20. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, cieľom predkladaného návrhu zákona je výrazné precizovanie doterajšej platnej právnej úpravy hlavne z pohľadu ochrany zdravia spotrebiteľa, organizácie kontrol orgánmi úradného dohľadu, úpravy sadzieb pokút pri porušovaní zákona a vypustenia tých ustanovení, ktoré sú už upravené inými, priamo aplikovateľnými právnymi aktmi Európskej únie.
Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, vzhľadom na to, že v tomto návrhu zákona pôvodne sa počítalo aj s informačnými tabuľami, budem sa uchádzať o vašu podporu po širokej dohode, aby sme takéto riešenie opäť do tohto návrhu zákona dali a zjednoznačnili to v tých prípadoch, kde je neodškriepiteľné, že došlo k pochybeniu. Tam, kde je jogurt po dobe spotreby, tak tam hádam nikto nebude spochybňovať, či to tam je alebo či to tam nie je. A bolo by potrebné v tejto oblasti nájsť širokú zhodu na tom, aby sme mali kvalitné a bezpečné potraviny v našich obchodoch, pretože to je základ zdravia tohto obyvateľstva. Ďakujem pekne.

Ďakujem, pán minister.
Teraz dávam slovo spoločnej spravodajkyni predsedníčke navrhnutého gestorského výboru, výboru pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, pani poslankyni Márii Sabolovej. Nech sa páči.

Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, predkladám spravodajskú správu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 152/1995 Z. z. o potravinách. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie svojím uznesením zo 16. júna ma určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu zákona o potravinách. V zmysle § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej pätnásť dní pred schôdzou Národnej rady.
Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku a zaradil ho v súlade s § 72 na rokovanie Národnej rady tejto 20. schôdze.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti a v zmysle rokovacieho poriadku aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Je to uvedené vo všeobecnej časti dôvodovej správy, bližšie informácie sú v osobitnej časti dôvodovej správy.
Problematika vládneho návrhu je upravená v práve Európskej únie a nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnenia môjho ako spravodajcu predkladám návrh v zmysle § 73 ods. 3 písm. c), aby sme vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor, Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a výbor pre zdravotníctvo. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady pre pôdohospodárstvo a životné prostredie. A odporúčam, aby v určených lehotách, t. j. do 26. augusta, prerokovali návrh zákona vo výboroch a v gestorskom výbore do 31. augusta 2011.
Vážený pán predsedajúci, prosím vás, otvorte rozpravu.

Ďakujem, pani spravodajkyňa.
Otváram všeobecnú rozpravu a pýtam sa, kto sa hlási do rozpravy. Ako jediný pán poslanec Záhumenský. Končím možnosť sa prihlásiť ústne do rozpravy. (Reakcia z pléna.) Prosím, dobre, takže pán poslanec Záhumenský a pán poslanec Radošovský sa hlásia do rozpravy. Viete, bez karty ani toto nejde. Ani z bankomatu nevyberiete bez karty nič.

Ďakujem pekne. Vážený pán podpredseda Národnej rady, ctené kolegyne, kolegovia, pán minister v krátkosti odôvodnil predkladaný návrh zákona o potravinách. Tento zákon je skutočne dôležitý preto, aby spotrebitelia dostali na pultoch a v obchodoch zdravé, bezpečné a nezávadné potraviny. A aj keď sa zdá byť novela dosť rozšírená, tak ako pán minister povedal, vo väčšine sa jedná o implementáciu európskych smerníc, precizovanie určitých ustanovení a sčasti rušenie potravinového kódexu. Čiže k týmto bodom sa nebudem vyjadrovať, ale nedá mi, keď je aj zákon v prvom čítaní, neotvoriť niekoľko bodov z tohto navrhovaného zákona, ale aj tých, ktoré navrhované boli a vo vláde neprešli.
V dôvodovej správe sa uvádza, že zákon zavádza informačnú povinnosť. Vieme dobre, že návrh na zavedenie informačných tabúľ alebo tzv. tabúľ hanby vo vláde neprešiel a za tento bod hlasoval iba jediný člen vlády. A to je predkladateľ. Ostatní vo vláde sa buď zdržali, alebo boli proti tomuto ustanoveniu. Ja chcem povedať, že tak ako boli tie tabule hanby ustanovené v zákone, aj predkladateľ teraz prezentoval, že má záujem v pléne toto ustanovenie naspäť dostať do zákona. Bolo nielen nejednoznačné, lebo tam sa vyskytuje veľa otázok. A otázka je aj, či to bolo v súlade s ústavou. Každopádne tak formulované tabule hanby, ako to bolo dané do vlády, určite nespĺňajú princíp ústavnej zásady, proporcionality sankcie, keďže sankcia musí byť primeraná, informovanie spotrebiteľa by sa malo zabezpečovať podľa zákona o ochrane spotrebiteľa a ďalších osobitných predpisov, a to prostredníctvom menej obmedzujúcich prostriedkov. Táto sankcia alebo takto formulovaná sankcia nie je ani nevyhnutná a nie je ani primeraná. Čiže určite by došlo zo strany obchodných reťazcov k využívaniu tohto právneho princípu. A došlo by asi k ďalším právnym sporom.
Ale chcem poukázať aj na to, že nebolo to celkom jasné. Keďže do siedmich dní od zistenia nejakého nedostatku kontrolou, bolo treba na tabuliach hanby napísať a zverejniť na sedem dní určitým druhom písma túto informáciu, tak nebolo mi celkom jasné, a to nielen mne, ale ani tým, ktorých sa to má týkať, či táto sankcia bola ukladaná opatrením alebo bola daná podľa správneho poriadku. Ak bola daná opatrením, tak určite naráža na ústavný princíp, lebo takúto sankciu nie je možné dať opatrením, keďže nie je takáto sankcia nevyhnutná. A myslím si, že proti tejto sankcii , keďže nie je podľa správneho poriadku, nie je možné sa odvolať. A nie je možné vlastne dokazovať, či tá sankcia bola aj oprávnená, keďže nejedná sa len o dátum spotreby, povedzme, pri „kelímkoch“ jogurtu, lebo môže ísť aj o vlas v šaláte a tam treba dokázať, či to je vlas predávajúceho alebo to je vlas kontrolujúceho, alebo to je vlas deda Vševeda.
Čiže je to všeobecne ponímané, nejedná sa len o lehotu predaja po lehote spotreby, ale aj o všetky iné závady, ktoré kontrola zistí pri kontrole predajne potravín. A tam by sa malo postupovať podľa správneho poriadku tak, aby kontrolovaný subjekt mal právo a využíval pritom ústavné právo na ochranu svojich záujmov. Čiže tento bod ak budete chcieť presadzovať do tohto zákona, dúfam, že túto poznámku, ktorú som teraz uviedol, budete brať na zreteľ. A ak tam budú nejaké informačné tabule, tak určite by mali byť podľa správneho poriadku.
Chcem povedať, že táto novela prináša aj určité pozitívum. A jej najväčšie pozitívum, čo ja považujem za veľmi dobré, je povinnosť príjemcu potravín oznamovať najneskôr do dvadsaťštyri hodín príslušnej regionálnej veterinárnej a potravinovej správe príchod zásielky potravín, miesto jej určenia, kvalitu pôvodu zásielky, druh a jej množstvo, aby bola možná účinná kontrola, aby bolo jasné, na aké miesto prichádzajú aké potraviny, aby bolo možné kontrolovať rôzne dovozy často potravín neznámeho pôvodu alebo potravín pochybnej kvality, ktoré sa objavujú na pulte. Spôsobí to určite lepší a kvalitnejší výkon kontroly. Takže túto vec určite oceňujem.
Na druhej strane ale chcem poukázať, aj keď boli deklarované pred predložením tohto zákona opatrenia, ktoré boli zavedené vládou Roberta Fica, aby sa oddeľovali na pultoch výrobky mäsového pôvodu, ktoré majú menej ako 50 % mäsa, aby sa deklarovali ako nemäsové výrobky a výrobky, ktoré majú viac ako 50 % mäsa, boli deklarované ako mäsové výrobky. Napriek tomu, že som zaregistroval, že toto má zo zákona vypadnúť, toto v zákone zostáva. A som rád, že tento bod zostáva, aj keď musím povedať, že budem rád, keď tam zostane aj druhý bod, ktorý tento návrh zákona navrhuje, aby sa oddeľovalo maslo alebo mliečny tuk od „náhražok“ často pofidérnej kvality, ktoré rovnako vypadajú, rovnako sú zabalené, ktorých obaly ťažko sú čitateľné. A tento princíp chceme zrušiť, nechceme zákazníka alebo spotrebiteľa informovať o tom, aby tá informácia bola jednoducho prístupná a aby videl, že toto je tuk mliečneho pôvodu a toto je „náhražka“, ktorá je rastlinného pôvodu, a aby si dával pozor na to, akej je to kvality.
V programovom vyhlásení vlády sa uvádza, že zavediete transparentný systém zverejňovania výsledkov kontrol. Tým ste mali na mysli asi tie tabule hanby alebo informačné tabule. Ale bolo by treba mať na mysli aj informovanie spotrebiteľa a ľahkú dostupnosť informácií pre spotrebiteľa tak, ako to zostáva pri mäsových výrobkoch, aby vedel, že kupuje si „náhražku“ a nekupuje si mäso, aby mal možnosť aj pri mliečnom tuku vedieť, že si kupuje maslo alebo si kupuje „náhražku“ nižšej nutričnej hodnoty a nižšej kvality a tým pádom je aj odôvodnená nižšia cena.
Taktiež tento zákon zavádza povinnosť oddeleného predaja potravín, pri ktorých je trvanlivosť viac ako štyri dni a doba zostávajúca do ich dátumu spotreby kratšia ako štyridsaťosem hodín. Tento bod by vôbec v zákone nemusel byť. Hovoril som o tom včera, keď sme prejednávali zákon o podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorý sa včera zrušil. Vyplýva z toho, že na našom trhu obchodné reťazce si dokážu do zmlúv presadiť podmienku, že dodávateľ potravín je povinný obmieňať potraviny, ktorým dochádza doba spotreby, preto ich nenúti, aby si vytvárali určité regály s potravinami, ktorým končí doba spotreby, a aby tento ponúkali spotrebiteľom za nižšiu cenu. Predsa každému obchodníkovi je jasné, že predať potraviny za nižšiu cenu je lepšie ako skonfiškovať potraviny v kafilérii a vyradiť ich z predaja, A táto podmienka, keďže sme zrušili zákon o nepredajných podmienkach v obchodných vzťahoch, sa za veľmi krátku dobu premietne do zmlúv medzi dodávateľmi potravín a obchodnými reťazcami, kde si len posunú tú hranicu. Dneska to bolo tak, že dodávatelia potravín si to museli kontrolovať. A v deň ukončenia lehoty spotreby potraviny museli ju vymeniť. Dneska sa to posunie do hranice štyridsaťosem hodín pred ukončením trvanlivosti potraviny. Musia tento tovar jednoducho vymeniť a dodávateľ potravín si túto potravinu zoberie domov a skonfiškuje ju on sám na svoje vlastné náklady. Ja to považujem za neprimeranú podmienku, vynútenú podmienku, ktorá plynie z toho, že sila obchodných reťazcov je tak veľká, že si dokážu takúto podmienku do zmluvy dostať. Čiže ak tento bod tam dávame, je to taká nejaká slabá náplasť toho, čo sme včera zrušili. A bolo by ďaleko efektívnejšie brániť nekalým praktikám a brániť zneužívaniu dominantného postavenia, ako následne hovoriť obchodníkom, že sa majú správať obchodnícky, tak ako to je štandardne všade vo vyspelých krajinách, kde sú regály a pulty, kde obchodníci ponúkajú tovar, ktorým končí lehota spotreby, aby ho zákazníci kupovali za nižšiu cenu, aj bez toho, aby to bolo v nejakom zákone ustanovené.
Posledná poznámka je otázka pokút. Je dobré, že pokuty sa budú rozčleňovať pre malých, stredných a veľkých prevádzkovateľov predajní. Pokuta musí mať svoj výchovný účinok a musí mať určitú váhu. Je pochopiteľné, že obchod, ktorý robí obrat v sume niekoľko miliónov eur, inak cíti pokutu ako malý obchodník, ktorý má obrat niekoľko desaťtisíc eur. Čiže to, že sa zvyšujú pokuty, dáva zákonu väčšiu váhu. A to, že sa pokuty rozčleňujú na veľkosť prevádzky, veľkosť prevádzkárne, je úplne opodstatnené.
Ja verím, že tie výhrady, ktoré som k tomuto zákonu vzniesol, sa podarí v druhom čítaní odstrániť a že tento zákon bude slúžiť tak, aby ho spotrebitelia mohli efektívne cítiť aj na kvalite potravín na pultoch. Ďakujem pekne.

S faktickou poznámkou na vystúpenie pána poslanca Záhumenského sa hlási pani predsedníčka výboru a spoločná spravodajkyňa. Nech sa páči, pani poslankyňa.

Pán poslanec, len krátko by som chcela. Možno ste si nevšimli ten bod 39, ktorý je v zákone, ktorý tú povinnosť za potraviny po lehote ukladá predávajúcemu. Čiže nieže si ich bude musieť zobrať výrobca alebo ten, kto ich dodal, ale bude za ne zodpovedať predávajúci. Čiže bude musieť rozmýšľať nad tým, koľko si toho tovaru zoberie, akým spôsobom s ním bude nakladať. Tam je tých štyridsaťosem hodín na to, že ho môže ešte predať. Ale potom je zodpovedný za likvidáciu toho, čo nepredá a je po tej lehote. Už to musí zaplatiť a znehodnotiť sám. To je ten bod 39. Čiže myslím si, že je ten návrh dotiahnutý ešte aj v tom detaile, že trošku tlačíme na tie obchodné reťazce, že nebudú môcť veľmi zohrávať takú úlohu. Ja potom možno ešte kratučko v rozprave aj k inému bodu vystúpim.

Pán poslanec Záhumenský chce reagovať na faktickú poznámku pani poslankyne.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Pani predsedníčka výboru, všimol som si ten bod. A asi ste mi nerozumeli čo som povedal. Obchodné reťazce majú tak veľkú silu, že nemajú problém do zmluvy si dostať čokoľvek. A keď dneska ako neprimeranú podmienku používajú to, že pokiaľ končí lehota spotreby nejakého tovaru, tak majú v zmluve zakomponované, že dodávateľ potravín si obmieňa ten tovar na tom regáli, na ktorý ho sám vykladá v tom reťazci, tak sa lehota posunie na štyridsaťosem hodín pred ukončím lehoty spotreby. To znamená, že bude v zmluve medzi dodávateľom potravín a obchodným reťazcom. Čiže obchodný reťazec nebude mať na svojich pultoch žiadny tovar, ktorý bude štyridsaťosem hodín pred ukončením spotreby.
Aby ste mi rozumeli. Ten tovar odíde skôr z tej predajne na základe zmluvy medzi dodávateľom potravín a odberateľom potravín. Toto je celý problém, ktorý sa premietne. A nebude to sankcionovať a postihovať alebo nejakým spôsobom nútiť veľký obchodný reťazec, skôr malé prevádzkárne, áno, ale veľké reťazce určite nie, aby tieto potraviny umiestňovali na špeciálne regály, vytvárali nejaké miesto na špeciálnych miestach. Budete to vidieť v malých prevádzkárňach a stredných prevádzkárňach, malých obchodíkoch tam, áno, ale vo veľkých reťazcoch, kde sa predáva 80 % potravín na slovenskom trhu, toto nebude. A sa to premietne presne týmto duchom, ako som teraz povedal, vzhľadom na to, že sme včera zrušili zákon o nepredajných podmienkach. A tam sme tento problém riešili. Ďakujem.

Ďalší prihlásený do rozpravy je pán poslanec Radošovský. Nech sa páči, pán poslanec.