16. schôdza

Ďakujem pekne. Veľmi krátko k predloženému pozmeňujúcemu návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Igora Matoviča, Eriky Jurinovej, Martina Fecka a Jozefa Viskupiča. Súhlasím ako predkladateľ s pozmeňujúcim návrhom.
Dovoľte mi teda ešte, aby som krátko možno tiež reagoval vzhľadom na to, že je piatok a vyjadrujú sa tu poslanci aj k iným veciam, tiež by som chcel veľmi pekne poďakovať poslancovi Igorovi Matovičovi ani nie tak za exkurziu do svedomia iných ľudí, lebo to si podľa mňa musí spytovať každý človek, ale za taký hodnotový comming out v jeho prípade. Naozaj ja sa osobne stotožňujem takisto s tým poslaním, ktoré má na tričku, a som veľmi rád, zrejme pobyt alebo miesto, kam si presadol do poslaneckého klubu KDH, mu naozaj robí veľmi dobre (smiech v sále) a prichádza s podnetnými návrhmi a ja som veľmi rád.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? Nie. Ďakujem pekne. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Budeme pokračovať druhým čítaním o

vládnom návrhu zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností a o zmene zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach (tlač 212).

Pán minister Miškov, nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona, ktorým sa zrušuje zákon č. 429/2008 Z. z. o podávaní cenových návrhov obchodných spoločností, vám predkladám do druhého čítania s cieľom upraviť postup pri podávaní cenových návrhov obchodnými spoločnosťami a iných návrhov v cenovom konaní podľa § 14 ods. 1 zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach tak, že po zrušení zákona č. 429/2008 Z. z. bude možné pri podávaní cenových návrhov postupovať bez podmienky schváliť návrh valným zhromaždením spoločnosti.
Doposiaľ platný zákon č. 429/2008 Z. z. totiž podanie cenového návrhu uskutočnením valného zhromaždenia podmieňuje. Nový postup pri podávaní cenových návrhov, po zrušení zákona č. 429/2008 Z. z., umožní obchodným spoločnostiam pri podávaní cenových návrhov postupovať v súlade s rozhodnutím predstavenstva spoločnosti, čím dôjde k odstráneniu zvýšenej administratívnej záťaže pre tieto podnikateľské subjekty. Tiež dôjde k zníženiu nákladov obchodných spoločností v prípade, že disponujú väčším množstvom minoritných akcionárov. A v konečnom dôsledku dôjde k zlepšeniu podnikateľského prostredia.
Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné financie, na zamestnanie ani na rozpočty obcí a samosprávnych krajov, nezakladá nárok na rozpočet existujúcich štátnych fondov, nemá priamy dopad na životnú úroveň obyvateľstva a dopad na životné prostredie. Materiál bude mať pozitívny vplyv na tvorbu a rozvoj podnikateľského prostredia.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého, o schválenie predloženého návrhu.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pánovi ministrovi.
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu poslancovi Alojzovi Přidalovi. Nech sa páči.

Vážené dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 2. februára 2011 č. 285 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. Výbory prerokovali návrh zákona v lehote, ktorá bola určená.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu. A z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva jeden pozmeňujúci návrh, tak ako je v časti IV uvedený. Je to legislatívna úprava a gestorský výbor ho odporúča schváliť.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto správe.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Otváram rozpravu. Do rozpravy som dostal písomnú prihlášku jediného pána poslanca Ondruša. Nech sa páči, máte slovo.
Pán poslanec, naučte sa rokovací poriadok, naučte sa, rokovací poriadok jednoznačne hovorí, najprv písomne prihlásení, po vystúpení písomne prihlásených otváram možnosť pre ústne prihlásených. Dobre?
Pán poslanec Ondruš, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Solymos je už preč? Dobre, tak sorry.
Vážené kolegyne a kolegovia, nadväzujúc na tú predošlú debatu, musím povedať, že zákon, o ktorom teraz diskutujeme, dokazuje, že nielen z Bruselu môžu prísť hlúposti, ale hlúposti vznikajú aj na ministerstvách na Slovensku.
Musím povedať, že nepáči sa mi, a dal som to teda aj najavo, nepáči sa mi ten pohľad na aproximáciu európskeho práva najmä z toho dôvodu, lebo tu tá debata vyzerala tak, ako keby nám pri aproximácii Brusel niečo diktoval a niečo nakazoval. A ja musím povedať, že ten proces prípravy legislatívy Európskej únie je taký, že členské štáty sú od začiatku zapojené do tohto procesu a my skôr, než v Bruseli definitívne prijmú nejakú legislatívu, máme možnosť, dokonca aj my prostredníctvom výboru pre európske záležitosti na úrovni nášho parlamentu, vstupovať do toho legislatívneho procesu, a teda už vopred zasahovať do toho, čo z Bruselu k nám v konečnom dôsledku príde alebo nepríde.
A pokiaľ máte tieto výhrady, tak vás ešte musím upozorniť, že je tu jedna veľmi, je tu jeden veľmi dôležitý moment. Slovenská republika sa podpisom k prístupovej zmluve zaviazala, že bude aproximovať európske právo, a to teda bez ohľadu na to, či sa nám v tej chvíli zdá alebo nezdá užitočné. A musím povedať, že aj naši ministri zavše mali s týmto problém, resp. sa usilovali riešiť, keď takýto problém vznikol, za všetky spomeniem pána ministra Vážneho, ktorý musel aproximovať legislatívu ohľadom námornej plavby napriek tomu, že teda na Slovensku je zjavné, že žiadna námorná plavba nielen nie je a pravdepodobne ani nebude.
Prístupová zmluva je ale záväzok Slovenskej republiky, ktorý platí, aj keď sa nám to páči alebo nepáči, a z tohto hľadiska si myslím, že je správne, ak postupujeme tak, že európsku legislatívu aproximujeme.
Ale ako som povedal, tento návrh zákona dokazuje, že veci, ktoré sú buď nezmyslené, alebo dokonca zlé, vyslovene zlé a škodlivé, vznikajú aj na našich ministerstvách a predmetný návrh zákona je toho jasným dôkazom.
Vážené kolegyne a kolegovia, musím sa priznať, že by ma vôbec neprekvapilo, ak by dôvodová správa k tomuto návrhu zákona začala oným štepkovským oslovením z hry Človečina "milí debili", prenesené na pôdu Národnej rady. Totižto ja som sa ako človek, ktorý nie je špecialista na problematiku energetiky, ale treba povedať, že tento zákon nemá s problematikou samotnej energetiky nič spoločné, niekoľkokrát pokúšal v dôvodovej správe nájsť dôvody, pre ktoré ministerstvo hospodárstva, resp. vláda Slovenskej republiky predkladá tento návrh zákona do parlamentu. A našiel som síce naozaj ako pre debilov popísaný obsah tých jednotlivých ustanovení, napokon tá novela je úplne kratučká, ale nenašiel som žiadne relevantné dôvody, prečo je nevyhnutné zrušiť zákon č. 429/2008 Z. z.
Áno, v dôvodovej správe som si našiel alebo v doložke som si našiel, že to zlepší podnikateľské prostredie a že to zníži administratívnu záťaž, ale, vážené kolegyne a kolegovia, musím povedať, že toto je veľmi chabý dôvod na to, aby sme tento zákon prijali, lebo aj keby to bola naozaj pravda, tak musím povedať, že tieto prínosy tohto zákona sú oveľa, oveľa menšie ako negatíva, ktoré tento zákon so sebou prináša.
Problém totiž vidím to, že v dôvodovej správe som teda nenašiel, koľkých podnikateľských subjektov, koľkým podnikateľským subjektom sa týmto zrušením zákona č. 429/2008 Z. z. zlepší ich podnikanie a zníži sa ich administratívna záťaž. Áno, uvádza sa tam nejaký príklad, že ak má akciová spoločnosť stovky či tisíce akcionárov, tak zvolávať valné zhromaždenie je problém. Ale skutočne si myslím, že ak takýto zákon navrhujeme, tak dôvodová správa by napr. mala obsahovať analýzu, koľko teda je u nás negatívne dotknutých podnikateľských subjektov, ktoré sú negatívne dotknuté zvýšením administratívnej záťaže z hľadiska povinnosti, ktorú ukladá zákon č. 429/2008 Z. z.
Naopak, som presvedčený, že zákony - a tu v tomto pléne som to už niekoľkokrát povedal - majú reagovať na problémy a toto je presne ten príklad, kedy na jednej strane zákon, o ktorom teraz hovoríme, na problémy nereaguje, naopak, reakciou na konkrétne, zjavné a inak neriešiteľné problémy bol zákon č. 429/2008 Z. z.
Ja si myslím, že všetci si dobre pamätáte, prečo tento návrh zákona vznikol a prečo tento zákon vtedajšia vládna koalícia v parlamente schválila. Vtedajšia vládna koalícia jednoducho bola nútená reagovať na situáciu, v ktorej sa ocitla nie vlastnou vinou, v ktorej sa štát ocitáva nie vlastnou vinou, a to je, že sme v neprimeranej pozícii pri podávaní cenových návrhov vo veľkých energetických podnikoch. Skutočne je zarážajúce, že štát vo veľkých energetických podnikoch, ktoré majú strategický význam pre celú spoločnosť aj ekonomiku, nemá postavenie, aké mu prislúcha podľa jeho majetkového podielu. Nie naša vláda zariadila to, že Slovenská republika sprivatizovala významné podniky spôsobom, ktorým si síce ponechala formálne väčšinové postavenie z hľadiska majetkového podielu, ale odovzdala manažérske riadenie týchto podnikov do rúk menšinových akcionárov, čím sme sa dostali do situácie, že vlastne cez predstavenstvá štát ako väčšinový vlastník podnikov nedokáže ovplyvňovať cenové návrhy, ktoré z týchto podnikov vychádzajú.
Musím zdôrazniť, že tento zákon nebol výsledkom akéhosi propagandistického voluntarizmu. Veď si spomeňte, kedy ten zákon prišiel do parlamentu. Nebolo to krátko po voľbách v roku 2006, bolo to 6. novembra 2008, kedy parlament schválil zákon č. 429 a bolo to na základe praktických skúseností. Na základe toho, že štát opakovane nedokázal prostredníctvom orgánov spoločnosti presadiť svoje záujmy ako akcionára pri cenových návrhoch, ktoré boli predkladané Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
Vážené dámy, vážení páni, som hlboko presvedčený o tom, že zákon č. 429/2008 Z. z. práve z toho dôvodu, že je veľmi dôležité, aby v strategických oblastiach, ako je napr. energetika a ako sú sieťové odvetvia, štát mal skutočne kľúčové postavenie a vzhľadom na to, že tak ako prebehla privatizácia týchto podnikov, tak štát toto kľúčové postavenie stratil, bolo úplne logické a normálne, že sa vláda v roku 2008 rozhodla prinavrátiť toto postavenie štátu prostredníctvom zákona č. 429. Naopak, nepovažujem za normálne, ak sa teraz pravicová vláda snaží takéto postavenie štátu oslabiť, aj keď súhlasím s tým, že tento zákon zapadá do tej línie, ktorú táto vláda presadzuje, a to je privatizácia v energetike, kam sa len človek pozrie, všetko odovzdať do súkromných rúk, najlepšie priamo do zahraničných, a to napriek tomu, že tri dni pred voľbami súčasná predsedníčka vlády v Slovenskej televízii povedala: "Nebudeme privatizovať, toto tu prehlasujem a vyhlasujem."
Vážené kolegyne a kolegovia, rozhodnutie vlády, ktoré urobila tento týždeň o tom, že bude privatizovať 100-percentný podiel štátu v teplárňach, je podľa mňa jasným dôkazom toho, nielenže klamete a podvádzate verejnosť a že nemáte mandát, žiadny mandát na takéto konanie, ale aj dôkazom toho, že robíte všetko pre to, aby štát nemal žiadny, podľa možnosti aspoň žiadny významný a dôležitý vplyv pri určovaní cenových návrhov. Ja, samozrejme, poznám ten proces a viem, že v konečnom dôsledku rozhoduje o cenových návrhoch Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Ale opakujem, návrh alebo zákon, ktorý chcete teraz zrušiť, zabezpečuje niečo, čo je úplne normálne: adekvátne postavenie väčšinového vlastníka v podnikoch a navyše v takej dôležitej oblasti, ako je oblasť energetiky, ktorá sa dotýka všetkých občanov.
Preto som presvedčený, že zrušenie zákona č. 429 bude mať negatívne dopady, možnože čiastočne v prípade niektorých konkrétnych podnikov môže zlepšiť podnikateľské prostredie, ale vo všeobecnosti na spoločnosť a na občanov Slovenskej republiky bude mať negatívne dopady.
Preto, vážené kolegyne a kolegovia, podľa § 83 zákona o rokovacom poriadku chcem dať tri procedurálne návrhy. V prvom rade navrhujem, aby Národná rada už v ďalšom čítaní nepokračovala v rokovaní o tomto zákone. Ak by tento návrh neprešiel, tak navrhujem, aby Národná rada rozhodla v druhom čítaní o vrátení zákona na dopracovanie. A ak by ani tento návrh neprešiel, tak navrhujem, aby Národná rada odložila rokovanie o tomto zákone.
Ďakujem pekne.

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou poznámkou ako jediný pán poslanec Chren.
Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem veľmi pekne. Chcel by som zareagovať na dve časti vystúpenia pána kolegu Ondruša. V prvej časti, kde hovoril o tom, ako sa Slovensko môže zapájať do tvorby legislatívy na úrovni Európskej únie. Dúfam, že to znamená, pán poslanec Ondruš, že teda podporíte možnosť, aby sa Slovensko mohlo širšie zapájať do tvorby európskej legislatívy a budete hlasovať za tlač 194 - novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady v európskych záležitostiach, kde sa konečne zavádza možnosť podľa čl. 263 Lisabonskej zmluvy obrátiť sa pre slovenský parlament so žalobou na Európsky súdny dvor, ak bola porušená zásada subsidiarity v európskej legislatíve. Pretože ak nepodporíte ako SMER tento zákon, tak to, čo ste tu vy a vaši kolegovia povedali, bolo pokrytectvo.
Druhá časť, pán Ondruš, chcem sa spýtať, či ste ochotný v prípade, že aplikácia zákona, o ktorom teraz rokujeme, povedie k nejakým medzinárodným arbitrážam a žalobám na Slovenskú republiku za znemožnenie nezávislej regulácie, či ste ochotný prevziať na seba osobne finančné dôsledky takýchto prípadných súdnych sporov a osobnú hmotnú zodpovednosť z tohto zákona, ktorý presadila vaša vláda.
Ďakujem veľmi pekne.

Teraz otváram možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. Ako jediný, čoby jediný, dvaja. Končím možnosť sa prihlásiť ústne sa prihlásiť do rozpravy.
Pán poslanec Žiga a potom bude pokračovať pán poslanec Jurčík v rozprave.