toľko hlasovaní, preboha, no. Tak keď boli tie poslanecké návrhy opozície zmysluplné, nepochybujte o tom, že som určite hlasovala za alebo som sa aspoň zdržala, čiže nevyjadrila som... (Smiech v sále.) Nevyjadrila som jednoznačnú... (Smiech v sále a potlesk.) ... jednoznačné odmietnutie. A nebudeme tu hovoriť o tom, viete dobre, že práca na výboroch je tiež zmysluplná a tvorivá.

Ďakujem, pán predseda. Dámy a páni, dobrý deň vám všetkým prajem. Ja vás naozaj dlho nebudem zdržovať, lebo nie je to nejaká moja prirodzená téma, o ktorej budem teraz hovoriť, ale mám aj na ňu názor. Dovolím si mať názor.
A ja sa stále pokladám, aj keď tu už sedím medzi vami nejaký siedmy, ôsmy mesiac, za Benjamina (pozn.: vyslovené po anglicky), za Benjamína parlamentnej politiky a po tom, čo tu zažívam a pozorujem, Bohu prisahám, že možno som tu aj naposledy... (Smiech v sále.) Lebo viem si... (Smiech v sále a potlesk.) ... naozaj predstaviť aj okolnosti a spoločnosť a prostredie, v ktorom by som sa cítil lepšie. Ale to už je môj problém, ktorý si ja nejako vysporiadam v najbližšom období, ale tým vás naozaj nebudem zaťažovať.
Tajná a verejná voľba, ja som zástanca tajnej voľby a ja som bol dosť šokovaný tým, keď som prvýkrát išiel do tej miestnosti vzadu, do toho kumbálku, ako tá tajná voľba prebieha, lebo to je podľa mňa šaškáreň a mali by sa to ľudia aj dozvedieť a oni sa to koniec koncom dozvedeli, zaslúžili ste sa o tom aj vy, predstavitelia strany SaS. Pretože to je spôsob, ktorým sa naozaj dá znemožniť tento, tento inštitút.
Dovolím si povedať, že občania v parlamentných voľbách majú určite tajnejšiu voľbu ako poslanci v parlamente. Čiže ja by som sa na našom mieste skôr zaoberal tým, aby tá tajná voľba bola naozaj skutočná, aby poslanci vstupovali do volebnej miestnosti možno po jednom, keď to inak nejde, aj keď sme všetci dospelí, ale asi to inak nejde, aby ten lístok vhadzovali možno v nezalepenej a, nedajbože, aj v zalepenej obálke, aby vám do toho skrutátori nepozerali. To je podľa mňa problém, ktorý tu je, a všetci veľmi dobre vieme, že tu je, len sa tvárime teda, že radšej ten systém zmeníme ako celý.
Ja si naozaj myslím, že v personálnych veciach by sa malo voliť tajne, a vnímam to ako svoje právo, ako právo poslanca, ktorý svoj mandát má naozaj vykonávať slobodne.
A ja vám poviem ale iný príbeh na tému voľby verejné, ktorý som zažil na vlastnej koži, tuším v decembri 2009, pred niečo vyše rokom, keď sa volil, volil sa guvernér Národnej banky, a ja som tu v ten deň s ním prežil ako štátny tajomník ministerstva financií. Bol som, absolvoval som s ním híring na rozpočtovom výbore. A tá situácia bola veľmi pikantná, pretože k docentovi pristupovali ľudia členovia terajšej koalície, ktorí ho niektorí poznali desiatky rokov, či už mu tykali, alebo vykali, tak sa mu vyznávali z toho, aký je to kvalitný kandidát, aký je skúsený, čo má všetko za sebou, no ale keďže sa blížia voľby a niekto z vedenia strany im zakázal podporiť koaličného kandidáta, vtedajšieho koaličného kandidáta, tak zaňho hlas nebudú môcť dať. Niektorí z tých hrdinov a farizejov občas sedávajú aj tam hore na tom hanbálku, ale s tým nech sa oni vysporiadajú, to vie aj ten človek, ktorý bol volený, aj tí, ktorí takéto vyznania produkovali. No a ten guvernér bol nakoniec zvolený iba hlasmi väčšiny, väčšiny koaličnej, dostal len tieto hlasy a v podstate ostatní ste sa teraz koaličníci zdržali.
Aj toto je výsledok verejnej voľby, verejnej voľby pod tlakom, pod tlakom straníckych centrál s odôvodnením, napríklad jedno z odôvodnení týchto ľudí, prečo nevolili, bolo to: Viete, vieš, blížia sa voľby, budú sa zostavovať kandidátske listiny, nie je čas na hrdinstvo.
Toto je tiež realita, dámy a páni, a toto proste hrozí, ak to zlomíte cez koleno a zlomíte to len z jedného a jedného dôvodu, ktorý tu bol stokrát spomenutý.
Ďakujem. (Potlesk.)

Pán kolega Kažimír, to porovnanie s tajnosťou volieb občanov pri parlamentných voľbách je celkom namieste, pretože v podstate práve to, že po parlamentných voľbách bol internet plný fotografií ľudí, ktorí si svoj vlastný hlasovací lístok odfotili za plentou a svojim známym a priateľom prezentovali fotku, že áno, toto je moja voľba, som na ňu hrdý, vtedy sa nikto neozýval, že by bola tajnosť volieb nejakým spôsobom spochybnená, pretože človek za tou plentou sa sám rozhodol, že nevyužije svoje právo na tajnosť tejto voľby a zverejní svoju voľbu, lebo je na ňu hrdý.
A takisto sme to aj my urobili, nevyužili sme právo na tajnosť voľby, ale zverejnili sme každý podľa svojho vlastného rozhodnutia svoju voľbu, lebo sme cítili potrebu zodpovedať sa svojim vlastným voličom.
Ale čo sa týka tej šaškárne vzadu, o ktorej ste rozprávali, ja som tiež teda jeden zo skrutátorov, takže viem, čo sa vzadu v tej volebnej miestnosti deje. A popravde ja nemám problém s tým, keď niekto sám o svojom vlastnom volebnom lístku rozhodne, že či sa o svoju voľbu podelí s niekým iným, alebo nie. Ale čo mi naozaj vadí, je, keď niekto z vašich kolegov sa nakláňa cudzím ľuďom cez plecia a pozerá sa, čo robia za plentou, lebo si myslí, že ten človek za tou plentou by možno mohol chcieť sa s niekým o svoju tajnú voľbu podeliť. A tam už vidím problém.

Pán poslanec Kažimír, ja som vám trošičku uľahčil život, poslal som vám na mail jednu vetu, ktorú stačí už iba podpísať, je tam napísané: "Ja, poslanec parlamentu, Národnej rady, sa týmto vzdávam mandátu Národnej rady." Keďže som si vypočul, že tu vlastne trpíte a vám to pripadá ako zabíjanie času, naozaj stačí podpísať a uľahčíte si to trápenie.

Ďakujem. Pán poslanec Kažimír, chcel by som vás poprosiť, aby ste neporovnávali voľby parlamentné napríklad, voľby občanov a voľby poslancov, pretože poslanec podľa čl. 73 ústavy je zástupcom občanov. Občan vo voľbách zastupuje sám seba, nikoho iného. Takže je rozdiel, či vy ako občan volíte vo voľbách, napríklad parlamentných, alebo či ako poslanec ako zástupca občanov volíte vo voľbách v parlamente.
A čo sa týka toho vášho hodnotenia tej spoločnosti, v ktorej ste sa ocitli, tak podľa čl. 81 ústavy "poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky". Takže šup-šup.