18. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem pekne. Takže dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanému návrh zákona v druhom čítaní. Dovoľte mi povedať, že na úvod tá debata, aj v prvom čítaní som tiež vystúpil, je pomerne obsiahla. Bolo v nej veľa povedané, nemá to asi význam až tak opakovať. Pokúsim sa možno povedať veci, ktoré buď nezazneli, alebo zazneli menej často. To vyplýva aj z toho, že v politike často platí pravidlo, že pravda je tam, kde je väčšina. A najmä poslanci strany SMER sa dnes pokúšajú toto pravidlo využiť v rozprave v tom, že hoci väčšinu v tejto snemovni nemajú, nazdávajú sa, myslím si, že ak budú mať väčšinu v rozprave, tak vytvoria dojem, že ide vlastne v tejto debate o výber medzi, povedzme, dobrým a vhodným status quo a nejakou radikálnou, politizujúcou novelou z dielne pani ministerky. Skúsme teda, hoci ja neprevážim všetky tie plamenné prejavy a faktické poznámky, chvíľu hovoriť o tom, ako to je to naozaj a čo tento zákon prinesie a čo neprinesie.
Začnem však všeobecnou otázkou, že či prokuratúra potrebuje zmenu. Odpoveďou tejto vlády už v samotnom programovom vyhlásení bolo, že áno. A treba však povedať, že tento návrh, ktorý je na stole, ide nad rámec toho, čo bolo obsiahnuté v programovom vyhlásení, svojou mierou komplexnosti a ucelenosti, ale nejde ďalej z hľadiska hodnôt a celkových cieľov. Ale táto vládna koalícia aj v programovom vyhlásení, aj v tomto návrhu, ktorý schválila vláda, ktorý Národná rada posunula do druhého čítania, povedala, že áno, prokuratúra potrebuje komplexnú zmenu, nielen personálnu zmenu, ktorej sme teraz, dúfajme, že v najbližších týždňoch svedkami. Poslanci strany SMER, alebo teda opozícia ako celkovo, ale SNS k tomu veľmi nevystupuje, najprv zastávali opačné stanovisko, kde hovorili, že status quo je dobré. Maximálne možno nejaké úplné maličkosti treba doladiť. Keď si spomenieme na vystúpenie pána podpredsedu Fica v prvom čítaní v rozprave, takisto aj k samotnej zmene voľby prokurátora, ale aj k zákonu o prokuratúre, keď si spomeniem na iné vystúpenia zástupcov opozície, tak dlho tá odpoveď bola, že vlastne všetko je v poriadku a jediný, ktorý tu vymýšľa nejaké problémy s prokuratúrou, je koalícia, resp. pani ministerka, ako jej zámienka na obsadenie prokuratúry a jej politizáciu. Takáto interpretácia reality však zjavne nezodpovedá realite a nezodpovedá dokonca ani vnímaniu voličov naprieč politickým spektrom a občanov. A preto aj opozícia pociťovala a pociťuje potrebu zrazu zmeniť svoju rétoriku. A už sme boli svedkami toho, že v tomto parlamente bola zrazu predložená z dielne SMER-u tiež novela zákona o prokuratúre, ktorá zrazu pocítila potrebu rôzne ustanovenia novelizovať, to ešte mesiac predtým boli úplne v poriadku. A keď sa to nepodarilo, tak pán poslanec Madej tu plánuje predložiť, aspoň teda podľa toho, čo bolo rozdané, 18-stranový pozmeňovací návrh, čo je niečo, čo mu len s radosťou pripomeniem najbližšie, keď sa bude rozčuľovať nad právnou kultúrou tejto snemovne a nad tým, ako sa tu na poslednú chvíľu prerokovávajú rozsiahle a vec zásadne meniace návrhy. Ale to len taká poznámka bokom.
Čo je podstatné, je teda, zdá sa v tejto chvíli, že na rozdiel povedzme podľa stavu ešte pre mesiacom, pred dvoma mesiacmi, existuje zhoda na potrebe reformy prokuratúry. Zhoda neexistuje na podobe. Ja by som v tej súvislosti chcel vás dnes sa pokúsiť presvedčiť o troch zdanlivo protichodných záveroch. Prvý ten záver je, že to, čo nám ponúka vláda zosobnená pani ministerkou, je razantná reforma prokuratúry. Druhý záver však je, že tá reforma je nedostatočne radikálna z hľadiska výsledku, ku ktorému povedie. A ten tretí záver je, že, a to je ale dobré, lebo, lebo jednorázovým skokom sa zem zasľúbená dosiahnuť nedá, minimálne nie v našich podmienkach. Takže, o tom by som chcel dnes hovoriť a na tom postaviť aj svoj postoj k tejto novele ako takej.
Bod prvý, o tom, že je to naozaj razantná reforma, o tom netreba asi veľa hovoriť. To tu bolo povedané, ale naozaj zavádzanie základných prvkov transparentnosti a verejnej kontroly do rôznych procesov, zavádzanie štandardného procesu kariérneho manažmentu do prokuratúry, nie založeného na moci a vôli jedného človeka. Zavádzanie štandardného procesného manažmentu do práce prokuratúry, opäť nie je založené do nejakých tieňových, do nejakej práce tieňov. To sú všetko veci, ktoré, si myslím, sú úplne základné a štandardné, ale zároveň zásadne a významne zmenia fungovanie prokuratúry, ak sa stanú zákonom, ak ich táto snemovňa schváli. Možno viac treba hovoriť o tom, prečo je to reforma, ktorá je nedostatočne radikálna z hľadiska k výsledku, ku ktorému povedie. Vo vzťahu k justícii máme dnes na Slovensku, a teraz justíciou myslím teda vymáhanie zákona, či už políciu, prokuratúru alebo súdy. Dnes panuje všeobecná atmosféra veľmi výraznej nedôvery medzi ľuďmi tejto krajiny a akokoľvek môže byť táto nedôvera nespravodlivá voči konkrétnym policajtom, prokurátorom alebo sudcom, ktorí si vykonávajú svoju prácu čestne a s najlepším vedomím a svedomím, je to nedôvera, ktorá je oprávnená z hľadiska systému ako takého, ako funguje, aké výsledky vykazuje.
Zároveň však to aj znamená, že zmena sa z definície nemôže udiať, by som povedal, jednorazovo, skokovo a s optimálnym výsledkom. A to jednoducho preto, že vymáhanie spravodlivosti vrátane prokuratúry pre ne je kľúčová práca jednotlivých ľudí: A je to práca špecialistov, ktorí sa vyvíjajú, kariérne roky, ak nie desaťročia v rámci toho systému. Nehľadiac o tom, že celý systém prokuratúry je na Slovensku usadený z hľadiska ľudského v právnickej profesii, z ktorej čerpá všetkých svojich, teda zamestnancov alebo členov, a ktorá ako taká mnohé problematické procesy a hodnoty s týmto systémom aspoň čiastočne zdieľa. Za tých okolností si myslieť, že akýkoľvek zákon, ale najmä takýto zákon, akého sme svedkami, môže zásadné zmeniť situáciu a že už sa nikdy nebudú môcť stať určité excesy, ktorými sme boli svedkami, že sa spravodlivosť nebude dať kúpiť, že všetky vysoko postavené osoby, ktoré niečo popáchajú, budú odhalené a budú aj po zásluhe potrestané, je pomerne naivné. A hlavne sa takéto zmeny nedajú dosiahnuť len samotnými inštitucionálnymi zmenami. Ak sa pozrieme na Českú republiku, kde zaviedli systém štátneho zastupiteľstva, robili pomerne rozsiahlu reformu, tak sme zároveň svedkami, toho, že v Českej republike zažívajú takmer identické problémy s tými na Slovensku, a to napriek úplne odlišnému inštitucionálnemu riešeniu vymáhania spravodlivosti. To by nám malo naznačiť, že ten problém nie je vo vhodnom riešení vzťahov, ktorý, keď sa správne, by som povedal, postaví z hlavy na nohy, tak zrazu bude všetko v poriadku. Ale naozaj je založený aj na obsadení prokuratúry a celej právnickej profesie, na vzťahoch, na vzorcoch správania, na povahe spoločenského a politického systému v krajine ako takej. Preto ten optimistický scénar, ktorý si dovolím prezentovať, ktorý, myslím si, ak sa táto reforma podarí, ju teda nielen schváliť, ale aj dobre zaviesť a usadiť, čo je podmienené aj generálnym prokurátorom, ktorý bude mať záujem ju implementovať, budú dva pozitívne výsledky. Jedno bude to, čo by som nazval pomalou personálnou kultiváciou prokuratúry. Tú budeme môcť pozorovať jednak na nových prokurátoroch, ktorí budú prijímaní, ale aj na kariérnej ceste existujúcich prokurátorov, kde budeme ju môcť pozorovať aj rýchlejšie, v tom optimistickom scénari. To znamená na ľuďoch, že zo systému budú vyberaní tí pracovitejší, čestnejší a schopnejší na úlohy okresných, krajských alebo teda v rámci systému vedúcich prokurátorov v miere väčšej ako v minulosti. To je jedna výhoda, ktorú, ak sa to podarí, získame. A druhá výhoda je, že vďaka väčšej verejnej kontrole, aj teda tej personálnej kultivácii sa budú pomerne rýchlo eliminovať najväčšie deviácie v činnosti prokuratúry, ktorých sme svedkami a aby som povedal, až také nepochopiteľné konania niektorých jej činovníkov. Ale viac pravdepodobne z krátkeho hľadiska nezískame. Mysliac si teda naozaj, že sa zo slovenskej prokuratúry stane, nechcem tu teraz menovať, ani nemám žiadne vzory, ale niečo, čo je razantne zásadne ďaleko od dnešného stavu, je nielen naivné, ale v zásade asi aj nesprávne. A to preto, že snaha o takúto skutočnú radikálnu zmenu, ktorá by sa dala napísať, by vytvorila možno oveľa viac rizík, ako by vyriešila týchto problémov. Pretože, ako som už povedal, nebudem to teda opakovať, tie základné problémy prokuratúry sú naozaj v celkovom personálnom nastavení prokuratúry, v celkovom, ale aj v personáliách a vzorcoch profesie, právnickej profesie ako takej a ale aj v celkových charakteristikách našej krajiny v jej momentálnom vývoji.
Pesimistický scenár, ktorý bohužiaľ je tiež pravdepodobný, je, že dokonca aj takúto ambicióznu a pomerne zásadnú zmenu ten systém dokáže absorbovať a vyrovnať sa s ňou bez výraznejšej zmeny. V tej súvislosti si dovolím odcitovať môj obľúbený výrok bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina, ktorý možno citovať naozaj pri mnohých veciach a dnes obzvlášť, kde on povedal: Chceli sme to urobiť lepšie, ale dopadlo to ako vždy. Za tých okolností je možné, že o tri roky si povieme aj toto, to je osobitne pravdepodobné, ak by bol zvolený generálny prokurátor, ktorý by nemal záujem napĺňať ducha takejto reformy, ale ho torpédovať, alebo teda mal úplne zásadne inú predstavu o fungovaní prokuratúry. Preto tá voľba je minimálne rovnako dôležitá ako táto reforma. Toto je podľa mňa dnešné reálne riziko tej reformy, nie politizácia prokuratúry. Obzvlášť po tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli schválené v ústavnoprávnom výbore vďaka našim kolegom, si myslím, že tie riziká sú extrémne obmedzené a určite nižšie ako dnes. Ale riziko je v tom, že sa podarí túto reformu povedal by som absorbovať bez úhony zo strany existujúceho systému. A to je riziko, voči ktorému sa treba brániť.
Takisto si neviem celkom vysvetliť tie argumenty nejakých zbytočných zmien alebo politizácie v tom, keď každý, kto sa pozrie na tie navrhované zmeny v širších súvislostiach zmien na Slovensku aj vo verejnej, aj v súkromnej sfére za posledných 20 rokov, tak to, čo vidíme, je, že toto je oneskorená modernizácia prokuratúry a toto je v podstate dobiehanie stavu v mnohých iných súčastiach spoločnosti v tom, ako sú v nich organizované vzťahy. Je to naozaj zavedenie základných pravidiel normálneho sveta, nie je to nejaký skok k líderstvu. Nie je to niečo, na základe čoho by sa prokuratúra stala najlepšie fungujúcou verejnou inštitúciou, alebo teda z hľadiska najmä nastavenia pravidiel, keďže na to tu sme. To znamená, priznám sa, že neviem si celkom vysvetliť ten, to, čo niekto tu nazval zúrivé útoky, môžeme to nazvať vášnivé útoky, to je asi jedno, a teda v každom prípade razantné útoky opozície na tento návrh ako na niečo, čo zásadne otvorí cestu politizácii prokuratúry, resp. ju to zabezpečí. Pretože naozaj nevidím tam ustanovenia, ktoré by k tomu speli. Ale hovorím, vidím tam naozaj skôr riziko toho, že o štyri roky v dobrom scenári budeme hovoriť, že áno, prokuratúra sa vydala na inú cestu, než na akú bola v minulosti a je to dobré, ale tak isto je tam nenulová šanca, že o štyri roky povieme, že prokuratúra sa síce, pokúsili sme sa zmeniť tú cestu, ale spojenectvo časti prokuratúry a časti politikov pri implementácii takejto reformy zabezpečila to, že skutočná zmena nastala v oveľa menšej miere. Za tých okolností sa môžeme spoliehať aspoň na to, čo pani ministerka tiež zakomponovala do reformy, a to je to zvýšenie transparentnosti, to znamená, ak sa nezmení vnútorná schopnosť prokuratúry byť iná, tak aspoň vďaka tej vonkajšej kontrole nejaká zmena nastane. To je niečo, čo koniec koncov môžeme pozorovať aj slovenskej politike. Ja si nedovolím tvrdiť, že slovenskí politici sú v priemere mravnejší ako slovenskí prokurátori, ale chovajú sa inak dneska v mnohých ohľadoch práve preto, že sú pod neustálou verejnou kontrolou a neustálym verejným prefackávaním, ak teda, či už predpisy alebo iné normy správania porušujú.
To znamená, že to by som povedal, že to je ten, nazvime to základný variant, ten pesimistický variant, je tlak cez verejnú kontrolu. A optimistický variant je, že sa spojí s vnútornou zmenou prokuratúry. Ten pesimistický variant neznie zle, koniec koncov aj slovenská politika sa vyvinula v mnohom k lepšiemu, aj mnohé iné súčasti práva len na základe toho verejného tlaku. Ja si však začínam uvedomovať v posledných mesiacoch, že to má veľké limity.
Práve na Slovensku môžeme pozorovať, že máme často nefunkčné verejné inštitúcie, ktoré majú zabezpečovať práve takéto sofistikovanejšie vymáhanie pravidiel aj voči politikom, či hovorím o NKÚ alebo úrade pre verejné obstarávanie. A tak isto môžeme pozorovať, že tieto úrady často neplnia túto úlohu v takej miere, v akej by to bolo vhodné a ich činnosť je potom nahrádzaná najmä médiami.
To má výhodu v tom, že zlo nezostane by som povedal neodhalené a má to tú nevýhodu, že médiá nie sú štrukturálne stavané na to, aby vedeli posudzovať komplexné veci, osobitne povedzme v trestnoprávnej rovine. To znamená, denník SME nikdy nemôže nahradiť generálnu prokuratúru, pokiaľ ide o nástenku. A Týždeň nikdy nemôže nahradiť generálnu prokuratúru pri Hedvige Malinovej, o ktorom hovoril predseda Zajac. Nielen teda v tom, že nemá tú vynucovaciu právomoc, čo je jasné, že teda nemôže nič spraviť, ale aj v tom, že naozaj posúdenie týchto otázok je aj technicky a časovo veľmi náročné. Z tohto dôvodu len chcem povedať, že ak výsledkom tejto reformy bude väčšia miera verejnej kontroly prokuratúry, bude to dobre, bude to lepšie ako dnes, ale nebude to stačiť na to, čo potrebujeme. Preto ja veľmi dúfam, jednak nielenže sa nám podarí túto reformu schváliť, ale že sa podarí naplniť aj tie ustanovenia reformy, ktoré tam osobne vniesla pani ministerka, a to sú tie, ktoré sa týkajú naozaj personálnej kultivácie prokuratúry a zmeny jej pôsobenia tak, aby sme nemuseli závisieť len na tom extrémnom tlaku. Nemám rád tie floskule typu že väčšina sudcov, väčšina prokurátorov sú čestní a poctiví ľudia. Nie preto, že by neboli pravdivé. Ja osobne o tom nepochybujem, ale preto, že máme skúsenosť, aj napr. z obdobia pána ministra vtedajšieho Harabina, že väčšina ľudí v akejkoľvek nejakej mocou ovládanej profesii sa nakoniec prispôsobí tej vyššej moci, pokiaľ nemá proti tomu účinnú ochranu.
A to je druhá a možno posledný bod, v ktorom vidím význam tejto reformy, je, že on, povedzme si to úprimne, otvára dvere pre väčšiu občiansku statočnosť jednotlivých účastníkov toho celého reťazca, práve preto, že zexplicitňuje tie vzťahy a teda chráni lepšie ľudí pred tým, jednotlivých ľudí v tých rôznych skupinách a tých rôznych úrovniach, pred tlakom zhora, či už formálnym alebo neformálnym. Takže je väčšia šanca, že sa dožijeme, by som povedal, väčšej občianskej statočnosti jednotlivých prokurátorov. To znamená, to je zásadná vec, pretože ak sa pozrieme opäť na Českú republiku, aby sme neboli izolovaní a obsesovaní sami sebou, v Českej republike pri kauze Čunek sa našli štátni zástupcovia, ktorí išli proti vláde, ale boli zhora v podstate postupne vytlačení zo systému. Dnes po výmene najvyššieho štátneho zástupcu sa tam niektorí z nich vracajú a ten, naopak, sa snaží odstrániť zo systému práve tých ľudí, ktorí ten systém najviac deformovali v prospech politikov, treba povedať, alebo v prospech tých, tej nečestnej časti politikov, aby som bol presnejší, nie politikov ako celku.
Takže tu preto skončím, tam skoro, kde som začal. A to je tým, že naozaj táto reforma bez zvolenia generálneho prokurátora, ktorý iste nemusí byť dokonalý, ale splní základné nároky nielen na kompetentnosť, ale aj na integritu, sa obávam, že bude len polovičkou cesty. A preto nám všetkým držím palce, aby sme nielen dnes schválili túto novelu, ale aby sme aj v priebehu niekoľkých týždňov takého generálneho prokurátora dokázali zvoliť.
Ďakujem.
Autorizovaný
Vystúpenia
11:42
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:42
Peter ZajacPán poslanec Glváč, veď to je smiešne, čo hovoríte, pretože všeobecne je známe vaše spojenie s celou kauzou skládky v Pezinku. O čom to tu rozprávate? To je prvá vec.
Druhá vec, ja nehovorím nič iné, iba chcem zdôrazniť, a chcem to možno zopakovať viacej pre nás poslancov vládnej koalície, aký je neuveriteľne...
Pán poslanec Glváč, veď to je smiešne, čo hovoríte, pretože všeobecne je známe vaše spojenie s celou kauzou skládky v Pezinku. O čom to tu rozprávate? To je prvá vec.
Druhá vec, ja nehovorím nič iné, iba chcem zdôrazniť, a chcem to možno zopakovať viacej pre nás poslancov vládnej koalície, aký je neuveriteľne dôležitý zápas za obnovu spravodlivosti a boj proti korupcii.
Naozaj som presvedčený o tom, že je to jeden z kľúčov úspešnosti tejto vládnej koalície. A preto, vážení páni poslanci z opozície, na to tak zúrivo reagujete, lebo vy tomu rozumiete. A niekedy mám pocit, že tomu rozumiete skoro lepšie ako my poslanci vládnej koalície.
A ešte jednu poznámku k vám, pán poslanec Podmanický. Skúste si prečítať zákon predtým, než hovoríte o tom, že ako my sme sa dostali do parlamentu. Vo volebnom zákone existuje ako legitímny nástroj a legitímny prostriedok účasť na kandidátke inej politickej strany. O čom to vy rozprávate, že sme sa dostali do parlamentu omylom alebo náhodne. My sme sa dostali do parlamentu na základe toho, že MOST - HÍD mal záujem nás zobrať na kandidátku a dostali sme sa do parlamentu na základe toho, že sme mali taký počet krúžkov, ktorý nám to umožnil. Bodka. K tomu nieto čo dodať. Tak si to nabudúce dobre rozmyslíte, než budete šíriť také naprosté ako nezmysly, aké tu šírite.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.6.2011 o 11:42 hod.
prof. PhDr. DrSc.
Peter Zajac
Videokanál poslanca
Vážení páni poslanci, ja nebudem reagovať na jednotlivé faktické poznámky, lebo to nemá žiadny zmysel.
Pán poslanec Glváč, veď to je smiešne, čo hovoríte, pretože všeobecne je známe vaše spojenie s celou kauzou skládky v Pezinku. O čom to tu rozprávate? To je prvá vec.
Druhá vec, ja nehovorím nič iné, iba chcem zdôrazniť, a chcem to možno zopakovať viacej pre nás poslancov vládnej koalície, aký je neuveriteľne dôležitý zápas za obnovu spravodlivosti a boj proti korupcii.
Naozaj som presvedčený o tom, že je to jeden z kľúčov úspešnosti tejto vládnej koalície. A preto, vážení páni poslanci z opozície, na to tak zúrivo reagujete, lebo vy tomu rozumiete. A niekedy mám pocit, že tomu rozumiete skoro lepšie ako my poslanci vládnej koalície.
A ešte jednu poznámku k vám, pán poslanec Podmanický. Skúste si prečítať zákon predtým, než hovoríte o tom, že ako my sme sa dostali do parlamentu. Vo volebnom zákone existuje ako legitímny nástroj a legitímny prostriedok účasť na kandidátke inej politickej strany. O čom to vy rozprávate, že sme sa dostali do parlamentu omylom alebo náhodne. My sme sa dostali do parlamentu na základe toho, že MOST - HÍD mal záujem nás zobrať na kandidátku a dostali sme sa do parlamentu na základe toho, že sme mali taký počet krúžkov, ktorý nám to umožnil. Bodka. K tomu nieto čo dodať. Tak si to nabudúce dobre rozmyslíte, než budete šíriť také naprosté ako nezmysly, aké tu šírite.
Autorizovaný
11:44
Vystúpenie v rozprave 11:44
Martin FedorOsobne si myslím, že jedným z najväčších omylov...
Osobne si myslím, že jedným z najväčších omylov alebo chybných odhadov, ktorých sme sa dopustili po páde komunistického režimu, bol predpoklad, že v celom justičnom systéme bude stačiť, ak sudcovia dostanú nezávislosť. Že takto sa zo sudcov stanú autority právneho štátu a súdny systém chrbtovou kosťou našej demokracie. Nezávislosť sudcov sme zapísali do ústavy a celého právneho poriadku, potom sme pridali sudcovskú samosprávu. Ich nedotknuteľnosť sme ďalej vystužili záväzkami pri vstupe do Európskej únie. A potom sme zistili, že zo súdnictva sa stal nepreniknuteľný, uzavretý systém. Po dvadsiatich rokoch teda konštatujeme, že fungovanie, presnejšie nefungovanie súdnictva sa stalo jedným z najväčších problémov našej krajiny. Pre občanov, pre ekonomiku, pre dôveru ľudí v právny štát.
Ale prečo vlastne hovorím o súdnictve, keď rokujeme o prokuratúre? Pretože chcem pri tejto príležitosti povedať, že ak sa súdnictvo a sudcovia stali najvykričanejším symbolom našich pochybností o efektívnom fungovaní celého justičné systému, do istej miery to bolo nespravodlivé. Žiaľ, zrejme každý z nás aspoň raz v živote počul o zvláštnych väzbách na osi policajt - vyšetrovateľ - prokurátor - sudca alebo aspoň na časti tejto osi. Najviac o tom vedia povedať práve tí, ktorí pracovali vo vnútri tohto systému. Povedzme, ako bývalí policajti alebo sudcovia a dnes ako advokáti. Tento stav nevznikol ani včera, ani za štyri či osem rokov. Viacerí zainteresovaní tvrdia, že niektoré prejavy a prax systému sú dokonca aj horšie ako pred tými dvadsiatimi rokmi. Preto považujem za správne, že ministerka spravodlivosti nevidí problém izolovane. Že v krátkom čase predložila svoje reformy ako v systéme súdnictva, tak teraz aj v prokuratúre. Rozumiem a plne podporujem, že rozmýšľa a hovorí o justičnom systéme ako o celku. Že rozmýšľa a hovorí o spoločných princípoch, ktoré vo svojich riešeniach aj uplatňuje, a že ich navrhuje v konkrétnych ustanoveniach návrhu novely zákona, o ktorej práve hovoríme. Pretože darmo budeme hovoriť o pekných, funkčných princípoch, jeho izolovaných častí, keď nebude justičný systém fungovať ako celok a nesplní úlohu, pre ktorú si ho vytvorili daňoví poplatníci a pre ktorú tento systém platia.
Konkrétne. Základným princípom, ktorý pani ministerka presadzuje, je otvorenosť verejnej kontrole. Tu si môžeme klásť len otáznik, že či to bude stačiť. Či verejná kontrola naozaj vytvorí dostatočne silný tlak, aby sme k dôveryhodnému a efektívnemu justičnému systému kráčali rýchlo a efektívne. Toto s istotou dnes povedať nevieme, ale som si istý, že v nijakom prípade nemôžeme spochybniť tento princíp. Aj justičný systém je totižto istý typ služby občanom, ktorí si ho zriadili v ústave svojho štátu, platia si ho zo svojich daní a teda majú právo tento systém a aj jednotlivcov kontrolovať. Rozumieť, ako pracujú, a vedieť, ako pracujú.
Niekedy mám pocit, že pri všelijakých odborných, kváziodborných a politických diskusiách sme na tento základný pohľad úplne zabudli. A pravdepodobne naň zabudli aj niektorí ľudia vo vnútri, ktorí sú presvedčení, že justičný systém je štát v štáte a že takto to má byť.
Takto rozumiem otvorenosti. A preto podporujem a považujem povinnosť zverejňovať rozhodnutia prokurátorov za samozrejmosť. Isteže pri ochrane práv dotknutých osôb a zabezpečení účelu trestného konania si myslím, že túto povinnosť by mali privítať aj samotní prokurátori, pretože ich môže na verejnosti chrániť pred neodôvodneným škandalizovaním v médiách, povedzme na základe neúplných informácií, ako sa to, ako sa na to dnes mnohí sťažujú. Keď musí sudca zverejniť svoje konečné rozhodnutie, a dnes musí, nevidím dôvod, prečo by takéhoto, takéto definitívne rozhodnutie o zastavení trestného stíhania nemal zverejniť aj prokurátor. V takomto prípade sa jemu samému vytvorí možnosť verejne a otvorene obhájiť svoje rozhodnutie v prípade akýchkoľvek pochybností.
Výberové konania na prokurátorov. Podľa môjho názoru, také riešenie, ktoré navrhol ústavnoprávny výbor, musí otupiť politické obvinenia, že ministerka spravodlivosti novelou sleduje ovládnutie prokuratúry. Považujem to za systémové riešenie, ktoré musí byť trvalé. A dokonca si myslím, že tento druh híringov nemusí splniť iba bezprostredný zámer, teda otvorené výberové konania na prokurátorov pod verejnou kontrolou, ale že sa v praxi možno ukáže byť dobrou inšpiráciou aj pre niektoré iné oblasti menovaných funkcií.
Obmedzenie funkčného obdobia funkcionárov. Viem si predstaviť kvalifikovanú logickú oponentúru tohto návrhu. Napríklad, prečo dobrý, kvalitný, skúsený prokurátor nemôže funkcionárčiť aj pätnásť alebo dvadsať rokov na jednom mieste? Odpoveď je, podľa môjho názoru, jednoduchá. Netvoríme zákony a pravidlá pre hermeticky uzavreté čisté podmienky, tvoríme ich pre reálne pomery. Zatiaľ v našich reálnych pomeroch uzavretosť systému a zabarikádované pozície vždy vytvárali a vytvárajú spoločensky škodlivé, dokonca nebezpečné väzby. Dá sa povedať, že v každom režime a v každom čase. Takže otázka by skôr mala znieť, aký iný a lepší spôsob poznáme, aby tieto škodlivé väzby nemohli fungovať a aby sa vôbec nevytvárali?
Vážené kolegyne, kolegovia, naši politickí oponenti v predchádzajúcej diskusii ešte v prvom čítaní tvrdili, že pani ministerka svojimi návrhmi ohrozuje postavenie prokuratúry, tak ako postavenie prokuratúry definuje ústava. Aj keď niektoré zmeny, ktoré vzišli z rokovania ústavnoprávneho výboru robia tieto obvinenia zjavne bezpredmetnými, nemám pochybnosti, že sa budú tieto politické obvinenia opakovať. Ak nejaké pochybnosti vo veci tejto novely zákona o prokuratúre mám, potom sú iného druhu. Ústavné postavenie prokuratúry sa nemení. Preto môžeme hovoriť, obrazne povedané, o zámere dosiahnuť pokrok v rámci zákona. O zámere dosiahnuť dôveryhodný a efektívny justičný systém bez zmeny ústavného postavenia prokuratúry. Tie zmeny, ktoré sa navrhujú v tejto novele, možnože znejú pre mnohých dotknutých ako radikálne. Som si však istý, že väčšina verejnosti, pre väčšinu verejnosti znejú takéto opatrenia, ako zverejňovanie rozhodnutí, výberové konania, rotácia funkcionárov, riadne disciplinárne konania, odpisy z registra trestov a nulová tolerancia k trestným činom, úplne normálne a prirodzené postupy v právnej spoločnosti. Verejnosť od nás očakáva v oblasti justičného systému zásadný pokrok. Preto verím, že sa po niekoľkých rokoch fungovania týchto opatrení ukáže, že ide o pokrok smerom k dôveryhodnému a efektívnemu justičnému systému, aj keď ide iba o pokrok, a to hovorím v úvodzovkách, v rámcoch súčasne platných zákonov.
Záverom chcem poďakovať pani ministerke, že sa o takýto zásadný pokrok touto novelou usiluje. Je vôbec prvou ministerkou, ktorá sa oň snaží. A, samozrejme, vďaka aj všetkým kolegyniam, kolegom, ktorí sa oň na tejto práci podieľali pred druhým čítaním.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
1.6.2011 o 11:44 hod.
Mgr. MEconSc.
Martin Fedor
Videokanál poslanca
Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, v doterajšej diskusii o novele zákona o prokuratúre sa často spomínajú slová ako demokracia, právny štát a dokonca som od kritikov tejto reformy započul aj čosi o novembrových ideáloch, ktoré vraj navrhovaná novela má spochybňovať. Kým teda prejdem k detailom prerokovanej novely, len niekoľko slov k tým ideálom.
Osobne si myslím, že jedným z najväčších omylov alebo chybných odhadov, ktorých sme sa dopustili po páde komunistického režimu, bol predpoklad, že v celom justičnom systéme bude stačiť, ak sudcovia dostanú nezávislosť. Že takto sa zo sudcov stanú autority právneho štátu a súdny systém chrbtovou kosťou našej demokracie. Nezávislosť sudcov sme zapísali do ústavy a celého právneho poriadku, potom sme pridali sudcovskú samosprávu. Ich nedotknuteľnosť sme ďalej vystužili záväzkami pri vstupe do Európskej únie. A potom sme zistili, že zo súdnictva sa stal nepreniknuteľný, uzavretý systém. Po dvadsiatich rokoch teda konštatujeme, že fungovanie, presnejšie nefungovanie súdnictva sa stalo jedným z najväčších problémov našej krajiny. Pre občanov, pre ekonomiku, pre dôveru ľudí v právny štát.
Ale prečo vlastne hovorím o súdnictve, keď rokujeme o prokuratúre? Pretože chcem pri tejto príležitosti povedať, že ak sa súdnictvo a sudcovia stali najvykričanejším symbolom našich pochybností o efektívnom fungovaní celého justičné systému, do istej miery to bolo nespravodlivé. Žiaľ, zrejme každý z nás aspoň raz v živote počul o zvláštnych väzbách na osi policajt - vyšetrovateľ - prokurátor - sudca alebo aspoň na časti tejto osi. Najviac o tom vedia povedať práve tí, ktorí pracovali vo vnútri tohto systému. Povedzme, ako bývalí policajti alebo sudcovia a dnes ako advokáti. Tento stav nevznikol ani včera, ani za štyri či osem rokov. Viacerí zainteresovaní tvrdia, že niektoré prejavy a prax systému sú dokonca aj horšie ako pred tými dvadsiatimi rokmi. Preto považujem za správne, že ministerka spravodlivosti nevidí problém izolovane. Že v krátkom čase predložila svoje reformy ako v systéme súdnictva, tak teraz aj v prokuratúre. Rozumiem a plne podporujem, že rozmýšľa a hovorí o justičnom systéme ako o celku. Že rozmýšľa a hovorí o spoločných princípoch, ktoré vo svojich riešeniach aj uplatňuje, a že ich navrhuje v konkrétnych ustanoveniach návrhu novely zákona, o ktorej práve hovoríme. Pretože darmo budeme hovoriť o pekných, funkčných princípoch, jeho izolovaných častí, keď nebude justičný systém fungovať ako celok a nesplní úlohu, pre ktorú si ho vytvorili daňoví poplatníci a pre ktorú tento systém platia.
Konkrétne. Základným princípom, ktorý pani ministerka presadzuje, je otvorenosť verejnej kontrole. Tu si môžeme klásť len otáznik, že či to bude stačiť. Či verejná kontrola naozaj vytvorí dostatočne silný tlak, aby sme k dôveryhodnému a efektívnemu justičnému systému kráčali rýchlo a efektívne. Toto s istotou dnes povedať nevieme, ale som si istý, že v nijakom prípade nemôžeme spochybniť tento princíp. Aj justičný systém je totižto istý typ služby občanom, ktorí si ho zriadili v ústave svojho štátu, platia si ho zo svojich daní a teda majú právo tento systém a aj jednotlivcov kontrolovať. Rozumieť, ako pracujú, a vedieť, ako pracujú.
Niekedy mám pocit, že pri všelijakých odborných, kváziodborných a politických diskusiách sme na tento základný pohľad úplne zabudli. A pravdepodobne naň zabudli aj niektorí ľudia vo vnútri, ktorí sú presvedčení, že justičný systém je štát v štáte a že takto to má byť.
Takto rozumiem otvorenosti. A preto podporujem a považujem povinnosť zverejňovať rozhodnutia prokurátorov za samozrejmosť. Isteže pri ochrane práv dotknutých osôb a zabezpečení účelu trestného konania si myslím, že túto povinnosť by mali privítať aj samotní prokurátori, pretože ich môže na verejnosti chrániť pred neodôvodneným škandalizovaním v médiách, povedzme na základe neúplných informácií, ako sa to, ako sa na to dnes mnohí sťažujú. Keď musí sudca zverejniť svoje konečné rozhodnutie, a dnes musí, nevidím dôvod, prečo by takéhoto, takéto definitívne rozhodnutie o zastavení trestného stíhania nemal zverejniť aj prokurátor. V takomto prípade sa jemu samému vytvorí možnosť verejne a otvorene obhájiť svoje rozhodnutie v prípade akýchkoľvek pochybností.
Výberové konania na prokurátorov. Podľa môjho názoru, také riešenie, ktoré navrhol ústavnoprávny výbor, musí otupiť politické obvinenia, že ministerka spravodlivosti novelou sleduje ovládnutie prokuratúry. Považujem to za systémové riešenie, ktoré musí byť trvalé. A dokonca si myslím, že tento druh híringov nemusí splniť iba bezprostredný zámer, teda otvorené výberové konania na prokurátorov pod verejnou kontrolou, ale že sa v praxi možno ukáže byť dobrou inšpiráciou aj pre niektoré iné oblasti menovaných funkcií.
Obmedzenie funkčného obdobia funkcionárov. Viem si predstaviť kvalifikovanú logickú oponentúru tohto návrhu. Napríklad, prečo dobrý, kvalitný, skúsený prokurátor nemôže funkcionárčiť aj pätnásť alebo dvadsať rokov na jednom mieste? Odpoveď je, podľa môjho názoru, jednoduchá. Netvoríme zákony a pravidlá pre hermeticky uzavreté čisté podmienky, tvoríme ich pre reálne pomery. Zatiaľ v našich reálnych pomeroch uzavretosť systému a zabarikádované pozície vždy vytvárali a vytvárajú spoločensky škodlivé, dokonca nebezpečné väzby. Dá sa povedať, že v každom režime a v každom čase. Takže otázka by skôr mala znieť, aký iný a lepší spôsob poznáme, aby tieto škodlivé väzby nemohli fungovať a aby sa vôbec nevytvárali?
Vážené kolegyne, kolegovia, naši politickí oponenti v predchádzajúcej diskusii ešte v prvom čítaní tvrdili, že pani ministerka svojimi návrhmi ohrozuje postavenie prokuratúry, tak ako postavenie prokuratúry definuje ústava. Aj keď niektoré zmeny, ktoré vzišli z rokovania ústavnoprávneho výboru robia tieto obvinenia zjavne bezpredmetnými, nemám pochybnosti, že sa budú tieto politické obvinenia opakovať. Ak nejaké pochybnosti vo veci tejto novely zákona o prokuratúre mám, potom sú iného druhu. Ústavné postavenie prokuratúry sa nemení. Preto môžeme hovoriť, obrazne povedané, o zámere dosiahnuť pokrok v rámci zákona. O zámere dosiahnuť dôveryhodný a efektívny justičný systém bez zmeny ústavného postavenia prokuratúry. Tie zmeny, ktoré sa navrhujú v tejto novele, možnože znejú pre mnohých dotknutých ako radikálne. Som si však istý, že väčšina verejnosti, pre väčšinu verejnosti znejú takéto opatrenia, ako zverejňovanie rozhodnutí, výberové konania, rotácia funkcionárov, riadne disciplinárne konania, odpisy z registra trestov a nulová tolerancia k trestným činom, úplne normálne a prirodzené postupy v právnej spoločnosti. Verejnosť od nás očakáva v oblasti justičného systému zásadný pokrok. Preto verím, že sa po niekoľkých rokoch fungovania týchto opatrení ukáže, že ide o pokrok smerom k dôveryhodnému a efektívnemu justičnému systému, aj keď ide iba o pokrok, a to hovorím v úvodzovkách, v rámcoch súčasne platných zákonov.
Záverom chcem poďakovať pani ministerke, že sa o takýto zásadný pokrok touto novelou usiluje. Je vôbec prvou ministerkou, ktorá sa oň snaží. A, samozrejme, vďaka aj všetkým kolegyniam, kolegom, ktorí sa oň na tejto práci podieľali pred druhým čítaním.
Ďakujem za pozornosť.
Autorizovaný
11:53
Vystúpenie s faktickou poznámkou 11:53
Jana DubovcováVystúpenie s faktickou poznámkou
1.6.2011 o 11:53 hod.
JUDr.
Jana Dubovcová
Videokanál poslanca
Ja ešte považujem za potrebné, aj na, ako reakciu na prednesené stanovisko v rozprave môjho kolegu, pána poslanca Fedora, pripomenúť, že pokiaľ ide o predložený návrh zákona, novelu návrhu zákona, tak táto nijakým spôsobom skutočne nezasahuje do terajších kompetencií a právomocí prokuratúry, iba vylepšuje prostredie, v ktorom prokuratúra spolupracuje a pracuje, tak ako to vyplýva zo záverov Benátskej komisie, ktoré sa zaoberajú aj vhodným postupom výberu prokurátorov. Napríklad hovoria v bode, myslím 46 záverov Benátskej komisie, že výber prokurátorov má byť uskutočňovaný nielen vo vnútri samotnej prokuratúry a v jej hierarchii vzhľadom na to, že by to mohlo spôsobiť vlastne určitú dávku až nezodpovednosti tohoto systému. A taktiež sa zvyšuje touto novelou transparentnosť konania prokuratúry, zverejňovanie rozhodnutí, čo je, podľa mňa, na prospech aj prokuratúre samotnej. Preto z tohto dôvodu opakovane poukazujem na to, že nie je správne, že prokurátori pristupujú takto negatívne k návrhom, pretože vylepšuje vlastne táto novela ich postavenie v spoločnosti.
Autorizovaný
11:53
Vystúpenie s procedurálnym návrhom 11:53
Radoslav ProcházkaVystúpenie s procedurálnym návrhom
1.6.2011 o 11:53 hod.
doc. JUDr. PhD. J.S.D.
Radoslav Procházka
Videokanál poslanca
Ospravedlňujem sa, o 12.00 hod. máme zvolaný ústavnoprávny výbor, tak som len chcel kolegom pripomenúť. Ďakujem pekne.
Autorizovaný
14:01
Vystúpenie v rozprave 14:01
Miroslav BeblavýZačnem však všeobecnou otázkou, že či prokuratúra potrebuje zmenu. Odpoveďou tejto vlády už v samotnom programovom vyhlásení bolo, že áno. A treba však povedať, že tento návrh, ktorý je na stole, ide nad rámec toho, čo bolo obsiahnuté v programovom vyhlásení, svojou mierou komplexnosti a ucelenosti, ale nejde ďalej z hľadiska hodnôt a celkových cieľov. Ale táto vládna koalícia aj v programovom vyhlásení, aj v tomto návrhu, ktorý schválila vláda, ktorý Národná rada posunula do druhého čítania, povedala, že áno, prokuratúra potrebuje komplexnú zmenu, nielen personálnu zmenu, ktorej sme teraz, dúfajme, že v najbližších týždňoch svedkami. Poslanci strany SMER, alebo teda opozícia ako celkovo, ale SNS k tomu veľmi nevystupuje, najprv zastávali opačné stanovisko, kde hovorili, že status quo je dobré. Maximálne možno nejaké úplné maličkosti treba doladiť. Keď si spomenieme na vystúpenie pána podpredsedu Fica v prvom čítaní v rozprave, takisto aj k samotnej zmene voľby prokurátora, ale aj k zákonu o prokuratúre, keď si spomeniem na iné vystúpenia zástupcov opozície, tak dlho tá odpoveď bola, že vlastne všetko je v poriadku a jediný, ktorý tu vymýšľa nejaké problémy s prokuratúrou, je koalícia, resp. pani ministerka, ako jej zámienka na obsadenie prokuratúry a jej politizáciu. Takáto interpretácia reality však zjavne nezodpovedá realite a nezodpovedá dokonca ani vnímaniu voličov naprieč politickým spektrom a občanov. A preto aj opozícia pociťovala a pociťuje potrebu zrazu zmeniť svoju rétoriku. A už sme boli svedkami toho, že v tomto parlamente bola zrazu predložená z dielne SMER-u tiež novela zákona o prokuratúre, ktorá zrazu pocítila potrebu rôzne ustanovenia novelizovať, to ešte mesiac predtým boli úplne v poriadku. A keď sa to nepodarilo, tak pán poslanec Madej tu plánuje predložiť, aspoň teda podľa toho, čo bolo rozdané, 18-stranový pozmeňovací návrh, čo je niečo, čo mu len s radosťou pripomeniem najbližšie, keď sa bude rozčuľovať nad právnou kultúrou tejto snemovne a nad tým, ako sa tu na poslednú chvíľu prerokovávajú rozsiahle a vec zásadne meniace návrhy. Ale to len taká poznámka bokom.
Čo je podstatné, je teda, zdá sa v tejto chvíli, že na rozdiel povedzme podľa stavu ešte pre mesiacom, pred dvoma mesiacmi, existuje zhoda na potrebe reformy prokuratúry. Zhoda neexistuje na podobe. Ja by som v tej súvislosti chcel vás dnes sa pokúsiť presvedčiť o troch zdanlivo protichodných záveroch. Prvý ten záver je, že to, čo nám ponúka vláda zosobnená pani ministerkou, je razantná reforma prokuratúry. Druhý záver však je, že tá reforma je nedostatočne radikálna z hľadiska výsledku, ku ktorému povedie. A ten tretí záver je, že, a to je ale dobré, lebo, lebo jednorázovým skokom sa zem zasľúbená dosiahnuť nedá, minimálne nie v našich podmienkach. Takže, o tom by som chcel dnes hovoriť a na tom postaviť aj svoj postoj k tejto novele ako takej.
Bod prvý, o tom, že je to naozaj razantná reforma, o tom netreba asi veľa hovoriť. To tu bolo povedané, ale naozaj zavádzanie základných prvkov transparentnosti a verejnej kontroly do rôznych procesov, zavádzanie štandardného procesu kariérneho manažmentu do prokuratúry, nie založeného na moci a vôli jedného človeka. Zavádzanie štandardného procesného manažmentu do práce prokuratúry, opäť nie je založené do nejakých tieňových, do nejakej práce tieňov. To sú všetko veci, ktoré, si myslím, sú úplne základné a štandardné, ale zároveň zásadne a významne zmenia fungovanie prokuratúry, ak sa stanú zákonom, ak ich táto snemovňa schváli. Možno viac treba hovoriť o tom, prečo je to reforma, ktorá je nedostatočne radikálna z hľadiska k výsledku, ku ktorému povedie. Vo vzťahu k justícii máme dnes na Slovensku, a teraz justíciou myslím teda vymáhanie zákona, či už políciu, prokuratúru alebo súdy. Dnes panuje všeobecná atmosféra veľmi výraznej nedôvery medzi ľuďmi tejto krajiny a akokoľvek môže byť táto nedôvera nespravodlivá voči konkrétnym policajtom, prokurátorom alebo sudcom, ktorí si vykonávajú svoju prácu čestne a s najlepším vedomím a svedomím, je to nedôvera, ktorá je oprávnená z hľadiska systému ako takého, ako funguje, aké výsledky vykazuje.
Zároveň však to aj znamená, že zmena sa z definície nemôže udiať, by som povedal, jednorazovo, skokovo a s optimálnym výsledkom. A to jednoducho preto, že vymáhanie spravodlivosti vrátane prokuratúry pre ne je kľúčová práca jednotlivých ľudí: A je to práca špecialistov, ktorí sa vyvíjajú, kariérne roky, ak nie desaťročia v rámci toho systému. Nehľadiac o tom, že celý systém prokuratúry je na Slovensku usadený z hľadiska ľudského v právnickej profesii, z ktorej čerpá všetkých svojich, teda zamestnancov alebo členov, a ktorá ako taká mnohé problematické procesy a hodnoty s týmto systémom aspoň čiastočne zdieľa. Za tých okolností si myslieť, že akýkoľvek zákon, ale najmä takýto zákon, akého sme svedkami, môže zásadné zmeniť situáciu a že už sa nikdy nebudú môcť stať určité excesy, ktorými sme boli svedkami, že sa spravodlivosť nebude dať kúpiť, že všetky vysoko postavené osoby, ktoré niečo popáchajú, budú odhalené a budú aj po zásluhe potrestané, je pomerne naivné. A hlavne sa takéto zmeny nedajú dosiahnuť len samotnými inštitucionálnymi zmenami. Ak sa pozrieme na Českú republiku, kde zaviedli systém štátneho zastupiteľstva, robili pomerne rozsiahlu reformu, tak sme zároveň svedkami, toho, že v Českej republike zažívajú takmer identické problémy s tými na Slovensku, a to napriek úplne odlišnému inštitucionálnemu riešeniu vymáhania spravodlivosti. To by nám malo naznačiť, že ten problém nie je vo vhodnom riešení vzťahov, ktorý, keď sa správne, by som povedal, postaví z hlavy na nohy, tak zrazu bude všetko v poriadku. Ale naozaj je založený aj na obsadení prokuratúry a celej právnickej profesie, na vzťahoch, na vzorcoch správania, na povahe spoločenského a politického systému v krajine ako takej. Preto ten optimistický scénar, ktorý si dovolím prezentovať, ktorý, myslím si, ak sa táto reforma podarí, ju teda nielen schváliť, ale aj dobre zaviesť a usadiť, čo je podmienené aj generálnym prokurátorom, ktorý bude mať záujem ju implementovať, budú dva pozitívne výsledky. Jedno bude to, čo by som nazval pomalou personálnou kultiváciou prokuratúry. Tú budeme môcť pozorovať jednak na nových prokurátoroch, ktorí budú prijímaní, ale aj na kariérnej ceste existujúcich prokurátorov, kde budeme ju môcť pozorovať aj rýchlejšie, v tom optimistickom scénari. To znamená na ľuďoch, že zo systému budú vyberaní tí pracovitejší, čestnejší a schopnejší na úlohy okresných, krajských alebo teda v rámci systému vedúcich prokurátorov v miere väčšej ako v minulosti. To je jedna výhoda, ktorú, ak sa to podarí, získame. A druhá výhoda je, že vďaka väčšej verejnej kontrole, aj teda tej personálnej kultivácii sa budú pomerne rýchlo eliminovať najväčšie deviácie v činnosti prokuratúry, ktorých sme svedkami a aby som povedal, až také nepochopiteľné konania niektorých jej činovníkov. Ale viac pravdepodobne z krátkeho hľadiska nezískame. Mysliac si teda naozaj, že sa zo slovenskej prokuratúry stane, nechcem tu teraz menovať, ani nemám žiadne vzory, ale niečo, čo je razantne zásadne ďaleko od dnešného stavu, je nielen naivné, ale v zásade asi aj nesprávne. A to preto, že snaha o takúto skutočnú radikálnu zmenu, ktorá by sa dala napísať, by vytvorila možno oveľa viac rizík, ako by vyriešila týchto problémov. Pretože, ako som už povedal, nebudem to teda opakovať, tie základné problémy prokuratúry sú naozaj v celkovom personálnom nastavení prokuratúry, v celkovom, ale aj v personáliách a vzorcoch profesie, právnickej profesie ako takej a ale aj v celkových charakteristikách našej krajiny v jej momentálnom vývoji.
Pesimistický scenár, ktorý bohužiaľ je tiež pravdepodobný, je, že dokonca aj takúto ambicióznu a pomerne zásadnú zmenu ten systém dokáže absorbovať a vyrovnať sa s ňou bez výraznejšej zmeny. V tej súvislosti si dovolím odcitovať môj obľúbený výrok bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina, ktorý možno citovať naozaj pri mnohých veciach a dnes obzvlášť, kde on povedal: Chceli sme to urobiť lepšie, ale dopadlo to ako vždy. Za tých okolností je možné, že o tri roky si povieme aj toto, to je osobitne pravdepodobné, ak by bol zvolený generálny prokurátor, ktorý by nemal záujem napĺňať ducha takejto reformy, ale ho torpédovať, alebo teda mal úplne zásadne inú predstavu o fungovaní prokuratúry. Preto tá voľba je minimálne rovnako dôležitá ako táto reforma. Toto je podľa mňa dnešné reálne riziko tej reformy, nie politizácia prokuratúry. Obzvlášť po tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli schválené v ústavnoprávnom výbore vďaka našim kolegom, si myslím, že tie riziká sú extrémne obmedzené a určite nižšie ako dnes. Ale riziko je v tom, že sa podarí túto reformu povedal by som absorbovať bez úhony zo strany existujúceho systému. A to je riziko, voči ktorému sa treba brániť.
Takisto si neviem celkom vysvetliť tie argumenty nejakých zbytočných zmien alebo politizácie v tom, keď každý, kto sa pozrie na tie navrhované zmeny v širších súvislostiach zmien na Slovensku aj vo verejnej, aj v súkromnej sfére za posledných 20 rokov, tak to, čo vidíme, je, že toto je oneskorená modernizácia prokuratúry a toto je v podstate dobiehanie stavu v mnohých iných súčastiach spoločnosti v tom, ako sú v nich organizované vzťahy. Je to naozaj zavedenie základných pravidiel normálneho sveta, nie je to nejaký skok k líderstvu. Nie je to niečo, na základe čoho by sa prokuratúra stala najlepšie fungujúcou verejnou inštitúciou, alebo teda z hľadiska najmä nastavenia pravidiel, keďže na to tu sme. To znamená, priznám sa, že neviem si celkom vysvetliť ten, to, čo niekto tu nazval zúrivé útoky, môžeme to nazvať vášnivé útoky, to je asi jedno, a teda v každom prípade razantné útoky opozície na tento návrh ako na niečo, čo zásadne otvorí cestu politizácii prokuratúry, resp. ju to zabezpečí. Pretože naozaj nevidím tam ustanovenia, ktoré by k tomu speli. Ale hovorím, vidím tam naozaj skôr riziko toho, že o štyri roky v dobrom scenári budeme hovoriť, že áno, prokuratúra sa vydala na inú cestu, než na akú bola v minulosti a je to dobré, ale tak isto je tam nenulová šanca, že o štyri roky povieme, že prokuratúra sa síce, pokúsili sme sa zmeniť tú cestu, ale spojenectvo časti prokuratúry a časti politikov pri implementácii takejto reformy zabezpečila to, že skutočná zmena nastala v oveľa menšej miere. Za tých okolností sa môžeme spoliehať aspoň na to, čo pani ministerka tiež zakomponovala do reformy, a to je to zvýšenie transparentnosti, to znamená, ak sa nezmení vnútorná schopnosť prokuratúry byť iná, tak aspoň vďaka tej vonkajšej kontrole nejaká zmena nastane. To je niečo, čo koniec koncov môžeme pozorovať aj slovenskej politike. Ja si nedovolím tvrdiť, že slovenskí politici sú v priemere mravnejší ako slovenskí prokurátori, ale chovajú sa inak dneska v mnohých ohľadoch práve preto, že sú pod neustálou verejnou kontrolou a neustálym verejným prefackávaním, ak teda, či už predpisy alebo iné normy správania porušujú.
To znamená, že to by som povedal, že to je ten, nazvime to základný variant, ten pesimistický variant, je tlak cez verejnú kontrolu. A optimistický variant je, že sa spojí s vnútornou zmenou prokuratúry. Ten pesimistický variant neznie zle, koniec koncov aj slovenská politika sa vyvinula v mnohom k lepšiemu, aj mnohé iné súčasti práva len na základe toho verejného tlaku. Ja si však začínam uvedomovať v posledných mesiacoch, že to má veľké limity.
Práve na Slovensku môžeme pozorovať, že máme často nefunkčné verejné inštitúcie, ktoré majú zabezpečovať práve takéto sofistikovanejšie vymáhanie pravidiel aj voči politikom, či hovorím o NKÚ alebo úrade pre verejné obstarávanie. A tak isto môžeme pozorovať, že tieto úrady často neplnia túto úlohu v takej miere, v akej by to bolo vhodné a ich činnosť je potom nahrádzaná najmä médiami.
To má výhodu v tom, že zlo nezostane by som povedal neodhalené a má to tú nevýhodu, že médiá nie sú štrukturálne stavané na to, aby vedeli posudzovať komplexné veci, osobitne povedzme v trestnoprávnej rovine. To znamená, denník SME nikdy nemôže nahradiť generálnu prokuratúru, pokiaľ ide o nástenku. A Týždeň nikdy nemôže nahradiť generálnu prokuratúru pri Hedvige Malinovej, o ktorom hovoril predseda Zajac. Nielen teda v tom, že nemá tú vynucovaciu právomoc, čo je jasné, že teda nemôže nič spraviť, ale aj v tom, že naozaj posúdenie týchto otázok je aj technicky a časovo veľmi náročné. Z tohto dôvodu len chcem povedať, že ak výsledkom tejto reformy bude väčšia miera verejnej kontroly prokuratúry, bude to dobre, bude to lepšie ako dnes, ale nebude to stačiť na to, čo potrebujeme. Preto ja veľmi dúfam, jednak nielenže sa nám podarí túto reformu schváliť, ale že sa podarí naplniť aj tie ustanovenia reformy, ktoré tam osobne vniesla pani ministerka, a to sú tie, ktoré sa týkajú naozaj personálnej kultivácie prokuratúry a zmeny jej pôsobenia tak, aby sme nemuseli závisieť len na tom extrémnom tlaku. Nemám rád tie floskule typu že väčšina sudcov, väčšina prokurátorov sú čestní a poctiví ľudia. Nie preto, že by neboli pravdivé. Ja osobne o tom nepochybujem, ale preto, že máme skúsenosť, aj napr. z obdobia pána ministra vtedajšieho Harabina, že väčšina ľudí v akejkoľvek nejakej mocou ovládanej profesii sa nakoniec prispôsobí tej vyššej moci, pokiaľ nemá proti tomu účinnú ochranu.
A to je druhá a možno posledný bod, v ktorom vidím význam tejto reformy, je, že on, povedzme si to úprimne, otvára dvere pre väčšiu občiansku statočnosť jednotlivých účastníkov toho celého reťazca, práve preto, že zexplicitňuje tie vzťahy a teda chráni lepšie ľudí pred tým, jednotlivých ľudí v tých rôznych skupinách a tých rôznych úrovniach, pred tlakom zhora, či už formálnym alebo neformálnym. Takže je väčšia šanca, že sa dožijeme, by som povedal, väčšej občianskej statočnosti jednotlivých prokurátorov. To znamená, to je zásadná vec, pretože ak sa pozrieme opäť na Českú republiku, aby sme neboli izolovaní a obsesovaní sami sebou, v Českej republike pri kauze Čunek sa našli štátni zástupcovia, ktorí išli proti vláde, ale boli zhora v podstate postupne vytlačení zo systému. Dnes po výmene najvyššieho štátneho zástupcu sa tam niektorí z nich vracajú a ten, naopak, sa snaží odstrániť zo systému práve tých ľudí, ktorí ten systém najviac deformovali v prospech politikov, treba povedať, alebo v prospech tých, tej nečestnej časti politikov, aby som bol presnejší, nie politikov ako celku.
Takže tu preto skončím, tam skoro, kde som začal. A to je tým, že naozaj táto reforma bez zvolenia generálneho prokurátora, ktorý iste nemusí byť dokonalý, ale splní základné nároky nielen na kompetentnosť, ale aj na integritu, sa obávam, že bude len polovičkou cesty. A preto nám všetkým držím palce, aby sme nielen dnes schválili túto novelu, ale aby sme aj v priebehu niekoľkých týždňov takého generálneho prokurátora dokázali zvoliť.
Ďakujem.
Ďakujem pekne. Takže dovoľte mi vyjadriť sa k predkladanému návrh zákona v druhom čítaní. Dovoľte mi povedať, že na úvod tá debata, aj v prvom čítaní som tiež vystúpil, je pomerne obsiahla. Bolo v nej veľa povedané, nemá to asi význam až tak opakovať. Pokúsim sa možno povedať veci, ktoré buď nezazneli, alebo zazneli menej často. To vyplýva aj z toho, že v politike často platí pravidlo, že pravda je tam, kde je väčšina. A najmä poslanci strany SMER sa dnes pokúšajú toto pravidlo využiť v rozprave v tom, že hoci väčšinu v tejto snemovni nemajú, nazdávajú sa, myslím si, že ak budú mať väčšinu v rozprave, tak vytvoria dojem, že ide vlastne v tejto debate o výber medzi, povedzme, dobrým a vhodným status quo a nejakou radikálnou, politizujúcou novelou z dielne pani ministerky. Skúsme teda, hoci ja neprevážim všetky tie plamenné prejavy a faktické poznámky, chvíľu hovoriť o tom, ako to je to naozaj a čo tento zákon prinesie a čo neprinesie.
Začnem však všeobecnou otázkou, že či prokuratúra potrebuje zmenu. Odpoveďou tejto vlády už v samotnom programovom vyhlásení bolo, že áno. A treba však povedať, že tento návrh, ktorý je na stole, ide nad rámec toho, čo bolo obsiahnuté v programovom vyhlásení, svojou mierou komplexnosti a ucelenosti, ale nejde ďalej z hľadiska hodnôt a celkových cieľov. Ale táto vládna koalícia aj v programovom vyhlásení, aj v tomto návrhu, ktorý schválila vláda, ktorý Národná rada posunula do druhého čítania, povedala, že áno, prokuratúra potrebuje komplexnú zmenu, nielen personálnu zmenu, ktorej sme teraz, dúfajme, že v najbližších týždňoch svedkami. Poslanci strany SMER, alebo teda opozícia ako celkovo, ale SNS k tomu veľmi nevystupuje, najprv zastávali opačné stanovisko, kde hovorili, že status quo je dobré. Maximálne možno nejaké úplné maličkosti treba doladiť. Keď si spomenieme na vystúpenie pána podpredsedu Fica v prvom čítaní v rozprave, takisto aj k samotnej zmene voľby prokurátora, ale aj k zákonu o prokuratúre, keď si spomeniem na iné vystúpenia zástupcov opozície, tak dlho tá odpoveď bola, že vlastne všetko je v poriadku a jediný, ktorý tu vymýšľa nejaké problémy s prokuratúrou, je koalícia, resp. pani ministerka, ako jej zámienka na obsadenie prokuratúry a jej politizáciu. Takáto interpretácia reality však zjavne nezodpovedá realite a nezodpovedá dokonca ani vnímaniu voličov naprieč politickým spektrom a občanov. A preto aj opozícia pociťovala a pociťuje potrebu zrazu zmeniť svoju rétoriku. A už sme boli svedkami toho, že v tomto parlamente bola zrazu predložená z dielne SMER-u tiež novela zákona o prokuratúre, ktorá zrazu pocítila potrebu rôzne ustanovenia novelizovať, to ešte mesiac predtým boli úplne v poriadku. A keď sa to nepodarilo, tak pán poslanec Madej tu plánuje predložiť, aspoň teda podľa toho, čo bolo rozdané, 18-stranový pozmeňovací návrh, čo je niečo, čo mu len s radosťou pripomeniem najbližšie, keď sa bude rozčuľovať nad právnou kultúrou tejto snemovne a nad tým, ako sa tu na poslednú chvíľu prerokovávajú rozsiahle a vec zásadne meniace návrhy. Ale to len taká poznámka bokom.
Čo je podstatné, je teda, zdá sa v tejto chvíli, že na rozdiel povedzme podľa stavu ešte pre mesiacom, pred dvoma mesiacmi, existuje zhoda na potrebe reformy prokuratúry. Zhoda neexistuje na podobe. Ja by som v tej súvislosti chcel vás dnes sa pokúsiť presvedčiť o troch zdanlivo protichodných záveroch. Prvý ten záver je, že to, čo nám ponúka vláda zosobnená pani ministerkou, je razantná reforma prokuratúry. Druhý záver však je, že tá reforma je nedostatočne radikálna z hľadiska výsledku, ku ktorému povedie. A ten tretí záver je, že, a to je ale dobré, lebo, lebo jednorázovým skokom sa zem zasľúbená dosiahnuť nedá, minimálne nie v našich podmienkach. Takže, o tom by som chcel dnes hovoriť a na tom postaviť aj svoj postoj k tejto novele ako takej.
Bod prvý, o tom, že je to naozaj razantná reforma, o tom netreba asi veľa hovoriť. To tu bolo povedané, ale naozaj zavádzanie základných prvkov transparentnosti a verejnej kontroly do rôznych procesov, zavádzanie štandardného procesu kariérneho manažmentu do prokuratúry, nie založeného na moci a vôli jedného človeka. Zavádzanie štandardného procesného manažmentu do práce prokuratúry, opäť nie je založené do nejakých tieňových, do nejakej práce tieňov. To sú všetko veci, ktoré, si myslím, sú úplne základné a štandardné, ale zároveň zásadne a významne zmenia fungovanie prokuratúry, ak sa stanú zákonom, ak ich táto snemovňa schváli. Možno viac treba hovoriť o tom, prečo je to reforma, ktorá je nedostatočne radikálna z hľadiska k výsledku, ku ktorému povedie. Vo vzťahu k justícii máme dnes na Slovensku, a teraz justíciou myslím teda vymáhanie zákona, či už políciu, prokuratúru alebo súdy. Dnes panuje všeobecná atmosféra veľmi výraznej nedôvery medzi ľuďmi tejto krajiny a akokoľvek môže byť táto nedôvera nespravodlivá voči konkrétnym policajtom, prokurátorom alebo sudcom, ktorí si vykonávajú svoju prácu čestne a s najlepším vedomím a svedomím, je to nedôvera, ktorá je oprávnená z hľadiska systému ako takého, ako funguje, aké výsledky vykazuje.
Zároveň však to aj znamená, že zmena sa z definície nemôže udiať, by som povedal, jednorazovo, skokovo a s optimálnym výsledkom. A to jednoducho preto, že vymáhanie spravodlivosti vrátane prokuratúry pre ne je kľúčová práca jednotlivých ľudí: A je to práca špecialistov, ktorí sa vyvíjajú, kariérne roky, ak nie desaťročia v rámci toho systému. Nehľadiac o tom, že celý systém prokuratúry je na Slovensku usadený z hľadiska ľudského v právnickej profesii, z ktorej čerpá všetkých svojich, teda zamestnancov alebo členov, a ktorá ako taká mnohé problematické procesy a hodnoty s týmto systémom aspoň čiastočne zdieľa. Za tých okolností si myslieť, že akýkoľvek zákon, ale najmä takýto zákon, akého sme svedkami, môže zásadné zmeniť situáciu a že už sa nikdy nebudú môcť stať určité excesy, ktorými sme boli svedkami, že sa spravodlivosť nebude dať kúpiť, že všetky vysoko postavené osoby, ktoré niečo popáchajú, budú odhalené a budú aj po zásluhe potrestané, je pomerne naivné. A hlavne sa takéto zmeny nedajú dosiahnuť len samotnými inštitucionálnymi zmenami. Ak sa pozrieme na Českú republiku, kde zaviedli systém štátneho zastupiteľstva, robili pomerne rozsiahlu reformu, tak sme zároveň svedkami, toho, že v Českej republike zažívajú takmer identické problémy s tými na Slovensku, a to napriek úplne odlišnému inštitucionálnemu riešeniu vymáhania spravodlivosti. To by nám malo naznačiť, že ten problém nie je vo vhodnom riešení vzťahov, ktorý, keď sa správne, by som povedal, postaví z hlavy na nohy, tak zrazu bude všetko v poriadku. Ale naozaj je založený aj na obsadení prokuratúry a celej právnickej profesie, na vzťahoch, na vzorcoch správania, na povahe spoločenského a politického systému v krajine ako takej. Preto ten optimistický scénar, ktorý si dovolím prezentovať, ktorý, myslím si, ak sa táto reforma podarí, ju teda nielen schváliť, ale aj dobre zaviesť a usadiť, čo je podmienené aj generálnym prokurátorom, ktorý bude mať záujem ju implementovať, budú dva pozitívne výsledky. Jedno bude to, čo by som nazval pomalou personálnou kultiváciou prokuratúry. Tú budeme môcť pozorovať jednak na nových prokurátoroch, ktorí budú prijímaní, ale aj na kariérnej ceste existujúcich prokurátorov, kde budeme ju môcť pozorovať aj rýchlejšie, v tom optimistickom scénari. To znamená na ľuďoch, že zo systému budú vyberaní tí pracovitejší, čestnejší a schopnejší na úlohy okresných, krajských alebo teda v rámci systému vedúcich prokurátorov v miere väčšej ako v minulosti. To je jedna výhoda, ktorú, ak sa to podarí, získame. A druhá výhoda je, že vďaka väčšej verejnej kontrole, aj teda tej personálnej kultivácii sa budú pomerne rýchlo eliminovať najväčšie deviácie v činnosti prokuratúry, ktorých sme svedkami a aby som povedal, až také nepochopiteľné konania niektorých jej činovníkov. Ale viac pravdepodobne z krátkeho hľadiska nezískame. Mysliac si teda naozaj, že sa zo slovenskej prokuratúry stane, nechcem tu teraz menovať, ani nemám žiadne vzory, ale niečo, čo je razantne zásadne ďaleko od dnešného stavu, je nielen naivné, ale v zásade asi aj nesprávne. A to preto, že snaha o takúto skutočnú radikálnu zmenu, ktorá by sa dala napísať, by vytvorila možno oveľa viac rizík, ako by vyriešila týchto problémov. Pretože, ako som už povedal, nebudem to teda opakovať, tie základné problémy prokuratúry sú naozaj v celkovom personálnom nastavení prokuratúry, v celkovom, ale aj v personáliách a vzorcoch profesie, právnickej profesie ako takej a ale aj v celkových charakteristikách našej krajiny v jej momentálnom vývoji.
Pesimistický scenár, ktorý bohužiaľ je tiež pravdepodobný, je, že dokonca aj takúto ambicióznu a pomerne zásadnú zmenu ten systém dokáže absorbovať a vyrovnať sa s ňou bez výraznejšej zmeny. V tej súvislosti si dovolím odcitovať môj obľúbený výrok bývalého ruského premiéra Viktora Černomyrdina, ktorý možno citovať naozaj pri mnohých veciach a dnes obzvlášť, kde on povedal: Chceli sme to urobiť lepšie, ale dopadlo to ako vždy. Za tých okolností je možné, že o tri roky si povieme aj toto, to je osobitne pravdepodobné, ak by bol zvolený generálny prokurátor, ktorý by nemal záujem napĺňať ducha takejto reformy, ale ho torpédovať, alebo teda mal úplne zásadne inú predstavu o fungovaní prokuratúry. Preto tá voľba je minimálne rovnako dôležitá ako táto reforma. Toto je podľa mňa dnešné reálne riziko tej reformy, nie politizácia prokuratúry. Obzvlášť po tých pozmeňovacích návrhoch, ktoré boli schválené v ústavnoprávnom výbore vďaka našim kolegom, si myslím, že tie riziká sú extrémne obmedzené a určite nižšie ako dnes. Ale riziko je v tom, že sa podarí túto reformu povedal by som absorbovať bez úhony zo strany existujúceho systému. A to je riziko, voči ktorému sa treba brániť.
Takisto si neviem celkom vysvetliť tie argumenty nejakých zbytočných zmien alebo politizácie v tom, keď každý, kto sa pozrie na tie navrhované zmeny v širších súvislostiach zmien na Slovensku aj vo verejnej, aj v súkromnej sfére za posledných 20 rokov, tak to, čo vidíme, je, že toto je oneskorená modernizácia prokuratúry a toto je v podstate dobiehanie stavu v mnohých iných súčastiach spoločnosti v tom, ako sú v nich organizované vzťahy. Je to naozaj zavedenie základných pravidiel normálneho sveta, nie je to nejaký skok k líderstvu. Nie je to niečo, na základe čoho by sa prokuratúra stala najlepšie fungujúcou verejnou inštitúciou, alebo teda z hľadiska najmä nastavenia pravidiel, keďže na to tu sme. To znamená, priznám sa, že neviem si celkom vysvetliť ten, to, čo niekto tu nazval zúrivé útoky, môžeme to nazvať vášnivé útoky, to je asi jedno, a teda v každom prípade razantné útoky opozície na tento návrh ako na niečo, čo zásadne otvorí cestu politizácii prokuratúry, resp. ju to zabezpečí. Pretože naozaj nevidím tam ustanovenia, ktoré by k tomu speli. Ale hovorím, vidím tam naozaj skôr riziko toho, že o štyri roky v dobrom scenári budeme hovoriť, že áno, prokuratúra sa vydala na inú cestu, než na akú bola v minulosti a je to dobré, ale tak isto je tam nenulová šanca, že o štyri roky povieme, že prokuratúra sa síce, pokúsili sme sa zmeniť tú cestu, ale spojenectvo časti prokuratúry a časti politikov pri implementácii takejto reformy zabezpečila to, že skutočná zmena nastala v oveľa menšej miere. Za tých okolností sa môžeme spoliehať aspoň na to, čo pani ministerka tiež zakomponovala do reformy, a to je to zvýšenie transparentnosti, to znamená, ak sa nezmení vnútorná schopnosť prokuratúry byť iná, tak aspoň vďaka tej vonkajšej kontrole nejaká zmena nastane. To je niečo, čo koniec koncov môžeme pozorovať aj slovenskej politike. Ja si nedovolím tvrdiť, že slovenskí politici sú v priemere mravnejší ako slovenskí prokurátori, ale chovajú sa inak dneska v mnohých ohľadoch práve preto, že sú pod neustálou verejnou kontrolou a neustálym verejným prefackávaním, ak teda, či už predpisy alebo iné normy správania porušujú.
To znamená, že to by som povedal, že to je ten, nazvime to základný variant, ten pesimistický variant, je tlak cez verejnú kontrolu. A optimistický variant je, že sa spojí s vnútornou zmenou prokuratúry. Ten pesimistický variant neznie zle, koniec koncov aj slovenská politika sa vyvinula v mnohom k lepšiemu, aj mnohé iné súčasti práva len na základe toho verejného tlaku. Ja si však začínam uvedomovať v posledných mesiacoch, že to má veľké limity.
Práve na Slovensku môžeme pozorovať, že máme často nefunkčné verejné inštitúcie, ktoré majú zabezpečovať práve takéto sofistikovanejšie vymáhanie pravidiel aj voči politikom, či hovorím o NKÚ alebo úrade pre verejné obstarávanie. A tak isto môžeme pozorovať, že tieto úrady často neplnia túto úlohu v takej miere, v akej by to bolo vhodné a ich činnosť je potom nahrádzaná najmä médiami.
To má výhodu v tom, že zlo nezostane by som povedal neodhalené a má to tú nevýhodu, že médiá nie sú štrukturálne stavané na to, aby vedeli posudzovať komplexné veci, osobitne povedzme v trestnoprávnej rovine. To znamená, denník SME nikdy nemôže nahradiť generálnu prokuratúru, pokiaľ ide o nástenku. A Týždeň nikdy nemôže nahradiť generálnu prokuratúru pri Hedvige Malinovej, o ktorom hovoril predseda Zajac. Nielen teda v tom, že nemá tú vynucovaciu právomoc, čo je jasné, že teda nemôže nič spraviť, ale aj v tom, že naozaj posúdenie týchto otázok je aj technicky a časovo veľmi náročné. Z tohto dôvodu len chcem povedať, že ak výsledkom tejto reformy bude väčšia miera verejnej kontroly prokuratúry, bude to dobre, bude to lepšie ako dnes, ale nebude to stačiť na to, čo potrebujeme. Preto ja veľmi dúfam, jednak nielenže sa nám podarí túto reformu schváliť, ale že sa podarí naplniť aj tie ustanovenia reformy, ktoré tam osobne vniesla pani ministerka, a to sú tie, ktoré sa týkajú naozaj personálnej kultivácie prokuratúry a zmeny jej pôsobenia tak, aby sme nemuseli závisieť len na tom extrémnom tlaku. Nemám rád tie floskule typu že väčšina sudcov, väčšina prokurátorov sú čestní a poctiví ľudia. Nie preto, že by neboli pravdivé. Ja osobne o tom nepochybujem, ale preto, že máme skúsenosť, aj napr. z obdobia pána ministra vtedajšieho Harabina, že väčšina ľudí v akejkoľvek nejakej mocou ovládanej profesii sa nakoniec prispôsobí tej vyššej moci, pokiaľ nemá proti tomu účinnú ochranu.
A to je druhá a možno posledný bod, v ktorom vidím význam tejto reformy, je, že on, povedzme si to úprimne, otvára dvere pre väčšiu občiansku statočnosť jednotlivých účastníkov toho celého reťazca, práve preto, že zexplicitňuje tie vzťahy a teda chráni lepšie ľudí pred tým, jednotlivých ľudí v tých rôznych skupinách a tých rôznych úrovniach, pred tlakom zhora, či už formálnym alebo neformálnym. Takže je väčšia šanca, že sa dožijeme, by som povedal, väčšej občianskej statočnosti jednotlivých prokurátorov. To znamená, to je zásadná vec, pretože ak sa pozrieme opäť na Českú republiku, aby sme neboli izolovaní a obsesovaní sami sebou, v Českej republike pri kauze Čunek sa našli štátni zástupcovia, ktorí išli proti vláde, ale boli zhora v podstate postupne vytlačení zo systému. Dnes po výmene najvyššieho štátneho zástupcu sa tam niektorí z nich vracajú a ten, naopak, sa snaží odstrániť zo systému práve tých ľudí, ktorí ten systém najviac deformovali v prospech politikov, treba povedať, alebo v prospech tých, tej nečestnej časti politikov, aby som bol presnejší, nie politikov ako celku.
Takže tu preto skončím, tam skoro, kde som začal. A to je tým, že naozaj táto reforma bez zvolenia generálneho prokurátora, ktorý iste nemusí byť dokonalý, ale splní základné nároky nielen na kompetentnosť, ale aj na integritu, sa obávam, že bude len polovičkou cesty. A preto nám všetkým držím palce, aby sme nielen dnes schválili túto novelu, ale aby sme aj v priebehu niekoľkých týždňov takého generálneho prokurátora dokázali zvoliť.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:19
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:19
Ľudovít JurčíkĎakujem.
Ďakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.6.2011 o 14:19 hod.
Ing.
Ľudovít Jurčík
Videokanál poslanca
Ja by som chcel povedať kolegovi Beblavému, že tá veta, ktorú teda pán Černomyrdin povedal, znie trošku ináč. A konkrétne: Chceli sme to urobiť čo najlepšie, ale podarilo sa nám to ako vždycky. Presne toto povedal. Takže len to by som chcel povedať.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:20
Vystúpenie s faktickou poznámkou 14:20
Jozef ViskupičĎakujem.
Vystúpenie s faktickou poznámkou
1.6.2011 o 14:20 hod.
Mgr.
Jozef Viskupič
Videokanál poslanca
Ďakujem. Pán kolega, ja sledujem vždycky vaše vystúpenia, vy máte takú smolu. Asi trikrát sa mi stalo, že ako keby ste hovorili do prázdnej, do prázdneho pléna. Napriek tomu si myslím, že zaznelo viacero trefných poznámok. A jednu by som chcel zvlášť zdôrazniť, že, ako ste spomínali, dané status quo, niekedy úplne na začiatku prejavu, že komu to dané status quo vyhovuje a komu nie. Veľmi mi v tej debate chýba niečo také, presné pomenovanie toho, že niektoré veci, ktoré sa výrazne neriešia, a neriešia sa preto, že práve toto status quo niekomu vyhovuje. A vyhovuje mu možno preto, aby vplyvní, bohatí a možno mocní neboli prenasledovaní, lebo si to vedia vybaviť. Tak práve preto by sme mali čím ďalej viacej o tom hovoriť a možno snažiť sa, aj napriek výraznému nesúhlasu z opozičných radov, do toho strieľať, páliť a hovoriť teda, že treba zmenu. Takže napriek tomu, že počúvalo veľmi málo kolegov, oceňujem, že ste sa dostali k tomu, že ste to pomenovali.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:21
Vystúpenie v rozprave 14:21
Ondrej DostálChcel by som sa vo svojom príspevku venovať jednej parciálnej časti, konkrétne novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá je obsiahnutá v tomto návrhu. Chcel by som ju prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu doplniť o ďalšie slová, o ďalšie ustanovenie, keďže sa mení príslušné ustanovenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a bude tam obsahovať odkaz na osobitné predpisy. Čiže sprístupňovanie rozhodnutí prokurátora bude pokryté osobitným predpisom, sprístupňovanie rozhodnutí polície má byť riešené priamo v infozákone, lebo nie je pokryté osobitným predpisom. A ten návrh, tak ako je predložený, neobsahuje istý typ rozhodnutí, konkrétne rozhodnutia policajta v postupe pred začatím trestného stíhania. Sú tam pokryté už v tom súčasnom návrhu sprístupňovanie rozhodnutí policajta o postúpení veci, zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení a prerušení stíhania, ale nie je tým súčasným návrhom pokryté to, že odmietnutie veci alebo postúpenie veci na prejednanie v priestupkovom konaní alebo v disciplinárnom konaní, teda postup pred začatím trestného stíhania.
Vzhľadom na to predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý znie:
V čl. IV v bode 1 sa za slová "podľa osobitného predpisu" vkladajú slová "rozhodnutia policajta v postupe pred začatím trestného stíhania podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku,". Zdôvodnenie: Novela vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní zavádza taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sa sprístupňujú, sprístupňovať sa majú rozhodnutia podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, čiže rozhodnutia o postúpení veci, zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení a prerušení stíhania. Navrhuje sa doplniť, aby sa sprístupňovali aj rozhodnutia policajta v konaní pred začatím trestného stíhania podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku.
Tento návrh je prerokovaný a dohodnutý aj s predkladateľom. A aby som teda ilustroval, že je dôležité, aby boli podľa infozákona sprístupniteľné aj rozhodnutia tohto typu, dovolím si len zopár prípadov, keď bola vec odmietnutá vyšetrovateľom, nie zastavené trestné stíhanie alebo nie odmietnuté prokurátorom.
Kauza nákupu sanitiek Záchrannou a dopravnou zdravotnou službou Bratislava v roku 2009. Predaj emisií Žilinskou teplárenskou spoločnosťou v roku 2008. Trestné oznámenie bývalého vysokého policajného funkcionára Jozefa Šáteka na Roberta Fica, Roberta Kaliňáka v kauze Hedviga Malinová v súvislosti s tým, že nazreli do spisu a takto získané informácie zverejnili na tlačovej konferencii. Trestné oznámenie sudcu Najvyššieho súdu Petra Paludu na predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Trestné oznámenie Novej Generácie v súvislosti s falšovaním podpisov poslanca Národnej rady Jána Slotu na prezenčných listinách Národnej rady. Trestné oznámenie v súvislosti s postupom polície počas návštevy čínskeho prezidenta v Bratislave v roku 2009. Trestné oznámenie v súvislosti s vývozom policajnej výbušniny z Popradu do Írska v januári 2010. Teraz nechcem rozoberať tie jednotlivé kauzy, či bolo to opodstatnené, alebo nebolo opodstatnené, ani to, aký tam bol ďalší postup, či tam boli použité nejaké opravné prostriedky, alebo nie. Chcem tým len ilustrovať, že aj takéto závažné, spoločensky závažné kauzy boli riešené tým, že bola tá vec odmietnutá. A preto si myslím, že je dôležité, aby aj tento typ rozhodnutí bolo možné sprístupňovať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a dovoľujem si požiadať vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Vážený pán podpredseda, vážená pani ministerka, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebudem tu opakovať to, čo hovoril Peter Zajac, ktorý zhrnul, aký je postoj štvorice poslancov OKS k návrhu zákona. A ten je, samozrejme, jednoznačne podporný, lebo si uvedomujeme dôležitosť zmeny v oblasti spravodlivosti, v oblasti boja proti korupcii a nie sme spokojní so súčasným stavom prokuratúry a sme hlboko presvedčení o tom, že si vyžaduje zásadné zmeny.
Chcel by som sa vo svojom príspevku venovať jednej parciálnej časti, konkrétne novele zákona o slobodnom prístupe k informáciám, ktorá je obsiahnutá v tomto návrhu. Chcel by som ju prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu doplniť o ďalšie slová, o ďalšie ustanovenie, keďže sa mení príslušné ustanovenie zákona o slobodnom prístupe k informáciám a bude tam obsahovať odkaz na osobitné predpisy. Čiže sprístupňovanie rozhodnutí prokurátora bude pokryté osobitným predpisom, sprístupňovanie rozhodnutí polície má byť riešené priamo v infozákone, lebo nie je pokryté osobitným predpisom. A ten návrh, tak ako je predložený, neobsahuje istý typ rozhodnutí, konkrétne rozhodnutia policajta v postupe pred začatím trestného stíhania. Sú tam pokryté už v tom súčasnom návrhu sprístupňovanie rozhodnutí policajta o postúpení veci, zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení a prerušení stíhania, ale nie je tým súčasným návrhom pokryté to, že odmietnutie veci alebo postúpenie veci na prejednanie v priestupkovom konaní alebo v disciplinárnom konaní, teda postup pred začatím trestného stíhania.
Vzhľadom na to predkladám pozmeňujúci návrh, ktorý znie:
V čl. IV v bode 1 sa za slová "podľa osobitného predpisu" vkladajú slová "rozhodnutia policajta v postupe pred začatím trestného stíhania podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku,". Zdôvodnenie: Novela vo vzťahu k rozhodovacej činnosti súdov a orgánov činných v trestnom konaní zavádza taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sa sprístupňujú, sprístupňovať sa majú rozhodnutia podľa druhej časti druhej hlavy piateho dielu Trestného poriadku, čiže rozhodnutia o postúpení veci, zastavení trestného stíhania, podmienečnom zastavení a prerušení stíhania. Navrhuje sa doplniť, aby sa sprístupňovali aj rozhodnutia policajta v konaní pred začatím trestného stíhania podľa druhej časti prvej hlavy Trestného poriadku.
Tento návrh je prerokovaný a dohodnutý aj s predkladateľom. A aby som teda ilustroval, že je dôležité, aby boli podľa infozákona sprístupniteľné aj rozhodnutia tohto typu, dovolím si len zopár prípadov, keď bola vec odmietnutá vyšetrovateľom, nie zastavené trestné stíhanie alebo nie odmietnuté prokurátorom.
Kauza nákupu sanitiek Záchrannou a dopravnou zdravotnou službou Bratislava v roku 2009. Predaj emisií Žilinskou teplárenskou spoločnosťou v roku 2008. Trestné oznámenie bývalého vysokého policajného funkcionára Jozefa Šáteka na Roberta Fica, Roberta Kaliňáka v kauze Hedviga Malinová v súvislosti s tým, že nazreli do spisu a takto získané informácie zverejnili na tlačovej konferencii. Trestné oznámenie sudcu Najvyššieho súdu Petra Paludu na predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Trestné oznámenie Novej Generácie v súvislosti s falšovaním podpisov poslanca Národnej rady Jána Slotu na prezenčných listinách Národnej rady. Trestné oznámenie v súvislosti s postupom polície počas návštevy čínskeho prezidenta v Bratislave v roku 2009. Trestné oznámenie v súvislosti s vývozom policajnej výbušniny z Popradu do Írska v januári 2010. Teraz nechcem rozoberať tie jednotlivé kauzy, či bolo to opodstatnené, alebo nebolo opodstatnené, ani to, aký tam bol ďalší postup, či tam boli použité nejaké opravné prostriedky, alebo nie. Chcem tým len ilustrovať, že aj takéto závažné, spoločensky závažné kauzy boli riešené tým, že bola tá vec odmietnutá. A preto si myslím, že je dôležité, aby aj tento typ rozhodnutí bolo možné sprístupňovať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a dovoľujem si požiadať vás o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.
Ďakujem.
Autorizovaný
14:21
Vystúpenie v rozprave 14:21
Róbert Madej
10.
10.
10.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj s ohľadom na avizované pozmeňovacie návrhy, ktorých bude určite dosť, pretože po odbornej stránke máme čo k tomuto návrhu zákona povedať, sa, prosím, pohodlne usaďte, a verím, že túto diskusiu obohatím konštruktívnymi pripomienkami k predmetnému návrhu zákona.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj s ohľadom na avizované pozmeňovacie návrhy, ktorých bude určite dosť, pretože po odbornej stránke máme čo k tomuto návrhu zákona povedať, sa, prosím, pohodlne usaďte, a verím, že túto diskusiu obohatím konštruktívnymi pripomienkami k predmetnému návrhu zákona.
Včera pani ministerka ohlásila, že SMER hodlá robiť len politické divadlo, že nemienime vôbec konštruktívne diskutovať, čím v zásade predpokladám, že sa vyjadrovala k diskusii, ktorá ešte vôbec ani neprebehla. Dúfam, že v týchto vyjadreniach, ktoré uviedla pani ministerka, pani ministerku vážne sklamem, pretože máme veľké množstvo pozmeňovacích návrhov, ktorými chceme presvedčiť aj túto Národnú radu Slovenskej republiky, že pokiaľ má byť vôbec nejaký dopyt po zmene v justícii, tento dopyt sa dá uspokojiť inak, a dá sa uspokojiť tak, že sa nebude zasahovať do nezávislého postavenia prokuratúry a že prokuratúra, ktorá je jeden z najvýznamnejších ústavných orgánov, ktorý v rámci svojej štruktúry rozhoduje o živote ľudí, o osudoch ľudí, o ich slobode, o ich súkromí a mnohých ďalších aspektoch života, nebude spolitizovaná. Pretože z vašich zákonov, ktoré v oblasti justície, dámy a páni z koalície, robíte, z vašich zákonov cítiť a je jasný vplyv politickej moci do súdnictva, do prokuratúry a do polície. Návrh zákona o prokuratúre mal do istej miery aj svoje zrkadlo, ktoré sme predložili my poslaneckým návrhom zákona. Ten bol tiež veľmi rozsiahly a mnoho z tých zmien, ktoré sme uvádzali tam, budem uvádzať aj v rámci pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní. Máme rôzne názory, dámy a páni, na niekoľko najzávažnejších bodov v rámci tohto návrhu zákona. Máme rôzne názory na predkladanie záväzných stanovísk, ktoré nemôže predkladať minister, pri ktorých nemôže výraznou mierou participovať výkonná moc, tak ako sa o to snažíte. Máme iné názory aj na vytváranie výberových komisií, kde väčšinu, väčšinu členov výberových komisií alebo rozhodujúce množstvo bude práve ovplyvnené zástupcami výkonnej moci a zákonodarnej moci. Teda politikmi, ktorí asi majú ambíciu bojovať proti iným politikom, nepriateľom, využiť a zneužiť svoju moc, a neváhajú využiť na to aj trestné konanie. Výber prokurátorov, to znamená rozhodovanie o tom, kto má byť a kto nemá byť prokurátorom, nemá byť, dámy a páni, na vládnej koalícii a nemá byť určite na vás. Výber prokurátora, človeka, ktorý by mal byť mimoriadne nadaný, vzdelaný, má mať jedno z najlepších vzdelaní odborov, tak tento, tento výber by mal byť na odborníkoch, ktorí by nemali pochádzať, podľa môjho názoru, z prostredia politiky a ľudí na základe spoločenskej objednávky - vládna koalícia, obsaďme si všetko posledné, nezávislé, čo v štáte zostalo. Ďalšie zasahovanie do prokuratúry sú disciplinárne konania, kde, samozrejme, možnosť návrhové opatrenie pre ministra až po kreáciu disciplinárnych komisií, hovorí všetko o tom, ako zase bude vládna koalícia tlačiť a zasahovať do prokuratúry, ktorej, pripomínam, nezávislé postavenie vyplýva z ôsmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Množstvo ďalších a ďalších pozmeňovacích návrhov a vecí, ktoré chcete zmeniť, môžeme diskutovať dopodrobna. Ja by som si ale dovolil povedať ešte jednu pripomienku k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené v rozprave, pardon, nie v rozprave, vo výbore, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, ktoré sa dostali do spoločnej správy. A predpokladám, že ako nejaký kompromis koalície, ktorý by mal byť dosiahnutý aj pár tými poslancami vládnej koalície, ktorí úplne s týmto návrhom zákona nesúhlasia, by malo byť považované za veľké víťazstvo. Ja to za veľké víťazstvo nevidím a dovolím si odôvodniť, prečo.
Ôsmy pozmeňovací návrh zo spoločnej správy, ktorý navrhuje ústavnoprávny výbor, upravuje tvorbu výberovej komisie po novom, lebo pani ministerka už oprávnene bude môcť hovoriť o tom, že však to chceme zmeniť, bude to inak. Po novom by teda asi vládna koalícia mala záujem, aby výberové konanie na prokurátorov uskutočňovala šesťčlenná výberová komisia. Tá komisia by sa mala skladať na šesť mesiacov na určitú lehotu žrebom tak, že po troch členoch výberovej komisie bude určených, budú určovať troch ústavnoprávny výbor a troch rada prokurátorov z kandidátov zvolených radou prokurátorov. Čo je na tomto veľmi zaujímavé, je to, že na účely vytvorenia databázy týchto kandidátov, samozrejme, sa bude vyberať, sa bude vyberať z databázy, ktorá bude zostavená v Národnej rade podľa pomeru politických síl. Zaznejú argumenty, že veď žrebom, keď sa určí, môže tam mať niekedy väčšinu opozícia, niekedy väčšinu koalícia. K tomu si dovolím povedať niekoľko poznámok. V demokracii by sme mali hľadať najlepšieho kandidáta aj za člena výberovej komisie. Zostavovať nejakú výberovú komisiu žrebom je už neschopnosť, možno vyjadruje neschopnosť demokracie vybrať najvhodnejšiu osobu, aj tú osobu, ktorá by mala vyberať potom v rámci personálnych oprávnení prokurátora, ktorý by mal nastúpiť na voľné miesto prokurátora. To znamená, žreb ako taký nie je garancia kvality.
Ale to nie je jediný problém, pretože súčasné obdobie deviatich mesiacov vlády Ivety Radičovej preukázalo, že pani ministerka Žitňanská je deväť mesiacov napr. schopná nevypísať výberové konanie na sudcu. Jednoducho, nepáčia sa nám právne predpisy, na základe ktorých by sme mali určovať počet voľných miest na súdoch, tak si nevypíšeme deväť mesiacov výberové konania. Keď si zmeníme zákony, tak, ako nám vyhovujú, pod rúškom transparentnosti spolitizujeme všetko a už si budeme môcť vyberať sudcoch podľa farby. Modrých áno, zelených nie, oranžových tiež nie. Tak následne už výberové konania sa rozbehnú. A keď si zoberieme tú paralelu, že ministerstvo je schopné využiť svoje oprávnenia vtedy, keď je potrebné, dávam na zváženie, že či niekto takým istým spôsobom, dámy a páni, nerozmýšľal o tom, že výber prokurátorov sa bude robiť rovnako. No jednoducho, keď nad tých šesť mesiacov vyžrebujete alebo vyžrebuje vládna koalícia členov výberovej komisie, ktorí nie sú vhodní, tak tých šesť mesiacov sa voľné miesta prokurátorov obsadzovať nebudú. A keď sa vyžrebuje väčšina členov takých, ktorí vhodní sú, tak zrazu sa otvoria voľné miesta prokurátorov a tie sa budú obsadzovať. Táto účelovosť vychádza z doterajších skúseností, ako sa správa ministerstvo spravodlivosti a to je dôkazom toho, že zjavne, zjavne posun, ktorý sa prezentoval, že má byť posun k lepšiemu, k menšiemu ovplyvňovaniu, politickému ovplyvňovaniu a výberu v rámci výberových komisií to až tak stransparentnenie a odpolitizovanie nie je, ako sa na prvý pohľad zdá.
Nehovoriac o tom, že samotný výber generálneho prokurátora, ktorý ste, dámy a páni, urýchlili tak, ako sa už pomaly nikde nedalo. Novela zákona o rokovacom poriadku nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia. Dneska, včera ohlásil pán predseda Národnej rady, že ide vyhlásiť voľbu, dneska už sedel ústavnoprávny výbor prvýkrát k volebnému poriadku, ale aj na naše výhrady, že sa všetko šije horúcou ihlou, sa tento bod odložil na neskôr. Jednoducho stoj čo stoj. Neviem, či sa, dámy a páni, bojíte Ústavného súdu, aby sme stihli zvoliť verejnou voľbou generálneho prokurátora pred tým, než ústavný súd o niečom rozhodne, a nedajme mu šancu. Tak si chcete takýmto spôsobom zabezpečiť politický vplyv v prokuratúre. A po voľbe generálneho prokurátora nebudem mať pochybnosť, dámy a páni, ani o tom, že si takýmto spôsobom poriešite aj druhú časť, druhú časť výberových komisií, tak ako sú navrhnuté v spoločnej správe. Dovoľte mi, nakoľko v zásade už v rámci rozpravy bolo toho povedané dosť, kolegovia sa vyjadrili, a stále zotrvávame na tom, že predmetný návrh zákona zjavne spolitizováva nezávislé postavenie prokuratúry. Je absolútne iba zámienkou na to, aby prokuratúra bola ďalším štátnym orgánom, ktorý si koaličná rada bude rozdeľovať po okresoch, po krajoch aj na generálnej prokuratúre. Je to smutné o to viac, pretože moc je v každom štáte zneužiteľná, trestné konania a oprávnenia prokuratúry aj v civilných veciach sú mimoriadne dôležité a závažné a nemali by o nich rozhodovať politici. Doposiaľ, pri každom jednom predkladaní výročnej správy generálnej prokuratúry, žiaden z vás, dámy a páni, nikto z politikov nevzniesol námietky a pochybnosti k výročným správam generálnej prokuratúry. Každý rok, či to bol doktor Hanzel, alebo doktor Trnka, pripomínam, že zvolený viac ako stodvadsiatimi hlasmi každého tohto parlamentu v minulých volebných obdobiach, každý jeden rok predkladali výročné správy a zrazu sa niečo malo udiať, čo sa vám nepáči. Je to len obyčajné pozlátko, ktoré ste si vymysleli na to, aby ste chytili pod kontrolu ďalšiu inštitúciu. Zatiaľ sa vám to so súdmi darí. Žiaľ, pretože aj v rámci justície je podaný návrh na Ústavný súd, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo. Ja pevne verím, že sa vám to nepodarí pri prokuratúre, že už čím ďalej tým viac poslancov aj z vládnej koalície, a o tom hovorí aj dnešná rozprava, cíti, že to vládna koalícia začína preháňať. Že jednoducho zmeny, ktoré sa robia, nie sú jemné a citlivé a premyslené, ale sú šité horúcou ihlou, ktoré sa vám kedykoľvek môžu vrátiť ako bumerang späť vo veľmi zlom.
Dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňovacie návrhy, ktoré sú alternatívou k vládnemu návrhu zákona. V mnohých týchto bodoch reagujeme na veci, ktoré navrhuje vláda Slovenskej republiky. A myslíme si, že v prípade ich schválenia by to riešenie zachovalo nezávislé postavenie generálnej prokuratúry a prokuratúry ako takej. A možno by naplnilo aj ten dopyt verejnosti, ktorý, či už je prirodzene alebo umelo vyvolaný, ale jednoznačne by tie procesy v rámci prokuratúry mohol zmeniť.
Prvý pozmeňovací návrh, ktorý je uvedený na samostatnej listine a samostatne podpísaný, sa týka § 12 ods. 7 zákona o prokurátoroch. Tento pozmeňovací si dovolím odôvodniť najskôr, ako ho prednesiem, pretože v zákone o sudcoch ste sa, dámy a páni, rozhodli, že budete obmedzovať tých, ktorí odídu z politiky naspäť do justície, po dobu piatich rokov budete obmedzovať, obsadzovať vedúce funkcie. Tam vám to vyhovovalo, pretože tam ste našli nepriateľov, ale na to, aby ste boli principiálni, aby ste rovnako pristupovali k zákonu o prokuratúre, na to už nestačilo, lebo to vám už nebolo treba. V rámci prokuratúry, možno okrem jedného, viacej nepriateľov nemáte. Práve kvôli tomu ako pripomenutie si dovolím predložiť tento pozmeňovací návrh, ktorým poukazujem na to, že pokiaľ chcete byť vo vládnej koalícii principiálni, tak rovnaké obmedzenie, ktoré ste obmedzili v zákone o sudcoch, by ste mali zaviesť aj do zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Dovoľte mi, aby som ho predniesol.
Za 15 bod sa vkladá nový 16 bod, ktorý znie:
"16. Paragraf 12 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Ak bol prokurátorovi prerušený výkon funkcie prokurátora z dôvodu výkonu funkcie prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo štátneho tajomníka ministerstva, po dobu piatich rokov od skončenia prerušenia výkonu funkcie prokurátora nesmie byť vymenovaný do funkcie okresného prokurátora, námestníka okresného prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora a do funkcie námestníka generálneho prokurátora.". Odôvodnenie bolo uvedené a myslím si, že v rámci tohto pozabudnutia, verím, že len pozabudnutia vládnej koalície, máte možnosť sa k tomuto vyjadriť hlasovaním.
Dovoľte mi, aby som ďalej predniesol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v samostatnej, na samostatných listoch, celkom je to 18 strán, takže, prosím, všetkých aj o trpezlivosť, ale nerád by som to čítal podľa skúseností dvakrát.
Bod 1. V článku I. navrhujeme pred doterajší bod 1 doplniť nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V § 4 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
c) zabezpečením vykonávania úkonov a rozhodovaním v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie,.
Doterajšie písmená c) až i) sa označujú ako písmená d) až j).
Bod 2. V § 4 ods. 1 písmeno j) znie:
j) plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo právne záväzný akt Európskej únie.".
Odôvodnenie: V dôsledku vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa posilnila pôsobnosť prokuratúry a prokurátorov v oblasti medzinárodnej spolupráce, a to aj pokiaľ ide o trestné stíhanie. Navrhuje sa výslovne ustanoviť, že rozsah tejto spolupráce je vymedzený osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré sú alebo budú vyhlásené
zákonným spôsobom a právne záväznými aktmi Európskej únie, ako aj to, že prokurátor je
povinný ich uplatňovať.
Novelizačný bod 2. V článku I. sa doterajší bod 4 sa vypúšťa.
Odôvodnenie: Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré malo za cieľ politické ovládnutie prokuratúry Slovenskej republiky výkonnou mocou a umožnenie vydávania účelových a svojvoľných záväzných stanovísk určených prokurátorom a asistentom prokurátorov.
Bod 3. V článku I. doterajší bod 8 znie:
"8. Paragraf 10 ods. 2 znie:
(2) V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva generálny prokurátor z vlastnej iniciatívy alebo na základe podnetu prezidenta Slovenskej republiky, Národnej rady, vlády Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") alebo ministerstiev stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov."
Dámy a páni, vlastnými slovami odôvodnenie: Vládny návrh zákona navrhuje, aby záväzné stanoviská vydával minister. Spoločná správa navrhuje, aby záväzné stanoviská vydal generálny prokurátor za veľkej pôsobnosti ministra, čo je tiež zásahom do nezávislého postavenia prokuratúry. V tomto pozmeňovacom návrhu navrhujeme rozšíriť možnosti na podávanie podnetov na vydávanie záväzných stanovísk, avšak záväzné stanoviská vydáva generálny prokurátor, ktorý podľa ústavy jediný riadi prokuratúru.
Bod 4. V článku I. doterajší bod 9 znie:
"9. V § 10 ods. 3 sa slová "organizačné akty, poznámka pod čiarou, odkaz číslo 3)" nahrádzajú slovami "organizačné akty, o ktorých to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis."
Odkaz pod číslom 3.
Poznámka pod čiarou k odkazu číslo 3 znie: Paragraf 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z.o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona Č. 275/2002 Z. z..".
Verím, že pani spravodajkyňa to pozorne kontroluje.
Odôvodnenie: Ide o spresnenie platného znenia § 10 ods. 3 tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, že ide o také právne a organizačné akty, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Bod 5. V článku I. doterajší bod 10 znie:
"Bod 10. Paragraf 11 ods. 1 znie:
(1) Generálny prokurátor podáva Národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy sú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Rovnopis správy zasiela prezidentovi Slovenskej republiky a vláde. Generálny prokurátor predkladá Národnej rade správu o otázkach patriacich do pôsobnosti prokuratúry aj na základe požiadania Národnej rady pri výkone jej kontrolnej činnosti."
Odôvodnenie: Generálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. V záujme zvýšenia transparentnosti činnosti prokuratúry sa rozširuje obsah tejto správy o štatistické údaje zo všetkých prokuratúr. Súčasne sa navrhuje ustanoviť povinnosť generálnemu prokurátori zasielať túto správu aj prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.
Bod 6. V článku I za doterajší bod 10 sa vkladajú nové body 11 až 15, ktoré znejú:
"11. V § 11 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 3a a3b znejú:
(2) Generálny prokurátor žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca Národnej rady, ak poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a oznamuje predsedovi Národnej rady, že Národnú radu žiada o vydanie takého súhlasu. Odkaz číslo 3a).
(3) Generálny prokurátor žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady alebo na jeho vzatie do väzby a oznamuje predsedovi Národnej rady, že Národnú radu žiada o vydanie takého súhlasu. Odkaz 3b).
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a a 3b znejú:
Poznámka pod čiarou k odkazu 3a): Paragraf 140 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3b) znie: Paragraf 141 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.".
"Bod 12. V § 13 ods. 1 písm. b) sa slová "ústavných zákonov" nahrádzajú slovami "Ústavy
Slovenskej republiky alebo ústavného zákona".
Bod 13. V § 13 ods. 1 písm. c) sa za slová "do Národnej rady" vkladá čiarka a slová "do Európskeho parlamentu".
Bod 14. V § 13 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a odvolania".
Bod 15. V § 13 ods. l písm. e) sa vypúšťajú slová "alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky".".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava § 11 ods. 2 nadväzuje na právnu úpravu § 140 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky expressis verbis ustanovuje, že orgánom príslušným na podanie žiadosti o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca Národnej rady v prípade, ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je generálny prokurátor Slovenskej republiky. Súčasne sa ustanovuje, že orgánom príslušným na oznámenie predsedovi Národnej rady o podaní takejto žiadosti je tiež generálny prokurátor.
Navrhovaná právna úprava v § 11 ods. 3 nadväzuje na právnu úpravu § 141 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky - tiež expressis verbis ustanovuje, že orgánom príslušným na oznámenie predsedovi Národnej rady, že žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady alebo na jeho vzatie do väzby, je generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. b) dáva do súladu platné znenie s čl. 128 Ústavy Slovenskej republiky. Tak isto ako navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. c) s čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako tak s týmto článkom aj úprava § 13 ods. 1 písm. d)
V § 13 odsek 1 písm. e) sa dáva do súladu platné znenie s článkom 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 323/2004 Z. z.
Navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. e) dáva do súladu platné znenie s čl. 129 ods. 2 v spojení s čl.130 ods. 2 ústavy.
Po siedme. V článku I. za doterajší bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"Bod 12 v § 18 odsek 1 znie:
(1) Prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva umiestnenie zaistených cudzincov pred ich administratívnym vyhostením a v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie, výchovné opatrenie alebo opatrenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy.".
Odôvodnenie: Ide o aktualizáciu právnej úpravy § 18 ods. 1, ktorá reaguje na novú právnu úpravu ustanovenú zákonom o pobyte cudzincov, Trestným poriadkom a zákonom o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele ako aj zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Bod 8. V článku I za doterajší bod 17 sa vkladá nový bod 18, ktorý znie:
"18. Paragraf 40 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
(3) Generálna prokuratúra vykonáva funkciu zriaďovateľa na účely správy majetku štátu podľa osobitného zákona, odkaz pod číslom 28), voči rozpočtovým organizáciám zapojeným finančnými vzťahmi na jej rozpočet, ktorým zverila do správy majetok štátu (ďalej len "správca v zriaďovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry"). Na dispozičné oprávnenia správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry pri nakladaní s majetkom štátu sa vzťahujú rovnaké obmedzenia, aké vyplývajú pre generálnu prokuratúru zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Odkaz pod číslom 28b) Generálna prokuratúra a správca v zriad'ovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry spravuje majetok štátu podľa osobitného zákona. Odkaz 28a)
Poznámky pod čiarou k odkazom 28a a 28b znejú:
Poznámka pod čiarkou k odkazu 28a) Zákon č. 273/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Poznámka pod čiarou k odkazu 28b) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 336/2003 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 442/2006 Z. z.".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava § 40 ods. 3 zohľadňuje právne postavenie prokuratúry Slovenskej republiky ako samostatne hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, a tým súčasne reaguje na právnu úpravu ustanovenú v zákone o správe majetku štátu a v ňom vymedzené oprávnenie správcu štátneho majetku. Táto dikcia bola navrhnutá po predchádzajúcej konzultácii s ministerstvom financií pre riešenie problémov, ktoré nastali po novelizácii zákona o správe majetku štátu.
Bod 9. V článku I. za doterajší bod 27 sa vkladajú nové body 28 a 29, ktoré znejú:
"Bod 28. V § 42 ods. 2 sa za písm. d) vkladá nové písm. e), ktoré znie:
e) prekladá zastupiteľstvo samosprávneho kraja raz za rok informáciu o stave zákonnosti v kraji.
Doterajšie písm. e) sa označuje ako písm. f).
"Bod 29. Paragraf 43 vrátane nadpisu znie: "§ 43. Okresná prokuratúra.
(1) Okresná prokuratúra:
a) zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti okresného prokurátora,
b) prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a zabezpečuje ich vybavenie,
c) informuje verejnosť prostredníctvom zastupiteľských orgánov miestnej samosprávy o stave zákonnosti v okrese,
d) plní ďalšie úlohy podľa pokynov okresného prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.
(2) Na čele okresnej prokuratúry je okresný prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov, odkaz č. 29), určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť okresnej prokuratúry. Za svoju činnosť zodpovedá krajskému prokurátorovi a prostredníctvom neho generálnemu prokurátorovi.".
Odôvodnenie: V § 42 je upravená pôsobnosť krajskej prokuratúry. Toto ustanovenie sa navrhuje doplniť o úlohu raz za rok predkladať zastupiteľstvu samosprávneho kraja informáciu o stave zákonnosti v kraji. Cieľom je posilniť ochranu práv a prostredníctvom zvýšenia úrovne zverejňovania a sprístupňovania informácií o činnosti krajskej prokuratúry. V § 43 sa navrhuje doterajšia pôsobnosť okresnej prokuratúry rozšíriť a to doplnením o úlohu informovať verejnosť prostredníctvom zastupiteľských orgánov miestnej samosprávy v okrese o stave zákonnosti v tomto okrese.
Bod 10. V článku I. doterajší bod 39 znie:
"39. Za § 56a sa vkladá § 56b, ktorý vrátane nadpisu nad § 56b znie:
"Paragraf 56b. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2011.
(1)Výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry v trestných veciach podľa osobitného predpisu, práva a povinnosti zo služobných vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov, zo štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov prechádzajú k 1. septembru 2011 z
a) Hlavnej vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru,
b) Vyššej vojenskej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,
c) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na Okresnú prokuratúru Bratislava I,
d) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica,
e) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove na Okresnú prokuratúru Prešov.
(2) Hnuteľný a nehnuteľný majetok štátu, ktorý bol do 31. augusta 2011 v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky a ktorý slúžil na zabezpečenie výkonu kompetencií vojenských prokuratúr, prechádza k 1. septembru 2011 z
a) Hlavnej vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru,
b) Vyššej vojenskej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,
c) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na Okresnú prokuratúru Bratislava I,
d) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica,
e) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove na Okresnú prokuratúru Prešov.
(3) Pomerná časť rozpočtových prostriedkov určených na výkon pôsobnosti vojenských prokuratúr prechádza z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na kapitolu generálnej prokuratúry. Podrobnosti o prechode rozpočtových prostriedkov sa upravia v delimitačnom protokole medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a generálnou prokuratúrou.
(4) Generálny prokurátor môže do 30. novembra 2011 preložiť prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry, ktorí vykonávali k 31. augustu 2011 svoju funkciu na vojenskej prokuratúre, na inú prokuratúru, ako je uvedená v ods. 1, a to aj bez ich súhlasu.
(5) V konaniach vo veciach podľa ods. 1 začatých pred 1. septembrom 2011 pokračujú prokurátori, ktorí vykonávajú svoju funkciu na prokuratúrach uvedených v ods. 1.
(6) V konaniach v ostatných veciach začatých pred 1. septembrom 2011 prechádza výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry na vecne a miestne príslušnú prokuratúru a v konaní pokračujú prokurátori týchto prokuratúr.".
Odôvodnenie: Zavádzajú sa prechodné ustanovenia do § 56b. V ods. 1 sa ustanovujú orgány, ktoré budú právnymi nástupcami zrušených vojenských prokuratúr. V ods. 2 sa navrhuje upraviť prechod hnuteľného a nehnuteľného majetku v správe ministerstva obrany, ktorý slúžil na zabezpečenie výkonu v kompetencii vojenských prokuratúr, na generálnu prokuratúru a ostatné prokuratúry tak, ako je uvedené. V ods. 3 sa navrhuje upraviť prechod pomernej časti rozpočtových prostriedkov určených na výkon pôsobnosti vojenských prokuratúr z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na kapitolu generálnej prokuratúry. Rovnako sa navrhuje v prechodných ustanoveniach upraviť spôsob pokračovania vo veciach začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona, ako aj ďalšie skutočnosti.
Dovoľte mi, aby som teraz uviedol pozmeňovacie návrhy k článku VI. Tie sú uvádzané v poradí, ktoré začína opäť bodom 1. K článku VI.
Po prvé: V článku VI za bod 7 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. Paragraf 6 ods. 3 znie:
(3) Uchádzač o funkciu prokurátora preukazuje vysokoškolské právnické vzdelanie
a) vysokoškolským diplomom a vysvedčením o štátnej skúške vydanými vysokou školou podľa osobitného zákona, odkaz č. 4), po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike;
b) dokladom o vzdelaní vydaným zahraničnou vysokou školou alebo iným na to oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu, ktorý je uznaný vysokou školou v Slovenskej republike alebo Ministerstvom školstva Slovenskej republiky rovnakým postupom, ako pri uznávaní dokladov o vzdelaní na akademické účely, odkaz č. 5), alebo
c) dokladom o vysokoškolskom vzdelaní vydaným zahraničnou vysokou školou alebo iným na to oprávneným orgánom štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela medzinárodnú dohodu o vzájomnom uznávaní a rovnocennosti dokladov o vzdelaní, ktorý je uznaný vysokou školou v Slovenskej republike rovnakým postupom, ako pri uznávaní dokladov o vzdelaní na akademické účely, odkaz č. 6).
Poznámky pod čiarou k odkazom č. 4 až 6 znejú:
"Odkaz č. 4, poznámka pod čiarou: Paragraf 68 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 a ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 5: "Paragraf 106 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 6: "Paragraf 106 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: Platné a účinné znenie § 6 ods. 3 o preukazovaní právnického vzdelania uchádzačom o funkciu prokurátora sa spresňuje podľa právnej úpravy ustanovenej v zákone o vysokých školách. Súčasne sa na účely tohto zákona ustanovuje osobitný postup pri uznávaní dokladov o získaní vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa v zahraničí.
Bod 2 k článku VI.
"Bod 2. V článku VI doterajšie body 9 a 10 sa vypúšťajú."
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na iné riešenie navrhnuté v ďalších nasledujúcich bodoch.
Bod 3. V článku VI doterajší bod 11 znie:
"11. V § 8 ods. 1 sa na konci vypúšťa bodka a pripájajú tieto slová: "na základe výberového konania; bez výberového konania vymenuje právneho čakateľa prokuratúry, ktorý úspešne zložil odbornú justičnú skúšku, ak tak ustanovuje tento zákon.".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava v § 8 ods. 1 nadväzuje na navrhovanú novelizáciu § 6 ods. 2 písm. i), ktorá medzi podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora zaraďuje úspešné absolvovanie výberového konania pre tých uchádzačov o funkciu prokurátora, ktorí nevykonávali právnu prax právneho čakateľa prokuratúry.
Bod 4. V článku VI za doterajší bod 10 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie. (Hlasy v sále.) Bod 12. (Hlasy v sále.) Pardon, pardon. V článku VI, ďakujem pekne za kontrolu, v článku VI za doterajší bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. Za § 8 sa vkladajú § 8a až § 8d, ktoré vrátane spoločného nadpisu nad § 8a znejú: Nadpis - Výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora. Paragraf 8a.
(1) Výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora vyhlasuje generálny prokurátor.
(2) Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači s celoštátnym dosahom alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných oznamovacích prostriedkoch.
(3) Výberového konania sa môže zúčastniť len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý:
a) ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora dosiahne vek najmenej 25 rokov,
b) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prokurátora,
d) je bezúhonný,
e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora nebude členom politickej strany ani politického hnutia,
g) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo súčasne žiada o uznanie inej odbornej právnickej skúšky za odbornú justičnú skúšku alebo súčasne žiada o odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky a spĺňa podmienky na odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky ustanovené v § 6 ods. 6,
h) súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru.
(4) Na účely výberového konania uchádzač o funkciu prokurátora predloží
a) vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje jeho osobné údaje v rozsahu uvedenom v ustanovení § 24f ods. 1,
b) životopis,
c) originál alebo úradne overenú kópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a potvrdenie o trvalom pobyte na území Slovenskej republiky, prípadne kópiu občianskeho preukazu spolu s písomným súhlasom podľa osobitného zákona, odkaz č. 8),
d) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu preukazujúceho vysokoškolské právnické vzdelanie, § 6 ods. 3.,
e) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu o zložení odbornej justičnej skúšky, dokladu o zložení inej skúšky považovanej za odbornú justičnú skúšku, dokladu o uznaní inej odbornej právnickej skúšky za odbornú justičnú skúšku, dokladu o odpustení vykonania odbornej justičnej skúšky, dokladu o zložení inej odbornej právnickej skúšky, ak súčasne žiada o uznanie takej skúšky za odbornú justičnú skúšku, § 6 ods. 4, alebo dokladu preukazujúceho splnenie podmienok na odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky, ak súčasne žiada o odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky, § 6 ods. 5,
f) vyhlásenie, že ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora nebude členom politickej strany alebo politického hnutia,
g) vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
h) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie prokurátora,
i) vyhlásenie, či voči nemu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin,
j) originály alebo úradne overené kópie dokladov k započítateľnej praxi,
k) súhlas s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru,
l) vyhlásenie, že poskytnuté osobné údaje sú pravdivé, úplné a aktuálne.
§ 8b
(1) Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom. Odkaz č. 9) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Pri výberovom konaní na prokuratúru vyššieho stupňa sa musia dodržať zásady funkčného postupu prokurátorov schválené Radou prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len "rada prokurátorov").
§ 8c
(1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Výberová komisia má päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor; z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č.10), jedného člena na návrh rady prokurátorov, jedného člena na návrh prokurátorskej rady, v územnom obvode ktorej sa obsadzuje miesto prokurátora a jedného člena má právo vybrať sám. Predsedu výberovej komisie volia členovia výberovej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov výberovej komisie.
(2) Za člena výberovej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní,
c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú, alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo vedecko-pedagogický titul "docent" alebo "profesor",
d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena výberovej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g) súhlasí s vymenovaním za člena výberovej komisie.
(3) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena výberovej komisie overuje generálna prokuratúra pred vymenovaním za člena výberovej komisie.
(4) Člen výberovej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena výberovej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena výberovej komisie.
(5) Člena výberovej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena výberovej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.
§ 8d
(1) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Predseda výberovej komisie doručí rozhodnutie výberovej komisie o výsledku výberového konania a o poradí uchádzačov generálnemu prokurátorovi najneskôr v deň nasledujúci po skončení výberového konania. Generálny prokurátor si môže vybrať z prvých troch uchádzačov uvedených v rozhodnutí výberovej komisie.
(2) Zápisnicu o výberovom konaní podpisujú všetci členovia výberovej komisie prítomní na výberovom konaní.
Poznámky pod čiarou k odkazom 8 až 10 znejú:
Poznámka pod čiarou pod č. 8) § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 9) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 10) znie: § 107 ods. 1 písm. c) a ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava ustanovení § 8a až § 8d nadväzuje na navrhovanú novelizáciu § 6 ods. 2 písm. i), ktorá medzi podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora zaraďuje úspešné absolvovanie výberového konania pre tých uchádzačov o funkciu prokurátora, ktorí nevykonávali právnu prax právneho čakateľa prokuratúry. Dámy a páni, kde na jednej strane my navrhujeme úpravu súčasného zákona tak, aby bola naplnená podmienka odbornosti, nezávislosti člena výberovej komisie, na druhej strane máme vládny návrh, ktorý je buď neštandardný ohľadne výberovej komisie, poukazujem na spoločnú správu, alebo politizujúci prokuratúru, a to je pôvodný návrh, ktorý je obsiahnutý v zákone. Som presvedčený, že kreácia výberových komisií, tak ako sa nachádza tu a navrhuje v tomto pozmeňujúcom návrhu je oveľa lepšia, zachová sa nestrannosť, zachováva odbornosť členov výberových komisií, ktorí by mali v rámci výberových komisií vyberať budúcich prokurátorov.
Bod 5.V článku VI. doterajšie body 51 a 52 sa nahrádzajú novým bodom 51, ktorý znie:
"51. Paragraf 192 znie:
§ 192
(1) Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre.
(2)Disciplinárna komisia má päť členov. Členov disciplinárnej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor; z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č. 10) jedného člena na návrh rady prokurátorov, jedného člena na návrh prokurátorskej rady, v územnom obvode ktorej má sídlo služobný úrad prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie a jedného člena má právo vybrať sám. Predsedu disciplinárnej komisie volia členovia disciplinárnej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie disciplinárnej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov disciplinárnej komisie.
(3) Za člena disciplinárnej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní,
c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú, alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku, alebo vedecko-pedagogický titul "docent" alebo "profesor",
d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena disciplinárnej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia.
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g) súhlasí s vymenovaním za člena disciplinárnej komisie.
(4) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena disciplinárnej komisie overuje generálna prokuratúra pred vymenovaním za člena disciplinárnej komisie.
(5) Člen disciplinárnej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena disciplinárnej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena disciplinárnej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena disciplinárnej komisie.
(6) Člena disciplinárnej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena disciplinárnej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena disciplinárnej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.
(7) Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa vzťahujú aj na náhradníka člena disciplinárnej komisie.
(8) Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa a konať, ak sú prítomní predseda disciplinárnej komisie a ostatní členovia disciplinárnej komisie alebo ich náhradníci.
(9) Náhradník môže nahradiť člena disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom rozhodne generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi disciplinárnej komisie zúčastniť sa na zasadnutí disciplinárnej komisie.
(10) Disciplinárna komisia dokončí disciplinárne konanie, ktoré sa začalo pred uplynutím jej funkčného obdobia, aj keď jej funkčné obdobie už uplynulo.".
Odôvodnenie: Právna úprava § 192 ustanovuje zloženie disciplinárnej komisie, ktorá koná a rozhoduje v prvom stupni o disciplinárnej zodpovednosti prokurátora, spôsob jej kreovania a postup pri uznášaní. Účelom navrhovanej právnej úpravy, ktorá ustanovuje nové zloženie a nový spôsob kreovania disciplinárnej komisie je odstrániť ničím nepodložené pochybnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o transparentnosti konania a rozhodovania disciplinárnych komisií na prokuratúre a eliminovať jeho zámer podriadiť disciplinárne konanie na prokuratúre záujmom výkonnej moci.
Bod 6.V článku VI. za doterajší bod 69 sa vkladajú nové body 70 a 71, ktoré znejú:
"Bod 70. § 234 vrátane spoločného nadpisu nad § 234 znie:
Nadpis: Výberové konanie na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry
§ 234
(1) Výberové konanie na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry vyhlasuje generálny prokurátor.
(2) Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači s celoštátnym dosahom alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných oznamovacích prostriedkoch.
Pardon. To je odsek (3) Výberového konania sa môže zúčastniť len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry ustanovené v § 231 ods. 2 písm. a) až e).
Prosím, zobrať na vedomie preklep pri označení čísla odseku. Rovnako aj tuná odsek 4.
(4) Na účely výberového konania uchádzač o funkciu právneho čakateľa prokuratúry predloží
a) vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje jeho osobné údaje v rozsahu uvedenom v ustanovení § 251a ods. 1,
b) životopis,
c) originál alebo úradne overenú kópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a potvrdenia o trvalom pobyte na území Slovenskej republiky, prípadne kópiu občianskeho preukazu spolu s písomným súhlasom podľa osobitného zákona, odkaz č. 8)
Po
d) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu preukazujúceho vysokoškolské právnické vzdelanie, § 231 ods. 3.,
Písm. e) vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, to bolo písm. e).
Písm. f) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
Písm. g) vyhlásenie, či voči nemu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin,
Písm. h) vyhlásenie, že poskytnuté osobné údaje sú pravdivé, úplné a aktuálne."
"Bod 71. Za § 234 sa vkladajú § 234a až § 234c, ktoré znejú:
Paragraf 234a. Výberovým konaním sa overujú schopnosti odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť, vzhľadom na povahu povinnosti právneho čakateľa prokuratúry. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, ustanovená osobitným zákonom, odkaz č. 9). V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského vzťahu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Paragraf 234b.
(1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Výberová komisia má päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor. Z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky. Jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č. 10. Jedného člena na návrh rady prokurátorov. Jedného člena na návrh prokurátorskej rady v územnom obvode, v ktorej sa obsadzuje miesto právneho čakateľa prokuratúry a jedného člena má právo vybrať sám. Ja len, či tu máme aj predkladateľa. Verím, že to zaujme, samozrejme. Predsedu výberovej komisie volia členovia výberovej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov výberovej komisie.
(2) Za člena výberovej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) je najmenej desať rokov činný v právnickom povolaní,
po c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo vedecko-pedagogický titul docent alebo profesor,
po d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena výberovej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti.
Písm. e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia.
Písm. f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Písm. g) súhlasí s vymenovaní za člena výberovej komisie.
(3) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena výberovej komisie overuje generálna prokuratúra, pred vymenovaním za člena výberovej komisie.
(4) Člen výberovej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena výberovej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena výberovej komisie.
(5) Člena výberovej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena výberovej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.
§ 234c
(1) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Predseda výberovej komisie doručí rozhodnutie výberovej komisie o výsledku výberového konania a o poradí uchádzačov generálnemu prokurátorovi najneskôr v deň nasledujúci, po skončení výberového konania. Generálny prokurátor si môže vybrať z prvých troch uchádzačov uvedených v rozhodnutí výberovej komisie.
(2) Zápisnicu o výberovom konaní podpisujú všetci členovia výberovej komisie, prítomní na výberovom konaní."
Odôvodnenie. Právnou úpravou ustanovenia § 234 sa zabezpečuje súlad tohto ustanovenia s navrhovaným znením ustanovenia § 8a, ktoré upravuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora. Navrhuje sa, aby výberové konanie na voľné miesto prokurátora vyhlasoval generálny prokurátor, a to najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením. Ustanovujú sa podmienky účasti vo výberovom konaní v rozsahu podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora, zloženie výberovej komisie, spôsob jej kreovania a postup pri výberovom konaní. Zloženie výberovej komisie, spôsob jej hlasovania a postup pri výberovom konaní sa navrhuje tak, aby boli odstránené pochybnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o transparentnosti výberových konaní na prokuratúre a súčasne, aby boli vylúčené snahy získať rozhodujúci vplyv na výberové konanie na prokuratúre, a tým aj snahy o tom, kto sa na Slovensku prokurátorom stane a kto sa na Slovensku prokurátorom nestane.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona zobrali do úvahy aj tieto pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. Brali ich ako alternatívu na diskusiu k tým návrhom, ktoré zo strany vlády Slovenskej republiky, spolitizovávajú prokuratúru a zavádzajú politické vplyvy. Je jedno, kto je vo vládnej koalícii, ale na prokuratúre, ktorá je jedným z účastníkov trestného konania, na prokuratúre, ktorá rozhoduje o osude ľudí, o živote ľudí, súkromí, slobode a neslobode, svojím spôsobom rozhoduje a spolurozhoduje, by nemali zasahovať politici do takýchto rozhodnutí.
Pevne verím, že tieto pozmeňovacie návrhy sú námetom na diskusiu, a že predkladateľ, prípadne poslanci Národnej rady aj za vládnu koalíciu uznajú a niektoré podporia práve kvôli tomu, aby zásahy do prokuratúry zo strany politickej moci, tak ako to hovorili predrečníci, boli čo najviac obmedzené. Prosím o podporu pozmeňovacích návrhov a ďakujem pekne za pozornosť.
Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, aj s ohľadom na avizované pozmeňovacie návrhy, ktorých bude určite dosť, pretože po odbornej stránke máme čo k tomuto návrhu zákona povedať, sa, prosím, pohodlne usaďte, a verím, že túto diskusiu obohatím konštruktívnymi pripomienkami k predmetnému návrhu zákona.
Včera pani ministerka ohlásila, že SMER hodlá robiť len politické divadlo, že nemienime vôbec konštruktívne diskutovať, čím v zásade predpokladám, že sa vyjadrovala k diskusii, ktorá ešte vôbec ani neprebehla. Dúfam, že v týchto vyjadreniach, ktoré uviedla pani ministerka, pani ministerku vážne sklamem, pretože máme veľké množstvo pozmeňovacích návrhov, ktorými chceme presvedčiť aj túto Národnú radu Slovenskej republiky, že pokiaľ má byť vôbec nejaký dopyt po zmene v justícii, tento dopyt sa dá uspokojiť inak, a dá sa uspokojiť tak, že sa nebude zasahovať do nezávislého postavenia prokuratúry a že prokuratúra, ktorá je jeden z najvýznamnejších ústavných orgánov, ktorý v rámci svojej štruktúry rozhoduje o živote ľudí, o osudoch ľudí, o ich slobode, o ich súkromí a mnohých ďalších aspektoch života, nebude spolitizovaná. Pretože z vašich zákonov, ktoré v oblasti justície, dámy a páni z koalície, robíte, z vašich zákonov cítiť a je jasný vplyv politickej moci do súdnictva, do prokuratúry a do polície. Návrh zákona o prokuratúre mal do istej miery aj svoje zrkadlo, ktoré sme predložili my poslaneckým návrhom zákona. Ten bol tiež veľmi rozsiahly a mnoho z tých zmien, ktoré sme uvádzali tam, budem uvádzať aj v rámci pozmeňovacieho návrhu v druhom čítaní. Máme rôzne názory, dámy a páni, na niekoľko najzávažnejších bodov v rámci tohto návrhu zákona. Máme rôzne názory na predkladanie záväzných stanovísk, ktoré nemôže predkladať minister, pri ktorých nemôže výraznou mierou participovať výkonná moc, tak ako sa o to snažíte. Máme iné názory aj na vytváranie výberových komisií, kde väčšinu, väčšinu členov výberových komisií alebo rozhodujúce množstvo bude práve ovplyvnené zástupcami výkonnej moci a zákonodarnej moci. Teda politikmi, ktorí asi majú ambíciu bojovať proti iným politikom, nepriateľom, využiť a zneužiť svoju moc, a neváhajú využiť na to aj trestné konanie. Výber prokurátorov, to znamená rozhodovanie o tom, kto má byť a kto nemá byť prokurátorom, nemá byť, dámy a páni, na vládnej koalícii a nemá byť určite na vás. Výber prokurátora, človeka, ktorý by mal byť mimoriadne nadaný, vzdelaný, má mať jedno z najlepších vzdelaní odborov, tak tento, tento výber by mal byť na odborníkoch, ktorí by nemali pochádzať, podľa môjho názoru, z prostredia politiky a ľudí na základe spoločenskej objednávky - vládna koalícia, obsaďme si všetko posledné, nezávislé, čo v štáte zostalo. Ďalšie zasahovanie do prokuratúry sú disciplinárne konania, kde, samozrejme, možnosť návrhové opatrenie pre ministra až po kreáciu disciplinárnych komisií, hovorí všetko o tom, ako zase bude vládna koalícia tlačiť a zasahovať do prokuratúry, ktorej, pripomínam, nezávislé postavenie vyplýva z ôsmej hlavy Ústavy Slovenskej republiky. Množstvo ďalších a ďalších pozmeňovacích návrhov a vecí, ktoré chcete zmeniť, môžeme diskutovať dopodrobna. Ja by som si ale dovolil povedať ešte jednu pripomienku k pozmeňovacím návrhom, ktoré boli predložené v rozprave, pardon, nie v rozprave, vo výbore, v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady, ktoré sa dostali do spoločnej správy. A predpokladám, že ako nejaký kompromis koalície, ktorý by mal byť dosiahnutý aj pár tými poslancami vládnej koalície, ktorí úplne s týmto návrhom zákona nesúhlasia, by malo byť považované za veľké víťazstvo. Ja to za veľké víťazstvo nevidím a dovolím si odôvodniť, prečo.
Ôsmy pozmeňovací návrh zo spoločnej správy, ktorý navrhuje ústavnoprávny výbor, upravuje tvorbu výberovej komisie po novom, lebo pani ministerka už oprávnene bude môcť hovoriť o tom, že však to chceme zmeniť, bude to inak. Po novom by teda asi vládna koalícia mala záujem, aby výberové konanie na prokurátorov uskutočňovala šesťčlenná výberová komisia. Tá komisia by sa mala skladať na šesť mesiacov na určitú lehotu žrebom tak, že po troch členoch výberovej komisie bude určených, budú určovať troch ústavnoprávny výbor a troch rada prokurátorov z kandidátov zvolených radou prokurátorov. Čo je na tomto veľmi zaujímavé, je to, že na účely vytvorenia databázy týchto kandidátov, samozrejme, sa bude vyberať, sa bude vyberať z databázy, ktorá bude zostavená v Národnej rade podľa pomeru politických síl. Zaznejú argumenty, že veď žrebom, keď sa určí, môže tam mať niekedy väčšinu opozícia, niekedy väčšinu koalícia. K tomu si dovolím povedať niekoľko poznámok. V demokracii by sme mali hľadať najlepšieho kandidáta aj za člena výberovej komisie. Zostavovať nejakú výberovú komisiu žrebom je už neschopnosť, možno vyjadruje neschopnosť demokracie vybrať najvhodnejšiu osobu, aj tú osobu, ktorá by mala vyberať potom v rámci personálnych oprávnení prokurátora, ktorý by mal nastúpiť na voľné miesto prokurátora. To znamená, žreb ako taký nie je garancia kvality.
Ale to nie je jediný problém, pretože súčasné obdobie deviatich mesiacov vlády Ivety Radičovej preukázalo, že pani ministerka Žitňanská je deväť mesiacov napr. schopná nevypísať výberové konanie na sudcu. Jednoducho, nepáčia sa nám právne predpisy, na základe ktorých by sme mali určovať počet voľných miest na súdoch, tak si nevypíšeme deväť mesiacov výberové konania. Keď si zmeníme zákony, tak, ako nám vyhovujú, pod rúškom transparentnosti spolitizujeme všetko a už si budeme môcť vyberať sudcoch podľa farby. Modrých áno, zelených nie, oranžových tiež nie. Tak následne už výberové konania sa rozbehnú. A keď si zoberieme tú paralelu, že ministerstvo je schopné využiť svoje oprávnenia vtedy, keď je potrebné, dávam na zváženie, že či niekto takým istým spôsobom, dámy a páni, nerozmýšľal o tom, že výber prokurátorov sa bude robiť rovnako. No jednoducho, keď nad tých šesť mesiacov vyžrebujete alebo vyžrebuje vládna koalícia členov výberovej komisie, ktorí nie sú vhodní, tak tých šesť mesiacov sa voľné miesta prokurátorov obsadzovať nebudú. A keď sa vyžrebuje väčšina členov takých, ktorí vhodní sú, tak zrazu sa otvoria voľné miesta prokurátorov a tie sa budú obsadzovať. Táto účelovosť vychádza z doterajších skúseností, ako sa správa ministerstvo spravodlivosti a to je dôkazom toho, že zjavne, zjavne posun, ktorý sa prezentoval, že má byť posun k lepšiemu, k menšiemu ovplyvňovaniu, politickému ovplyvňovaniu a výberu v rámci výberových komisií to až tak stransparentnenie a odpolitizovanie nie je, ako sa na prvý pohľad zdá.
Nehovoriac o tom, že samotný výber generálneho prokurátora, ktorý ste, dámy a páni, urýchlili tak, ako sa už pomaly nikde nedalo. Novela zákona o rokovacom poriadku nadobudla účinnosť dňom vyhlásenia. Dneska, včera ohlásil pán predseda Národnej rady, že ide vyhlásiť voľbu, dneska už sedel ústavnoprávny výbor prvýkrát k volebnému poriadku, ale aj na naše výhrady, že sa všetko šije horúcou ihlou, sa tento bod odložil na neskôr. Jednoducho stoj čo stoj. Neviem, či sa, dámy a páni, bojíte Ústavného súdu, aby sme stihli zvoliť verejnou voľbou generálneho prokurátora pred tým, než ústavný súd o niečom rozhodne, a nedajme mu šancu. Tak si chcete takýmto spôsobom zabezpečiť politický vplyv v prokuratúre. A po voľbe generálneho prokurátora nebudem mať pochybnosť, dámy a páni, ani o tom, že si takýmto spôsobom poriešite aj druhú časť, druhú časť výberových komisií, tak ako sú navrhnuté v spoločnej správe. Dovoľte mi, nakoľko v zásade už v rámci rozpravy bolo toho povedané dosť, kolegovia sa vyjadrili, a stále zotrvávame na tom, že predmetný návrh zákona zjavne spolitizováva nezávislé postavenie prokuratúry. Je absolútne iba zámienkou na to, aby prokuratúra bola ďalším štátnym orgánom, ktorý si koaličná rada bude rozdeľovať po okresoch, po krajoch aj na generálnej prokuratúre. Je to smutné o to viac, pretože moc je v každom štáte zneužiteľná, trestné konania a oprávnenia prokuratúry aj v civilných veciach sú mimoriadne dôležité a závažné a nemali by o nich rozhodovať politici. Doposiaľ, pri každom jednom predkladaní výročnej správy generálnej prokuratúry, žiaden z vás, dámy a páni, nikto z politikov nevzniesol námietky a pochybnosti k výročným správam generálnej prokuratúry. Každý rok, či to bol doktor Hanzel, alebo doktor Trnka, pripomínam, že zvolený viac ako stodvadsiatimi hlasmi každého tohto parlamentu v minulých volebných obdobiach, každý jeden rok predkladali výročné správy a zrazu sa niečo malo udiať, čo sa vám nepáči. Je to len obyčajné pozlátko, ktoré ste si vymysleli na to, aby ste chytili pod kontrolu ďalšiu inštitúciu. Zatiaľ sa vám to so súdmi darí. Žiaľ, pretože aj v rámci justície je podaný návrh na Ústavný súd, o ktorom doposiaľ rozhodnuté nebolo. Ja pevne verím, že sa vám to nepodarí pri prokuratúre, že už čím ďalej tým viac poslancov aj z vládnej koalície, a o tom hovorí aj dnešná rozprava, cíti, že to vládna koalícia začína preháňať. Že jednoducho zmeny, ktoré sa robia, nie sú jemné a citlivé a premyslené, ale sú šité horúcou ihlou, ktoré sa vám kedykoľvek môžu vrátiť ako bumerang späť vo veľmi zlom.
Dovoľte mi, aby som predniesol pozmeňovacie návrhy, ktoré sú alternatívou k vládnemu návrhu zákona. V mnohých týchto bodoch reagujeme na veci, ktoré navrhuje vláda Slovenskej republiky. A myslíme si, že v prípade ich schválenia by to riešenie zachovalo nezávislé postavenie generálnej prokuratúry a prokuratúry ako takej. A možno by naplnilo aj ten dopyt verejnosti, ktorý, či už je prirodzene alebo umelo vyvolaný, ale jednoznačne by tie procesy v rámci prokuratúry mohol zmeniť.
Prvý pozmeňovací návrh, ktorý je uvedený na samostatnej listine a samostatne podpísaný, sa týka § 12 ods. 7 zákona o prokurátoroch. Tento pozmeňovací si dovolím odôvodniť najskôr, ako ho prednesiem, pretože v zákone o sudcoch ste sa, dámy a páni, rozhodli, že budete obmedzovať tých, ktorí odídu z politiky naspäť do justície, po dobu piatich rokov budete obmedzovať, obsadzovať vedúce funkcie. Tam vám to vyhovovalo, pretože tam ste našli nepriateľov, ale na to, aby ste boli principiálni, aby ste rovnako pristupovali k zákonu o prokuratúre, na to už nestačilo, lebo to vám už nebolo treba. V rámci prokuratúry, možno okrem jedného, viacej nepriateľov nemáte. Práve kvôli tomu ako pripomenutie si dovolím predložiť tento pozmeňovací návrh, ktorým poukazujem na to, že pokiaľ chcete byť vo vládnej koalícii principiálni, tak rovnaké obmedzenie, ktoré ste obmedzili v zákone o sudcoch, by ste mali zaviesť aj do zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry. Dovoľte mi, aby som ho predniesol.
Za 15 bod sa vkladá nový 16 bod, ktorý znie:
"16. Paragraf 12 sa dopĺňa odsekom 7, ktorý znie:
"(7) Ak bol prokurátorovi prerušený výkon funkcie prokurátora z dôvodu výkonu funkcie prezidenta Slovenskej republiky, poslanca Národnej rady Slovenskej republiky, člena vlády Slovenskej republiky alebo štátneho tajomníka ministerstva, po dobu piatich rokov od skončenia prerušenia výkonu funkcie prokurátora nesmie byť vymenovaný do funkcie okresného prokurátora, námestníka okresného prokurátora, krajského prokurátora, námestníka krajského prokurátora a do funkcie námestníka generálneho prokurátora.". Odôvodnenie bolo uvedené a myslím si, že v rámci tohto pozabudnutia, verím, že len pozabudnutia vládnej koalície, máte možnosť sa k tomuto vyjadriť hlasovaním.
Dovoľte mi, aby som ďalej predniesol pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v samostatnej, na samostatných listoch, celkom je to 18 strán, takže, prosím, všetkých aj o trpezlivosť, ale nerád by som to čítal podľa skúseností dvakrát.
Bod 1. V článku I. navrhujeme pred doterajší bod 1 doplniť nové body 1 a 2, ktoré znejú:
"1. V § 4 ods. 1 sa za písmeno b) vkladá nové písmeno c), ktoré znie:
c) zabezpečením vykonávania úkonov a rozhodovaním v oblasti medzinárodnej spolupráce v rozsahu ustanovenom osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom a právne záväznými aktmi Európskej únie,.
Doterajšie písmená c) až i) sa označujú ako písmená d) až j).
Bod 2. V § 4 ods. 1 písmeno j) znie:
j) plnením ďalších úloh, ak tak ustanovuje osobitný zákon, medzinárodná zmluva vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom alebo právne záväzný akt Európskej únie.".
Odôvodnenie: V dôsledku vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa posilnila pôsobnosť prokuratúry a prokurátorov v oblasti medzinárodnej spolupráce, a to aj pokiaľ ide o trestné stíhanie. Navrhuje sa výslovne ustanoviť, že rozsah tejto spolupráce je vymedzený osobitnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktoré sú alebo budú vyhlásené
zákonným spôsobom a právne záväznými aktmi Európskej únie, ako aj to, že prokurátor je
povinný ich uplatňovať.
Novelizačný bod 2. V článku I. sa doterajší bod 4 sa vypúšťa.
Odôvodnenie: Ide o vypustenie ustanovenia, ktoré malo za cieľ politické ovládnutie prokuratúry Slovenskej republiky výkonnou mocou a umožnenie vydávania účelových a svojvoľných záväzných stanovísk určených prokurátorom a asistentom prokurátorov.
Bod 3. V článku I. doterajší bod 8 znie:
"8. Paragraf 10 ods. 2 znie:
(2) V záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydáva generálny prokurátor z vlastnej iniciatívy alebo na základe podnetu prezidenta Slovenskej republiky, Národnej rady, vlády Slovenskej republiky (ďalej len "vláda") alebo ministerstiev stanoviská, ktoré sú záväzné pre všetkých prokurátorov."
Dámy a páni, vlastnými slovami odôvodnenie: Vládny návrh zákona navrhuje, aby záväzné stanoviská vydával minister. Spoločná správa navrhuje, aby záväzné stanoviská vydal generálny prokurátor za veľkej pôsobnosti ministra, čo je tiež zásahom do nezávislého postavenia prokuratúry. V tomto pozmeňovacom návrhu navrhujeme rozšíriť možnosti na podávanie podnetov na vydávanie záväzných stanovísk, avšak záväzné stanoviská vydáva generálny prokurátor, ktorý podľa ústavy jediný riadi prokuratúru.
Bod 4. V článku I. doterajší bod 9 znie:
"9. V § 10 ods. 3 sa slová "organizačné akty, poznámka pod čiarou, odkaz číslo 3)" nahrádzajú slovami "organizačné akty, o ktorých to ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis."
Odkaz pod číslom 3.
Poznámka pod čiarou k odkazu číslo 3 znie: Paragraf 1 ods. 2 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 1/1993 Z. z.o Zbierke zákonov Slovenskej republiky v znení zákona Č. 275/2002 Z. z..".
Verím, že pani spravodajkyňa to pozorne kontroluje.
Odôvodnenie: Ide o spresnenie platného znenia § 10 ods. 3 tak, aby z neho jednoznačne vyplývalo, že ide o také právne a organizačné akty, ktoré sa uverejňujú v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.
Bod 5. V článku I. doterajší bod 10 znie:
"Bod 10. Paragraf 11 ods. 1 znie:
(1) Generálny prokurátor podáva Národnej rade raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. Súčasťou správy sú aj štatistické údaje o činnosti jednotlivých prokuratúr. Rovnopis správy zasiela prezidentovi Slovenskej republiky a vláde. Generálny prokurátor predkladá Národnej rade správu o otázkach patriacich do pôsobnosti prokuratúry aj na základe požiadania Národnej rady pri výkone jej kontrolnej činnosti."
Odôvodnenie: Generálny prokurátor podáva Národnej rade Slovenskej republiky raz za rok správu o činnosti prokuratúry, z ktorej vyplývajú jej poznatky o stave zákonnosti. V záujme zvýšenia transparentnosti činnosti prokuratúry sa rozširuje obsah tejto správy o štatistické údaje zo všetkých prokuratúr. Súčasne sa navrhuje ustanoviť povinnosť generálnemu prokurátori zasielať túto správu aj prezidentovi Slovenskej republiky a vláde Slovenskej republiky.
Bod 6. V článku I za doterajší bod 10 sa vkladajú nové body 11 až 15, ktoré znejú:
"11. V § 11 sa za odsek 1 vkladajú nové odseky 2 a 3, ktoré vrátane poznámok pod čiarou k odkazom 3a a3b znejú:
(2) Generálny prokurátor žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca Národnej rady, ak poslanec bol pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine a oznamuje predsedovi Národnej rady, že Národnú radu žiada o vydanie takého súhlasu. Odkaz číslo 3a).
(3) Generálny prokurátor žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady alebo na jeho vzatie do väzby a oznamuje predsedovi Národnej rady, že Národnú radu žiada o vydanie takého súhlasu. Odkaz 3b).
Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 4 a 5.
Poznámky pod čiarou k odkazom 3a a 3b znejú:
Poznámka pod čiarou k odkazu 3a): Paragraf 140 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.
Poznámka pod čiarou k odkazu 3b) znie: Paragraf 141 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z.".
"Bod 12. V § 13 ods. 1 písm. b) sa slová "ústavných zákonov" nahrádzajú slovami "Ústavy
Slovenskej republiky alebo ústavného zákona".
Bod 13. V § 13 ods. 1 písm. c) sa za slová "do Národnej rady" vkladá čiarka a slová "do Európskeho parlamentu".
Bod 14. V § 13 ods. 1 písm. d) sa vypúšťajú slová "a odvolania".
Bod 15. V § 13 ods. l písm. e) sa vypúšťajú slová "alebo ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky".".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava § 11 ods. 2 nadväzuje na právnu úpravu § 140 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky expressis verbis ustanovuje, že orgánom príslušným na podanie žiadosti o vydanie súhlasu na zadržanie poslanca Národnej rady v prípade, ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine, je generálny prokurátor Slovenskej republiky. Súčasne sa ustanovuje, že orgánom príslušným na oznámenie predsedovi Národnej rady o podaní takejto žiadosti je tiež generálny prokurátor.
Navrhovaná právna úprava v § 11 ods. 3 nadväzuje na právnu úpravu § 141 ods. 1 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky - tiež expressis verbis ustanovuje, že orgánom príslušným na oznámenie predsedovi Národnej rady, že žiada Národnú radu o vydanie súhlasu na trestné stíhanie poslanca Národnej rady alebo na jeho vzatie do väzby, je generálny prokurátor Slovenskej republiky.
Navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. b) dáva do súladu platné znenie s čl. 128 Ústavy Slovenskej republiky. Tak isto ako navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. c) s čl. 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Rovnako tak s týmto článkom aj úprava § 13 ods. 1 písm. d)
V § 13 odsek 1 písm. e) sa dáva do súladu platné znenie s článkom 129 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v znení ústavného zákona č. 323/2004 Z. z.
Navrhovaná právna úprava § 13 ods. 1 písm. e) dáva do súladu platné znenie s čl. 129 ods. 2 v spojení s čl.130 ods. 2 ústavy.
Po siedme. V článku I. za doterajší bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"Bod 12 v § 18 odsek 1 znie:
(1) Prokurátor dozerá na to, aby v celách policajného zaistenia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie, ochranná výchova alebo detencia, v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva umiestnenie zaistených cudzincov pred ich administratívnym vyhostením a v zariadeniach, v ktorých sa vykonáva ústavná starostlivosť, predbežné opatrenie, výchovné opatrenie alebo opatrenie sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately boli držané alebo umiestnené osoby len na základe rozhodnutia súdu alebo iného oprávneného štátneho orgánu a aby sa v týchto miestach dodržiavali zákony a ostatné všeobecné záväzné právne predpisy.".
Odôvodnenie: Ide o aktualizáciu právnej úpravy § 18 ods. 1, ktorá reaguje na novú právnu úpravu ustanovenú zákonom o pobyte cudzincov, Trestným poriadkom a zákonom o sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele ako aj zákonom o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky.
Bod 8. V článku I za doterajší bod 17 sa vkladá nový bod 18, ktorý znie:
"18. Paragraf 40 sa dopĺňa odsekom 3, ktorý znie:
(3) Generálna prokuratúra vykonáva funkciu zriaďovateľa na účely správy majetku štátu podľa osobitného zákona, odkaz pod číslom 28), voči rozpočtovým organizáciám zapojeným finančnými vzťahmi na jej rozpočet, ktorým zverila do správy majetok štátu (ďalej len "správca v zriaďovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry"). Na dispozičné oprávnenia správcu v zriaďovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry pri nakladaní s majetkom štátu sa vzťahujú rovnaké obmedzenia, aké vyplývajú pre generálnu prokuratúru zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Odkaz pod číslom 28b) Generálna prokuratúra a správca v zriad'ovateľskej pôsobnosti generálnej prokuratúry spravuje majetok štátu podľa osobitného zákona. Odkaz 28a)
Poznámky pod čiarou k odkazom 28a a 28b znejú:
Poznámka pod čiarkou k odkazu 28a) Zákon č. 273/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov.
Poznámka pod čiarou k odkazu 28b) Opatrenie Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 336/2003 Z. z. o úprave dispozičných oprávnení správcov v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva financií Slovenskej republiky pri nakladaní s majetkom štátu v znení opatrenia Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 442/2006 Z. z.".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava § 40 ods. 3 zohľadňuje právne postavenie prokuratúry Slovenskej republiky ako samostatne hierarchicky usporiadanej jednotnej sústavy štátnych orgánov na čele s generálnym prokurátorom Slovenskej republiky, a tým súčasne reaguje na právnu úpravu ustanovenú v zákone o správe majetku štátu a v ňom vymedzené oprávnenie správcu štátneho majetku. Táto dikcia bola navrhnutá po predchádzajúcej konzultácii s ministerstvom financií pre riešenie problémov, ktoré nastali po novelizácii zákona o správe majetku štátu.
Bod 9. V článku I. za doterajší bod 27 sa vkladajú nové body 28 a 29, ktoré znejú:
"Bod 28. V § 42 ods. 2 sa za písm. d) vkladá nové písm. e), ktoré znie:
e) prekladá zastupiteľstvo samosprávneho kraja raz za rok informáciu o stave zákonnosti v kraji.
Doterajšie písm. e) sa označuje ako písm. f).
"Bod 29. Paragraf 43 vrátane nadpisu znie: "§ 43. Okresná prokuratúra.
(1) Okresná prokuratúra:
a) zabezpečuje plnenie úloh patriacich do pôsobnosti okresného prokurátora,
b) prijíma oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin a zabezpečuje ich vybavenie,
c) informuje verejnosť prostredníctvom zastupiteľských orgánov miestnej samosprávy o stave zákonnosti v okrese,
d) plní ďalšie úlohy podľa pokynov okresného prokurátora a ostatných nadriadených prokurátorov.
(2) Na čele okresnej prokuratúry je okresný prokurátor, ktorý priamo alebo prostredníctvom vedúcich prokurátorov, odkaz č. 29), určených prokurátorov a zamestnancov riadi činnosť okresnej prokuratúry. Za svoju činnosť zodpovedá krajskému prokurátorovi a prostredníctvom neho generálnemu prokurátorovi.".
Odôvodnenie: V § 42 je upravená pôsobnosť krajskej prokuratúry. Toto ustanovenie sa navrhuje doplniť o úlohu raz za rok predkladať zastupiteľstvu samosprávneho kraja informáciu o stave zákonnosti v kraji. Cieľom je posilniť ochranu práv a prostredníctvom zvýšenia úrovne zverejňovania a sprístupňovania informácií o činnosti krajskej prokuratúry. V § 43 sa navrhuje doterajšia pôsobnosť okresnej prokuratúry rozšíriť a to doplnením o úlohu informovať verejnosť prostredníctvom zastupiteľských orgánov miestnej samosprávy v okrese o stave zákonnosti v tomto okrese.
Bod 10. V článku I. doterajší bod 39 znie:
"39. Za § 56a sa vkladá § 56b, ktorý vrátane nadpisu nad § 56b znie:
"Paragraf 56b. Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2011.
(1)Výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry v trestných veciach podľa osobitného predpisu, práva a povinnosti zo služobných vzťahov, z pracovnoprávnych vzťahov, zo štátnozamestnaneckých vzťahov a iných právnych vzťahov prechádzajú k 1. septembru 2011 z
a) Hlavnej vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru,
b) Vyššej vojenskej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,
c) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na Okresnú prokuratúru Bratislava I,
d) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica,
e) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove na Okresnú prokuratúru Prešov.
(2) Hnuteľný a nehnuteľný majetok štátu, ktorý bol do 31. augusta 2011 v správe Ministerstva obrany Slovenskej republiky a ktorý slúžil na zabezpečenie výkonu kompetencií vojenských prokuratúr, prechádza k 1. septembru 2011 z
a) Hlavnej vojenskej prokuratúry na generálnu prokuratúru,
b) Vyššej vojenskej prokuratúry na Krajskú prokuratúru v Trenčíne,
c) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Bratislave na Okresnú prokuratúru Bratislava I,
d) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Banskej Bystrici na Okresnú prokuratúru Banská Bystrica,
e) Vojenskej obvodnej prokuratúry v Prešove na Okresnú prokuratúru Prešov.
(3) Pomerná časť rozpočtových prostriedkov určených na výkon pôsobnosti vojenských prokuratúr prechádza z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na kapitolu generálnej prokuratúry. Podrobnosti o prechode rozpočtových prostriedkov sa upravia v delimitačnom protokole medzi Ministerstvom obrany Slovenskej republiky a generálnou prokuratúrou.
(4) Generálny prokurátor môže do 30. novembra 2011 preložiť prokurátora a právneho čakateľa prokuratúry, ktorí vykonávali k 31. augustu 2011 svoju funkciu na vojenskej prokuratúre, na inú prokuratúru, ako je uvedená v ods. 1, a to aj bez ich súhlasu.
(5) V konaniach vo veciach podľa ods. 1 začatých pred 1. septembrom 2011 pokračujú prokurátori, ktorí vykonávajú svoju funkciu na prokuratúrach uvedených v ods. 1.
(6) V konaniach v ostatných veciach začatých pred 1. septembrom 2011 prechádza výkon pôsobnosti vojenskej prokuratúry na vecne a miestne príslušnú prokuratúru a v konaní pokračujú prokurátori týchto prokuratúr.".
Odôvodnenie: Zavádzajú sa prechodné ustanovenia do § 56b. V ods. 1 sa ustanovujú orgány, ktoré budú právnymi nástupcami zrušených vojenských prokuratúr. V ods. 2 sa navrhuje upraviť prechod hnuteľného a nehnuteľného majetku v správe ministerstva obrany, ktorý slúžil na zabezpečenie výkonu v kompetencii vojenských prokuratúr, na generálnu prokuratúru a ostatné prokuratúry tak, ako je uvedené. V ods. 3 sa navrhuje upraviť prechod pomernej časti rozpočtových prostriedkov určených na výkon pôsobnosti vojenských prokuratúr z kapitoly Ministerstva obrany Slovenskej republiky na kapitolu generálnej prokuratúry. Rovnako sa navrhuje v prechodných ustanoveniach upraviť spôsob pokračovania vo veciach začatých pred účinnosťou navrhovaného zákona, ako aj ďalšie skutočnosti.
Dovoľte mi, aby som teraz uviedol pozmeňovacie návrhy k článku VI. Tie sú uvádzané v poradí, ktoré začína opäť bodom 1. K článku VI.
Po prvé: V článku VI za bod 7 sa vkladá nový bod 8, ktorý znie:
"8. Paragraf 6 ods. 3 znie:
(3) Uchádzač o funkciu prokurátora preukazuje vysokoškolské právnické vzdelanie
a) vysokoškolským diplomom a vysvedčením o štátnej skúške vydanými vysokou školou podľa osobitného zákona, odkaz č. 4), po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike;
b) dokladom o vzdelaní vydaným zahraničnou vysokou školou alebo iným na to oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu, ktorý je uznaný vysokou školou v Slovenskej republike alebo Ministerstvom školstva Slovenskej republiky rovnakým postupom, ako pri uznávaní dokladov o vzdelaní na akademické účely, odkaz č. 5), alebo
c) dokladom o vysokoškolskom vzdelaní vydaným zahraničnou vysokou školou alebo iným na to oprávneným orgánom štátu, s ktorým Slovenská republika uzavrela medzinárodnú dohodu o vzájomnom uznávaní a rovnocennosti dokladov o vzdelaní, ktorý je uznaný vysokou školou v Slovenskej republike rovnakým postupom, ako pri uznávaní dokladov o vzdelaní na akademické účely, odkaz č. 6).
Poznámky pod čiarou k odkazom č. 4 až 6 znejú:
"Odkaz č. 4, poznámka pod čiarou: Paragraf 68 ods. 1 písm. a) a b), ods. 2 a ods. 3 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 5: "Paragraf 106 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 6: "Paragraf 106 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov."
Odôvodnenie: Platné a účinné znenie § 6 ods. 3 o preukazovaní právnického vzdelania uchádzačom o funkciu prokurátora sa spresňuje podľa právnej úpravy ustanovenej v zákone o vysokých školách. Súčasne sa na účely tohto zákona ustanovuje osobitný postup pri uznávaní dokladov o získaní vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa v zahraničí.
Bod 2 k článku VI.
"Bod 2. V článku VI doterajšie body 9 a 10 sa vypúšťajú."
Odôvodnenie: Ide o legislatívno-technickú úpravu vzhľadom na iné riešenie navrhnuté v ďalších nasledujúcich bodoch.
Bod 3. V článku VI doterajší bod 11 znie:
"11. V § 8 ods. 1 sa na konci vypúšťa bodka a pripájajú tieto slová: "na základe výberového konania; bez výberového konania vymenuje právneho čakateľa prokuratúry, ktorý úspešne zložil odbornú justičnú skúšku, ak tak ustanovuje tento zákon.".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava v § 8 ods. 1 nadväzuje na navrhovanú novelizáciu § 6 ods. 2 písm. i), ktorá medzi podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora zaraďuje úspešné absolvovanie výberového konania pre tých uchádzačov o funkciu prokurátora, ktorí nevykonávali právnu prax právneho čakateľa prokuratúry.
Bod 4. V článku VI za doterajší bod 10 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie. (Hlasy v sále.) Bod 12. (Hlasy v sále.) Pardon, pardon. V článku VI, ďakujem pekne za kontrolu, v článku VI za doterajší bod 11 sa vkladá nový bod 12, ktorý znie:
"12. Za § 8 sa vkladajú § 8a až § 8d, ktoré vrátane spoločného nadpisu nad § 8a znejú: Nadpis - Výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora. Paragraf 8a.
(1) Výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora vyhlasuje generálny prokurátor.
(2) Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači s celoštátnym dosahom alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných oznamovacích prostriedkoch.
(3) Výberového konania sa môže zúčastniť len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý:
a) ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora dosiahne vek najmenej 25 rokov,
b) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie prokurátora,
d) je bezúhonný,
e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
f) ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora nebude členom politickej strany ani politického hnutia,
g) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo súčasne žiada o uznanie inej odbornej právnickej skúšky za odbornú justičnú skúšku alebo súčasne žiada o odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky a spĺňa podmienky na odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky ustanovené v § 6 ods. 6,
h) súhlasí s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru.
(4) Na účely výberového konania uchádzač o funkciu prokurátora predloží
a) vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje jeho osobné údaje v rozsahu uvedenom v ustanovení § 24f ods. 1,
b) životopis,
c) originál alebo úradne overenú kópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a potvrdenie o trvalom pobyte na území Slovenskej republiky, prípadne kópiu občianskeho preukazu spolu s písomným súhlasom podľa osobitného zákona, odkaz č. 8),
d) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu preukazujúceho vysokoškolské právnické vzdelanie, § 6 ods. 3.,
e) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu o zložení odbornej justičnej skúšky, dokladu o zložení inej skúšky považovanej za odbornú justičnú skúšku, dokladu o uznaní inej odbornej právnickej skúšky za odbornú justičnú skúšku, dokladu o odpustení vykonania odbornej justičnej skúšky, dokladu o zložení inej odbornej právnickej skúšky, ak súčasne žiada o uznanie takej skúšky za odbornú justičnú skúšku, § 6 ods. 4, alebo dokladu preukazujúceho splnenie podmienok na odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky, ak súčasne žiada o odpustenie vykonania odbornej justičnej skúšky, § 6 ods. 5,
f) vyhlásenie, že ku dňu vymenovania do funkcie prokurátora nebude členom politickej strany alebo politického hnutia,
g) vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu,
h) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie prokurátora,
i) vyhlásenie, či voči nemu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin,
j) originály alebo úradne overené kópie dokladov k započítateľnej praxi,
k) súhlas s vymenovaním do funkcie prokurátora na určenú prokuratúru,
l) vyhlásenie, že poskytnuté osobné údaje sú pravdivé, úplné a aktuálne.
§ 8b
(1) Výberovým konaním sa overujú schopnosti, odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť vzhľadom na povahu povinností prokurátora. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch ustanovená osobitným zákonom. Odkaz č. 9) V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
(2) Pri výberovom konaní na prokuratúru vyššieho stupňa sa musia dodržať zásady funkčného postupu prokurátorov schválené Radou prokurátorov Slovenskej republiky (ďalej len "rada prokurátorov").
§ 8c
(1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Výberová komisia má päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor; z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č.10), jedného člena na návrh rady prokurátorov, jedného člena na návrh prokurátorskej rady, v územnom obvode ktorej sa obsadzuje miesto prokurátora a jedného člena má právo vybrať sám. Predsedu výberovej komisie volia členovia výberovej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov výberovej komisie.
(2) Za člena výberovej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní,
c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú, alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo vedecko-pedagogický titul "docent" alebo "profesor",
d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena výberovej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia,
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g) súhlasí s vymenovaním za člena výberovej komisie.
(3) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena výberovej komisie overuje generálna prokuratúra pred vymenovaním za člena výberovej komisie.
(4) Člen výberovej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena výberovej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena výberovej komisie.
(5) Člena výberovej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena výberovej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.
§ 8d
(1) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Predseda výberovej komisie doručí rozhodnutie výberovej komisie o výsledku výberového konania a o poradí uchádzačov generálnemu prokurátorovi najneskôr v deň nasledujúci po skončení výberového konania. Generálny prokurátor si môže vybrať z prvých troch uchádzačov uvedených v rozhodnutí výberovej komisie.
(2) Zápisnicu o výberovom konaní podpisujú všetci členovia výberovej komisie prítomní na výberovom konaní.
Poznámky pod čiarou k odkazom 8 až 10 znejú:
Poznámka pod čiarou pod č. 8) § 10 ods. 6 zákona č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov.
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 9) Zákon č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) v znení neskorších predpisov.
Poznámka pod čiarou k odkazu č. 10) znie: § 107 ods. 1 písm. c) a ods. 5 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.".
Odôvodnenie: Navrhovaná právna úprava ustanovení § 8a až § 8d nadväzuje na navrhovanú novelizáciu § 6 ods. 2 písm. i), ktorá medzi podmienky na vymenovanie do funkcie prokurátora zaraďuje úspešné absolvovanie výberového konania pre tých uchádzačov o funkciu prokurátora, ktorí nevykonávali právnu prax právneho čakateľa prokuratúry. Dámy a páni, kde na jednej strane my navrhujeme úpravu súčasného zákona tak, aby bola naplnená podmienka odbornosti, nezávislosti člena výberovej komisie, na druhej strane máme vládny návrh, ktorý je buď neštandardný ohľadne výberovej komisie, poukazujem na spoločnú správu, alebo politizujúci prokuratúru, a to je pôvodný návrh, ktorý je obsiahnutý v zákone. Som presvedčený, že kreácia výberových komisií, tak ako sa nachádza tu a navrhuje v tomto pozmeňujúcom návrhu je oveľa lepšia, zachová sa nestrannosť, zachováva odbornosť členov výberových komisií, ktorí by mali v rámci výberových komisií vyberať budúcich prokurátorov.
Bod 5.V článku VI. doterajšie body 51 a 52 sa nahrádzajú novým bodom 51, ktorý znie:
"51. Paragraf 192 znie:
§ 192
(1) Disciplinárnu zodpovednosť zisťuje a disciplinárne opatrenia ukladá disciplinárna komisia zriadená na generálnej prokuratúre.
(2)Disciplinárna komisia má päť členov. Členov disciplinárnej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor; z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky, jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č. 10) jedného člena na návrh rady prokurátorov, jedného člena na návrh prokurátorskej rady, v územnom obvode ktorej má sídlo služobný úrad prokurátora, proti ktorému sa vedie disciplinárne konanie a jedného člena má právo vybrať sám. Predsedu disciplinárnej komisie volia členovia disciplinárnej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie disciplinárnej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov disciplinárnej komisie.
(3) Za člena disciplinárnej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) je najmenej 10 rokov činný v právnickom povolaní,
c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú, alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku, alebo vedecko-pedagogický titul "docent" alebo "profesor",
d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena disciplinárnej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť, ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti,
e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia.
f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
g) súhlasí s vymenovaním za člena disciplinárnej komisie.
(4) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena disciplinárnej komisie overuje generálna prokuratúra pred vymenovaním za člena disciplinárnej komisie.
(5) Člen disciplinárnej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena disciplinárnej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena disciplinárnej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena disciplinárnej komisie.
(6) Člena disciplinárnej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena disciplinárnej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena disciplinárnej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.
(7) Ustanovenia odsekov 2 až 6 sa vzťahujú aj na náhradníka člena disciplinárnej komisie.
(8) Disciplinárna komisia je schopná uznášať sa a konať, ak sú prítomní predseda disciplinárnej komisie a ostatní členovia disciplinárnej komisie alebo ich náhradníci.
(9) Náhradník môže nahradiť člena disciplinárnej komisie len vtedy, ak o tom rozhodne generálny prokurátor na základe posúdenia prekážky, ktorá bráni členovi disciplinárnej komisie zúčastniť sa na zasadnutí disciplinárnej komisie.
(10) Disciplinárna komisia dokončí disciplinárne konanie, ktoré sa začalo pred uplynutím jej funkčného obdobia, aj keď jej funkčné obdobie už uplynulo.".
Odôvodnenie: Právna úprava § 192 ustanovuje zloženie disciplinárnej komisie, ktorá koná a rozhoduje v prvom stupni o disciplinárnej zodpovednosti prokurátora, spôsob jej kreovania a postup pri uznášaní. Účelom navrhovanej právnej úpravy, ktorá ustanovuje nové zloženie a nový spôsob kreovania disciplinárnej komisie je odstrániť ničím nepodložené pochybnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o transparentnosti konania a rozhodovania disciplinárnych komisií na prokuratúre a eliminovať jeho zámer podriadiť disciplinárne konanie na prokuratúre záujmom výkonnej moci.
Bod 6.V článku VI. za doterajší bod 69 sa vkladajú nové body 70 a 71, ktoré znejú:
"Bod 70. § 234 vrátane spoločného nadpisu nad § 234 znie:
Nadpis: Výberové konanie na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry
§ 234
(1) Výberové konanie na obsadenie voľného miesta právneho čakateľa prokuratúry vyhlasuje generálny prokurátor.
(2) Výberové konanie sa vyhlasuje najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením na webovom sídle generálnej prokuratúry, v periodickej tlači s celoštátnym dosahom alebo v iných verejnosti všeobecne prístupných oznamovacích prostriedkoch.
Pardon. To je odsek (3) Výberového konania sa môže zúčastniť len štátny občan Slovenskej republiky, ktorý spĺňa podmienky na vymenovanie do funkcie právneho čakateľa prokuratúry ustanovené v § 231 ods. 2 písm. a) až e).
Prosím, zobrať na vedomie preklep pri označení čísla odseku. Rovnako aj tuná odsek 4.
(4) Na účely výberového konania uchádzač o funkciu právneho čakateľa prokuratúry predloží
a) vyplnený a vlastnoručne podpísaný osobný dotazník, ktorý obsahuje jeho osobné údaje v rozsahu uvedenom v ustanovení § 251a ods. 1,
b) životopis,
c) originál alebo úradne overenú kópiu osvedčenia o štátnom občianstve Slovenskej republiky a potvrdenia o trvalom pobyte na území Slovenskej republiky, prípadne kópiu občianskeho preukazu spolu s písomným súhlasom podľa osobitného zákona, odkaz č. 8)
Po
d) originál alebo úradne overenú kópiu dokladu preukazujúceho vysokoškolské právnické vzdelanie, § 231 ods. 3.,
Písm. e) vyhlásenie, že má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, to bolo písm. e).
Písm. f) potvrdenie ošetrujúceho lekára o zdravotnej spôsobilosti na výkon funkcie právneho čakateľa prokuratúry.
Písm. g) vyhlásenie, či voči nemu bolo vznesené obvinenie pre trestný čin,
Písm. h) vyhlásenie, že poskytnuté osobné údaje sú pravdivé, úplné a aktuálne."
"Bod 71. Za § 234 sa vkladajú § 234a až § 234c, ktoré znejú:
Paragraf 234a. Výberovým konaním sa overujú schopnosti odborné a jazykové vedomosti, zdravotný stav a ďalšie skutočnosti, ktoré je potrebné alebo vhodné overiť, vzhľadom na povahu povinnosti právneho čakateľa prokuratúry. Pri výberovom konaní sa musí dodržiavať zásada rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnych a obdobných právnych vzťahoch, ustanovená osobitným zákonom, odkaz č. 9). V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu manželského vzťahu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.
Paragraf 234b.
(1) Výberové konanie uskutočňuje výberová komisia. Výberová komisia má päť členov. Členov výberovej komisie vymenúva a odvoláva generálny prokurátor. Z nich jedného člena vymenuje na návrh prezidenta Slovenskej republiky. Jedného člena na návrh Slovenskej rektorskej konferencie, odkaz č. 10. Jedného člena na návrh rady prokurátorov. Jedného člena na návrh prokurátorskej rady v územnom obvode, v ktorej sa obsadzuje miesto právneho čakateľa prokuratúry a jedného člena má právo vybrať sám. Ja len, či tu máme aj predkladateľa. Verím, že to zaujme, samozrejme. Predsedu výberovej komisie volia členovia výberovej komisie spomedzi seba. Rozhodnutie výberovej komisie je platné, ak zaň hlasovali najmenej štyria členovia zo všetkých členov výberovej komisie.
(2) Za člena výberovej komisie možno vymenovať prokurátora, ak s tým súhlasí alebo štátneho občana Slovenskej republiky, ktorý
a) má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) je najmenej desať rokov činný v právnickom povolaní,
po c) má odbornú justičnú skúšku alebo inú skúšku považovanú alebo uznanú za odbornú justičnú skúšku alebo vedecko-pedagogický titul docent alebo profesor,
po d) je bezúhonný a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu člena výberovej komisie bude vykonávať objektívne a nestranne, že sa nedá ovplyvniť individuálnymi alebo čiastkovými záujmami, záujmami politických strán alebo politických hnutí, že nepodľahne verejnej mienke alebo oznamovacím prostriedkom a že odmietne akýkoľvek zásah, nátlak, vplyv alebo žiadosť ktoré by mohli viesť k ohrozeniu jeho nestrannosti.
Písm. e) nie je členom politickej strany alebo politického hnutia.
Písm. f) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky.
Písm. g) súhlasí s vymenovaní za člena výberovej komisie.
(3) Splnenie podmienok na vymenovanie za člena výberovej komisie overuje generálna prokuratúra, pred vymenovaním za člena výberovej komisie.
(4) Člen výberovej komisie sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením generálnemu prokurátorovi. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo oznámenie člena výberovej komisie doručené generálnemu prokurátorovi, ak nedôjde k dohode o skoršom zániku výkonu funkcie člena výberovej komisie.
(5) Člena výberovej komisie odvolá generálny prokurátor na návrh toho, kto navrhol jeho vymenovanie do funkcie člena výberovej komisie. Oprávnenie vykonávať funkciu člena výberovej komisie v takom prípade zaniká doručením návrhu na odvolanie z funkcie generálnemu prokurátorovi.
§ 234c
(1) Výberová komisia zhodnotí výsledok výberového konania a určí poradie uchádzačov, ktorí úspešne absolvovali výberové konanie. Predseda výberovej komisie doručí rozhodnutie výberovej komisie o výsledku výberového konania a o poradí uchádzačov generálnemu prokurátorovi najneskôr v deň nasledujúci, po skončení výberového konania. Generálny prokurátor si môže vybrať z prvých troch uchádzačov uvedených v rozhodnutí výberovej komisie.
(2) Zápisnicu o výberovom konaní podpisujú všetci členovia výberovej komisie, prítomní na výberovom konaní."
Odôvodnenie. Právnou úpravou ustanovenia § 234 sa zabezpečuje súlad tohto ustanovenia s navrhovaným znením ustanovenia § 8a, ktoré upravuje výberové konanie na obsadenie voľného miesta prokurátora. Navrhuje sa, aby výberové konanie na voľné miesto prokurátora vyhlasoval generálny prokurátor, a to najmenej 30 dní pred jeho uskutočnením. Ustanovujú sa podmienky účasti vo výberovom konaní v rozsahu podmienok na vymenovanie do funkcie prokurátora, zloženie výberovej komisie, spôsob jej kreovania a postup pri výberovom konaní. Zloženie výberovej komisie, spôsob jej hlasovania a postup pri výberovom konaní sa navrhuje tak, aby boli odstránené pochybnosti Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o transparentnosti výberových konaní na prokuratúre a súčasne, aby boli vylúčené snahy získať rozhodujúci vplyv na výberové konanie na prokuratúre, a tým aj snahy o tom, kto sa na Slovensku prokurátorom stane a kto sa na Slovensku prokurátorom nestane.
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, prosím vás, aby ste pri rokovaní o predmetnom vládnom návrhu zákona zobrali do úvahy aj tieto pozmeňovacie a doplňujúce návrhy. Brali ich ako alternatívu na diskusiu k tým návrhom, ktoré zo strany vlády Slovenskej republiky, spolitizovávajú prokuratúru a zavádzajú politické vplyvy. Je jedno, kto je vo vládnej koalícii, ale na prokuratúre, ktorá je jedným z účastníkov trestného konania, na prokuratúre, ktorá rozhoduje o osude ľudí, o živote ľudí, súkromí, slobode a neslobode, svojím spôsobom rozhoduje a spolurozhoduje, by nemali zasahovať politici do takýchto rozhodnutí.
Pevne verím, že tieto pozmeňovacie návrhy sú námetom na diskusiu, a že predkladateľ, prípadne poslanci Národnej rady aj za vládnu koalíciu uznajú a niektoré podporia práve kvôli tomu, aby zásahy do prokuratúry zo strany politickej moci, tak ako to hovorili predrečníci, boli čo najviac obmedzené. Prosím o podporu pozmeňovacích návrhov a ďakujem pekne za pozornosť.
Autorizovaný
14:21
Vystúpenie v rozprave 14:21
Róbert MadejĎakujem veľmi pekne.
Veľmi pekne ďakujem. Pán predsedajúci, veľmi pekne ďakujem, lebo ste mi ešte k tomuto dopomohli, aby som sa mohol vyjadriť, čo sa týka spôsobu hlasovania. Sklamem, ale veľmi pekne prosím o hlasovanie o každom jednotlivom bode zvlášť, to znamená osobitne každý jeden pozmeňovací návrh. Súčasne by som sa rád vyjadril k bodom zo spoločnej správy, nakoľko tieto body, ktoré som predložil v pléne, kolidujú s bodmi zo spoločnej správy. Preto by som poprosil vyňať na osobitné hlasovanie a aby som to zjednodušil, poviem to v negatívnom vymedzení. Prosím vyňať na osobitné hlasovanie všetky body, okrem bodov 7, 14 a 19, o ktorých, prosím, aby zostalo spoločné hlasovanie.
Ďakujem veľmi pekne.
Autorizovaný