20. schôdza

Pán poslanec, len krátko by som chcela. Možno ste si nevšimli ten bod 39, ktorý je v zákone, ktorý tú povinnosť za potraviny po lehote ukladá predávajúcemu. Čiže nieže si ich bude musieť zobrať výrobca alebo ten, kto ich dodal, ale bude za ne zodpovedať predávajúci. Čiže bude musieť rozmýšľať nad tým, koľko si toho tovaru zoberie, akým spôsobom s ním bude nakladať. Tam je tých štyridsaťosem hodín na to, že ho môže ešte predať. Ale potom je zodpovedný za likvidáciu toho, čo nepredá a je po tej lehote. Už to musí zaplatiť a znehodnotiť sám. To je ten bod 39. Čiže myslím si, že je ten návrh dotiahnutý ešte aj v tom detaile, že trošku tlačíme na tie obchodné reťazce, že nebudú môcť veľmi zohrávať takú úlohu. Ja potom možno ešte kratučko v rozprave aj k inému bodu vystúpim.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani predsedníčka výboru, všimol som si ten bod. A asi ste mi nerozumeli čo som povedal. Obchodné reťazce majú tak veľkú silu, že nemajú problém do zmluvy si dostať čokoľvek. A keď dneska ako neprimeranú podmienku používajú to, že pokiaľ končí lehota spotreby nejakého tovaru, tak majú v zmluve zakomponované, že dodávateľ potravín si obmieňa ten tovar na tom regáli, na ktorý ho sám vykladá v tom reťazci, tak sa lehota posunie na štyridsaťosem hodín pred ukončím lehoty spotreby. To znamená, že bude v zmluve medzi dodávateľom potravín a obchodným reťazcom. Čiže obchodný reťazec nebude mať na svojich pultoch žiadny tovar, ktorý bude štyridsaťosem hodín pred ukončením spotreby.
Aby ste mi rozumeli. Ten tovar odíde skôr z tej predajne na základe zmluvy medzi dodávateľom potravín a odberateľom potravín. Toto je celý problém, ktorý sa premietne. A nebude to sankcionovať a postihovať alebo nejakým spôsobom nútiť veľký obchodný reťazec, skôr malé prevádzkárne, áno, ale veľké reťazce určite nie, aby tieto potraviny umiestňovali na špeciálne regály, vytvárali nejaké miesto na špeciálnych miestach. Budete to vidieť v malých prevádzkárňach a stredných prevádzkárňach, malých obchodíkoch tam, áno, ale vo veľkých reťazcoch, kde sa predáva 80 % potravín na slovenskom trhu, toto nebude. A sa to premietne presne týmto duchom, ako som teraz povedal, vzhľadom na to, že sme včera zrušili zákon o nepredajných podmienkach. A tam sme tento problém riešili. Ďakujem.

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Pán minister, panie kolegyne, páni kolegovia, téma bezpečnosti potravín, ktorá v poslednej dobe rozvírila pokojné hladiny potravinárskeho a agrárneho komplexu v Európskej únii so smrteľnými následkami, pomáha riešiť aj u nás situáciu, ktorá bola zapríčinená tým, čo tu pán kolega Záhumenský uviedol, obchodnou silou reťazcov, tým, ako zdevastovali a zdeformovali podmienky na našom trhu.
Som rád, že tento zákon je v tejto chvíli na stole, pretože, ak si pamätáte, keď som vystupoval pri zrušení zákona o obchodných reťazcoch, tak som zadefinoval niekoľko podmienok, ktoré som si pokladal za povinné uviesť, aj na rokovanie. A teda sčasti sú už aj vyrokované. Jedna z nich bola, že v tomto zákone, o ktorom dneska rokujeme, a v paragrafe, ktorý bol pred chvíľou spomenutý spravodajkyňou, prenesieme zodpovednosť za predávaný tovar na predávajúceho. To znamená, že v istej chvíli musí obchodník akéhokoľvek rangu, malého, stredného a veľkého, prevziať zodpovednosť za tovar, ktorý ponúka. A aj následne ak ho nepredá, on bude musieť preukazovať zodpovednosť a miesto, kam tento tovar uložil alebo kam ho dal zlikvidovať.
Keď som bol kedysi štátny tajomník, tak som si všimol a oceňoval prácu tretieho sektora, na ktorý niekedy mám trošku kritickejší názor. Ale v tomto prípade táto činnosť tretieho sektora bola mimoriadne dobrá a svojím spôsobom vzácna. A aj sme dobre spolupracovali. A tuto tento tretí sektor reprezentuje v tomto poňatí Asociácia spotrebiteľov Slovenska, ktorej takou výraznou osobnosťou je pán Miloš Lauko. On v mnohých testoch, ktoré teda aj spoločne s niektorými iniciovali, sa snažil poukázať na potraviny, ktoré sú kvalitné, a potraviny, ktoré nie sú kvalitné. Je to jedna z kapitol, keď nielen producent a ten, kto ich uvádza do obehu, ale aj spotrebiteľ sa má možnosť zorientovať, má možnosť získať informácie, čo je veľmi dôležité.
A v tomto kontexte my stále zabúdame na výchovu spotrebiteľa. Už som to tu prízvukoval niekoľkokrát a dneska to prízvukujem znova. Na základe práve riešenia podaní tejto inštitúcie bolo zistené to, o čom sme potichu hovorili, to, čo sme si nemohli niekedy dovoliť ako politici alebo štátni úradníci povedať. Ale táto treťosektorovka to mohla pomenovať, pretože jednoducho to evidentne našla a je to pravda. Stalo sa to, že rozpoznali a identifikovali rozdiel medzi potravinami, ktoré sú uvádzané pod tou istou značkou v rámci starých členských krajín alebo príp. niektorých členských krajín, a trhmi hlavne nových členských krajín, Slovenska vrátane. Je to veľmi zlé konštatovanie, a to zlé nielen pre nášho zákazníka, pre nášho spotrebiteľa, ale v prvom rade pre tieto firmy, pretože jednoducho nás pokladajú za druhoradých, s prepáčením, aj patrične hlúpych, ktorí jednoducho sú ochotní kúpiť čokoľvek, pretože to je značka.
A ja sa teraz nechcem dotýkať jednotlivých značiek, poviem to vo všeobecnosti. Ak namiesto tradičnej zmrzliny, ktorá mala vždy v sebe obsah mlieka a mliečneho tuku, sme ochotní jesť margarínové náhrady, ktoré sú ale v tých istých cenách, a margarín pokiaľ viem, tak bol vynájdený v Amerike za druhej svetovej vojny ako núdzové riešenie. A slovenský zákazník to aj akceptuje a je problém. Ak namiesto celých kvalitných korenín kupujeme koreninové zmesi, pri ktorých niekto vyupratoval sklady a v ktorých často podľa Rapid systému sa aj nachádzajú Escherichia coli a podobné iné baktérie, tak je problém aj u nášho zákazníka, ale v prvom rade vo firmách, ktoré toto distribuujú.
Ak colové nápoje neobsahujú podľa pôvodnej receptúry také zloženie, ako sa im predpisovalo, ale používa sa „náhražka“ cukru, izoglukóza, tak po prvé, šetria veľmi veľa peňazí, ale, po druhé, ohrozujú nášho spotrebiteľa. Vysvetlím, prečo to tak je. Izoglukóza sa vyrába z kukuričného škrobu a má jedno vzácne špecifikum, ktoré jednoducho nevedeli dlho odhaliť a ktoré má za následok pretučnenosť amerického národa. Aj naši lekári boli pri štúdiách v Amerike, ktoré jednoducho mali analyzovať príčiny pretučnenosti Američanov. Oni tušili, že príčiny sú hamburgery a cola, ale nevedeli, prečo sú tie príčiny. A zistili, že keď človek je unavený alebo keď človek je hladný, jeho chemoreceptory jednoducho vyžadujú potravu, v tej potrave v prvom rade je otázka glukózy alebo cukrov, ktoré jednoducho vyžadujú príjem, náš organizmus požaduje príjem a izoglukóza má tú vlastnosť negatívnu, že jednoducho chemoreceptory na ňu nereagujú. To znamená, že organizmu znova hlási kontrolka červená, a znova jesť a piť a jesť a piť. Výsledok je potom 120, 140, možno viac kíl telesnej hmotnosti. Čiže je to problém aj u nás. A bude to problém u nás, pretože pozrite sa, ako naše deti sa naučili na konzumáciu colových nápojov. Čiže ja oceňujem prácu týchto ľudí, ktorí analyzovali takéto potraviny.
A v tejto chvíli si dovolím vyzvať ministerstvo pôdohospodárstva reprezentované ministrom, aby sme radikálne a razantne vstúpili do potravinového kódexu a začali meniť potravinový kódex tak, aby vyhovoval nám a aby sme zrovnoprávnili nášho spotrebiteľa so spotrebiteľom v iných členských krajinách. Je to nielen otázka kvality, ale aj otázka ceny a otázka váženia si toho zákazníka, toho spotrebiteľa, ktorý jednoducho je za takéto produkty ochotný platiť. A, samozrejme, kontroly, ktoré budú vychádzať aj z takto zmeneného zákona, by mali znamenať to, že v konečnom dôsledku budeme dostávať na trh viac slovenských produktov.
A ešte na margo toho, čo tu hovoril kolega Záhumenský. Je potrebné si všimnúť ešte jednu vec, o ktorej sa nepíše, nehovorí. Ale jednoducho pri rokovaniach sa dá vycítiť a dá sa jasne definovať rozmedzie, ktoré v tejto chvíli začalo fungovať v boji medzi jednotlivými obchodnými reťazcami. Tie navzájom si začali konkurovať veľmi intenzívne a začínajú jednoducho prihliadať aj na podmienky domáceho trhu, čomu my musíme práve pomôcť zákonom č. 152/1995 Z. z. a vyhláškami, ktoré s tým súvisia a, samozrejme, aj potravinovým kódexom. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán kolega, ja si pamätám, možnože tým, že som už staršia, že do roku 1994 platili ešte z dôb minulého režimu normy, ktoré nedovoľovali, aby klobásy obsahovali múku, aby jogurt obsahoval škrob a podobne. Tieto normy boli zrušené. A odvtedy je doslova džungľa v potravinách. Potraviny sú dneska samá „náhražka“, kravský tuk je nahradzovaný tukom rastlinným, sójovým, mlieko, ktoré je veľmi podobné emulzii na chladenie obrábacích nožov, sa nezrazí, pretože sa ani z neho nedá urobiť žiadny domáci jogurt. Takisto je to so šľahačkou, takisto je to s párkami, takisto je to s ostatnými potravinami. V supermarketoch sa predávajú potraviny, ktoré majú prejdenú záručnú dobu. Keď tam vidia, že mäsu ide končiť, jednoducho ho očistia octovou vodou, naložia ho do marinád a predávajú ho ako špeciality k letnému grilovaniu. Môžeme povedať, že jeme božské potraviny, ani Boh nevie, čo v nich je. To, čo bolo kedysi štandardom, je dneska luxusom a taký luxus si niektorí ľudia nemôžu dovoliť. Verím preto, že zákon, ktorý sa prijme, bude v prospech obyvateľov, pretože skutočne je lepšie spraviť tak, aby ľudia jedli zdravé potraviny, aby sme nemuseli potom dávať drahé financie a veľké finančné prostriedky na liečenie chorôb, ktoré tým následne vznikajú. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán kolega Radošovský, plne s tebou súhlasím, čo sa týka výchovy spotrebiteľa. Pochopiteľne, nie je to téma tohto zákona. A treba začať veľmi intenzívne pracovať už s malými deťmi od škôlky a celý školský povinný vek, aby pochopili, o čom je spotreba domácich potravín, o čom je kolobeh peňazí, o čom je kvalita toho, čo sa ponúka, tak aby sme donekonečna o tom nehovorili, ale aby sme začali niekde v bode nula a postupne naučili slovenského zákazníka a domáceho spotrebiteľa, že domáce potraviny skutočne sú kvalitné, sú originály a že sa mu oplatí si za originály priplatiť, lebo všetci vieme, že mercedes nie je wartburg a ak niekto si kúpi mercedes, tak vie, že má kvalitu, ak si niekto kúpi wartburg, tak vie, že má auto. To znamená, že to isté platí pre potraviny. A na tú výchovu bude potrebné vynaložiť obrovské úsilie aj možno finančné zdroje na to, aby sme presvedčili zákazníka a ukázali mu, prečo je toto dôležité, prečo je obeh peňazí pre domáceho spotrebiteľa dôležitý. Takisto označovanie, viditeľné označovanie slovenskou vlajkou, slovenským znakom treba umožniť, aby sa to aj vo veľkom využívalo.
Ale k tomu, čo si hovoril ohľadne rozdielu kvality. Určite ti neušlo pozornosti, že Európska komisia to predsa legalizovala. A povedali, že to je v poriadku, ak na jednotlivých trhoch budú rozdielne kvality, že je to vlastne len určitá modifikácia chuťových požiadaviek toho trhu. Sa to postaví do inej roviny. Takže takýmto spôsobom sa k tomu stavia Európska komisia, ktorá, pochopiteľne, pre svojich veľkých producentov odobrí všetko, na čo sa príde. Treba len, aby sme boli ostražití vzhľadom na to, aby sme vedeli, čo všetko na trh chodí, a aby to zákazníci vedeli, že aj značka vychýrená nemusí byť tej kvality, kvality toho, čo si kupujem z Nemecka alebo z Rakúska, a že na domácom trhu to je čosi iné a na ostatné mi neostáva čas. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Len krátka reakcia. Súhlasím s tým, že deti treba vychovávať. Ale najprv musíme pripomenúť rodičom zmysel a význam kvality potravín a musíme priviesť učiteľov v školách k tomu, aby nám všetky projekty, ktoré sa týkali zdravej výživy, nehavarovali. Ak dobre viem, tak havarovala mliečna výživa, havarovalo zavedenie ovocia do stravovania, jednoducho všetky tieto programy havarovali preto, lebo učitelia v školách, a pri dnešnom prefeminizovanom školstve to poviem, učiteľky v školách, ktoré sú zároveň matky, jednoducho v mnohých prípadoch, žiaľ, odmietli realizovať tieto pekné projekty, na ktoré sa dali získať prostriedky z Európskej únie. Čiže je kdesi chyba v myslení a v prístupe.
Na druhej strane ešte k tej poslednej poznámke, čo sa týka tej legalizácie v rámci Európskej únie. Súhlasím s tým, ale nič nám nebráni v tejto chvíli tomu, aby sme si konečne začali pýtať to, čo si pýtajú iní, a učili spotrebiteľa tak, ako ho učia iní. Ďakujem.

Ďakujem pekne. V prvom rade dovoľte, aby som sa poďakoval za otvorený záujem o tento zákon z dielne ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ale taktiež sa chcem poďakovať za podporu. Úplne som prekvapený a trošku ma aj teší, že z opozície a konkrétne od pána Záhumenského v jednom vystúpení až dvakrát sme dostali pochvalu za tento zákon alebo riešenia, ktoré predkladáme po piatich rokoch, som to nejako neočakával, práce v parlamente a vo vláde.
Ale v každom prípade k tým pripomienkam, ktoré tu odzneli.
V prvom rade musím povedať, že informačné tabule, tak ako boli navrhnuté, nie sú postihom. To, že vy a obchodné reťazce vnímajú informačné tabule ako akýsi postih, to je len a len odzrkadlenie skutočnosti, že dnes máme bordel v obchodoch, čo sa odzrkadľuje v 30-percentnom nedostatku... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Neporiadok. (Reakcia z pléna: „Bordel.“) Áno, ďakujem za opravenie. To je iná inštitúcia. Ďakujem.
Samozrejme, s týmto neporiadkom sa veľmi ťažko vyrovnáva a veľmi ťažko bojuje za to, že majú uverejniť výsledok, čo v skutočnosti a za akých podmienok predávajú, pretože obchod a potraviny, to je biznis, presne takisto ako ho pomenoval pán poslanec pán Radošovský pri svojom vystúpení, že sú nadnárodné európske spoločnosti, ktoré občanov Európskej únie na jednotnom trhu delia do dvoch kategórií. A ja sám za seba môžem povedať, že považujem takéto delenie na prvoradých a druhoradých občanov Európskej únie za neprijateľné. A takéto výrobky od takýchto firiem ja osobne nekupujem. A mali by sme na to asi spoločne vplývať. Neviem a nechápem, prečo my máme mať inú kvalitu pod tým istým označením, ako to majú v Nemecku, vo Francúzsku alebo neviem kde inde. My si za naše peniaze nezaslúžime tú istú kvalitu? My potrebujeme len akúsi náhražku miesto tých kvalitatívnych ukazovateľov? Áno, toto je téma, ktorou sa ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka, ktoré je zodpovedné za potravinový dozor, bude zaoberať. A budeme hľadať riešenia, i keď Európska komisia povedala, že áno, je to legitímne, aby receptúry boli rôzne od krajiny ku krajine. Ale, zas, slovenská vláda a parlament sú zodpovedné za svojich občanov. A máme právo formovať a hľadať riešenie na to, aby sme odmietli takýto prístup od týchto spoločností, aby sme boli považovaní za druhoradých konzumentov a len ako zdroj príjmov pre občanov. Toto je, si myslím, neprijateľné.
Čo sa týka povinnosti oznamovania dovozov, áno, zavádzame to, pretože chceme mať kontrolu nielen na ambulantný predaj, ale aj na predaj, ktorý sa dováža, a taktiež aj povinnosť likvidácie. Áno, je možné povedať, že v každom zákone a každom paragrafe sa môže nájsť nejaká kľučka a východisko, špekulanti stále boli, sú a aj budú, ale je našou úlohou, aby sme hľadali precíznejšie riešenia. A tento zákon v tomto ponímaní aj bod, ktorý tu spomínal pán poslanec Radošovský, aj pani Sabolová, sa týka skutočne toho, aby obchod nemohol vrátiť tovar späť.
Pri tejto príležitosti musím povedať, že je podstatné aj riešenie vzťahu medzi úradnou kontrolou potravín z hľadiska orgánov ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva zdravotníctva, kde sme jasne nanovo zadefinovali toto rozhranie, ktoré jednoznačne zabezpečí, že trebárs marinovanie v obchodoch a tak ďalej už bude tiež sťažené s tým, že tu nebude dvojitá kontrola, ale ju bude vykonávať len jedna organizácia, ktorá bude na to dozerať a ľahšie to odkontroluje.
Takže dúfam, že počas legislatívneho procesu tento zákon, kým príde do druhého a tretieho čítania sem, tak dostane a bude mať naďalej podporu. A som pripravený na rokovanie o jeho zlepšení alebo lepšom vyprecizovaní týchto niektorých pojmov, pretože aj v súčasnosti sa učíme. Aj Escherichia coli nám ukazujú, že sú mnohé nedostatky, o ktorých sme pred mesiacom a pol nevedeli. A dnes už vieme, že budeme musieť na ne reagovať, pretože nie sme na uzatvorenom trhu, ale na jednotnom trhu.
A úprimne musím povedať, že aj z tohto miesta si musíme uvedomiť jednu skutočnosť, že v prípade slovenských výrobkov naši inšpektori sú prítomní podľa týchto zákonov u farmára, u spracovateľa aj v obchode, pri tých, ktoré dovážame, vieme kontrolovať niečiu prácu len v obchode. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predloženého návrhu zákona je prijatie nových právnych aktov Európskej únie, a to najmä v oblasti nakladania s vedľajšími živočíšnymi produktmi.
Ale taktiež návrh zákona reflektuje na ďalšie zmeny v oblasti zdravia zvierat, pohody zvierat, ich dovozov z tretích krajín, vývozov do tretích krajín a na oblasť nakladania so živočíšnymi vedľajšími produktmi, ako aj rušenie krajských veterinárnych správ, rušenie územnej pôsobnosti inšpektorov regionálnych veterinárnych správ, evidenciu nebezpečných mäsožravých zvierat a cudzokrajných zvierat a taktiež ochranu zvierat a riešenie Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat, čo chceme riešiť v gescii Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, aby sme to zlacnili, zefektívnili a priblížili hlavne k ľuďom a k tým, ktorí sú spotrebiteľmi a konzumentmi na základe tohto zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážený pán minister, pani kolegyne, kolegovia, vážení hostia, dovoľte, aby som predniesol spravodajskú správu týkajúcu sa predloženého návrhu zákona. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením č. 100 zo 16. júna 2011 ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti v znení neskorších predpisov a o zmene zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jej prvé čítanie.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej, 20. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti uvedené v § 68 a 67 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o súlade návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky o súvislostiach s inými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, o zhodnotení súčasného stavu, o dôvode potreby novej právnej úpravy a hospodárskom a finančnom dopade a vplyve na štátny rozpočet.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Problematika vládneho návrhu zákona je upravená v práve Európskej únie, nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. Zároveň v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 9. júna 2011 č. 397 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. Zároveň odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali do 26. augusta 2011 a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.
Pán predsedajúci, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu z tomuto bodu programu.