22. schôdza

Ďakujem. Som rád, že diskusia pokračuje, pokiaľ sa týka obsahu a obsahových zmien k otváraniu otázok o možných rizikách zo straty viaczdrojového financovania, čo je vo väčšine štátoch združených v EBU pri verejnoprávnych médiách štandardom a kľúčovým, pretože vieme, že aj v prípade energetickej bezpečnosti sa predsa hovorí o diverzifikácii zdrojov. Tu je tá obava, že možno po roku 2013, pokiaľ platí to zmrazené opatrenie, čo je ďalší problém, v prípade objemu reklamy na 1 %, pretože už to malo byť len 0,5 %, budeme môcť hovoriť takmer až o 100-percentnej závislosti verejnoprávnych médií od štátneho rozpočtu, pretože reálne naozaj neviem o nejakých iných zdrojoch.
A na čo poukázal pán poslanec Maďarič. A to je ten ďalší zdroj, ktorý tu bol, zmluva so štátom mohla kľudne zostať a mohla fungovať pre adresné projekty, či už obsahovej služby, programovej, alebo to, o čom zatiaľ nehovoríme. Ale, bohužiaľ, to je realita budúcnosti, to je technologické zaostávanie. Neviem si predstaviť, ako bude vedenie RTVS vykrývať technologické potreby aj v súvislosti s digitalizáciou a šírením iných nosičov v rámci verejnoprávneho multiplexu.

Pán poslanec Maďarič, môžete reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne.
Prvá poznámka pána poslanca Galbavého. Ja si myslím že moje vystúpenie bolo mixom aj vecnosti, ale určite aj politiky. A jednoducho pokiaľ máme tu spolitizovanú inštitúciu, tak nemôže byť vystúpenie opozičného poslanca nepolitické.
Čo sa týka tej vašej druhej poznámky, tam ste naozaj asi dobre nepočúvali, pretože ja som vyslovene citoval z dôvodovej správy. A tam sa nič nehovorí alebo nič som nehovoril o skvalitnení programu a nezávislosti, hovoril som o efektívnosti a posilnení verejnoprávneho charakteru. Takže tam ste mi zrejme nerozumeli alebo ste si dobre nezapamätali, čo som hovoril.
A potom tu ešte v sále vo faktickej niekto hovoril o tom, že dnes platia všetci rovnako tie úhrady. Tak tomu človeku by som odporúčal, aby menej táral a viac čítal a študoval aj zákony, pretože podľa súčasného zákona sú oslobodení od nich buď úplne, alebo čiastočne, ako som to hovoril dôchodcovia, zdravotne ťažko postihnutí a domácnosti v hmotnej núdzi.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som privítal na balkóne pána Ivana Klešiča, prezidenta najvyššej kontrolnej inštitúcie Chorvátskej republiky. Buďte vítaný v Národnej rade Slovenskej republiky. (Potlesk.)
Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vzhľadom na to že pán poslanec Maďarič bol posledný, ktorý sa prihlásil do rozpravy, uzatváram rozpravu a pýtam sa pána ministra, či chce zaujať stanovisko k rozprave? (Reakcia navrhovateľa.) Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne za slovo. Dámy a páni, dovolím si fakticky, nie politicky zareagovať na niektoré vyjadrenia, ktoré tu zazneli.
Pán poslanec Rafaj. Jeho vyjadrenie alebo vystúpenie bolo konštruktívne. Ja to vítam. Koniec koncov na vašu otázku, či bude priestor ešte vo vzťahu k tomuto návrhu na diskusiu, môžem odpovedať, že, samozrejme, nikdy sa nebránim konštruktívnej diskusii. A tak to bude aj v tomto prípade, aj na výbore určite budeme mať na to priestor.
Zazneli tu pochybnosti o tom, že sa týmto návrhom znižuje nezávislosť médií verejnej služby. Niekoľkokrát sa to objavilo vo vyjadreniach mojich predrečníkov. No chcem sa opýtať nasledovné: O akej nezávislosti verejnoprávnych médií tu hovoríme, keď koncesionárske poplatky, a to vieme všetci, ktorí tu sedíme, dlhodobo nepostačovali na financovanie verejnoprávnych médií a dlhodobo klesal ich výber? Pán Maďarič to dokonca povedal celkom otvorene, že už nikto nebude mať odvahu zaviesť koncesionárske poplatky. No ale veď práve toto pokrytectvo je aj dôvodom, prečo sa snažíme koncepčne riešiť to financovanie, pretože, áno, doteraz žiadna garnitúra tu nemala odvahu zreálniť výšku koncesionárskych poplatkov a nebola to ani vaša vláda.
Ďalším zdrojom, ktorý ste zaviedli na vykrytie tých dier vo financovaní médií verejnej služby bola tzv. zmluva so štátom. A ja sa teraz pýtam: Tie peniaze boli odkiaľ? To išlo zo zväzu záhradkárov alebo kto financoval tie médiá verejnej služby? Veď to boli peniaze od štátu. Štát kontroloval dokonca cez ministerstvo kultúry, veď si to pamätáte, pán Maďarič, využitie týchto finančných prostriedkov. Veď to bol priamy vplyv na financovanie médií verejnej služby. Tak o akej nezávislosti sa tu bavíme? Tak pokojne, ja sa nebránim kritike, ale naozaj držme sa minimálne faktov.
Ďalším zdrojom financovania médií verejnej služby boli ad hoc dotácie zo štátneho rozpočtu, ktoré za predchádzajúcej vlády trikrát alebo štyrikrát smerovali do Slovenskej televízie. A ako sa určovala ich výška? Ich výška sa určovala, samozrejme, podľa toho, ako sa správala verejnoprávna televízia predchádzajúce štyri roky, aj podľa lojálnosti manažmentov. Je to opäť ďalší nástroj na ovplyvňovanie manažmentov verejnoprávnych médií. Ak sa jasne v zákone stanoví podľa percentuálneho podielu HDP výška tých finančných prostriedkov, no tak žiadna garnitúra to predsa nebude ad hoc ovplyvňovať, tie peniaze budú garantované zo zákona a jednoducho ovplyvňovať ich výšku predsa žiadna exekutíva alebo aj poslanci nebudú.
A teraz poďme k tým mýtom o tej výške, že tých peňazí bude menej. No nebude ich menej, nebude ich menej, pretože pokiaľ by sme podľa tejto konštrukcie, to znamená 0,142 % HDP, hovorili o financovaní v budúcom roku, tak je to minimálne 93 mil. zo štátneho rozpočtu a ďalej je to 5 mil. až 6 mil. z vlastných príjmov vrátane reklamy. To znamená, hovoríme o sume takmer 100 mil. eur. Výber koncesionárskych poplatkov z roka na rok klesá. To znamená, že tá suma bude jednak zadefinovaná a jednak nebude klesať, pretože v zákone dokonca keby náhodou došlo k poklesu HDP, čo sa dlhoročne zatiaľ až na ten jednej krízový rok výrazným spôsobom nedialo, je zabezpečené, a v zákone je to stanovené, že to bude minimálne 90 mil.. To znamená, že je to naozaj korektný spôsob nastavenia financovania, nezávislý spôsob financovania, určite nezávislejší, ako bol doteraz.
Opäť mýty, že to je len pomaly v banánových republikách takýmto spôsobom financované. Tak chcel by som dať do pozornosti aj pánovi Rafajovi, aj pánovi Maďaričovi, obom pánom poslancom, že primárne zo štátneho rozpočtu sú financované médiá verejnej služby v nasledovných krajinách. Sú to Bulharsko, Cyprus, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Malta, Holandsko, Belgicko, Portugalsko, Španielsko, z krajín Európskej únie. Takže poprosím vás opäť narábať aj v tejto oblasti s faktmi.
V tejto oblasti sa 15 rokov diskutuje, pán poslanec Rafaj, problém je ten, že z tej diskusie nič reálne nevyplývalo. My prichádzame s riešeniami, ktoré podľa nášho názoru dokážu zabezpečiť a, áno, otvorene hovorím, aj zachrániť médiá verejnej služby, už som to tu raz povedal a poviem to znova, lebo objavujú sa aj také názory, že celé to smeruje k zániku. Ak by som konkrétne ja mal záujem zlikvidovať médiá verejnej služby, tak mám úplne jednoduchý spôsob taký, že neurobil by som s tým nič, nechal by som to v stave, v akom ste nám médiá verejnej služby zanechali, pretože vy ste nám zanechali Slovenskú televíziu tesne pred krachom. Bavme sa už reálne na túto tému, to je skutočná realita. Tam boli pripravené exekúcie. Nehorme, že tu bolo zabezpečené financovanie médií verejnej služby, aj s úžasným programom. Preto je tento rok konsolidačný. Tento rok je to naozaj o záchrane. Ale ukazuje sa, že ten projekt bol správny, ukazuje sa, že to zlúčenie a fúzia médií verejnej služby je naozaj efektívna. Súčasný manažment už dokonca hospodári vo svojom roku s prebytkom. To znamená, že dokáže znižovať aj tie straty, ktoré tam zanechali tie úžasné manažmenty z vášho obdobia.
Pán poslanec Matovič, vaše vyjadrenie chápem, že ste sa dotkli tejto témy. Nepovažujem to za tú najvýznamnejšiu časť tohto návrhu, pokiaľ hovoríme o plate generálnej riaditeľky. Vychádzam z dohody, ktorá bola v koalícii. A tá bola na 7-násobku, pričom chcem len pripomenúť, že pán Nižňanský, predchodca pani Zemkovej v televízii, ktorý priviedol túto inštitúciu takmer do krachu, mal 6-násobok, aby sme boli trochu reálni. A ak teraz generálny riaditeľ vedie spojené médiá a dokáže zabezpečiť už v tomto roku vyrovnané hospodárenie v tohtoročnom rozpočte, tak si myslím, že si zaslúži minimálne toľko, čo jeho predchodca, ktorý tú inštitúciu priviedol do krachu. A pokojne to tu poviem, aj keď takéto reči alebo slová nie sú veľmi populárne. Ale je to na vás, na poslancoch. Ja len hovorím, že takáto politická dohoda bola urobená v koalícii. Ja sa ale nebojím povedať, že ak má niekto výsledky v oblasti konsolidácie a v oblasti znižovania zadlžovania, lebo hovoríme o zadlžovaní, tak si myslím, že si zaslúži minimálne taký plat ako jeho predchodca, ktorý tú inštitúciu doviedol do krachu. Viem, že to sú nie populárne slová, ale jednoducho aj populizmus by mal mať svoje hranice.
Pán Maďarič, pán poslanec Maďarič, radšej takto vás oslovím, lebo sa vám to nepáčilo, že vás neoslovujem ako poslanca, nebol to zámer inak. Takže, pán poslanec, objavili ste dve záhady v tomto návrhu. Z nich jedna sa týkala nezávislosti a druhá efektívnosti. O nezávislosti som už hovoril. Som hlboko presvedčený, že nastavenie tohto modelu financovania médií verejnej služby zabezpečuje väčšiu nezávislosť manažmentu. A vysvetlil som aj dôvody. A efektívnosť je takisto obsiahnutá už v existujúcom zákone, generálny riaditeľ je povinný hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, resp. dodržať záväzné ukazovatele schváleného rozpočtu. Ak to tak nie je, je to dôvod na jeho odvolanie.
Príklad krajín aj vyspelých európskych krajín, ktoré sú primárne financované zo štátneho rozpočtu, som už uviedol. Čiže nebudem sa opakovať.
A teraz k tomu, že to vlastne zaplatia ľudia, a to ešte vo väčšom rozsahu. Myslím si, že celkom dobre zareagoval pán poslanec Matovič. A ja to ešte doplním. Pán poslanec, kam smerujú príjmy z daní fyzických osôb z vyše 90 %? Pokiaľ sa nemýlim, tak je to do rozpočtov samospráv. Takže o čom tu hovoríme? Jednoducho prerozdelia sa peniaze v štátnom rozpočte, ale určite nemôžeme hovoriť, že to idú platiť fyzické osoby. To nie je jednoducho pravda, to sú fakty, čo tu teraz uvádzam. Vyzdvihovanie zmluvy so štátom, opakujem, veď to sú takisto peniaze zo štátu. Čiže, inými slovami, ak obhajujete inštitút zmluvy so štátom, tak obhajujete aj model, ktorý momentálne predkladáme.
Audiovizuálny fond. Vyprosím si od vás, aby ste hovorili o mojom poradcovi, že je ten, ktorý si brúsi zuby. Ja vám to aj dokážem. Keď prídem s návrhom novely zákona o Audiovizuálnom fonde, a to vás ubezpečujem, že vám to dokážem, ide mi len o to, aby si nieže zuby brúsila, ale zuby používala úzka skupina produkčných spoločností, ako to bolo v predchádzajúcom období, tak tomu chceme urobiť koniec, pretože tak to doteraz v Audiovizuálnom fonde fungovalo, dokonca ešte bez záruk toho, že tie peniaze, ktoré si utrhli, aj použili reálne na výrobu a dokončenie umeleckého diela, pretože tie peniaze sa dávali bez toho, aby tam bola táto garancia. Aj tomu chceme urobiť jednoducho stop.
K finančným prostriedkom a k tej výške, ktorú garantuje nový model tohto financovania, som už hovoril. Bavme sa naozaj reálne o sume, ktorá sa blíži k 100 mil. Samozrejme, záleží to na vývoji hrubého domáceho produktu.
Na záver poviem len toľko, že médiá verejnej služby, konkrétne Slovenskú televíziu sme našli tesne pred krachom. Kroky, ktoré sme urobili, smerujú k jej záchrane, o tom je aj tento rok, ktorý je tu naozaj konsolidačný. Ťažko preto hovoriť o rozvoji programu, to hovorím celkom reálne a kriticky, ale ten plán, ktorý sme mali a ktorý som aj nastavil v tej legislatíve, sa tento rok podarí naplniť. Garantujem, že médiá verejnej služby sa nám podarí zachrániť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pánovi ministrovi.
Pán spravodajca, chcete zaujať stanovisko k rozprave? (Reakcia spravodajcu.) Nech sa páči, máte slovo.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. No rozprava bola pomerne chudobná a v tomto zmysle podľa mňa neadekvátna vážnosti tohto návrhu zákona a jeho dôsledkov.
Ale aspoň teda by som napriek tomu, čo si myslím o súčasnom RTVS, chcel apelovať na to, aby dostali priestor vo vysielaní tejto inštitúcie aj tí odborníci a tá časť odbornej verejnosti, ktorá to spochybňuje a upozorní na riziká rušenia poplatkov, pretože bez takejto diskusie, bez takýchto názorov, ktoré by dostali priestor vo vysielaní STV a SRo, to naozaj vyzerá tak, že tu máme odborníkov a aj politicky a inak celkom všetko zdatne dobre orientovaných ľudí, ktorí hovoria, že poplatky treba zrušiť. A tí, čo to spochybňujú, sú nejakí čudní a čudní a zvláštni ľudia, ktorí chcú ešte dokonca asi aj poškodzovať bežným občanom. Takže mala by sa trošku osmeliť verejnoprávna televízia, dať priestor aj iným, názorom.
K niektorým poznámkam najmä pána ministra.
Výber úhrad naozaj klesal, a to najmä po príchode SaS do vlády a po smelých prvých takých vyhláseniach, ako budú úhrady zrušené. A dôkazom toho, že v dôsledku toho ich prestali ľudia platiť, bolo aj to, že keď pán minister Krajcer zistil, že Ivan Mikloš mu nedá hneď tie peniaze, tak sám začal aktívne rýchlo ľudí vyzývať, že treba ich ďalej platiť. Takže pod ten pokles sa určite výraznou mierou podpísal aj zámer zrušiť tie úhrady. To je fakt. To sa nedá nejakým spôsobom spochybniť.
Čo sa týka toho, že zmluva so štátom berie nezávislosť verejnoprávnym médiám, treba sa vrátiť k zákonu, ktorý upravuje proces uzatvárania zmluvy. A je veľmi jasne tam v tom procese zabezpečená garancia programovej nezávislosti. Tí, ktorí sa tomu venujú, to veľmi dobre vedia. Vedia, ako vzniká táto zmluva, akú rolu tam hrá alebo doteraz hrali rady televízie a rozhlasu, manažmentu a akú úlohu tam z hľadiska programu a obsahu malo ministerstvo kultúry.
Akokoľvek to bude pán minister obracať, tento návrh nedostatok financovania verejnoprávnych médií nerieši, nevyrieši. To odvolávanie sa, že to bude možno o milión, dva alebo tri viac ako teraz nerieši ten problém, pretože aj on dobre vie, koľko by mal byť ten objem, aby tie verejnoprávne médiá si plnili ten rozsah úloh stanovený v zákone.
To znamená, že celý tento návrh vznikol predovšetkým ako brutálny predvolebný, populistický sľub vtedy ešte mimoparlamentnej strany. To je jasné. Neboli tam žiadne veľkorysé a ušľachtilé zámery, ako pomôcť verejnoprávnym médiám. Bolo to takto jasne zacielené, je to veľmi jednoduché. Taký bežný človek by sa nepotešil, keď mu niekto sľúbi, že bude mesačne platiť 4,64. Že? No a tento sľub potrebuje potápajúca SaS splniť jednoducho bez ohľadu na následky. No a bojuje teda s tým ministrom financií, ktorý chápe trošku to, že bude to aj nejaký výpadok na strane príjmov, bude to, samozrejme, nejaký výdavok, no a bude to nejako riešiť, ako som to už povedal, on možno v tom jednom, druhom roku, ktovie teda, kto bude ten minister financií, ale jednoducho ani ten návrh nerieši financovanie verejnoprávnych médií a je to len brutálny populizmus.
A na záver, pán minister. Mne sa páči, keď ma nazvete pán Maďarič, ale zdá sa, že to, že som vás ja raz nenazval pánom ministrom, sa vás tak hlboko dotklo, že ste okamžite teda opäť zmenili svoju rétoriku. Dámy a páni, vážený pán minister Krajcer, ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Teraz nasleduje bod č. 17 programu schôdze, to znamená, pristúpime k prvému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vládny návrh zákona je pod tlačou 456 a návrh na jeho pridelenie na prerokovanie výborom je v rozhodnutí č. 465.
Vítam pána ministra hospodárstva Juraja Miškova a žiadam ho, aby vládny návrh zákona uviedol.

Dobrý deň. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrhom zákona o obchodovaní s výrobkami obranného priemyslu ministerstvo hospodárstva zabezpečuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/43 Európskeho spoločenstva zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva.
Predloženým návrhom zákona sa o. i. zavádzajú nové druhy povolení ako osvedčenie o certifikácii prijímateľa výrobkov obranného priemyslu, všeobecná transferová licencia, globálna transferová licencia a individuálna transferová licencia, dopĺňa sa sadzobník správnych poplatkov o nové položky zohľadňujúce náklady ministerstva hospodárstva v súvislosti s udeľovaním alebo vydávaním nových druhov povolení, upravujú sa kompetencie v oblasti obchodovania s vojenským materiálom, ktoré v súlade s novelou zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov prešli z Ministerstva obrany Slovenskej republiky na ministerstvo hospodárstva.
Návrh zákona tiež reaguje na niektoré potreby aplikačnej praxe.
V súvislosti s doplnením sadzobníka správnych poplatkov o nové položky bude mať návrh zákona pozitívny vplyv na štátny rozpočet. Na rozpočty obcí, vyšších územných celkov, na životné prostredie, na zamestnanosť, podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti návrh zákona vplyv mať nebude.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne.
A teraz dávam slovo spravodajcovi, ktorého určil navrhnutý gestorský výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, pánovi poslancovi Ľudovítovi Jurčíkovi, aby nás oboznámil s úvodnou spravodajskou informáciou. Nech sa páči.