20. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážený pán poslanec Galbavý, väčšinou tie vaše diskusné príspevky a to, čo bolo v tej rozprave, sa dá počúvať, ako je to úplne v pohode. Mám taký pocit, že od piatkovej diskusie sa točíme dookola, vždy tí predrečníci rozprávajú o tom istom.
Ale keď som vás dobre rozumel, vy ste tam skôr spomínali to, že za Ficovej vlády, keď sme teda prešli na to euro, o takom politickom populizme. Myslím, že s tým sa s vami nedá absolútne súhlasiť. A potom ste sa dotkli zásadného zvýšenia základných potravín a ceny potravín vo vzťahu k tomu, že na to euro sme teda prešli. Ja mám taký pocit, že tu ste zásadne nerozprávali pravdu, možno by ste mali povedať, že k tomu zásadnému zdraženiu alebo zvýšeniu ceny základných potravín došlo vtedy, keď ste zvýšili daň z 19 % na 20 %, keď ste napríklad zrušili dotáciu na červenú naftu a liter nafty stojí omnoho viac ako predtým. Toto sú myslím si základné dôvody, prečo tie potraviny išli hore. A nebolo to za vlády Roberta Fica, ale je to za vašej pravicovej vlády. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem. Pán poslanec, hovoril si v podstate o dvoch cestách, zdôrazňoval si potrebu tej pravdivej, ale nakoniec sme asi všetci pochopili, že nás voláš, aby sme kráčali po tej ceste populistickej, aby sme teda naďalej dovolili, obrazne povedané, jazdiť gréckej káre bez vydanej "STK-ačky". Ja sa pýtam, prečo neriešiš aj tých, ktorí tú grécku káru na európske diaľnice bez tej "STK-ačky" pustili, aj keď vedeli, že nespĺňa nielen emisné limity, ale vôbec techniku účasti v eurozóne na rozdiel od Slovenska. Keď všetci vedeli, že raz táto grécka kára spôsobí na európskych cestách nehodu a všetci budeme čakať potom v zápche a dohodneme sa, že no tak, zložme sa každý na tú grécku káru, aby uvoľnili cestu a mohli sme ísť ďalej.
Asi by bolo dobré povedať pravdu, že dobre už bolo. A je úplne jedno, či grécky chorý zub sa vytrhne s injekciou, čo by som označil za riadený bankrot, alebo bez injekcie, čo je vlastne neriadený bankrot. Podstata je, že ten zub je tak chorý, a to vedia všetci, že musí ísť von. Tak sa tu netvárme, že ho budeme ďalej ofukovať a budeme ďalších povzbudzovať, pretože ďalší pacienti čakajú rovnako na resekciu. Zajtra to môže byť pacient z Portugalska, pozajtra zo Španielska, nedajbože z Talianska. Jednoducho tu sa musí urobiť zásadný rez.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Tomáš, ja to vidím tak, že, či zviažeme ministrovi ruky alebo nezviažeme, či to budú účinne alebo účinne vynaložené financie, či dôjde teraz k bankrotu alebo nedôjde, o tom sa bude diskutovať aj potom a veľmi dlho.
Ja si osobne myslím, že to jednoducho sa nedá povedať, že keď teraz nezviažeme ruky alebo zviažeme, že takto by to potom inak dopadlo. Čo podstatné ale chcem povedať, že jednoducho v živote za to, čo dostávame, vždy platíme niečo. A za to, že sme v eurozóne a že sme v Európskej únii, ja si myslím, že získavame zatiaľ viac. Povedal by som tri podstatné veci. Jednak je to to, že sme bezpeční, nie je šanca, aby dnes vstúpili sem spriatelené armády, že máme demokratický vývoj a ja si myslím, že aj istú ekonomickú stabilitu a istý blahobyt. No a teda zatiaľ sa mi zdá, že Slovensko získava viac, ako dáva, a nie je možné len brať, ako povedzme sú eurofondy, ale občas za to, že sme v klube vyvolených, musíme aj čosi zaplatiť. A tak ja sa nedomnievam, že mali by sme zväzovať takýmto spôsobom ruky a rozhodovať tuná. Jednoducho rozhodovať sa musí v Bruseli, tam je to, v úvodzovkách poviem, kolbište a je náš záujem, aby sme tam dokázali vyrokovať čo najlepšie riešenie a dosiahnuť čo najlepšie podmienky aj pre Slovensko. Ale rozhodne si nemyslím, že máme zviazať ruky a de facto tuná definitívne rozhodnúť o našom postoji.
Ďakujem.

Ďakujem. Tomáš, ja som proti tomu, aby sme túto agóniu predlžovali ďalej. A ja nezahlasujem za to, aby sme Grécku pomáhali v tom, aby ten bankrot prišiel neskoršie. Je si treba uvedomiť jednu vec, že vlastne do tejto situácie sa Grécko dostalo na základe pomáhania bánk, ktoré potrebovali vložiť voľakde voľné prostriedky, a preto radili Grékom, ako oklamať Európsku úniu, partnerov z Európskej únie a napožičať si peniaze, ktoré teraz nevládzu splácať. To nie je len Grécko. To je už, ako aj bolo povedané, Portugalsko, Španielsko a možno aj ďalší. Ale fakt je taký, že vlastne všetci hovoria o tom, že už Grécko pred bankrotom nezachráni nikto. Tak načo predlžovať tú agóniu, dávať tam ďalšie prostriedky, keď aj tak to nakoniec skončí tým, že sa bude musieť táto situácia riešiť naozaj razantne bankrotom Grécka?
Ďakujem.

Ďakujem. Skúsim byť ešte kratší. V prvom rade ďakujem všetkým reagujúcim na moje vystúpenie.
Peter Osuský z OKS, isteže, tvoj postoj poznám od samého začiatku. Vaša strana nikdy nebola za vstup do Európskej únie ani do eurozóny. A to je absolútne v poriadku. Ale predkladatelia tu dali návrh na uznesenie, že súhlasia s pôžičkou Grécku. Tak ja to trošku vnímam schizofrenicky. Na jednej strane súhlasíte s pôžičkou Grécku za určitých podmienok, presne vymedzených a na druhej strane ste proti tejto pôžičke. Ja teraz naozaj celkom tomu nerozumiem, ale v poriadku. Názor máme podobný. Ani jedna, ani druhá strana naprieč celým politickým spektrom Grécku nechceme požičať len tak. V hre je naozaj teraz fakt, aké náklady bude Slovensko niesť v tomto kontexte, či vyššie alebo nižšie. A riadený bankrot je predpokladom, že krajiny eurozóny sa môžu pripraviť a eliminovať finančné a ekonomické následky v prípade, že by sa vystavili pri priamom a urýchlenom bankrote. Čiže agóniu predlžovať má v tejto chvíli význam.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Keďže máme takú dohodu, že nebudeme naťahovať ďalej túto rozpravu a strašne veľa argumentov pre a proti odznelo v piatok v rozprave - dnes sa možno tá rozprava ešte posunula o jeden rozmer ďalej, nad tú ekonomiku, na ten rozmer filozofický, národnoštátny, akokoľvek to pomenujeme - chcem len povedať poslednému v poradí rečníkovi pánovi Galbavému jednu poznámočku.
Bruselskí úradníci, veľká trojka - menový fond, Európska komisia mali a Európska centrálna banka - mali rok času na to, aby pripravili riadený bankrot Grécka. A skutočne mňa to veľmi, veľmi potešilo, keď som v poslednom, v ostatnom, po slovensky, lebo tých blogov bude ešte určite niekoľko desiatok, tak v ostatnom blogu podpredsedu vlády sa predsa v poslednom odstavci hovorí, požičajme ešte raz a naposledy Grécku - a jedným dychom dodáva - a využime ten neuveriteľne drahý čas k tomu, aby sme pripravili riadený bankrot Grécka. To nehovorí SaS, to hovorí podpredseda vlády. Ja sa teda pýtam ešte raz: A čo sme robili, nie my tu na Slovensku, ale veľká trojka - Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka - v uplynulých dvanásť mesiacov, ak sme nevyužili ten hrozitánsky drahý a dlhý 12-mesačný čas k tomu, aby sme naozaj pripravili riadený bankrot Grécka? Tomáš, ten čas nás všetkých v Európe stál rovných 12 mld. eur. To je tá ďalšia v poradí tranža, o ktorej v uplynulý víkend, našťastie bez účasti Slovenska, podčiarkujem, aj vďaka hlasom SaS, rozhodli bruselskí úradníci.
A posledná poznámka. O aktivácii finančných prostriedkov z eurovalu jednotky pre Grécko sa predsa bude rozhodovať v septembri. Posledný odhad hovorí, že v septembri. Ja som zhrozený z toho, že tzv. detailný compliance report, to znamená správu, hodnotiacu, ktorá hodnotí súlad cieľov, ktoré si Grécko dalo, a k plneniu ktorých sa zaviazalo v spomínanom programe, pred rokom, keď sa schvaľovali bilaterálne pôžičky Grécku, ako, v akom súlade sa dnes grécka ekonomika nachádza, či plní alebo neplní tieto ciele. Vieš, kedy bol tento report pripravený? V sobotu, pred piatimi dňami. Tá veľká trojka sedela na technickej misii v Grécku od 3. mája do 2. júna a v sobotu sme sa dopracovali k spomínanej správe, ktorú predpokladám v tejto snemovne ešte nikto nevidel. Ak niekto z vás tú správu videl, tak skúste dvihnúť ruky hore. Je to 160-stranová, anglicky písaná bychla.
Tak, ak takto pôjde ďalej tento vývoj, tak ja sa pýtam, ako chceme využiť ten čas do septembra, kedy sa bude rozhodovať o aktivácii finančných prostriedkov z eurovalu jednotky? To opäť budeme konštatovať, koncom septembra, že ešte ďalší čas si musíme kupovať? Tých peňazí je naozaj málo na to, aby sme si za ne ustavične dookola kupovali ten spomínaný čas.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ctené dámy, vážení páni, považujem vždy za užitočné, keď môžeme o európskych záležitostiach diskutovať aj v pléne Národnej rady, pretože člen vlády sa tak môže oprieť o širší mandát, pokiaľ nájdeme dohodu. Či bude dohoda prijatá alebo nie, chcem pripomenúť, na túto tému sme diskutovali vo výboroch. Vo výbore pre financie a rozpočet a vo výbore pre európske záležitosti, kde sme tak isto predložili náš návrh, ktorý vypracoval minister financií, a poslal ho tak isto aj pánovi predsedovi parlamentu. Nie je až tak odlišný od toho, čo predložila skupina poslancov SNS, SaS a OKS. A zhodujeme sa v oblasti zásad privatizácie, kolaterálu, účasti medzinárodného menového fondu i širšej politickej dohody. Ten základný rozdiel je iba v konkretizácii účasti privátneho sektora, kde hovoríme o minimálnej účasti vo výške 30 mld. eur. Či dôjde k dohode, alebo nie, minister financií, som si istý, bude presadzovať tieto podmienky, ktoré sám konkretizoval, a v tom je on i SDKÚ-DS konzistentná.
A dovolím si pripomenúť, že sme konzistentní v zachovávaní princípov, ktoré vidím predovšetkým tri. Ten prvý je v tom, že problémy sa musia riešiť tam, kde vznikli. Druhý princíp, následky a riziká musia znášať aj tí, ktorí investovali. A do tretice - riešenie je len a len v zodpovednom hospodárení. Verím, že na týchto princípoch bude aj širšia zhoda, pretože na základe - Na zdravie! (Reakcia na kýchnutie v pléne.) - na základe týchto princípov sme odviedli pred rokom hotovostný úver pre Grécko a čas ukázal, že toto rozhodnutie bolo správne. Na základe rovnakých princípov sa rozhodujeme aj teraz. Samozrejme za ten rok sa situácia v niečom zmenila. Zmenila sa v tom, že sme súčasťou eurovalu jedna, z ktorého už boli aktivované garancie pre Írsko a Portugalsko. Zmenilo sa aj to, že minister financií vyrokoval iný, pre Slovensko lepší distribučný kľúč v európskom stabilizačnom mechanizme, v tzv. eurovale dva, kde záruky pre Slovensko znamenajú 1,2 mld. eur menej. Gréci dostali v hotovosti za ten čas už 38,4 mld. eur v štyroch tranžiach a ďalších 12 mld. v piatej tranži dostanú do 15. júla, tak ako sa o tom rozhodlo v poslednú sobotu 2. júla. No, a v neposlednom rade pre podmienky účasti privátneho sektora v gréckej privatizácii a ručenia majetkom sa darí získavať širšiu podporu. Na základe uvedeného sa teda bude rozhodovať o aktivácii garancií z eurovalu jedna. Tú kvantifikáciu plusov, mínusov, tak isto veľmi dôsledne vyhodnotil minister financií a nechcem ju opakovať. Chcem len zdôrazniť to, o čom som presvedčený, že pokiaľ sa dá predísť chaosu, tak je dobré tak urobiť. Dnešná téma nie je o Grékoch, tiež si to myslím. Zaznelo to viackrát v rozprave. Myslím si, že teraz je zrejmé, že situácia v súčasnej podobe je v Grécku neudržateľná.
Dnes je to už o rozhodovaní o minimalizácii dopadov na menovú úniu a samozrejme na Slovensko a našich občanov. Pri tom všetkom nesmieme stratiť zo zreteľa, čo je podstatou. A to je len a len zodpovedné hospodárenie. Situácia v Grécku je mementom a poučením pre všetkých politikov, aby sa správali zodpovedne. Nezabúdajme, že ešte pred rokom sme sa aj my rútili gréckou cestou a zadlžovali sa rekordným tempom. Našťastie, po zmene vlády sa situácia razantne zmenila a s peniazmi ľudí sa narába zodpovedne. Výsledkom je, že za prvý polrok 2011 je deficit o tretinu nižší a chod štátu stojí ľudí takmer o desatinu menej ako pred rokom. Myslím si, že to je najlepší dôkaz, že z gréckej cesty sme na slovenskej. Verím, že na nej aj vydržíme. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, vážený pán podpredseda. Ctená snemovňa, na dnešné rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky predkladám návrh zákona o poskytovaní dotácií na obstarávanie náhradných nájomných bytov v druhom čítaní. Spracovanie a prijatie tohto zákona je jednou zo základných podmienok pre doriešenie problematiky niektorých nájomných vzťahov, ktoré vznikli už pred rokom 1989 a v súčasnom období obmedzujú súkromných vlastníkov nájomných bytov pri využívaní svojho majetku, z čoho hrozia Slovenskej republike sankcie zo strany medzinárodných súdnych inštitúcií.
Návrh tohto zákona vecne a procesne rieši obstaranie náhradných nájomných bytov obcami prostredníctvom účelových dotácií pre túto oblasť. Rieši aj základné charakteristiky a štandardy takýchto bytov. Dotácie pritom môžu žiadatelia dostať nielen na obstaranie náhradných nájomných bytov, ale aj na obstaranie prislúchajúcej technickej vybavenosti a na obstaranie pozemkov pod objektami s nájomnými bytmi. Tento návrh je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky, ktorá návrh zákona prerokovala a schválila svojím uznesením č. 234 zo 6. apríla 2011.
Bol prerokovaný vo výboroch Národnej rady, o čom bude informovať ich spoločný spravodajca, so zámerom alebo s návrhom schváliť tento návrh v súlade s pozmeňujúcimi návrhmi.
Chcem vyjadriť, ctené dámy poslankyne a páni poslanci, presvedčenie, že Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní odsúhlasí predložený návrh zákona, čím zároveň vytvorí podmienky pre praktickú realizáciu opatrení na riešenie tohto už dlhoročného problému.
Ďakujem za pozornosť.

46.
Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som vám predložil spoločnú správu výborov k prerokovávanému vládnemu návrhu zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov, ktorú máme všetci pod tlačou 318a.
Národná rada pridelila predmetný návrh zákona ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet, výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aj ako gestorskému výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj a výboru pre sociálne veci. Všetky výbory predmetný návrh zákona prerokovali a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť.
Z uznesení výborov vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máme uvedené v časti IV. tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch o bode 1 a 2 v spoločnej správe spoločne s odporúčaním schváliť. Ďalej gestorský výbor odporúča vládny návrh zákona o poskytovaní dotácií na obstaranie náhradných nájomných bytov schváliť v znení schválených pozmeňujúcich návrhov uvedených v tejto spoločnej správe.
Pán podpredseda skončil som, poprosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som upozornil na skutočnosti z pohľadu samosprávy.
Obce a mestá nemajú k dispozícii voľné finančné prostriedky, aby mohli prefinancovať náklady spojené so sťahovaním a vybudovaním náhradných bytov. Zarazila ma skutočnosť, že je, do oprávnených nákladov podľa odsekov 1 až 3 sa nezahŕňajú náklady na pozemok, inžiniersku činnosť, expertízne posudky, výstavbu garáže, výstavbu nebytového priestoru a ani náklady nesúvisiace s účelom dotácie. Tento zákona do značnej miery obmedzuje čerpanie finančných nákladov na výstavbu náhradných bytov. Náklady na výstavbu sa diametrálne líšia v jednotlivých regiónoch, preto si myslím, že by bolo spravodlivé, že pokiaľ budú predložené doklady o nákladoch na výstavbu oprávnené, mali by byť preplatené v plnej výške bez ohraničenia možného maximálneho čerpania.
Zároveň si myslím, že by malo byť umožnené zálohové plnenie, aby obce neboli zadlžené prefinancovávaním akcie. Takýmto spôsobom financovania by sa omnoho zjednodušil spôsob preplácania a obce by nemuseli ostať v neistote, či im budú finančné náklady preplatené alebo nie. Na základe skutočností, ktoré som spomenul, musím konštatovať, že znova obce a mestá ťahajú horúce zemiaky z pahreby za štát. Taká je realita z môjho pohľadu.
Ďakujem za pozornosť.