22. schôdza

Vážený pán predseda, vážené dámy, vážení páni, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 469 z 19. augusta 2011 pridelil návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a Ministerstva obrany Slovenskej republiky, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady pre zdravotníctvo. Citovaným rozhodnutím k uvedenej správe určil ako gestorský Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady s použitím štátnych finančných aktív na akciovú spoločnosť dňa 24. augusta 2011 uznesením č. 225 z 25. augusta 2011. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady dňa 25. augusta 2011. Výbor Národnej rady pre zdravotníctvo prerokoval návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady dňa 30. augusta 2011 uznesením č. 81 z 30. augusta 2011. Výbory prerokovali návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a ministerstva obrany, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť (tlač 471), a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva a ministerstva obrany, v ktorých prebieha zmena právnej formy zo štátnej príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť, v sume 350 mil. eur.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo ako gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporučil Národnej rade vysloviť súhlas s použitím štátnych finančných aktív na finančnú stabilizáciu štátnych príspevkových organizácií, v ktorých prebieha zmena právnej formy na akciovú spoločnosť, v sume 350 mil. eur. Gestorský výbor schválil spoločnú správu výborov svojím uznesením č. 84 zo 6. septembra, v ktorej určil za spoločného spravodajcu výborov poslanca Viliama Novotného.
Súčasťou spoločnej správy je návrh uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. Návrh uznesenia hovorí o tom, že Národná rada vyslovuje súhlas s použitím štátnych finančných aktív na účel, o ktorom som hovoril. Návrh uznesenia máte priložený k spoločnej správe.
Vážený pán predseda, skončil som. Prosím, otvorte rozpravu.

Dobré ráno prajem všetkým. Vážený pán predseda Národnej rady, vážený pán minister, ctené dámy a ctení páni, nebudem mať dlhý vstup do rozpravy, ale chcem sa vrátiť a chcem znova upozorniť všetkých, do čoho sa ženieme.
Prvá časť návrhu, ktorý sa teda volá návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady na použitie finančných prostriedkov, je v poriadku až po tú časť, v ktorých prebieha zmena právnej formy z príspevkovej organizácie na akciovú spoločnosť. Opäť chcem zopakovať, že ideme transformovať nemocnice, ideme transformovať nemocnice, ktoré sa stále zadlžujú v mnohých prípadoch. Týka sa to najmä bratislavskej nemocnice, banskobystrickej, košickej. Sú to najväčší poskytovatelia zdravotnej starostlivosti na Slovensku, ktorí sa aj v súčasnosti zadlžujú rýchlejším tempom, ako to bolo za predchádzajúcej vlády. Ideme ich transformovať na akciové spoločnosti, ktoré sa budú riadiť Obchodným zákonníkom. Keď nemocnice, ktoré sa teraz zadlžujú, ktoré majú nové manažmenty, ktoré, predpokladám, že už sú to tie správne manažmenty, ktoré by sa asi po transformácii nemali meniť, lebo boli vybraté novým ministrom zdravotníctva a majú jeho dôveru, a keď napriek tomu to zadlžovanie je vyššie, ako bolo predtým, čo sa stane od 1. 1. 2012? No, keď sa bratislavská nemocnica zadlžuje, mesačne narastá dlh o 2 mil. eur, tak po 1. 1. 2012 s tým istým manažmentom, s tými istými zamestnancami, s tými istými pacientmi a hlavne s tými istými chorobami, ktorých je stále viacej, asi ten dlh sa zo dňa na deň nezruší, môžu byť hocijaké tvrdé rozpočtové pravidlá, proste ten dlh bude.
Keď akciová spoločnosť bude vytvárať dlh, má ísť do konkurzu. Ale nejde o obchodné spoločnosti, ktoré sa dajú zo dňa na deň zavrieť, ale ide o inštitúcie, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť pre pacientov. Čiže ženieme sa do niečoho s neistým koncom alebo možno s istým koncom, ale negatívnym. A to, že to nie je pripravené, svedčí aj to, že ministerstvo zdravotníctva povedalo, že bude iniciovať návrh na ochranu týchto akciových spoločností pred exekúciami.
No pokiaľ by bolo jasné to, čo sa tvrdí, že sa akciové spoločnosti zadlžovať nebudú, pretože konečne budú mať tvrdé rozpočtové pravidlá a budú musieť byť vo vyrovnanom hospodárení, no asi by ministerstvo nechodilo s návrhom, že treba ich chrániť pred exekúciami.
Ďalším rizikovým momentom je to, že nie je dostatok financií na to, aby sa oddlžili na nulu, čiže keď akciové spoločnosti neoddlžíme na nulu, to znamená, že budú mať dlhy okrem toho, že budú mať staré dlhy, sa ešte stále zadlžujú a zadlžujú sa historicky rekordným tempom, sú len dve možnosti: konkurz alebo je to umelo vytvorený priestor na to, aby tam niekto ekonomicky vo forme privatizácie vstúpil. A môže štát garantovať, že budú to naše nemocnice, tak ako je to tých šesť akciových spoločností, 100 % štátne? No raz, keď budú vytvárať dlh a bude im hroziť konkurz, kto zabráni tomu, aby tam niekto nevstúpil? Kto? Nikto. Sú to obchodné spoločnosti.
Pozreli ste si, určite ste všetci videli návrh rozpočtu na ďalšie obdobia. V tomto roku, v roku 2011, sa prvýkrát v histórii znížila platba na poistenca štátu per kapita na hlavu, prvýkrát. V návrhu štátneho rozpočtu na ďalší rok je ďalšie zníženie tejto platby. Zase sa vrátim k tomu, pripravujeme akciové spoločnosti, a pritom sa znižuje dlh, znižuje sa objem finančných prostriedkov v rezorte.
Možno si pamätáte, keď sa schvaľoval štátny rozpočet, ako ministerstvo tvrdilo, že urobí kompenzačné opatrenia k tomu, resp. racionalizačné opatrenia, mnohé legislatívne úpravy tak, že peňazí bude v rezorte viac. No keby bolo peňazí v rezorte viac, tak pravdepodobne by zdravotné poisťovne neznižovali objemy finančných prostriedkov pre nemocnice, nerušili by sa poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, mnohí ambulantní lekári,a nenapísala by štátna aj súkromná poisťovňa list poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, kde píše, citujem: "Kvôli nižšiemu objemu finančných prostriedkov v porovnaní s rokom 2010 musíme redukovať finančné objemy." Napísala to nielen štátna, napísala to aj súkromná zdravotná poisťovňa, ktorá hospodárila v pozitívnych číslach. Tak asi tých peňazí je reálne v systéme menej. A v tejto všetkej neistote, aj v kontexte hospodárskej krízy a vývoja nezamestnanosti ideme do experimentu. A experiment je to aj preto, lebo stále ministerstvo zdravotníctva, pán minister hovoria o tom, vezmeme si pozitívne príklady akciových spoločností, ktoré máme. No ten, kto sa trochu vyzná v zdravotníctve, tak musí vedieť, že sa porovnáva neporovnateľné. Východoslovenský onkologický ústav, tri kardioústavy, to nie sú akciové spoločnosti bežného charakteru, sú to špecializované ústavy zo špecificky nastavenými cenami, a keby sa dala nájsť paralela medzi niektorými oddeleniami v univerzitných nemocniciach, fakultných a v týchto zistíte, že tie nemocnice naozaj sú platené výrazne lepšie.
Keďže tento argument ministerstvo pochopilo, začalo hovoriť o popradskej nemocnici. V popradskej nemocnice je riaditeľ Tekáč, ktorý tam bol inštalovaný za minulej vlády. Popradská nemocnica nie je koncovou nemocnicou. Popradská nemocnica kooperuje s prešovskou nemocnicou a komplikované prípady, ktoré nevie liečiť, posiela tam. Potom je tu ďalšia akciová spoločnosť. Letecká vojenská nemocnica, a. s., Košice. V akých číslach je, aký je hospodársky výsledok v polke roka, aký bude koncom roka? Ale máme aj Národný ústav srdcovo- cievnych chorôb v Bratislave, ktorý si ste si pozerali, keďže jediná argumentácia ministerstva je to, že akciové spoločnosti hospodária vyrovnane, tak musíte vedieť aj B. Pokiaľ by nebola preplatená časť nadlimitov Národnému ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave, tak by skončil s negatívnym hospodárskym výsledkom. A toto sa udialo koncom roka a hospodársky výsledok Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave bol asi na úrovni 700 eur plus.
Čiže treba stabilizovať nemocnice, treba, pretože prostriedkov v zdravotníctve je menej, ako je potreba, ale transformácia je riskantný krok. Opakujem, je to riskantný krok, a keby riskantným nebol, ministerstvo neuvažuje o ochrane pred exekúciami. A riskantný krok je to aj preto, že nielen malosť peňazí, ale ani oddlženie neprebehne v takom objeme, v akom prebehnúť má.
A ešte jedná otázka. Čo bude s akciovými spoločnosťami? Zo zákona sa musia transformovať dokonca aj ostatné organizácie, ostatné nemocnice, ktoré patria napríklad pod vyššie územné celky, je to napríklad Žilinský samosprávny kraj. Čo bude s týmito nemocnicami, keď sa transformujú na akciové spoločnosti, keď neboli zahrnuté do oddlženia? My ich donútime sa transformovať a potom ich hodíme do vody bez toho, aby sme im poskytli záchranné koleso alebo akúkoľvek formu záchrany? Čiže nemocniciam pomôcť treba, ale akciové spoločnosti sú stále formou rizikovou, a keďže ministerstvo samo uvažuje o ochrane pred exekúciami, to znamená, že naozaj si aj ono tento fakt uvedomuje.
Ďakujem pekne. Dovidenia.

Chcem doplniť môjho kolegu pána Rašiho v tom, že celý tento krok od začiatku vyvoláva viaceré otázniky. A mám pocit, že tu asi ide o niečo iné ako o naozaj dobrý úmysel pomôcť zdravotníctvu. Pretože ak je tu niečo v zdravotníctve v súčasnosti choré, okrem možno rezerv, ktoré v nemocniciach určite sú, tak je to predovšetkým deformovaný, netransparentný systém financovania. To, čo sa v súčasnosti chystá, je absolútna diskriminácia nemocníc, ktoré spravujú samosprávne kraje, verejných nemocníc, pretože samosprávne kraje nemajú súkromné nemocnice, ale vykonávajú zdravotnú starostlivosť v zastúpení štátu. Robia to podľa rovnakých zákonov, podľa systému poistenia, ktorého pravidlá neurčujú zastupiteľstvá vyšších územných celkov. A potom si kladieme otázku: Prečo pri transformácii, ktorú rovnako musia vykonať aj samospráve kraje, ako to robí aj štát podľa toho istého zákona 523 o rozpočtových pravidlách, pretože príspevkové organizácie nespĺňajú podmienky, prečo nemocnice vyšších územných celkov nie sú zahrnuté do systému oddlženia?
Tí občania, ktorí si platia zdravotné poistenie, ktorým poskytujú tieto samosprávne kraje zdravotnú starostlivosť, sú druhoradí? Tí majú byť diskriminovaní na iných kompetenciách, na úkor ktorých bude musieť samosprávny kraj zaplatiť túto dlžobu? Je to absolútne likvidačné a diskriminačné.

Ďakujem pekne, pán predseda. Pán kolega Raši, nie celkom som vás pochopil v jednej veci, a to v snahe o ochranu týchto nemocníc pred exekúciami. Vy sa domnievate, že tento krok, ak nastane, s ktorým súhlasím, nebude dostatočne chrániť nemocnice ako akciové spoločnosti? Ďakujem.

Chcel by som len doplniť pána poslanca Rašiho, že toto je krok do záhuby. A poviem prečo. Pán Blanár tiež povedal, keď už oddlžujeme a ešte okrem toho aj zdravotné poisťovne, Všeobecná zdravotná poisťovňa ináč platila fakultným nemocniciam za výkony, ako platila nemocniciam, ktoré sú pod samosprávou, resp. pod vyššími územnými celkami. V prvom rade, pán minister, ste mali všetkým nemocniciam spraviť serióznu inventúru, podklady a oddlžiť všetky nemocnice, pokiaľ majú ísť na akciovú spoločnosť. Ak si myslíte, že nemocnice, ktoré sa premenia na akciovú spoločnosť a potom tam vstúpi investor a bude chcieť vykrývať staré dlhy, tak ste na omyle.
Druhá záležitosť pred privatizáciou, lebo to je privatizácia nemocníc, je treba vysporiadať sa s tými stratami, pretože tak ako sme sa nevysporiadali pri daňovej reforme s vyššími územnými celkami, kde sme im presunuli právomoci a kompetencie a nepresunuli sme im finančné prostriedky, tak dnes je to tento istý spôsob, ktorý dnes ideme realizovať aj v zdravotníctve. Zdravotníctvo je vo veľkom svrabe a po tomto, čo teraz predvádzate, bude ešte vo väčšom.

Ďakujem pekne, pán predseda. Chcem, tie exekúcie som spomenul preto, pretože raz sa už zaviedla ochrana na pol roka pred exekúciami nemocníc a bolo to v čase, keď sa chystalo oddlženie práve preto, aby nemocnice nemohli byť exekvované, a vtedy, možno si pamätáte, tu boli veľmi plamenné prejavy o tom, že exekúcie, ochranu pred exekúciami robíme preto, aby nemocnice naďalej sa nemuseli správať hospodárne a aby manažéri naďalej mohli plytvať financiami. Spomenul som to preto, lebo pokiaľ transformácia na akciové spoločnosti je preto, že nemocnice budú hospodáriť s vyrovnaným výsledkom, tak tá ochrana pred exekúciami je tam asi zbytočná. Veď keď budú v plusových číslach a nastúpia na štartovacej línii nula, tak asi ochrana pred exekúciami tam nemá čo robiť. Okrem iného aj tak nie sú ochránené pred konkurzom ako akciové spoločnosti, čo je veľmi dôležité.
Čiže keď ministerstvo zdravotníctva už teraz hovorí o potrebe ochrany pre exekúciami, znamená to, že ten systém nie je pripravený. Však predsa keby začali v bode nula s dlhmi nula a od 1. 1. 2012 hospodárili v pozitívnych číslach, tak o žiadnych exekúciách sa predsa baviť nemusíme. Ale to je presne o tom, že si začínajú uvedomovať, že sa hrnú do jedného kroku, ktorý nie je dotiahnutý do konca bez toho, aby sa neohrozila existencia nemocníc. A sú to nemocnice, ktoré nie sú nahraditeľné v systéme. Keď pôjde do konkurzu bratislavská nemocnica, tak tí, čo tu bývate, budete tam mať veľký problém. Keď pôjde do konkurzu košická nemocnica, tak my, ktorí tu nebývame, budeme mať takisto veľký problém. A zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že konkurzu by v dohľadnej dobe v týchto nemocniciach sa dalo nejako zabrániť.
Ďakujem pekne.

Vážené dámy, vážení páni, v podstate na úvod svojho vystúpenia pán poslanec Raši povedal a ja zopakujem, čo som chcela povedať ja. Ak sa príspevková organizácia, ktorú zriadi ministerstvo na to, aby priamo podliehala jemu, čiže podliehala voľbe riadiaceho manažmentu, čiže manažment priamo podlieha ministerstvu zdravotníctva, to znamená, že ministerstvo si vyberá ľudí, ktorí budú kompetentní hospodáriť, nemá mechanizmy na ich kontrolu, na kontrolu ich práce. Prečo sa ministerstvo zbavuje kompetencií? Prečo robí zo seba nemohúceho, neschopného riadiť? Veď to sa len presviedčame o tom, o neschopnosti ministerstva, a teda, bohužiaľ, prepáčte, pán minister, vašej a vašich úradníkov. Vy máte predsa mašinériu úradníkov na to, aby ste zvládli to, že občan bude mať k dispozícií koncové zdravotnícke zariadenia, kde bude mať istotu, že nebude zdieraný priplácaním na zdravotnícke výkony, že bude liečený a vyliečený. Že to, čo mu neposkytne minimálna sieť, teda myslím v úspešnosti dosiahnutia zdravia uňho, tak to je poslednou stanicou predsa koncové zariadenie. Nemôžeme občana vystaviť riziku, že tieto zariadenia sa stanú akciovými spoločnosťami, to je všetko krásne, to vyzerá nádherne.
Pán poslanec Raši jasne povedal, že nič sa v nich nemení, len budú fungovať pod iným statusom, pod statusom akciovej spoločnosti. Všetko povedal, budú sa riadiť Obchodným zákonníkom, musia zo zákona vytvárať zisk. Prosím vás, z čoho, keď tam nie sú podmienky na to?
Po druhé, keď nebudú vytvárať zisk, áno, idú do konkurzu a čo potom? Čo potom, keď budú podliehať už úplne súkromným osobám? Správnej rade, hej, majiteľom. Kde má občan garanciu, že majiteľ bude k nemu sa správať zodpovednejšie ako súkromný podnikateľ? Veď má, si platí zo svojich daní štát a vládu, aby sa starala o jeho potreby.

Dovoľte, ja by som takisto dodal k pani poslankyni, k tej pasáži, kde hovorila o tom, čo sa zmení. V podstate za súčasnej situácie sa vôbec nič nezmení, ba práve naopak, zhorší. Pretože finančné prostriedky, ktoré štát predtým, ako ste nastúpili, pán minister, a táto vláda, dával štát za svojich poistencov, vy ste absolútne redukovali. Tým ste dostali mnohé nemocnice do problematickej situácie, nehovoriac o tom, že financovanie je absolútne zdeformované. A to je tá podstata, o ktorej som hovoril aj v tom prvom vstupe, pretože za výkony porovnateľné sú rôzne platby, či už sú to v univerzitných, fakultných, vúckarských alebo v privátnych nemocniciach. Toto je ten najväčší problém.
Vy ste pristúpili však k riešeniu tohto problému najskôr nesystémovým riešením rušením oddelení, ktoré boli od zeleného stola rušené.
Poviem príklad pľúcneho oddelenia v Žiline. Keď sme my prebrali nemocnicu v Čadci, takisto pľúcne oddelenie bolo zrušené kvôli tomu, že bolo povedané, že bude vybudované jedno silné pľúcne oddelenie v Žiline. No dnes už ani v Žiline nie je, je presunuté do Martina, no a možno na budúci rok alebo ešte tento rok príde s návrhom poisťovňa, Všeobecná zdravotná poisťovňa, že asi bude najlepšie, keď to bude iba v Roosweltova nemocnica v Banskej Bystrici. A takto by som mohol pokračovať ďalej. To znamená, výsledok je taký, že ľudia budú chodiť za zdravotnou starostlivosťou ďalej, pretože bude sa neustále rušiť a rušiť a rušiť. Nič iné.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcel by som byť tiež vecný, nechcem naťahovať čas a rád by som uviedol zopár faktov, resp. zopár otázok, ktoré mám a ktoré verím, že mi pán minister následne nejakým spôsobom zodpovie.
V prvom rade je treba uviesť, že všetci sme radi, ktorí sme tu, nielen my, ale aj občania Slovenskej republiky, ak akékoľvek finančné prostriedky budú prevedené alebo vložené, alebo dotované do nemocníc v Slovenskej republike. Avšak treba vidieť aj ten druhý krok, prečo sa to deje. Nedeje sa to preto, že to je prioritný a základný cieľ, ale deje sa to preto, lebo je to súčasť nejakého dlhšieho plánu, dlhšieho procesu, ktorého výsledok je dosť neistý.
Keď som spomínal, že uvediem zopár faktov, začnem tým prvým. Tá výška dlžôb týchto nemocníc je rádovo okolo 420 mil. eur. Pokiaľ viem, dotácia alebo ten príspevok na stratu by mal byť vo výške 350 mil. eur. Čiže môžme kľudne povedať, že ani jedna z týchto nemocníc nezačne z bodu nula, pretože ten výpadok alebo ten rozdiel v dofinancovaní je rádovo 70 mil. eur, resp. 2 mld. slovenských korún, čo nie je malá čiastka.
Tieto nemocnice v minulosti vykazovali stratu, v súčasnosti vykazujú ešte väčšie stratu. Čiže dovolím si tvrdiť, ak máme nemocnice, ktoré nie je predpoklad, že budú zrazu všetky v zisku, pretože hovoríme o tom, že ich chceme chrániť pred exekúciou, hovoríme o tom, že to financovanie je nedostatočné. A na druhej strane priznávame, že nepokryjeme všetky záväzky z minulosti, tak môžme jednoznačne povedať, že nemocnice po transformácii na akciové spoločnosti budú tvoriť stratu a nebudú schopné pokryť ani tých starých 70 mil. eur. Čiže môžme povedať, že v podstate my ich jedným šmahom posielame do ďalších problémov. Ale v čom je problém, čo je vlastne pod pláštikom toho celého?
Ja by som sa tu pokúsil uviesť trošku na takom jednoduchšom príklade. Mne to pripadá asi tak, ako keď dvanásťročnému teenagerovi povieme, že nie v pätnástich alebo v osemnástich prebieha zodpovednosť, ale v dvanástich mu dáme občiansky preukaz. Čo sa zmení, keď dáme teenagerovi občiansky preukaz v dvanástich rokoch? No nezmení sa nič. Jeho myslenie bude také isté, ako bolo, jeho závislosť, povedzme na rodičoch, je taká istá, ako bola predtým. Ak urobí niečo zlé, ten skutok je taký istý zlý, ako bol predtým, ale zmení sa jedna zásadná vec. Zatiaľ čo predtým, ak by niečo takéto urobil, by skončil v polepšovni, teraz, keď už má občiansky preukaz, neskončí v polepšovni, ale už ho musíme zavrieť a dostane prvú, druhú alebo tretiu nápravnovýchovnú skupinu, a to je zásadný rozdiel.
Teraz to poviem, ako to je v nemocniciach. V nemocniciach je to to isté. Tie nemocnice robili stratu predtým, teraz ju robia ešte väčšiu. Tým, že budú akciové spoločnosti, nezmení sa nič. Nebudú lepšie hospodáriť, nebudú mať lepšie výsledky. Hovoríme, že vychádzajú z bodu nula. Nevychádzajú, pretože ich zaťažujeme aj naďalej 70 mil. eur, ale zmení sa jedna zásadná vec. Zatiaľ čo predtým im hrozilo to, že, samozrejme, dostanú sa pod tlak ministerstva a tak ďalej, vyvinie sa na riaditeľov, samozrejme, úmerný tlak, aby zlepšili hospodárske výsledky. Teraz, keď takáto situácia nastane, ten manažment, resp. predstavenstvo či chce, či nechce, akonáhle vykazuje stratu a má záväzky po lehote splatnosti, musí sám na seba vyhlásiť konkurz. A vtedy tu už budeme hovoriť o tom, že veď to sa nedeje preto, že ten manažment to urobil, lebo chcel. Manažment povie, on to urobil, lebo to urobiť musel, pretože je to takto uvedené v zákone.
Ten druhý moment, ktorý tu spomíname, exekúcie. Ono to tak pekne znie, že chceme im pomôcť. Nebudem sa už vracať k tomu, čo tu uviedli moji kolegovia, že ak očakávame, že tie nemocnice budú hospodáriť omnoho lepšie ako akciové spoločnosti, prečo ich zrazu musíme chrániť? Ale ja to vnímam aj trošku ináč, ten moment exekúcií. My tým, že povieme alebo prijmeme zákon alebo nejaké opatrenie, že nemocnice nemôžu byť exekvované, tak veriteľ má len jednu jedinú možnosť, ako sa domôcť svojich peňazí. Dať firmu do konkurzu, a to si myslím, že je presný cieľ. Čiže my vytvárame podmienky, na základe ktorých manažment sa bude musieť sám prihlásiť do konkurzu a súčasne aj veriteľ nebude mať žiadnu inú možnosť, len dať firmu do konkurzu. A teraz: aký to má prínos? No pre štát žiaden. Pre občanov, resp. pacientov takisto absolútne žiaden, ale pre tých, ktorí budú pripravení na tento moment, resp. ktorí tento moment, samozrejme, ak sú rozumní a v tejto oblasti pôsobia, tak ho veľmi jasne predpokladajú, nebudú sa musieť trápiť nejakými dielčimi exekúciami, že zoberú jeden pavilón, druhý, tretí a potom to prácne dávať dokopy. Oni urobia jeden veľký konkurz a zoberú to celé naraz, jednoducho a efektívne. A to si myslím, že v konečnom dôsledku je cieľ.
Tento zákon, samozrejme, je o štátnej pomoci, ale všetci sa sústreďujeme na tú transformáciu nemocníc, lebo s tým práve táto štátna pomoc súvisí. Čiže na základe týchto faktov, ktoré sú uvedené v dôvodovej správe, ktoré tu boli povedané, si dovolím tvrdiť, že štátna pomoc je dobrá vec. Samozrejme, že všetci sa tomu tešíme, ale v konečnom dôsledku táto štátna pomoc je len prostriedkom alebo resp. bude v konečnom dôsledku zneužitá na to, že tieto nemocnice skončia v konkurze, lebo - zopakujem to ešte raz - napriek dotáciám bude chýbať 70 mil. eur, vykazujú väčšiu stratu, než vykazovali v minulosti. Čiže ak chceme, aby pokryli len tých 70 mil. v minulosti, tak by, samozrejme, mali tvoriť výrazný zisk, ale to nikto tu z nás, ktorí sedíme, myslím si, že neočakáva, ani tomu neverí. Pretože tie nemocnice na druhej strane - teraz aby som neobviňoval neprávom manažment - tie jednoducho môžu hospodáriť len s tým, koľko dostanú zo zdravotných poisťovní. A keď zdravotné poisťovne im takisto škrtajú výkony, tak je jasné, že tie nemocnice sa dostanú do konkurzu a v mnohých prípadoch možnože ten manažment za to nebude niesť ani zodpovednosť, len bude musieť v zmysle zákona, ak vykazuje stratu a má záväzky po lehote splatnosti, vyhlásiť na seba konkurz.
Druhý moment je, čo spomínal aj pán kolega župan, otázka ako sa k tomu postavia tie ostatné nemocnice, ktoré nedostanú túto dotáciu na oddlženie. Tie asi skončia v prvom kole, o tie sa už asi nikto nepostará, pretože výkony nedostávajú, znižujú sa im výkony. Nedostanú dotáciu od štátu, VÚC-ky vzhľadom na tie zákony, ktoré sa tu prijímajú, jednoznačne to môžem povedať aj ja ako poslanec VÚC-ky v Košiciach, na to peniaze mať nebudú, aby dokázali udržať chod týchto nemocníc. Čiže sú len dve možnosti. Buď ich kvázi dobrovoľne predajú za pár korún, alebo jednoducho skončia tieto nemocnice takisto v konkurze.
Na to by som chcel, aby sme sústredili našu pozornosť, aby sme pod pláštikom toho, že tam dávame 350 mil. eur, nezabúdali na to, že nám treba 420. A kde celý ten proces skončí? Proces skončí tak, že do piatich rokov väčšina nemocníc prejde konkurzom a budú mať súkromných majiteľov, súkromných vlastníkov a až potom to začne na Slovensku, až potom uvidíme, k čomu sme sa dopracovali.
A preto by som chcel v tejto súvislosti, aby som len nebol na strane kritika, poprosiť pána ministra, ak robíme takúto zásadnú zmenu, ak niekde dávame peniaze, tak je pochopiteľné, že chceme vedieť, že ako bude s tými peniazmi naložené. Ja by som chcel, aby bol predložený finančný plán aspoň na päť rokov, čo je taká primeraná doba, akým spôsobom po transformácii tieto nemocnice budú hospodáriť, aby sme povedzme o rok, o dva vedeli presne sa spýtať v jednotlivých nemocniciach. Takýto bol plán, prečo sa tento plán nedodržiava? Prečo táto nemocnica skončila v konkurze alebo prečo jej hrozí konkurz, alebo je v nejakom inom ohrození? Nedávam to ako procedurálny návrh, to by som očakával, ak je to možné, aby to bolo predložené na zdravotnícky výbor, ktorý by sa týmto zaoberal, poprípade by sme následne urobili aj poslanecký prieskum v jednotlivých nemocniciach, teda hlavne v tých väčších.
Druhú vec, ktorú by som vás chcel poprosiť, je, aby ministerstvo požiadalo jednotlivé nemocnice, ktoré nie sú v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, resp. ministerstva vnútra, aby takisto predložili plán, očakávaný plán, finančný plán a obchodný plán, čo ich čaká najbližších päť rokov, aký vývoj môžme očakávať. Ja si myslím, že na základe týchto dvoch základných materiálov budeme vidieť, že tieto nemocnice po transformácii a po nedostatočnom oddlžení a po nedostatočnej zmene systému financovania nemocníc nemajú šancu na prežitie a reálne im hrozí, že prejdú konkurzom a dostanú sa do súkromných rúk, a dúfam, že toto nie je váš základný cieľ.
Ďakujem pekne za pozornosť.