18. schôdza

Pán poslanec Viskupič, nech sa páči.

Ďakujem. Ja som počúval o Bjornsonovi, čo myslím si, to, čo ste hovorila, môžem, alebo používali teda citáty a opis života tohto Nóra, ktorý je jeden z mojich obľúbených autorov, o ktorom sa hovorí, že ak by sa nebol toľko zaoberal Slovákmi, možno by bol napísal o niekoľko románov viac. Pre mňa je ale divné, že ste si neotočili tú situáciu presne do tej perspektívy, v akej bol. Bjornson predsa v čase, kedy žil, kedy rozprával, kedy písal a zastával sa Slovákov, vtedy Bjornson hovoril o menšine. Hovoril o používaní jazyka a právach oproti jeho známej polemike s grófom Apponyim. Hovoril o tom, že napriek tomu, že všade v Európe bol vnímaný Apponyi ako zástanca nejakých kresťanských a tolerantných hodnôt, má doma národ alebo vtedy ešte bez štátoprávneho určenia, ktorému treba dať hlas a treba, aby mohli využívať a používať svoj jazyk, aby mohli vlastne mať viac práv. Preto si myslím, že treba sa pozrieť na to z tej perspektívy, že tak ako vravel Bjornson, by sme sa mali my správať k našim menšinám. Ďakujem.

Pani poslankyňa Gabániová, môžte reagovať na faktické.

Ďakujem. Ja chcem poďakovať poslancom, teda vám, páni poslanci, ktorí ste vystúpili s faktickými poznámkami. Ja som len, keďže tu bolo už všetko povedané a veľa toho, čo mne zobralo vietor z plachát, napriek tomu som potrebovala tlmočiť niečo nové, nejaký iný pohľad, trebárs pohľad zvonku, preto som zvolila tohoto autora, ktorý ten pohľad poskytuje, opierajúc sa o históriu, preto ten Bjornson.
Potom prípad Estónska. Tam vidíme znova, že všetko treba chápať v dejinných súvislostiach a v súvislostiach z reálií, ktoré sú v tom-ktorom štáte, nehovorím, že tu trebárs generalizovať nejaké radikálne riešenia, ako sa to dá povedať, alebo zdá sa nám to zvonku, keď posudzujeme estónsku situáciu.
Čo sa týka toho Bjornsona, a teda tej histórie a podobne, a že bolo Slovensko vtedy menšinový národ alebo menšinový element. Ja si myslím práve to, čo som zdôraznila, že treba vidieť možno tú situáciu práve z pohľadu toho zachovania národa ako takého a keď ide o ohrozenie národa. Teraz nemyslím na jednotlivca, pretože jednotlivec môže mať rôznu duchovnú kultúru a duševný rozmer akýkoľvek a zabezpečí si svoj rozlet akýkoľvek chce v medziach svojich túžob a možností. Ale nemyslím si, že maďarský národ je ohrozený národ v Európe, že jeho jazyk zanikne, veď majú svoj štát.
Ďakujem.

Ďalej v rozprave vystúpi pán poslanec Galbavý, nech sa páči.

Drahé Slovenky, drahí Slováci, nechcem nič nadľahčovať, ale už ako obvykle, všetci dobre viete, týmto príhovorom zvykne každé svoje vystúpenie zahájiť jeden nemenovaný politik. Má na to právo. S plnou vážnosťou vám hovorím, že to nechcem zosmiešňovať, ale pokúsim sa o moje oslovenie.
Drahí občania Slovenskej republiky, Slovenky, Slováci, predstavitelia všetkých menšín žijúcich na Slovensku. Ešte skôr dve poznámky pred tým, ako by som sa venoval tomuto zákonu.
Pán poslanec Maďarič, bývalý minister kultúry, končil svoje vystúpenie tým, vetou, že zdôrazňoval a hovoril o vlastenectve, vlastnom vlastenectve a vlastenectve svojich kolegov. Ja by som ho nechcel spochybniť, ale úprimne tiež sa vyznám a poviem, že nie som o nič horší vlastenec. Narodil som sa na Slovensku, žijem tu, mám svoju rodinu. Deti vychovávam k slušnosti, v duchu slovenskej národnej identity, ale tiež im zdôrazňujem, aby boli slušní aj k iným slušným ľuďom bez ohľadu na to, akej národnosti sú.
Iste, máme pred sebou definitívne rozhodovanie o návrhu zákona, ktorý upravuje podmienky používania jazykov národnostných menšín. Taktiež chcem zdôrazniť, že k tomuto zákonu pristupujem rovnako zodpovedne, rovnako racionálne a objektívne, ako som pristupoval aj k zákonu, keď sme sa bavili o podmienkach môjho materinského jazyka, slovenčiny, pretože to je vždy veľmi dôležité. Uvedomujem si, že ide o citlivú tému. Kedykoľvek, minulosť mi dáva jasne za pravdu, sa otvorí téma maďarskej menšiny, je veľmi emotívna a, bohužiaľ, niektorí politici používajú argumenty podozrenia a demagógiu, no tak odpustím si to slovo. Vyslovujú rôzne podozrenia, ktoré sú za hranicou zdravého rozumu. Pamätám si, že pred rokom 1989 bol naším oficiálnym nepriateľom americký imperializmus, neoficiálne Sovietsky zväz pre všetkých tých, ktorí milujú slobodu a vážia si nezávislosť. Krátko po novembri 1989 sa stal nepriateľom, tak jasne naši bratia Česi, pretože údajne nás poškodzovali. Stavali fabriky v Dubnici, ktoré dymili, a, skrátka, cítili sme sa pragocentrizmom utláčaní. A prišiel rok 1993, založili sme si slovenský štát, všetci sa tešíme, rovnako ako aj vy, a znovu sme si našli nepriateľa, menšiny, najmä tú veľkú, maďarskú menšinu.
Všetko toto, čo tu odznelo v diskusii, sú mýty. Priznám sa, že sa proti nim len ťažko bojuje. Ono je vždy jednoduchšie chytiť voliča na nenávisť, ako ho presvedčovať, že má si niekoho vážiť a má mať niekoho rád. V politike som už trinásť rokov v tomto parlamente a zvyknutý som na túto diskusiu, ale musím na druhej strane priznať, že vždy som smutný. Vypočujem si ju, sedím, čudujem sa, ale vždy som smutný.
Vážené kolegyne a kolegovia, ja si nemyslím a neobávam sa, že zákon je nebezpečný pre spoločnosť a že diskriminuje väčšinový národ. Nejde tu o tzv. autonomizáciu, federalizáciu či genocídu štátneho jazyka, šovinizmus, ani o snahu o maďarizáciu.
Pán poslanec, budem vás citovať druhýkrát. A nejde tu rovnako ani o kolaboráciu vlády Ivety Radičovej s vládou Viktora Orbána. Jednoducho nejde. Je to vaša interpretácia a ja jej rozumiem.
Panie kolegyne, kolegovia, z diskusie som mal dojem, že mnohí poslanci nepochopili podstatu a základný cieľ predloženého návrhu. Bohužiaľ, niekedy sa neviem zbaviť pocitu, že obvykle je to motivované zámerne. Obávam sa, že na Slovensku je trh presýtený politikmi, ktorí držia v rukách maďarskú kartu, pomaly tých politikov bude viac ako voličov. Mnohí kritici tohto návrhu zákona najčastejšie argumentujú tým, že jeho prijatie bude mať za následok to, že príslušníci národnostných menšín, hlavne maďarskej, sa nenaučia po slovensky, ako hovoril pán poslanec Čaplovič, vzniknú jazykové getá.
Dámy a páni, ja si myslím, že ide o omyl. Príslušníci menšín majú právo, nie povinnosť, naučiť sa po slovensky a štát musí vytvoriť podmienky na to, aby svoje právo mohli naplniť. Nepodceňujte inteligenciu príslušníkov menšín, oni vedia veľmi dobre, že ak sa chcú plnohodnotne uplatniť na území Slovenska, teda vo svojej vlasti, tak sa musia naučiť po slovensky. A nepochybujme o tom, že oni sa uplatniť chcú. Isteže sú aj prípady či už starších ľudí, ale aj mladých, ktorí tak neurobia, ale tu by som nepovedal, že je to prejav neúcty a nelojality voči krajine, je to ich problém, ich hendikep, keď sa nenaučia po slovensky, budú menejcenní a ich uplatnenie bude postihnuté a obmedzené. Nepovažujem maďarskú menšinu, ba dokonca ani tých, ktorí neovládajú slovenčinu, za zlých vlastencov, za rozbíjačov štátnosti. Uvediem príklad, keďže žijem v nitrianskom regióne, navštevujem Komárno, Štúrovo, Hurbanovo a naposledy som tak urobil počas Majstrovstiev sveta v hokeji. Mal som dobrý pocit z toho, keď som na vlastné oči videl, ako slovenskí Maďari fandili našim hokejistom, mali na sebe oblečené tričká so slovenským znakom, autá mali vyzdobené slovenskými zástavami, a keď sme dali gól, skákali spolu s ostatnými od radosti bez ohľadu na to, akej boli národnosti. Toto sú podľa mňa skutky, ktoré sú dôkazom skutočného vlastenectva.
Nevidím nič nebezpečné na tom, ak dnes schválime zákon, ktorý umožňuje našim spoluobčanom hovoriť vo svojom materinskom jazyku aj v úradnom styku. Bohužiaľ, ten zákon nemá konečnú podobu primeranú týmto nárokom aj vďaka našim niektorým koaličným partnerom a ja v tejto chvíli musím povedať, že ma to veľmi mrzí, že aj oni siahli po tejto karte. Pri všetkej úcte k ich právu, ale to ma veľmi mrzí.
Ja odmietam tvrdenie, že občanom na južnom Slovensku je to, o čom sa bavíme, ľahostajné a že ich trápia len materiálne podmienky, teda zamestnanosť, že či majú plný žalúdok. Otázka materinského jazyka pre nich, rovnako ako aj pre mňa, a možnosť používania prospieva k ich životnému komfortu, spokojnosti a prehlbuje pocit spolupatričnosti k vlasti.
Dámy a páni, častokrát tu hovoríme o Orbánovi. Naša veľkorysosť a toto, napríklad aj tento zákon, je jediný spôsob, ako porazíme Orbánove veľkošovinistické, nacionalistické chúťky, a preto apelujem na vás opozičných, koaličných, aby ste si uvedomili, že úcta k ľuďom, ich právam je viac ako stranícke poslanecké kreslá.
Ďakujem pekne. (Reakcie z pléna.)

Pán poslanec, nekričte tu, prihláste sa. S faktickými poznámkami deviati, ôsmi... Páni poslanci, musíte sa prihlásiť do tej doby, naučte sa konečne rokovací poriadok, kým ešte predrečník hovorí. Takže ôsmi a ešte aj vlastní. Takže ôsmi, končím možnosť sa prihlásiť do faktických poznámok.
Nech sa páči, pán poslanec Matovič, máte slovo.

Drahý občan Slovenskej republiky, povedal si, že všetko, čo tu odznelo v diskusii, sú mýty. Dovolím si nesúhlasiť, ak to teda poviem tvojimi slovami, s tvojím tvrdením, nie sú to mýty. Ja osobne s veľa vecami, aj ktoré tu povedali opoziční poslanci v diskusii, súhlasím a stotožňujem sa s tým, a práve preto sme predložili aj ten pozmeňujúci návrh, ktorý je aj v súlade s ich mnohými vyjadreniami.
Hovoríš, že predložená novela je dobrý zákon, ja si osobne myslím, že predložená novela nie je dobrý zákon, a práve preto predkladáme ten pozmeňujúci návrh alebo pozmeňujúce návrhy v pätnástich bodoch a snažíme sa z predloženej novely dobrý zákon ešte len urobiť.
Taktiež si povedal, že ťa mrzí, že koaliční poslanci siahli po maďarskej karte. To nie je siahanie po maďarskej karte, prosím ťa, neznevažuj to, že sa postavím na stranu občanov Slovenskej republiky slovenskej národnosti, že siaham po maďarskej karte. To je siahanie po zdravom rozume a po snahe určiť rozumnú hranicu medzi právami národnostných menšín a právami občanov Slovenskej republiky slovenskej národnosti.

Pán poslanec Švantner.

Ďakujem, pán podpredseda. Vážený pán poslanec, ja by som tiež chcel osloviť tak, ako si ty začal, vážené Slovenky, Slováci, chcel by som vás upozorniť, že, áno, v Národnej rade Slovenskej republiky sedí trinásť rokov poslanec, ktorý má takéto názory. Je to poslanec za slovenskú politickú stranu, nie za MOST - HÍD. Tomáš, hovoril si o tom, že začíname otvárať tento zákon. No ale veď neotvára ho opozícia, ale ho otvára koalícia. Uvedom si, že vypúšťate vlastne džina z fľaše. Hovoril si o tom, ako si bol hrdý na to, že na hokeji aj naši maďarskí spoluobčania fandili slovenskému mančaftu. Vidíš, že to funguje, tak prečo potom vnášate nové možnosti hašterenia medzi Slovákmi a Maďarmi? Zastavme to, zrušme tento zákon a bude to tak, ako sa to tebe páči.
Ďakujem za pozornosť.