18. schôdza

Pán predsedajúci, mám zato, že aj záhlavia vyhlásenia sú rôzne. Naše vyhlásenie je koncipované nielen k prijatiu základného zákona Maďarska, ale k celkovým aktivitám vlády a parlamentu a aj tá štruktúrovanosť je rozsiahlejšia, než bolo práve schválené vyhlásenie zahraničného výboru. Takže vyhlásenie z dielne SNS má širší presah a reaguje nielen na Ústavu Maďarskej republiky, preto žiadam, aby, dávam námietku a žiadam, aby sa hlasovalo aj o tomto návrhu vyhlásenia.

Ďakujem za slovo. Odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že prerokuje tento návrh v druhom čítaní. Prosím, dajte o mojom návrhu, vážený pán predsedajúci, hlasovať.

Vážený pán predsedajúci, predkladám procedurálny návrh, aby sme bod č. 43, ktorý máte uvedený pod tlačou 360, prerokovali v utorok. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som za predkladateľov uviedla novelu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Presne na deň takto pred rokom 20. mája 2010 vyšla v Zbierke zákonov novela zákona o rodine, ktorá zaviedla do slovenského právneho poriadku inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa. Implementácia novely priniesla poznatky o sťaženej vykonateľnosti zavádzania striedavej starostlivosti.
Poslanecký návrh zákona sa týka Občianskeho súdneho poriadku, kde sa precizujú zákonné opatrenia, ktoré vytvoria priestor a možnosti na vznik ďalších súdnych rozhodnutí o zverení dieťaťa do porozvodovej striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Poslanecký návrh tiež precizuje zákon o rodine, kde explicitne uvádza, že striedavá starostlivosť je relevantným a plnohodnotným variantom porozvodovej starostlivosti o dieťa a rešpektuje jeho najlepší záujem.
Bohužiaľ, ešte stále sme svedkami toho, že dieťa sa v porozvodovom konaní stáva predmetom sporu. Väčšina rodičov sa po rozvode nevie dohodnúť a dieťa je často nástrojom vybavovania si osobných účtov. Za posledných desať rokov sa v porozvodových konaniach riešila situácia pre 200-tisíc detí. A to je obrovské číslo. V týchto konaniach deti reálne prichádzali o jedného z rodičov. Je smutné, že to nie je len číslo. Je smutné, že za týmto číslom je 200-tisíc osudov detí, ktorým sa venovala v legislatíve iba okrajová alebo žiadna pozornosť.
V súčasnosti je 96 % detí zverených len jednému rodičovi. Naozaj si myslíme, že len v 4 % z týchto rodín ide o rodičov, kde sú obaja zodpovední, slušní a majú záujem sa starať o svoje dieťa? Naozaj si myslíme, že v 96 % ide o rodiny, kde jeden z rodičov nemá záujem o svoje dieťa? Túto neradostnú štatistiku dopĺňajú ďalšie čísla z oficiálnych štatistík ministerstva spravodlivosti za minulý rok. Za minulý rok rozhodovali slovenské súdy o zverení 13 052 detí, z toho 11 038, čo je 84 %, zverili matke, 1 341 detí, čo je 10 %, zverili otcom a 114 detí, čo je 0,9 %, zverili do striedavej starostlivosti.
Cieľom novely je poslúžiť deťom, ktoré majú to šťastie, že obaja rodičia majú o nich živý záujem, chcú sa im venovať, vychovávať ich a starať sa o nich. Zákon a medzinárodné dohovory hovoria, že obaja rodičia sú si v právach a povinnostiach rovní. Pri sledovaní najlepšieho záujmu dieťaťa nie je teda žiaden dôvod im v ich právach brániť.
V prvom článku novely prichádza k doplneniu možnosti zverenia dieťaťa predbežným opatrením a aj to do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Táto možnosť doposiaľ absentovala a dieťa mohlo byť predbežným opatrením zverené do starostlivosti iba jedného z rodičov. Doterajší právny stav nerešpektoval nedávny vznik inštitútu striedavej starostlivosti.
Reagujeme na súčasnú situáciu, kedy tí, ktorí vstupujú s dieťaťom do konania, si myslia, že je vhodné deti najprv stresovať vytrhnutím jedného rodiča zo života dieťaťa a potom pri nerovnocennom modeli styku, napríklad matka 26 dní, otec 4 dni do mesiaca, podmieňujú striedavú starostlivosť dohodou. No práve striedavá starostlivosť nariadená predbežným opatrením chráni rovnocenný prístup dieťaťa k obom rodičom, znižuje stres po rozchode, zabezpečuje rovnocenné postavenie oboch účastníkov v súdnom konaní a aj dostatočne preverí v praxi, či a ako je táto forma starostlivosti vhodná pre dieťa a, samozrejme, či je v jeho záujme.
Návrh tiež stanovuje, aby sudca požiadal orgán obce a orgán starostlivosti o deti, aby viedli povinného k dobrovoľnému plneniu súdneho rozhodnutia alebo dohody o výchove maloletých detí. Takýto postup zlepší vzájomnú spoluprácu sudcov, rodičov, orgánov obce a orgánov starostlivosti o deti, aby spolupracovali v záujme plnenia súdneho rozhodnutia. Návrh dáva súdu aj právomoci k tomu, aby vymožiteľnosť súdneho rozhodnutia bola v gescii súdu, ktorý v súčinnosti s orgánmi obce, štátnymi orgánmi a orgánmi starostlivosti o deti zabezpečí výkon jeho rozhodnutia.
Článok 2 sa týka zákona o rodine, kde novela vytvára širší priestor pre sudcov aj rodičov, aby lepšie využívali inštitút striedavej starostlivosti v možných prípadoch. Tým sa zabezpečí, že viac detí rozvodom nepríde o jedného z rodičov, s ktorým by obvykle stratili alebo obmedzili kontakt. Toto ustanovenie zakladá na rešpektovanie rodičovských práv oboch rodičov a neobmedzuje práva dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak sú teda obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, ak majú o starostlivosť obaja záujem a majú na to vytvorené podmienky, tak súd zverí dieťa do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Novela tým rieši aj prípady, kedy jeden z rodičov so striedavou starostlivosťou nesúhlasí. Nesúhlas nemôže byť dôvodom na zamietnutie striedavej osobnej starostlivosti a rozhodovanie musí byť absolútne objektívne, aby skutočne hájilo záujem dieťaťa.
Z Českej republiky, kde je striedavá starostlivosť zavedená už osem rokov, môžeme čerpať námety a skúsenosti. A všeobecne výrazne prevládajú pozitíva. Z praxe našich susedov sa dozvedáme, že v prípadoch, keď jeden z rodičov žiada o striedavú starostlivosť, druhý z rodičov je väčšinou proti. Dohoda prichádza iba vo výnimočných prípadoch. No pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa je nariadená aj napriek tomu striedavá starostlivosť. Súd dbá, aby bolo zohľadňované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a právo dieťaťa na udržiavanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvoma rodičmi. Ústavný súd Českej republiky prišiel k záveru, že je treba dodržiavať spravodlivosť procesu. Pokiaľ rodičia sú obaja rovnako spôsobilí na starostlivosť o dieťa, je treba udržať väzby k obom rodičom. Nesúhlas jedného z rodičov nepovažuje Ústavný súd za argument. Nesúhlas sťažuje úkon, ale na prvom mieste musí stáť záujem dieťaťa, ktoré je rovnako fixované na oboch rodičov.
Zákon a medzinárodné dohovory hovoria jasne, obaja rodičia sú si v rodičovských právach a povinnostiach rovní. Striedavá starostlivosť rodičov znamená spravodlivosť a pre dieťa naplnenie jeho práva. Rodičia sa vzájomne dopĺňajú, obaja majú možnosť prejavovať mu náklonnosť a zaoberať sa jeho potrebami. Súčasnosť pre väčšinu detí po rozvode znamená, že majú iba jedného rodiča. K druhému prídu občas na návštevu.
Pred splodeným dieťaťa sa nikto nikoho nepýtal, či je spôsobilý dieťaťa vychovávať, ani keď sa narodí do rodiny, sa dieťaťa na to nikto nepýta. Ako náhle sa však rozvediete, čo je len spor medzi matkou a otcom, je úplne jedno, že ste žili s dieťaťom pod jednou strechou desať rokov, je úplne jedno, že ste sa mu venovali, učili sa s ním či zabávali. Je to úplne irelevantné, pretože i napriek tomu musíte dokazovať, že si zaslúžite práva a povinnosti rodiča. A ak vám ide o dobro, nechcete, aby skutočný vzťah s jedným rodičom navždy stratil.
Na rozhodnutia o striedavke čaká v týchto chvíľach 60 párov. Preto vás prosím o podporu tohto zákona.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán predsedajúci. Vážená pani predkladateľka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením zo 4. mája 2011 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Kamila Krnáča na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a zákon č. 36/2005 z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 361). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní túto spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy, navrhovateľ sa však v dôvodovej správe nezaoberá otázkou súladu navrhovaného právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky, platným právnym poriadkom, resp. inými právne záväznými aktmi a medzinárodnými zmluvami. Avšak vzhľadom na druh upravovaných spoločenských vzťahov možno usudzovať, že predmetný návrh zákona je s nimi v súlade.
V doložke vybraných vplyvov konštatuje návrh zákona, že neovplyvní rozpočet verejnej správy, zamestnanosť, životné prostredie, podnikateľskú sféru a ani informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Navrhovateľ v nej uvádza, že problematika právneho predpisu je upravená v práve Európskych spoločenstiev. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení v návrhu zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 29. apríla 2011 pod číslom 353 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, výbor pre sociálne veci a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som a prosím, aby ste otvorili rozpravu, do ktorej by som si dovolil sa týmto prihlásiť ako prvý do rozpravy.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo, rovnako chcem poďakovať aj pánovi spravodajcovi, že mi umožnil vystúpiť ešte pred ním. Chcel by som sa vyjadriť k téme, ktorá je nepochybne o ľuďoch a pre ľudí, pretože je o rodinných vzťahoch, ktoré sú veľmi citlivé, a túto problematiku zhodou okolností sme chceli riešiť aj v poslaneckom klube alebo cez poslanecký klub SNS, myslím, že pani navrhovateľka o tom vie. Totožne sme komunikovali aj so záujmovou skupinou ľudí, ktorí urobili v priestoroch Národnej rady aj prezentáciu, a myslím si, že presvedčili aj mnohých ďalších poslancov o nevyhnutnosti otvoriť túto problematiku.
Myslím si, že toto je taký, taký prvý nástrel s tým, že poslanecký klub SNS má zato, že keďže spoločným menovateľom tohto problému je vynútiteľnosť práva a, samozrejme, je citlivou otázkou aj vstupovať do kompetencií, alebo akýchsi zvyklostí súdov cez Občiansky súdny poriadok, ale myslíme si, že na konci tohto reťazca vynútiteľnosti práva by mala byť aj novela Trestného zákona, na ktorej pracujeme my, resp. už ju máme, máme ju hotovú. A dúfam, že spoločnými silami takto sa nám podarí preklenúť celú tú problematiku predovšetkým k spokojnosti tých, ktorých povedzme práva v rámci zvyklostí, ktoré panujú a možnože ktoré už nezodpovedajú modernému vývoju predovšetkým na súdoch, ale aj v rámci mediácie alebo sociálnej kurately na úradoch práce a predovšetkým v posune na práva dieťaťa, že sa nám to podarí tak, aby s tou povestnou špinavou vodou nebolo vyliate práve to dieťa. A ja osobne mám zato, že tu ide predovšetkým naozaj o dieťa a o jeho práva a súčasne ide o zrovnoprávnenie oboch, oboch rodičov, ktorí by mali mať rovnaké práva na nielen styk, ale aj výchovu dieťaťa. Čiže v tej rodinnej trojčlenke matka - otec - dieťa častokrát dospejeme k výsledku, tá štatistika nepopustí, tretina manželstiev sa rozvádza, no a potom sa následne musí riešiť aj tá najcitlivejšia otázka a to je právo dieťaťa na oboch rodičov, pokiaľ teda nie sú prekážky na to, aby tu bola striedavá starostlivosť, ktorá sa zaviedla do nášho právneho poriadku. Ale tiež mám zato, že s vynútiteľnosťou práva sú problémy, pretože sa naráža na určité skostnatelé stereotypy.
Preto a práve preto, že rozvod je trauma pre celú rodinu a vzhľadom aj na práva dieťaťa, ktoré je v tomto naozaj najslabšie, a keďže SNS je konzervatívna strana, a pokiaľ už dôjde k rozvodu manželstva, tak si myslíme, že rodinu, predovšetkým rodinné väzby, rodinné vzťahy najmä oboch rodičov na dieťa je možné, je možné naďalej udržiavať práve takými spôsobmi. Čiže nie je to, pokiaľ som sledoval komentáre, nie je to vlastne akási nepriama podpora alebo strach z toho, že či to nepodporí rozvodovosť, nie, myslím si, že práve naopak. Práve naopak. Kto pozná tú problematiku a ja som si preštudoval možno takúto hŕbu materiálov vrátane tých listov, ktoré som ako poslanec dostal naposledy z 22. 11. tohto mesiaca od občana zo Žiliny, kde popisuje asi na šiestich stranách veľmi podrobne svoj, svoj smutný príbeh k tomu, že ako otec sa nemôže dostať v rámci striedavej starostlivosti k svojej dcérke a, bohužiaľ, dochádza aj k prieťahom, a to tak, že celý proces sa začal, keď jeho dcérka mala 2 roky a momentálne už má 4,5 roka. Takže vidíme, že za 2,5 roka za súčasnej jestvujúcej legislatívy aj zákona o rodine, ktorý umožnil striedavú spravodlivosť, nie je možné, nie je možné uplatniť aj jeho práva, ale predovšetkým práva jeho dcéry na oboch rodičov. Pretože vieme, že niektorí rodičia, bohužiaľ, dieťa začínajú používať aj ako citovo alebo pozičnú zbraň voči tomu druhému. A spoločnosť by v tomto prípade mala brať ohľad na vyrovnanosť práv a predovšetkým chrániť aj legitímne práva a záujmy dieťaťa.
V Českej republike, všetci vieme, že je približne už 7-tisíc detí v striedavej starostlivosti s minimom problémov, lebo je tam naozaj lepšie nastavený systém aj legislatíva, takže vítam, že sa posunieme trošku ďalej aj v tejto oblasti na Slovensku a v podstate tak zabránime nejakým citovým vydieraniam dieťaťa.
Pokiaľ som počul aj pána spravodajcu, tak budem reagovať, mňa osobne oslovuje predovšetkým čl. 12 výboru, teda Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý podporuje aj Výbor OSN pre práva dieťaťa v roku 2007 a ktorý dokonca vyzval zmluvné strany, teda aj Slovensku republiku, aby podporovali aj v súdnych konaniach zásadu rešpektovania názorov dieťaťa vrátane práva dieťaťa na vypočutie, čo je dôležité nielen už v tom porozvodom konaní, ale častokrát ešte aj v mediácii alebo pred samotným týmto nepríjemným konaním, ktorým rodina, bohužiaľ, musí prejsť.
Takže, čo sa v podstate deje, aby som to zhrnul, máme tu obštrukcie, problém s vymožiteľnosťou rozhodnutí a problém s dovolaním sa práva. Čo ostáva nedoriešené? Také maličkosti, ktoré trápia naozaj ľudí, napríklad problémy pri asistencii polície, už keď je nejaké aj rozhodnutie na svete a druhá strana odmieta styk s dieťaťom. Čiže veľmi jednoznačne hovoríme o marení súdneho rozhodnutia. Ale napriek tomu, že takúto skutkovú podstatu máme zavedenú, tak vieme, že v praxi v podstate policajt sa otočí od zatvorených dverí a odchádza preč. Máme tu v praxi problém v tom, že jedna strana si mení cyklicky prechodné bydliská u rôznych svojich známych alebo u rodiny, a tým sa vlastne umelo, ale, bohužiaľ, zdá sa, že legálne, naťahuje čas a ten čas hrá proti dieťaťu a hrá proti citovým väzbám druhého rodiča.
Tie štatistiky takisto poznáme, takže ja na záver tohto môjho vystúpenia v prvom čítaní chcem povedať, že otvorene podporím jeho posunutie do druhého čítania, pretože ma to rovnako oslovuje a chápem to. A čo je moja výhoda, osobná, možno ako slobodného človeka, nie som zúčastnený a nie som teda ani na jednej strane tohto problému a snažím sa na to pozerať z nadhľadu, pretože v mojom okolí tiež je veľa takýchto problémov. Veľa ľudí ma rovnako oslovilo a nemám problém ako opozičný poslanec podporiť to, čo je dobré. A znova to teda opakujem a želám, aby táto norma priniesla čím menej bolesti a čím viac spravodlivosti v našom systéme.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec, veľmi pekne ďakujem za vaše podporné stanovisko. My ako predkladatelia, myslím, že môžem hovoriť za všetkých predkladateľov, máme záujem o spoluprácu a o širokú spektrálnu podporu tohto riešenia. Tak ako ste spomínali, týchto prípadov, ktoré sa v praxi vyskytujú, je naozaj veľmi veľa a sú veľmi smutné. Jednak z pohľadu rodičovských práv, z pohľadu toho práva dieťaťa napríklad na obidvoch rodičov, ale mnohí, lebo existujú aj takí odporcovia tohto riešenia, sa vôbec nezamýšľajú nad tým, že my vlastne v demokratickej spoločnosti zásahom štátnych orgánov bránime styku dvoch ľudí, ktorí sa ničoho nedopustili a nič nespáchali. A to je tragédia.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán kolega, musím tiež veľmi pekne poďakovať za podporu tohto návrhu a veľmi ma teší, že predsa len existujú témy, ktoré nie sú politické a nebudeme medzi sebou viesť boje o to, kto je v akej politickej strane, pretože tu naozaj ide predovšetkým o tie deti a naozaj pri takejto téme nie je priestor na nejaký politický boj. Veľmi oceňujem tento váš prístup. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem. V podstate sa zhodujeme v tomto zvláštnom čase piatkového popoludnia rokovania Národnej rady Slovenskej republiky a ďakujem tiež za naozaj ľudské reakcie zo strany SaS, pretože verím, že postupne nájdeme, dúfam, viacero tém, kde sa budeme môcť zhodnúť. Napríklad som za poslanecký klub SNS v skupine, kde riešime naprieč politickým spektrom koalície a opozície aj ďalší problém, ktorým je, nazvime to, týranie zvierat. Takže určite tie témy, ktoré sú ľudské a ktoré by mali byť bez prívlastkov, by poslanci parlamentu mali riešiť podľa svojho svedomia a presvedčenia.
Ja verím, že niektorým môže povedzme riešenie tohto problému vzbudzovať otázniky, ale je tu otvorená diskusia, aby sme problémy naprávali, a myslím, že toto občania očakávajú. Predovšetkým tí, tí ľudia, ktorých sa to bytostne týka. A keby ich bolo len 10- alebo 20-tisíc na Slovensku a zákonná úprava im pomôže, tak som presvedčený, že aj takáto kvapka je veľmi dôležitá v našej zákonodarnej a legislatívnej práci.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážení navrhovatelia, v prvom rade sa chcem ospravedlniť za to, že pokazím trošku vašu entuziastickú atmosféru a tešenie sa z toho, akým spôsobom zlepšujete právny poriadok v tejto oblasti, pretože myslím si, že toto riešenie, ktoré navrhujete, nie je správne.
Aby som nezabudol v zápale predkladania argumentov, si dovolím navrhnúť procedurálny návrh, ktorým Národná rada sa uznesie na tom, že vráti návrh zákona na dopracovanie predkladateľovi. A ako vidíte, robím to s čestným úmyslom, aby ste neboli viazaní šesťmesačnou lehotou na opätovné predloženie zákona, ale aby ste prípadne po dopracovaní ako predkladatelia mohli predmetný návrh zákona na ďalšiu schôdzu Národnej rady opätovne predložiť po jeho dopracovaní.
Striedavá starostlivosť, dámy a páni, povedzme si, čo to je. Striedavá starostlivosť je nový inštitút, za ktorý sme tu s mnohými kolegami v roku 2010 tesne pred voľbami hlasovali, kde sa zaviedla možnosť určenia a zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov. V súčasnosti to teda funguje tak, že s konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o úprave práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Súčasne s výrokom, ktorým súd rozvádza manželstvo, teda rozhodne o tom, komu zverí dieťa do osobnej starostlivosti.
Aké možnosti má v súčasnosti súd? Pred rokom 2010 mohol súd zveriť dieťa do osobnej starostlivosti matke, otcovi alebo iným príbuzným. Pri výklade tohto ustanovenia bolo zrejmé, že jeden z rodičov bude ten, ktorému bude dieťa, teda najčastejšie z rodičov bude ten, ktorému bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Zmenou právnej úpravy v roku 2010 sa zaviedla tretia možnosť, a to, že pokiaľ majú obidvaja rodičia možnosti, schopnosti zabezpečovať starostlivosť o dieťa a pokiaľ je to v záujme dieťaťa, opakujem, pokiaľ je to v záujme dieťaťa, takáto striedavá starostlivosť, súd môže na čas po rozvode zveriť dieťa do striedavej starostlivosti obom rodičom. V súčasnosti teda má súd pri rozhodovaní o tom, komu zverí dieťa do osobnej starostlivosti na čas po rozvode, tri možnosti: jednému rodičovi, druhému rodičovi alebo obom rodičom do striedavej starostlivosti.
Aké sú kritériá tohto výberu? Základným kritériom je záujem maloletého dieťaťa, dámy a páni, záujem maloletého dieťaťa. Každá kauza, každé jedno konanie sa rozhoduje podľa individuálnych okolností prípadu. Súd je ten, kto je povinný tieto okolnosti skutkové a právne posúdiť, vykonať dokazovanie, aplikovať na to svoje právne názory a rozhodnúť. Z týchto troch možností, ktoré v súčasnosti po zmene právnej úpravy sú absolútne nezávislé a rovnocenné, zveriť jednému, zveriť druhému alebo zveriť obidvom do striedavej starostlivosti, si teda súd môže vybrať. Základným kritériom je záujem dieťaťa.
Ja sa pýtam, že či sudcovia majú byť len úradníci a štatisti, ktorí budú mať zákonom vymedzené len jednu možnosť, nebudú môcť posúdiť okolnosti prípadu, pretože zákon vlastne povie, a to je navrhovaná zmena, že z troch rovnocenných možností zverenia dieťaťa do osobnej starostlivosti bude automaticky jedna, že pri posúdení, že obidvaja rodičia majú dostatočne vytvorené podmienky na osobnú starostlivosť, automaticky bude dieťa zverené obidvom súčasne. Tým pádom, pretože v zásade pre posúdenie týchto otázok je, by som si dovolil povedať, skôr len rutinná vec, kde nie je prípustná úvaha súdu, či rodič má, alebo nemá vytvorené podmienky, jednoducho v tejto veci sa opiera o stanovisko kolízneho opatrovníka, nevykonáva dokazovanie automaticky sám a pokiaľ, samozrejme, niekto má byt, čisto v ňom upratané, má nejaké základné materiálne podmienky, tie podmienky pre výchovu dieťaťa asi splnené budú, tak súd bude musieť použiť už len jednu možnosť, ktorú vy ako predkladatelia, dámy a páni, návrhu zákona preferujete.
Dieťa bude teda musieť byť zverené do striedavej osobnej starostlivosti.
A v návrhu zákona ja vidím jeden obrovský problém, ktorý vám v tomto navrhovanom ustanovení vypadol. Keď doterajšie zverenie do osobnej starostlivosti je podmienené záujmom maloletého dieťaťa, to znamená jeho najlepším prospechom, čo je v jeho najlepšie dobro, toho maloletého dieťaťa, tak navrhovaná právna úprava záujem maloletého dieťaťa ako podmienku na zverenie do osobnej striedavej starostlivosti vypúšťa. Jednoducho stane sa to automaticky zo zákona, bez ohľadu na to, či je na tom záujem maloletého dieťaťa, alebo nie. Či je to v záujme maloletého dieťaťa, alebo nie. Toto je automatika, ktorá nie je správna. Pretože skutočne neposudzovať pri zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, neposudzovať jeho najlepší záujem ako základnú podmienku rozhodnutia o zverení, je úplne scestné, nehnevajte sa.
Povedzme si niečo, dámy a páni, o striedavej osobnej starostlivosti. Nájdeme aj kritikov, ale aj tých, ktorí sú za tento inštitút. Ja si myslím, že v niektorých prípadoch striedavá osobná starostlivosť má svoje dôvody a má svoje opodstatnenie. Nezabúdajte ale, dámy a páni, akým spôsobom má byť zabezpečený výkon striedavej osobnej starostlivosti. Dieťa maloleté, čo je pre účely zákona o rodine vo veku od 0 až do 18 rokov, bude zverené dvom rodičom. O striedavej osobnej starostlivosti v súčasnosti v praxi rozhodujú súdy na základe podmienky záujmu maloletého dieťaťa. Rozmýšľa súd pri určení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti, či sú vôbec založené podmienky na to, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti?
Aké sú to? Ja sa pýtam, na čas po rozvode rodičia, rozvedení manželia, sa jeden od druhého odsťahujú. Jeden bude bývať v Bratislave, druhý 200 kilometrov v Banskej Bystrici. Striedavá osobná starostlivosť by mala byť v záujme maloletého dieťaťa. Mala by mať svoje na to vytvorené podmienky. Ja sa pýtam, kto a akým spôsobom by ste chceli, keď súd bude automaticky musieť určiť striedavú osobnú starostlivosť v každom prípade, aj v takom, kde na to nie sú vytvorené podmienky, pretože vy hovoríte, že u každého musia byť podmienky na osobnú starostlivosť, tým pádom ide do striedavej osobnej starostlivosti, ale nehovoríte o tom, či sú podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. To znamená, aby obidvaja poskytovali, či sú podmienky na to, aby obidvaja spoločne poskytovali striedavú osobnú starostlivosť. A to je ten záujem maloletého dieťaťa.
Teraz si predstavte, dámy a páni, že dvaja rodičia, u ktorých sú podmienky na osobnú starostlivosť, bývajú od seba 200 kilometrov. Zo zákona súd bude musieť zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti. Podľa môjho názoru nie sú vytvorené podmienky na striedavú osobnú starostlivosť. Ako chcete, aby v takomto prípade napríklad, a takých prípadov je x, y, z, ako chcete, aby bola poskytovaná osobná starostlivosť? Ktorému z rodičov? Kde bude navštevovať dieťa školu? Kde bude navštevovať lekára? V ktorom meste, u ktorého rodiča? A tak ďalej. To je ten záujem maloletého pre určenie striedavej osobnej starostlivosti.
Automaticky, keď chce Národná rada, naopak, obmedzovať súdy v rozhodovaní, tak návrhmi zákonov spôsobíme väčšie skrivodlivosti a myslím si, že práve toto je doklad jednej z nich. Keď striedavú osobnú starostlivosť posudzuje súd, striedavá osobná starostlivosť od roku 2010 do istej miery spomalila konania, aj rozvodové, pretože súd musí a je povinný vykonať všetko dokazovanie. To znamená, keď jeden z rodičov navrhne striedavú osobnú starostlivosť, je to či už z úniku pred platením výživného alebo čohokoľvek iného, tak súd musí posudzovať, či sú vytvorené na to podmienky. Vyjadruje sa k tomu kolízny opatrovník, môže sa k tomu vyjadriť maloleté dieťa, ak je s ohľadom na svoje schopnosti, vek schopné samostatne prejaviť svoj názor pred súdom, a vyjadruje sa k tomu znalec z odboru psychológie, pokiaľ je ustanovený v konaní. Všetky tieto v rámci celého tohto dokazovania súd je povinný zistiť, či sú na to materiálne a iné okolnosti, podmienky na to, aby dieťa bolo v striedavej osobnej starostlivosti.
Takto zákonom obídeme celý tento proces. Jednoducho nezaujíma nás materiálna stránka, nezaujíma nás záujem dieťaťa a naordinujeme, že v každom prípade musí byť striedavá osobná starostlivosť o dieťa. Toto riešenie práve z toho dôvodu, dámy a páni, určite nie je dobré.
Dovoľte mi ešte, aby som sa vyjadril k tým dôvodom, ktoré ste uvádzali na predloženie tejto právnej úpravy. Ja s tými štatistikami a s tými dôvodmi a problémami, ktoré popisujete, súhlasím. Nesúhlasím ale so spôsobom ich prezentácie a so spôsobom, akým popisujete z toho vzniknuté problémy. Súhlasím s tým, že v mnohých konaniach, následne po mnohých konaniach majú - a teraz povedzme si to na rovinu, tento návrh zákona je jednostranne v prospech otcov, keby bol na to záujem, nám s tým problém. V mnohých konaniach majú otcovia problém zabezpečenia styku s vlastným dieťaťom, stretávať sa so svojím dieťaťom, realizovať tento styk. To je fakt. Povedzme si ale otvorene, že či striedavá osobná starostlivosť v každom jednom prípade je spôsob, akým tento nedostatok odstránite. Myslím si, že práve nepoznanie tejto problematiky viedlo navrhovateľov k účelovému jednému návrhu, hoci tieto problémy treba trošku riešiť komplexnejšie.
Po rozhodnutí súdu, kde súd zverí dieťa do osobnej starostlivosti rodičovi, rozhodne aj o tom, ako sa bude realizovať styk s druhým rodičom. Ustanoví nejaké hodiny, víkendy, dni, týždne, na základe ktorých, podľa ktorých sa bude môcť ten druhý rodič stretávať so svojím dieťaťom. Čo sa ale stane? Stáva sa častokrát to, že druhý rodič, teda ten rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, napriek právoplatnému rozhodnutiu súdu nie je ochotný vydať dieťa v čase, keď dieťa má realizovať styk s druhým rodičom. Robí tomu prekážky, obštrukcie, ktoré napríklad spočívajú v tom, že každý druhý týždeň čistou náhodou cez víkend vtedy, keď má byť dieťa s druhým rodičom, tak je dieťa choré. Dokonca matky "vybavovačky" v tomto prípade sú schopné každý druhý víkend získať aj PN-ku od lekára. Možno ho už potom, keď to začne byť podozrivé, začne byť podozrivé, bude to musieť byť stále iný.
Povedzme si ale, aké spôsoby majú tí, ktorí majú právo stretávať sa so svojím dieťaťom a právny nárok uznaný súdom, judikovaný, aké majú na odstránenie týchto nedostatkov, na zabezpečenie svojich práv a v čom by sme im mohli pomôcť? V prvom rade poznám mnohé prípady otcov, ktorí sa nestretli osem rokov s dieťaťom. Sú to tragické prípady a absolútne súhlasím s vami. V niektorých prípadoch už aj ich to prestalo baviť, pretože tých možností aj podľa súčasnej legislatívy nemajú veľa, alebo stratila vôbec energiu domáhať sa svojich práv ďalej na súde.
Keď jeden z rodičov bráni realizácii styku druhého rodiča s dieťaťom, samozrejme, môže sa dopustiť aj trestného činu, ktorý spočíva v nerešpektovaní, v marení výkonu úradného rozhodnutia. Môže byť druhému rodičovi, tomuto rodičovi, ktorý má dieťa odovzdať, uložená pokuta, a to aj opakovane. Súd môže pristúpiť k výkonu rozhodnutia. To znamená, oprávnený rodič môže podať návrh na výkon rozhodnutia. A v neposlednom prípade, a tu sa pýtam, že či to nie je nedostatok tej právnej úpravy, v prípade, keď rodič nerešpektuje právo na styk dieťaťa s druhým rodičom, keď ho v tom obmedzuje, robí obštrukcie, tak môže v takomto prípade zmeniť rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti a zveriť toto dieťa tomu druhému rodičovi. Ako sankciu tomu, že opakovane ten rodič, ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti, nerešpektuje styk.
Problém je v tom, že toto ustanovenie súdy nevyužívajú, pretože je to dané najmä tým, že nemajú odvahu na takéto rozhodnutie, keď matka bráni otcovi stretávať sa s dieťaťom, robí to opakovane. Zažili sme prípady aj desať, aj viackrát, tak nie je vždy veľká vôľa na to, aby jej bola uložená pokuta aj vzhľadom na sociálnu situáciu, v akej sa nachádza, ale je veľká obava zmeniť vôbec rozhodnutie o zmene, rozhodnutie o zverení do osobnej starostlivosti a v takomto prípade zveriť do osobnej starostlivosti dieťa otcovi.
Ja sa pýtam, či by sme nemali ísť touto cestou? Zaviesť ako obligatórnu sankciu zmenu rozhodnutia o zverení do osobnej starostlivosti v prípade, ak niekoľkokrát opakovane je marený styk jedného rodiča s druhým. Pretože v týchto veciach dochádza k porušeniu práva právoplatných rozhodnutí, ale toto je spôsob, akým vykonáte právoplatné rozhodnutia.
A druhá vec je ešte iná, a to si povedzme, to je rigidnosť samotného procesu, civilného procesu, kde výrok súdu musí byť určitý. Rozhodnutia súdov sa musia zakladať na tom, že v rozsudku musí byť napísaný presný deň, dátum, obdobie, v ktorom je právo druhého rodiča, ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti, realizovať styk s maloletým. V tomto je ten problém, dámy a páni, že keď má rodič právo stretávať sa každý druhý víkend a ten každý druhý víkend bude dieťa choré, je veľmi ťažké preukázať, že k tomu styku nemohlo dôjsť, nemalo dôjsť alebo malo dôjsť. A je veľmi ťažké nájsť náhradné plnenie. Je nemožné, pretože vlastne v tom čase k plneniu toho rozsudku nemohlo nastať a náhradné plnenie v zmysle rozsudku ani príslušných právnych predpisov v súčasnosti možné nie je.
Je možno dôvod na úvahu, aby sme si povedali, keď je určený styk maloletého so súdom v nejakom rozsahu po nejaké obdobie a tento styk sa z akýchkoľvek dôvodov nerealizuje bez ohľadu na to, či ide o subjektívne dôvody kvôli niektorému rodičovi, alebo objektívne dôvody kvôli chorobe maloletého, aby si ten rodič, ktorý má právo na stretávanie sa s týmto dieťaťom, mohol napriek vtedajšej nemožnosti tento časový úsek vyčerpať hneď po tom, ako odpadne prekážka na realizáciu styku s maloletým. To znamená, keď to nevyjde cez víkend a dieťa po týždni vyzdravie, ihneď napriek tomu, ako je určený styk v akom rozsahu, si môžem vyčerpať tento čas a byť so svojím dieťaťom.
Toto sú spôsoby, dámy a páni, na základe ktorých by bolo možné zlepšiť už súčasný právny stav. Máme obrovské množstvo rozsudkov právoplatných, ktoré ustanovujú povinnosti o tom, akým spôsobom bude dieťa zverené do osobnej starostlivosti jednému rodičovi a ako bude prebiehať stretávanie s druhým rodičom. My potrebujeme, to, čo potrebujeme, dámy a páni, riešiť, sú tie desaťtisíce a státisíce rodičov, ktoré tieto právne vzťahy už majú rozhodnuté, kde dochádza ku konfliktom, a to na základe právnej úpravy, ktorá by sprísnila a uľahčila vymáhanie takýchto nárokov rodičov, ktorí sa chcú stretávať s dieťaťom.
Upozorňujem a ešte raz poukazujem na to, že obmedzenie súdu rozhodnúť z troch možností na jednu je možno
1. popretie posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa na zverenie do osobnej starostlivosti a
2. je obmedzenie možnosti posúdenia individuálnych okolností prípadu, skutkových a právnych.
Nie je dobré, keď si zákonodarca myslí, že práve to jedno jeho riešenie je najlepšie. Tie individuálne okolnosti prípadu je potrebné posúdiť a to nedokážeme, dámy a páni, my v parlamente, ale mali by sme dôverovať potom odborníkom, súdom, ktorí sa opierajú, samozrejme, o znalecké dokazovanie, ktorého súčasťou je správa kolízneho opatrovníka, správa znalca z odboru psychológie detí a dospelých a tak ďalej atď.
Čo sa týka návrhu na doplnenie predbežného opatrenia, ktoré by malo spočívať v tom, že dieťa má byť zverené do striedavej starostlivosti rodičov v prípade na základe predbežného rozhodnutia, ja osobne s týmto mám trošku problém ešte taký právny a ten spočíva, dámy a páni, v tomto. Predbežným opatrením alebo účelom predbežného opatrenia je upraviť právne vzťahy účastníkov konania na čas do meritórneho rozhodnutia súdu. Teda na čas do rozhodnutia súdu vo veci samej. Účelom predbežného opatrenia je buď upraviť tieto vzťahy, alebo zabezpečiť budúci výkon rozhodnutia, ktorý by mal byť ohrozený. Zo samej podstaty inštitútu predbežného opatrenia, dámy a páni, vyplýva, že na nariadenie predbežného opatrenia má byť naliehavý právny záujem. Má byť nejaký právny záujem, ktorý napĺňame nariadením predbežného opatrenia.
Ja sa pýtam, dámy a páni, keď je dieťa zverené, keď dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti žiadneho z rodičov, de facto rodičovské práva vykonávajú k tomuto dieťaťu obidvaja rodičia, presne rovnako podľa ustanovení zákona o rodine, zverenie dieťaťa do striedavej starostlivosti rodičov predbežným opatrením nevykonávame nič, nedosahujeme nič, pretože opäť rodičovské práva budú vykonávať k dieťaťu obidvaja rodičia spoločne. Podľa môjho názoru nariadením predbežného opatrenia zverením do striedavej osobnej starostlivosti neplníme žiadny naliehavý právny záujem, pretože sa tým neodstraňuje žiadny stav právnej neistoty. Pretože stav právnej neistoty nastáva len vtedy, pokiaľ je nedohoda medzi rodičmi a je potrebné zabezpečiť, kto bude vykonávať práva vo vzťahu k jednotlivému, vo vzťahu k maloletému dieťaťu.
To je len na margo. Možno o tomto je možné viacej diskutovať, ale podľa môjho názoru je potrebné vôbec sa zamyslieť nad striedavou starostlivosťou.
Dámy a páni, ja som bol vždy zástanca možnosti striedavej osobnej starostlivosti. V konaniach to spôsobuje síce problém, ale je to na prospech účastníkov konania, na prospech maloletého dieťaťa. Pokiaľ je jedna z možností, aby dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti, nedávajme, prosím vás pekne, povinnosť v každom jednotlivom prípade bez posúdenia záujmu maloletého zveriť dieťa do osobnej striedavej starostlivosti. V niektorých prípadoch zverenie do striedavej starostlivosti vyhovuje. Vyhovuje preto, že sa tak rodičia, či už vedia slušne dohodnúť, alebo po rozhodnutí súdu nájde si ten život cestu a budú takéto rozhodnutie rešpektovať. Striedavá starostlivosť je ale, dámy a páni, aj o tom, že to dieťa je každé dva týždne alebo každý mesiac v taškách a presúva sa na iné miesto svojho potom ďalšieho obvyklého pobytu, ktoré bude mať dva.
Striedavá starostlivosť je vhodná vtedy, keď má dieťa bydlisko obidvoch rodičov blízko pri sebe, keď môže navštevovať jednu školu, keď môže navštevovať jedného lekára a keď vzdialenosti od týchto miest sú relatívne primerané. Striedavá starostlivosť ale nie je vyhovujúca vo všetkých prípadoch, pretože tí rodičia už nemusia spolu bývať a môžu byť, nemusia blízko pri sebe bývať a nemusia byť tak dané okolnosti prípadu, ktoré by nasvedčovali tomu, že je splnený záujem maloletého dieťaťa.
Preto, dámy a páni, by som odporúčal, aby sa navrhovatelia zaoberali tým, ako zvýšiť vymožiteľnosť v súčasnosti rozhodnutých vecí na súdoch, ako zvýšiť zodpovednosť rodičov, ktorí sú povinní umožniť realizovať styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom a ako prípadne zvýšiť aj sankcie za to v prípade, keď takýmto spôsobom porušujú právoplatné rozhodnutia súdov. To je cesta a prvý krok k tomu, ako zvýšime vymožiteľnosť práva aj pre otcov, ktorí sú dôvodmi pre vás na to, aby ste predložili tento návrh zákona.
Samotné obligatórne určenie striedavej starostlivosti však tento problém nerieši a hlavne, dámy a páni, možno nerieši tie desaťtisíce prípadov, ktoré sú rozhodnuté.
Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.