22. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda Národnej rady. Vážené dámy, vážení páni, predkladám na dnešné rokovanie Informáciu o vydaných aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky v prvom polroku 2011 a o zámere prijímania aproximačných nariadení vlády v druhom polroku 2011.
Informáciu predkladám na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky na základe § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov. Uvedené ustanovenie ukladá vláde Slovenskej republiky pravidelne polročne informovať Národnú radu Slovenskej republiky o aproximačných nariadeniach vlády Slovenskej republiky vydaných v uplynulom období a o ďalšom zámere ich prijímania.
V hodnotenom období vláda Slovenskej republiky prijala a bolo publikovaných 20 aproximačných nariadení vlády uvedených v prílohe č. 1 materiálu, ktorý máte k dispozícii.
V prílohe č. 2 materiálu, ktorý máte k dispozícii, sú uvedené návrhy aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky, ktoré vláda predpokladá prijať v druhom polroku 2011. Celkom ide o 15 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky.
Vzhľadom na legislatívnu aktivitu inštitúcie Európskej únie sa dá predpokladať, že bude nutné prijať viaceré aproximačné nariadenia vlády Slovenskej republiky aj nad rámec tohto zámeru.
V súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, má Národná rada Slovenskej republiky možnosť požiadať vládu Slovenskej republiky, aby právnu úpravu navrhovanú vo forme aproximačného nariadenia predložila ako vládny návrh zákona.
Informácia, ktorú som vám predniesla, bola schválená vládou Slovenskej republiky 6. júla 2011.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o prerokovanie uvedenej informácie. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážená pani ministerka, vážený pán predsedajúci, ctené kolegyne, kolegovia, predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 13. júla 2011 č. 438 pridelil predmetnú informáciu na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky.
Vláda Slovenskej republiky predkladá informáciu na základe ustanovenia § 4 zákona č. 19/2002 Z. z., ktorým sa ustanovujú podmienky vydávania aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky v polročných intervaloch. Platný zákon, vychádzajúc z čl. 120 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, vymedzil oblasti, v ktorých vláda môže nariadenia vydávať, podmienky ich vydávania a kontrolný mechanizmus. Jeho súčasťou je aj táto povinnosť vlády. Podľa § 4 ods. 3 citovaného zákona Národná rada Slovenskej republiky môže po prerokovaní požiadať vládu, aby právnu úpravu navrhovanú ako aproximačné nariadenie predložila ako návrh zákona.
V hodnotenom období bolo prijatých 20 aproximačných nariadení vlády Slovenskej republiky a je predpoklad, že v prvom polroku tohto kalendárneho roka bude prijatých ďalších 15 nariadení daného druhu. Väčšina z nich bola aj bude z oblasti pôdohospodárstva, životného prostredia a dopravy.
Ústavnoprávny výbor prerokoval informáciu vlády 23. augusta 2011 na svojej 38. schôdzi a uznesením č. 262 odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vziať túto informáciu na vedomie.
Skončil som, pán predsedajúci, môžte otvoriť rozpravu.

Ďakujem, pán podpredseda, a prepáčte, ide to v rýchlom tempe, čo je na jednej strane potešujúce a na druhej strane občas trošku stresujúce. Dúfam, že to zvládneme. Ďakujem pekne za slovo.
Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení hostia, predložený vládny návrh zákona č. 40, ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zavádza niekoľko dôležitých zmien v prospech druhého piliera, v prospech zlepšenia podmienok našich sporiteľov a hlavne preto, aby sporitelia pri zabezpečení rizika dostatočným spôsobom získali v druhom pilieri omnoho vyššie výnosy, ako je to doteraz.
Chcem pripomenúť, že druhý pilier bol zavedený preto, aby sme zásadným spôsobom zmenili nastavenie nášho dôchodkového systému a aby sme súčasnej strednej a mladšej generácii týmto spôsobom zabezpečili dostatočné a slušné dôchodky v ich budúcnosti.
Takže pár slov k zmenám, o ktorých som, ktoré som naznačil, ktoré sú teda dobre známe vám, ctené panie poslankyne, ctení páni poslanci.
V prvom rade ide o zmenu princípu vstupu do druhého piliera, návrh hovorí o automatickom vstupe do druhého piliera pre mladých ľudí s tým, že mladí ľudia sa môžu slobodne rozhodnúť z druhého piliera vystúpiť v dostatočne dlhej dobe dvoch rokov od ich zaradenia do systému.
Ďalej sa menia aj odplaty v druhom pilieri, a to tak, že podľa návrhu sa ruší odplata za zhodnotenie v konzervatívnom fonde a zároveň v akciovom dôchodkovom fonde a v zmiešanom dôchodkovom fonde dochádza k zmene výpočtu tejto odplaty, samozrejme, je to všetko v prospech sporiteľov.
Zmena nastáva v definovaní systému garancií. Doterajší systém garancií, ktorý sa navonok zdal byť veľmi ľúbivý, zaznamenal vlastne to, že správcovské spoločnosti boli nútené pod vplyvom takýchto nastavení investovať prostriedky sporiteľov veľmi konzervatívnym spôsobom, čo malo negatívny dopad na výnosy sporiteľov. Môžme sa sporiť o to, či je dobré, alebo zlé v tomto ťažkom období investovať do akcií. V každom prípade, ak by správcovské spoločnosti investovali relatívne konzervatívnym spôsobom do dlhopisov napríklad členských krajín eurozóny, samozrejme, tým nehovorím o Grécku, ale hovorím tým o krajinách s trojáčkovým ratingom, ako je napríklad Nemecko, tak by zhodnotenie sporiteľov v reáli bolo kladné. V súčasnosti však reálne zhodnotenie sporiteľov je pri porovnaní s infláciou jednoznačne záporné, sporitelia vlastne inkasujú nie zisky, ale straty. A keby sme aj hovorili o nominálnom zhodnotení, tak po odpočítaní poplatkov je nominálne zhodnotenie veľmi symbolické a len málo nad tou pomyslenou nulou.
Preto navrhujeme, aby sa systém garancií zachoval, ale zachoval iba v jednom konzervatívnom fonde, tam to má naozaj svoj zmysel, pričom tento systém garancií treba zmeniť. Treba ho zmeniť tak, že dĺžka porovnávacieho obdobia nebude smiešnych 6 mesiacov, ale reálnych 60 mesiacov, alebo, inými slovami, 5 rokov, pričom zároveň k posilneniu garancie dochádza preto, pretože správcovská spoločnosť musí garantovať majetok sporiteľa tak, že nesmie klesnúť pod tú štartovaciu hodnotu po odpočítaní poplatkov. Dnes to je totižto tak, že ak správcovská spoločnosť zhodnotí nominálne majetok o 1 euro, ale vypýta si 10 eur na poplatkoch, čiže nominálna strata sporiteľa je 9 eur, tak je to úplne v poriadku a takéto garancie sú k ničomu. Čiže garancie chceme ponechať, ale nastaviť ich omnoho rozumnejšie a tak, aby sporitelia mali reálne na výber a mohli sa slobodne rozhodnúť, akým spôsobom chcú, aby boli investované ich prostriedky.
Formálna zmena - premenovanie fondov tak, aby lepšie vyjadrovali svoju podstatu, to znamená, konzervatívny dôchodkový fond by sa mal po novom volať dlhopisový dôchodkový fond, vyvážený dôchodkový fond sa bude po novom volať zmiešaný dôchodkový fond a rastový dôchodkový fond sa bude volať akciový dôchodkový fond.
Ale okrem toho je dôležité, že navrhujeme zaviesť nový fond, štvrtý v poradí, tzv. indexový dôchodkový fond, ktorého podstatou bude investovanie správcovských spoločností do tzv. akciových indexov. Je to veľmi transparentný spôsob investovania na akciových trhoch, kde sporiteľ dopredu bude vedieť, akým spôsobom bude správcovská spoločnosť zhodnocovať jeho vklady, jeho prostriedky a čo môže teda reálne očakávať od svojej účasti v tomto novom fonde. Zároveň bude tento fond atraktívny aj preto, lebo práve z dôvodu tzv. pasívnej investičnej stratégie bude tam veľmi nízky poplatok, len 0,2 % z hodnoty majetku sporiteľa, a čistá nula za zhodnotenie. Prečo takto? No jednoducho preto, lebo tam skutočne nemusí správcovská spoločnosť zamestnávať nejakých ťažkých borcov na investovanie, pretože skutočne bude len kopírovať ten vývoj, ktorý je na príslušných indexových, na príslušných indexoch, resp. akciových trhoch a podobne.
Dôležitá zmena. Dôležitá zmena, ktorá je vítaná, myslím, všetkými, a to je možnosť rozložiť investíciu sporiteľa do dvoch dôchodkových fondov. Sporitelia túto možnosť môžu, nemusia využiť. Ak ju využijú, tak bude platiť pravidlo, že jeden z týchto fondov bude dlhopisový, čiže konzervatívny, s garanciami, a druhý fond môže byť niektorý z tých troch ďalších. Čiže napríklad sporiteľ si môže dať povedzme 30 % do dlhopisového fondu a zostávajúcich 70 do akciového fondu. Je to na jeho rozhodnutí.
Ďalšia zmena je tzv. automatický presun sporiteľa medzi dôchodkovými fondmi. Doterajšie nastavenie nebolo príliš šťastné, čo sa v praxi, myslím, jasne ukázalo, pretože pri pevne danej vekovej hranici sporiteľa sa celý jeho majetok presúval z jedného fondu do druhého, čo z hľadiska okolností, ktoré mohli a aj nastali na trhoch, mohlo znamenať jeho poškodenie. Nový spôsob znamená, že v roku, v ktorom sporiteľ dosiahne svoju päťdesiatku, sa 10 % jeho majetku presunie do dlhopisového fondu, v ďalšom roku ďalších 10 % a tak ďalej, postupne až do šesťdesiatky sporiteľa, čiže v roku, v ktorom sporiteľ dosiahne 60 rokov, bude mať 100 % svojho majetku v dlhopisovom garantovanom fonde. Tým sa zabezpečí to, aby relatívne krátko pred odchodom do dôchodku nemohlo dôjsť k znehodnoteniu jeho prostriedkov.
Množstvo zmien, množstvo drobných nenápadných zmien, ale dôležitých zmien, ktoré nájdeme v celom zákone, znamená vyššiu ochranu a zabezpečenie majetku v dôchodkových fondoch voči rôznym druhom rizík. A na záver treba pripomenúť, že novela ustanovuje správcovským spoločnostiam aj nové, silnejšie alebo väčšie povinnosti voči sporiteľom z pohľadu ich informovania.
Na záver ešte dodám, že účinnosť sa navrhuje od 1. novembra, pričom však zákon hovorí o 5-mesačnej prechodnej dobe, počas ktorej sa garancie zachovajú v súčasných troch dôchodkových fondoch, a to znamená, že sporitelia budú mať dostatok času 5 mesiacov na to, aby sa rozhodli presunúť svoju investíciu z fondu do fondu tak, aby v súlade s našimi zámermi a v súlade s novými možnosťami mali majetok v tých fondoch, ktoré najlepšie spĺňajú ich predstavy o sporení či investovaní.
Samozrejme, dal som už niekoľkokrát záväzok, a znova to zopakujem, počas tejto doby bude ministerstvo práce robiť veľmi serióznu a poctivú kampaň, počas ktorej sporiteľom vysvetlí výhody a nevýhody jednotlivých typov fondov, riziká, ktoré sú spojené s investovaním do jednotlivých typov fondov, a potenciálne výnosy, ktoré môžu sporitelia očakávať.
Všetky zmeny sú urobené v prospech sporiteľov, všetky zmeny sú urobené na to, aby majetok sporiteľov bol dostatočne garantovaný a zároveň aby sporitelia konečne začali dosahovať reálne výnosy. Verím preto vo vašu podporu tohto návrhu.
Ďakujem.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážení páni ministri, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 398).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (tlač 398), vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky v druhom čítaní (ďalej len „gestorský výbor“) podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350 o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 507 z 29. júna 2011 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom, a to ústavnoprávnemu výboru, výboru pre financie a rozpočet a výboru pre sociálne veci. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporučili schváliť: ústavnoprávny výbor, výbor pre financie a rozpočet a výbor pre sociálne veci. Výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, prijali 73 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, kde gestorský výbor odporúča hlasovať o návrhoch v IV. časti tejto spoločnej správy nasledovne: spoločne o bodoch 1 až 55, 57 až 73 so stanoviskom gestorského výboru schváliť a bod 56 so stanoviskom gestorského výboru neschváliť.
Pán predsedajúci, skončil, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem.
Vôbec sa preto nedá predpokladať, že štvrtý dôchodkový fond bude schopný investovať úspory členov druhého piliera inak ako súčasné dva fondy s možnosťou vyšších výnosov. Dokonca dnes sme si mohli vypočuť z úst predstaviteľov dôchodkových správcovských spoločností zámer vytvoriť ďalší, piaty fond, čo už skutočne ja ani neviem nazvať, čím to je.
Nie je možné súhlasiť ani so zmenou charakteristiky rastového a vyvážené fondu pri investovaní, používaní finančných nástrojov, ani s mierou rizika pri zhodnocovaní majetku v dôchodkových fondoch. Vieme predsa, že výnosy dôchodkových fondov závisia od možnosti zhodnotenia majetku na finančných trhoch a od schopnosti manažmentu fondov. No a tam by sa mala predovšetkým zamerať pozornosť najmä dozorujúcich orgánov. V každom prípade je potrebné trvať na zachovaní súčasných dôchodkových fondov a požadovať, aby dôchodkové správcovské spoločnosti boli povinné zhodnotiť majetok sporiteľov najmenej na úrovni inflácie, a to pod hrozbou sankcie dorovnávania hodnoty zhodnotenia z vlastného majetku.
Je mi ľúto, vážené kolegyne a kolegovia, ale nedá mi nevysloviť názor, že tvorcovia novely sa zaoberajú v podstate len zvýšením komfortu pre finančné spoločnosti a nezaujíma ich postavenie sporiteľov, napríklad ako budú zabezpečené podmienky výplaty týchto dôchodkov. O anuitnej časti sa tu nehovorí vôbec nič. A toto usvedčuje aj predkladateľov tohto návrhu, že jediným cieľom je zvýšiť komfort finančných spoločností, teda v tomto prípade DSS.
V tejto súvislosti sa spýtam pána ministra, čo je vlastne s komisiou, ktorá bola založená na prelome roku 2009 a 2010, ktorá mala riešiť takzvanú anuitnú fázu starobného dôchodkového sporenia? A pokiaľ sa nemýlim, jej členom je aj pán poslanec Kaník, vtedy teda bol nominovaný za Republikovú úniu zamestnávateľov.
A viem aj usvedčiť pána ministra, že je tomu tak, že zvýhodňuje len finančné spoločnosti, keďže za rodičov na rodičovskej dovolenke štát platí odvody finančným spoločnostiam zo štátneho rozpočtu a z týchto peňazí, ktoré sú neefektívne vynakladané, lebo na nich strácame, si DSS-ky strhajú poplatky za vedenie účtu, správu fondu, za zhodnotenie majetku a ďalšie skryté poplatky bez ohľadu na to, že peniaze nezhodnocujú, ale peniaze strácajú. Čiže rodičom akože odkladáme peniaze na starobu, ktoré ročne strácajú, sú teda neefektívne, ide o neefektívne vynakladané peniaze zo štátneho rozpočtu, ale tým istým rodičom neumožní, pán minister Mihál, ani takzvaná prorodičovsky naladená pani premiérka v súčasnosti prežiť, pretože táto vládna koalícia navrhuje znížiť rodičovský príspevok o 50 %, t. j. na 95 eur mesačne, pritom im v skutočnosti príjem bude fiktívne počítať, ako keby dostávali títo rodičia 190 eur. Prakticky nechá vyhladovať matku i dieťa a možnože neprežijú. Veď načo? Peniaze môžu zostať dôchodkovým správcovským spoločnostiam.
Dôkazom amatérskeho prístupu k tvorbe návrhu predloženého zákona je aj skutočnosť, že v doložke vplyvov, ktorá je súčasťou predloženého návrhu zákona, chýba kvantifikovaný dopad zmien v zákone na úspory obyvateľov. Páni, dámy, a to je zásadná vec. Vzhľadom na skutočnosť, že sa zvyšujú náklady dôchodkových správcovských spoločností o poplatky subjektom zabezpečujúcim vyrovnanie obchodov s finančnými nástrojmi, zavedenie bežných a vkladových účtov, poplatky domácim a zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, poplatky depozitárov cenných papierov aj z predtým činnosti mimo územia SR a pomernej časti odplaty za výkon činnosti depozitára, nepovažujeme za zodpovedajúce skutočnosti tvrdenie, ktoré je obsiahnuté v doložke vplyvov, podľa ktorého "celkový vplyv na hospodárenie obyvateľstva, resp. sporiteľov, sa predpokladá pozitívny". Vážené dámy, pozitívny.
Teda, pán minister, doktor matematiky, buď vás v škole nenaučili počítať, alebo bohapusto zavádzate občanov.
Okrem vyššie uvedeného zvýšenia nákladov na správu pre sporiteľov najpodstatnejší vplyv na úspory sporiteľov, či už pozitívny, alebo negatívny, bude mať vývoj na finančných trhoch a schopnosť dôchodcovských správcovských spoločností zhodnotiť ich nasporené prostriedky. Čiže ani tento vývoj nie je možné jednoznačne predpovedať, ako je to uvedené vo vypracovanej doložke vplyvov.
Vzhľadom na uvedené strana SMER - sociálna demokracia nebude hlasovať za predložený návrh a predkladať akékoľvek pozmeňovacie návrhy k zle predloženému návrhu, ktorý je škodlivý pre občanov a jeho jediným pozitívom je uľahčenie podnikania šiestim dôchodkovým správcovským spoločnostiam, žiadam, aby tento zákon, aby táto novela, bolo zastavené prerokovanie, ďalšie prerokúvanie tejto novely, a to v zmysle rokovacieho poriadku.
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, už sme si na to v podstate zvykli a je to úplne obvyklé, že pán minister Mihál aj v tomto návrhu zákona preukazuje svoju pracovnú metódu pokus - omyl. Tragédiou je však, že pokusnými králikmi sa stáva v amatérskom laboratóriu tohto nekompetentného ministra viac ako 1 400 000 sporiteľov alias investorov alebo naopak, investorov alias sporiteľov, ktorých v dôsledku ohlupujúcej kampane vedenej médiami pod taktovkou bývalého ministra pána Kaníka v nádeji, že sa vstupom do druhého piliera zabezpečia na dôstojnú starobu, vstúpili do nebezpečnej hry.
Zatiaľ čo my sme postrehli nebezpečenstvá v druhom pilieri pre viaceré kategórie investorov alias sporiteľov a umožnili sme im vystúpiť, systém sme zdobrovoľnili, zaviedli sme, znížili sme poplatky za odplatu a správu dôchodkového fondu, zaviedli sme odplatu za zhodnotenie majetku, zaviedli sme garančný účet, zabránili sme špekulatívnym prestupom, obmedzili sme výdavky na reklamu, čiže urobili sme viacero krokov pre to, aby skutočne na účtoch sporiteľov alias investorov zostávalo predsa len viac peňazí.
Pán minister Mihal podľa diktátu DSS-iek sa vracia späť a robí z mladých ľudí vazalov finančných inštitúcií. Návrat k povinnej účasti v druhom pilieri považujem za neprezieravé rozhodnutie. Toto rozhodnutie vystavuje do budúcnosti riziku, že väčšia časť občanov bude mať nízky dôchodok. Ak neveríte, pozrime sa na situáciu vo vývoji dôchodkových správcovských spoločností v kontexte na vývoj na finančných trhoch. Aby som však nebola osobná, odvolám sa na analýzy uznávaných odborníkov v oblasti finančných trhov.
Tak napríklad expert Českej národnej banky pán Ján Kubíček v karentovanom vedeckom časopise Politická ekonomie v článku "Proč přechod průběžného penzijního systému na fondový nijak nesouvisí s demografickým vývojem" matematicky dokazuje, že súkromné dôchodkové sporenie má veľa rizík a vytvára problém vo verejných financiách. Uvádza, že slovenský experiment s nastavením 9 % odvodov do dôchodkových správcovských spoločností je dlhodobo neudržateľný a vytvára obrovský deficit verejných financií, ktoré si musia na jeho zaplátanie požičiavať peniaze vydaním štátnych dlhopisov s úrokom 4,20 až 4,7 % ročne. To je podstatne menej, ako sú výnosy pripisované investorom v dôchodkových správcovských spoločnostiach. Finančné perpetuum mobile bude nevyhnutné skôr či neskôr zastaviť, pretože štát si to nebude môcť dovoliť.
Ročný absolútny nárast štátneho dlhu je viac ako 3 mld. eur, pričom štát vyberie o jednu tretinu menej, ako skonzumuje. Takto by nemohla fungovať dlhšie žiadna domácnosť ani krajina. Celkový dlh štátu dosiahol v júli viac ako 30 mld. eur. Ľahko sa teda dá vypočítať, koľko to predstavuje na jedného pracujúceho, ktorý platí dane. Výpadok príjmov verejných financií z dôvodu financovania druhého piliera dôchodkového sporenia odhaduje INESS vo výške 1,2 % HDP ročne. V januári 2010 štát vyčerpal rezervy, ktoré získala Slovenská republika z predaja majetku štátu, teda najmä SPP, z ktorého dotoval štát narastajúci deficit Sociálnej poisťovne. Pokiaľ by bolo potrebné dotovať tzv. diskrétnymi dotáciami deficit Sociálnej poisťovne naďalej v nezmenenej výške, môžeme konštatovať, že schodok verejných financií by bol nižší práve o predmetných 1,2 %. Zmena parametrov odvodov v roku 2011 a následne v roku 2012 zmení výšku odvodov sociálnych aj zdravotných, a to predovšetkým u samostatne zárobkovo činných osôb, ak dosahujú vyššie vymeriavacie základy a s odvodnením príjmov, ktoré doteraz odvodňovali, neboli by príjmy z dividend, príjmy výplaty z podielov na zisku, zavedenie odvodov tzv. dohodárov.
Vzhľadom na zmenu percentuálnej výšky odvodov a zníženie odvodov za poistencov štátu, čo sa už realizuje od začiatku tohto roka, nemožno predpokladať, že by deficit Sociálnej poisťovne vykazoval nižšie hodnoty. Väčší význam môže mať ale oživenie ekonomiky a s ním spojený rast počtu zamestnancov, ktorí budú odvádzať odvody do poistných fondov. Akosi stále zabúda ministerstvo práce na čele s pánom ministrom Mihálom, že práve čo najväčší počet zamestnaných a čo najväčší rast zamestnanosti môže práve najlepšie riešiť deficit Sociálnej poisťovne.
Je všeobecne známe, že výnosy dôchodkových fondov poznačila v roku 2009 a 2010 globálna kríza. Spoločnosti pre istotu ani neuvádzajú objem peňazí, ktoré majú v rizikových aktívach, ich štruktúru a výšku opravných položiek, ktoré k nim museli vo svojom účtovníctve vytvoriť. Zmena legislatívy v roku 2009 viedla k tomu, že dôchodkové fondy sa zbavili akciových titulov vo svojich portfóliách, čím údajne nemohli zarobiť na raste akciových trhov v postkrízovom období na jar 2010, kedy začali trhy rásť. Otázny je však dlhodobý trend vývoja akciových indexov, keď tieto v súčasnosti profitujú najmä z extrémne nízkych úrokových sadzieb určovaných centrálnymi bankami. Nominálne sadzby na trhu LIBOR, EURIBOR vo výške 4 % a viac by mohli oslabiť záujem investorov nakúpiť a nakupovať akcie. Kurzy akcií obvykle odrážajú nálady a očakávania trhov ako ziskovosť sektora alebo dividendy, ktoré môže, ale aj nemusí emitent cenného papiera vyplatiť.
Zvyšovanie podielu prostriedkov v dôchodkových fondoch do akcií, ktoré preferuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, automaticky neznamená aj nárast výnosov v dôchodkových fondoch, nakoľko sa nedajú odhadnúť riziká volatility, čiže obojstranného pohybu kurzov oboma smermi, teda v budúcom období. Navyše v situácii, kedy spotrebiteľský dopyt nemôže byť dostatočne stimulovaný poskytovaním pôžičiek obyvateľstvu mnohých ekonomík z dôvodu rozširovania sa úverovej krízy spojenej s obavami o schopnosť ekonomík splácať svoje záväzky. Opatrnosť bánk vedie k zvýšeniu úrokových prirážok úrokom z pôžičiek, čím sa nízke úroky stanovené centrálnymi bankami, či už Európskou centrálnou bankou, alebo FIDUS-om a podobne, stávajú neúčinné v snahách o obnovenie rovnováhy.
Vplyv môže mať na dôchodkové fondy aj nutnosť odpisov časti gréckych dlhov alebo iných dlhov v iných krajinách, ktoré sú príliš zadlžené a trhy im nedôverujú. V takomto prípade budú musieť časť strát niesť aj konzervatívnejšie penzijné fondy, ktoré považovali doteraz štátne dlhopisy za dominantné aktíva, ktoré sú zabezpečené, a so stabilnými výnosmi.
Paradoxný, ale zdravému rozumu nepochopiteľný je fakt, že napriek tomu, že penzijné fondy a sporenie na dôchodok v penzijných fondoch čelí značnej kritike v mnohých krajinách, slovenský model počíta naďalej s preferovaním súkromného sporenia v penzijných fondoch. Výsledky zhodnotenia úspor v penzijných fondoch sú výrazne za obdobie rokov 2005 až 2010 nižšie ako úspory, ktoré by mal sporiteľ uložené na termínovom vklade s dlhou dobou viazanosti vo väčšine komerčných bánk v Slovenskej republike.
Otázne preto zostáva, či nastavenie poplatkov a schopnosti manažérov dôchodkových fondov Slovenskej republiky sú na adekvátnej úrovni a či v budúcnosti budú môcť zabezpečiť svojim klientom zhodnotenie vyššie, ako je priemerná výška inflácie. Index spotrebiteľských cien za rok 2011 dosiahne až 4,7 %, to je odhad teda Národnej banky Slovenska a Ministerstva financií Slovenskej republiky. Týmto je prakticky potvrdená garancia ďalšieho pokračovania v znehodnocovaní úspor určených na financovanie staroby pre viac ako 1,5 mil. účastníkov sporenia v dôchodkových správcovských spoločnostiach, ale aj v životných poisťovniach alebo doplnkových dôchodkových sporiteľniach.
Dôchodkové správcovské spoločnosti za päťročnú existenciu svojho pôsobenia na trhu dokázali akurát to, že nevedia zhodnocovať prostriedky svojich klientov na úrovni, ktorá by bola adekvátna obdobným fondom napríklad v Rakúsku alebo v iných vyspelých ekonomikách. Výhovorky o zlej legislatíve slúžia najmä v prípade konzervatívnych fondov ako alibi, ktoré však nemá reálny základ. Výsledky zhodnocovania či skôr znehodnocovania úspor v dôchodkových fondoch na Slovensku sú podozrivo nízke, a preto by mali byť predmetom dôkladného preverenia zo strany Úradu pre finančný trh ministerstva financií.
Odvolám sa tiež na úvahy ďalšieho českého odborníka pána Boucníka, ktorý je viceprezidentom Asociácie penzijných fondov Českej republiky, publikovaný v ekonomickom týždenníku Euro 21. 3. 2011 strana 69 a odcitujem: "Česká republika zavádza systém prevodu časti sociálnych odvodov 3 % z hrubej mzdy zamestnanca do penzijných fondov, ktoré by nemali znamenať žiadnu zmenu, pokiaľ nastavenie systému bude vyvážené, t. j. o koľko sa znížia príspevky, o toľko budú nižšie dôchodkové dávky z prvého piliera. Off out však nerieši zabezpečenie v starobe." Vláda si zavedením súkromného dôchodkového sporenia vytvára automatický dopyt po svojich vlastných dlhopisoch pri finančnej diere, pri fiškálnej diere. V strednodobom horizonte sa dostane štát do situácie, keď bude financovaný dlhopismi predanými práve týmto fondom. Ľudia si podľa českého autora článku budú požičiavať na dôchodky sami sebe.
Podľa môjho názoru tento neželateľný postup je typický pre slovenský dôchodkový model, ktorý namiesto budúcich dlhov vytvára reálne dlhy, ale už v súčasnosti. Slovenská reforma dôchodkového systému je preto považovaná v Českej republike za zbabraný a neefektívny model riešenia finančného zabezpečenia obyvateľov v starobe.
Systém financovania deficitu Sociálnej poisťovne takzvanou diskrétnou dotáciou, vyjadrené rétorikou Národnej banky Slovenska, vyjadruje aj schéma dôchodkového karuselu, ktorý nasleduje asi takto: platcovia odvodov platia do Sociálnej poisťovne, Sociálna poisťovňa odvádza 9 % dôchodkovým správcovským spoločnostiam, tie nakupujú štátne dlhopisy, na druhej strane štátny rozpočet ministerstva financií ARDAL z prostriedkov a štátneho deficitu, štátneho rozpočtu financuje Sociálnu poisťovňu, teda deficit Sociálnej poisťovne. Deficit Sociálnej poisťovne je povinné dotovať ministerstvo financií zo štátneho rozpočtu. Pôvodné refinancovanie deficitu z rezerv vytvorených privatizačnými výnosmi bolo ukončené začiatkom minulého roka. Odvtedy chýbajúce zdroje musí ministerstvo financií riešiť na úkor zvyšujúceho sa zadlžovania krajiny. Štátny rozpočet trpí čoraz viac takzvanými diskrétnymi dotáciami na vyrovnanie schodku Sociálnej poisťovne, čo vyplýva z prehlbovania fiškálnej diery verejných financií. Ministerstvo financií doteraz nepredložilo koncepciu dlhodobej stratégie týkajúcej sa schopnosti štátu vykrývať nedostatočné finančné zabezpečenie Sociálnej poisťovne.
Pán minister Mihál chce riešiť finančné problémy priebežného systému dôchodkového zabezpečenia redukciou, čiže stropom pre dôchodky, obmedzením maximálnej výšky dôchodkov zmenou valorizačného vzorca pre prvotný výpočet starobného dôchodku a, samozrejme, postupným predlžovaním odchodu alebo nároku na poberanie dôchodkov. Navrhované opatrenia súvisia predovšetkým s vysokým počtom účastníkom v druhom pilieri, sporitelia, teda alias investori v dôchodkových správcovských spoločnostiach, ako aj nesprávnym veľkorysým nastavením parametrov, teda percentom odvodov, ktoré sú poukazované do dôchodkových správcovských spoločností.
Ak by aj DSS-ky ideálne zhodnocovali peniaze odvedené sporiteľmi, ak by vo svete nebola finančná kríza, aj vtedy by pozitívny efekt na zmiernenie záťaže Sociálnej poisťovne po vzniku nároku na dôchodok účastníkov sporenia vo fondoch dôchodkových správcovských spoločností bolo možné očakávať až v stredno- a dlhodobom horizonte. Avšak deficit Sociálnej poisťovne štát musí riešiť priebežne. Tu sa ukazuje vlastne najväčší problém a riziko penzijných fondov. Toto riziko totiž spočíva v nedostatočnom finančnom krytí v prechodnom období, ktoré narušilo stabilitu verejných financií. Zhodnocovanie úspor odkladaných na obdobie staroby pritom vo väčšine prípadov nepokrýva ani infláciu, to jest dochádza k reálnemu znehodnocovaniu úspor vo fondoch dôchodkových správcovských spoločností. Sporitelia majú minimálnu šancu, že reálna hodnota nasporených prostriedkov spolu s výnosmi bude vyššia ako v čase pripisovania prostriedkov na individuálne účty sporiteľov.
Ako vidieť, situácia, ktorá vládne v posledných troch rokoch na finančných trhoch, ale najmä od samého začiatku zle nastavený systém takzvaného druhého piliera u nás vážne spochybňuje úlohu druhého piliera ako spasiteľa verejných financií. Treba sa už, vážení reformátori, skutočne zamyslieť, a veľmi vážne, nad motívmi. Zatiaľ čo takmer všetky postkomunistické štáty, ktoré naskočili na druhý pilier, sa začali správať podstatne triezvejšie, my naďalej kŕmime - a musím zdôrazniť, že podstatne väčšou mierou - súkromný sektor z povinných odvodov. Ako by to ešte nestačilo, snažíme sa mu to ešte aj uľahčiť najmä zavedením nových druhov poplatkov. Hovorím teraz o novelizačnom bode číslo 51, § 63a ods. 1, ktoré vraj podľa čudesných prepočtov vyštudovaného matematika nebudú mať žiaden dopad na úspory občanov. Poďme teda k jednotlivým novelizačným zmenám.
Za klub SMER - sociálna demokracia, musím znovu opakovať, že v žiadnom prípade nemôže súhlasiť so zavedením povinnej účasti novovstupujúcich na trh práce na starobnom dôchodkovom sporení. Som zvedavá, ako sa raz k tejto otázke postaví Ústavný súd. Či bude stáť na strane sporiteľov a prikáže štátu sanovať straty investorov, ktoré de facto budú aj stratami sporiteľov, keďže povinný vstup bude zákonnou povinnosťou sporiteľov.
Prevažná väčšina mladých ľudí na začiatku pracovnej kariéry, a to vieme doložiť konkrétnymi príkladmi z praxe, totiž vôbec nevenuje pozornosť dôchodkovému zabezpečeniu a väčšina ani nevie, čo znamená priebežne financované dôchodkové poistenie a dôchodkové sporenie, a teda nemá predstavu, aký dopad bude mať na ich zabezpečenie v starobe účasť v kapitalizačnom privátnom systéme. Súčasná úprava je vhodnejšia, keďže mladý človek má právo sa rozhodnúť, či bude zo svojich príspevkov na dôchodok kapitalizovať, alebo nie. Najvhodnejšie by bolo ponechať na skutočne rozhodnutí sporiteľov, či vstúpia do druhého piliera, dlhšie časové obdobie, alebo teda neohraničovať možnosť vstupu žiadnym časom, tak ako to majú upravené v pobaltských krajinách.
Zavedenie povinného vstupu do druhého piliera je zlé, škodlivé, nebezpečné. Vážne poškodzuje záujmy občanov, nakoľko na jednej strane bude časť financií odvedená do druhého piliera, na druhej strane citeľne bude chýbať pri zabezpečovaní financovania už priznaných dôchodkových nárokov. A na druhej strane sporitelia, ktorí si nenasporia dostatočné množstvo financií na zakúpenie anuity v životnej poisťovni, nedostanú prakticky z druhého piliera nič. Ale zato v prvom pilieri im bude vyplácaná iba polovičná dávka starobného dôchodku oproti tomu, čo by boli dosiahli, ak by neboli účastníkmi v druhom pilieri. Okrem toho sa dá odôvodnene predpokladať, že Slovensko bude musieť čoskoro prijať rovnaké opatrenia ako susedné štáty a zásadne znížiť alebo zrušiť odvody do druhého piliera z dôvodu ekonomickej neudržateľnosti tohto systému.
Za absolútny hazard považujem zrušenie garancií v súčasných rastových a vyvážených dôchodkových fondoch. Zachovanie garancie vo všetkých dôchodkových fondoch, nie iba v dlhopisovom, je hazard so sporiteľmi. Dámy a páni, nejde tu o nič nové, ako o zvýhodnenie jediného účastníka druhého piliera, a to dôchodkových správcovských spoločností. Samozrejme, na úkor koho? Na úkor občanov, teda investorov alias sporiteľov. Pretože v tomto zákone v žiadnom prípade nejde o sporenie, a k tomu starobné sporenie, ale ide o investovanie.
Môžeme uvažovať nad tým, že odplata za výnosy nad rámec napríklad inflácie môže byť pre dôchodkové správcovské spoločnosti vyššia, ako je v návrhu zákona uvedené. Sporiteľom však musí v každom prípade zostať zachovaná minimálne reálna hodnota ich úspor. Inak nemá sporenie v druhom pilieri pre sporiteľa žiadny praktický význam. Žiadny praktický význam.
Ak by sme aj prijali argumentáciu kontraproduktívnosti existujúceho systému, je nevyhnutné, aby sa hľadal iný systém, ktorý by garantoval zachovanie reálnej hodnoty úspor. Bez splnenia tejto základnej podmienky pokladám systém starobného dôchodkového sporenia vzhľadom na jeho dlhodobosť a nemožnosť vyviazania sa sporiteľov z tohto systému za zbytočný. Nepomôže ani sporiteľom, ani verejným financiám. Preto považujem za korektné, aby bola dôchodkovej správcovskej spoločnosti zákonom stanovená povinnosť doplniť majetok každého dôchodkového fondu, ak v nich poklesne hodnota dôchodkovej jednotky, a to z vlastného majetku.
Zmienim sa aj o ďalšom nezmysle, a to vytvorenie a fungovanie tzv. indexového dôchodkového fondu. Je v návrhu zákona pre účastníka starobného dôchodkového sporenia upravené nezrozumiteľne a zbytočne rozširuje počet súčasných, tak či tak z hľadiska investičnej stratégie rovnakých dôchodkových fondov. Podľa môjho názoru v systéme stačia dva druhy dôchodkových fondov: jeden s konzervatívnou investičnou stratégiou a jeden akciový. Preto nemôžeme súhlasiť s vytvorením štvrtého dôchodkového fondu. Okrem súčasného konzervatívneho fondu obidva ďalšie, to je vyvážený aj rastový, majú takmer totožné portfólio a aj vývoj hodnoty dôchodkovej jednotky je v rastovom a vo vyváženom fonde vo všetkých dôchodkových správcovských spoločnostiach rovnaký. (Ruch v sále.)

Ďakujem veľmi pekne, pán podpredseda. Ja sa chcem poďakovať pani poslankyni Tomanovej za jej odborný výklad k predkladanému zákonu, ktorý viac hovorí o investovaní ako o starostlivosti o budúce dôchodky. Myslím si, že veľmi dôležité je to, že by nás malo zaujímať, že zavádza povinnosť vstúpiť do druhého piliera pre mladých ľudí, a neobstojí podľa mňa argument, že sa môžu dobrovoľne rozhodnúť, či v ňom ostanú, alebo vystúpia v rozpätí jedného-dvoch rokov. Domnievam sa, že bude minimálne percento mladých ľudí, ktorí sa vo veku 20, 25 rokov, keď sa vlastne prvýkrát zamestnávajú, sa bude touto otázkou vôbec zaoberať. A tak automaticky veľká väčšina z nich ostane v druhom pilieri bez ohľadu na to, ako sa to premietne v budúcnosti do ich dôchodkov, pretože vo veku 20 rokov pokladajú dôchodok za veľmi vzdialený. A ja by som uvítala skôr opačnú reakciu, že ak chcú, nech vstúpia do veku 30, možno aj 35 rokov do toho druhého piliera. Ďakujem pekne.

Pán podpredseda vlády, vyzývam vás, aby ste reagovali na vystúpenie pani poslankyne Tomanovej. Ten paškvil, ktorý ste tu predložili, bol by som rád, keby ste vysvetlili, jak získa ten sporiteľ anuitu a ďalšie veci, ktoré tam jednoducho sú absolútne zle nastavené. Penzijná reforma, tak ako je na Slovensku nastavená, nemá obdobu v Európe. A keď nechcete hlasovať za euroval, tak takisto rozvraciate verejné financie, aj keď druhý pilier sa nezaratúva do verejných financií. Konečne sa spamätajte! Rok tvrdíte, že predložíte jeden seriózny zákon. Predložili ste jeden paškvil, ktorý nič nerieši.