20. schôdza

Rád by som poďakoval kolegovi Novotnému, že si dal skutočne záležať na svojom vystúpení v rozprave, obmedzil svoje politické vyhlásenia, ktoré sú v tejto téme, skutočne sa ťahajú na jazyk, a sústredil sa hlavne na vecný výpočet toho, čo všetko a v akej dobe sa už podarilo z petície premietnuť jednak do uznesenia vlády a jednak do konkrétnych pozmeňujúcich návrhov, o ktorých budeme hlasovať už na tejto schôdzi Národnej rady.
A skutočne chcem vyzdvihnúť na Slovensku pomerne nebývalý prístup, čo sa týka rýchlosti a vecnosti riešenia problémov občanov, ktorí využili petičné právo. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Ja by som chcel požiadať, aby vláda Slovenskej republiky, ako to povedal pán poslanec Novotný, nielen uisťovala, rozumela, ale hlavne aby problémy riešila. A tie problémy sestier riešené nie sú. A tie návrhy, ktoré sú a boli predložené v zdravotníckom výbore, nie sú návrhy, ktoré by spĺňali požiadavky sestier, ale len čiastočným riešením, ktoré keď budú zamestnávateľmi správne uchopené, nebude znamenať pre sestry riešenie žiadne.
A, pán Fořt, porozprávajte sa aj so sestrami. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Takisto chcem poďakovať kolegovi Novotnému za naozaj pekné zhrnutie, snáď nevynechal vôbec nič, takže už ani pomaly nemáme čo k tomu dodať. Len ja chcem vysloviť podporné stanovisko a takisto povedať, zdôrazniť, že táto koalícia sa plne venuje vcelku oprávneným požiadavkám sestier alebo teda tej časti oprávnených požiadaviek, ktorú je možné reálne splniť, čo už presne predrečník povedal.
A takisto chcem veľmi, veľmi privítať spoločnú iniciatívu ministra práce, sociálnych vecí a rodiny pána Mihála, ako aj ministra zdravotníctva, ktorá reálne smeruje ku konkrétnym riešeniam, ktoré sú vytvárané v spolupráci s komorou sestier a pôrodných asistentiek, najmä k jednému z nich, čo už kolega predrečník spomínal. Je to najmä určenie samostatného zákona, ktorým by sa upresňovali minimálne mzdové nároky, podotýkam, tie minimálne mzdové nároky, ktoré, ako to sestry uvádzajú v svojej petícii, 20 predchádzajúcich rokov neboli riešené. To značí, že za predchádzajúcej vlády takisto neboli riešené. Ďakujem.

Dobrý deň prajem. Vážený pán predsedajúci, ctení páni ministri, vážené kolegyne, kolegovia, nedá mi nezačať rozpravu, tak ako ju začal pán predseda výboru pre zdravotníctvo. Áno, prišiel ten deň, prišiel ten deň, ktorý prišiel po piatich rokoch, pretože po štyroch rokoch predchádzajúcej vlády a po roku vládnutia prišiel naozaj ten deň, keď sa sestry nevedia dostať k svojmu ministrovi zdravotníctva. Otázne je, či je to ešte ich minister zdravotníctva.
Všade sa argumentuje tým, že tieto problémy sa hromadili. Aj v petícii sa uvádza, že sa hromadili počas mnoho vlád. Ale treba si uvedomiť aj podstatu toho, čo privodilo tento stav a kde to vlastne začalo a kde začal predpoklad dnešnej nespokojnosti, kde sa vytvoril základný predpoklad problémov s určovaním minimálnych mzdových nárokov. A práve táto nespokojnosť a tento predpoklad vznikol vtedy, keď sa zrušila päťstopäťdesiattrojka. Bolo to za vlády Mikuláša Dzurindu. A tu sa vytvoril legislatívny a právny predpoklad na to, aby si sestry nemohli nárokovať na takmer nič.
Z toho logicky vyplýva otázka, ktorá určite odznie vo faktických pripomienkach, prečo to nebolo zmenené za našej vlády, prečo sa vtedy tabuľka nezaviedla opäť. No tí, ktorí ste boli nedajbože chorí alebo ktorí ste sledovali zdravotníctvo, viete, že po úspešnej „reforme“ pána ministra zdravotníctva sme boli radi, že ešte vôbec nejaké sestry v systéme máme, pretože keď vzniesli akúkoľvek požiadavku na riešenie svojich mzdových, personálnych alebo iných nárokov, bolo im odkázané, že prídu sestry z Ukrajiny, a celá táto aktívna snaha o reformu a privatizáciu zdravotníctva skončila hádzaním plášťov. Ale začali sme naozaj v tejto situácii v kritickom bode, v kritickom bode výrazného odchodu sestier aj lekárov a zdravotníckych pracovníkov. A chcem povedať, že za štyri roky predchádzajúcej vlády sa urobili reálne opatrenia, ktoré mnohým sestrám ich podmienky a postavenie zlepšili. Ministerstvo zdravotníctva vedelo robiť opatrenia v zariadeniach, ktoré patrili pod ministerstvo zdravotníctva. Boli to opatrenia, ktoré sa dotýkali aj sestier.
A keď si prečítate zdôvodnenie, nielen petíciu, ale aj zdôvodnenie k jednotlivým bodom, ktoré komora sestier a pôrodných asistentiek... (Ruch v sále.) Keby som vás mohol láskavo poprosiť, keby ste sa rozprávali niekde inde, lebo trochu ma rušíte. Ďakujem pekne. Keby ste si prečítali zdôvodnenia k jednotlivým bodom petície, nájdete tam bod, kde sa uvádza, že priemerná mzda sestier je v úrovni 846 eur, s poznámkou, že sa to týka zdravotníckych zariadení, ktoré sú v priamej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva. Áno, podľa existujúcej legislatívy mohlo ministerstvo zdravotníctva vyvíjať tlak, mohlo dávať pokyn riaditeľom a tlačiť na nich, aby zvyšovali platy sestier iba v týchto organizáciách.
Počas minulých piatich rokoch som pôsobil aj v pozícii riaditeľa fakultnej nemocnice a zúčastnil som sa aj rokovaní o opätovnom nastolení mzdovej tabuľky, pri opätovnom prijatí päťstopäťdesiattrojky. Môžem vám povedať, že v tých počiatkoch, v tých prvých rokoch ich sa zúčastňovali väčšinou zástupcovia zamestnancov, teda odborári, ktorí prezentovali aj mzdové požiadavky sestier. A musím vám povedať, že v tých začiatkoch sa veľké nemocnice zo začiatku aj ich zamestnanci bránili prijatiu päťstopäťdesiattrojky práve preto, že sa báli, že keď vznikne tabuľka, tak tabuľka bude istým priemerom malých a veľkých nemocníc, že výsledkom toho by mohlo byť, že minimálne mzdové požiadavky alebo normatívy vo veľkých nemocniciach by boli nižšie, ako bola aktuálna dosahovaná úroveň miezd sestier v týchto nemocniciach. Ale v súčasnosti keď hrozí transformácia nemocníc na akciové spoločnosti, sa nielen sestry, ale aj zdravotníci spájajú, pretože po transformácii nemocníc na akciové spoločnosti im akékoľvek istoty padnú. A naozaj prijatie tabuľky zdravotníckych zamestnancov sa stáva absolútnou nevyhnutnosťou.
Čiže dovoľte mi, aby som skonštatoval, že počas rokov 2006 až 2010 boli v nemocniciach v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva zdravotníctva zvyšované základné mzdy štyrikrát o 10 % a jedenkrát o 2,5 %. A toto je fakt. A týkalo sa to nielen všetkých zdravotníkov, ale aj všetkých zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracovali v týchto zariadeniach.
Ďalší fakt. Počas minulej vlády prvýkrát presiahla mzda sestier priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Opakujem, prvýkrát došlo k presiahnutiu priemernej mzdy sestier v národnom hospodárstve.
Čo sa týka samotnej petície a pozmeňujúcich návrhov, možno ste si všimli, a bolo to tu spomenuté, ako to povedal pán predseda výboru, že prichádza pozmeňujúci návrh, ktorý definuje v triedach 4, 5 a 6 násobky minimálnej mzdy na úrovni 1,8, 2 a 2,2. Chcem podotknúť, že nie je to krok, ktorý by riešil problémy sestier. A je to z jednoduchého dôvodu. Táto jednoduchá tabuľka zohľadňuje minimálny mzdový nárok bez ohľadu na dĺžku praxe. Čiže sa môže stať, že sestra pracuje rok a niečo sa môže stať a bude prijatý, tak sa stane, že sestra, ktorá pracuje rok alebo pracuje 30 rokov bude mať rovnaký minimálny mzdový nárok. Čiže aj toto uplatnenie v praxi neprináša konkrétne riešenie, najmä pre sestry a pôrodné asistentky, ktoré pracujú v systéme dlhšie.
Krokom, ktorý bol spomenutý ako druhý, je vek odchodu do dôchodku. Je to vek 58 rokov. Je to požiadavka, ktorá bola nastolená teraz. Ako povedal pán predseda, táto vláda s tým nedokáže pohnúť. Možnože s tým dokáže pohnúť tá druhá vláda, ktorá príde v skoršej či neskoršej dobe.
Po ďalšie, normatívy, personálne normatívy boli takisto zavedené počas môjho pôsobenia na ministerstve zdravotníctva. Bolo to v septembri 2008. A personálne normatívy vznikli na základe požiadaviek a odborných argumentácií sestier a pôrodných asistentiek, nie úradníkov ministerstva zdravotníctva. Rozprávanie o otvorení týchto normatívov z hľadiska súčasnej vládnej koalície je o zľahčovaní podmienok čiže návrate stavu, aký bol pred zavedením týchto normatívov. Samozrejme, je argument, ktorý sa používa všeobecne. Normatívy môžu spôsobiť ohrozenie prevádzky, pretože nemocnice nebudú môcť tieto normatívy naplniť. Myslím si, že keď sa zvýši mzdové ohodnotenie sestier, tak nebude problém s tým, že sestry budú odchádzať inde. A na druhej strane si treba uvedomiť, že normatív bol zavedený preto, aby nebola ohrozená sestra, ktorá nemôže zvládnuť starostlivosť o 40 alebo 50 pacientov, najmä počas nočných služieb, a na druhej strane preto, aby nebol ohrozený pacient, pretože nie je fyzicky možné, aby sestra zvládla starostlivosť o tak enormné množstvo pacientov. Čiže netreba dávať do pozície alebo konfliktu normatívy s rušením nemocníc. Treba si uvedomiť, že normatívy boli zavedené na ochranu sestier a ochranu pacientov, na nič iné zavedené neboli.
Čo sa týka sústavného vzdelávania. Bolo tu povedané, že vláda sa veľmi rýchlo rozhodla a pozmeňujúcim návrhom plní požiadavku sestier. Nie je to tak. Keď si pozriete požiadavky sestier a pôrodných asistentiek, uvidíte, že píše sa tam, že chcú nielen 5 dní na sústavné vzdelávanie, ktoré majú zo zákona povinné, ale aj poskytnutie finančnej podpory pri vzdelávaní, pretože vy, ktorí v zdravotníctve robíte alebo sa v zdravotníctve pohybujete, viete, koľko musia sestry platiť nielen za študijnú literatúru, ale aj na vzdelávanie, za účasť na kongresoch, za cestovné či stravné.
Čo sa týka požiadavky na odbor ošetrovateľstva. Takisto tu bolo mojím predrečníkom spomenuté, že táto požiadavka bola vyriešená. Chcem povedať, že vyriešená nebola, pretože... (Reakcia predsedu výboru Novotného.) Keď dovolíte, pán predseda, až potom, keď budete mať faktickú, môžete reagovať. A sa rieši a sa nerieši, pretože počas pôsobenia v roku 2010 existovalo oddelenie na ministerstve zdravotníctva, ktoré z nepochopiteľných dôvodov, opakujem, z nepochopiteľných dôvodov bolo novým ministrom zdravotníctva zrušené. Tak keď je požiadavka sestier na odbor a vytvorí sa prvý stupeň, oddelenie, a potom by mal nasledovať druhý, odbor, tak nechápem, aká je pohnútka k tomu, že sa toto oddelenie zruší. A keď teda sestry chcú odbor, tak treba vytvoriť odbor.
A čo sa týka poskytovania zdravotnej starostlivosti v zariadení sociálnych služieb, to je ďalšia vec, ktorá sa, myslím, v roku 2009 legislatívne prijala. Čiže vytvoril sa zákonný predpoklad na to, to je tiež jedno z plnení požiadaviek sestier, aby sestra, ale individuálna sestra mohla byť zakontrahovaná zdravotnou poisťovňou. Táto požiadavka vyšla takisto z požiadaviek komory sestier a pôrodných asistentiek . Bohužiaľ, prax ukázala, že poisťovne mali problém zakontrahovať sestru ako indivíduum, a preto vznikla požiadavka na zakontrahovanie poskytovateľa sociálnych služieb ako zároveň poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Napriek tomu, že predpoklad na zakontrahovanie sestier existuje, zdravotnými poisťovňami v súčasnej dome žiadne takéto sestry kontrahované nie sú.
Chcem povedať, že tieto riešenia, ktoré sú pozmeňujúcimi návrhmi zavádzané, nie sú riešeniami ani komplexnými, ani čiastočnými, a my pripravíme taký návrh ešte počas tejto schôdze, aby sa tie základné požiadavky, ktoré sú sestrami a pôrodnými asistentkami požadované, do zákona zakomponovali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán kolega, skutočne oceňujem vecný tón prezentácie, ale naozaj mi nedá nepoložiť túto otázku, prečo vláda Roberta Fica nezaviedla to už spomínané ideálne ohodnotenie, povedzme, tabuľky alebo, povedzme, ešte nejaké iné, lepšie ohodnotenie. Nanešťastie, v tomto sa prejavuje vaša optika na systém zdravotníctva.
Opatrenia v zmysle tlakov ministerstva na riaditeľov no na prvý pohľad vyzerajú ľúbivo až populisticky. No v skutočnosti podobné opatrenia sú vždy cestou do pekla.
Tabuľka ľudí obmedzuje. Sestry a pôrodné asistentky vo svojej petícii žiadajú určenie minimálnej hodinovej mzdy. Ony nechcú tabuľku, nechcú tabuľku, ktorá neumožní spravodlivo ohodnotiť človeka, ktorý intenzívne pracuje, ktorý sa vzdeláva, celkovo sa snaží, chcú minimálnu mzdu, právne nárokovateľnú, minimálnu mzdu, ktorá by zohľadňovala ich požiadavky.
A ak sa skutočne takým úžasným spôsobom zvyšovali mzdy v zdravotníckych zariadeniach, aj keby sme opomenuli tento posledný rok, keď, povedzme, sa nezvýšili, tak sa pýtam, ako je možné, že sestry dnes žiadajú zvýšiť mzdu na 3,5 až, pričom ako hornú hranicu uviedli 4,5 eura na hodinu. No je to práve preto, že majú málo? A mali aj predtým menej, zarábajú podstatne menej.
No kontrolná činnosť podľa všetkého asi nie je úplne optimálna v súčasných nastaveniach. Ale to presne platí aj za posledné dva roky, roky 2009 a 2010, alebo sú to teda roky 2008, 2009, 2010, je to teda dva a pol roka, kde takisto boli vykonané, myslím, dve kontroly normatívu, iba dve. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Raši, ja viem, že v opozícii má človek rýchle riešenia na všetko, pretože nenesie skoro za nič zodpovednosť.
Ale naozaj po poradí po tom, čo ste uviedli niekoľko poznámok.
Viete, vaša vláda mala taký zaujímavý prístup k zdravotníckym zariadeniam aj k zdravotníkom. Vy ste tie zariadenia rozdelili na dve skupiny, na naše zdravotnícke zariadenia a na tie ostatné. Tie podľa vás naše boli štátne, tam ste na úkor neštátnych zdravotníckych zariadení navyšovali zmluvy od Všeobecnej zdravotnej poisťovni. A ste ju skoro dostali do cross defaultu. Samozrejme, tieto nemocnice na základe vášho nariadenia ministra mohli zvyšovať mzdy sestrám aj lekárom, zadlžovať sa, nefungovať dobre a vyvolávať obrovskú nespravodlivosť medzi jednou skupinou zdravotníkov, ktorí pracovali v štátnych nemocniciach, a druhou skupinou.
Viete, pán poslanec, že keď ste boli ministrom, existovali tu zdravotné sestry, ktoré vykonávali náročnú prácu za 290 eur na mesiac, viete o tom, to vám nevadilo, keď to bola taká silne sociálna cítiaca vláda? Vy ste sa starali len o tých zdravotníkov, ktorí boli len v štátnych nemocniciach, tam mala sestra príjem 800 eur. Ale tá sestra, ktorá pracovala za 290 eur, tá už vás nezaujímala, tej už ste neboli ministrom zdravotníctva.
To, čo riešime my, sú minimálne mzdové nároky, a návrh, ktorý je v Zákonníku práce, hovorí o tom, že v jednotlivých kategóriách by sa práve najslabšie zarábajúcim sestrám a pôrodným asistentkám mohli zvyšovať mzdy o 30 až 130 eur. To je málo? Prečo ste to neurobili vy v Zákonníku práce? Vy máte ten silný sociálny cit, my sme vraj tá zlá pravicová vláda. Áno, toto riešenie nie je optimálne, sestry požadujú, aby boli viac zohľadnené ich vzdelanostné a vekové parametre, a preto sa pripraví špeciálny zákon. Ale prečo ste ho neurobili vy? Viete veľmi dobre, že... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne.
Pán Kalist, keby ste počúvali, tak by ste vedeli, čo som povedal.
To, že tabuľka ich obmedzuje. Tak spýtajte sa naozaj sestier, či ich tabuľka obmedzuje, lebo tabuľka je vytvorenie minimálnych mzdových nárokov podľa vzdelanostnej a vekovej štruktúry. A na ďalšie ohodnotenie sestier existuje ešte aj inštitút osobného ohodnotenia.
Ministerstvo zdravotníctva, ako som povedal, urobilo dve kontroly minimálnych normatívov, a to preto, lebo tieto normatívy vstúpili do platnosti v roku 2010, a viacej stihnúť neurobilo, ale za rok vládnutia tejto vlády sa neurobila kontrola normatívov ani jedna, ani jedna.
Pán poslanec Novotný, naozaj my sme mali dve skupiny nemocníc, na ktoré sme mohli pôsobiť a ktoré neboli v našej pôsobnosti. Čiže sme tam nevedeli vytvoriť opatrenia na stabilizáciu zdravotníkov. Je pravda, vy máte všetkých zdravotníkov iba v jednej skupine. Keď ste vy vraveli o skupine našej a nie našej, tak vám poviem, že táto vaša jedna skupina je nie naša, lebo vašimi skupinami sú iba finančné skupiny, ktoré v zdravotníctve pôsobia.
A čo sa týka nemocníc a zadlžovania, hovoríte o tom, že prišli do cross defaultu, tak chcem vám povedať, aby ste si pozreli informáciu, ktorá bola predložená vláde Slovenskej republiky, z ktorej vyplýva, že vývoj zadlženosti zdravotníckych zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva je na historicky najvyššej úrovni a na úrovni historicky najvyššej dynamiky napriek tomu, že ste tam dali nových manažérov, pod vedením ktorých, bohužiaľ, nemocnice sa zadlžujú rekordne vysoko a rekordne rýchlo. Ďakujem pekne.