16. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, vážené poslankyne, poslanci, na úvod chcem povedať, že Slovensko sa znovu objavilo v rebríčku ekonomických ukazovateľov na prvom mieste, pokiaľ to bolo za predošlej vlády a v rokoch 2009 a 2010, sme sa objavili na rebríčku najväčšieho rastu hrubého domáceho produktu, nielen teda v Európskej únii, ale, dá sa povedať, v krajinách OECD. Na rozdiel od tohto rebríčka, bohužiaľ, takého nelichotivého, sa objavujeme ako krajina s najväčšou infláciou. A tým priamym dôsledkom toho, čo zapríčinilo túto infláciu, je nielen vonkajší stav svetových cien, ale hlavne balíček opatrení, ktoré prijala táto vláda. Ono sa hovorilo, že privatizáciu zvládne každý blbec, predať štátny majetok dokáže každý blbec. Netvrdím, že každý blbec dokáže zvýšiť dane. Ale nie je to, by som povedal, vec, ktorá, by som povedal, dáva nejaký návod, by som povedal, na to, ako živiť ekonomiku. A jednoduchým spôsobom len zvýšiť dane a takýmto spôsobom zabezpečiť príjem do štátneho rozpočtu, myslím, to je veľmi jednoduchá matematika. Bohužiaľ, táto matematika má aj svoje úskalia a tými úskaliami je práve to, čo som na začiatku hodnotil. Hodnotím to tak, že Slovensko sa objavuje na prvom mieste v raste inflácie v rámci eurozóny. A v harmonizovanom indexe spotrebiteľských cien sme v rámci Európskej únie takisto v prechode rokov 2010 a 2011, sme krajina s najvyššou mierou inflácie.
Ak by sme odvíjali od tejto skutočnosti ďalšie, by som povedal, náležitosti, tak musíme spomenúť to, že vo veľkej miere sa tu prezentovalo a často z úst vládnych predstaviteľov koalície je prezentované, že tento dopad je hlavne rastom svetových cien. Áno, je to rast svetových cien. Určite nikto z nás to nebude nejakým spôsobom zahmlievať. Ale veľkou pravdou a veľkou skutočnosťou je, že minimálne viac ako tretinou na tomto raste sa práve podieľajú opatrenia alebo zvyšovania spotrebných daní, daní z pridanej hodnoty a rôznych poplatkov. A to je vlastne tým dôvodom, prečo aj skupina poslancov strany SMER – sociálna demokracia dala návrh na to, aby sa nejakým spôsobom kompenzovali tieto náklady. Myslím si, že dokonca tento zákon mal byť až druhým v poradí, najprv mal byť zákon o bankových odvodoch, aby sa jasne zadefinovalo, že strana SMER nemá záujem zvyšovať ďalšie zadlženie Slovenska, ale hľadať možnosti, kde sa dajú získať tieto peniaze, čo, dá sa povedať, táto vláda vôbec nevyužila alebo nevyužíva. A ak to využije, tak je to veľmi jednoduchým spôsobom, a to tým, že zvýši daň z pridanej hodnoty a nazve ju tzv. Ficovou daňou.
Vážené dámy a páni, vy z toho rastu ekonomiky len profitujete a posúvate to len nejakým spôsobom dopredu. To, že ste nič neurobili, dáva aj fakt, že sa zvyšuje enormne nezamestnanosť a Slovensko začína byť lídrom v nezamestnanosti v rámci Európskej únie. A tu je len taký malý fakt alebo malá vsuvka, to, o čom bola diskusia v predchádzajúcom bode pri privatizácii alebo neprivatizácii teplárenských spoločností. Myslím si, že tá nezamestnanosť porastie ďalej práve aj touto privatizáciou, lebo zahraničný investor bude dbať na to, aby zabezpečil čo najväčšiu profitabilnosť pre seba. A my takýmto spôsobom zvýšime ďalšiu nezamestnanosť, čo ostro kontrastuje s tým, že sa vraciame asi osem rokov dozadu, a to v súvislosti s tým, že dnes hľadáme investorov, ktorí prídu na Slovensko nie s tou „vyššou“ pridanou hodnotou, lebo hľadáme vôbec investorov, ktorí prídu na Slovensko, pričom zaplatíme im v prepočte asi 1,5 mil. Sk, asi 50 000 eur na jedno pracovné miesto. Ak je toto budúcnosť Slovenska o tom, že budeme takýmto spôsobom uplácať zahraničných investorov a na jedno pracovné miesto nás vyjde náklad až na 50 000 eur, myslím si, že je to veľmi nebezpečná hra. Chvalabohu, tá investícia príde, ale je to nebezpečná hra s nákladmi, ktoré súvisia vôbec so získaním takéhoto investora. Som rád, že aspoň to príde na východ. Ale pred nejakými dňami ste schválili zákon, kde v rámci retroaktivity zrušíme jeden podnik, ktorý zamestnával asi 300 ľudí. V ďalšom synergickým efektom možno ďalších 300 miest vlastne zničíme tým, že vlastne tých subdodávateľov tejto firmy v konečnom dôsledku tiež položíme na lopatky. Ale ihneď o necelé dva týždne dáme na to pracovné miesto asi 1,5 mil. korún. Ja neviem, kde je tá logika toho celého, k čomu toto vedie, ale jednoducho to nie je nejaká ekonomická vízia. A práve pre to vlastne chcem to zdokumentovať na tom príklade, že jednoducho aj zvyšovanie daní, poplatkov, spotrebných daní, daní z pridanej hodnoty je len veľmi chabou náplasťou na to, akým spôsobom konsolidovať verejné financie. Je to jednorazové riešenie, ktoré v konečnom dôsledku do budúcna nemusí prinášať tú hodnotu, ktorú jednoducho očakávame.
Chcem povedať, že na Slovensku dnes posledná hodnota inflácie bola zaznamenaná na úrovni 3,3 %. Jej priemer Európskej únie vo februári sa pohyboval niekde na úrovni cez 2 %. Myslím, že ten viac ako tretinový dopad je práve dopad týchto opatrení, ktoré vláda prijala. A nemala záujem hľadať iné spôsoby, kde tieto príjmy nájde. Určite by sme neplnili ani maastrichtské kritériá, je jasné, že krajiny, ktoré sú s výškou inflácie niekde na úrovni 1,5 %, teda ten súčet tých troch krajín s najvyššou infláciou, určite by sme jednak ani neplnili maastrichtské kritériá. Ale to už nie je dnes asi dôležité pre túto vládu. Faktom je, že občania to pocítili hlavne v oblasti potravín, v oblasti cien, zvyšovania cien základných náležitostí. A ten spotrebný kôš, ktorý je tvorený hlavne regulovanými cenami alebo cenami, o ktoré teda sú zvyšované, alebo zvyšované DPH, výrazne zasiahne do súkromných peňazí každého občana Slovenskej republiky. Tá výška sa odhaduje viac ako 400 eur na rok. Myslím, že to je veľmi významná čiastka, aj keď je teda časť týchto nákladov poznamenaná aj rastom svetových cien. Určite čo môžu očakávať občania Slovenskej republiky, je určite znehodnotenie peňazí na účte v bankách vzhľadom na to, že inflácia dnes je na úrovni niečo nad 3 %. Ja predpokladám, že ten účinok všetkých opatrení vlády naďalej bude rásť v tej cenovej oblasti. Očakávame, že všetky dopady jednak spotrebných daní, jednak zrušenia červenej nafty, jednak poplatkových náležitostí určite v nadchádzajúcej sezóne, ktorá sa očakáva, teda v sezóne jednak tej potravinárskej, určite budú mať ďalší dopad na rast cien týchto komodít. A ja očakávam, že rast inflácie na Slovensku výrazne prekročí hranicu 4 % a nebude pravda to, čo sme deklarovali aj v štátnom rozpočte v očakávaní toho, že tento rast inflácie bude naďalej rásť. Myslím, že peniaze ľudí, ktorí ich majú uložené v bankách, jednoducho umelo stratia na svojej hodnote. A je pravdou, že dnes, myslím, tento odhad bol niekde na 1,8 %. Je to rozdiel úrokových sadzieb a hodnoty inflácie. Myslím, že tieto nožnice sa budú naďalej otvárať.
Faktom je, že v histórii Slovenska málokedy sa opakuje alebo opakoval jav, keď rast reálnych miezd bol mínusový alebo bol záporný. Myslím, že v tomto období určite môžu čakať občania Slovenskej republiky, že rast reálnych miezd bude mínusový, a teda že nebude žiadny rast reálnych miezd, čo teda kontrastuje s tým oproti predchádzajúcemu obdobiu aj v čase krízy, keď síce inflácia bola na nižšej úrovni, ten rast reálnych miezd stále bol zachovaný a jednoducho rast miezd bol vyšší ako hodnota inflácie. Dnes môžeme určite očakávať, že občania a pracovníci alebo pracujúci občania určite budú týmto spôsobom ovplyvnení.
Ja som sa už vyjadroval v tej rozprave, keď ešte bol prvýkrát tento zákon v Národnej rade, zákon o dani z pridanej hodnoty, akým spôsobom sa prijala klauzula, doslova poviem, politická klauzula o zvýšení dane z pridanej hodnoty o 1 % z 19 na 20 %, teda zrušenie 6-percentnej dane predaja z dvora. Myslím si, že tak ako to bolo nadefinované, je, by som povedal v legislatívnej histórii nebývalým úkazom, aby sme do zákona deklarovali ukazovateľ, ak vláda naplní status trojpercentného schodku verejných financií, zníži na daň z pridanej hodnoty. To, si myslím, je v histórii slovenského zákonodarstva veľkou raritou, nehovoriac o tom, že my naplníme schodok verejných financií. Teoreticky to môžeme splniť v roku 2013, ak teda to bude reálne, ale zníženie dane z pridanej hodnoty bude mať nejaký časový posun, teda ten časový posun o rok. To nakoniec nemusí byť pravda, lebo v roku 2014 príde, povedzme, nie konjunkturálne obdobie, ale nejaká depresia. A jednoducho v čase depresií možno zase bude otázka, či znižovanie daní je diskutabilné. A už v tom období, myslím, táto vláda nebude mať dôvod na to, aby nejako vstupovala do procesu. Možnože to bude robiť ako nejaké opatrenie predvolebné, možno to bude nejaký predvolebný tanec, ale podľa môjho názoru asi nebude to realitou.
Na záver chcem povedať, že vláda nielenže nevyužila možnosti, povedzme, v oblasti zodvodovania bánk alebo zvýšenia poplatkov pre banky, ale nevyužila možnosti aj iné, ale jednoducho len použila takéto kladivo.
Faktom je, že ja vidím obrovské rezervy aj v tom, že sa umelo zneužíva daň z pridanej hodnoty pre organizované skupiny tých, ktorí takýmto spôsobom si nekalým spôsobom privyrábajú. A jednoducho zamedzenie plytvania s daňou z pridanej hodnoty, zamedzenie vôbec machinácií s daňou z pridanej hodnoty už bolo viackrát prezentované. Ale, bohužiaľ, táto vláda pri nástupe, a aj v programovom vyhlásení to bolo deklarované, deklarovala, že vláda zabezpečí transparentnosť v tejto oblasti. Zatiaľ po roku vlády nevidím žiadne opatrenia, ktoré by práve zamedzilo práve takýmto nekalým praktikám v oblasti dane z pridanej hodnoty, čo nie je iba problémom Slovenska, ale problémom aj celoeurópskym. Ale jednoducho nebolo v tom žiadne opatrenia. A len naväzuje na jednotný výber daní a odvodov a systém, ktorý rozbiehala predchádzajúca vláda. Faktom je, že nevidím ani legislatívne opatrenie, ani technické, ani elektronické opatrenie, aby sa voči karuselovým hrám a rôznym ďalším veciam riešili, by som povedal, tvrdé opatrenia, jediným opatrením, čo som videl, je to, aby sa zakryli, povedzme, nejaké prešľapy tejto vlády. Tak sa jednoducho to, čo bolo rozpracované, tie problémy niektorých podnikateľov, dnes dali na stôl, že toto je prototyp toho, ako vláda bojuje proti dani z pridanej hodnoty alebo akým spôsobom zabezpečí čistotu tohto trhu. Myslím, že to bol pán Vareha alebo nejaký takýto podnikateľ. Toto je iba jediné opatrenie. Zatiaľ ani to nebolo realizované za tejto vlády. Táto vláda len zdedila vôbec nejaký proces, s ktorým začala predchádzajúca vláda.
Takže summa summarum myslím si, že vláda vôbec nevyužila žiadnu možnosť alebo žiadne možnosti, ktoré má, legislatívne, príp. sú to právne kroky, ktoré by viedli k tomu, aby sa získali zdroje financií nielen tým, že sa zdaní teda vyššou spotrebnou daňou, príp. daňou z pridanej hodnoty, lebo iba takýmto spôsobom zabezpečiť si príjem do štátneho rozpočtu, zvyšovaním dane z pridanej hodnoty, príp. ďalších daní, toto, si myslím, nie je koncepčné a do budúcna určite neobstojí. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Pán poslanec, hovorili ste tu o nejakých rebríčkoch, o inflácii, o nezamestnanosti, len, pán poslanec, nezabudnite na iné rebríčky, rebríček najvyššieho nárastu miery vnímania korupcie za vašej vlády, rebríček najnižšej vymožiteľnosti práva za vašej vlády, ako aj najvyššej miery zadlžovania štátu za vašej vlády v európskom priestore. A ak zoberiete do úvahy práve tieto rebríčky, ktoré ste zabudli spomenúť, tak dostanete aj dôvod, prečo sa deje to, čo sa deje, a vlastne máte odpoveď na všetky vaše otázky. Takže do úvahy berte rebríčky, len berte aj tie, ktoré vám nevyhovujú.

Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi krátko. Myslím si, že ja som jasne zadeklaroval, že v rebríčku Slovensko bolo v predchádzajúcom období na prvom mieste v raste hrubého domáceho produktu. A myslím, že žiadna relevantná inštitúcia, ako je Medzinárodný menový fond alebo Európska centrálna banka, nemala výhrady voči opatreniam, ktoré prijala predchádzajúca vláda v čase krízy. Naopak, deklarovali to tieto inštitúcie ako primeranú reakciu vlády Slovenskej republiky na vzniknutú situáciu hospodárskej krízy. A v každom prípade musím povedať, že, a to je zase vizitka toho, v čase krízy musím povedať, práve vaša strana sa predbiehala v tom, aby dala čím lepšie opatrenie, aké lepšie opatrenie prijme táto slovenská vláda, a teda že ste vyčítali vláde, že prijíma neskoro tieto opatrenia, ktoré, je jasné, zvyšovali deficit verejných financií. A musím povedať, že práve pri týchto opatreniach, ktoré pripravila predchádzajúca vláda, ste hlasovali za ne, bolo toho asi 90 %. Čiže dnes sa vyhovárať na to, že v čase krízy zvyšovala vláda dlh, nie je teda, by som povedal, správne alebo nie je korektné. A v každom prípade pokiaľ ide o dlh Slovenskej republiky, ten bol v priemere Európskej únii. To si môžete zistiť aj v štatistických tabuľkách. Vaše rétorické cvičenie je nejakým spôsobom naštudované, ale nie je naštudované na báze efektívnych dát, ktoré sú relevantné a sú k dispozícii na každej stránke Eurostatu. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ctené kolegyne, kolegovia, keď hovorí kolega pán poslanec Burian o rebríčkoch, ja by som doplnil ešte jeden rebríček, práve ten, ktorý sa týka aj zákona, ktorý navrhujeme, Slovensko je na poslednom mieste alebo prvom odzadu, ak zoberieme pomer DPH, najmä na potraviny, k priemernej mzde v národnom hospodárstve. Ja sa ale vo svojom vystúpení skôr chcem zamerať na oblasť potravín a poľnohospodárstva a dopad zvýšenej DPH na potraviny, ako aj zrušenie šesťpercentnej dane na potraviny, na tzv. predaj z dvora.
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a ktorý o. i. navrhuje zníženú sadzbu DPH, čo je 6 %, na tzv. predaj vlastných produktov poľnohospodárskej prvovýroby z dvora, má na rozdiel od drvivej väčšiny na tejto schôdzi prejednávaných koaličných návrhov, ktoré len zvyšujú mieru a komfort odlivu zisku zo Slovenskej republiky zahraničným vlastníkom, a to dokonca prostredníctvom daňových rajov, svoje jednoznačné, efektívnostné, národohospodárske a sociálne rácio.
V prvom rade netreba hádam nikomu vysvetľovať, že poľnohospodárstvo je všeobecne najzdecimovanejším výsledkom tzv. reformných úsilí, predchádzajúcich vlád pána Dzurindu, ako aj súčasnej vlády v procese transformácie. V tomto zmysle narastajúci zahraničnoobchodný deficit sektora je najmä výsledkom charakteru prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie, kde odborné zdroje už dávno konštatovali, že takmer tretina asymetrického nárastu dovozu poľnohospodárskych produktov z Európskej únie do Slovenskej republiky v rokoch 2000 až 2005 bola spôsobená diskriminačným charakterom otvorenia domáceho trhu zo strany Slovenskej republiky. (Ruch v sále.)

Tento trend naďalej akceleruje.
Po druhé. Slovensko má v súčasnosti najväčší podiel tzv. SAPS, to je platba na plochu, čo je 18 % z príjmov aktívne nehospodáriacich poľnohospodárov spomedzi poľnohospodárov všetkých transformačných krajín, pričom tento sa v období rokov 2005 až 2013 prakticky zoštvornásobuje, v hodnote platby na jeden hektár. Inak vyjadrené, platíme najviac za neprodukovanie a, prirodzene, následne rastúci dovoz. Ak to porovnávame s inými krajinami, ktoré vstupovali s nami do Európskej únie, tak vidno, že napr. Poľsko alebo Lotyšsko má tento podiel iba 13 %.
Po tretie. Dovoz i vývoz poľnohospodárskych produktov do a zo Slovenskej republiky vykazuje dlhodobo najvyšší podiel faktora príjmu kapitálu, cez 60 %, čo je spôsobované bezprecedentnou koncentráciou spracovateľského, potravinárskeho priemyslu a váhy obchodných reťazcov na strane maloobchodu. Napokon toto na celoeurópskej úrovni konštatuje aj Európska komisia vo svojej pozícii voči poľnohospodárstvu, v krízovom období z roku 2009, keď uvádza, že síce 99 % podnikov potravinárskeho priemyslu patrí do kategórie malých a stredných podnikov, no z toho takmer 53 % extrahovanej pridanej hodnoty pripadá na oligopolne koncentrované holdingy v jednotlivých produktových skupinách. Situácia v Slovenskej republike je v tomto smere ešte dramatickejšia, často so štruktúrou úplného monopolu.
Po štvrté. Dlhodobo je evidentná pretrvávajúca koncentrácia vysokej miery nezamestnanosti, infraštruktúrneho zaostávania a nízkeho kúpyschopného dopytu v mnohých hraničných regiónoch Slovenskej republiky. Práve tu, no nielen tu, prijatie predmetného návrhu jednoznačne podporí domácu produkciu a odbyt, ktorá je dnes často konfrontovaná s výrazne lacnejšími cezhraničnými alternatívami, navyše zaťaženými nižšou sadzbou z dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti mi nedá nespomenúť, že v stanovisku ministerstva financií k tomuto návrhu uvádzané odhady výpadkov príjmov Slovenskej republiky vo výške 93,4 mil. eur v roku 2011, ako aj 211,8 mil. eur v roku 2013 sú úplne absurdné v konfrontácii s dvomi nasledujúcimi faktmi. V prvom rade z 21 členských krajín Európskej únie má dnes 18 členských krajín nejakú formu zníženej alebo nižšej všeobecnej sadzby DPH na potraviny a 15 krajín nižšiu sadzbu DPH na vstupy do poľnohospodárskej prvovýroby ako Slovenská republika.
A ďalej sa žiada kvalifikované vysvetlenie od Ministerstva financií Slovenskej republiky, prečo k 29. marcu tohto roku je sumárna hodnota priebežného výnosu spotrebných daní o viac ako 1 % nižšia než k rovnakému dňu v roku 2010, a to napriek zásadnému zvýšeniu tejto dane a aspoň štatisticky výrazne lepšej konjunktúre ekonomiky v tomto medziročnom porovnaní. Kde sa podel benefit zo zrušenia červenej nafty? Vieme, že dopad na Železnice, zrušenia červenej nafty, je zhruba 400 mil. eur a pre poľnohospodárov je tento dopad okolo 18 mil. až 20 mil. eur. Spolu za kvartál je to 105 mil. eur, ktoré mali byť akože vyšším výberom dane z minerálneho oleja. Ale za prvý kvartál je tento výber nižší o 56 mil. eur. Jednoznačne sa potvrdzuje, že škrtať neznamená šetriť, zvyšovať dane neznamená automaticky zlepšovanie verejných financií, tak ako sme toho boli svedkami pri schvaľovaní zákona o štátnom rozpočte na jeseň minulého roku, tak ako sme boli svedkami všetkých tých škrtaní, ktoré majú negatívny dopad pre poľnohospodárstvo, a multiplikačný efekt tohto škrtania sa ešte len dostaví, v druhom polroku tohto roku.
Ak sa pozrieme na pomer dane z pridanej hodnoty v jednotlivých členských krajinách Európskej únie, v porovnaní s daňami s DPH na potraviny, tak zistíme, že napr. má Belgicko priemernú hrubú mesačnú mzdu 3 221 eur, ale DPH na potraviny iba 12 %, Francúzsko takúto mzdu 2 661 eur, ale DPH na potraviny iba 6 %, Holandsko, vyspelé krajiny takúto mzdu 3 500 eur, DPH na potraviny 6 %. Nemecko tiež takúto mzdu 3 350 eur, DPH na potraviny 7 %. Írsko, ktorému celá Európa pomáha, aby zachránilo svoju ekonomiku, má priemernú hrubú mesačnú mzdu 3 367 eur, ale DPH na potraviny 14 %. Pýtam sa, prečo Írsko napr. nepristúpi k zvýšeniu dane z pridanej hodnoty na potraviny a ostatnej dane na úroveň 20 %, ako ste to urobili vy, napriek tomu, že sa celá Európa musí skladať na záchranu ekonomiky Írska. Môžeme ísť do iných krajín. Vieme dobre, aký je váš postoj k pomoci Grécku, je tam priemerná hrubá mesačná mzda 1 394 eur, DPH na potraviny 11 %. A keď sa pozrieme k našim susedom, vidíme, že Česká republika má priemernú hrubú mesačnú mzdu 840 eur a DPH na potraviny 10 % a Poľská republika má priemernú mesačnú hrubú mzdu 697 eur a DPH na potraviny 7 %. A čo na to hovorí Slovensko? Slovenská republika má priemernú mesačnú hrubú mzdu v národnom hospodárstve 750 eur a DPH na potraviny 20 %. Ak zoberieme pomer priemernej mesačnej hrubej mzdy v národnom hospodárstve k pomeru DPH, tak Slovensko jednoznačne je prvé od konca, máme jednoznačne najvyššiu DPH na potraviny a základné potreby ako energie a bývanie, to hovorím, aj keď sa chcem primárne venovať potravinám v rámci celej Európskej únie.
Ctené dámy, vážení páni, dovolím si pripomenúť, že takýto postoj nielen k zvýšeniu DPH na potraviny a základné potreby pre obyvateľov, ktoré významným spôsobom zhoršuje životnú úroveň, najmä najslabších sociálnych skupín, pre ktorých má najvážnejší dopad práve takéto zvyšovanie DPH, dane z pridanej hodnoty, bude mať ďalší dopad pre sektor poľnohospodárstva v tom, že sa bude znižovať produkcia, o čom svedčí aj nižší výber spotrebných daní na motorovú naftu. Nižšia spotreba nafty v poľnohospodárstve znamená nižšiu produkciu. Nižšia produkcia na Slovensku znamená menšie množstvo zamestnaných ľudí najmä v okrajových oblastiach Slovenska, prechádza sa od výroby k nevýrobe. To bude znamenať ďalšie zhoršovanie obchodnej bilancie. A najmä ten dopad bude fatálny pre tieto marginálne oblasti, ak ich nazveme marginálnymi okrajovými oblasťami, kde priemysel dlho nebude, kde dlho sa nepodarí vybudovať infraštruktúru, najmä tým tempom, akým ste sa pustili budovať diaľnice. Myslím si, že tieto oblasti, ak nebudú môcť profitovať z poľnohospodárstva, tak dostávame do tak ťažkej ekonomickej situácie, že v nich robíme vysídlencov z vlastnej krajiny, ktorí si musia hľadať prácu v zahraničí, prinajmenšom musia cestovať do Bratislavy, do Košíc alebo do Žiliny, aby si mohli nájsť prácu a nejakým spôsobom uživili svoju rodinu.
Ja by som použil ako príklad to, ako sa vlastne rozkladá cena jedného produktu základnej potraviny, napr. 3,5-percentného UHT mlieka, ktoré kupuje u nás väčšina občanov. To patrí k základným potravinám. Porovnám to s decembrom 2010 a januárom 2011, to znamená v prechode, keď bola 19-percentná DPH a keď sa od 1. januára DPH upravila na 20 %. Vzhľadom na to, že padla produkcia a kríza, ktorá nastala, tak začína sa zotavovať cena z hlbokej krízy v rokoch 2010, 2009, tak prvovýrobcovia mlieka dostávali v decembri 2010 cenu 30,57 eura za 100 litrov mlieka. V januári tá cena sa zvýšila na 30,86 eura, to znamená, že veľmi pomaly tá cena pre producentov mlieka stúpa, keďže na trhu je stále mlieka menej. Mliekareň za svoju produkciu dostala z tejto ceny 15,87 eura v decembri a iba 14 eur dostala od obchodu v januári.
Tu chcem povedať pár súvislostí aj s ohľadom pripravovaného návrhu zrušenia zákona o obchodných reťazcoch, že práve to zníženie ceny pre mliekarov má aj tento zákon na dosah, keďže sa aj spätná marža znížila z 8,19 eura na 7,92 eura na sto litrov, čo znamená, že nákupná cena pre spracovateľov mlieka sa znížila, ale zároveň sa znížila aj spätná marža, ale zvýšila sa marža obchodných reťazcov, kým v decembri bola 18,96 eura už v januári bola 21,49 eura.
A, samozrejme, zvýšila sa aj DPH, tak ako to bolo deklarované Zväzom obchodu, že zvýšenie DPH znesie obchod na vlastné náklady a že to občania nijakým spôsobom nepocítia, tak DPH pri tomto produkte sa zvýšila z 13,98 eura na 14,85 eura. Toto je jeden produkt. Mohli by sme o akomkoľvek základnom produkte v základných potravinách, či je to je chlieb, či to je mäso, či sú to vajíčka, nejakým podobným spôsobom by sa preukázal dopad na ceny práve vďaka zvýšeniu dane z pridanej hodnoty. Ak porovnáme daň z pridanej hodnoty na vstupy do poľnohospodárstva, povedzme na hnojivá, ktoré sú intenzifikačným faktorom a hovoria o intenzite výroby, tak vidno, že napr. má zníženú sadzbu Taliansko 4 %, Francúzsko, 5,5 %, Portugalsko 6 %, Španielsko 8 %, Nemecko 7 % (zníženú sadzbu), 19 % (normálnu sadzbu). Poľsko ju má 8 %, Česká republika a Slovensko ju majú 20 %. To je porovnanie DPH na základný vstup do intenzívnej poľnohospodárskej výroby, ak nehovoríme o tom, že budeme len pestovať lúky a pasienky, ktoré netreba hnojiť, a nebudeme produkovať potraviny, ale budeme ich radšej dovážať.
Pozrime sa na porovnanie DPH na pesticídy. To je druhý jeden veľký náklad pre poľnohospodárov, hlavne v intenzívnych oblastiach, kde musia pestovať. Je to, pokiaľ ide o Francúzsko, 5,5 %, Portugalsko, 6 %, Španielsko, 8 %, Poľsko, 8 %, Slovensko, 20 %. Čiže ak porovnáme celkovo vstupy DPH do poľnohospodárstva a celkové vstupy, tak napr. sú na úrovni vo Francúzsku 5,5 %, v Španielsku 8 %, v Nemecku 7 %, v Taliansku sú rozložené na 4 % pri určitých vstupoch, 10 % a 20 %, v Poľsku väčšina má 5 %, zvyšok 23 %, Slovensko má 20 %.
Toto má, ctené dámy a páni, významný vplyv na to, akým spôsobom sa bude ďalej uberať poľnohospodárstvo na Slovensku. Predstava, že efektívnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a zastavenie najvyššieho rastu cien potravín Slovenskej republiky spomedzi všetkých krajín Európskej únie so všetkými sprievodnými sociálnymi a fiškálnymi dopadmi sa podarí dosiahnuť nadmerným daňovým zaťažením spotreby potravín čoraz nekompetentnejšou politikou terajšej exekutívy a pretrvávajúcou totálnou nečinnosťou protimonopolných a regulačných autorít, patrí do kategórie psychiatrických diagnóz. Toto je možno aj potenciálne riešenie pre súčasnú koalíciu. Možno by sa v tejto súvislosti jej poslanci mohli seriózne zaoberať diskrimináciou marihuany pre účely liečby niektorých diagnóz, napr. sklerózy multiplex, čím by sa vytvorili podmienky na rozvoj v Kalifornii momentálne najviac expandujúceho odvetvia rizikového kapitálu ako pestovanie, distribúcia, sadenie tejto rastliny, kde podľa posledných informácií miera zisku dosahuje 60 až 70 % a to aj pri klesajúcej cene za dopestovanú produkciu. Spolu s čoraz rastúcou plánovanou výmerou repky olejnej by táto inovácia konečne zdynamizovala naše poľnohospodárstvo, a to v neobvykle harmonickej symbióze poslancov a hlavných sponzorov vybraných koaličných parlamentných strán.
A sa pozrieme v tejto súvislosti na ceny potravín, ktoré boli zverejnené v správe Európskej komisie za február v roku 2011, kde sa spomína priemerná zmena spotrebiteľských cien potravín v porovnaní decembra roku 2009 s decembrom 2010, v Európskej únii narástli celkom o 2,8 %, no v Slovenskej republike to narástlo celkom o 6,7 %, ak si zoberieme niektoré základné komodity, je to Európska únia, múka a chleba o 2,1 %, Slovenská republika, základná potravina, chlieb a múka o 2,8 %, Európska únia, mlieko, syry, vajcia o 1,4 %, Slovenská republika, táto istá komodita o 5,3 %, v ďalších komoditách, ako sú dôležité oleje a tuky, Európska únia o 2,6 %, Slovensko o 7,1 %, ovocie, Európska únia o 4,8 % , Slovenská republika o 14,1 %, zelenina, ctené dámy a páni , Európskej únia o 11,2 % Slovenská republika o 36,6 %. K týmto číslam sa patrí aj povedať, že toto je aj dosah likvidácie intenzívnej produkcie.
A ak sa pozrieme na vývoj od vstupu do Európskej únie, tak prvá padla zelenina, dneska je najvyšší nárast ceny tej komodity, v ktorej nie sme absolútne sebestační a sme odkázaní na dovoz z iných krajín Európskej únie. A práve pestovanie zeleniny je sektor, ktorý je schopný zamestnávať najviac pracovníkov na jeden hektár, jeden hektár zamestná v priemere jedného pracovníka na rok. Druhým sektorom, ktorý prešiel takouto likvidáciou, ak nerátam ešte pestovanie kvetov, ktoré nepatria k základným potravinám, bolo u nás pestovanie ovocie. A práve aj pri ovocí sa prejavuje tento nárast. A toto má aj súvis so zrušovaním zákona o obchodných reťazcoch a o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, kde práve aj tento zákon pôsobí na to, aby sa táto produkcia likvidovala. Ak sa pozrieme na tieto súvislosti a ceny, tak vidíme, že Slovensko pri takto koncipovanom ponímaní vlády aj z hľadiska daní, aj z hľadiska narábania s daňami bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad nielen na obyvateľstvo, ale aj na tak dôležitý sektor národného hospodárstva, ako je poľnohospodárstvo, je vedené do záhuby.
Ak porovnáme niektoré základné komodity v rámci V-4, tak napr. v kategórii A kým stojí na Slovensku desať vajec 1,13 , je to v Českej republike 0,98, v Maďarsku 1,11 a v Poľsku 0,97, stojí na Slovensku kurča celé v množstve jedného kilogramu 2,26 eura, je to v Českej republika 2,15 eura, Poľskej republike 1,64 eura, stojí na Slovensku bravčové mäso, na Slovensku je tradícia viac konzumovať bravčové mäso ako hovädzie mäso, pre slovenského spotrebiteľa 4,21 eura, je to v Českej republike 4,13 eura, v Poľskej republike 3,05 eura. Nuž nečudujme sa, že bude kvitnúť cezhraničná obchodná turistika, že budú slovenskí občania hlavne prihraničných v oblastiach cestovať opäť za lacnejšími potravinami aj z titulu nižšej DPH, aj z titulu iného inej výšky podpory pre svojich farmárov. A snáď najzaujímavejší je biely chlieb, ktorý patrí k neodmysliteľnej dennej požívatine. Kilo bieleho chleba stojí na Slovensku 1,27 eura, v Českej republike 0,73 eura, v Maďarsku 0,88 eura a v Poľsku 0,83 eura.
Myslím si, že tieto čísla, ctené kolegyne, kolegovia, najmä z koalície, by vás mali presvedčiť o tom, že vaša politika vo vzťahu k DPH na základné ľudské potreby a najmä na potraviny by sa mala určite prehodnotiť, ak vám aspoň trochu leží na srdci životná úroveň občanov Slovenskej republiky. Predstava, že efektívnosť poľnohospodárstva Slovenskej republiky a zastavenie najvyššieho rastu cien spomedzi všetkých krajín Európskej únie je možné riešiť zvyšovaním DPH a znižovaním podpory v poľnohospodárstve, je mylná.
Ctené dámy, vážení páni, na rozdiel od posledne uvedeného, čo sa týka pestovania marihuany v Kalifornii, síce úsmevného no nie úplne nereálneho podnetu vás, naopak, v záujme zdravého rozumu hospodárstva a občanov Slovenskej republiky dôrazne žiadam o čo najširšiu podporu predmetného návrhu zákona o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Čo sa týka zníženia dane na základné potreby z 20 % na 19 %. Tento návrh zákona hovorí aj o tom, aby sme sa naspäť vrátili k zníženej šesťpercentnej dani z pridanej hodnoty na predaj z dvora. Pozrime sa, čo sa píše o tom vo vašom programovom vyhlásení: „Vláda Slovenskej republiky prispôsobí legislatívu pre priamy predaj farmárskych výrobkov podmienkam v iných členských štátoch Európskej únie, a to rozšírením na všetky druhy farmárskych výrobkov a zmiernením kritérií na ich výrobu a ich priamy predaj pri súčasnom zachovaní ich zdravotnej bezchybnosti. Vláda Slovenskej republiky podporí výrobu a predaj regionálnych potravinárskych špecialít, ako aj udržanie a rozvoj regionálnych špecialít.“ Je to pekne napísaná téza. Aká bola ale realita hneď po voľbách? No bola tá, že ste okamžite zrušili zníženú zvýhodnenú sadzbu na predaj z dvora. A práve predaj z dvora bol nástroj pre začínajúcich malých farmárov na vidieku, malých roľníkov, ktorí prišli o prácu, aby mohli nájsť nejaké svoje pole pôsobnosti, aby sa mohli presadiť na trhu v konkurencii s obchodnými reťazcami. Vieme dobre, aký bol postoj a krik zo stany Zväzu obchodu, ako aj zo strany obchodných reťazcov, keď sa zavádzala znížená sadzba na predaj z dvora, ako sa rozprávalo o tom, ako táto položka ohrozí doslova veľkoobchod. Pripadá mi to ako súboj mravca so slonom, lebo inak sa nedá nazvať pomer výrobkov predaných z dvora v porovnaní s objemom potravín predávaných v obchodných reťazcoch. Z titulu zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty na predaj z dvora došlo k zanedbateľnému a k nejakému merateľnému zníženiu odbytu tých potravín, ktoré je možné predávať z dvora so zníženou sadzbou. Ak hovoríte, že chcete rozvíjať regionálne špeciality, že chcete podporiť malých a stredných podnikateľov, ale najmä tých najmenších farmárov, ktorí začínajú, ktorí hospodária na malej výmere, ktorí robia svoje regionálne špeciality, tak im zároveň druhou rukou hovoríte, že im neumožníte konkurenčný vstup na trh. Je to určitý nástroj, ktorý práve má pomôcť vytvoriť nové pracovné miesta na vidieku pre ľudí, ktorí by sa mohli živiť touto výrobou. A v nedávnej minulosti sa na Slovensku mnoho takýchto špecialít vyrábalo, mnoho našich občanov je schopných produkovať rôzne špeciality v malom množstve. A aby boli schopní svoje výrobky predávať okoliu a občanom v okolitých krajinách, ale aj turistom, tak bolo potrebné zaviesť práve takýto inštitút zníženej sadzby dane z pridanej hodnoty. A budem rád, ak tento inštitút príde znovu do života. A ja verím, že si uvedomíte to, že takýto inštitút pomôže tvoriť pracovné miesta práve pre tých najslabších na odľahlých vidiekoch, že pomôže vytvoriť pridanú hodnotu a tvoriť pridanú hodnotu týmito ľuďmi a že to bude mať ďaleko lepší dosah pre slovenskú ekonomiku ako to, keď ich dneska evidujeme na úrade práce, vyplácame im podpory v nezamestnanosti, štát za nich platí nemocenské dávky... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

O chvíľu končím.

Čiže by som sa k tomu vrátil. Tak zníženie DPH na predaj z dvora nijakým spôsobom neohrozuje veľkoobchod, to si, myslím, všetci, ktorí tu sedíme, uvedomujeme. A práve to pomôže tejto skupine ľudí, ktorá by tak mohla nájsť nové pôsobenie, keďže v priemysle nie je dosť miesta na to, aby sme dokázali zamestnať obrovské množstvo nezamestnaných, a ktorá by aj touto formou mohla byť prospešná nielen pre svoje rodiny, ale najmä aj pre ekonomiku Slovenska.
Ctené dámy a páni, ďakujem za pozornosť a poprosím v mene všetkých tých malých, ale aj všetkých občanov, aby ste podporili tento návrh zákona. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, ako si povedal, aj zvýšená DPH na potraviny, ale aj zrušenie šesťpercentnej DPH na predaj z dvora spôsobuje, že, to čo dnes konzumujeme, sa už len ťažko dá nazvať zdravé a chutné jedlo. Nechcem nikomu brať ilúzie, ale pokiaľ sa podívam na kvalitu potravín, niekedy si hovorím, že by som chcela dať svojim deťom ochutnať to, čo sa pred 20 rokmi jedlo. Ponuka potravín, ktorá je v obchodoch, je skutočne rozmanitá. Na jednej strane za túto rozmanitosť sa skrýva to, že sú to len rôzne farebné obaly a krabičky, ktoré obsahujú prakticky to isté. Mnohé potraviny, ktoré by sme si dokázali vyrobiť sami, sa vozia cez polovičku Európy. A zaťažovanie exhalátmi a znečisťovanie životného prostredia je väčšie, ako je ich samotná úžitková hodnota a vplyv na zdravie. Do roku 1994 platili v Česko-Slovensku, ešte z minulého režimu, zákonné normy, ktoré nedovoľovali, aby klobásy obsahovali múku, aby jogurty obsahovali škrob a podobne. Tieto normy boli zrušené a začala sa doslova džungľa. Potraviny sú dnes samá náhradka, kravský tuk je nahradzovaný tukom rastlinným, mlieko sa nezrazí, nedá sa z neho urobiť domáci jogurt, jogurty nie sú jogurty, sú to nejaké hatlaniny, do ktorých je natrepaný škrob alebo želatína, aby bolo toho ešte viac. Obávam sa, že príde doba, kedy budeme jesť potraviny, ktoré sú známe z francúzskeho filmu Krídelko alebo stehienko.

Pán poslanec Záhumenský, s mnohými vecami naozaj možno súhlasiť.
Globálne hodnotenie, ktoré ste spomenuli, tak boli to prvky, ktoré máme spoločné v rámci celého agrosektora. A ten názor je rovnaký. Avšak s jedným súhlasiť nemožno, s tým, čo je vlastne gro vami navrhovaného opatrenia. A to je predaj z dvora. Predaj z dvora totižto nie je systémový krok. Ten nás historicky vracia naspäť. Podporuje tých výrobcov, ktorí vyrábajú všetko a všetko spracúvajú. A ešte to aj predávajú. Čiže to je krok, ktorý nie je intenzifikačný. Práve naopak, my by sme mali podporovať intenzifikáciu, špecializáciu. Tam vlastne by bolo treba vopred globálnejšie uvažovať celkovo o vízii zníženia DPH na potraviny ako takej, ale nie vyberať predaj z dvora, ktorý historicky už do 21. storočia kvôli svojej malej intenzite nepatrí. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Stanko, ja by som vám chcel len pripomenúť, máte tu napísané „podpora regionálnych špecialít a malých producentov“, že ich budete podporovať. To znamená, že ak ich chcete podporovať, musí byť podporený aj predaj z dvora. A ak sledujete agendu súčasného ministerstva pôdohospodárstva, tak viete, že sa pripravuje zákon, ktorý bude umožňovať takzvaný predaj konečnému spotrebiteľovi vlastných produktov z fariem. To znamená, že bude tam podpora malých, stredných farmárov, ale aj veľkých farmárov do určitej miery, aby mohli priamo predávať nielen okoliu, okolitým spotrebiteľom, ale aby mohli zásobovať aj reštaurácie kdekoľvek na území Slovenskej republiky, aby mohli zásobovať turistické centrá ap. špeciálnymi výrobkami, ktoré budú v týchto dvoroch produkovať. Čiže podpora zníženou sadzbou DPH je práve naštartovanie tých malých farmárov, aby sa im umožnilo preraziť na trh s ich kvalitnými výrobkami, špecialitami, ktoré vyrábajú, ktoré majú iné zloženie ako tie, na ktoré sme často zvyknutí, v obchodným reťazcoch, kde sú samé náhradky, ako konštatovala pani poslankyňa Košútová, že dneska kvalitné potraviny ak chceme, tak ich musíme hľadať niekde v regionálnych dvoroch. A im nechceme pomôcť vlastne. Tým, že sme ich zdanili vysokou sadzbou, a pri ich malej výrobe je, samozrejme, tá cena podstatne vyššia. A keďže slovenský spotrebiteľ nie je tak bohatý, ako je bohatý spotrebiteľ v Holandsku, no tak potom uprednostní radšej náhradky a miesto mäsa si kupuje múku a hydinový separát miesto toho, aby si kúpil kvalitnú klobásu alebo šunku urobenú práve u nejakého malého farmára vo dvore. Takže si myslím, že znížená sadzba práve by mala slúžiť tomuto efektu, aby sme naštartovali týchto malých a stredných producentov, aby takúto výrobu začali vyrábať a uplatnili sa na trhu. Ďakujem.