12. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Fakt len dve krátke faktické poznámky. Asi pán predseda Čaplovič vo svojej rozprave obhajoval terajší stav s tým, že Parlamentná knižnica je asi chápaná alebo je súčasťou či už národnej, alebo skôr občianskej identity, je to skôr ako symbolická záležitosť, ako praktická či efektívna. Musím však povedať, že Parlamentná knižnica nie je verejnou ustanovizňou, takže slúži to najmä na účely parlamentných poslancov parlamentu, toto je prvá.
A druhá, dvakrát ste spomenuli ako príklad knižnicu parlamentu vo Washingtone. Washingtonská knižnica archivuje len parlamentné tlače, len dokumenty, ktoré vznikajú pri parlamentnej práci.
Ďakujem.

Pán poslanec Maďarič.

Ďakujem za slovo. S radosťou konštatujem, že tu nejde o spor politický, ale ide tu o spor kultúrny. Na jednej strane sú takí ľudia ako Dušan Čaplovič alebo František Mikloško, rozhľadení v otázkach kultúry, histórie, spoločenských vied, ktorí si svojho času mysleli, že je dobré a prospešné, aby Parlamentná knižnica odoberala a po istú dobu archivovala aj povinné výtlačky periodickej a neperiodickej tlače. Na druhej strane je názor technokrata, možno dobrého počtára, ktorý si myslí, že tým veľa získame ekonomicky, ak to tak robiť nebudeme.
Ja sa v plnej miere staviam na stranu Dušana Čaploviča a Františka Mikloška.
Ďakujem.

Pán poslanec Jarjabek.

Ďakujem pekne za slovo. Myslím si, že ja sa len môžem pripojiť k tejto dvojici mojich predrečníkov, pán predseda, s tým, že bola by to naozaj škoda. Môžeme sa baviť o čomkoľvek, pochopiteľne, je to téma skôr výsostne odborná a možno aj výsostne pocitová. A hovorím to preto, že som bol pri tých rozhovoroch aj pána Čaploviča, aj pri tých zdôvodneniach pána Františka Mikloška. A ja do budúcnosti sa pokúsim si vytiahnuť argumentáciu, vtedajšiu argumentáciu konkrétne aj pána Mikloška a konkrétne aj členov vtedajšieho poslaneckého zboru.
Hovorím ešte raz, končím tým, čím som začal, bola by to škoda, lebo to presviedčanie, ako si pamätám, aj v tej parlamentnej snemovni, keď to parlamentná snemovňa schválila, bolo veľmi veľa a práve u takých politicko-kultúrnych bardov, dovolím si to takto nazvať, ako bol Dušan Čaplovič a František Mikloško a im podobní. Takže budeme sa o tom určite baviť odborne a ja si nabudúce pripravím aj nejaké možno citácie z vystúpenia pána Mikloška.
Ďakujem za pozornosť.

Pán predseda Sulík, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Teším sa na túto odbornú diskusiu. Pôvodne som chcel vystúpiť v rozprave, ale teda ten čas nám utiekol, tak týmto sa aj hlásim potom do ústnej rozpravy, ale teraz budem len v krátkosti reagovať.
Pán Čaplovič, vy keď ste rozprávali, ja som mal dojem, že som predložil návrh na zrušenie Parlamentnej knižnice. To ani náhodou. Práveže aj mne ide o skvalitnenie jej práce. Jediné, čo navrhujem, je zrušiť periodickú, jej povinnosť periodickej tlače, všetkej periodickej tlače. Ani náhodou som sa a vedome som sa nedotkol neperiodickej tlače. Som za to, aby parlamentná knižnica zbierala, archivovala, dlhodobo archivovala všetky tie výtlačky, knihy, ktoré majú pre parlamentnú prácu zmysel.
A ja sám som napriek tomu, že, a ja sa vnímam viac ako technokrat, ako - jak nazvať - kultúrnika, v dobrom to myslím, samozrejme. Ale napriek tomu ja sám zbieram knihy a určite napríklad ja žiadne knihy nevyhadzujem. Len to, čo robíme dnes, my tých pracovníkov, ktorých tam máme, my ich zahlcujeme robotou, ktorá nebude mať nikdy žiaden prínos, a to je to, že nútime ich archivovať veci, ako som už menoval tie tituly, 95 % titulov netreba pre parlamentnú prácu. Tie, ktoré treba, voči tým mám všetku úctu a naďalej ich plánujem archivovať a, samozrejme, som nikdy nespravil to, že zrazu vyhodíme Parlamentnú revue alebo takéto niečo.
Čiže beriem vás za slovo, pán Jarjabek, dúfam, že vyhľadáte si tu to argumentárium vtedy a že si na pracovnej úrovni možno sadneme. Samozrejme, to, že to riešime tu, je to preto, lebo je to zákon, no inak, keby to bolo rozhodnutie predsedu, tak je to dávno urobené. Tak možnože si môžme ešte raz k tomu sadnúť, ide mi o skvalitnenie práce. A k tým vašim ďalším bodom poviem potom v rozprave v utorok.

Nech sa páči, pán poslanec Čaplovič, môžte reagovať.

Samozrejme, počkám si aj na vaše vyjadrenia v tej ústnej časti rozpravy, ale k pánovi poslancovi Somogyimu. Ja neviem, vy ste boli v Kongresovej knižnici v Spojených štátoch amerických, keď hovoríte, že len archivuje len parlamentné tlače? Ona archivuje všetko. Ona archivuje časopisy, ona vyarchivuje noviny, to tam všetko sa nachádza. A poslanci na rozdiel od našich poslancov a senátori a kongresmani majú veľmi často cez svojich bohatý tím asistentov, ktorý tam je, to nemajú jedného, ale majú piatich asistentov, im v tej práci pomáha a robia sa rešerše a podobne.
A tá budúcnosť našej knižnice má ísť týmto smerom. Pretože po nás tu musí niečo zostať, nielen paragrafy, ale aj niektoré kultúrne dedičstvo a nejaké hodnoty, za ktoré treba vedieť zabojovať v tom komplexe. A môžme sa v budúcnosti v podstate baviť, ako budeme robiť istým spôsobom selekciu, ako sa to robí v múzeách, galériách, v archívoch po čase a potom tieto veci sa odovzdávajú rôznym inštitúciám, ktorým sa to môže zísť a majú to v podstate k dispozícii. Noviny považujem za veľmi dôležitý artikel, aby bol archivovaný v knižniciach, aby bol k dispozícii, lebo viem si predstaviť, a koľko razy ako syn rád siahne po novinách z prvej Československej republiky, z Národného zhromaždenia v Českej republike a že je to veľmi dôležitý artikel, aby sme ich mali k dispozícii a vedeli ich využívať.
Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem. Teraz sa pýtam, či sa hlási do rozpravy ústne niekto a pokračovať, samozrejme, potom budeme budúci týždeň. Takže pán predseda Národnej rady sa hlásil, pán poslanec Čaplovič tiež. Týmto pádom končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy.
Chcem vás informovať, ako budeme pokračovať v utorok. Už sme sa rozhodli, že v utorok začneme rokovať alebo prerokovávať návrhy pána ministra vnútra, chcem sa ale vás opýtať, že vzhľadom k tomu, že sme dokončili v skrátenom legislatívnom konaní prvé čítanie vládneho návrhu zákona o obchodovaní s emisnými kvótami a by sme to potrebovali od 1. marca, aby ten zákon vstúpil do platnosti, či je všeobecný súhlas, aby sme začali týmto zákonom a potom by sme pokračovali so zákonmi pána ministra vnútra, tak ako sme sa rozhodli. (Reakcia pléna.) Áno? Ďakujem pekne.
Takže, tak ako sme sa dohodli, budeme pokračovať v utorok s emisiami, potom vládnymi návrhmi ministerstva vnútra a potom ešte Zákonník práce. Asi šiesti. A potom, samozrejme, chcem vás informovať, že po dokončení aj Zákonníka práce by sme pokračovali týmto bodom. (Reakcia z pléna.) Samozrejme, ak sa dá, ešte utorok poobede.
Dovidenia budúci týždeň v utorok o 9.00 hodine.

(Prerušenie rokovania o 14.09 hodine.)