16. schôdza

Pani poslankyňa Košútová.

Ďakujem, pán predseda, za slovo. Pán kolega Muránsky, chcem sa poďakovať za vystúpenie, aj keď som vaše názory poznala z diskusie na výbore, som veľmi rada, že ste aj vy uviedol tie isté argumenty alebo v podstate obdobné argumenty, ktoré sa tu uvádzali aj pred vami, a to, že nemožno dopady súčasného zákona vyhodnotiť.
Ja som takisto za to, že ak treba nápravu, napravme ho alebo prijmime iný predpis tak, aby sa upravili vzťahy v obchodných reťazcoch, aby boli vyhovujúce pre všetkých, nielen pre obchodné reťazce, ale aj pre dodávateľa. Znova opakujem, hovorím to ako človek, ktorý má skúsenosti s týmito reťazcami, a verím, že všetci ostatní, ktorí sú v takom postavení, aké im neprináleží ako dodávateľom, že nám dávajú za pravdu.
Ešte raz ďakujem pekne.

Pán poslanec Muránsky reaguje na faktické poznámky, nech sa páči.

Ďakujem, pán predseda. Ja chcem iba tým kolegom bez menovania, ktorí hovorili o dodávateľoch, povedať, že, prosím vás pekne, kolegovia, nehovorte vy o dodávateľoch. Aj Poľnohospodárska a potravinárska komora nie je za zrušenie tohto zákona. Prečo? Preto, pretože pozná tie vzťahy, ktoré sú s odberateľmi - s obchodnými reťazcami. Proste, keď by tie vzťahy boli kóšer a boli by férové, tak jednoducho by nebolo potrebné takýto zákon mať, zachovať, príp. vymyslieť jeho alternatívu. To znamená, kolegovia, nehovorte za niekoho, za koho hovoriť nemôžete.
A pánovi kolegovi Záhumenskému chcem iba povedať, že odvaha mi zostane.
Ďakujem pekne.

Ďalší rečník v poradí je pán poslanec Záhumenský.

Ďakujem pekne, pán predseda, aj za vašu výzvu, aby som bol krátky, ale tento zákon si vyžaduje, myslím si, hovoriť detailne o problémoch, ktoré sú nastolené, a myslím si, že aj vaši kolegovia z vládnej koalície, ktorí vystúpili unissimo všetci okrem pána poslanca Chrena, jasne uznávajú, že tie praktiky, ktoré sa na slovenskom trhu uplatňujú, sa neuplatňujú takmer v žiadnej inej krajine v takomto rozsahu, ako sme ich nechali prísť na Slovensko.
Ja by som skôr než budem reagovať na to všetko, čo aj v rámci rozpravy a faktických poznámok odznelo, predsa len chcem najmä predstaviteľom vládnej koalície, tým dámam a pánom poslancom z vládnej koalície, prečítať z jednej konkrétnej zmluvy, čo všetko sa nachádza v zmluve medzi dodávateľom a odberateľom. Táto zmluva je na jednej strane so spoločnosťou BILLA a druhú stranu nebudem menovať. Nebudem ju menovať z toho dôvodu, aby som neohrozil jeho existenciu. Keby som povedal len náznakom, odkiaľ takúto zmluvu mám, tak by to bol trest smrti pre tú spoločnosť. A ja vám chcem povedať, že všetko to, čo som vo svojich vystúpeniach prezentoval, vyplývalo z poznania zo zmlúv.
Mal som možnosť nahliadnuť do obchodných zmlúv takmer so všetkými obchodnými reťazcami a tie zadné marže v rôznych modifikáciách sa pohybujú na úrovni 17 až 24 % mimo predných marží. To znamená, že je normálna marža, za akú cenu sa nakupuje tovar, za akú cenu sa dodáva na pult, medzi tým sú spojené nejaké náklady. A o čom hovoríme, o tých 17 až 24 %, je to, čo je vzadu, na čo nie je vidno. A to, proti čomu tento zákon, ktorý chcete zrušiť, práve mal pôsobiť, to znamená, že jedným z cieľov bolo presunúť zadné marže dopredu, aby bolo vidno, aký je vlastne zisk alebo s akou maržou pracujú obchodné reťazce a z čoho vlastne ony potom si vytvárajú ten zisk, ktorý spôsobuje tie negatíva, ktoré na Slovensku, a najmä na Slovensku, máme.
Takže by som sa začal venovať v krátkosti tejto zmluve, ktorá hovorí:
"Obchodné podmienky
Časť III
Kondície
1. zľavy priamo vo faktúrach za dodávky tovaru.
Fakturačný rabat je nezávislý od dosiahnutia obratu, stanovuje sa v percentách a priamo sa odpočítava z dodávateľskej faktúry. Rabat sa týka všetkých artiklov dodávateľa. Akciový rabat, časovo obmedzený rabat, ktorý je možno zadať percentuálne alebo pevnou finančnou čiastkou na artikel, ktorý je predmetom akcie. V prípade pevnej finančnej čiastky je suma predmetom samotného dobropisu. V prípade percentuálnej zľavy sa táto zadáva priamo do faktúry a je platná dva týždne pred začiatkom akcie.
Zavádzací rabat za nový tovar", ďalšia praktika.
"Rabat poskytovaný dodávateľom v prípade zalistovania nového tovaru. Rabat je poskytovaný na vopred dohodnuté obdobia a zadáva sa priamo do faktúry za dodávku tovaru. Slúži na podporu predaja nového výrobku v systéme.
Sortimentový rabat. Rabat stanovený za odber dohodnutého množstva tovarových položiek v danom sortimente. Stanovuje sa percentuálne z tovaru artikla a odpočítava sa z ceny priamo vo faktúre. V prípade dohody ako percentuálna hodnota dobropisom z celého netto obratu.
Rabat DMC. Zľava poskytnutá odberateľovi slúžiaca na podporu tovaru, ktorý je predávaný ako tovar s označením "Dlhodobo nízka cena". Jedná sa o zľavu poskytnutú priamo do faktúry na obdobie jedného až troch mesiacov.
Kondície II
Doklad, faktúra a dobropis vystavený dodávateľom, resp. odberateľom po vzájomnej dohode."
Všetko je po vzájomnej dohode, pochopiteľne, keď to je v zmluve.
"Základom pre výpočet bonusov je vzájomne dosiahnutý obrat za dohodnuté obdobie. Obrat predstavuje celkovú hodnotu dodaného tovaru vo faktúrach v nakúpených cenách bez DPH, ako aj tým priamo súvisiace opravy základu dane. Tento obrat nie je ponížený o bonusy a skonto.
Základný bonus, finančný B1, obratový V1, mimoriadny obratový A1, rewe partner bonus EÚ, BILLA klub. Pevný finančný bonus odpočítaný z dosiahnutého obratu všetkých artiklov dodávateľa. Bonus sa odpočítava pravidelne mesačne alebo štvrťročne. Vzhľadom na interné potreby odberateľa je rozdelený na finančný bonus B1, obratový, mimoriadny, rewe partner, BILLA klub.
Vkladový bonus určuje sa percentuálne z hodnoty tovaru za dodávku, preskladnenie a manipuláciu s tovarom dodaným dodávateľom do centrálneho skladu BILLA.
Hopy bonus určuje sa percentuálne z hodnoty mrazeného tovaru za dodávku.
Cross-doking bonus určuje sa percentuálne z hodnoty tovaru za dodávku a manipuláciu s tovarom dodávateľa typu cross-doking.
Odpisový bonus. Bonus vyjadrený percentuálne vo vzťahu k obratu za celý sortiment tovaru ako kompenzácia za skryté vady na tovare."
Ďalší bod. "Doklad upravujúci základ dane vystavený dodávateľom.
Finančný obratový bonus S1, finančný obratový bonus S2, finančný obratový bonus S3, finančný obratový bonus S4."
Za ďalšie. "Služby fakturované odberateľom. K nižšie uvedeným službám bude faktúrová DPH" a tak ďalej, "logistické úpravy u artiklov", ďalej "rozhlas predajný, rádio Max, podpora predaja, ochutnávky."
Čiže to je len stručný výpis rabatov a bonusov zadných marží z jednej zmluvy.
Ďalej sa uvádza: "Kontrola zdravotnej bezpečnosti a kvality dodávaných produktov. Dodávateľ uhradí paušálnu náhradu za kontrolu zdravotnej bezpečnosti a kvality každého dodávaného produktu, potraviny päťtisíc korún," dneska v eurách, "ovocie, zelenina pätnásťtisíc korún, vykonávaného akreditovaným laboratóriom jedenkrát ročne."
To je to, ak ste argumentovali, že tento zákon zakazuje kontroly, ctené dámy a páni, nezakazuje kontroly. Každý potravinár má systém kontroly, kvality kontroly, má zavedené ISO kontroly kvality, vystopovateľnosti, ale toto je ustanovenie, ktoré paušálne dáva ďalší poplatok za možnú kontrolu, ktorú má zaplatiť dodávateľ, ktorú si chce vykonávať odberateľ. Pritom tú kontrolu ani nemusí urobiť, lebo si je vedomý, že tovar, ktorý dodáva dodávateľ, je kvalitný a je to vlastne len zdrojom mimoriadneho zisku.
Za ďalšie. "Pozáručný servis. Dodávateľ bude riešiť pozáručný servis nasledujúcou formou," tam sa píšu formy, v tomto prípade je to "odpisový bonus."
To znamená, že miesto vracania tovaru sa bude automaticky paušálne fakturovať určitá časť tovaru, ktorá by sa akože vrátila, ktorá sa nepredá v tom predaji.
"Vystavovanie bonusov. Doklady vystavené dodávateľom na základe kondície 2, 2A, 2B predstavujú bonusy, nepovažuje dodávateľ za doklady znižujúce pôvodnú cenu dodávaných tovarov." Nepovažuje dodávateľ za doklady znižujúce pôvodnú cenu dodávaných tovarov.
Ctené dámy a páni, čo to vlastne je? Nie je to zníženie ceny?
A nebudú znižovať základ dane.
K ďalším ustanoveniam tej zmluvy snáď stojí za povšimnutie lehota splatnosti 55 dní. Ale lehota splatnosti, ktorú musí platiť dodávateľ potravín za tie všetky bonusy a skontá, je 14 dní. Samozrejmá vec, ak mu nezaplatí, tak aj s patričným úrokom z omeškania. No a nechýba ani skonto vo výške jedného percenta. To je čiastka, ktorú je odberateľ oprávnený si odpočítať od celkovej fakturácie na základe uhradenia ceny za dodaný tovar pred centrálne stanovenou dobou lehoty splatnosti. To znamená, že ak uhradí na 54. deň plus si pripočíta jedno percento z ceny, lebo o jeden deň uhradil skôr faktúru, ako bola dohodnutá v zmluve.
Dovolil som si prečítať tieto podmienky z jednej konkrétnej zmluvy. Mohol by som hovoriť o iných zmluvách, o každom jednom reťazci. Nechcem poškodiť tejto spoločnosti, lebo sú obdobné. Úplne obdobné v iných konšteláciách, ale spĺňajú to isté: robia zadný bonus, zadné marže, ktoré majú za cieľ navyšovať zisk.
Jedny navyšujú zisk za neprimerane predražené aktivity, či za letákové akcie, či to je logistika a tak ďalej. Iné rôzne bonusy za nič. Za zaregistrovanie do registra dodávateľov, za zaregistrovanie výrobku do registra výrobkov a tak ďalej atď. Všetko, čo som tu hovoril, je v zmluvách a vyplýva to len a len z toho a je možné tie praktiky dostať do zmlúv len preto, že postavenie dodávateľov oproti odberateľom, to znamená veľkým obchodným reťazcom, je neprimerané. Sú v dominantnom postavení.
A ak tu odznelo v rozprave, že zlyháva Protimonopolný úrad, nezlyháva. Toto nespadá do kategórie Protimonopolného úradu, pokiaľ by sme nebrali obchodné reťazce ako celok. Čo nie je možné, lebo každý má svoje IČO a sú samostatné právne subjekty a ich percento na trhu nespĺňa kritériá monopolného postavenia. Ale celok obchodných reťazcov má výraznejšie postavenie ako monopolné a jednoznačne by mal spadať pod kontrolu Protimonopolného úradu.
A ak hovoríme, a v rozprave ste argumentovali tým, že prečo dodneska vlastne neboli vykonávané kontroly, tak myslím si, že som povedal veľakrát a zopakujem to, ctené dámy a páni, tento zákon sa stal vykonateľný 1. mája 2010. Vždy vo všetkých normách od roku 2003, keď tento zákon prvýkrát vzišiel na svetlo sveta, sa tam dostala klauzula, ktorá ten zákon znefunkčňovala. Ak sa tam dostane podmienka preukazovania ekonomickej závislosti, tak táto jedna veta paralyzuje celý zákon a nie je možné vykonať žiadnu kontrolu, lebo žiadny dodávateľ nie je ekonomicky závislý na konkrétnom jednom odberateľovi. Je závislý na systéme, na obchodných reťazcoch ako celku. Deväť obchodných reťazcov má absolútny monopol na predaj potravín na Slovensku, ale nie jeden konkrétny monopol, nie jeden konkrétny reťazec. To znamená, že nie je možné preukázať ekonomickú závislosť.
A ak tam je postavená podmienka, že najprv sa musí skúmať, či je dodávateľ ekonomicky závislý od odberateľa, to znamená, že nie je možné ju preukázať, keďže on nie je na ňom de facto ekonomicky závislý. Tak ten zákon vlastne nemá žiadnu silu, nemá žiadnu schopnosť čosi vykonať.
Pani kolegyňa Tkáčová, keď ste sa ma pýtali, že koľko takýchto kontrol bolo vykonaných, nuž bolo tam dané prechodné obdobie, aby bolo možné upraviť zmluvy medzi dodávateľom a odberateľom do konca septembra 2010. Vy ste už v júni 2010 oznámili obchodným reťazcom, že tento zákon zrušíte, že ho nebudete uplatňovať, nebudete kontrolovať. To znamená, že nikto nemohol podať žiadny podnet na to, aby sa podľa tohto zákona mohlo konať. To znamená, že hneď po nástupe do vlády ste tento zákon paralyzovali vyhlásením, a tým pádom nemohol preukázať svoju silu. Nedali ste mu žiadnu šancu, aby preukázal, že tento zákon má aj zuby, ako tu hovoril pán poslanec z KDH Radošovský alebo, myslím, Muránsky, ktorý povedal, že áno, má zúbky. Má zúbky, ktoré dokážu byť účinné, len sme museli mu nechať šancu. Nechať mu čas na to, aby mohol preukázať svoju silu.
Argumentovali ste tým, že tento zákon prišiel neskoro, že prišli obchodné reťazce a našiel nás nepripravených, že Slovensko, slovenskí poľnohospodári, potravinári neboli pripravení na príchod veľkých obchodných reťazcov. Áno, to je pravda. Neboli pripravení na tak silný tlak a konkurenciu, ale tento zákon bol prvýkrát prijatý v roku 2003. Dneska je rok 2011. Ak by sme boli odolali tlaku lobistických skupín a tento zákon by sme urobili vykonateľným už v roku 2003, tak sme mohli mnohým škodám predísť.
Ak sa pán poslanec Kužma pýta, že kde sú slovenské výrobky zo slovenských pultov, tak jedným z dôvodov je nielen to, že tento zákon bol nevykonateľný, ale aj to, že tlak a sila obchodných reťazcov postupne spôsoboval zánik slovenských výrobcov. Ak sa pýtate, že kde sú tie výrobky, tak vám na to odpoviem. Musíte to brať v kontexte celom. Pozrite si osem rokov vlády vašich predchádzajúcich vlád a váš postoj k poľnohospodárstvu, kde ste deklarovali, že je ďaleko výhodnejšie potraviny dovážať, ako ich na Slovensku vyrábať. S každým kilom dovezenej potraviny dovážame prácu. Nechcem opakovať známu frázu Márie Terézie, ktorá hovorila, že je výhodnejšie domáci tovar kúpiť za štyri koruny, ako doviezť za tri. A práve je to v tom kontexte kolobehu peňazí v rámci vlastnej ekonomiky, kde podporou spotreby domácich výrobkov podporujeme vlastnú ekonomiku. A túto vec ste osem rokov odignorovali.
Je to aj spôsobené tým, že do intenzívnej výroby, do intenzívnej výroby ste investovali veľmi, veľmi málo. Len do živočíšnej výroby ste v predchádzajúcom volebnom období investovali 6 až 9 % z celkového objemu podpory. Nuž, čo si myslíte, čo to spôsobilo s touto výrobou? Likvidáciu tejto výroby, zánik fariem, zánik produkcie, zánik pracovných miest, zvyšovanie nezamestnanosti.
Ctené dámy a páni, musím povedať, že v prvom rade zánik pracovných príležitostí väčšinou pre málo kvalifikovanú pracovnú silu, ktorá si nedokáže nájsť relevantné uplatnenie na tomto trhu. Bohužiaľ, dneska sú mnohí z nich na úradoch práce a stojí to Sociálnu poisťovňu a nás všetkých daňových poplatníkov nemalé peniaze, ktoré musíme vynakladať na to, aby sme týmto ľuďom cez úrad práce zaistili aspoň akú-takú životnú istotu, že môžu existovať. Zrušili sme im prácu, vytvorili sme podporu mulčovania a podporu ničoho a dneska sa pýtame, kde sú naše domáce výrobky?
Neurobili sme nič preto, aby sme určitým spôsobom regulovali likvidáciu domácej produkcie dumpingovým dovozom tovarov. Tak ako pred štyrmi rokmi sme zaorávali kapustu, ktorú nikto nechcel za jednu korunu, dneska stojí v obchode dvanásť korún, v prepočte na koruny. Štyri eurá, tuším, áno?
Čiže takto sme postupovali k likvidácii a takto sme postupne prispeli k tomu, že aj v segmentoch, v ktorých sme boli hlboko, hlboko prebytkoví. Pamätáte si porevolučné roky, keď zo Slovenska sa vyvážalo obrovské množstvo zeleniny do Čiech. Česko bolo takmer unissimo zásobované z juhu Slovenska, kde denne odchádzali kamióny zeleniny, kde mnoho ľudí z tejto zeleniny žilo a zvyšovalo svoju životnú úroveň. Dneska sú na úrade práce, sú nezamestnaní, lebo sme im zlikvidovali odbytové možnosti. Lebo aj toto prispieva k likvidácii odbytových možností. Nepodporili sme ich v tom čase, aby sme zvýšili ich konkurencieschopnosť, ich úroveň, ich technickú vybavenosť, aby sme riešili spôsob odbytu a ponuky, aby sme boli schopní aj obchodným reťazcom ponúknuť široký sortiment a v primeranom množstve, ktoré požadujú.
Toto sú všetky kroky, pre ktoré sa nenachádzajú dneska na slovenských pultoch slovenské výrobky. A ak tomu ešte prispejeme aj zrušením tohto zákona, ctené dámy a páni, tak tento proces sa bude naďalej zrýchľovať.
Nuž a nedá mi, aby som vám nepripomenul prijímanie zákona o štátnom rozpočte na jeseň 2010. Keď ste poľnohospodárstvu ubrali 40 mil. eur na priamych podporách, keď ste znížili štátnu pomoc, keď ste zrušili červenú naftu, keď ste zaviedli vyššie DPH na potraviny, na potraviny, na všetko a tak ďalej atď. To sú opatrenia, ktoré následne, následne budú prinášať ešte nižšiu ponuku domácich potravín na slovenských pultoch.
Aj vďaka takýmto opatreniam nemôžu slovenskí producenti potravín obstáť v konkurencii okolitých krajín, ktoré majú podstatne vyššie podpory, ktorí dostávajú podstatne viacej peňazí a v neposlednom rade, aj ak sa pozriete na dépeháčky na potraviny, tak Slovensko ako jedna z chudobných krajín Európskej únie má najvyššiu dépeháčku na potraviny. Na základné potraviny má Slovensko najvyššiu dépeháčku. To tiež je prínos, ktorý pomáha k tomu, aby sa poľnohospodárstvo ako také dostávalo do závesu.
Čiže, pán poslanec Kužma, ak hovoríte, že dlhé prejavy sú prejavom komunizmu alebo socializmu, ja mám ďaleko ku komunizmu. Verte mi, moja rodina bola dosť postihnutá komunizmom a obidvaja starí rodičia boli gazdovia, ktorí hospodárili na pôde a počas tohto obdobia prišli o všetko. Prišli o všetko. A ja chcem ale v tomto kontexte povedať, že na krivde päťdesiatych rokov, na krivde našich starých otcov Slovensko si vytvorilo veľký potenciál veľkých fariem, veľkých celkov, veľkej konkurenčnej výhody oproti celej Európskej únii. A my ju úspešne likvidujeme. Nevyužívame tento potenciál Slovenska. Slovensko mohlo byť lídrom aj na svoju malosť v svojej efektívnosti výroby potravín. Dneska je Slovensko na tom horšie, ako je Malta. 53 % potravín, ktoré dokážeme na Slovensku vyrábať, dovážame. Kým pred tromi rokmi sme boli povedzme prebytkoví vo výrobe mlieka, dneska sme v obchodnej bilancii mínusoví. Nie je to dôsledok aj dominantného postavenia obchodných reťazcov? Nie je to dôsledok aj vašich osem rokov nepodporovania intenzívnej živočíšnej výroby? Nie je to dôsledok takéhoto správania sa voči domácim poľnohospodárom? Treba si na tieto otázky odpovedať bez nejakého politického podfarbenia. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Pán Záhumenský, pokračujete?

Pán predseda, ak ma necháte hovoriť, áno. Chcem sa nadýchnuť. (Smiech v sále.)

Nech sa páči.

Hovoríte, že zákon nepriniesol svoje ovocie. Povedal som, že nedostal šancu na to, aby ukázal svoju silu, a že tých pár podnetov, ktoré boli dané na ministerstvo hospodárstva na kontrolu, je vlastne len súčasťou boja medzi obchodnými reťazcami. Chcel by som poukázať na príklade ceny a vlastne to, ak deklarujeme, že obchodné reťazce svojou politikou vlastne nahrávajú spotrebiteľovi a že mu ponúkajú nižšie ceny, áno, obchodné reťazce majú svoje opodstatnenie, majú svoje opodstatnenie na domácom trhu. Robia dosť veľký tlak na to, aby sa zvyšovala konkurencieschopnosť aj dodávateľov, ale pozrime sa, akým spôsobom tá konkurencia prebieha.
Obchodné reťazce sa strážia navzájom. To znamená, ak jeden zníži cenu, snaží sa aj druhý znížiť cenu, ale unissimo sa neponáhľajú tie ceny znižovať.
Chcem poukázať na vývoj ceny rohlíku. To je taký nosič zákazníkov do obchodu, ak povieme, že rohlík stojí toľko a toľko. V roku 2007, keď pšenica sa pohybovala niekde na úrovni 4,5-tisíc korún, budem hovoriť v korunách, veľa ľudí to ľahšie prepočítava cez koruny, stál rohlík v obchode korunu dvadsať. Prišiel ale neúrodný rok 2008, ktorý spôsobil, že sa vyhnala cena múky a cena pšenice na 8-tisíc korún za tonu a, pochopiteľne, že musel narásť aj tento výrobok a narástol na hodnotu dve koruny desať. Ale hneď ďalší rok bol vysoko úrodný a prebytkový a prepadli sa ceny pšeníc aj v dôsledku nadúrody, aj v dôsledku krízy na 3-tisíc korún za tonu, to znamená, že o viac ako 125 %, ale cena v obchode klesla na korunu deväťdesiat. Prečo neklesla na korunu? Prečo klesla len na korunu deväťdesiat a celý ten čas, keď múka stála osem korún a pšenica stála tri koruny 50 halierov kilo, neklesol v týchto reťazcoch rohlík na korunu, tak ako mal klesnúť, alebo korunu dvadsať, aby sa vrátil na pôvodnú hodnotu, ale zostal na úrovni dve koruny desať?
A dneska prichádza ďalší krízový rok neúrody vo svete, cena pšenice rastie, nedosiahla ešte cena pšenice úroveň roku 2008 a už nám rohlík stúpa. Ja vám garantujem, že za chvíľku bude stáť v obchode dve koruny štyridsať, to znamená osem centov, alebo bude stáť osem päťdesiat, osem a pol centu. Za krátku dobu napriek tomu, že cena vstupov nebola o toľko vyššia, ako bude narastať cena rohlíku.
Toto by som mohol hovoriť o mlieku. V krízovom roku, ak poľnohospodári dostávali za mlieko štyri koruny päťdesiat, tak cena v obchode mlieka sa nepohla. Dlho sa nepohla cena v obchode, stále držala si svoju cenu na úrovni eura, eura desať, a až keď začala vláda Roberta Fica robiť opatrenia, začala monitorovať, kde sa vlastne tvorí aká marža, ak sa došlo na to, že vlastne ani nie je možné zistiť, aká marža vlastne pri mlieku je a kto vlastne koľko z toho mlieka získava, tak znížili cenu UHT mlieka až pod týmto tlakom s ročným sklzom. S ročným sklzom.
Prečo konkurencia obchodných reťazcov nespôsobila, že ak klesla nákupná cena mlieka na historicky najnižšiu úroveň, neklesla táto cena aj historicky na najnižšiu úroveň v obchode? Okamžite. S krátkym sklzom, mesačným povedzme. Nie s ročným sklzom a nie pod tlakom.
Čiže tieto skúsenosti aj z minulosti jasne hovoria, že je potrebné určitým spôsobom regulovať dominantné postavenie, ktoré je zneužívané na nekalé praktiky. Je jasné, že nikto nemá záujem regulovať množstvo obchodných reťazcov na Slovensku, nie je to možné. Ale celý zákon, ktorý dneska rušíte, má za cieľ len a len zamedziť nezákonným alebo nekalým praktikám. Nič iné. Aby nebolo možné zneužívať dominantné postavenie na relevantnom trhu na získavanie mimoriadnych výhod, ktoré by inak nikdy do svojich zmlúv nikto nezapracoval, pokiaľ by nebol nútený pod obrovským tlakom prežitia, aby na takéto podmienky pristúpil.
Svedčí o tom aj fakt, že v žiadnom inom segmente sa takéto praktiky nevyskytujú, ako sa vyskytujú pri potravinách. Každému je jasné, že potraviny sa jesť budú, nech bude vojna alebo akákoľvek kríza, nie je ale jedno, za akých podmienok sa dostanú naši spotrebitelia k potravinám. Nie je ale ani jedno, akej nutričnej hodnoty tie potraviny budú.
Dôsledok tohto tlaku obchodných reťazcov na ceny spôsobil to, že významne klesla nutričná hodnota potravín na slovenskom trhu. Kvalitné slovenské potraviny sa vyvážajú do zahraničia, častokrát - ako to bolo povedané - pod inou značkou zahraničného výrobcu, pod inou značkou reťazca, ktoré sa predávajú a uplatňujú na zahraničnom trhu a na Slovensku sme nútení konzumovať rôzne náhradky, hydinový separát, sójovú múku alebo inú múku v párku miesto mäsa. Ak povieme, že je treba zákazníkovi pomôcť a rozdeliť nemäsové výrobky od mäsových výrobkov, aby sa ľahšie orientoval, aby vedel, že nutričná hodnota z mäsa je iná ako nutričná hodnota z hydinového separátu, aby vedel, že mliečny tuk má inú nutričnú hodnotu a kvalitu, ako má náhražka z rastlinného nekvalitného tuku, ktorý je rovnako zabalený, rovnako vonia a dokonca bielym písmom napísané, nekontrolovateľne napísané zloženie tohto výrobku, že dochádza k určitému zavádzaniu spotrebiteľa, že si kupuje maslo, že si kupuje mäso. Pomôžme spotrebiteľovi a ukážme mu, že mäso je mäso, tuk je tuk a náhradka je náhradka. Ak táto náhradka spĺňa hygienické normy, má svoje opodstatnenie na trhu, má svojich zákazníkov, ale pomôžme všetkým tým, ktorí nechcú žiť na náhradách, aby mali možnosť na trhu sa ľahšie zorientovať, aby na pulte videli, čo je mäso, čo nie je mäso. Aby videli, čo je tuk a čo nie je tuk a tak ďalej atď.
Ak hovoríte, že tento zákon prešiel častými novelami, tak naposledy bol tento zákon, myslím, novelizovaný 172-kou a následne 55-kou v roku 2009, keď sa prijímal zákon v roku 2008, tak som vo svojom vystúpení povedal, že ja som presvedčený o tom, že tento zákon budeme nútení po 1. januári 2009, to je čas, dokedy mali obchodné reťazce čas na to, aby si zosúladili svoje obchodné zmluvy s týmto zákonom, novelizovať a vyslovil som takú nádej, že pevne verím, že tento čas obchodné reťazce nepýtajú preto, aby nenašli spôsob, ako tento zákon obísť. Dobre viete, že sme v tom čase prijímali euro a vyšla vláda v ústrety obchodným reťazcom, aby dostali dlhší čas, keďže bolo treba robiť dvojité ocenenie potravín, keď boli dvojité cenovky, bolo treba zaviesť a prejsť plynule na euro a do toho keď sme im chceli nechať väčší priestor na to, aby zosúladili obchodné zmluvy s novým zákonom, tak sa im vytvorí dlhý časový priestor. Bohužiaľ, ten dlhý časový priestor aj slúžil na to, aby sa určité ustanovenia zákona obišli. Napríklad letákové akcie sa začali robiť cez tretiu osobu. Prestali ich vykonávať napriamo, ale jednoducho sa vytvorili nové spoločnosti, ktorým bolo treba urobiť zalistovacie poplatky, letákové akcie, obišli zákon platný, a preto bolo nutné novelizovať 55-kou tento zákon, aby sa tie praktiky, ktoré medzitým znovu sa vymysleli a vytvorili, sa mohli zaviesť do legislatívy.
Tieto časté novely sú aj vo Francúzsku a budú, ak budeme chcieť účinne vytvoriť nástroj na zamedzenie dominantného zneužívania, dominantného postavenia obchodnými reťazcami, tak bude nutné neustále reagovať na nové kreatívne spôsoby obchádzania zákona. Bohužiaľ, ak chceme účinne postaviť korektné prostredie medzi odberateľom a dodávateľom potravín, tak to bude nutné urobiť. Žiadny obchodný reťazec nemusí mať žiadnu obavu z tohto zákona, pokiaľ takéto praktiky nevyužíva. Nemusí sa vôbec obávať ničoho. Pokiaľ sú jasné a korektné vzťahy. Ale pokiaľ vo svojich zmluvách má praktiky, ktoré považujeme za neprimerané, ktoré sú dostané do zmlúv len preto, že toto postavenie na trhu majú, tak potom má obavu, a preto nastal ten obrovský tlak, ten obrovský lobing po voľbách 2010, aby tento zákon bol zrušený, lebo konečne sa stal zákon aj vykonateľný.
Ak hovoríte, pán poslanec Kužma, že si obchodné reťazce presúvajú a tvoria zmluvy v zahraničí, najmä v českých centrálach, tak vám chcem povedať, že napríklad TESCO od 1. januára 2011 presunulo svoje centrum do Bratislavy. Čiže dneska máme TESCO Slovensko, ktoré má svoje zastúpenie v Bratislave napriek tomu, že tento zákon platil, a musím povedať, že TESCO je aj jeden z reťazcov, ktorý, samozrejme, tiež využíva všetky tie praktiky, ktoré v zákonoch sú, ale ktorý chce rokovať. A ak ste tu povedali, že vytvorme nejakú spoločnú komisiu koalično-opozičnú, prijmime ústavný zákon, aby sme nejakým spôsobom bránili tomu, aby neustále sa menila legislatíva, ktorá ale bude musieť reagovať na nové a nové praktiky, tak sa plne za to prihováram. Prihovárajú sa za to aj obchodníci. Aj obchodné reťazce chcú, aby tu bola stabilná legislatíva. To znamená, že ak vládna koalícia, ak pán minister Miškov zvolá takúto pracovnú skupinu a budem do nej pozvaný, určite sa toho zúčastním a veľmi rád budem sa na takejto legislatíve podieľať.
Čo ale mňa mrzí a čo aj vaši kolegovia z koalície tuná prezentovali, je to, že napriek tomu, že súhlasíte s tým, že vzťah medzi dodávateľom a odberateľom s potravinami je nevyvážený a že je v ňom problém, napriek tomu zákon rušíte bez toho, aby ste predložili inú, lepšiu alternatívu. Etický kódex, o ktorom sa tu rozpráva, je dneska v zákone zakotvený, mohol sa zákon novelizovať, mohli ste ho posilniť, mohli sme zaviesť ombudsmana, mohli sme urobiť čokoľvek, čo je odskúšané v zahraničí, len samotné zrušenie zákona ako také a považované je to za jediné riešenie a konečne, hurá, padol kameň zo slovenského trhu s potravinami a konečne sa objavia slovenské potraviny na slovenských pultoch, je holý nezmysel. Je to veľmi zlé vyhodnotenie situácie. Je to presne tak, ako keď v tom výskumnom ústave skúmali tú blchu.
Ak kritizujete to, že bolo málo podaní a že sa vlastne neobjavil žiadny súdny spor medzi dodávateľom potravín a obchodným reťazcom, ani sa nikdy neobjaví, lebo by sa rovnal trestu smrti pre tohto dodávateľa, ale preto bola dopracovaná do zákona možnosť pre Slovenskú poľnohospodársku a potravinársku komoru, pre všetky zväzy, výrobcov potravín, pre samotné ministerstvo pôdohospodárstva, aby oni boli tí arbitri alebo aby oni dávali podnety na súd, aby sa skúmali aj žaloby, aby sa vymáhalo zamedzenie toho dominantného postavenia, ale nielen dominantného postavenia, to je zlé povedané, ale zamedzenie zneužívania dominantného postavenia. Toto je primárny problém - zneužívanie dominantného postavenia. To, že majú obchodné reťazce dominantné postavenie, mne nijakým spôsobom nevadí, čo mi vlastne, o čo ide, len aby boli korektné vzťahy. Korektné vzťahy medzi odberateľom a dodávateľom, aby bolo jasne vidno, aká je marža pre poľnohospodára, pre potravinára, pre obchod, aby sa vedelo, že pri tom alebo onom výrobku je marža 200 % alebo 100 %, alebo je tam marža 5 %. To je celý problém, ktorý hovorí o zadných maržiach a ktorý hovorí a druhý problém, ktorý je, je, aby neboli vytvorené podmienky na to, aby sa mohli dostávať do zmlúv aj podmienky, ktoré sú vynútené len z tej sily, ktoré ten zákon umožňuje.
Ctené dámy a vážení páni, mnohí mi naznačujete, že mám končiť, myslím si, že tento zákon si vyžaduje hlbokú analýzu, povedali ste aj vo svojom vystúpení, že vás mrzí, že bez analýzy dopadov tento zákon sa ruší. Bohužiaľ, bol by som rád, keby ste všetky tie slová vašich kolegov z koalície zobrali a prehodnotili a keby ste nechali priestor na to, aby sa mohol tento zákon uplatniť v praxi, aby mohol ukázať svoju silu, svoju účinnosť a po nejakom čase, ak sa urobí analýza a vyhodnotí sa, ak prídete s lepším riešením, ja budem prvý, ktorý to podporí.
Ďakujem pekne za pozornosť. (Potlesk.)