20. schôdza

Ďakujem za slovo. Pani poslankyňa Rosová, s mnohými vašimi vecami musím súhlasiť. Je pravda, že často v našej spoločnosti sú týrané šteniatka. Stávajú sa tovarom. Existuje u nás množstvo útulkov s nedostatočnými, z finančných dôvodov, výbehmi. Avšak citovali ste tu veľkú časť spoločnosti. S najvyššou pravdepodobnosťou sa jedná o rôzne spolky ochrany zvierat. Nemám proti týmto spolkom nič, ale mám niečo proti jednej veci. Sú tieto veľké časti spoločnosti, ako ste ich nazvali, odborne fundované, sú na to odborne fundované, aby vedeli, akou formou a hlavne do akej výšky sa má ustanoviť trestnoprávna zodpovednosť, či len pri pohľade na mesiac, áno, dáme to z jedného roka na dva roky alebo z jedného roka na tri roky? Ja mám za to, že prevychovať týchto občanov sa nám nepodarí represiou, resp. zvyšovaním represie. Už predtým som spomenul, a mám za to, že jedine prevenciou a hlavne prevenciou aj zriaďovaním rôznych psychologických poradní, ak poznáte takýchto ľudí aj vo svojom okolí, by sme mohli zvýšiť účinok, a nie represiou. Proti tomu som zásadne. A preto nebudem v tejto oblasti hlasovať za zvyšovanie trestu pre týchto ľudí. Tých treba liečiť, treba pôsobiť prevenciou a zástancovia ochrany zvierat a tých spolkov zvierat by skutočne v prvom rade mali sa zamerať ešte vo väčšej miere na osvetovú činnosť medzi našimi občanmi a hlavne mladými ľuďmi.

Ďakujem za slovo. Ja mám niekedy dojem, že starostlivosť o zvieratá je lepšia ako o ľudí. Treba sa vážne zamyslieť nad tým, akým spôsobom sa staráme o starých, prestarnutých ľudí, tých, ktorí sú nevládni. Mám veľkú obavu, že je veľa takých detí, ktoré nemajú záujem sa postarať o svojich rodičov, prarodičov. A týrajú ich tým, že ich nechajú hladovať, žiť v neľudských podmienkach, a to kvôli tomu, aby pod zámienkou, že sa o nich postarajú, ich obrali vlastne o dôchodok. Ďalšia skutočnosť je, ako sa naša spoločnosť postarala o spoluobčanov, ktorí sú tiež prestarnutí, keď do zariadení, ktoré sú v dostupných cenách, musí sa čakať jeden, dva, tri, štyri roky, a to kvôli tomu, aby sa čakalo, až niekto zomrie, aby sa uvoľnilo miesto. Rušíme, regulujeme špeciálne školy, detské domovy, rušíme nemocnice. Ako odsúdime spoločnosť ako tieto deti, ktoré sa nepostarajú o svojich rodičov, nad tým sa treba vážne zamyslieť. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Bublavý, ako poslanec máte možnosť v oblasti, ktorú ste uviedli, teda je to starostlivosť o seniorov, zanedbávanie a týranie, predložiť akýkoľvek návrh, máte možnosť napr. zorganizovať skupinu poslancov. Ja sa rada do nej zapojím. Ako starosta máte možnosť v každodennej praxi pre túto skupinu robiť reálne kroky. Ale nijako to nesúvisí so skutkovou podstatou týrania zvierat. A nijako sa to nevylučuje s tým, aby sme trestali násilie, akékoľvek násilie tak, ako to považuje spoločnosť za primerané.
A tým sa dostávam k faktickej pripomienke pána poslanca Martináka. Možno tam boli ochranári. Celkom iste tam boli aj ľudia, ktorí jednoducho majú dosť toho, čo sa okolo nich deje. Nebola to odborná verejnosť. A práve preto sme na odbornej úrovni tento návrh prerokovali s ministerstvom. A dostali sme odborné stanovisko, ktoré je vyjadrené v predloženom pozmeňujúcom návrhu.
Osveta je iste pekná a dôležitá vec. Dovolím si povedať, že pre ňu aj sama osobne dosť veľa robím.
A rovnako sa mi páči myšlienka alternatívnych trestov prostredníctvom verejných prác. Iste pre decká, ktoré z hlúposti vykonajú takýto skutok, to môže byť účinné. Pochybujem ale, že by bol účinný pre takého človeka, ktorý množí zvieratá, tzv. ich chová spôsobom, ktorý som popísala, v krabiciach, v tesných klietkach a tak ďalej, trest. Pripadá mi to, ako, povedzme, pedofilného recidivistu poslať na verejnoprospešné práce do škôlky. To by asi nefungovalo. Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem pekne. Ja vás poprosím, aby ste trošku naozaj zachovali dôstojnosť, nie je vašou úlohou, keď vediete schôdzu, aby ste komentovali a ohodnocovali čokoľvek, vy sa riaďte tým, čo hovorí procedúra. Ďakujem pekne a neurážajte poslancov opozície. Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážená pani ministerka, dovoľte mi, aby som vyjadril stanovisko výboru pre obranu a bezpečnosť k spoločnej správe.
Výbor pre obranu a bezpečnosť prijal niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré, bohužiaľ, v spoločnej správe sú uvedené tak, že je navrhované hlasovať o nich inak. Tak mi dovoľte, aby som predniesol toto stanovisko.
V prípade, že dôjde k schváleniu bodov 5 a 6 spoločnej správy, zostávajú v bode 7 dva body návrhu novely zákona, a to body 34 a 37. Na rozdiel od ústavnoprávneho výboru výbor pre obranu a bezpečnosť navrhuje tieto body schváliť.
Druhý bod. V bodoch 9, 13, 21 a 22, ktoré sú vybraté na osobitné hlasovanie, ústavnoprávny výbor navrhuje návrh neschváliť. Výbor pre obranu a bezpečnosť je za to, aby sme tieto body schválili a z návrhu novely zákona tieto body vypustili.
Dámy a páni, dúfam že pochopíte, že stanovisko výboru, ktorý má gesciu nad takýmito záležitosťami, by malo byť prioritné pred inými stanoviskami. Poprosím vás o podporu tohto stanoviska a takéto hlasovanie. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som sa ešte raz vrátil k pozmeňujúcemu návrhu pána poslanca Osuského. Okolo tejto témy vzniklo totiž množstvo rozličných nedorozumení. Takže ak dovolíte, pokúsim sa ich najprv nejakým spôsob dať na poriadok.
Po prvé, pozmeňujúci návrh ktorý predložil pán poslanec Osuský, sa netýka samotných zločinov komunizmu alebo fašizmu, ale ich popierania. V tom je dosť veľký rozdiel. Je, bohužiaľ, reálny fakt, že v našej spoločnosti fakticky nedošlo k žiadnemu potrestaniu ani samotných zločinov komunizmu ani fašizmu po roku 1989. Ale samotný fenomén verejného popierania zločiny komunizmu a fašizmu je troška iná vec.
Po druhé, v podstate zákon, ktorý by sa týkal trestania verejného popierania fašizmu a komunizmu, existuje od roku 2002. Vtedy bol prijatý zákon, ktorý trestal popieranie zločinov fašizmu. Ale vylúčil trestanie popierania zločinov komunizmu. Novela Trestného zákona z roku 2006 potom tento Trestný zákon nezrušila. Ale tá kvalifikácia sa stala celkom všeobecnou... (Ruch v sále.)

Ani po roku 2006 sa nezmenila kvalifikácia popierania zločinov, vraždenia, genocídy, zločinov proti ľudskosti. Ale v zákone sa stala celkom všeobecnou. Teda úplne sa tam vyňala konkrétna kvalifikácia popierania zločinov fašizmu a komunizmu. Teda pozmeňujúci návrh, ku ktorému teraz prichádza, nerobí nič iné, iba špecifikuje to, že ide o popieranie zločinov komunizmu a fašizmu. Ide o popieranie zločinov komunizmu a fašizmu preto, že my nežijeme v žiadnom vzduchoprázdnom priestore, žijeme v konkrétnom historickom priestore, žijeme konkrétnou historickou situáciou, žijeme v priestore, v ktorom od roku 1939 do roku 1989 teda 60 rokov tu vládli dva totalitné režimy, každý z nich na svoj spôsob, ktoré boli spojené s množstvom zločinov proti ľudskosti, zločinov, ktoré sa týkali genocídy... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... vraždenia. Tieto zločiny sú dnes jasne popísané, tieto zločiny majú svoju kvalifikáciu. Existuje zákon o Ústave pamäti národa, v ktorom sa o zločinoch komunizmu a fašizmu hovorí rovnako, ako sa hovorí o zločinoch proti ľudskosti. To znamená, argumentácia toho typu, či vieme, čo to je komunizmus, je, povedzme, povedal by som prinajmenšom veľmi ľahtikárska, keby som nemal použiť nejaké tvrdšie slová.
Ďalšia otázka, ktorá sa veľmi často vynára, je otázka, či sa má takéto popieranie trestať alebo či skôr sa má pôsobiť nejako výchovne a nápravne, to znamená osvetovo. Tento zákon, tak ako dodnes fungoval, v podstate mal skôr preventívny ako nejaký represívny charakter, pokiaľ sa pamätám, nebol podľa neho odsúdený nikto. Má to byť zákon, ktorý vlastne vymedzuje jasne hranicu, za ktorú ľudia jednoducho nemajú ísť. Veľmi často sme v poslednom čase sme svedkami toho, že sa ide úplne tesne na hranicu alebo dokonca sa táto hranica prekračuje. Hovorím tu o takých fenoménoch, ako je nielenže to, že v tomto našom priestore ostávajú uchované rozličné tabule, rozličné busty rozličných komunistických funkcionárov, ale aj to, že takýchto pamätných tabúľ a takých búst komunistických funkcionárov, ale aj vysokých funkcionárov slovenského štátu v podstate pribúda. To znamená, že tá hranica je dneska v podstate veľmi rozmytá. A práve takýto a takto špecificky poňatý zákon má tú hranicu stanoviť pevne. A má byť aj nejakou hranicou toho, pokiaľ je nebezpečné a riskantné sa tejto hranice dotýkať. To treba povedať celkom jednoznačne.
Posledná vec je pre mňa taká veľmi prekvapujúca. Môj kolega historik Dušan Kováč hovorí, že takéto typy zákonov existujú len v totalitných spoločnostiach. Asi zabudol na to, že existuje známy príbeh popierača holokaustu, jeho kolegu, anglického historika Davida Irvinga, ktorý bol odsúdený v Rakúsku na tri roky a ktorý je persona non grata vo viacerých demokratických krajinách, akou je Nemecko, Kanada alebo Taliansko. Teda tento typ zákonov je v slobodných demokratických spoločnostiach nie neobvyklý, tento typ zákonov je obvyklý práve v tých spoločnostiach, ktoré majú obdobnú skúsenosť ako my v Slovenskej republike.
Práve preto som presvedčený o tom, že je dôležité prijať tento pozmeňujúci návrh. A prihováram sa za to, aby bez ohľadu na stranícku príslušnosť hlasovali zaň poslanci, ktorí majú aspoň zmysel pre historickú spravodlivosť, historickú pravdu a ktorí vedia odlíšiť to, čo je v slobodnej spoločnosti dovolené, a to, čo je skutočnou slobodou slova, od toho, čo je excesom a čo do slobodnej spoločnosti nepatrí, čo tam nemá miesto. Myslím si, že každý takýto poslanec by mal za tento pozmeňujúci návrh hlasovať, pretože tento pozmeňujúci návrh je návrhom, ktorý vlastne zaručuje normálnu historickú pamäť a zaručuje to, aby táto spoločnosť sa už nikdy nevracala k takým excesom, aké boli excesy fašistického a komunistického režimu. Ďakujem.

Ďakujem, pán predseda. Atmosféra, v ktorej prebiehal tento príspevok, je tiež istou výpoveďou o stave spoločnosti. Musím povedať jednu vec k obľúbenému argumentu obhajcov komunizmu, ktorí ho majú zažitý pod kožou a ktorí napádajú skutočnosť, že komunizmus nie je definovaný. Ja sa všetkých týchto obhajcov komunizmu pýtam, či mi ukážu v Trestnom zákone definíciu "ex lege" pojmu fašizmus a pojmu nacizmus. Ak ju nenájdu, tak tento argument stojí absolútne na vode, lebo potom by sme museli dopustiť všetko. A ak je pre niekoho problém obmedzenie slobody slova, tak sa pýtam, či zástava s hákovým krížom nie je len obmedzenie textilu, keď ten textil dokonca ani nehovorí. A ak by sme teda prijali tento veľmi slobodomyseľný výklad pojmov, tak, samozrejme, môžeme potom pripustiť čokoľvek, lebo aj spona s ríšskym orlom a s hákovým krížom a s textom „Gott mit uns“ je len kus kovu, ktorý nehovorí nič, a predsa je v mnohých krajinách používanie takýchto prvkov trestné a nikto sa nemôže domnievať, že trestanie za zástavu čiže kus textilu, hnedej košele alebo spony na opasku je zásahom do slobôd.

Nechcem sa opakovať, ale nakoľko táto téma sa ďalej rozvíja, tak nedá mi nezareagovať. Tých päť riadkov pozmeňujúceho návrhu, je to veľmi široko formulované. Nájdeme tam akúkoľvek možnosť postihovať za čo len myšlienku na to, čo sa snaží niekto označiť ako fašizmus. Medzi týmito riadkami však sa dá jasne čítať, že tento pozmeňujúci návrh je namierený proti slovenskému štátu. Ja som za to, či sa už niekto pozdraví „Na stráž“ alebo či sa niekto pozdraví „Česť práci“, nech je to priestupok, nech je za to pokuta, ja neviem napr. cca 20 eur, ale skutočne nemôžeme pripustiť, aby v slobodnej spoločnosti za slová človek išiel do basy na pol roka až tri roky.