20. schôdza

Ďakujem za slovo. Pán poslanec Poliačik, súhlasím s vami len v jednej veci, že teda jednoducho zvieratá nie sú možno tak vnímavé ako človek a jednoducho ako ľudia, či sa nám to páči alebo nie, máme nad nimi moc, ktorú môžeme ovplyvňovať buď správnym smerom, alebo nesprávnym smerom, jednak čo sa týka ulahodeniu týmto zvieratám alebo nedajbože ich týrania, ktoré skutočne, musím s vami súhlasiť, sa vyskytuje v našej spoločnosti, a to, bohužiaľ, vo veľmi vysokej miere.
S čím však nesúhlasím, jednoznačne je zvýšenie trestnej sadzby. Už moji predrečníci ma predbehli v tom, že riešenie tohto problému je v podstate nemožné, pokiaľ sa nezlepší situácia, čo sa týka našich rómskych spoluobčanov. Ja kľudne vás môžem zavolať na taký priateľský výlet do rómskych osád, keď budete chcieť trestať osemročných až deväťročných rómskych chlapcov, ktorí ublížili zvieratám. Áno, oni im ublížili. Bohužiaľ, mnohí z nich sú mentálne retardovaní, sú na nižšom stupni myslenia. Čo zrobíte s týmito chlapcami? Čo pomôžete veci, ak zvýšite trestnú sadzbu? Práve preto ja nepodporím tento váš návrh, som za takú sadzbu, aká je doteraz.
A ešte jednu vec chcem vám pripomenúť. Prečo úmysel, ak niekto týra viac zvierat? Čo ak niekto týra jedno zviera? Je to viac alebo menej? Podľa mňa to je to isté. Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik reaguje na faktické poznámky.

Vážení kolegovia, ja úplne súhlasím s tým, že v rómskych osadách je to ťažké a ľudia tam majú problém s dodržiavaním zákonov. Práve preto sa rozbieha program komunitných centier, aby čo najviac osád malo reálnu každodennú prácu aj s deťmi, aj s dospelými, ktorým budú vysvetľovať, že proste niektoré veci sa nerobia a niektoré veci sa trestajú. A medzitým, čo by im mali vysvetliť, že niektoré veci sa trestajú, by malo byť aj to, že pes je živá bytosť aj mačka je živá bytosť a že ju netreba týrať len pre vlastné potešenie, rovnako aj to, ako ich treba naučiť nekradnúť, ako ich treba naučiť umývať sa, ako ich treba naučiť množstvo iných vecí, ktoré tu nikto za 20 rokov nerobil, o čom každý iba rozprával, tak presne takisto im treba povedať aj to, že netreba týrať zvieratá.
A presne tak ako pri všetkých ostatných veciach zákon hovorí o tom, čo škodlivé je a nie je, tak podľa mňa aj pri týraní zvierat by nám to zákon mal povedať. A je nemysliteľné, aby za to, že niekomu, kto opakovane týral zvieratá, doteraz nebol uložený ani jeden trest, kde by jeden človek išiel do basy, pretože to na basu určite je. Ďakujem.

Ďakujem.
Pred vystúpením ďalšieho rečníka vystúpi podpredseda Národnej rady, ktorý požiadal o slovo podľa § 28. Nech sa páči, pán podpredseda.

Ďakujem. Vážený pán predseda, chcem vystúpiť k téme, ktorú otvoril pán poslanec Poliačik. A nebol som prihlásený do rozpravy písomne, ale chcem bezprostredne reagovať na tento návrh.
Dovoľte, aby som začal jedným historickým príkladom a potom jedným príkladom súčasným.
V 17. storočí úplne bežne v Anglicku sa ukladal trest smrti vreckovým zlodejom. Ak niekoho opakovane chytili pri tomto zločine, hrozilo mu, že ho verejne popravia na jednom z londýnskych námestí. Úplne bežne sa stávalo, pán poslanec, že bola verejná poprava a túto sledovalo 30 000 ľudí. Medzitým ako vešali vreckového zlodeja, medzi týmito ľuďmi chodili vreckoví zlodeji a kradli. Použijem príklad zo súčasnosti, ktorý takisto hovorí o tom, že represiou si nie vždy pomôžeme v trestnom práve a spoločnosti.
Na konci deväťdesiatych rokov vo Veľkej Británii sa rozmohol jeden špeciálny trestný čin, ktorý páchali najmä mladí ľudia vo veku 16 – 17 rokov. Tento trestný čin spočíval v tom, že kradli autá luxusné, ale nie preto, aby ich potom predávali alebo robili s nimi nejaký obchod, ale preto, aby sa na týchto autách odviezli napr. na diskotéku, nejaký spoločenský večierok, pričom často vozili „nezletilé“ osoby, dievčatá. Popritom keďže nevedeli šoférovať, riadiť tieto luxusné autá, ich rozbíjali. A keď aj v tých autách niečo pekné našli, tak si to jednoducho zobrali. Začal obrovský tlak vo Veľkej Británii a žiadala verejnosť, lebo trestných činov bolo veľmi veľa, aby všetci títo mladí ľudia boli okamžite poslaní do väzenia, pokiaľ možno, na doživotie, preháňam, pretože vždy je tu tendencia verejnosti žiadať tie najprísnejšie tresty pri každej jednej veci. Vtedy si ľudia podľa môjho názoru vedeli poradiť s touto myšlienkou. A presadili si ju. Sadli a povedali, čo sa stane, a to chcem reagovať na niektorého z predrečníkov, ak pošlete 16-, 17-ročného človeka do väzenia, čo sa stane, keď tam pošlete 18- alebo 19-ročného.
Pán poslanec, väzenie, a nerobme si o tom žiadne ilúzie, pretože som navštívil všetky väznice, všetky takéto zariadenia na Slovensku, úplne všetky, mnohé v zahraničí, je vysoká škola kriminality. Je to len a len vysoká škola kriminality. Robme pre to všetko, aby sme neposielali mladých ľudí do väzenia, lebo zväčša sa odtiaľ vracajú s návykmi, vracajú sa už s takou šmuhou na ich verejnom živote, na ich papieroch, že ťažko sa zaraďujú do normálneho života.
Čo teda vymysleli tí Angličania. A by som trošku oponoval filozoficky a potom sa vrátim aj k vášmu návrhu, ktorý ste predložili. Keď prichytili takéhoto mladého zlodeja, ktorý ukradol luxusné auto, ešte niečo z neho ukradol, tak mu povedali: „Môžeš ísť do väzenia, za to je trest väzenia, alebo máš alternatívu, ktorá spočíva v tom, že pôjdeš na trest verejnoprospešnej práce, ktorý spočíva v tomto...“ A teraz dobre počúvajte. Na stanovený počet hodín musel chodiť do jednej garáže, kde štát nakúpil staré vraky áut a zaplatil automechanikov, ktorí spolu s týmito mladými ľuďmi odsúdenými na tento trest museli tieto autá opravovať. Tie autá opravili, tie autá prešli cez technické kontroly a títo mladí ľudia si tie autá potom mohli za pomerne symbolickú sumu odkúpiť. Plus bola druhá podmienka, že si museli urobiť vodičský preukaz. Tento druh trestnej činnosti klesol o 75 %, ako začali robiť túto preventívnu prácu s mladými ľuďmi. Čo by sa stalo, keby všetkých tých, ktorí boli takto prichytení pri krádežiach, poslali do väzenia? No nič, úroveň trestnej činnosti zostane na tej istej úrovni, presne na tej istej úrovni, akurát máme ďalší počet mladých ľudí, ktorí majú obrovský problém do budúcnosti s ich životom, s ich kariérou preto, lebo už sedeli niekde vo väzení.
Ja chápem, že každá novelizácia Trestného zákona, ktorá sa otvorí, vyvoláva u poslancov, u verejných činiteľov pocit, že máme možnosť teraz prísť s nejakým návrhom, pretože domnievame sa všetci podľa mňa veľmi mylne, že trestné právo dokáže riešiť veci, ktoré musí riešiť niekto iný. Čo už vyrieši, pán poslanec, ak zatvoríme mladého človeka, za zabitie psa? Aj ja mám psa a ťažko by som znášal, keby môjho psa niekto týral. Čo už tým vyriešime? Prečo sa nepýtame, ako sa to vôbec môže stať, že niekto je taký, že zoberie psa, zavesí ho niekde na špagát a tlčie ho palicou dovtedy, pokiaľ ho nezabije? Čo je to za človeka, ako ste to vy povedali, ktorý dokáže týrať nielen zviera, ale aj dieťa alebo dokáže týrať svojho príbuzného, človeka. Ale tá podstata nie je v trestnom práve, tá podstata je niekde úplne inde. Prečo skôr nehľadáme nejaké návrhy, nejaké nápady? Hovorme o tom, ako týchto ľudí presvedčiť, že to, čo by mohli urobiť, by bolo naozaj veľmi zlé. Počul som aj návrh, ktorý predložil ďalší pán poslanec. Ja to vnímam tak, že akonáhle je otvorený Trestný zákon, tak je tu snaha to využiť a predložiť nové skutkové podstaty.
Sedí tu ale pani ministerka spravodlivosti, ktorá hoci nie je z oblasti trestného práva, určite potvrdí, že v Európe, ale aj na celom svete tu prevládajú dva trendy. A volajú sa jeden dekriminalizácia a druhý depenalizácia, znižovanie trestov a zužovanie rozsahu konaní, ktoré považujeme za trestné činy. My ideme stále opačnou cestou, stále si myslíme, že trestné právo všetko vyrieši. Trestné právo je ultima ratio, konečný prostriedok, ktorý funguje len vtedy, ak všetko ostatné prestane fungovať. Prosím, nepoužívajme trestné právo na všetko. A budeme ním teraz riešiť všetko? Niečo sa stane ekonomické, je to ekonomický problém, ktorý treba riešiť ekonomickými nástrojmi. My zoberieme trestné právo a používame ho ako nástroj na riešenie. Stane sa niečo v oblasti životného prostredia, zase používame trestné právo. Takto to nejde. Nám potom chýba aj systém v trestnom práve. Meníme Trestný zákonník prakticky ako na bežiacom páse. Je jednou z najčastejšie novelizovaných noriem na Slovensku. A to je zlé, lebo práve v oblasti trestného práva musí byť stabilita, musí byť predvídateľnosť takejto právnej normy.
Preto nemám nič proti tomu, čo ste navrhli, pán poslanec. A určite takýto návrh môže vyvolávať sympatie. Ale tento návrh nič nerieši, nič, pretože ak má niekto v hlave zakódované, že je možné zavesiť psa na špagát a ubiť ho na smrť, ak má niekto zakódované v hlave, že môžem ísť a môžem ublížiť malému dieťaťu, môžem ublížiť dospelému človeku, tak to urobí aj vtedy, ak tam dáte 10 rokov alebo 15 rokov tej sadzby. Čiže treba hľadať tú podstatu niekde úplne inde.
Ja nebudem nikoho prehovárať, aby hlasoval tak alebo onak, naozaj, poslanci v klube strany SMER – sociálna demokracia budú mať voľnosť, lebo je to komplikovaný návrh z hľadiska rozmýšľania, ale uvažujme trochu o tom, nepredháňajme sa v tom, že kto predloží viacej nových skutkových podstát trestných činov, lebo nič nám to nevyrieši.
Iba to som chcel povedať k vášmu návrhu. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Je 11 prihlásených poslancov.
Slovo má pani poslankyňa Rosová.

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán poslanec, to, že členovia vášho klubu tárali do vetra bez toho, aby poznali obsah tohto pozmeňujúceho návrhu, to ma neprekvapilo, ale to, že vy ako docent práva a ako predseda politickej strany bez toho, aby ste vôbec tušili, o čom je ten pozmeňujúci návrh, dopustíte sa takéhoto vystúpenia, to ma skutočne zaráža. Dovolím si teda prečítať, že slová „až na jeden rok“ sa nahrádzajú „slovami až na dva roky“. To je, prosím, basa, basa pre mladých ľudí? Pritom ide o opakovaný takýto priestupok, teda najprv priestupok a až potom trestný čin. Slová „na 6 mesiacov až tri roky“ sa nahrádzajú slovami „na jeden rok až 5 rokov“. To je basa pre mladých ľudí? Jednoducho hovorili ste úplne, úplne o ničom, hovorili ste úplne mimo. A veľmi ma prekvapuje tento prístup od zástancu trestu smrti. Prosím, tých ľudí, ktorí majú v hlave zakódované, že je možné biť a týrať malé deti, tých tiež nebudeme trestať? Ďakujem.

Pán poslanec Poliačik.

Pán kolega Fico, dve veci mi prebehli hlavou, keď som vás počúval. Tá prvá je, že tento váš príspevok by som oveľa radšej počul o dekriminalizácii marihuany než o tom, že by sme nemali zvyšovať sadzby, lebo tá logika je presne rovnaká. To isté, čo ste teraz povedali, by platilo na to, že nemáme zatvárať mladých ľudí do basy za to, že majú vo vačku jedného jointa. Úplne by sa to dalo cez kopirák prehnať. To je prvá vec.
A druhá vec. Ja vás pozývam ako milovníka zvierat, zúčastnite sa teda... (Reakcie z pléna.)

Prepáčte. Prosím o kľud. Ďakujem. Nech sa páči.