22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovolím si uviesť tento materiál trošku všeobecnejšie na úvod a najmä v nadväznosti na nasledujúce parlamentné tlače, ktoré majú súvis s týmto návrhom ústavného zákona, a potom sa vyjadrím, samozrejme, aj k samotnej novele ústavy, ktorú predkladám.
Na rokovanie Národnej rady predkladám v súlade s programovým vyhlásením vlády aj plánom legislatívnych úloh vlády tento druhý balík zmien sudcovských zákonov, ktorý zahŕňa novelu Ústavy Slovenskej republiky, novelu zákona o Súdnej rade, novelu zákona o sudcoch a prísediacich a novelu zákona o súdoch.
Nakoľko zmena ústavy priamo zasahuje podľa návrhu do úpravy volieb členov Súdnej rady sudcami, ktorá je potom detailne upravená v novele zákona o Súdnej rade, a zohľadňujúc aj pritom otázky priechodnosti tejto zmeny ústavy, tak je celý tento druhý sudcovský balík rozdelený do troch materiálov. Tým prvým je zmena ústavy, tlač 452, na ktorý nadväzuje zmena zákonnej úpravy vo verzii, ktorá reflektuje zmenu ústavy, predložená ako tlač 453, ale aj potom zmena zákonnej úpravy vo verzii, ktorá nie je závislá na zmene ústavy a je predložená ako tlač 454.
V závislosti od toho, či bude, alebo nebude schválená zmena ústavy, za predkladateľa, teda vládu Slovenskej republiky, stiahnem buď jednu, alebo druhú verziu zmien v zákonnej právnej úprave tak, aby verzia, ktorá bude prerokovávaná v druhom čítaní, samozrejme, korešpondovala s ústavným stavom.
Dovolila som si naviesť na úvod k tomuto balíku zmien sudcovských zákonov, uviesť aj povedzme túto technickú stránku predkladaných návrhov zákonov, aby bolo zrejmé, akým spôsobom tieto návrhy sú predložené.
A teraz si dovolím vyjadriť k novele ústavy, ktorú práve prerokovávame.
Účelom navrhovanej novelizácie Ústavy Slovenskej republiky je v súlade s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky oddeliť funkcie predsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady. Na tento účel preto navrhujem úpravu znenia čl. 141a tak, aby predsedom Súdnej rady bol člen Súdnej rady, ktorého si spomedzi seba zvolia členovia Súdnej rady.
Súčasne sa navrhuje, aby sudcovia volili deväť členov Súdnej rady, tak ako je tomu doteraz, ale zavádza sa model volebných obvodov tak, aby každý obvod alebo sudcovia obvodu každého krajského súdu volili jedného zástupcu v Súdnej rade a Najvyšší súd volil tiež jedného zástupcu v Súdnej rade. To znamená, aby, pochopiteľne, aj Najvyšší súd mal svoje zastúpenie v Súdnej rade.
Ďalej sa navrhuje zaviesť nezlučiteľnosť funkcií predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu a predsedu Súdnej rady, s čím súvisí aj prechodné ustanovenie, podľa ktorého ku dňu účinnosti ústavnej zmeny by došlo k zániku funkcie predsedu Súdnej rady a členstva v nej predsedovi Najvyššieho súdu a na Najvyššom súde by sa realizovala voľba zástupcu Najvyššieho súdu v Súdnej rade a následne voľba predsedu Súdnej rady Súdnou radou.
Vážené dámy, vážení páni, ide o návrh, ktorý reflektuje programové vyhlásenie vlády, ktoré nadväzuje na zmeny, ktoré sme urobili v predchádzajúcom balíku zmien sudcovských zákonov, ktorých cieľom je nastaviť fungovanie justície čo najotvorenejšie, aby dominantným princípom bola transparentnosť rozhodovania všetkých orgánov správy a riadenia súdnictva a súčasne nastaviť vzťahy medzi ministerstvom, Súdnou radou a predsedami súdov, ktorí sú orgánmi správy a riadenia súdnictva, tak, aby fungovalo trojdelenie moci, ale súčasne aj systém bŕzd a protiváh tak, aby sme vytvorili prostredie, ktoré garantuje skutočnú nezávislosť justície ako predpoklad nestranného rozhodovania sudcov.
Ďakujem veľmi pekne a poprosím o prerokovanie a podporu tohto návrhu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Predkladám správu k prvému čítaniu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorú máte ako tlač 452.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 24. augusta 2011 určil za spravodajkyňu k vládnemu návrhu ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Predkladaný návrh ústavného zákona vypracovalo ministerstvo spravodlivosti na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011 a vychádza z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky.
Návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V dôvodovej správe sa uvádza, že návrh zákona je v súlade s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi, je v súlade s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie. Nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, nebude mať sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako pre spravodajkyňu vyplývajú podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 2011 č. 455 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Vážený pán predseda, vážená pani ministerka, budem pomerne stručný, len niekoľko slov k tomuto návrhu.
Ja sa v podstate odosobňujem od toho, že ide o zmenu ústavy, to znamená, bol by potrebný, samozrejme, primeraný počet poslancov na zmenu ústavy, ktorý asi bude absentovať, ale ide mi o vec v tom zmysle, že Súdna rada bola podľa mňa veľmi rozumný, aj keď odvážny nápad, v určitej etape ja sám som mal možnosť byť členom prvej Súdnej rady. Viem, akú má kompetenciu, a viem, že to bola funkcia, pozícia pomerne zložitá z rôznych dôvodov, ale domnievam sa, že je odôvodnená existencia Súdnej rady.
Napriek tomu, že som neraz povedal, že justícia možno ako taká nie je ešte z rôznych dôvodov spôsobilá nejakej samoregulácie a riadiť sa sama. Je to určitý vývoj a možno sme trošku predbehli dobu, ale radšej ju predbehnúť a nechať určité detské choroby, ako to vracať späť. To znamená, Súdna rada podľa mňa je orgán, ktorý je potrebný, je dôvodný a treba ju ponechať.
Čo sa ale týka toho oddelenia funkcie predsedu Súdnej rady a podpredsedu Súdnej rady, možnože aj s tým by som dokázal súhlasiť. Ja som aj neraz povedal, že možno, ale mne tu zas z toho strašne vyčnieva jedna vec, ktorá mi je dosť proti srsti. Opätovná personifikácia vzťahov v justícii v tom najširšom slova zmysle. Neraz som povedal, pokiaľ nie sú schopní a ochotní sadnúť si minister spravodlivosti, predseda Najvyššieho súdu, minister vnútra a generálny prokurátor za jeden stôl, raz za dva-tri mesiace diskutovať o zásadných legislatívnych problémoch a smerovania právneho poriadku, bude justičná sféra v tom najširšom ponímaní permanentne chorá. Je to o ľuďoch. Ale nie je to o ľuďoch do takej miery, že teraz znova je to, žiaľ, o tom, že tam nemá byť Harabin.
Prosím vás, nie je to o tom. Ja doktora Harabina poznám osobne. Áno, má niekedy svojskú formu, ale vôbec o tom nediskutujme. Čo keď tam bude niekto, kto ten, kto bude vládnuť, bude vyhovovať viac? Tak zase zmeníme zákon?
To je niečo podobné, pani ministerka, ste aj z akademickej sféry, ako keby dekan fakulty nemohol byť predsedom vedeckej rady. Ako keby rektor vysokej školy nemohol byť predsedom vedeckej rady vysokej školy. Ako keby minister nemohol byť na čele kolégia ministra.
Však ja nemôžem vychádzať a priori v týchto nosných kolektívnych orgánoch z toho, že ten predseda, šéf, rektor, dekan, minister a iný štatutár to bude przniť. Je etapa, keď je tam možno typ človeka, ktorý vám nevyhovuje, ale opakujem, poviem zas znova frázu, ja nemôžem meniť právny predpis a vôbec už nemôžem meniť ústavu alebo ústavný zákon len preto, že momentálne mi nejaký subjekt nevyhovuje. To je prznenie základných pilierov právneho štátu. A keď na toto budeme rezignovať, potom kopu vecí stráca zmysel.
Takže ja osobne si myslím, že áno, možno principiálne hej, ale v momentálnej etape z toho nesmierne čučí zase snaha poslať niekoho preč, kto nám, neviem z akých dôvodov, vadí. Skúsme byť nad vecou trochu a opakujem, nerozmýšľajme znova ako poslanci na štyri roky, ale zas poviem tú strašnú frázu, ktorá, žiaľ, je u nás stále frázou, rozmýšľajme perspektívne, dlhodobo a tak, ako by určitý systém mal fungovať nie vo väzbe na to, že je tam niekto, kto nám možno nevyhovuje.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Ak môžem, ja mám skôr otázky, ak teda na ne bude rečník ochotný ešte odpovedať vo svojej reakcii.
A prvá otázka sa týka toho, že povedali ste, že v princípe by bolo možné súhlasiť s tým, keby teda to nebolo v tej momentálnej konštelácii. Tak sa chcem spýtať, aké vecné dôvody podľa vás práve sú na to, aby sa tá funkcia oddelila? Lebo zjavne aj u vás sú, keby ste principiálne boli ochotný súhlasiť.
A druhá otázka je, či by ste teda, aby sa rozptýlilo podozrenie o tom, že cieľom je len odstránenie Štefana Harabina z čela Súdnej rady, či by ste boli ochotný súhlasiť s takouto zmenou, ak by sa jej účinnosť oddialila tak, aby sa týkala až ďalšieho obdobia?
Ďakujem.

No, pán kolega, áno, súhlasím s tým, že to som aj zabudol povedať, že tam bola navrhovaná v podstate retroaktivita, no tak to už vôbec nie, ak sa chceme hrať aspoň vážne na právny štát.
A to, že som povedal, že som ochotný principiálne o tom diskutovať a súhlasiť za tej podmienky, že to bude do budúcna. Buďme frajeri v tom. Nech doslúži ten, ktorý tam je, a potom do budúcna o tom vecne diskutujme. Prečo nie? Ja nehovorím, že nie. Ale už vôbec nie spätne. Vôbec nie spätne. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v krátkosti sa aj ja vyjadril k predkladanému návrhu novely Ústavy Slovenskej republiky.
V prvom rade si dovolím navrhnúť procedurálny návrh, ktorý navrhujem v znení, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla, že nebude pokračovať v rokovaní o predmetnom návrhu zákona.
Vážená pani ministerka, predkladáte novelu Ústavy Slovenskej republiky, pričom si dovolím tvrdiť, že táto legislatívna iniciatíva nemá presnú oporu v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky. Zavádzate inkompatibilitu funkcie predsedu Najvyššieho súdu s funkciou predsedu Súdnej rady.
Dámy a páni, je potrebné povedať, že dôvody, ktoré túto vládnu koalíciu opäť vedú k predkladaniu takýchto návrhov, sú len osobné animozity vo vzťahu k niektorým predstaviteľom Súdnej rady. Účelom podľa dôvodovej správy je, citujem, "zamedzenie prelínania výkonnej moci a súdnej moci v podobe oddelenia funkcií". Koniec citátu.
Dámy a páni, rok 2001, predpokladám, že niektorí majú takú dobrú pamäť, že si aj niekoľko rokov spätne, v tomto prípade 10 rokov spätne, budú pamätať. V roku 2001 v tlači 78, v novele Ústavy, tzv. veľkej novele Ústavy Slovenskej republiky sa práve zriaďovali najväčšie a najvyššie justičné orgány, medzi ktorými v Súdnej rade patril aj predseda Súdnej rady.
Dámy a páni, v roku 2001 boli politické strany pri moci, medzi ktorých nástupcov patríte aj vy z tejto vládnej koalície a aj vy, pani ministerka.
V roku 2001 v dôvodovej správe v reforme súdnictva zavedeného novelou Ústavy bolo uvedené, citujem: "Logickým dôvodom takto koncipovanej Súdnej rady Slovenskej republiky je aj ustanovenie o tom, že na jej čele stojí predseda Najvyššieho súdu ako reprezentant najvyššieho súdneho orgánu a súčasne aj predstaviteľ jeho správy."
V samotnej dôvodovej správe ste uvádzali, že spojenie funkcie predsedu Súdnej rady a predsedu Najvyššieho súdu je logické a že predstaviteľ Najvyššieho súdu a predseda Súdnej rady sa takto stane najvyšším ústavným činiteľom zastupujúcim justíciu. Opäť parafráza dôvodovej správy.
Faktom je, dámy a páni, že ste na tieto reformy, vaše reformy, zabudli, tieto vaše reformy z roku 2001 popierate, pretože ste si našli údajného nepriateľa, a nie jedného, vy ste si našli ako nepriateľa celé súdnictvo a bojujete proti všetkým sudcom aj pri iných návrhoch zákonov a v duchu "popriem vlastné slová, veď je 10 rokov po tom", chcete robiť reformu novú, ktorou likvidujete základné kamene reformy, ktorú ste vy presadili.
A, pani ministerka, vzhľadom na politické zastúpenie, ktoré reprezentujete vy, je nespochybniteľné, že za tzv. reformu súdnictva z roku 2001 ako členka SDKÚ a podpredsedníčka nesiete určite zodpovednosť.
Inými slovami, len preto, že vám vadí jeden človek, prinášate nové návrhy zákonov a návrhy ústavných zákonov. Predkladáte niečo opäť, čo nemá politickú podporu. Novela ústavy v takejto veci, keď možno viete očakávať alebo poznáte naše názory, ktoré prejavujeme dlhodobo proti vašim zásahom do súdnictva, je len z uvedených dôvodov prázdnym politickým gestom. Nie je teda tajomstvo, že sa snažíte bojovať v súdnictve v prvom rade možno proti osobe predsedu Najvyššieho súdu. Ale nato, aby to bol dôvod na predloženie dvoch návrhov zákonov do Národnej rady, je to ešte dôvod malý.
Tento zákon je teda pravdepodobne možno aj s vašimi disciplinárnymi návrhmi, kde možno ste alebo nie ste úspešná, ukáže čas, v jednej veci bolo rozhodnuté, je ďalším prostriedkom vášho boja, ktorý myslím si, že v histórii Slovenskej republiky nemá veľkú obdobu.
Pani ministerka, vy osobne ste si vedomá, že prvým čítaním tento zákon možno hlasmi, procesným rozhodnutím Národnej rady postúpený do druhého čítania bude. Ale s najväčšou pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou môžme povedať, že tretím čítaním novela ústavy v tejto veci schválená nebude. Viete dobre, že plytváte časom Národnej rady Slovenskej republiky. Viete dobre, že plytváte časom svojím. A viete aj dobre, že plytváte časom štátnych zamestnancov, ktorí sa podieľali na príprave návrhov zákonov.
Ja dávam na zváženie a možno vyzývam týmto aj pána Matoviča, ktorý sa pasuje medzi najspravodlivejších, nech vám teda vystaví faktúru za takéto nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami.
Pani ministerka, novela ústavy je skutočne vážna vec, ale najtragickejšie na tom je, že vládna koalícia pri tomto návrhu ústavného zákona popiera vlastné slová z roku 2001, popiera vlastné reformy v súdnictve, a to len kvôli tomu, že vám nevyhovujú možno niektorí predstavitelia. Raz sú takí, neskôr budú iní. Ale to nie je dôvod na to, aby ste menili ústavu a zákony, ktoré ju vykonávajú.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Kolega Madej vám, pani ministerka, povedal, že robíte tento zákon preto, lebo vám nevyhovujú niektorí predstavitelia. Ja to zovšeobecním. Vôbec táto vládna koalícia robí také zákony, keď jej nevyhovujú nejakí predstavitelia, ktorí sú na čele inštitúcií, o ktoré majú oni politický záujem.
Pani ministerka, bolo by ďaleko jednoduchšie, keby ste v rámci predkladaných návrhov zákona vždy napísali menovite, koho chce alebo nechcete, aby sa ten zákon týkal. Urobili ste presne to isté v prípade spojenia Slovenskej televízie so Slovenským rozhlasom napríklad. Tam vám vadil riaditeľ Nižňanský. Preto ste spojili obidve inštitúcie, dokonca niektorí sa tým ani netajili, že to inak neviete spraviť.
Ešte raz, pani ministerka, napíšte, tento zákon sa týchto a týchto ľudí netýka a tento zákon sa týchto a týchto ľudí týka. Bolo by to oveľa čistejšie a nemuseli by sme sa tu takto úplne hlúpo handrkovať, či to je kvôli Harabinovi, o čom sme všetci presvedčení, že áno, alebo nie, o čom sa nás snažíte presvedčiť vy.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne za slovo. Pán poslanec, chcem sa ti poďakovať za to, že si nám priblížil rok 2001, lebo ja si veľmi dobre pamätám, keď sa prijímala veľká novela Ústavy Slovenskej republiky, aká bola diskusia ohľadne Súdnej rady a kreovania jej orgánov.
Je naozaj smutné, že práve ministerstvo spravodlivosti, ktoré má byť garantom legislatívnej čistoty, ktoré má byť garantom práva a spravodlivosti, prichádza s takouto účelovou novelou ústavy. Povedzme si to popravde, naozaj je to účelová zmena ústavy, aby sa odstránil jeden človek, ktorý nevyhovuje vládnej koalícii.
Viem, že keď sa pripravovala novela ústavy, bola robená určitá analýza, v ktorých štátoch je zriadená Súdna rada, ako je kreovaná Súdna rada, a mne v tejto novele ústavy chýba takisto analýza, v ktorých štátoch je oddelená funkcia predsedu Najvyššieho súdu s predsedom Súdnej rady. Myslím si, že budeme v tomto výnimka.
A skutočne podporujem návrh pána poslanca, aby sme nepokračovali ďalej v rokovaní, pretože určite ten výsledok v treťom čítaní bude taký, že novela ústavy nebude schválená.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Pán poslanec, napriek mladému veku máte taký hlboký hlas a vážny prejav, ktorý vonkajšími znakmi vzbudzuje dojem hlbokej myšlienky aj v situácii, keď niekedy tá myšlienka buď absentuje, alebo je prehnaná.
Ja s vami plne súhlasím, že sa treba hlásiť k tej veľkej ústavnej reforme z roku 2001, hoci vy ste nám vykali, dovolím si vám pripomenúť, že strana, ktorej ste členom, je právnym nástupcom strany, ktorá hlasovala za tú istú novelu ústavy, takže sme v tom, ak to vnímate takto, sme v tom spolu. Ale myslím, že v tom spolu môžeme byť hrdo, lebo tá novela ústavy z roku 2001 bola potrebná, nevyhnutná nielen pre vstup do Európskej únie, ale aj pre modernizáciu krajiny a naozaj si myslím, že sa k nej môžme všetci prihlásiť. To však neznamená, že ďalšie zmeny sú vylúčené.
Ja by som súhlasil s vašou kritikou, keby sa tu pani ministerka teraz postavila a navrhla napríklad zrušenie Súdnej rady. To by bol vážny zvrat reformy z roku 2001, ktorá predpokladala naozaj určité inštitúcie, alebo by ja neviem navrhla, aby Súdnu radu menovala komplet vláda, alebo nejak úplne zmenila jej zmysel. To by boli naozaj zásadné zmeny, ktoré by si vyžadovali zásadný argument a možno aj určité kajanie sa tých, ktorí to v roku 2001 takto presadili, aj keď tí už tu medzi nami nesedia.
Ako považovať však za zásadnú zmenu to, že či predseda Najvyššieho súdu má alebo nemá byť zároveň aj predsedom Súdnej rady, sa mi zdá veľmi, veľmi prehnané z vašej strany a ani, ako som už povedal, ten hlboký zjav a vážny zovňajšok, či hlboký hlas a vážny zovňajšok to nedokážu tomu tú primeranú vážnosť pridať.
A na záver si vám dovolím dať len tú istú otázku, ktorú som dal kolegovi Mamojkovi. Ak naozaj si myslíte, že je to o osobách, prečo v druhom čítaní nenavrhnete posunutie účinnosti a nepodmienite svoje hlasovanie za túto novelu tým? Ja by som to úplne chápal a bolo by o tom možné diskutovať.
Ďakujem.

Pán poslanec Madej, ja sa už vôbec nedivím, že sa tento návrh novely ústavy predkladá, a znovu musím len potvrdiť to, čo povedal aj pán poslanec Jarjabek, že ak vám niekto personálne nevyhovuje, tak ste schopní zmeniť zákon a dokonca teraz hovoríte aj o zmene ústavy. To sa týka aj budúcej zmeny zákona o Ústave pamäti národa. Ale aj mnoho ďalších aktivít, ktoré často počujem, vypočujem a cítim za tým, že ten a ten človek mi nevyhovuje, a keďže ho nemôžem odvolať, lebo je tu nejaký zákon alebo ústava, tak sa ho snažím zmeniť.
Takto glajchšaltovali zákony po roku 1994 v tomto parlamente, jedna politická strana a takto pokračujete v tých revolučných tradíciách tejto politickej strany aj vy.
A pripomínam vám, pani ministerka, platí to pre každého politika, ak politik nevie zvládnuť moc, tak moc neskôr zvládne politika. A to je váš prípad. (Potlesk.)