22. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán podpredseda. Pán poslanec Paška, myslím, že vašu horlivú politologickú úvahu by ste mali adresovať len tým, ktorí si nepamätajú, že ste to boli vy ako bývalý predseda parlamentu, ktorý svojvoľne menil schválené zákony. A keď budete hovoriť nabudúce politologické úvahy, tak odporúčam, aby ste si spomenuli aj na tento akt. Ďakujem.

Ja som len zabudol, že ešte mám jedno prirovnanie, metaforu a zvolajte grémium kvôli tomu. Takým tým typickým historicky alebo historizujúcim, tou skratkou toho obrovského tlaku, toho, čo som nazval nová pravica, ale to sú štandardné filozofické prúdy, to nie je pomenovanie veku, je, Nemci tomu hovorili, že "Maul halten und weiter dienen".

Vážený pán predsedajúci, vážená pani predsedníčka vlády, vážená pani ministerka, páni ministri, kolegyne, kolegovia, skúsim od politologických úvah a vízií k veci.
Opoziční poslanci, citujem, "sú presvedčení, že predsedníčka vlády Slovenskej republiky zlyhala profesionálne aj morálne, a žiadajú Národnú radu Slovenskej republiky, aby v zmysle príslušných článkov Ústavy Slovenskej republiky vyslovila Ivete Radičovej pre neschopnosť nedôveru". Koniec citátu. Tak znie posledná veta odôvodnenia podania predloženého návrhu. Skúsme sa pozrieť na tieto dôvody bližšie.
Iveta Radičová zlyhala profesionálne, inými slovami, nevie viesť vládu Slovenskej republiky. Čo to znamená? Chýba jej dostatok vedomostí, schopností, manažérskych zručností? Alebo ju ministri nepočúvajú? Aká je predstava poslancov, ktorí podali návrh na jej odvolanie? Aký má byť predseda vlády?
Zoberme si napríklad najdlhšie úradujúceho predsedu vlády z 90. rokov Vladimíra Mečiara. Môžeme ho považovať očami dnešných opozičných poslancov za profesionála? Svojimi maniermi spôsobil medzinárodnú izoláciu Slovenska, zablokoval jeho prijatie do Severoatlantickej aliancie a len málo chýbalo, aby sa to isté nestalo aj v prípade včlenenia Slovenska do Európskej únie. V roku 1998, keď odovzdával vládu, jeho poslušný minister financií zadlžil štát tak, že mu banky boli ochotné požičiavať už len na 30-percentné úroky a kolabujúce banky veštili rozpad celého hospodárstva.
Zoberme si vládu Roberta Fica z predchádzajúceho funkčného obdobia. Svojím postavením silného premiéra pripomínal Vladimíra Mečiara. Bol profesionál? Dokázal viesť vládu tohto štátu? Je poslušnosť ministrov premiérovi znakom profesionálneho riadenia? Ukázalo sa, že určite nie. Jeho minister financií poslušne počúval všetky pokyny svojho šéfa. Asi mu preto premiér odpustil kamarátske styky s finančnými skupinami, výlety na more. Práve po jednom z takýchto výletov, keď ho novinári prichytili na výletnej jachte, si tieto finančné skupiny akoby náhodou zarobili v špekuláciách na výhodnom kurze výmeny slovenskej koruny na euro. Vraj mali vynikajúcu intuíciu, aký bude kurz stanovený. Nemyslím si, že čítali zo sklenenej gule, skôr mali informácie priamo zo zdroja a minister mohol, minister Počiatek mohol ostať na svojom mieste, len po niekoľkých chabých pokusoch sa predsedovi vlády, keď po niekoľkých slabých pokusoch sa predsedovi vlády neodvážil odporovať.
A tak sa napríklad vyhodili peniaze na dotovanie nenásytných štátnych podnikov, len aby sa akože udržala zamestnanosť. Robert Fico so svojím zborom ministrov bol taký profesionál, že dokázal zadlžovať Slovensko pri dvojcifernom hospodárskom raste. Namiesto toho, aby pokračoval v procese ozdravovania štátnych financií rozbehnutom pred rokom 2006, v podmienkach vysokej hospodárskej aktivity nasledujúcej po predchádzajúcich hlbokých reformách zvolil si grécku cestu a pomocou svojho ministra financií veselo plytval ďalej.
Ešteže prišla svetová hospodárska kríza, aby sa bolo na čo vyhovárať. Veď to nie on, ale svet robí chyby. Dokonca sa vyhováral aj na vtedajšiu opozíciu, ktorá mu hádzala akože polená pod nohy. A vieme dobre, že opozícia nemohla nijako ovplyvniť kroky vlády.
Neobídem ani vlády Mikuláša Dzurindu a použijem na ne rovnaký meter. Prvá i druhá, podobne, ako je to teraz, mala pestré zloženie. Riadiť takéto vlády si vyžaduje ozajstný fortieľ. Je to niečo úplne iné, ako keď mám ako premiér vo svojej koalícii len malé strany do počtu, ktoré majú predo mnou prirodzený rešpekt, lebo čísla nepustia.
Napriek týmto komplikáciám sa podaril prvej Dzurindovej širokospektrálnej vláde husársky kúsok, keď zastavila pád Slovenska do ekonomickej priepasti, ozdravila verejné financie, zreformovala chorý bankový systém. Nie menšie úspechy boli v zahraničnej politike, keď dokázala dostať Slovensko do Severoatlantickej aliancie a dobehla štáty ašpirujúce v prvej vlne na vstup do Európskej únie a napokon sa tam s nimi aj dostala.
Druhá Dzurindova vláda vykonala také odvážne reformy, o ktorých sa Robertovi Ficovi či Jánovi Slotovi môže len snívať. To zvýšilo konkurencieschopnosť Slovenska v Európe, podnietilo ekonomické aktivity a zvyšovanie životnej úrovne obyvateľov, na čom sa zviezla Ficova vláda a pokrytecky to považovala za samozrejmosť, či dokonca za svoju zásluhu. Znakom oboch Dzurindových vlád bola autonómia ministrov, ale nie samoúčelná. Minister mal aj zodpovednosť za svoj rezort a každý personalista v súkromnej firme vie, že dobrý vrcholový manažér je ten, kto dokáže riadiť ľudí, ale ponechá im priestor na aktivitu, ale ak robia chyby, volá po zodpovednosti.
Toto vyznávajú predsedovia vlád, ktoré riadili alebo riadia štát z SDKÚ - DS. Toto je spôsob zmýšľania, presvedčenia a v tomto sa odlišujú od populistov, ktorí v prvom rade vidia osobný prospech a popularitu. Ak im na ne niekto siaha, bez milosti sa ho zbavia. Ba radšej sa presadia na posty podriadených ľudí, ktorí sa im nebudú priečiť. Takýto spôsob riadenia vedie na jednej strane k rastu moci vrcholového manažéra a na druhej strane k úpadku inštitúcie, ktorú vedie. Toto nie je cesta, ktorou by sa vydal predseda vlády z SDKÚ a Iveta Radičová nie je výnimkou.
Ivete Radičovej opoziční poslanci vyčítajú neschopnosť, že jej vláda nedokáže prijímať dôležité ekonomické, sociálne a finančné rozhodnutia. Páni poslanci, stačí si pozrieť programové vyhlásenie vlády, v ktorom sa počíta s nutnosťou prijímania dôležitých rozhodnutí, a vláda podľa neho aj postupuje. Postupuje podľa dokumentu, ktorý je uchopiteľný a kontrolovateľný. A len si ho skúste porovnať s tým, čo vytvorila predchádzajúca vláda. Samé vágne záväzky a zbožné priania, ktorých plnenie bolo pochopiteľne ťažko sledovať.
Ak vyčítate Ivete Radičovej, že za jej premiérovania sa znižujú reálne mzdy, nie ste na správnej adrese. Pozrite sa, čo sa udialo s verejnými financiami počas predchádzajúceho obdobia vlády Roberta Fica a tam hľadajte príčinu. Znovu opakujem, hospodárstvo rástlo rekordnými číslami, a napriek tomu sme vyrábali nové dlhy. Nikdy v histórii nemal štátny rozpočet také vysoké príjmy, a predsa ich bolo málo.
Ak by ostala pri moci Ficova vláda aj v nasledujúcom období a ak by pokračovala v takomto hospodárení, čo je veľmi pravdepodobné, som presvedčený, že Európska menová únia by sa dnes netrápila najviac Gréckom, Írskom, Portugalskom a ďalšími krajinami, ale bolo by tam aj Slovensko.
A pozrite sa, čo sa dnes deje napríklad v Grécku. To sa s nepatrným dočasným poklesom reálnych miezd na Slovensku nedá ani zďaleka porovnať. Ak tvrdíte, že Slovensko sa dnes stále viac zadlžuje, máte pravdu. Nuž ale stredoškolský študent si vie ľahko spočítať, že umorovanie rozšafnej politiky sa prejavuje s určitým oneskorením. Dôležité je, aby sa dynamika dlhu znižovala a aby sme dospeli k cieľu, že Slovensko bude čoskoro hospodáriť s vyrovnaným či prebytkovým rozpočtom.
Páni poslanci, ak je váš zámer zastaviť zadlžovanie štátu úprimný, potom budem rád, keď pomôžete prijať ústavný zákon o dlhovej brzde. Máme ho zakomponovaný do programového vyhlásenia a onedlho o ňom budeme rokovať v Národnej rade. To je cesta k stabilnému rastu reálnych miezd.
Druhý bod obžaloby Ivety Radičovej spočíva v údajnom morálnom zlyhaní. Je to nový argument, ktorý sa v parlamente často neobjavuje, ale som rád, že sa konečne začína spomínať, lebo sa zdá, že naša spoločnosť má naozaj problémy s morálkou. Svoj postoj k morálke mohol Robert Fico prezentovať počas predchádzajúcej vlády viackrát. Ivete Radičovej vyčíta korupciu a stranícky klientelizmus, pritom pre smietku v oku blížneho nevidí brvno vo vlastnom. Radičová mohla pochybiť, že si nesprávne vybrala poradcu, ale pozrite sa, čo sa stalo, keď skrslo podozrenie? Sama začala konať, aby sa dal priestor na vyvodenie prípadnej zodpovednosti.
Na porovnanie začrime do nedávnej minulosti, keď sa objavili podozrenia, že emisné povolenky sa predávali z ministerstva životného prostredia za zlomkové sumy. A pozor, teraz nehovoríme o tisícoch, ale o miliónoch eur. Ako reagoval predseda vlády? Najskôr strčil hlavu do piesku a potom vyvodzoval akúsi politickú zodpovednosť voči ministrovi z koaličnej strany, ktorej takto okrem iného ubral nejaké percentá v predvolebných prieskumoch. Kde bola morálka? A kde je dnes?
Robert Fico je prvý podpísaný pod odvolávaním Ivety Radičovej. On, ktorý nedokázal vykonať nič, keď sa tento štát oberal o desiatky miliónov eur. A keď už aktéri tohto činu spravili tak, aby neboli právne dostihnuteľní, veď sami sa chválili o tom v tlači, prečo potom neapeloval na morálku? Prečo sám neodstúpil, keď sa mu také niečo prevalilo kabinetom?
Tento štát netrpí tým, že by nemal pravidlá, ale tým, že sa pravidlá nedodržujú. Iveta Radičová nerobí nič iné, len ľpie na dodržiavaní pravidiel. To nie je nemorálne. Naopak, to je najsprávnejšie, čo môže robiť. Ak pravidlá nedodržiava človek, ktorý sa dostal hoc do jej blízkeho tímu spolupracovníkov, musí počítať s tým, že bude voči nemu rovnako tvrdá, ako ku komukoľvek inému.
Nezanedbateľným efektom takéhoto prístupu je priaznivý dopad na verejné zdroje. Ak sa podarilo daňovému úradu prenajať si budovu v Košiciach za sumu takmer o polovicu nižšiu, ako mal dostať favorit ministerstva financií za vlády Roberta Fica, potom je to veľký úspech, hoci v tomto prípade iba o, v úvodzovkách, o stotisíce eur. Ak sa však takýto prístup používa v ďalších oblastiach, úspory, či lepšie povedané, neplytvanie sa šplhajú do stoviek miliónov eur.
A okrem iných len sa pozrime na cestné stavby. Diaľnica pri Prešove či most v Trenčíne budú postavené tiež takmer o polovicu lacnejšie, ako plánoval minister predchádzajúceho premiéra. Ako vidieť, byť dôsledný sa oplatí.
Premiérka a súčasná vláda je jednoducho iná ako tá predchádzajúca, aj v morálnom, aj v profesionálnom vybavení.
A preto mi dovoľte, aby som za klub SDKÚ - DS skonštatoval, že klub jednoznačne a jednomyseľne podporuje premiérku vlády Slovenskej republiky Ivetu Radičovú.
Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Pán poslanec, chápem tvoje vystúpenie, chápem tvoju obhajobu pani premiérky, chápem aj účelovosť tvojich tvrdení, nakoniec sme si zvykli už na takéto účelové tvrdenie aj v súvislosti s hodnotením ekonomického stavu a s tým, že za vlády Roberta Fica sa nič nevykonalo a že sa neurobili nejaké zásadné veci.
Pán poslanec, myslím si, že by bolo dobré zalistovať v pamäti a hovoriť o tom, že za vlády Roberta Fica Slovensko prijalo euro, že plnilo maastrichtské kritériá a že ich splnilo. Takže nehovor, že za vlády Roberta Fica sa nejakým spôsobom šafárilo. Keby sa bolo bývalo v priebehu tých rokov, kedy Slovensko prijímalo euro, šafárilo, tak Slovensko neprijme euro. A vy ste sa na prijímaní eura nejakým veľmi aktívnym spôsobom ani nezúčastňovali, dokonca ste ho svojím spôsobom v tej záverečnej fáze aj ignorovali. Slovensko vstúpilo do Schengenu, vstúpilo pripravené, zatiaľ čo vy ste technicky veci nezvládali a vláda, predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu mala na tom leví podiel.
Vláda Roberta Fica dva roky bojovala s následkami svetovej hospodárskej krízy. S plynovou krízou a myslím si, že ju celkom úspešne zvládla. Čo aj na základe výsledkov a hlasov vo voľbách potvrdili aj občania svojou účasťou a hlasmi strane SMER - sociálna demokracia a dôverou v osobu Roberta Fica. A účelovosť... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Pán kolega poslanec, myslím si, že asi strácaš súdnosť. Pokiaľ sa týka rozpočtu, každý rozpočet či za rok 2006 ste zostavovali vy, prakticky rámcový rozpočet za Ficovej vlády bol postavený ešte za pána, za vlády pána Dzurindu. Beriem to, čo tu povedal môj kolega a čo si povedal aj ty, že dostať sa do NATO, dostať sa do Európskej únie je to zásluha pána predsedu vlády, pána Dzurindu. Takisto ako je Schengen alebo zavedenie eura.
Len si zabudol povedať jednu vec, že za druhej vlády reformu zdravotnú a reformu penzijnú, ktorú ste nastavili, dneska a ešte budeme ďalšie roky, pokiaľ ju nezmeníme, splácať. To isté aj reforma verejnej správy a samosprávy, páni, aby sme si to povedali na rovinu.
A nehovoriac, druhá vec, že to, čo ste sprivatizovali za vlády, 300 mld. z privatizácie, zadlženie zo 180 mld., keď nám odovzdal Mečiar vládu, 370, zrátajte prostriedky, ktoré išli a kde išli, páni, aby sme si to povedali na rovinu. A tie kvalitné reformy, ktorá bola hlavne zdravotnícka, ktorá je penzijná, nás ešte bude, ešte nás budú dlho držať.
Takže nevytýkame tomu alebo tomu, načo sme tu a prečo odvolávame pani predsedkyňu vlády. Zamyslime sa nad vecami aj na jednej, aj na druhej strane.

Ďakujem pekne. Vážený pán poslanec, ja chápem, že si musel absolvovať tento povinný taneček, ako sa hovorí, ale ja by som sa vôbec nevyjadroval k tým politickým záležitostiam, ale spomínal si niektoré skutočnosti, ktoré majú od reality veľmi, veľmi ďaleko. Takže poďme k piatim elementárnym faktom.
Hospodársky rast. V porovnaní s predchádzajúcou vládou Roberta Fica prudký pokles.
Zadlženosť Slovenskej republiky. Vy predpokladáte a očakávate do roku 2014 o vyše 2 mld. eur vyššiu zadlženosť, akú mala predchádzajúca vláda Roberta Fica v rokoch 2006 - 2010.
Inflácia. Neskutočný nárast miery inflácie a nielen to, ako radi hovoríte, že je to zásluhou zvýšenia cien potravín a ropy, ale je to predovšetkým tým, že ste zvýšili daň z pridanej hodnoty z 19 na 20 % a toto sa dotklo širokého spektra komodít, ktoré sú nutnosťou a každodennou potrebou bežných občanov. Čiže tu je hlavný dôvod, prečo je taký prudký nárast inflácie za vašej vlády.
Nezamestnanosť. V období, kedy by sa očakávala minimálne stabilizácia miery nezamestnanosti, vám ešte stúpa. Tak o čom hovoríte? Veď vám počas sezónnych prác, kedy je obvyklé, že nezamestnanosť, miera nezamestnanosti by mala byť minimálne stabilná, tak vám ešte stúpa.
No a posledný aspekt, dôležitý aspekt pre občanov Slovenskej republiky - prudký pokles reálnych miezd. Toto je skutočnosť. A toto je skutočnosť, ktorú my nevytvárame, ktorú ste vytvorili vy a ktorú posúdil aj Štatistický úrad.
Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Pán poslanec, ty si vo svojom príhovore dal také otázky, či sa kvalita premiéra, alebo schopnosti posudzujú podľa toho, či ju ministri poslúchajú, či sa vláda stará transparentne, neplytvá. Ja si myslím, že áno, minimálne premiér by mal vedieť, čo sa v rezortoch deje a ako sa tí ministri správajú, a v prípade, že konajú niečo nekalé, mal by zasiahnuť. A okrem tých káuz, ktoré sa tu spomenuli, je aj množstvo ďalších.
Chcem len povedať, že napríklad dodnes sedí na stoličke riaditeľa štátneho podniku v rezorte hospodárstva človek obvinený z korupcie, ktorý veselo podpisuje zmluvy a potichučky sa predávajú štátne majetky za zaujímavé ceny, veľmi v tichosti bez dohľadu verejnosti. A to si myslím, že svedčí o tom, či pani premiérka vôbec tuší, čo sa deje v rezortoch, a či sa jej páni ministri naozaj správajú tak, ako vyhlasuje ona, transparentne, zodpovedne a neplytvajú štátnymi zdrojmi. A keď je ticho a vie o tom, tak potom zase posväcuje konanie jednotlivých rezortov. A to si myslím, že nesvedčí o kvalite premiérky a mám vážne pochybnosti, či ona vôbec vie, čo sa v jednotlivých rezortoch deje.
Ja verím, že budem mať možnosť vystúpiť a budem to môcť pani premiérke, ale predpokladám, že to bude niekedy nad ránom, a ak ona vydrží do rána, tak potom jej to budem, dúfam, môcť ukázať a spýtať sa jej, aký je jej postoj k týmto zmluvám.
A na záver, keď už hovoríme o tej premiérke, premiérka by mala byť naozaj najsilnejšou členkou vlády. A chcem sa ťa spýtať teraz naozaj tak kamarátsky, osobne, keby si potreboval, Jozef, niečo vybaviť v ekonomickej oblasti alebo celkovo hocičo iné, išiel by si za Radičovou alebo za Miklošom?
Ďakujem.

Ďakujem. Pán poslanec, dotkol si sa stavieb, cestných stavieb, tak ako som povedal pánovi ministrovi Figeľovi, že je asi posledný mohykán na Slovensku, ktorý verí tomu, čo prezentoval, že "rozvoj a investície pokračujú", citujem, tak mám pocit, hoci situácia je úplne iná, lebo rozvoj a investície na Slovensku sú zastavené a došlo k úplnému deklasovaniu tohto sektoru národného hospodárstva, tak mám pocit, že ty si posledný mohykán v tom, keď si povedal, že cestné stavby budú postavené o polovicu lacnejšie. Zamysli sa nad tým, čo si povedal. Pretože mal si povedať, cestné stavby sú vysúťažené o polovicu lacnejšie, to je pravda, ale ty si povedal, že budú postavené a polovicu lacnejšie a to je absolútny rozdiel. Čiže musíš si počkať na to ešte tri a pol roka alebo štyri, či to tak bude. A opakujem, si asi posledný mohykán, ktorý verí v takýto antagonizmus, lebo všetci, ktorí v tejto branži robia, vidia, že to tak nebude. Takže váž slová, keď takto hovoríš.
Takisto si spomenul, že v našom programovom vyhlásení a najmä v cestách, že sú samé vágne záväzky. Prosím ťa, buď aspoň trošku objektívny, veď v našom programovom vyhlásení bol jednoznačný merateľný, mali sme tú odvahu dať ten merateľný záväzok vo výstavbe diaľnic a rýchlostných ciest na Slovensku. Pozri sa do vášho programového vyhlásenia, kde tam není ani jeden číselný údaj, len zavádzajúce tri vety. A viem aj prečo to je. Lebo vy začnete a odovzdáte iba 5,2 kilometra diaľnic za celé volebné obdobie. Čiže toto je naozaj hanba dať do programového vyhlásenia.
Čo sa týka transparentnosti, aj si tu spomenul transparentnosť pani premiérky. Prečo potom v posledný deň účinnosti starého zákona sa roztrhlo vrece s obstarávaniami? Prečo premiérka nerieši korupciu? Načo zakladá antikorupčnú linku, ktorej už neverí nikto, keď tie prípady, ktoré sú tu na stole, tie nerieši, načo potom zakladá... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Mikuš, aj teba si považujem ako za veľmi pragmatického človeka, ale teraz si myslím, že si oprášil z minulej schôdze svoj prejav, pretože miesto toho, aby si rozprával o pani premiérke, aby si obhajoval jej prácu, tak proste si rozprával o premiérovi. Ja neviem, či ešte stále máme premiéra, možnože aj to bude, ale momentálne si rozprával o tom, ako premiér Robert Fico zadlžil Slovensko.
Ja by som chcela povedať jednu vec, že nie náhodou na tejto schôdzi budete žiadať, aby SMER podporil euroval? Nie náhodou? Nie náhodou ideme my pomáhať Grécku? Ja si myslím, že Slovensko nepatrí ani medzi krajiny, ktoré sú ohrozené, ani medzi Taliansko, ani medzi Portugalsko, ani medzi Grécko. To znamená, že Slovensko dneska je v takej kondícií, že má pomôcť Grécku, nie je to opačne. Prečo hovoríme o nejakej gréckej ceste? A ja si myslím, že vy ste za rok neurobili nejaký zázrak, že zrazu Slovensko sa tak naštartovalo, že ide pomáhať iným krajinám. To je jedna vec.
A očakávala som, že budeš rozprávať o tom, aká je pani premiérka čistá, ako to bolo s daňovým úradom a ako to vlastne je. A ja sa ťa opýtam ešte, keď to stihnem. "Dôvera znamená, že dnešný sľub platí aj zajtra, že dobrý nápad je odmenený a porušovanie pravidiel potrestané, v politike aj v bežnom živote je predmetom," predmetom - "čo to tu je? - ale súčasťou každodennej rutiny je i samozrejmosť, že bude čistosť a čestnosť." To povedala pani premiérka.
Si o tom presvedčený, že to, čo platilo zajtra, platí aj dnes? Čo povedala pani premiérka. A že čestnosť a slušnosť v zamestnaní, v politike, v bežnom živote bude rutinou. Si o tom presvedčený? Ešte stále? Že to, čo včera platilo, platí aj dnes. Ja sa ťa to chcem opýtať.
A čo sa týka tých ciest, pozri sa na uznesenie vlády v apríli, kedy zrušili ste 150 uznesení o komunikáciách, cestách a o obchvatoch, ktoré ste zobrali mestám a obciam.
Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán poslanec, predseda poslaneckého klubu, vy ste hovorili o tom, že ako keby silný premiér bol zlý premiér. Takto to vyznievalo, pretože ste hovorili, že silný premiér Robert Fico pripomína Vladimíra Mečiara. Ja som s Robertom Ficom sedel v jednej vláde a vôbec v žiadnom nepripomínal pri rokovaniach Vladimíra Mečiara. A silných premiérov mali mnohé krajiny, či to bol Tony Blair, či to bol Helmut Kohl, či to bol Gerhard Schroeder, alebo do dávnej histórie Bruno Kreisky, alebo švédsky premiér Göran Persson. Ale to boli všetko, to boli predsedovia strán. A preto boli silní a boli rozhodní a mohli jasne, nekompromisne konať.
V prípade pani premiérky, a vrátim sa teda do ešte dávnejšej minulosti, lebo mám právo to hodnotiť ako zo Slovenskej akadémie vied, ona nezvládla ani poriadne funkciu riaditeľky Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied a výrazne zaostávala za svojimi predchodcami, ako bol Ľubomír Falťan alebo Magdaléna Piscová. A tuto máte ten presný odraz.