26. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážená pani poslankyňa, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2008/947/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky a probačné rozhodnutia na účely dohľadu nad probačnými opatreniami a alternatívnymi sankciami v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Návrh zákona v súlade s označeným rámcovým rozhodnutím zabezpečuje aplikáciu zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov Európskej únie na rozhodnutia, ktorými bola uložená trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenia na účely dohľadu, s cieľom uľahčenia sociálnej nápravy odsúdených osôb a uľahčenie uplatňovania vhodných probačných opatrení a alternatívnych sankcií v prípade páchateľov, ktorí nežijú v štáte odsúdenia.
Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, za Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ako za gestorský výbor podávam spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii (tlač 498).
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 18. októbra 2011 pod č. 657 pridelila vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, a to uznesením z 22. novembra 2011 č. 334, a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 15. novembra 2011 pod č. 92. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť rokoval o vládnom návrhu zákona 22. novembra 2011, neprijal však platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky pod bodom III tejto správy vyplýva tento pozmeňujúci návrh.
V čl. II sa slová "1. januára 2012" nahrádzajú slovami "1. februára 2012". Vychádzajúc totiž z predpokladaného termínu schválenia predmetného návrhu zákona a vzhľadom na lehoty stanovené pre ďalší ústavný proces a vyhlásenie v Zbierke zákonov je treba deň účinnosti zákona zosúladiť s týmito lehotami.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenie na účely dohľadu v Európskej únii, schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 22. novembra 2011 pod číslom 348. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu, teda mňa, predložiť návrhy podľa § 81 ods. 2, § 83 ods. 4, § 84 ods. 2 a § 86 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy poslankyne, vážení páni poslanci, na rokovanie Národnej rady predkladám vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 221 o výkone väzby v znení neskorších predpisov.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je transpozícia rámcového rozhodnutia Rady 2008/909/SVV z 27. novembra 2008 o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na rozsudky v trestných veciach, ktorými sa ukladajú tresty odňatia slobody alebo opatrenia zahŕňajúce pozbavenie osobnej slobody na účely ich výkonu v Európskej únii, v platnom znení do právneho poriadku Slovenskej republiky.
Návrh zákona v súlade s označením rámcovým rozhodnutím zabezpečuje aplikáciu zásady vzájomného uznávania rozhodnutí justičných orgánov členských štátov EÚ na rozhodnutia, ktorými bola uložená trestná sankcia spojená s odňatím slobody s cieľom uľahčenia sociálnej nápravy odsúdených. Návrh zákona ustanovuje pravidlá, podľa ktorých súdy Slovenskej republiky uznajú a vykonajú rozsudky vydané v inom členskom štáte Únie, a stanovuje pravidlá pre odovzdanie výkonu týchto rozhodnutí vydanými súdmi Slovenskej republiky do iného členského štátu Európskej únie.
V čl. II sa navrhuje novelizácia zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov v súvislosti s rozšírením aplikácie zákona popri predbežnej a vydávacej väzbe aj na väzbu na zabezpečenie výkonu cudzieho rozhodnutia v zmysle § 14 návrhu zákona.
Poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Vážený pán predsedajúci, vážená pani ministerka, kolegyne, kolegovia, Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, podáva v zmysle rokovacieho poriadku spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 18. októbra 2011 pod číslom 658 pridelila predmetný vládny návrh zákona na prerokovanie výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona o výkone väzby v znení neskorších predpisov, odporúčali schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 22. novembra 2011 pod číslom 335 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 15. novembra 2011 pod číslom 93. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť rokoval o vládnom návrhu zákona 22. novembra 2011, neprijal však platné uznesenie, nakoľko predložený návrh nezískal potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných poslancov.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplýva tento pozmeňujúci návrh.
V čl. III sa slová "1. januára 2012" nahrádzajú slovami "1. februára 2012".
Vychádzajúc z predpokladaného termínu schválenia predmetného návrhu zákona a vzhľadom na lehoty stanovené pre ďalší ústavný proces a vyhlásenie v Zbierke zákonov je treba deň účinnosti zákona zosúladiť s týmito lehotami. Gestorský výbor odporúča tento pozmeňujúci návrh schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému vládnemu návrhu zákona uvedených pod bodom III tejto správy a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov (tlač 499), schváliť v znení schváleného pozmeňujúceho návrhu uvedeného v tejto spoločnej správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, v druhom čítaní bola schválená uznesením Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 22. novembra 2011 pod číslom 349. Týmto uznesením výbor zároveň poveril spravodajkyňu predložiť návrh podľa príslušných ustanovení rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Vážený pán predsedajúci, prosím, aby ste otvorili rozpravu k predmetnému vládnemu návrhu zákona. Ďakujem.

Príjemné dobré ráno. Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, návrh zákona o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov predkladám v súlade s plánom Legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2011.
K vypracovaniu nového zákona oproti pôvodne plánovanej novele zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike pristúpilo ministerstvo z dôvodu potreby rozsiahlej legislatívnej úpravy vyplývajúcej z tzv. tretieho energetického balíčka, ako aj z potrieb aplikačnej praxe.
Cieľom predloženého návrhu je najmä transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ Európskeho spoločenstva z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/Európskeho spoločenstva o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom.
Predloženým návrhom ministerstvo okrem zabezpečenia transpozície smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a smernice o spoločných pravidlách pre vnútorný trh so zemným plynom zosúlaďuje jednotlivé ustanovenia pôvodného zákona o energetike s nariadeniami tretieho energetického balíčka a zabezpečuje súlad s nariadením Európskeho parlamentu a Rady 994/2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu.
Návrh zákona stanovuje nový režim možnosti, ako oddeliť výrobné a dodávateľské činnosti od prevádzky prenosovej sústavy alebo prevádzky prepravnej siete, výrazne posilňuje práva odberateľov elektriny a odberateľa plynu s dôrazom na ochranu zraniteľných odberateľov a zaručuje všetkým odberateľom elektriny a plynu v domácnosti využívať univerzálnu službu, to je právo na dodávky elektriny v určitej kvalite za primerané, transparentné, porovnateľné a nediskriminačné ceny.
V tejto súvislosti by som rád poznamenal, že pri príprave tohto návrhu zákona boli za najvyššiu prioritu pokladané riešenia v prospech koncového odberateľa energie.
Domácnosti budú viac chránené proti praktikám nečestných dodávateľov elektriny a plynu. Domácnosti budú tiež vybavené právom bezplatne odstúpiť od zmluvy pri neodôvodnenom náraste ceny alebo pri nedohodnutej zmene iných podmienok.
K návrhu zákona okrem väčšej ochrany odberateľov elektriny a plynu v domácnosti sa zvyšuje aj miera ich informovanosti, upravuje sa urýchlenie procesu dodávateľa, zmeny dodávateľa, zavádza sa inštitút mimosúdneho vyrovnania sporov, kde sa odberateľ v domácnosti môže rozhodnúť nepostupovať súdnou cestou, ale využiť toto rýchlejšie konanie.
Predložený návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, sociálne vplyvy ani vplyv na životné prostredie. Očakáva sa pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ostatnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážený pán predsedajúci, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som predložil v prvom čítaní spravodajskú informáciu k vládnemu návrhu zákona o energetike a doplnení niektorých zákonov, ktorý všetci majú pod tlačou 562.
Návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote 15 dní pred schôdzou Národnej rady. Ja konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej náležitosti povinnosti uvedené v rokovacom poriadku. Zo znenia návrhu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Čo sa týka obsahu tohto zákona, jedná sa o kľúčový zákon v energetike. Je nový a reflektuje na tretí energetický balíček. My sme o tomto už s pánom ministrom na mojej komisii rozprávali. Niektoré veci si budeme musieť dojasniť, ale na to všetko je druhé čítanie, aby sme niektoré veci, ktoré treba, aby sme ich doladili.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Navrhujem Národnej rade, aby návrh zákona prerokoval ústavnoprávny výbor, výbor pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu aj ako gestorsky výbor. A súčasne odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania zákona v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, môžete otvoriť rozpravu.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážený pán minister, vážené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k tomuto zákonu roka, by som povedal, na ministerstve hospodárstva, lebo implementáciu tretieho energetického balíka sme očakávali veľmi dlho a už dávno uplynula lehota pre členské štáty Európskej únie na implementáciu tretieho balíka. Táto skončila 3. marcom 2011. Bohužiaľ, do tejto doby ministerstvo hospodárstva nepredložilo zákon.
Možno si niektorí pamätáte, že kvôli zachráneniu reputácie Slovenskej republiky som vo februári predkladal ja implementáciu tretieho energetického balíka, ktorý obsahoval 96 paragrafov. Čiže bol to rozsiahly zákon, ktorý bol, samozrejme, zamietnutý s poznámkou, si pamätám, slová pána exštátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva Chrena, že má 17 výhrad... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim).

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Prepáčte, pán kolega. Prosím, páni... Pán kolega, prepáčte, chcem vám pomôcť teraz. Páni kolegovia a kolegyne, vystupuje pán poslanec k návrhu zákona v rozprave. Poprosím vás, aby ste sa stíšili alebo aby ste to, čo si potrebujete povedať, urobili mimo rokovacej sály.
Nech sa páči, pán kolega.

Jahnátek, Ľubomír, poslanec NR SR
Takže, vážené dámy, páni, tento krátky exkurz do nedávnej histórie som povedal úmyselne preto, lebo keď som si prečítal nový energetický zákon alebo nový zákon o energetike a k tomu ale musia nutne nadväzovať ďalšie zákony, ako je zákon o regulácii, zákon o jadrovom fonde, potvrdila sa mi moja predtucha, že vlastne ako budú tieto zákony koncipované.
Pán minister povedal vo svojom úvodnom slove, že tento zákon je koncipovaný v prospech koncového užívateľa. Ja s týmto výrazom nesúhlasím. Tento zákon, ale aj ďalší zákon, ktorý budeme preberať, zákon o regulácii, je písaný energetickými monopolmi a je výhradne v prospech energetických monopolov. Bohužiaľ, znovu sa vraciame pred rok 2006, znovu sa vraciame do prelomových rokov 2002/2003, kedy sa neuveriteľným spôsobom pod taktovkou Mikuláša Dzurindu ako predsedu vlády dala neuveriteľná moc monopolom, či pri obsadzovaní predstavenstva pri schvaľovaní 52-percentným podielom na valných hromadách, čo vlastne absolútne paralyzovalo Slovensko, a dneska im znovu uvoľňujeme priestor, hoci tento priestor im už bol zablokovaný a čiastočne eliminovaný. Znovu to vraciame do starej polohy.
Dámy, páni, tento zákon má tri také základné zložky.
Prvou zložkou alebo prvou časťou, prvou rozsiahlou časťou celého tohto zákona sú opísané paragrafy z pôvodnej 656-ky zo starého zákona o energetike, čo je dobré, lebo sú to najmä pojmové veci, vzťahové veci. Čiže je to v poriadku, sú to dobré veci, tie treba opísať a tie netreba meniť, lebo sú vyhovujúce a prekonali desať rokov svojej existencie.
Potom je tam ďalšia časť, ktorá je prepisom alebo tou skutočnou implementáciou tretieho energetického balíka, čiže dostali sa tam veci z príslušných smerníc Európskej komisie a prepísali sa bez nejakej ďalšej podúpravy, aby vyhovovali alebo aby boli naštelované na slovenské podmienky, na slovenskú energetiku, na obchodovania a vôbec na ten vzťah, aký v energetike na Slovensku je, na čo sme mali obrovskú šancu. Lebo práve pri implementáciách európskych smerníc si každý členský štát môže prispôsobiť niektoré tie časti európskej smernice vo svoj prospech.
V tejto časti skutočne, pokiaľ som ju čítal, som sa musel viackrát usmiať nad tu ohnivým vystupovaním pána Chrena, keď tu horlivo vystupoval, že má 17 zásadných pripomienok voči môjmu návrhu zákona o implementácii tretieho energetického balíka. Lebo, dámy, páni, keď si prečítate tento návrh a porovnáte s mojím, tak tam máte celé strany a desiatky strán opísaných - opísaných -, to, čo bolo vo februári predložené, máte dneska prepísané sem, ale mne to nevadí. V poriadku, lebo je to implementácia tretieho energetického balíka a je to východisko z európskej smernice.
Len časom také vystúpenia, aké urobil pán Chren, sú veľmi smiešne a dneska musí veľmi trápne sledovať takúto kritiku, lebo vtedy bol proti, a teda by mal teoreticky byť proti tejto implementácii aj dneska, alebo pri schvaľovaní tohto energetického balíka.
Ale to, čo je najhoršie na tom, na celej štruktúre tohto zákona, je, že vypadli veci, ktoré chránili, skutočne chránili slovenského odberateľa, či fyzickú osobu, či právnickú osobu, ktoré sa pri privatizácii energobloku nevedeli zachytiť, neodhadli sa, ale sa aj nechceli. Lebo keby niekto chcel chrániť pri privatizácii slovenského odberateľa, určite by im nedal 52 % potrebu na schvaľovanie všetkých rozhodnutí pri valných hromadách a nedal by im právo obsadiť štyroch zo siedmich členov predstavenstva. Čiže ani vtedy nebola snaha chrániť slovenského odberateľa. Preto až po skúsenostiach v roku 2008 a 2009 sa dopĺňali do zákona o energetike nové ustanovenia, ktoré ukazovali, čo je na predchádzajúcej legislatíve alebo vo vzťahu k ochrane domáceho odberateľa zlé.
Prvým takým momentom bola jar - máj 2008, kedy bol ešte veľký boom ekonomiky, veľký rozvoj priemyselnej výroby a veľké nároky na elektrickú energiu. V štáte Európskej únie sa pri nákupe alebo pri cenovej regulácii viac-menej pridržiavajú burzových cien alebo cien, ktoré vznikajú na aukciách organizovaných Lipskou burzou. Čiže Lipská burza je takým merítkom pre Európsku úniu, ako by asi mali vypadať ceny elektrických energií. V máji 2008 sa udialo to, že Enel, Enelu sa nepáčili vtedy ceny, ktoré sú na Európskej únii, teda v Lipsku a ktoré sú záväzné pre Európsku úniu, tak si vymyslel vlastnú aukciu. Vlastnú aukciu, vlastne zákon mu to nezakazoval, výsledkom tejto aukcie bolo, poslal si tam štyroch obchodníkov svojich, ktorí vygenerovali cenu na 92 eur za MWh, pritom na Lipskej burze bola vygenerovaná cena 60 eur za MWh.
Čiže naši odberatelia domáci, oni nemôžu kúpiť elektrickú energiu zvonku, môžu v obmedzenom merítku. My máte len 13 TWh prenosové profily a potrebujeme 28 TWh na Slovensku. Čiže keď niekto rozpráva, že si môže kúpiť energiu zo zahraničia, je to hlúposť. Môže si maličký odberateľ. Ale veľký odberateľ si nemôže, lebo ju nemá kade preniesť a v kýbloch ju nosiť nebude. Nemáme prenosové sústavy nastavené tak, aby sme mohli pokryť spotrebu elektrickej energie na Slovensku z dovozu. My musíme vyrábať a predávať túto energiu na slovenskom trhu.
A to Enel veľmi dobre vedel. Vygeneroval túto cenu, donútil odberateľov veľkých, ako U.S. Steel, Podbrezová, Slovnaft, nakúpiť v máji 2008 elektrickú energiu za 87 eur za MWh. Nato nastúpila v septembri hospodárska kríza a tieto podniky sa skutočne dostali do kŕču a už sme ich dorazili úplne plynovou krízou, ktorá vznikla v januári 2009.
Čiže takéto tri základné skutočnosti nastali negatívne, ktoré tie podniky dorážali každú chvíľu ďalej.
Aby sa nezopakovala táto neférová hra Enelu, my sme dali do zákona o energetike, že áno, aukcie môžu byť, ale pravidlá pre aukcie musí niekto schvaľovať. Povedali sme, nech ich schvaľuje ÚRSO. ÚRSO je nezávislý orgán, ÚRSO bolo menované prezidentom, čiže je to orgán apolitický, nemá tam vplyv ministerstvo hospodárstva, sú závislí vlastne len na svojom rozhodnutí. A prijalo sa skutočne opatrenie, že tieto aukcie môže schvaľovať len ÚRSO, čiže aukcie môžu prebehnúť len vtedy, keď budú schválené ÚRSO-m. ÚRSO bolo takisto zo zákona poverené, že bude prihliadať a dohliadať na priebeh týchto aukcií, aby sa nestalo to, že štyria obchodníci urobia 70 otočiek pri cenách a potom povedali, že z posledných dvadsiatich najvyšších cien stanovujeme výslednú predajnú cenu. Toto sa, bohužiaľ, udialo. Čiže aby sa to nezopakovalo, sme povedali, že aj na priebeh aukcie bude dohľadať ÚRSO a povie, či aukcia bola v poriadku, alebo nebola, a či tie ceny sú potom záväzné.
Na burzu nemohol ísť hocikto. Musel byť obchodník s elektrickou energiou, musel mať na to príslušnú licenciu a skôr, než išiel na burzu, musel mať zmluvy s výrobcom elektriny, s prenosovou sústavou a s distribučkou. Čiže musel to byť seriózny obchodník. Nemohol to byť nejaký pouličný náturista, ktorý sa zrazu prebudil, že dneska by bolo dobré zarobiť napríklad, lebo je voľný trh s energiou, tak idem predávať po domoch - a potom to dopadne tak, ako máme skúsenosti z televízií, že vlastne ľudia preskočia na iné firmy a zistí sa, že nemajú vôbec zabezpečenú energiu.
Čiže my sme zaviazali týchto obchodníkov, že musia mať tieto zmluvy urobené a musia byť registrované. Vtedy bola záruka, že ten obchodník s elektrickou energiou sa bude aj seriózne správať.
Dámy, páni, tieto podmienky všetky, to je § 29, 33 atď., všetky vypadli. Všetko odtiaľ vypadlo, nič tam nie je. Dneska je povedané v zákone, ktorý predkladá ministerstvo hospodárstva, každý sa môže zúčastniť aukcie. Vlastne aukcia už nie je ničím podmienená. Či niekto pôjde cez aukciu, alebo nepôjde, je úplne jedno. Keď si Enel znovu vymyslí dneska aukciu, akú chce, tak už mu štát nemôže ani pozrieť sa a možno sa nemôže prísť ani pozrieť do tej miestnosti, kde tá aukcia bude prebiehať, lebo dneska sme im toto celé uvoľnili, celé sme to zrušili a jednoducho sme povedali, je voľný trh, je liberalizovaný trh a každý má právo sa správať, ako chce.
Áno, to platí tam, kde je konkurencia. Ale liberalizácia v takomto ponímaní nikdy nemôže platiť v sieťových odvetviach. Sieťové odvetvia je špeciálny druh trhu, ktorý musí byť regulovaný, a preto aj Európska komisia zaviedla regulačné úrady, lebo si je sama vedomá, že v prípade sieťových odvetví neexistuje voľná liberalizácia. Môže tam byť konkurencia, ale nemôže to byť úplne len na vôli tohto dodávateľa, lebo vy nemáte fyzicky inú šancu sa k tej energii dostať ako cez vlastníka príslušnej distribučky, prenosovky alebo výrobcu. Bohužiaľ, v energetike rozhoduje fyzika nad ekonomikou. A to si musí každý uvedomiť.
Čiže toto je prípad elektriny.
Prípad plynu. Všetci sa veľmi dobre pamätáte, čiže idem teraz, lebo to je štruktúrované: elektrina, plyn. Všetci si veľmi dobre pamätáte rok 2009, keď nastala plynová kríza. Keď sa úplne zatvorili kohútiky plynu a nedostávali sme nič. Ani kubík cez toto potrubie. Nebola legislatíva pripravená, neboli technické podmienky pripravené, ale to je teraz vedľajšie.
Ale čo bolo podstatné? V zimnom období Slovensko potrebuje na vlastnú spotrebu, to znamená pre priemysel, pre vykurovanie verejnej správy, nemocníc, bytoviek a podobne a pre domácu spotrebu, zhruba 28 mil. kubíkov denne. Na Slovensku existujú zásobníky plynu s celkovou kapacitou asi 2,72 mld. kubíkov. Čiže teoreticky je tu dostatok plynu nato, aby sme vedeli prekonať nejaké obdobie. V roku 2009 vzhľadom na to, že sme nemali celkom až naplnené a dokonca jeden zásobník sme mali v rekonštrukcii, čiže nemali sme tieto množstvá, potrebovali sme vyťažiť alebo dodať do sústavy 28 mil. kubíkov denne. Bohužiaľ, vedeli sme dávať len 21. Jednoducho SPP nám tvrdilo, že viac to nevydá, pokiaľ máme pozerať aspoň na horizont dvoch týždňov, nevieme viac ako 21 mil. kubíkov denne vyťažiť, a preto sa musela zastaviť prevádzka v tisíc najväčších podnikoch, najväčších spracovateľoch na Slovensku. Veľmi dobre si na to pamätáte. A bola veľká obava, či sa vôbec nezastavia aj úrady a verejná správa.
SPP nás klamalo, ale to sme zistili až neskôr. To sme zistili až potom, keď sme pustili ÚRSO a poslali sme ich, lebo nám nesedeli bilancie. Viete, že vtedy sme zasadali dennodenne na krízovom dispečingu, a keď sme si tri-štyri dni začali porovnávať údaje, tak tieto údaje nám prestali sedieť, v zásobníku. Tak sme sa pýtali SPP-ákov, v čom je problém, dávali nám neslané-nemastné odpovede, tak sme tam poslali ÚRSO protizákonne. V tom čase protizákonne sme ich tam poslali: Choďte ich skontrolovať, aký je tam vôbec stav.
Dámy, páni, viete, čo sme zistili? Osem miliónov kubíkov nám naši drahí priatelia a naši strategickí investori predávali do Rakúska. Rakúsko malo pritom plné zásobníky. Osem miliónov kubíkov denne odchádzalo do Rakúska a my sme dostali k dispozícii 21, čiže keby sme z toho dostali 7 mil. kubíkov, nemuseli sme zastaviť fabriky na Slovensku. Priemysel mohol pokračovať naďalej, ako bol rozbehnutý. Toto nám urobili naši drahí strategickí investori, ktorých pozval pán Mikloš s pánom Dzurindom v roku 2002, aby podnikali slávne a neobmedzene na Slovensku. Toto sa udialo, toto sa stalo, toto bol fakt.
Reakcia. Vláda okamžite zareagovala a povedala: A dosť! Za prvé, kto chce obchodovať na trhu s plynom na Slovensku, musí mať desatinu svojej zásoby v zásobníku na Slovensku. To znamená, fyzicky musí byť plyn na Slovensku, lebo vtedy ešte neexistoval reverz. Reverz sme vymysleli asi až po piatich dňoch, technicky sme zrealizovali asi po piatich-šiestich dňoch plynovej krízy. Vtedy sa došlo na to, ako sa dá rýchlo za 24 hodín urobiť reverz. On sa urobil len cez potrubia, že sa otočil tok, to bolo dočasné riešenie, ale stačilo to na tú dobu.
Ďalej sme povedali, že každý predajca musí mať minimálne 30-dňovú zásobu plynu na Slovensku pri úplnom odstavení dodávok plynu na území Slovenskej republiky. To boli férové podmienky voči odberateľom, voči tým, ktorých ste, pán minister, nazvali, že je to v prospech koncového odberateľa. Toto bolo v prospech koncového odberateľa, že bude mať ten koncový odberateľ, či občan, či fabrika, či nemocnica, či škola, bude mať aj pri 30 dňoch odstávky plynu, bude mať naďalej tento plyn k dispozícii, lebo my máme tak vysoké zásoby zemného plynu, že nám umožňujú, a máme ho fyzicky naskladovaný na Slovensku, nám umožňuje aj v čase krízy a už dneska aj pri reverznom toku, vlastne sme mali šancu doteraz, až do tohto zákona, Slovensko malo šancu, že sa už plynová kríza na Slovensku už nikdy nezopakuje. Prijatím tohto zákona sme znovu tam, kde sme boli.
Znovu hrozí, a viete, že tie vzťahy Ukrajina - Rusko znovu sú čudné. Znovu sa môže stať, že aj z technických dôvodov môže vypadnúť plyn. Som zvedavý, čo potom budeme robiť, ako sa budeme škrabať a kto si spomenie, že ministerstvo hospodárstva vyhodilo túto základnú zásadu pre plynárov zo zákona a nikto nevie prečo, a pritom to odôvodňuje, že je to v prospech zákazníka. Nie. To je v prospech SPP. Lebo, samozrejme, SPP má v tých peniazoch uložené prostriedky.
Tam sú ešte ďalšie podmienky pre núdzový stav, kedy rozhoduje ministerstvo hospodárstva. To je znovu vonku. Kedy nemôže rozhodovať vlastník zariadení. Vzhľadom na to, že je núdzový stav, musí nastúpiť štát. Štát musí rozhodnúť. Ako dneska štát rozhodol, že títo, pokiaľ hovoríme o lekároch, že musia nastúpiť do roboty, aj keď sú vo výpovedi alebo majú skončený pracovný pomer. Čiže sú krízové stavy, kedy musí rozhodnúť štát. A bola tam jedna z podmienok, že ministerstvo hospodárstva preberá kompetencie pri núdzovom stave a rozhoduje, čo sa bude uprednostňovať, ktorá dodávka pre ktorého koncového odberateľa. Dneska to tam všetko, dámy, páni, vypadlo a tento zákon zostal neslaný-nemastný voči špecifikám na slovenskom energetickom trhu.
Pri európskych normách existujú dva základné spôsoby, ako sa dostávajú do prostredia členského štátu Európskej únie. Sú smernice a sú riadiace akty, ktoré sa automaticky preberajú bez akéhokoľvek pripomienkovania, a potom sú smernice a nariadenia, ktoré sa implementujú.
Dámy, páni, preto sú tieto dve formy, lebo pri implementácii sa predpokladá, že v tom procese implementácie si štát urobí určité vlastné prispôsobenia týchto európskych smerníc vzhľadom na ekonomickú silu obyvateľstva a historické podmienky, ktoré v tom štáte vznikli. Preto bolo potrebné túto zásadu využiť aj pri vypracovaní zákona o energetike. A keby sme sa držali tejto zásady, verím, že tento zákon by vyzeral inak.
Dámy a páni, nechcem do tohto vnášať politiku. Toto sú praktické veci, ktoré vyzneli v roku 2008 a 2009, keď nastala skutočná kríza v energetike a keď sme sa všetci čudovali, ako máme slabo pripravenú legislatívu.
Ja prosím pána ministra, aby prešiel so svojimi kolegami ešte raz tento zákon, prosím poslancov, ktorí budú vo výboroch prerokovávať tento zákon v druhom čítaní, a takisto aj ostatných poslancov, aby sa na tento zákon pozerali ako občania Slovenskej republiky a aby odložili politické okuliare.
Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán kolega, niekoľkokrát som počas vášho vystúpenia začul svoje meno, tak, hovorím, z toho dôvodu by som chcel zareagovať.
Tento zákon je veľmi dôležitý zákon. Je to doslova zákon roka v oblasti energetiky. Keď som ešte bol na ministerstve hospodárstva, bolo pre nás naozaj veľmi ťažké stíhať všetky časové lehoty, pretože to, čo sme tam našli, nám jednoducho nedovoľovalo nadviazať na nejakú už vykonanú prácu a predložiť veľmi rýchlo kvalitný zákon, ktorý by sme našli niekde v šuflíku pripravený.
Každopádne tak ako aj ja k vášmu návrhu zákona, ktorý ste pri rovnakej téme predložili v prvej polovici tohto roka, som naozaj priniesol 17 zásadných pripomienok a upozornil som doslova na desiatky nedostatkov vašej právnej úpravy. Myslím si, že určite osobne v tejto oblasti privítam diskusiu, naozaj to nie je politická záležitosť, je to veľmi odborná záležitosť, možno azda až na ten boj o toho nominanta na regulačnom úrade, ktorý je nominantom strany SMER.
Tu by som možno upozornil na to, že keď SMER prišiel k vláde, tak jednoducho prišiel, odvolal všetkých ľudí z nezávislého úradu, ktorí tam boli menovaní na presne stanovené obdobie, proste všetkých odvolal, Regulačnú radu vymenil za Radu pre reguláciu, zmenil iba názov a dosadil tam komplet všetkých nových ľudí. To bola doslova noc dlhých nožov.
Nič také sa v tomto zákone dnes nedeje, ale každopádne ja osobne budem s vami veľmi rád diskutovať o vašich pripomienkach k zákonu, pretože je to naozaj veľmi dôležitý zákon. A tu treba politikárčenie odložiť bokom, jednoducho si sadnúť a dohodnúť sa.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne. Pán kolega, hovorili ste o všetkom, len nie o tých 17 podmienkach, čiže ste priznali, že vlastne nie je vecný argument, rozlíšenie medzi tým, čom som predložil vo februári, a tým, čo je predložené teraz. A on nie je, skutočne nie je. Ale ešte raz opakujem, mne to nevadí. Mne to nevadí, nech tie zásady európskej smernice sú tam, len ich bolo treba trošku došpecifikovať. Mne to nevadí.
A nie je pravda, že ste boli v časovom strese. Vy ste trikrát predložili zákon, ktorý ste nazvali implementácia tretieho balíka, trikrát ste to predkladali a trikrát ste riešili - alebo dvakrát a tretíkrát bol pokus - a vždy ste riešili len otázku predsedu ÚRSO. Vykašľali ste sa na celú implementáciu tretieho energetického balíka aj pod vaším vedením, ešte keď ministerstvo bolo. Neriešili ste tento problém, riešili ste len personálne veci na ÚRSO.
A že nebol pripravený zákon? Pán kolega, keby ste sa boli lepšie informovali, bol nový zákon a novela zákona, dve formy boli a - krútite hlavou, ale ešte raz, ten zákon bol pripravený na ITO. Dneska predkladáte ITO, nič viac, nič menej. Akurát, že ste minuli ďalšie prostriedky ministerstva hospodárstva na poradcov, ktorí vám prepísali to, čo tam napísané už bolo.
Ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegovia, kolegyne, nazdávam sa, že môj kolega Ľubomír Jahnátek z vecného hľadiska odborne zdôvodnil, že predloženie zákona o energetike a zákona o regulácii sieťových odvetví je len zakrytý snahou alebo povinnosťou implementovať tretí energetický balíček. Nazdávam sa, že niet o tom pochýb, že je to tak aj vzhľadom na tie tri pokusy, ktoré tu už boli.
Chcem ale zvýrazniť inú stránku a nazdávam sa, že oveľa dôležitejšiu. Dámy a páni, tieto dva zákony v plnej miere zvýrazňujú pozíciu súčasnej vlády v zmysle prijatého zákona č. 356 z tohto roku, ktorým sa dopĺňa Ústava Slovenskej republiky, pretože týmto ústavným zákonom sa výslovne vylučuje pôsobnosť v rozhodovaní o zásadných opatreniach na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky.
Dámy a páni, pod alebo na pozadí toho chaosu, ktorý je okolo zdravotníctva, ja neviem, kauza odpočúvaní a všetkého, je toto jeden z dôležitých momentov, ktorý by nikto z nás, ak sa skutočne reálne chceme pozrieť na celú situáciu, nemal ďalej pustiť, pretože tieto zákony naozaj pod rúškom pokusu transponovať tretí energetický balíček zásadným spôsobom idú zasahovať do riadenia celej spoločnosti. (Ruch v sále.)
Nechcem vás vyrušovať, páni, ale keby ste aj vy mňa nevyrušovali. Ak je to možné... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Bugár, Béla, podpredseda NR SR
Pán poslanec Chren, prosím vás, sadnite si na miesto, môžte potom diskutovať.

Faič, Vladimír, poslanec NR SR
V piatich bodoch by som tieto argumenty zvýraznil:
- Prvý je zmena spôsobu vykonania cenovej regulácie zavedením tzv. korekčného faktora. Hovorím o obidvoch zákonoch, pretože to s tým súvisí, čo spôsobí, a o tom hovoria všetci, enormný nárast cien.
- Je tu ďalej zásadná zmena vplyvu štátu v subjektoch, kde štát vlastnil väčšinový podiel akcií, napr. SPP, samozrejme.
- Závažné obmedzenie nezávislosti úradu.
- Ďalej pri menovaní predsedu absolútna eliminácia úlohy prezidenta.
- Vypadá v piatom bode aj príjem do štátneho rozpočtu tým, že sa zahraničným podnikateľom budú automaticky udeľovať licencie na podnikanie v energetike.
Zopakujem teda svoj argument, a chcem tým zdôvodniť aj svoj návrh, pán spravodajca, nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona v zmysle rokovacieho poriadku, pretože v plnej miere zodpovedá obmedzeniam, ktoré boli prijaté v novele Ústavy Slovenskej republiky. A budeme sa pokúšať urobiť všetko pre to, aby tento zákon alebo obidva zákony prerokované v Národnej rade už neboli, pretože táto vláda nemá už kompetencie na tak zásadné zmeny hospodárskej a sociálnej politiky Slovenskej republiky.
Ďakujem.