18. schôdza

Ďakujem za slovo. Ja tomu konštruktu presne rozumiem. Presne rozumiem tomu, čo hovoríte o slušnosti. Tiež si myslím, že rozumný zodpovedný zákonodarca by sa mal pozerať na jazyk ako súčasť odkazu národného a kultúrneho dedičstva. A vydávanie sa na to, že chce nejakou zákonnou normou upravovať používanie jazyka a vôbec pôsobiť v tejto oblasti, by sme mohli nechať presne tam, ako ste to pomenovali, čiže v miere slušnosti. Nedeje sa tak. Spomenuli ste aj ten historický background toho celého, ako sme sa k tejto téme dostali. Myslím si, že sme urobili aj teda pri tom, aby sme sa dostali k nejakému kompromisu pri tej podpore, dosť veľkú robotu. A myslím si, že na jednej strane je akceptovateľná požiadavka komfortu na používanie jazyka národnostných menšín, na druhej strane treba to, čo sme hovorili počas celých tých vyjednávaní na tých rokovaniach o tom, že treba mať na mysli aj štát. A myslím si, že máme dosť dobrý kompromis. A ďakujem týmto pádom aj za podporu, o ktorej ste hovorili pri pozmeňujúcom návrhu, ktorý predložíme. Ďakujem.

Pán poslanec Švantner.

Ďakujem. Pán poslanec, celý čas som počúval, že kedy vlastne vyslovíte to zásadné stanovisko už či za KDH alebo za seba. Ale nakoniec tak ako niektorí kolegovia, celý čas nevedeli, na čom sú, ja som to takisto nevedel. Stále ste spomínali status quo. A v skutočnosti to chcete meniť tak, ako že to nebude ani ryba, ani rak.
Už keď ste raz povedali, že treba počkať na to, ako dopadne sčítanie obyvateľov na Slovensku, no tak potom ste mali zastaviť tento zákon. A bolo to veľmi jednoduché pre vás. Však ste politická strana vo vládnej koalícii. Stačilo to povedať a boli by sme vedeli, na čom sme. A možnože by sme naozaj mohli potom hovoriť otvorenejšie a jasnejšie o tom, aká je situácia na Slovensku, lebo ja si osobne myslím, že sa skorej môže stať to, že tých obcí s tým vyšším percentom maďarského obyvateľstva bude viacej ako doteraz. Ďakujem.

Na faktické poznámky pánov poslancov chce reagovať pán poslanec Abrhan.

Ďakujem. Chcel by som poďakovať za všetky faktické poznámky, ktoré zazneli. Pokúsim sa na niektoré odpovedať.
Pán poslanec Podmanický, to zachovanie, pokiaľ ide o status quo, zaznie v tom pozmeňujúcom návrhu, o ktorom som hovoril. Čiže ak budete počúvať, ak ho prednesie pán poslanec Matovič, tak tam sa o ňom dozviete. Ja som ho len podpisoval. Čiže teraz nemohol ani zaznieť.
Dúfam, že nechcete, aby sme teraz diskutovali o tej zhode, ktorá panovala, teda počas vašej vlády, nielen v národno-štátnych záujmoch, ale aj v iných záujmoch. Môžeme sa aj k tomu vrátiť, ale nemyslím si, že to prislúcha tejto diskusii.
A, pán poslanec Švantner, veď vy ste boli vo vláde, teraz navrhujete 50-percentné kvórum, prečo ste to neurobili pred štyrmi rokmi, keď ste mali svojich koaličných partnerov, keď ste to mohli urobiť, ale robíte to teraz, keď viete, že to aj tak neprejde? Len preto, lebo viete, že si chcete prihriať svoju politickú polievočku na jazykovom zákone. A to je práve tých 20 %, na ktorých som myslel a ktorých som označil vo svojom príhovore, ktorí takéto spory potrebujú. Na jednej strane toho sporu ste aj vy, pán poslanec Švantner, aj Slovenská národná strana. Ďakujem pekne.

Ďalší písomne prihlásený do rozpravy je pán poslanec Matovič, ktorý nie je prítomný v rokovacej sále, preto stráca svoje poradie druhýkrát, to znamená, že stráca vôbec právo vystúpiť ako poslanec prihlásený písomne do rozpravy.
Preto udeľujem slovo pánovi poslancovi Bastrnákovi, ktorého v tejto chvíli vyhlasujem za posledného poslanca písomne prihláseného do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec Bastrnák.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážený pán podpredseda vlády, milé kolegyne, vážení kolegovia, dnes prerokúvame návrh zákona, ktorého cieľom medzi inými je aj skutočnosť, aby Slovenská republika zákonom potvrdila svoj záväzok vo veci akceptovania základných dokumentov a princípov Európskej únie v súvislosti s národnostnými menšinami na svojom území. Podľa ústavy a európskych dokumentov používanie jazyka národnostných menšín treba chrániť, zveľaďovať a rozvíjať. Obsah tohto návrhu vyplýva z mnohých dokumentov schválených a akceptovaných Slovenskou republikou. No diania počas prechádzajúceho volebného obdobia dokázali, že Európska únia nebola dostatočne pripravená na rôzne špecifické prvky u nás. Všetky súvisiace nadnárodné dokumenty a odporúčania Únie totiž predpokladajú dobromyseľnosť vládnych strán pri zabezpečovaní základných práv národnostných menšín. Otázka požívania menšinových jazykov je vo väčšine štátov Únie riešená na spokojnosť príslušníkov národnostných menšín, čo vyjadruje nielen úroveň vyspelosti tej-ktorej krajiny, ale aj úctu príslušníkov väčšinového národa smerom k občanom, ktorí sa hlásia k menšinám. Oproti tvrdeniu niektorých hysterických hlasov, ktoré počuť na pôde tejto Národnej rady používanie iného ako štátneho jazyka nikde v rámci Únie neviedlo k spochybneniu štátnosti alebo ohrozovania hraníc. Som presvedčený, že takéto politické metódy nemajú miesto v takej vyspelej spoločnosti, ktorá sa hlási k európskym hodnotám, k demokracii, k pluralite a k tolerancii.
Musím využiť túto príležitosť aj na to, aby som upozorňoval na farizejstvo odporcov tohto zákona, ktorí vyhlasujú, že na jazykovo zmiešaných územiach môže dôjsť k diskriminácii občanov, ktorí neovládajú jazyk národnostnej menšiny. V skutočnosti zákon neukladá povinnosť zamestnancom v štátnej alebo verejnej službe ovládať jazyk menšiny. Táto požiadavka ani nemôže byť nevyhnutným predpokladom na prijatie do týchto služieb. Príslušné orgány by však mali zamestnávať aj také osoby, ktoré tieto jazyky ovládajú. Aj súčasne platný zákon ustanovuje povinnosť orgánov verejnej správy obcí vytvárať podmienky na používanie jazyka menšiny. Preto v porovnaní so súčasným stavom ani tento nový zákon neznamená žiadnu neprimeranú záťaž pre verejnú správu. To platí aj pre oblasť finančného zabezpečenia príp. dvojjazyčnej agendy, kde je pre obce ponechaná možnosť vlastného rozhodnutia. Tým pádom každá obec môže zvážiť zavedenie dvojjazyčnej úradnej agendy v závislosti od svojej finančnej situácie. Nebudú ich zaťažovať ani náklady zaobstarávania dopravných značiek s označením obce, tie totiž hradí štát. Podobný efekt platí aj v podnikateľskej oblasti, kde novela neprináša žiadne nové povinnosti, zakotvuje len niektoré možnosti pre občanov patriacich k národnostným menšinám. Je to napr. možnosť uvádzania geografických označení v odborných publikáciách v jazyku národnostnej menšiny. Pripomínam, že prípadmi dvojjazyčného označenia bez základnej povinnosti sa bežne môžeme stretávať v rôznych oblastiach života, pričom každý občan žijúci na národnostne zmiešanom území ich považuje za normálne. Je to vlastne prelom humanity a priateľstva v každodennom živote na týchto územiach.
Zavádzajúce sú aj fámy o jazykových getách, ktoré vehementne hlásajú najväčší nepriatelia národnostných menšín. Ani tento zákon totiž neupúšťa od používania štátneho jazyka v úradnom styku, povinnosť ovládania štátneho jazyka vyplýva zo zákona o štátnej službe. Tento návrh zákona len odstráni niektoré obmedzenia pri používaní jazyka národnostných menšín. To rozhodne nie je ekvivalentné upúšťaniu od používania štátneho jazyka. Môže to ľahko pochopiť každý triezvy a dobromyseľný občan.
Milé kolegyne, vážení kolegovia dúfam, že moje slová si nevykladáte tak, že bránim tomu, aby sa príslušníci národnostných menšín na Slovensku naučili štátny jazyk. Ja som zástancom názoru, že ovládanie štátneho jazyka je v záujme každého občana. Som za to, aby aj oni sa naučili spisovnú slovenčinu a v prípade potreby ju aj používali. To sa však dá dosiahnuť aj takým spôsobom, aby zároveň boli garantované ich ústavné práva a v prípade možnosti a potreby mohli používať aj svoj jazyk. Príprava vhodných podmienok je teraz v našich rukách. Je našou úlohou, aby vďaka múdrej a premyslenej príprave podmienok v budúcnosti žiadny člen väčšinového národa na svojej koži nepociťoval žiadny záporný efekt vyplývajúci z existencie tohto zákona. Tento zákon musí zostať v rovine poskytnutia práv menšinám, ale rozhodne nemôže pôsobiť proti oprávneným záujmom väčšinového národa. Tieto dve veci však môžu spolu existovať. A okrem prikázania a riadenia zákonmi navzájom sledujeme a uctievame aj hodnoty našich partnerov s iným materinským jazykom. Veď na to máme dosť dobrých príkladov v Európe, napr. v Južnom Tirolsku alebo vo Fínsku. Tie nám dokazujú, že prvoradým cieľom spoločnosti má byť vytvorenie prosperujúceho občianskeho prostredia, v ktorom vedľa seba pokojne žijú príslušníci rôznych národov.
Milé poslankyne, vážení poslanci, každý z vás vie, či chce skutočne zlepšiť podmienky pre príslušníkov národnostných menšín alebo mu ide o niečo iné. Česť a vďaka úprimným, ktorí aj verejne hovoria to, čo si myslia, a nevymýšľajú falošné prepojenia.
Na záver mi dovoľte opakovať myšlienku, ktorá na pôde Národnej rady už raz rezonovala. Pri hlasovaní o tomto návrhu nebudeme hlasovať len o odborných záležitostiach, budeme hlasovať aj o kvalite a úprimnosti našich ľudských charakterov. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickou pán poslanec Rafaj. Končím možnosť sa prihlásiť. Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo. Pán poslanec, odvolávali ste sa podobne ako predkladateľ na medzinárodné dokumenty, ale podľa mojich vedomostí nič sa nemení na povinnosti vyváženosti, tak ako to je aj definované v preambule charty a ako to máme napr. v čl. 34 našej ústavy, že výkon práv príslušníkov národnostných menšín sa nesmie diať na úkor majoritného obyvateľstva, resp. nemá to znamenať stratu povinnosti učiť sa alebo používať či osvojiť si štátny jazyk. A ja vám aj odpoviem, keďže ste položili otázku, prečo s tým v Európe nikde nie je problém okrem Slovenska. No predovšetkým preto, lebo Taliani nevzniesli požiadavky na Južné Tirolsko. Ja som to zatiaľ nepočul, aj keď Liga severu možno sem-tam podobne ako Jobbik s tým občas príde. Ale rovnako tak Švédsko nesníva o tom, že by opäť pohltilo Fínsko, ani Nemci nepožadujú od Francúzska Alsasko. Jedine, kde problém je, je, že Budapešť neustále spochybňuje trianonské usporiadanie. A toto je závažný problém. A v medzinárodnom hľadisku jediný problém, myslím, ktorý je, tak je v Baskicku v Španielsku, a to z toho istého dôvodu. A tam to trošku rieši ETA inými prostriedkami, bohužiaľ. Takže, ako vidíte, sú príklady, ktoré sa vymykajú z tohto rámca, ale podmienkou je, že nikto nesníva o nejakom veľkom Albánsku, Rumunsku, Taliansku alebo... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Na vystúpenie pána poslanca chce reagovať pán poslanec Bastrnák. Nech sa páči.