16. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, chcel by som interpelovať ministra hospodárstva. A síce využívam túto formu, lebo pôvodne som sa ho pýtal na hospodárskom výbore, lenže pán minister sa hospodárskych výborov nezúčastňuje a na moje otázky mi neodpovedá, tak som využil procedúru interpelácie.
Vážený pán minister, v období od 28. februára do 7. marca ste sa zúčastnil zahraničnej pracovnej cesty v Spojených štátoch amerických. Tejto vašej iniciatíve rozumiem a podporujem akékoľvek aktivity ktoréhokoľvek ministra pri prezentácii Slovenska v zahraničí. Podľa kompetenčného zákona ministra v jeho neprítomnosti zastupuje štátny tajomník. Vo vašom prípade máte, teraz momentálne nemáte žiadneho, ale mali ste v tom období jedného štátneho tajomníka, ktorý v čase od 3. marca do 7. marca sa tiež nenachádzal na území Slovenska, ale bol s vami na služobnej ceste v Spojených štátoch amerických. Je to zvláštne, pretože väčšinou ministri nepotrebujú štátnych tajomníkov na svoje služobné cesty a väčšinou sa takéto cesty nedupľujú. Ale treba povedať, že ministerstvo hospodárstva je jeden veľmi dôležitý rezort v prípade nejakej mimoriadnej situácie, v prípade alebo pri riadení subjektov hospodárskej mobilizácie, v prípade nejakej jadrovej katastrofy alebo banského nešťastia, riadi a zodpovedá za riešenie krízovej situácie.
Vážený pán minister, chcem vás interpelovať, akým spôsobom bolo v čase 3. marca až 7. marca zabezpečené riadenie ministerstva hospodárstva v prípade nejakej mimoriadnej udalosti, napr. jadrovej katastrofy alebo banského nešťastia, keďže v tom čas nebol žiaden predstaviteľ ministerstva hospodárstva v dosahu Slovenskej republiky minimálne 12 hodín?
Ďakujem pekne.

Vážená pani predsedníčka vlády, vážený pán predsedajúci, páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som predložil v zmysle rokovacieho poriadku interpeláciu na ministra zdravotníctva Slovenskej republiky pána Ivana Uhliarika.
Vážený pán minister, táto vláda tvrdí, že je transparentná, predpisuje pravidlá iným, ale seba chráni a dáva si výnimky. Príkladom je aj zverejňovanie zmlúv podľa zákona o zverejňovaní objednávok a faktúr vyplývajúce z čísla zákona č. 546/2010, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Čiže podľa zákona, ktoré vraj nastavilo rovnaké pravidlá pre verejnú správu. Netýka sa to ale všetkých zmlúv, lebo zmluvy medzi zdravotnými poisťovňami a nemocnicami dostali 7- mesačný odklad na základe tohto istého zákona,
paragraf 22 písm. c) ods. 2. Povinne zverejňovanou zmluvou podľa § 5a nie je do 31. júla 2011 zmluva o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Dochádza tak k netransparentnému rozdeľovaniu financií v čase transformácie nemocníc, ktoré koalícia schválila po tom, ako bola vetovaná, opätovne schválila ešte tu v parlamente. Dochádza tak k vytváraniu druhotriednych nemocníc pred nemocnicami štátnymi, inými privátnymi neziskovými organizáciami, ktoré sú nemocnicami a štátnymi nemocnicami. A domnievame sa, že je to so zámerom zvýhodňovať len štátne nemocnice pred ostatnými nemocnicami, ktoré sú v systéme zdravotného poistenia. Avšak musím konštatovať, že všetky nemocnice v zmysle zákona fungujú v Slovenskej republike bez rozdielu na to, kto je ich zriaďovateľom na základe jediného zdravotného poistenia, ktoré vytvára vláda Slovenskej republiky a schvaľuje parlament Slovenskej republiky. Čiže nie je žiadny dôvod, aby boli pravidlá pre nemocnice štátne iné a pre nemocnice povedzme "VÚC - kárske" iné. Preto sa pýtam, prečo ministerstvo zdravotníctva zatajuje zmluvy o poskytovateľoch, s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti? Prečo ministerstvo zdravotníctva nepostupuje transparentne, aby neboli zvýhodňovaní vybraní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti? A na záver, prečo vláda už v septembri minulého roka avizovala obmedzenie klientelizmu zverejňovaním všetkých zmlúv, ale reálne tak neučinila k 1. januáru 2011 ako pri ostatných zmluvách?
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani premiérka, páni ministri, dámy a páni, dovoľte mi, aby som interpeloval pána Jána Figeľa, ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, interpelujem vás ohľadom možnosti obmedzenia vstupu kamiónov do obcí. Zavedením mýta stúpol počet kamiónov, ktoré vstupujú do obcí, lebo vyhľadávajú lacnejšie alternatívy k zaplateniu mýta. Týmto sa zvyšuje jednak opotrebovanie ciest, znižuje sa bezpečnosť priamo v obciach, ako aj kvalita života dotknutých obyvateľov. Preto sa chcem spýtať, aké riešenie pripravuje ministerstvo v tejto oblasti?
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážená pani premiérka, vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, podávam interpeláciu na Jána Figeľa, 1. podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
Vážený pán minister, kedy a akým spôsobom bude riešený katastrofálny stav cesty 1/77 v úseku Spišská Belá, Stará Ľubovňa, Bardejov? Nachádza sa tento úsek v prvej etape rekonštrukcie ciest prvej triedy, ktorú ste pred časom avizovali? Túto interpeláciu podávam, pretože jednak som z toho regiónu, a tí, ktorí poznajú tento kút Slovenska, tak dobre vedia, o čom hovorím, a bolo by aj načase, aby ľudia žijúci v tomto regióne sa už dozvedeli, že kedy konečne budú jazdiť po ceste.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, panie poslankyne, páni poslanci, že ste mi umožnili uviesť v druhom a treťom čítaní zmluvy, ktoré už poznáte.
Tou prvou je návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s Dohodou medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej. Je to dohoda, ktorou sa dopĺňa, mení predchádzajúca dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci. Bola podpísaná 11. septembra 2009 v Kleinmonde, na okraji summitu Európska únia - Juhoafrická republika. Cieľom je prijať zmeny pôvodnej dohody o obchode, rozvoji a spolupráci. Platí od 1. mája 2004, a to najmä v oblastiach, kde tie zmeny potrebné si vynútil život, migrácia, energetická politika, životné prostredie, veda, technika, rozvojová spolupráca, boj proti terorizmu a organizovanému zločinu. Vzájomná ekonomická spolupráca a obchodná výmena medzi Slovenskom a Juhoafrickou republikou sa vyvíja pozitívne. Celkový objem obchodnej výmeny medzi nami narástol 7-násobne z 21 mil. dolárov v roku 2003 na 134 v roku 2007, ale z čoho je vidno, že tam ešte perspektíva obrovská je. Európska únia ako celok je najväčším obchodným partnerom Juhoafrickej republiky a členské krajiny EÚ sú najsilnejšími investormi v krajine.
Nebudem vás zdržiavať schvaľovacím procesom, lebo je štandardný, poznáte ho z podobných zmlúv z minulosti. Možno by som už iba dodal, že doposiaľ uložili ratifikačné dohody u depozitára Bulharsko, Lotyšsko, Holandsko, Portugalsko, Švédsko, Slovinsko. Teda šesť štátov. Chcem vás poprosiť o vyjadrenie súhlasu s touto zmluvou. Váš súhlas je potrebný preto, aby mohla byť zmluva ratifikovaná a listiny uložené u depozitára.
Môžem aj druhú, pán predsedajúci?

Dobrý deň, ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážená pani premiérka, vážení páni ministri, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci, tlač č. 208.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 237 z 28. januára 2011 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. marca 2011 č. 133 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. marca 2011 č. 49 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Juhoafrickou republikou na strane druhej, ktorou sa mení a dopĺňa Dohoda o obchode, rozvoji a spolupráci a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa článku 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá ma prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s dohodou vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 17. marca 2011 č. 56.
Ďakujem pekne.
Pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu k tomuto bodu rokovania.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Panie poslankyne, páni poslanci, je to podobná dohoda, len rozdiel je v tom, že je základnou, novou, rámcovou. Ešte sme takto zmluvný vzťah medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej upravený nemali. Bola podpísaná v Bruseli 10. mája. Nemusím vám, samozrejme, hovoriť, že my Kórejcov veľmi dobre poznáme, veľmi výrazne na Slovensku investovali, či v Galante Samsung alebo v Tepličke pri Žiline Hundai Kia. Myslím si, že zmluvný vzťah medzi Európskou úniou a Kórejskou republikou povedie k ešte výraznejšiemu záujmu o investície a povedie aj k posilneniu vzájomného obchodu. Pochopiteľne, táto zmluva vytvorí, vytvára a bude vytvárať aj predpoklady pre spoluprácu aj v ďalších oblastiach, ako je životné prostredie, klíma, energetika, doprava a ďalšie. Ratifikačné dohody uložili u depozitára doposiaľ Bulharsko, Dánsko, Estónsko, Maďarsko a Lotyšsko. To znamená šesť krajín. Podobne ako v predchádzajúcom prípade, podľa čl. 7 ods. 4 ústavy ide o medzinárodnú hospodársku zmluvu všeobecnej povahy, ktorá pred ratifikáciou vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Chcem vás o tento súhlas poprosiť.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní Návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej.
Návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Rámcovou dohodou pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 256 z 23. februára 2011 na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Výbory, ktorým bol materiál pridelený, prerokovali tento v určenej lehote. Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 8. marca 2011 č. 134 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením zo 17. marca 2011 č. 50 a odporúčajú Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť s rámcovou dohodou súhlas a rozhodnúť, že dohoda je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov a poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 8 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Rámcovou dohodou medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Kórejskou republikou na strane druhej a rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s rámcovou dohodou vrátane návrhu na uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky bola schválená uznesením gestorského výboru zo 17. marca 2011 č. 57.
Ďakujem, pán predsedajúci, prosím, otvorte k tomu rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, ministri, dovoľte, aby som sa vyjadril k tejto medzinárodnej zmluve za poslanecký klub SMER - sociálna demokracia. Ako už pán minister spomenul, Kórejská republika je významným partnerom obchodným a záujem o investovanie do slovenskej ekonomiky pretrváva a, ba by som povedal, je príkladný. A myslím si, že schválením a ratifikáciou tejto zmluvy preukážeme tým aj investorom, ktorí sem prišli a významne napomohli ekonomike, nezamestnanosti v regiónoch, kde sa nachádzajú, a zároveň vytvoríme priestor na to, aby tie investície mohli prúdiť bez väčších problémov, ako to bolo práve v prípade Kia v Tepličke nad Váhom alebo Samsung tu na Slovensku. Takže my túto zmluvu jednoznačne podporíme a myslíme si, že je to konečne dobrý krok zo strany Európskeho spoločenstva, pretože to bude mať pre Slovenskú republiku v rámci Európskeho spoločenstva jeden z najväčších efektov.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vám predložil vládny návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Cieľom tohto zákona, cieľom tejto novely je situácia vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, kedy je potrebné vytvoriť dostatočný časový priestor na to, aby sa najväčšia zdravotná poisťovňa v záujme stabilizácie a následného skvalitnenia poskytovania zdravotnej starostlivosti dostala do takej hospodárskej kondície, aby nebola vystavená možným sankciám kvôli výsledkom hospodárenia z minulého obdobia.
Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, dovoľte mi prejaviť žiadosť o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.