22. schôdza

Pán predseda, ďakujem opätovne za slovo. Dámy a páni, dovolím si vám predložiť návrh zákona o povinných deponátoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a slovenských audiovizuálnych diel, ktorého predmetom je úprava povinnosti vydavateľov týchto publikácií, ako aj vydavateľov rozmnoženín slovenských audiovizuálnych diel, a to konkrétne povinnosti odovzdať deponát, určenej právnickej osobe. Určenými právnickými osobami sú v prípade periodických a neperiodických publikácií vybrané knižnice a Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra Slovenskej akadémie vied. V prípade rozmnoženín a slovenských audiovizuálnych diel je určenou právnickou osobou Slovenský filmový ústav.
Cieľom navrhovanej úpravy je zabezpečiť, aby bol povinný deponát odovzdávaný len za účelom plnenia jeho primárnej funkcie, na základe ktorej bol vlastne ustanovený.
Povinný deponát ako súčasť kultúrneho dedičstva Slovenskej republiky je určený iba na archivačné, dokumentačné a výskumné účely, a preto je povinnosťou určených právnických osôb, ktorým sa odovzdáva, jeho evidovanie a trvalé uchovávanie. Tento zmysel bol jednoducho v predchádzajúcich obdobiach posunutý niekde inde a nebol v súlade s tým základným účelom.
Vzhľadom na poslanie a funkciu povinného deponátu je jeho odovzdávanie v podmienkach Slovenskej republiky podľa v súčasnosti platného zákona neodôvodnené a v rozpore s praxou v ostatných krajinách. Predložený návrh zákona tento nesúlad jednoducho upravuje. Do istej miery ide aj o to, aby sa nestávali také absurdnosti, ako je napr. to, že povinné výtlačky v podobe detských leporel a maľovaniek prichádzali do knižnice Národnej rady Slovenskej republiky.
Pán predseda, ďakujem za slovo.

Ďakujem.
Pán poslanec Abrhan ako spravodajca má slovo.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, pán minister, panie poslankyne, páni poslanci, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady v prvom čítaní predkladám spravodajskú informáciu o vládnom návrhu zákona o povinných deponátoch periodických publikácií, neperiodických publikácií a slovenských audiovizuálnych diel.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky všetky náležitosti.
Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o dôvode novej právnej úpravy.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti zákona s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 8. augusta 2011 č. 448 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali ústavnoprávny výbor a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali výbory do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní.
Vážený pán predseda, ďakujem, skončil som, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Otváram rozpravu. Nedostal som žiadnu písomnú prihlášku do rozpravy. Pýtam sa, kto sa chce prihlásiť ústne do rozpravy. Jeden rečník. Uzatváram možnosť sa prihlásiť do rozpravy. Pán poslanec Maďarič, na koľko odhadujete vaše vystúpenie? (Reakcia poslanca.) Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, ak by som to mal komentovať jednou vetou, ale jednou vetou predsa len to nebude, bude viac tých viet, tak by som povedal, že to, čo ste, pán predseda parlamentu, pred časom sa tu snažili presadiť vaším hrubým návrhom, teraz prichádza v takej sofistikovanejšej podobe.
Podľa dôvodovej správy k návrhu je súčasná právna úprava pre oblasť povinných deponátov publikácií vo vzťahu k ich poslaniu a funkcii neodôvodnená a je v rozpore s praxou v tejto oblasti v ostatných krajinách, pričom cieľom návrhu je zaviesť do oblasti povinných deponátov štandardné princípy a pravidlá a súčasne zabezpečiť odovzdanie povinného deponátu len za účelom plnenia jeho primárnej funkcie, na základe ktorej bol ustanovený, z tohto dôvodu sa oproti súčasnej právnej úprave redukuje počet určených právnických osôb, ktorým bude povinný deponát odovzdávaný na trvalé uchovávanie. Uvedený text u predkladateľa predstavuje jediné vysvetlenie potreby zmien v oblasti právnej regulácie tzv. povinných výtlačkov v Slovenskej republike. Predkladateľ však nielenže neodôvodnil potrebu prijatia nového zákona v predmetnej oblasti, ale ani sa nedokázal vecne ani legislatívnotechnicky vysporiadať s vlastnými cieľmi návrhu.
Predkladateľ nevyužil príležitosť na skutočné zlepšenie predmetnej oblasti prostredníctvom modernej a kvalitnej právnej regulácie, osobitne sa nevysporiadal predovšetkým s výzvami tzv. digitálneho veku. V návrhu nedokázal ani len rozlišovať medzi formou publikácie diela a nosičom, hmotným substrátom diela.
Predkladateľ ďalej vôbec nereflektuje návrhy odbornej verejnosti riešiť terminologicky aj pojem digitalizát, návrh rieši primárne len problematiku odovzdávania periodických a neperiodických publikácií v tradičnom ponímaní vrátane ich elektronickej formy.
Hoci digitalizácia kultúrneho dedičstva je ohrozená, malo by si ministerstvo kultúry uvedomiť, že v procesoch digitalizácie a digitálnej konverzie kultúrnych objektov vznikajú nové elektronické dokumenty, odvodeniny, surogáty predlôh hmotnej povahy, ktoré treba dlhodobo uchovávať, vybraté depozitné inštitúcie vytvárajú podmienky na dlhodobú archiváciu a bolo by ekonomické archivovať všetky takto vzniknuté digitálne objekty jednotným spôsobom. Pri tomto prístupe by sa ušetrili náklady na prípadnú následnú digitalizáciu. Základným predpokladom je posun v chápaní elektronického dokumentu, ktorý nemusí reprezentovať len text, ale ľubovoľný objekt spracovaný príslušným spôsobom a určený na sprístupňovanie prostredníctvom elektronických sietí.
Ministerstvo kultúry sa v návrhu nevysporiadalo ani s potrebami a príležitosťami pre znevýhodnené skupiny občanov, predovšetkým osôb so zrakovým postihnutím, keď nebolo schopné akcentovať a využiť už existujúce legislatívne prostredie na zlepšenie ich prístupu k informáciám a poznatkom.
Autorský zákon v § 29 ustanovuje tzv. zákonnú licenciu na použitie diela, podľa ktorej sa súhlas autora nevyžaduje na vyhotovenie rozmnoženiny zverejneného diela, na jej verejné rozširovanie inou formou prevodu vlastníckeho práva ako predajom, na jej verejné rozširovanie vypožičaním alebo na verejný prenos, ak sa takéto použitie uskutočňuje výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím a neuskutočňuje sa na získanie priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Ustanovením povinného deponátu každej jednej publikácie v papierovej aj v elektronickej forme pre Slovenskú knižnicu pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči spolu s náležitou úpravou možnosti použiť povinný deponát by predkladateľ preukázal skutočný záujem súčasnej výkonnej moci aj o znevýhodnené skupiny občanov.
Návrh ministerstva kultúry sa nevysporiadal ani... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Sulík, Richard, predseda NR SR
Prepáčte, pán poslanec, poprosím kolegov o kľud tentokrát tu napravo, pána Hrušovského, podpredsedu, aj pána poslanca Galisa. Ďakujem pekne. Nech sa páči, pokračujte.


Maďarič, Marek, poslanec NR SR
Ďakujem. Návrh ministerstva kultúry sa nevysporiadal ani s financovaním, resp. podporou a predovšetkým dopadom súčasného zanedbávania vytvárania knižničného fondu v Slovenskej republike.
Predložený materiál vykazuje také množstvo nepresností, chýb a nedostatkov, že sa možno dôvodne domnievať, že ho nepripravovala osoba s bazálnou znalosťou práva Slovenskej republiky a legislatívnych postupov.
Vzhľadom na vecnú aj formálnu nekvalitu predloženého materiálu dávam, pán spravodajca, návrh materiál stiahnuť z rokovania a vrátiť predkladateľovi na nové vypracovanie, ani nie prepracovanie a dopracovanie, pretože to nepostačí. A predpokladám teda, že v druhom čítaní sa budem venovať jednotlivým ustanoveniam. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem.
S faktickou poznámkou sa neprihlásil nikto. Uzatváram možnosť sa prihlásiť s faktickou poznámkou.
Teraz zaujme k rozprave stanovisko navrhovateľ.

Vyjadrím sa len krátko. Ďakujem pekne, pán predseda. Pán Maďarič, tak ako aj v prípade v minulosti v niektorých situáciách, sú to od vás zbytočne silné slová a aj nepresnosti. Treba si možno lepšie prečítať ten návrh, pokiaľ hovoríte o znevýhodnených skupinách a konkrétne o nevidiacich. Samozrejme, tam sa s nimi počíta.
A čo sa týka príspevku ku knižničnému fondu, no práve tou digitalizáciou, ktorú zachraňujeme po predchádzajúcich rokoch, riešime aj túto oblasť.
Ale, pochopiteľne, nebránim sa v druhom čítaní racionálnym návrhom a diskusii vo výbore, pochopiteľne, pokiaľ tie návrhy budú racionálne, a nie politické a ideologické. Ďakujem pekne, pán predseda.