22. schôdza

Pán poslanec Číž hovoril o politizácii justície, o tom, ako sa súčasná vládna koalícia snaží ovládnuť súdy. Predpokladám, že si odbehol počas diskusie k predchádzajúcemu bodu, preto by som chcel poprosiť pani ministerku, aby ešte raz prečítala tie vety z rozhovoru s pánom poslancom Mamojkom, pretože čítala to síce už dvakrát, ale zjavne to nestačilo. Ďakujem.

Ja by som chcel tiež ako môj predpredrečník, ako predpredpredrečník pán Jarjabek, pán poslanec, poďakovať pánovi poslancovi Čížovi. A naozaj aj v tej oblasti, že dokázal obhájiť aj postavenie a schopnosti univerzitného profesora, profesora Mamojku v oblasti práva, ktorému sa dostalo v tomto prostredí niekedy dehonestujúceho postavenia aj z vystúpenia pani ministerky.
Ja by som tieto návrhy zákonov alebo noviel zákonov vrátane ústavy nenazýval aroganciou moci. Ja už to nazývam grimasou moci. Grimasou moci, ktorý ja, nejakým spôsobom chce ovládnuť ten tretí pilier demokracie a rozhodovať aj o ňom.
A aby som nezostal nič dlžný minulému vystúpeniu, aby sme boli rovní s rovným s pani ministerkou, nuž vy ste povedali, čo písalo Wiki Leaks o pánovi Harabinovi za našej vlády, a ja vám pripomeniem, čo písal Wiki Leaks o vašej vláde, keď ste boli najprv štátnou tajomníčkou a potom ministerkou spravodlivosti, keď ste odišli z KDH a išli do SDKÚ.
Čo sa týka zdravotníckej reformy, keď ste potrebovali poslancov HZDS a nezávislých a bez nich, by bez podplatenia, by reforma zdravotnícka v tom období neprešla. To je ďaleko väčší delikt, ako ktorý ste vy spomínali vo vzťahu k našej politickej strane. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. No, nepochybne tá situácia, v ktorej sa momentálne nachádzame, je, má istý emotívny náboj a mňa sa to chytá. Situáciu, ktorá tu existuje, považujem za tragédiu, pán Pado. Ak pre vás ako človeka, ktorý ste nakoniec mali zodpovedný post, boli ste ministrom vlády Slovenskej republiky. Rok a pol vašej vlády nie je plnohodnotne obsadený post generálneho prokurátora, totálne spochybňovaný predseda Najvyššieho súdu, totálny konflikt vašej ministerky s celou súdnou obcou, ale kompletne. Dokonca v situácii, keď odmietajú rôzne okresné a krajské súdy sa zúčastňovať tých pseudovýberových konaní. Niekoľko podaní na Ústavný súd so všetkým, čo tu je, a navrhované opatrenia, v ktorých sa pokračuje presne v tom istom duchu, ktorý kritizujeme rok a pol, bez elementárnej schopnosti vnímať situáciu a začať robiť normálnu zmysluplnú politiku. To je tragédia.
Je súčasťou ďalších tragédií, ktoré tu zažívame v tomto parlamente, pán Pado. Čiže do istej okolnosti aj na tragédie sa dá zvyknúť. Ja si na to zvykám ťažšie a ma to trošku aj emotívne ešte chytá, mňa to mrzí.
A jediné, o čo mi išlo, pán Pado, aby sme si začali tieto veci uvedomovať a aby ste konečne začali pociťovať zodpovednosť za správu krajiny a aby ste naozaj niečo urobili v tak dôležitej oblasti, ako je celá sféra súdnictva. A potom aspoň elementárne odborné vedomosti, pán poslanec Pado. Tie inštitúcie, ktoré sú vo vnútri spoločnosti, sú naozaj zložité a treba ich študovať. Bez ich znalostí ani nemá význam o nich rozprávať.
Veľmi pekne ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Než začnem, ešteže funguje internet, ale než začnem citovať z legislatívnych pravidiel, tak si neodpustím, začnem byť pyšná na seba, pán poslanec Jarjabek, vy zo mňa robíte pomaly démona. To som ani nevedela, že až takú moc mám.
A než sa vrátim k vystúpeniu pána poslanca Číža, pán poslanec Madej a páni poslanci, ktorí tlieskali, takto vyzerá návrh zákona, ktorý príde z vlády do parlamentu. (Ministerka dvihla materiál a ukázala ho plénu.) Takto. Má číslo parlamentnej tlače. Takto odchádza z vlády do parlamentu.
Pretože materiál, a začnem citovať, "Elektronická forma podávania a doručovania materiálov Národnej rade Slovenskej republiky", účinnosť od 1. januára 2009, čl. 6 Náležitosti písomnej formy návrhu: "Návrh zákona podaný Národnej rade musí byť vypracovaný podľa legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, pričom obsahuje tieto náležitosti: obal s uvedením čísla parlamentnej tlače." Čítam legislatívne pravidlá, ešteže tu mám dosť elektroniky so sebou.
Z legislatívnych pravidiel vlády čítam: "Po schválení návrhu zákona vládou zabezpečí predkladateľ vyhotovenie jeho konečného znenia. Toto vyhotovenie sa označí v strede nad nadpisom ako vládny návrh zákona. Návrh zákona musí byť napísaný" a tak ďalej. Jeden výtlačok, za bezchybnosť, čítam ďalej: "Vládny návrh zákona sa označuje na jeho obale a prvej strane návrhu zákona číslom parlamentnej tlače."
To sú legislatívne pravidlá vlády a parlamentu, ktoré nám hovoria, že keď vo vláde je schválený zákon, príslušný rezort si vypýta od Národnej rady číslo parlamentnej tlače, vyhotoví vyhotovenie, ktoré ide do parlamentu, označí ho číslom parlamentnej tlače a predloží.
Pán poslanec, vy nepoznáte legislatívne pravidlá. (Potlesk.)
Predpokladám, že pán predseda parlamentu vám dodá legislatívne pravidlá aj v písomnej podobe.
Dovolím si reagovať na to, čo hovoril pán poslanec Číž. Pretože ja som dobre počúvala, opomeniem reagovať na poznámky typu o étose spravovania krajiny, lebo sa nechcem vracať k étosu spravovania krajiny za predchádzajúcej vlády, ale chcem nadviazať na tú vedeckú obec, pretože myslím si, že o tom treba hovoriť a možnože parlamentná pôda je tiež tá pôda, o ktorej treba hovoriť. Ja som dlhodobo pôsobila a ešte stále, aj keď v minimálnom rozsahu, pôsobím na akademickej pôde a dovolím si tvrdiť, že áno, vo veľkej miere problémy slovenskej justície, ale aj právnického stavu ako takého začínajú na právnických fakultách. A myslím si, že kvalita právnického vzdelávania a možnože kvalita v právnickej výchove, teraz myslím na etiku právnických povolaní, je niečo, čo je problémom tejto republiky. Mohli by sme tu dlho určite s pánom profesorom hovoriť o tom, kde je jadro týchto problémov a prečo možnože česká právna veda je omnoho bohatšia v rôznych oblastiach práva na publikačné výstupy a prečo tak nie je na Slovensku. A je to vážna téma, pretože nám to chýba. A chýba to aj mne, zodpovedne poviem. Pretože vy hovoríte, že existuje množstvo. Problém je, že neexistuje množstvo. Existuje veľmi, veľmi málo odborných publikácií a odborných článkov na Slovensku, ktoré by sa systematicky venovali téme systému súdnictva. Na akademickej pôde sa tomu systematicky venuje naozaj minimum ľudí.
Zodpovedne prehlasujem, zodpovedne prehlasujem, že som v komunikácii s právnymi teoretikmi, vždy som bola v komunikácii s právnymi teoretikmi, ktorí sa tejto téme venujú. Zodpovedne prehlasujem, že keď som tu sedela v opozičnej lavici, tak som pravidelne organizovala stretnutia a neformálne, ale aj formálne diskusie, ako ďalej a kde sme spravili chybu a čo sa stalo. Áno, robila som to a robím to doteraz. Komunikujem s vedeckou obcou.
Čo ma mrzí, je, že naozaj je veľmi, veľmi málo ľudí, ktorí sa systematicky venuje tejto téme. Veľmi málo ľudí.
A ja súhlasím s vami, takúto diskusiu aj na stránkach odbornej tlače, ale možno aj na strane inej tlače, všeobecne dostupnej tlače, takúto diskusiu by sme si zaslúžili. Zaslúžili by sme si možno piatkovú prílohu, ako majú Lidové noviny, alebo ktorý deň vychádza príloha, ktorá je venovaná právu. Samostatná príloha vychádza každý týždeň. Sú tam samostatné články. Možno trošku to suplujú niektoré internetové stránky. Aj my sa pozeráme na iné právo, nielen na otvorené právo a hľadáme tie riešenia. Tie diskusie prebiehajú, ale podľa mojej mienky v omnoho, omnoho menšej miere, ako by sme potrebovali.
Doteraz napríklad sa veľmi často hovorí o Súdnej rade ako o orgáne samosprávy justície, a pritom to nie je pravda. Koncepcia justície schválená týmto parlamentom hovorí o Súdnej rade ako o orgáne legitimity súdnej moci. Jediná publikácia, ktorá sa venuje pozícii Súdnej rady, ktorú poznám, naozaj je publikácia, v ktorej je publikovaná inauguračná prednáška prof. Sváka, ktorý tam definuje podstatu Súdnej rady a definuje ju ako orgán legitimity súdnej moci. Preto zloženie polovica sudcovia a polovica iné zložky moci, pretože moc aj sudcovská je odvodená od ľudí. Čiže aby na tej tvorbe sudcovskej moci participovali všetky zložky. Naozaj jediný článok, ktorý naozaj sa venuje podstate inštitúcie Súdnej rady, ktorý ja poznám, je článok prof. Sváka, ktorý bol jeho inauguračnou prednáškou.
Takže áno, venujem sa tomu a diskutujem s ľuďmi na túto tému a pravidelne mám na túto tému stretnutia a pozývame nielen slovenských kolegov, aj kolegov zo zahraničia. Preto môžete mi vyčítať čokoľvek, ale nemôžete mi vyčítať to, že sa témou vážne nezaoberám, že nehľadám riešenia a že nemám dobrý úmysel. Keď to robíte, hovoríte jednoducho nepravdu. A ak ma za tú dobu trošku poznáte, tak to aj sami viete.
Pretože ako chcete tvrdiť, že to všetko je o jednej osobe a o politizácii? Čo je politizáciou alebo čo je protiharabinovské na zverejňovaní súdnych rozhodnutí? Čo je politizáciou alebo čo je protiharabinovské na tom, že Súdna rada rokuje verejne a že si môžme vypočuť jej záznam? Čo je protiharabinovské na tom, že novinári sa môžu prísť pozrieť na výberové konania? Čo je protiharabinovské na tom, že výberové konanie od vypísania výberového konania po prihlášky do výberových konaní, po výsledky výberového konania, ktoré sú na internete, v ten deň, keď sa uskutoční výberové konanie, sú na internete? Čo je protiharabinovské na novele Trestného poriadku, Trestného zákona, ktorý sme robili so sudcami a dokonca aj so sudcami Najvyššieho súdu, ktorí boli prítomní na tom kolokviu? Čo je protiharabinovské na novele OSP, ktorú sme robili so sudcami? V akom spore som ja so sudcami, keď s nimi tvorím návrhy zákonov?
Nemusíme sa zhodnúť na všetkom a nemusím sa ja zhodnúť ani na všetkom so sudcami. Koniec koncov istá miera pnutia medzi súdnou a výkonnou mocou a zákonodarnou mocou je niečo absolútne prirodzené, pretože o tom sú aj tie brzdy a protiváhy. Pretože každá tá moc má nejaký ten svoj záujem.
Ale jedno, nemusíme sa zhodnúť, ale jedno platí určite, každý sudca v tejto republike vie, že keď vediem ministerstvo spravodlivosti, zavádzam pravidlá a tieto pravidlá dodržiavam. A to je to, na čo sa každý sudca tejto republiky môže spoľahnúť. Budú nastavené pravidlá a tie pravidlá budú dodržiavané.
Apropo, výberové konanie. Áno, sudcovia nie sú zvyknutí prihlasovať sa do výberových konaní. Ja verím, že tá klíma sa zmení. Ja mám rôzne príhody. Jedna príhoda sa týka aj výberových konaní. Prišli za mnou a spýtali sa ma: "No a kto sa má prihlásiť?" Ja hovorím: "Mne to je jedno, však bude výberové konanie." "No ale kto sa má prihlásiť?" Hovorím: "Ja neviem, vy musíte vedieť, či sa chcete prihlásiť, alebo sa nemusíte prihlásiť." No ale oni sa neprihlásia, oni sú zvyknutí, že vždy minister povie, kto sa má prihlásiť. Nepoviem, kto sa má prihlásiť (potlesk), aj keď budeme trikrát opakovať výberové konanie, nepoviem, kto sa má prihlásiť, a na to sa môžu sudcovia spoľahnúť. A vedia to.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, reagujem na to, čo ste uviedli, pokiaľ ste hovorili o označovaní návrhu zákona číslom parlamentnej tlače, musíte rozlíšiť označenie návrhu zákona, to znamená obálky zákona číslom parlamentnej tlače, a obsahom návrhu zákona a obsahom dôvodovej správy, ktorá je podstatnou náležitosťou. Vy ste menili dôvodovú správu vtedy, keď už ste mali vyžiadané čísla parlamentnej tlače, na čo podľa môjho názoru oprávnení nie ste.
Aspoň sme sa z vášho prejavu dozvedeli, že na ktorej strane, či na strane vlády, ministerstva, alebo na strane parlamentu došlo k pochybeniu.
Ďakujeme pekne.

Ďakujem pekne. No, pani ministerka, ja som predsa len človek, ste naozaj šarmantný démon, ja to rešpektujem a... (Ruch v sále.) Spravila síce šikovne, naozaj klobúkom dole, samozrejme, nemám šancu teraz v diskusii reagovať na to, čo ste všetko veľmi umne povedala, nepochybne, že medzi tou celou sériou opatrení sú niektoré veľmi zaujímavé, ja oceňujem. Samozrejme, problém je, že tá podstata naozaj smeruje k tomu Harabinovi a tam máme problém.
O odbornej skúsim len jednu jedinú vetu z rozhodnutia Ústavného súdu 10/2005: "Úlohou Súdnej rady je teda zabezpečiť legitimitu sudcovskej moci" a ďalší výňatok, "súčasťou legitimity sudcov je aj vznik sudcovskej funkcie a kariérny postup sudcov."
Tu je napr. moment, o ktorom teda keby ste dbali na tú legitimitu komplexne, tak by sme sa o tom vedeli porozprávať a situáciu zlepšiť.
Takže počúval som veľmi pozorne vaše odborné argumenty, pani ministerka, vy poznáte, že dnes existujú z odborného prostredia veľmi vážne materiály, témy, ktoré oponujú váš návrh. Predpokladám, že druhé čítanie bude tým priestorom na to, aby sme sa potom tým jednotlivým veciam podrobne venovali a trošku sa nám aj tie pozície vyrovnajú, lebo budem mať aj ja primeranejší časový priestor.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pani ministerka, ja som o démonoch naozaj nehovoril, ja som hovoril o demagógoch (povedané so smiechom) a to je trošku rozdiel. A myslím to naozaj vážne v tom zmysle, že vy keď ste trošku pritlačená k múru a tá argumentácia už aj vám nesedí ani po stránke profesnej, tak napríklad poviete vetu, ktorú ste povedali: "V dobrej viere sme nastavili systém" a tým sa snažíte ospravedlniť to, že ten systém povedzme nebol dobrý, nebol dostatočný, že ho opravujete a tak ďalej atď. atď. Len vy zabúdate na to, že aj my máme nejakú dobrú vôľu a tá dobrá vôľa sa nemusí zhodovať s tou vašou dobrou vôľou, toto keby ste láskavo rešpektovali a v tom prípade už nebudem hovoriť o žiadnej demagógii.
Pani ministerka, znovu ste vo svojom monológu povedali osemkrát meno Harabin, ja som si to rátal. Osemkrát vás tento prízrak máta dňom i nocou, tak urobte, skutočne buďte veľkorysá, volali ste po diskusii, pustite Harabina preto, lebo vy to všetko zastrešujete a vy to dobre viete, tieňovo, keď chcete, pustite Harabina, aby mohol rozprávať v parlamente s vami. Pustite ho. Nebojte sa. Buďte trošku veľkorysá. Ja som presvedčený, že to bude nesmierne zaujímavé a pre mňa ako neprávnika určite ešte viac ako pre vás renomovanú právničku.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som chcel v jednej časti, čo mala pani ministerka vystúpenie, poďakovať za pravdivé slová. Hovorila o tom, že právna veda aj právne vzdelávanie nejako pokuľháva u nás na Slovensku, ono to už dlhodobo viac ako 10 rokov padá dole, najmä právna veda. Ale tým sa poukázalo aj na druhú stránku veci, pretože vysokoškolskí pedagógovia, pretože majú nízke platy, tak nerobia vedu, idú radšej robiť advokáciu. Ak majú vypublikovať nejaký právny vedecký, odborný článok napr. do Právneho obzoru, tak ho nebudú publikovať, lebo tam nič nedostanú za to, ale keď majú nejakú malú noticku vypublikovať v Advokátskom žurnáli, tak radi napíšu, lebo dostanú trikrát, štyrikrát toľko.
A toto je zásadný problém, ak chceme mať naozaj aj kvalitné analýzy, kvalitné expertízy, kvalitne vzdelaných študentov a, samozrejme, orientovaných nielen do praxe, ale aj do právnej vedy, aj právnej teórie, tak musíme urobiť všetko pre to a myslím, že aj zo strany rezortu spravodlivosti, aby sa finančne posilnila táto stránka vysokoškolských pedagógov na právnických fakultách, aby sa skvalitnila a, samozrejme, aj v oblasti právnej vedy.

Ďakujem pekne. Je to naozaj veľmi milé, pán poslanec, že takto oceňujete moje schopnosti, ba priam preceňujete, ale naozaj neovládam tento parlament, takže o tom rozhoduje tento parlament, či tu vystúpi predseda Súdnej rady, alebo nie.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, začína ma to konečne baviť s tým, že ďakujem kolegom za citácie, mám ďalšie dve citácie, ale už ich nepotrebujem, ale prosím.
Ja len k tomu SME dve-tri vety, vôbec nechcem o tom hovoriť, to nie je vôbec také dôležité, ale nebuďme naivní. Ja vôbec nemienim to, čo som povedal v celom tom článku, aj keď je trošku to vytrhnuté z kontextu, ale každý je naivný romantik a romantický naivka, ak si myslí, že akákoľvek vysoká ústavná funkcia je v akomkoľvek demokratickom štáte obsadzovaná inak ako po minimálne istých koaličných debatách. Takí naivní asi nie sme, že je to inak, to je jedno, o akú funkciu ide, ide o mieru debát a mieru politizácie. Ale to len na úvod.
Čo sa týka zase veci, prosím vás pekne, nechcem o tom, ja vystúpim, pán kolega, pri novele zákona o vysokých školách k vzdelávaniu a všetkému, čo sa toho týka, nechcem o tom hovoriť dnes, súvisí to priamo s vecou, aj keď veľmi, o vysokých školách, o právnickom vzdelávaní, nielen právnické vzdelávanie, my sme v bahne už teraz vôbec vysokoškolskom, nielen v právnickom vzdelávaní, ale to dnes necháme tak.
Čo sa týka tejto veci, pani ministerka, ja dokonca verím, lebo poznáme sa dlhé roky, však to nie je tajnosť, ja verím, že dokonca to, čo hovoríte, a to, čo robíte, a opatrenia, ktoré navrhujte, myslíte absolútne úprimne. Ja vám verím. Ale ide o to, že nie vždy možno ste už sama pánom tých opatrení alebo tej cesty, ktorá má viesť k zefektívneniu justície v tom najširšom ponímaní, pretože sama ste povedali tu, že žijeme v istej etape. Slovenská republika má 17 rokov, justičná sféra v tom najširšom zmysle je jedna nesmierne silná oblasť reprezentujúca súdnu moc vedľa zákonodarnej a výkonnej. Sme strašne mladý štát, ten systém je určitým spôsobom zažitý, zabehaný, ja som sám neraz povedal veľmi otvorene, že nevravím, že je ideálny, vôbec nie. Ale ide o to, že my nemôžeme po 17 rokoch samostatnosti Slovenskej republiky určiť chybne diagnózu a nasadiť chybné lieky. Je to otázka podľa mňa nie odbornosti, tu napriek tomu, že je právnické vzdelávanie, a nielen právnické, je v kríze iste z rôznych dôvodov, tak ja myslím, že nechýba odbornosť, chýba - a to súhlasím - niekedy dostatočná odvaha a morálka rozhodnúť spravodlivo. A to je určitá vývojová etapa, ktorú neimplantujete umele a za každú cenu dnes, zajtra, lebo to chceme. To je, bohužiaľ, je to tak, je to proces, to je vývoj ako človeka, štátu, systému atď.
Takže ja musím byť tvrdý, musím mať ťah na bránu, ak chcem systém ovplyvniť, ale musím byť realistický. Čo tým chcem povedať? Mne skutočne zaváňa nesystémovosť, nemám to slovo rád, lebo tu sa často používa slovo reforma, vôbec o reformu nejde, alebo systémové opatrenie, keď nevieme, čo máme povedať a chceme, aby to vypadalo múdro, povieme, že to nie je systémové. Ale tu si naozaj myslím, že nie je systémové, ja som to už povedal neraz aj vám, koncentrovať nádej do zefektívnenia činnosti justičného stavu len na dve veci, a to je kontrola verejnosťou, nikdy som nepovedal, že to nemá zmysel, nech to tam je, ale to je ten čriepok z celkovej mozaiky, a pokiaľ tu nebudem prezentovať synergický efekt cez určité - sumu viacerých opatrení, efekt sa nedostaví a budete sama veľmi sklamaná, ale aj my všetci.
Druhý uhol pohľadu je skutočne tá personifikácia problémov. Ja viem, že, opakujem, že vy aj možno si myslíte, že to tak nie je, no ale z tých jednotlivých krokoch za ten rok a tri mesiace to jednoznačne vyplýva. Ja nechcem sa tým zaoberať, už ja som vystúpil na margo tej kauzy, ale viete, prepolitizovanosť. Ja si fakt úprimne myslím, že tu hovoriť z vašej strany o prepolitizovanosti toho, čo bolo predtým, je dosť odvážne, pretože ja som naozaj prepolitizovanejšiu cestu k voľbe kandidáta na funkciu nevidel, ako bola voľba kandidáta na generálneho prokurátora. Takže ja by som radšej o prepolitizovanosti pomlčal. (Potlesk.)
No, čo sa týka systému, opakujem ešte raz, nemôžem systém ako taký určitým spôsobom zabehnutý meniť vytrhnutím z kontextu. Osobne sa domnievam - a teraz idem k veci -, že pokiaľ sa nebudete venovať cez pána Jurzycu spolu vzdelávaniu, spôsobu kreovania sudcov, súhlasím osobne s pravidelným hodnotením sudcov s tým, či doživotne, či nie. Osobne si myslím vecne, už sa nezaoberajme personifikáciou veci, už sa nezaoberajme hmotným právom, zjednodušujem, zamerajte sa na kardinálnu novelu procesnoprávnych predpisov na urýchlenie konania, či Občiansky súdny poriadok, Trestný poriadok, alebo aj zákon o správnom konaní, má 45 rokov, voľajako tak funguje, ale ja si myslím, že vecne tam je cesta, nielen tam, ale aj tam. A pokiaľ nespojíte všetky možné vecné, formálne, obsahové opatrenia vrátane, áno, vymedzovania zodpovednosti tam, kde to je namieste, efekt sa nedostaví. A keď sa bude dostavovať, len postupne, lebo je to systém, ktorý ide istou zotrvačnosťou.
Neviem, asi toľko k tomu. Nebudem sa zaoberať tlačou a tými vecami, čo pán poslanec Madej hovoril, lebo má v mnohom pravdu a sme právnici, nemôžme ani to podceniť, lebo forma facet rei - forma robí vec vecou.
No ale opakujem ešte raz, a tým končím, tie jednotlivé kroky, či cez novelu zákona o Generálnej prokuratúre, alebo snahu zmeniť ústavu v tomto zmysle, alebo novely zákonov o sudcoch a prísediacich, tieto jednotlivé kroky, skúste sa tak systémovo, máte v rodine šachové myslenie, zamyslieť sa nad tým. Tie jednotlivé kroky naozaj dláždia cestu, ktorá je jemne podozrivá. Ja by som sa rád mýliť, ale mne to tak vychádza, že je tam naozaj snaha príliš rýchlo, násilne, neelegantne ovládnuť to, čo v štáte musí byť nezávisle, pretože potom sa na právny štát a demokraciu môžme len hrať.
Ďakujem. (Potlesk.)