20. schôdza

Ďakujem pekne. Chcem konštatovať, že, samozrejme, nespravodlivé rozsudky, a ešte raz hovorím, celý paragraf hovorí o popieraní zločinov, zločinov, teda nespravodlivých rozsudkov, nepoznajú náboženskú, politickú ani inú príslušnosť, ak bol rozsudok nespravodlivý, bol nespravodlivý.
Argument, ako kto vysvetľuje deťom, čo bol komunizmus. Chcem k tomu povedať toľko, o tom, či je komunizmus história, sa skúste ísť spýtať občanov Severnej Kórey a skúste sa to ísť spýtať tých, ktorí sedia v lágroch lao-kaj v ľudovej Číne. Spýtajte sa ich, či je to história, o ktorej netreba hovoriť.
Pokiaľ ide o ten argument, že sme nemali komunizmus, no, pripusťme, že existovali ľudia, ktorí "nezažívali peniaze". Stačí si otvoriť túto knihu. Pre tých, ktorí na nútených prácach stavali Bielomorsko-volžský kanál, rozhodne neexistovali žiadne peniaze. Ich otrocká práca končila smrťou a peniaze nezažili. Mali teda komunizmus.
A tieto polemické debaty. Neviem, či viete, čo napísal Karol Marx, čo ste vtĺkali do hláv mladým ľuďom pod heslom „Vedecký komunizmus“ a akej strany bol predsedom Klement Gottwald a Gustáv Husák a všetci ďalší. Takže táto polemika je slovičkárenie.
A pokiaľ ide o tú debatu o slobode alebo neslobode, no, ja si myslím, že sloboda luhania o vážnych veciach nie je dobrá.
A pokiaľ ide o moje dostanie sa do parlamentu, pán kolega, pozrite sa, koľko ste mali preferenčných hlasov, a potom sa pozrite na mňa, koľko som ich mal ja a potom zavrite. (Potlesk.)

Ďalší rečník v rozprave je pán poslanec Poliačik. Nech sa páči. Poprosím trochu o kľud v miestnosti. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, som veľmi rád, že môžem prísť po tejto vášnivej debate s menej štiepavou témou a dokonca s témou, ktorá veľmi sympatickým spôsobom nás spojila naprieč celým parlamentom. Viem, že sa to zvyčajne nerobí, ale prečítam všetkých ľudí, ktorí predkladajú pozmeňujúci návrh, s ktorým som dneska prišiel. Sú to Tatiana Rosová, Jozef Viskupič, Martin Poliačik, Béla Bugár, Július Stanko, Kamil Krnáč, Jaroslav Suja, Martin Fecko, František Šebej, Ivan Chaban, Jarmila Tkáčová, Marek Vargovčák, Tibor Tóth, Peter Pelegrini a Rafael Rafaj. Každá strana, dokonca aj naše štvorčlenné frakcie majú zastúpenie na tomto liste.
O čo ide. Minulý rok sa skupina mladých chlapcov rozhodla priviazať psa za auto a na štránku ho ťahať za sebou až dovtedy, kým mu neupadla hlava. Iná skupina mladých ľudí sa rozhodla spáliť mačku zaživa a natočiť si ju na video. Trestný zákonník a Trestný zákon má posudzovať spoločenskú nebezpečnosť ľudí a podľa toho im vymeriavať tresty. Som presvedčený o tom, že ak niekto je schopný opakovane a kruto týrať zviera, tak pri inej ľudskej bytosti, slabšej a bezbrannej, sa v určitých situáciách tiež nedokáže zastaviť. Som presvedčený o tom, že ak niekto v sebe dokáže vygenerovať dostatok zla a naozaj tej najhrubšej ľudskej špiny, ktorú v sebe máme, a týrať zviera len preto, že je silnejší, tak to isté dokáže spraviť aj dieťaťu alebo svojej vlastnej manželke. A preto je to dostatočne spoločensky nebezpečné konanie na to, aby sadzby trestné za takéto trestné činy boli zdvihnuté. Preto prečítam doplňujúci návrh tých poslancov, o ktorých som hovoril.
Doplňujúci návrh k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V článku II sa za bod 43 vkladajú nové body 44 až 46, ktoré znejú:
Bod 44: „V § 378 ods. 1 sa slová „až na jeden rok“ nahrádzajú slovami „až na dva roky“.“
Bod 45: „V § 378 ods. 2 sa slová „na šesť mesiacov až tri roky“ nahrádzajú slovami „na jeden rok až päť rokov“.“
Bod 46: „Za § 378 sa vkladá § 378a, ktorý vrátane nadpisu „Zanedbanie starostlivosti o zvieratá“ znie: „Kto z nedbanlivosti spôsobí smrť alebo trvalé následky na zdraví viacerých zvierat, ktoré vlastní alebo o ktoré je povinný sa starať, tým, že zanedbá potrebnú starostlivosť o tieto zvieratá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“.“
Ako vidíte, nie sú to nejaké krkolomné sadzby, nie je to nič, čo by sme nevedeli prisúdiť človeku, keď objektívne posúdime mieru zla, ktorú urobil, ktorú ukázal týmto svojím činom. Tu nehovoríme o tom, že niekto náhodou zrazí mačku alebo náhodou zrazí psa, tu nehovoríme o tom, že niekto psa udrie, keď ho vychováva, tu hovoríme o úmyselnom bezcitnom týraní, ktoré je opakované, alebo o týraní veľkej skupiny zvierat. Všetci si pamätáte určite príklad tých opustených koní tuším z minulého roku, kde celá dedina musela šanovať stádo koní, ktoré niekto nechal len tak opustené v areáli kaštieľa. A toto by sa na Slovensku nemalo stávať. Myslím si, že vyspelosť spoločnosti sa ukazuje aj tým, že sa dokáže postaviť za práva tých, ktorí nemajú hlas v tejto snemovni. A, áno, môžeme diskutovať o tom, či zviera má dušu, môžeme diskutovať o tom, či zviera vyspelosťou svojej nervovej sústavy na jednej úrovni s človekom je alebo nie je. Ale predpokladám, že nebudeme diskutovať o tom, či zviera cítiacou a trpiacou bytosťou je alebo nie je. A z ľudí niektorí veria, že sme nadradení zvieratám, niektorí veria, že sme vyvinutejší od nich, ale sme tí, ktorí máme dostatok sebareflexie, aby sme vedeli posúdiť, že to zviera trpí. Mali by sme využívať ľudskosť v sebe na to, aby sme ho do tohto nepúšťali.
Viem, že v parlamente pán Galbavý už predkladal, čo sa týka bojových psov, nejaké pozmeňujúce návrhy v minulosti . Pani Rosová tu odviedla veľa práce aj je veľmi aktívnou líderkou na ochranu skupiny zvierat, ktorej zoznam som čítal na začiatku. Verím tomu, že táto skupina na podporu ochrany zvierat bude naďalej súdržná, že dokážeme si zachovať ten prierezový štýl, že dokážeme zachovať dialóg medzi všetkými zúčastnenými osobami, a verím tomu, že keď sa jeden papier dokázali podpísať pán Bugár a pán Rafaj, tak je to výsledkom toho, že dokážeme sa na niektorých veciach naozaj zhodnúť. Ja vás preto prosím o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu a dúfam, že nebude jedinou lastovičkou na to, aby sa aj zvieratá na Slovensku mali lepšie. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou. Máme troch poslancov. Pán poslanec Muňko.

Pán poslanec, ja s vami súhlasím, len musím upozorniť na jednu vec. Neviem, či ste boli v rómskych dedinách alebo v rómskych osadách, kde deti nechodia do školy, kde hŕba detí nevie odhadnúť svoje skutky, ale takisto to tam nevedia ani dospelí. Je to na hranici debility. (Ruch v sále.)

Poprosím pani poslankyňu Tomanovú, keby mohla netelefonovať. Pani poslankyňa Tomanová, počuť vás až sem. Prosím vás, netelefonujte. Nech sa páči.

Podporoval by som vás, ale nenavrhujem zvýšenie trestnej sadzby, pretože to bude mať ďalekosiahle dopady proste na štátny rozpočet. V každej osade rómskej my sa musíme zaoberať rómskou problematikou skôr či neskôr, aby sa deti naučili základným návykom, aby deti proste dostali inú výchovu, akú dostávajú v tých osadách, či to zoberiete na strednom Slovensku, na východnom Slovensku, ten istý problém majú Česká republika, Španieli, Francúzi, tam, kdekoľvek rómska problematika je, nehovoriac o poslednej dobe, Taliani. Takže nenavrhujem proste zvyšovať trestnú sadzbu. Ďakujem.

Pani poslankyňa Košútová.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, je mi veľmi sympatické, že je snaha ochrániť alebo zlepšiť životné podmienky zvierat na Slovensku. Len takisto sa zamýšľam nad tým, či je to šťastné, že sa tam zvyšuje trestná sadzba, pretože keď štrnásťročné dieťa, to je ešte dieťa, aj keď je už zodpovedné za svoje činy, dostane natvrdo basu, čo to spraví, ako to naň bude pôsobiť, či v tom prostredí, v ktorom sa bude nachádzať, ho prevychovajú alebo zmenia jeho postoje. Ja si myslím, tak ako to povedal aj môj kolega pán poslanec Muňko, v prvom rade treba začať s výchovou detí, a hlavne skutočne tieto problémy sú hlavne v rómskych osadách, a zmeniť prostredie, pretože len takýmito, ja si myslím, dosť tvrdými reštrikčnými opatreniami nedosiahneme efekt, o ktorý sa snažíme, a myslím si, že tento zákon v takomto znení alebo tuto váš pozmeňujúci návrh nie som pripravená podporiť.

Pán poslanec Martinák.