16. schôdza

Chcel by som zareagovať na slová pani poslankyne Žitňanskej, že to nie je len gesto. Samozrejme, že je to aj gesto, ale je to veľmi dôležité gesto. A aj gestá majú svoj význam v reálnom živote. Nie sú iba nejakými prázdnymi deklaráciami. Tak ako pre disidentov v bývalých komunistických krajinách boli dôležité aj gestá, ktoré robili západné krajiny, ktoré robili západní politici v časoch, keď sme tu nemali slobodný režim, tak pre ľudí, predstaviteľov opozície, kritikov Lukašenkovho režimu sú dôležité gestá a postoje ľudí v slobodných krajinách, gestá, ktoré hovoria, že im nie je ľahostajné, čo sa deje v Bielorusku, že im nie je jedno, že máme v Európe krajinu, kde sú dnes takýmto spôsobom brutálne porušované ľudské práva, kde nie sú rešpektované základné demokratické pravidlá, kde môže prísť k očividnému falšovaniu volieb.
S Bieloruskom nás spája skúsenosť, historická skúsenosť nielen s komunistickým režimom, ktorý oni zažili v tej brutálnejšej sovietskej forme, ale spája nás aj postkomunistická minulosť. Pripomeňme si, že my sme boli na podobnej trajektórii, Slovensko bolo v deväťdesiatych rokoch na podobnej trajektórii ako Bielorusko, našťastie sme dokázali ten vývoj zvrátiť, aj keď ešte stále máme na politickej scéne relevantné politické subjekty, ktoré majú blízko k tomu, čo dnes vládne v Minsku, ale verím, že dokážeme spoločne, celá Národná rada, podporiť toto vyhlásenie.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ja by som taktiež chcel podporiť to, čo pani Žitňanská, pani poslankyňa Žitňanská povedala v rozprave. A hovorila vlastne, že ďalší výbor sa pripája na podporu tejto rezolúcie.
Keď sme mali stretnutie s veľvyslancom Serpikovom, veľvyslancom Bieloruskej republiky, v januári ako skupina priateľstva medzi parlamentom Bieloruskej a Slovenskej republiky, bol som trošku prekvapený tým, že táto skupina priateľstva sa nevenovala aj tejto téme. Nakoniec som túto tému otvoril a spýtal som sa teda veľvyslanca Serpikova, aký má on názor na to, čo sa v Bielorusku deje, takže nakoniec aj skupina priateľstva s Bieloruskom vlastne mojimi slovami vyjadrila tiež nesúhlas s tým, čo sa v Bielorusku deje.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne, vážený pán predseda Národnej rady, vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, v prvom rade sa chcem veľmi pekne poďakovať za pozvanie do Národnej rady a mať možnosť predstaviť vám niektoré z kľúčových priorít Európskej komisie a takisto pokračovať s vami aj v diskusii či už v pléne, alebo potom na spoločnom zasadnutí európskeho a zahraničného výboru. S pánom predsedom Národnej rady sme sa dohodli, že budem sa snažiť obmedziť svoje vystúpenie na desať-pätnásť minút a zameriam ho na tie tri kľúčové oblasti.
Prvou je spolupráca Európskej komisie s národnými parlamentami, druhé sú také kľúčové priority programu Európskej komisie na rok 2011, taký výhľad, čo môžeme očakávať od aktivít Európskej komisie v roku 2012. Na záver by som sa pokúsil vám stručne priblížiť výsledky posledného marcového samitu, ktorý určite budeme aj s odstupom určitého času považovať za samit historický.
Ak dovolíte, začal by som prvou témou, prečo je dôležité pre Európsku komisiu mať priame kontakty s národnými parlamentami. Je to hlavne z toho dôvodu, že Európska komisia považuje národné parlamenty za veľmi dôležitých a kľúčových spojencov. Je to práve v národných parlamentoch, kde sa transponuje európska legislatíva, je to práve v národných parlamentoch, kde sa diskutujú veľmi dôležité programy pre budúcnosť, na ktorých sme sa dohodli v uplynulom období, ako napríklad národné reformné programy, či kde sa monitoruje dodržiavanie Paktu rastu a stability voči národnej vláde a mnohé ďalšie iné oblasti, ktoré majú medzivládny charakter, avšak kde je evidentné, že vzhľadom na poučenie z tých kríz, cez ktoré Európska únia prešla v uplynulom období, bude potrebné oveľa viacej komunikovať a oveľa lepšie sa koordinovať.
Komisia už v roku 2006 prišla s ideou tzv. dialógu s národnými parlamentmi a ponúkla národným poslancom možnosť vyjadrovať sa, prezentovať stanoviská k tým legislatívnym návrhom alebo aj politickým iniciatívam, s ktorými Európska komisia prichádza. Musím povedať, že od tohto momentu, kedy bol tento systém spolupráce zavedený, tak Európska komisia dostala od národných parlamentov vyše 1 100 stanovísk k týmto rôznym témam. Novú dimenziu získala spolupráca Európskej komisie s národnými parlamentmi vlastne od vstupu Lisabonskej zmluvy do platnosti, keď sa zaviedol tzv. mechanizmus kontroly subsidiarity. To znamená, že národné parlamenty sa môžu vyjadrovať k tomu, či legislatívne návrhy, ktoré prichádzajú z Európskej komisie, spĺňajú tú požiadavku, že sa snažia nejakým spôsobom regulovať určitý stav veci na národnej úrovni a národné parlamenty sú presvedčené, že väčšia pridaná hodnota touto reguláciou sa dostane na úrovni európskej a nie na úrovni národnej.
Musím povedať, že odkedy sme v rámci tohto mechanizmu začali zasielať všetky legislatívne návrhy národným parlamentom v tom istom čase ako Rade, čiže členským krajinám, v tom istom čase ako Európskemu parlamentu, tak ten dialóg, ktorý má veľmi vysokú právnu kvalitu, sa premietol do toho, že sme získali 272 stanovísk z jednotlivých národných parlamentov. To znamená, že zatiaľ nedošlo k spusteniu tej tzv. žltej alebo oranžovej karty, ktorým nejakým spôsobom by sa zbrzdil alebo zablokoval legislatívny proces iniciovaný Európskou komisiu, ale je evidentné, že pokiaľ dostanete napríklad osem pozitívnych alebo osem negatívnych stanovísk, ako to bolo napríklad v návrhu smernice pre sezónnych pracovníkov, že je to politicky citlivá otázka, že sa im musí Európska komisia veľmi dôsledne venovať a že je evidentné, že v tom ďalšom legislatívnom procese bude o tejto téme veľmi náročná diskusia.
Čiže tieto mechanizmy sú tu pre vás, sú tu pre poslancov národných parlamentov a ja verím, že aj Národná rada Slovenskej republiky sa do využívania tohto mechanizmu zapojí a že vlastne to posilní ten dialóg medzi Národnou radou Slovenskej republiky a Komisiou, a som veľmi rád, že budem mať možnosť túto tému diskutovať aj s členmi zahraničného a európskeho výboru.
Ak mi dovolíte zopár slov k tým kľúčovým prioritám pre Európsku komisiu pre rok 2011 a výhľad na rok 2012. Samozrejme, že takým hlavným vodítkom k tomu, aké priority si stanoviť na toto obdobie, bolo poučenie a prekonávanie následkov stále prítomnej krízy, či už hospodárskej alebo krízy spojenej s prílišným zadlžením jednotlivých členských štátov, ktorú vlastne riešime doposiaľ. No a preto tie priority v tom Pracovnom programe Európskej komisie na tento rok vychádzali z potreby zachovania modelu sociálnej trhovej ekonomiky, ktorý práve táto hospodárska, dlhová kríza ohrozila. Bola to snaha rozpracovať tie kľúčové tzv. vlakové iniciatívy, s ktorými prišla Európska komisia v minulom roku do konkrétnych programov, aby sme prostredníctvom nich mohli naštartovať ekonomiku a znova vytvárať pracovné miesta.
Európska únia, ako to pozorujeme aj v tomto období, kvôli politickej a bezpečnostnej kríze v krajinách Stredomoria vlastne musí pokračovať aj v tom, aby naďalej budovala spoločný priestor slobody, spravodlivosti a bezpečnosti, no a, samozrejme, pripravujeme veľmi dôležitý návrh, s ktorým predstúpime aj pred národné parlamenty, pred Európsky parlament a členské štáty v júni tohto roku, keď budeme prezentovať návrh ďalšieho viacročného finančného rámca, ktorý poznáme, aj finančná perspektíva, a z ktorého vlastne už v tomto období Slovensko môže získavať prostriedky v oblasti eurofondov vo výške 11,6 mld. eur. Čiže toto budú také kľúčové priority pre tento rok.
Rozbehli sme zároveň úplne nový systém ekonomickej správy v rámci Európskej únie. To znamená ten nový Economic governance model, ktorý bude, samozrejme, spočívať na tom, že tie kolektívne záväzky, na ktorých sa dohodneme v rámci Európskej únie, budú postupne premietané do národných reformných programov, budú premietané do konvergenčných programov, prostredníctvom ktorých máme dôsledne odsledovať to, akým spôsobom rešpektujeme udržateľnosť národných rozpočtov, akým spôsobom rešpektujeme pravidlá Paktu stability a rastu, akým spôsobom sa chceme dostať pod tú hranicu 3 % deficitu štátneho rozpočtu a aké nástroje chceme použiť na to, aby verejný dlh bol pod 60 %. No a chceme to urobiť po novom a to nóvum bude spočívať v tom, že tieto národné plány sa budú posudzovať naraz.
To znamená, že sa chceme vyhnúť takej tej dvojsečnosti z minula, kde na jar sme vytýkali niektorým členským krajinám, že nevenujú dostatočnú pozornosť a financovanie niektorým oblastiam a potom na jeseň sme prichádzali zase s kritikou, že nedostatočne úsporne hospodária. Čiže snažíme sa o to, aby naozaj bol na jednotlivé ekonomiky komplexný pohľad a aby do toho bol zapracovaný určitý prvok kolektívneho posudzovania. Takže napríklad aj diskusia o základných parametroch národných rozpočtov prebehne na úrovni ministrov financií Európskej únie a na základe tejto diskusie sa potom budú prijímať odporúčania pre jednotlivé členské krajiny, ktoré budú prijímané na úrovni Európskej rady, čiže prezidentmi štátov a predsedami vlád. Verím, že to bude aj pre národných poslancov veľmi cenný zdroj informácií pre vaše rozpočtové diskusie, ktoré o štátnom rozpočte budete mať, lebo vy máte suverénne právo o štátnom rozpočte a jeho parametroch v konečnom dôsledku rozhodnúť.
Keby ste sa ma spýtali, čo očakávam za hlavnú prioritu pre rok 2012, tak určite to bude oživenie jednotného spoločného trhu. Slovenská republika je bytostne závislá na tom, aby jednotný spoločný trh fungoval, viac ako 80 % nášho exportu sa realizuje v krajinách Európskej únie a jeho bezproblémové fungovanie je skutočne kľúčom pre úspech európskej ekonomiky. No a z tohto dôvodu sa Európska komisia bude snažiť jednak o to, aby žiadnym spôsobom neboli narušené kľúčové atribúty jednotného trhu, ale, naopak, aby sme odomkli ten ďalší potenciál tohto jednotného trhu pre ďalšie oblasti. Čiže prídeme s iniciatívou desať, dvanásť kľúčových priorít, pomocou ktorých by sme chceli jednotný trh oživiť. Určite to budú iniciatívy v oblasti poskytovania elektronických služieb, určite to budú iniciatívy v oblasti toho, ako lepšie zapojiť sektor služieb do spoločného trhu, a určite to budú oblasti, ktoré majú pomôcť malým a stredným podnikateľom na tomto trhu fungovať.
Malí, strední podnikatelia sú stále zaťažovaní prílišnou administratívou, stále je pre nich veľmi zložité pohybovať sa na trhu 500 miliónov potenciálnych klientov. A keď sa pozriete na štatistiku, tak zistíte, že len 4 až 5 % malých a stredných podnikateľov využíva výhody spoločného európskeho trhu, a keď, tak väčšinou len v susedných krajinách. No a práve uľahčenie prístupu malých a stredných podnikateľov na tento jednotný veľký trh bude jednou z kľúčových priorít Európskej komisie do budúcna.
Ak mi dovolíte, ja by som stručne prešiel aj cez tú poslednú tému, ktorou bol samit Európskej únie, zasadnutie Európskej rady, ktorý sa ukončil práve v piatok minulý týždeň. My ho vnímame ako stretnutie, ktoré prinieslo výraznú kvalitatívnu zmenu do toho, akým spôsobom budeme postupovať na prekonanie následkov dlhovej krízy, vnímame ho ako samit, ktorý si určite zaslúži prívlastok historický, lebo k hospodárskej únii, tak ako sme, lebo k menovej únii, tak ako sme ju poznali doposiaľ, sa postupne pridáva aj únia hospodárska. Čiže tá dohoda, ktorú sa podarilo lídrom dosiahnuť na pakte Euro plus, bude určite veľmi významná.
No a to plusko je tam z dvoch dôvodov. Prvý dôvod je ten, že k tým záväzkom, ktoré na seba prijali všetky krajiny Európskej únie v oblasti rozpočtovej disciplíny, v oblasti EÚ 2020, v národných reformných programoch, ktoré momentálne národné vlády negociujú s Európskou komisiou, sa tieto krajiny, ktoré sú členmi tohto paktu, zaviazali k tomu, že sú pripravené urobiť niečo navyše. Sú pripravené dať si ďalšiu prioritu z tých, o ktorých vedia, že výrazne napomôžu fungovaniu ich ekonomík a lídri sa zaviazali, že za realizáciu týchto návrhov prevezmú osobnú zodpovednosť a sú pripravení ich zrealizovať v dĺžke dvanástich mesiacov. Čiže považujeme to za veľmi dobrý krok smerom vpred a sme veľmi radi, že ku krajinám Európskej únie sa pridalo ďalších, ku krajinám Európskej menovej únie sa pridalo ďalších šesť krajín, ktoré chcú na seba prijať obdobné záväzky.
Za veľmi dôležité považujeme aj to, že sa potvrdil nový systém správy hospodárskych záležitostí v rámci Európskej únie. To znamená dôležitosť európskeho semestra, dôležitosť národných reformných programov, väčší kolektívny tlak na kvalitné hospodárenie v Európskej únii ako v celku, ale aj v jednotlivých členských krajinách individuálne. No a takisto sa podarilo nájsť dohodu na novelizácii Lisabonskej zmluvy na to, aby sme mohli vytvoriť európsky stabilizačný mechanizmus. Ten európsky stabilizačný mechanizmus, ktorý by mal začať platiť po roku 2013, je veľmi významnou dohodou, ktorá spĺňa tie atribúty, ktoré sa od tejto úpravy očakávali. Že tento stabilizačný mechanizmus bude mimoriadne robustný, bude pružný a bude jednoznačne demonštrovať úsilie a rozhodnosť Európskej únie v tom, že euro ako spoločnú menu si budeme chrániť všetkými možnými prostriedkami a bude pôsobiť odstrašujúco na tie kruhy, ktoré rôznymi špekulatívnymi akciami spôsobovali tie turbulencie, ktoré ohrozovali euro, našu menu ako celok.
No a, samozrejme, posledným veľmi dôležitým elementom v tomto súhrne opatrení, na ktorých sa dohodli európski lídri, bola dohodla o veľmi prísnych stres testoch, cez ktoré prechádzajú teraz jednotlivé európske banky, ktoré budú vedené, monitorované novou bankovou autoritou, ktorá vznikla v januári tohto roka. Tieto výsledky budú transparentné, budú zverejnené a jednotlivé vlády budú musieť prejsť s veľmi presnými návrhmi, ako chcú situáciu v tých bankách, ktoré budú mať v týchto testoch problémy, riešiť. Ako chcú riešiť ich reštrukturalizáciu, ako chcú zapojiť do riešenia týchto problémov súkromný kapitál a ako budú pri týchto operáciách rešpektovať pravidlá jednotného trhu a hospodárskej súťaže. Viem si predstaviť aj vzhľadom na to, že táto téma vyvolávala a vyvoláva pomerne živú politickú diskusiu ako v Slovenskej republike, tak aj v ostatných krajinách, že sa k nej určite vrátime aj v našej diskusii.
Posledný bod, ktorý by som chcel spomenúť, je taká apelácia na Národnú radu Slovenskej republiky, aby využila tie nové mechanizmy a tie nové nástroje, ktoré som predstavil, do toho, aby sa na to, aby sa čoraz viacej európskych tém diskutovalo aj v Národnej rade Slovenskej republiky. Ja zodpovedám za spoluprácu s národnými parlamentmi vo všetkých krajinách Európskej únie a snažím sa o to, aby sa čoraz viac európskych tém dostávalo aj na pôdu národných parlamentov, aj do jednotlivých hlavných miest a regionálnych centier, lebo je to veľmi dôležité pre to, aby sme lepšie vnímali a rozumeli tomu, čo sa deje na úrovni európskej, aby sme si uvedomili aj to, že Európska únia, to sme vlastne my a žiadne rozhodnutie či už v Bruseli alebo v Štrasburgu nie je prijaté bez toho, aby na ňom participoval slovenský minister, aby o ňom diskutovali slovenskí experti, aby za neho nehlasovali aj slovenskí europoslanci a aby o ňom nediskutoval aj slovenský komisár, keď sa diskutuje táto téma v kolégiu. Čiže je to skutočne spoločné úsilie a myslím si, že tá paradigma, ktorá sa občas vytvára, že to, čo sa pozitívne udeje, sa deje na úrovni národnej, a to, čo je všetko negatívne prichádza z Bruselu alebo zo Štrasburgu, nie je vždy pravdivá, určite nezodpovedá realite a myslím si, že ani občania Slovenskej republiky ju tak nevnímajú.
Ja som bol osobne veľmi príjemne prekvapený výsledkami posledného barometra, ktoré jednoznačne preukazujú Slovensko ako eurooptimistickú krajinu, myslím si, že hlavné dôvody sú tie konkrétne výsledky, ktoré Slovensko počas svojho členstva v Európskej únii dosiahlo, kde jednoznačne patrí ku krajinám s najvyšším rastom životnej úrovne, kde veľmi významne naša ekonomika profituje z jednotného európskeho trhu a kde eurofondy pomáhajú riešiť častokrát veľmi zložité otázky v regiónoch a postupne odstraňovať tie veľké regionálne rozdiely, ktoré na Slovensku stále sú. Vstup do Schengenu a do eurozóny umožnil občanom Slovenskej republiky cestovať voľne, študovať vo všetkých krajinách a používať jednotnú menu, čo si myslím, že sa prejavilo v tých pozitívnych reakciách, ktoré slovenskí občania aj v tomto prieskume jednoznačne preukázali.
Čiže myslím si, že takou prioritou pre nás všetkých do budúcna by malo byť to, aby sme sa snažili využiť všetky možné nástroje a mechanizmy, aby sme maximalizovali ten potenciál, ktorý Európska únia pre Slovensko prináša, a aby sme využili všetky tie možnosti, ktoré máme pre to, aby naši občania ešte výraznejšie profitovali z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii.
Veľmi pekne ďakujem, pán predseda, dúfam, že som sa trafil do limitu, ktorý ste mi stanovili. Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne pán predseda. Vážený pán komisár, ďakujem za veľmi zaujímavé vystúpenie, mňa okrem viacerých bodov zaujalo aj vaše konštatovanie o tom, že viaceré členské štáty si chcú dať v rámci programov reforiem priority navyše, ktoré pomôžu rozvoju ich národných ekonomík. Ja sa domnievam, že jednou z kľúčových oblastí, ktoré pomáhajú dlhodobému rozvoju národných ekonomík a posilňovaniu konkurencieschopnosti národných ekonomík, sú aj investície do vedy. A v tejto súvislosti by som sa vás chcel spýtať na uznesenie vlády Slovenskej republiky zo začiatku februára tohto roku, na základe ktorého sa vláda rozhodla požiadať Európsku komisiu o schválenie presunov finančných prostriedkov z niektorých operačných programov do Operačného programu Doprava.
Predpokladám, pán komisár, že poznáte toto uznesenie alebo túto problematiku a chcel by som sa vás preto spýtať, keďže ide o presun prostriedkov, ktoré sa negatívne majú dotknúť operačných programov zameraných na podporu výskumu, vývoja, na podporu vzdelávania, informatizácie spoločnosti, ako aj vzdelávacích alebo rekvalifikačných aktivít na podporu zamestnanosti, ako sa vy dívate na túto problematiku alebo na tento zámer slovenskej vlády, ako človek, ktorý nielen dobre pozná priority Európskej komisie a Európskej únie ako celku, ale aj ako človek, ktorý sa podieľa na formulovaní týchto priorít.
Takže chcel by som vedieť, ako sa vy pozeráte na tento zámer, a prípadne chcel by som vedieť, ako sa pozeráte na šance presadiť takýto zámer vo vzťahu k Európskej komisii.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán vicepremiér komisie, ja by som zareagoval na ten váš apel a výzvu v závere vášho vystúpenia k spolupráci alebo k intenzívnejšej spolupráci Národnej rady či už s Európskym parlamentom, alebo Európskou komisiou a musím vyjadriť ale z pohľadu mojej osoby trošku skepticizmu, pretože ostatných deväť, desať mesiacov sme skôr svedkami rastu alebo nárastu vysokej miery euroskepticizmu predstaviteľov vedenia dnešnej Národnej rady. A azda niet lepšieho príkladu, keď ste hovorili o tom, ako sa vieme podieľať, ako vieme využívať mechanizmy Lisabonskej zmluvy a ako bolo vystúpenie pána predsedu Národnej rady minulý týždeň k zákonu o ochrane spotrebiteľa, kedy hovoril o transpozíciách európskeho acquis ako o sprostostiach, hlúpostiach a nejdem hovoriť dozadu o postojoch predstaviteľov vedenia väčšiny k politikom Európskej únie a Komisie, ktorú označoval za akési odkladište tých najneschopnejších európskych politikov.
Nechcem hovoriť o tých veľmi zjednodušených, z môjho pohľadu primitívnych hodnoteniach socializmu v Európe a tak ďalej a tak ďalej. Ale vrcholom je podľa mňa nepochopenie inštitucionalizácie či už európskeho bilateralizmu, alebo multilateralizmu tým, že ako prvé sme ako jediná krajina, ako jediný národný parlament zrušili stále zastúpenie Národnej rady v Bruseli a tuším len Malta nemá, ale aj Malta už toto zastúpenie realizuje. Som presvedčený, že všetky tieto postupy a hlavne postoje od ľudí, ktorí sa tvárili ako najväčší proeurópania a tvárili sa, že tieto témy sú najdôležitejšie z hľadiska vnútropolitického vývoja, výrazne poškodzujú renomé a postavenie nielen Národnej rady. Mrzí ma to aj preto, že v rokoch 2006 a 2007 som ako predseda Európskej komisie tu zaviedol mechanizmy, ktoré dodnes európsky parlamentarizmus používa. Aký je váš názor, pán... (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán eurokomisár a podpredseda Európskej komisie, chcem rovnako poďakovať za to zhutnené priblíženie aktuálnych tém, ktoré v súčasnosti sú naozaj veľmi dôležité pre budúcnosť nielen Európskej únie, ale aj spoločnej meny a jej stabilizácie. Avšak predsa len chcem využiť príležitosť, keďže ste tu, spýtať sa na jednu z dôležitých otázok, ktorá sa bude týkať blízkej budúcnosti aj Slovenskej republiky, a to je príprava nového programovacieho obdobia, ktoré nás čaká, a myslím si, že už dnes je potrebné myslieť na budúcnosť a pripraviť podmienky tak, aby sme naozaj v tomto procese rokovaní, ktoré sa čo nevidieť rozbehnú, boli úspešní a dokázali obhájiť mnohé, mnohé veci, ktoré sa nepodarilo obhájiť v tom predchádzajúcom programovacom období. Nebudem teraz vchádzať do podrobností, ale spomeniem napríklad podporu poľnohospodárov a tak ďalej a tak ďalej.
Rád by som poznal váš názor v tejto problematike a možno aj nejaké odporúčanie pre vládu Slovenskej republiky, aby sme boli dostatočne pripravení na tieto rokovania
Ďakujem pekne.

Ďakujem tiež za prednes a zdravím vás, pán eurokomisár, chcem vám popriať všetko dobré, samozrejme, vo vašej práci, ale moja otázka znie, je obdobná ako od pána poslanca Ondruša, pretože na Slovensku sa často pertraktuje ako obrovský úspech presun eurofondov a vy ste tu dnes apelovali na to, aby viacej tém bolo prerokovávaných na pôde Národnej rady Slovenskej republiky, európskych tém a viacej tém prerokovaných aj na vláde Slovenskej republiky. A nemáte v tomto kontexte pocit, že je amatérske rozhodnutie vlády Slovenskej republiky, ktorá schváli presun prostriedkov, europrostriedkov z jedného operačného programu do druhého, nepoznajúc proces, procedúry, možnosti národného strategického referenčného rámca, a predávajú to ako obrovský úspech, pričom Európska komisia im jednoznačne povedala veľmi jednoduchú vetu, ktorú my už žiadame asi sedem mesiacov, povedzte čo, kde, kedy a za čo chcete stavať diaľnice, ukážte, či to viete minúť, a potom sa bavme o nejakých presunoch.
Čiže myslím si, že najprv by sa mali vláda Slovenskej republiky, ale aj Národná rada sa oboznámiť s tými témami, ktoré už sú na stole, nie ešte nastoľovať nové témy. A myslím si, že toto rozhodnutie je amatérske. Ako je toto rozhodnutie vnímané v Európskej komisii? Dochádza k takýmto vážnym presunom alebo k takýmto názorom zo sociálneho fondu do kohézneho fondu, z kohézneho fondu do štrukturálnych fondov, čiže takéto zmeny podľa mňa neexistujú a nemôže to byť na prianie len vlády Slovenskej republiky, pretože Európska komisia prísne dbá na to, aby jednotlivé operačné programy boli vyčerpané z tých rámcov, ktoré sú v nich zadefinované.
A ešte jednu malinkú podotázku, lebo často tu znie, že Európska investičná banka neschválila na prvý balík PPP projektov jednu miliardu eur, čiže chcel by som len potvrdiť aj z vašich úst, či bola schválená jedna miliarda eur a, samozrejme, to, že ten enviroproblém nám spôsobil zdržanie tohto procesu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán podpredseda Komisie, som rád, že ste poslednú časť svojho vystúpenia venovali ekonomickým otázkam, pretože aj ja považujem tieto otázky za najdôležitejšie a najkľúčovejšie pre našu budúcnosť v Európskej únii v najbližších rokoch a či už sú to otázky spoločného trhu, keď ste hovorili o malých podnikateľoch v administratíve, alebo ste hovorili o Euro plus pakte, to sú veci, myslím, že ktoré je teraz treba rozmeniť na drobné. V tejto súvislosti si dovolím jednu pripomienku, ktorá je spoločná pre národný parlament, každý národný parlament v Únii a takisto aj na európsku úroveň a tá pripomienka je v tom zmysle, že aby sme realizovali tieto ciele, musíme mať vyčlenené aj potrebné zdroje. Čiže verím, že tak v perspektíve po roku 2013, čo sa týka nového programovacieho obdobia, takisto aj v našich štátnych rozpočtoch sa nájdu zdroje pre to, aby sme podporili ciele, o ktorých hovoríme.
Pán podpredseda Komisie, dovoľte mi tiež oceniť vašu spoluprácu s národnými parlamentmi, pretože to nie je len súčasné vystúpenie, ale ozaj pravidelná komunikácia a som rád, že osobne sa venujete dôsledne tejto téme. Tiež si cením váš apel na využívanie nástrojov národných parlamentov, ktoré vyplývajú z Lisabonskej zmluvy. V tejto súvislosti musím povedať, že nie je dobrá správa, že slovenský parlament takmer dva roky po tom, čo schválil Lisabonskú zmluvu, ešte stále ju neimplementoval do legislatívneho poriadku Národnej rady a túto možnosť bude mať už o necelú hodinu, budeme schvaľovať ústavný zákon o kompetenciách medzi parlamentom a vládou a každý poslanec tak dostane možnosť vyjadriť sa, či ozaj je za implementáciu Lisabonskej zmluvy a či sa jeho slová rozchádzajú s činmi, alebo sú rovnaké.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Som rád, pán podpredseda Komisie, že sa opäť vidíme po dlhšom čase, a chcem pri tejto príležitosti poďakovať za všetko, čo v Bruseli robíte ako podpredseda Európskej komisie, ale aj za všetko, čo ste urobili ako veľvyslanec Slovenskej republiky pri Európskej únii v minulom období. Spomeniem len veľké témy ako schengenská hranica, vstup do eurozóny, zavedenie eura a prijímanie mnohých legislatívnych aktov Európskej únie, ktoré sú dôležité pre Slovensko. Podobne ako Ivan Štefanec, aj ja som rád, že teda Národná rada prerokovala návrh novelizácie ústavy, ktorým vlastne pristupujeme k spolupráci Národnej rady Slovenskej republiky v záležitostiach Európskej únie a podobne novelizujeme aj rokovací poriadok Národnej rady a verím, že hlasovaním schválime tieto dva akty.
Keďže mám položiť otázku, chcem sa opýtať, ako hodnotíte činnosť európskej zahraničnej služby, jej rozsah, rozsah jej financovania, jej úlohy, efektívnosť a celkový prínos pre Európsku úniu ako celok vo vzťahu k ostatnému svetu po istom období, ktoré už umožňuje hodnotiť a prijímať isté názory na činnosť tejto vlastne novej veci v európskej politike.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo. Príjemný dobrý deň, pán eurokomisár, dovoľte mi, aby som položila otázku. Slovensko za bývalé obdobie urobilo krok vpred, čo sa týka rodovej rovnosti. Viem, že je to vaša agenda, a preto sa chcem opýtať, ako sa stavia Európska komisia do budúcnosti k otázke rodovej rovnosti a aké plány do budúcnosti v tejto otázke teda vyplynú a čo môžme očakávať? Ďakujem veľmi pekne.