16. schôdza

Ďakujem pekne. Pani kolegyňa, chcem oceniť to, že uznávate, že ten nepomer medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcom je veľký. Že uznávate, že tých praktík je oveľa, oveľa viacej, ako som ich vymenoval. Ja tu mám zmluvu, videl som všetky zmluvy takmer so všetkými reťazcami a môžem vycitovať, koľko je tam všetkých tých praktík, je to na dve strany. Ale ak sa vám zdá byť, že názov zákona je dlhý, kľudne ste ho mohli skrátiť, mohli sme hovoriť o novele tohto zákona. A ak hovoríte, že tento zákon je nevykonateľný a že zákonom nie sme schopní obmedziť dominantné postavenie, nielen dominantné postavenie, ale hlavne zneužívanie dominantného postavenia, k čomu tento zákon má slúžiť, tak skúsenosti zo zahraničia hovoria, že jedine účinná legislatíva dokáže narovnať tieto vzťahy. Jedine účinná legislatíva. A to, že tento zákon je tu dlho a že nepreukázal svoju silu, nuž musím povedať, bohužiaľ, sa vždy podarilo lobistickým skupinám presadiť do zákona povedzme takú maličkosť, ako je ekonomická závislosť. Preukazovanie ekonomickej závislosti paralyzovalo účinnosť každého jedného zákona až do mája 2010. Od tohto momentu tento zákon sa stal vykonateľný, kontrolovateľný, ale vládna moc musí chcieť, exekutíva musí chcieť zákon využívať, zákon kontrolovať.
Ak hovoríte a máte obavu, že kto z dodávateľov pôjde sa súdiť s jeho odberateľom, nuž máte pravdu, a preto tento zákon dával túto možnosť samosprávnym organizáciám, ktoré nie sú zaťažené vzťahmi navzájom, dával túto možnosť zväzom, profesným zväzom, obchodným zväzom, dával tú možnosť kontrolórovi, to je ministerstvo pôdohospodárstva, ktorý tento inštitút mohol využívať.
Ďakujem.

Pani poslankyňa Košútová.

Ďakujem pekne za slovo. Mnohé, čo som chcela povedať, povedal už môj predrečník Marian Záhumenský, ja by som sa chcela len pripojiť a oceniť, pani kolegyňa, že ste dokázali priznať niektoré veci, ktoré sa v obchodných vzťahoch dejú. Ale je mi ľúto, že konštatovaním, že od roku 2003 nedokážeme upraviť zákon tak, aby bol vykonateľný alebo aby bol dobrý, tak ho teda zrušme, to považujem prinajmenšom za nelogické. Pretože vieme, aké obchodné vzťahy sú v obchodných reťazcoch, o tom sa vedelo už dávno, keď začali obchodné reťazce prenikať na Slovensko, aj keď začali pôsobiť. Len, bohužiaľ, až teraz sa podarilo ako tak spraviť zákon, ktorý by tieto vzťahy upravoval, a nedali sme mu skutočne ani šancu, aby sa mohol prejaviť, aby sa mohli prejaviť jeho účinky, a už ho jednoduchým politickým rozhodnutím rušíme.
Váš argument, že si spotrebiteľ vyberie, áno, vyberie si, ale len z toho, čo sa mu dostane do ponuky. A tie slovenské výrobky jednoducho nemajú šancu, aby sa do tejto ponuky vôbec dostali. Takže treba zvážiť, čo, ako ďalej a skutočne treba tieto vzťahy upraviť, lebo pokiaľ sa budeme spoliehať len na etické kódexy, som o tom hlboko presvedčená, že jednoducho nebude ich nikto rešpektovať.
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec Chren sa prihlásil až po tom, ako bola uzavretá možnosť sa prihlásiť, čiže mrzí ma, po ďalšom rečníkovi.
A teraz reaguje na faktické poznámky pani poslankyňa Tkáčová.

Ďakujem za slovo. Ďakujem kolegom za uznanlivé slová.
Rada by som nadviazala na takú symbiózu, na taký súhlasný postoj k tomu, čo sa deje v obchodnom, v obchodných vzťahoch medzi dodávateľmi a odberateľmi.
Pán kolega Záhumenský, zákon je účinný od mája 2010, viete mi povedať, koľko konaní začalo na základe tohto zákona? To by som rada vedela, však budete mať vystúpenie, budete mi môcť odpovedať.
Súhlasím, najdôležitejšia je kontrola, lebo môžte mať aj 20 zákonov, keď sa nekontroluje ich dodržiavanie, vy ste včera vo svojom vystúpení hovorili, že vo Francúzku prebiehajú tieto spory na súdoch. Nepoznám do dôsledkov procesné poriadky slovenských súdov, ale neviem si predstaviť, že by súd ako dôkaz prijal napríklad vadnú zmluvu, kde by bolo začiernené meno toho odberateľa, ktorý je zmluvnou stranou, čiže neviem si predstaviť, že tade cesta vedie.
Ale teda ponúkam vám priateľskú ruku v záujme slovenských výrobcov, navrhujem teda, vytvorme poslanci všetkých politických strán, ktoré sú členmi slovenského parlamentu v tomto volebnom období, vytvorme pracovnú skupinu, pripravme legislatívu, ktorú cez novelizáciu potravinárskeho zákona by sme ústavnou väčšinou dokázali prijať vo vzájomnej zhode s tým, že to skutočne po právnej aj po vecnej stránke dobre odkomunikujeme.
A k pani kolegyni Košútovej, viete, všetko je pravda, ale zákonom nikdy nikoho nedonútite, aby na svoj obchodný pult zaradil slovenské výrobky, to jednoducho v moci zákona ani legislatívy nie je.

Pán poslanec Radošovský vystúpi ako ďalší rečník v rozprave, nech sa páči.

Vážený pán predseda, pán minister, kolegyne, kolegovia, dalo sa očakávať, že téma obchodných reťazcov bude dlhšia a že vystúpenia, ktoré k nej budú, budú aj rozmanité, budú aj rozporuplné.
Myslím si, že čo sa týka situácie v našich obchodoch a situácie následne v agropotravinárskom sektore, za veľa vecí si môžme sami. Nehovorím to prvýkrát, hovorím to už pomaly ako papagáj, to znamená, že za to môže nešťastne urobená privatizácia, následne výpredaj slovenských podnikov zahraničným firmám, to znamená, že mnohé skončili tým, že uzatvorili svoje prevádzky, mnohé skončili v tlaku, keď sme dokázali potom urobiť ústupky takým veciam, ako je napríklad pasterizácia bryndze, pýchy slovenského mliekarstva, ktorú nám závideli iní, tak my sme z nej dokázali urobiť neškodný bezbakteriálny puding, napríklad.
No, po takto zmachlanej privatizácii prišli na rad obchodné reťazce. Obchodné reťazce nás zaskočili a našli nás absolútne nepripravených. Nepripravené legislatívne prostredie, nepripraveného spotrebiteľa a nepripravených potravinárov, samozrejme, teda v tom myslím aj agropotravinársky komplex ako taký. Pamätám si na tie štatistiky z Hospodárskych novín, keď som videl bilancie jednotlivých obchodných reťazcov, keď som čítal články o rekordných tržbách na jednotku plochy predajnej, nikde nedosiahli také tržby ako na Slovensku. Nikde. A to zjavne ukazuje na to, že slovenský spotrebiteľ pachtil po takomto spôsobe nákupu, ale zároveň my sme dopustili takýto spôsob predaja a nákupu, pretože s tým súvisí jedna veľmi vážna situácia, ktorá bude mať dlhosiahle následky, že reklamné kampane, v ktorých cena sa stála jediným fetišom, vymyli absolútne mozog nášmu spotrebiteľovi. My v tejto chvíli musíme znova začať vychovávať domáceho spotrebiteľa. Nielen k tomu, aby si kupoval slovenské výrobky, samozrejme, musia byť kvalitné, ale aby vôbec rozlišoval to, čo kupuje. Pretože to, čo sa začalo v istých chvíľach, v istých dobách predávať v obchodných reťazcoch, bolo na hranici požívateľnosti, konzumovateľnosti a až na hranici mnohokrát ohrozenia zdravia.
Ja som patril k tým, ktorí o obchodných reťazcoch nerozprávali, ja som im šiel rovno po krku ako štátny tajomník a viem, čo som všetko spravil, a nemienim to tu dneska vypočítavať ani vyrátavať, ale to, čo sa, čo sme dokázali spolu s Veterinárnou inšpekciou, nebolo týmto pánom jedno a dokázali sme jednoducho dosadiť aj, aj dotlačiť k predaju slovenských výrobkov. To znamená, že nie je pravda, všetko to, čo sa tu aj dneska povedalo. Ak chceli a boli dotlačení, predávali aj slovenské výrobky.
Na druhú stranu mnohokrát a práve tu chýba inštitúcia, ktorá, ktorá mala zastrešiť potravinárov, a to je ich komora, ktorá mala rokovať a ktorá mala poukazovať veľmi ráznym a razantným spôsobom na praktiky a mala ísť do súdnych sporov namiesto tých spotrebiteľov, tých dodávateľov potravinárskych výrobkov, ktorí boli ohrození. Pretože oni, to je ako pani poslankyňa Tkáčová, nemohli do takéhoto sporu ísť, na to sú takéto inštitúcie, ako je komora, na to máme Protimonopolný úrad, ktorý máme v tejto chvíli, s prepáčením, na dve veci, tá druhá je na nič. Hovorím to s plnou vážnosťou, pretože Protimonopolný úrad v týchto veciach nekonal ani raz.
Čiže mne z toho vychádza niekoľko úloh, ktoré je treba, aby boli vystavené, aby sme ich požadovali, tak ako to aj moja predrečníčka povedala, pre ministerstvo pôdohospodárstva, pre ministerstvo hospodárstva a sčasti aj pre ministerstvo zahraničia, ktoré v tejto chvíli prevzalo zodpovednosť za obchodné zastúpenia Slovenskej republiky v zahraničí. Pretože ani naši obchodní zástupcovia v zahraničí neurobili nič pre slovenských producentov, ktorých - je zaujímavé, že doma kvalitné potraviny sa nevedeli uplatniť, ale v zahraničí ich akceptovali a akceptujú a mnohokrát ich pod značkou iných výrobcov úspešne predávajú. Vieme o produkcii syrov kvalitných, aj talianskych typov, kadejakých, ktoré sú veľmi drahé, ale predávajú sa už u nás zabalené pod inými zahraničnými značkami.
Čiže ministerskí si musia splniť úlohu voči sektorom, ale musíme začať aj s kampaňou pre výchovu, ktorá musí smerovať výchovou spotrebiteľa. Nie nadarmo sa v Nemecku volá ministerstvo, ktoré riadi sektor agropotravinárstva, tak sa volá ministerstvo ochrany spotrebiteľa, poľnohospodárstva, potravinárstva a tak ďalej. Ministerstvo ochrany spotrebiteľa. Odtadiaľ treba začať.
Je zaujímavé, ako si s touto otázkou nedokázala vysporiadať "pružná" mašinéria Európskej únie, ktorá dokázala uregulovať krivosť banánov, dĺžku uhoriek, farbu rajčín a podobné hlúposti, ale doteraz si nedokázala poradiť s reguláciou obchodných reťazcov. Ja som o tejto téme začal hovoriť v 2003. roku na ministerskej rade, získal som súhlas všetkých prítomných a aj prísľub, že sa začne pripravovať legislatíva. Dneska je rok 2011. Pani komisárka, ktorá dlho pôsobila a ktorá, dovolím si povedať, že podľahla lobistickým tlakom, nespravila v tomto smere nič. Nič. Podieľala sa na deštrukcii poľnohospodárstva v nových členských krajinách. Na jeho diskriminácii a aj na diskriminácii slovenských výrobkov. Čiže tu treba takisto tlači na ministerských radách v Bruseli na to, aby sa táto legislatíva plošne v rámci Únie vytvorila a aby jednoducho bola funkčná.
Po prísľube, ktorý som dostal včera pri rokovaní s ministrom hospodárstva, keď prvým krokom bude príprava samoregulačných opatrení, ktoré vlastne by mali prijať obchodníci, beriem, nehovorím, že ste ma presvedčili, ale beriem tento argument, dávame tu šancu, ale na druhú stranu beriem aj váš prísľub - a v tejto chvíli to tu opakujem ako druhý v poradí -, že ak toto nebude fungovať, musíme prijať ďalšie legislatívne opatrenia, ktoré budú ozaj potom tvrdo regulovať po vzore ostatných krajín.
Som rád, že tu vo faktickej pán poslanec Droba spomenul aj taký rozmer obchodných reťazcov, ako je kultúra pracovných, pracovnoprávnych vzťahov. Ja som sa veľakrát pýtal predavačiek a predavačov, po prvé koľko zarábajú, sú na úrovni minimálnych miezd, to po prvé. A po druhé na spôsob, akým sa organizuje doba, otváracie hodiny. A keď matky nevideli svoje deti a svojich manželov týždeň, tak vidím, že kdesi je problém. Včera som len trošku povedal a moji kolegovia zo SaS zareagovali veľmi príkro, keď som povedal, že na Slovensku by bolo treba obmedziť aj otváracie doby obchodných reťazcov a nedele v tomto smere vymedziť pre, aby sa ľudia mohli venovať rodinám. Nebolo to prijaté so súhlasom ani s nadšením, ale sú štáty v Európskej únii, ktoré sa s týmto bez problémov vysporiadali. Bezproblémovo sa vysporiadali a sú liberálnejší, ako je Slovensko v tejto chvíli.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem. S faktickými poznámkami sa prihlásili šiesti poslanci. Uzatváram možnosť.
A slovo má pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Radošovský, chcem ti poďakovať za tvoje vystúpenie, lebo si v plnom rozsahu potvrdil to, o čom som tu hovoril včera, o čom hovorím dneska, že tento problém, ktorý tu je, a to, čo som povedal, že si myslím, že si to uvedomuje aj vládna koalícia a treba ho riešiť, si v plnom rozsahu odhalil, že áno, treba tento problém riešiť. Ale riešením nie je zrušenie zákona. Privítal by som, keby ste pri rušení zákona predkladali lepšiu alternatívu, keby ste čosi povedali, takýmto spôsobom to chceme robiť. Lebo sám ste povedali, že samoregulácia nefunguje. A fungovať nebude, aj keď ju znovu zavedieme. A ak budete očakávať, že vaša vláda prijme v krátkej dobe nejaké účinné opatrenie, tak je úsmevné si to myslieť, keď dneska s veľkou horlivosťou tento zákon rušíte.
Veľmi presne ste poukázali nielen na praktiky, ale aj na to, prečo nie sú vlastne na slovenských pultoch slovenské výrobky. Tento zákon nijakým spôsobom nemal zabezpečiť to, aby na pultoch boli domáce výrobky. Tento zákon ale mal zabezpečiť korektnosť obchodných vzťahov, ktoré by zamedzovalo likvidáciu slovenských výrobcov. A myslím si, že sa môžeme na tom zhodnúť, ak nájdeme spoločnú reč, akým spôsobom vytvoriť naprieč politickým spektrom rozumnú reguláciu, aby nebolo možné zneužívať dominantné postavenie. Tento zákon nič iné nerieši. A pokiaľ by mu bola daná šanca a pokiaľ by ste ho nechali pôsobiť a využívali inštitúty tohto zákona, ktoré bude nutné neustále novelizovať.
Aj v zahraničí ten zákon, vo Francúzsku veľakrát novelizovali, lebo obchodné reťazce sú kreatívne, tak ako ste veľakrát povedali, sú kreatívne a obchádzajú a stále hľadajú nové a nové praktiky, akým spôsobom obísť ustanovenia zákona. Preto sú nutné novelizácie. A treba na to reagovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Chren.