28. schôdza

Ja chcem len povedať, že som zhrozená z toho...ako sa tu hlasuje... (Prerušovanie prejavu predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Prosím návrh, pani poslankyňa.

Belousovová Anna, poslankyňa NR SR
... v spolupráci SMER, SDKÚ a HÍD, pretože... (Prerušovanie prejavu predsedajúcim.)

Hrušovský Pavol, predseda NR SR
Pani predsedníčka, návrh...

Belusovová Anna, poslankyňa NR SR
... poslanecký návrh, ktorý som ja podala, je tu už na tretej schôdze stále odsúvaný. Vy zabraňujete ústavnému právu poslancov uplatňovať legislatívne návrhy zákonov a je tu dohoda naprieč politickým spektrom. Ja sa pýtam, poslancov Smeru, SDKÚ a HÍD-u : Vy ste tá väčšina, ktorá o všetkom sa dohodne, vrátane predčasných volieb ? No tak hlasujte boľševici, hlasujte! (Ruch v sále.) Je to tak.

Vzhľadom na to, že včera v médiách zaznelo, že Národná rada chce podať... (Ruch v sále, potlesk.)... takéto trestné oznámenie a myslím si, že to prezentoval riaditeľ Kancelárie Národnej rady a nemyslím si, že to je iba figúrka, ktorá môže niečo hovoriť do vetra. Tak môžem to preformulovať tak, že ho to uznesenie prijmeme z preventívnych dôvodov, aby vás to ani nenapadlo. (Ruch v sále.)

Špecifikoval som body 20 až 76. Ide o všetky poslanecké návrhy.

Vážený pán predsedajúci, vážený pán predseda, vážené poslankyne, poslanci a samozrejme vážení prítomní zástupcovia osôb odkázaných na poskytovanie sociálnych služieb. Dovoľte mi, hneď v úvode povedať... (Ruch v sále.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, panie poslankyne, páni poslanci, vážení prítomní zástupcovia osôb odkázaných na poskytovanie sociálnych služieb a vážení prítomní zástupcovia tretieho sektora. Zdá sa mi, že niektoré praktiky pána ministra Mihála a všetkých podporovateľov jeho návrhov sociálnej genocídy, ktoré dostávajú občanov do sociálnej odkázanosti a biedy, nestačí upozorniť raz, dva razy ale ani opakovať stokrát. Ako by sme boli slepí a hluchí, k reálnym potrebám najbezbrannejších občanov, tých ktorí sú v starobe a chorobe odkázaní na pomoc spoločnosti. Ako by sme sa riadili heslom: "Sýty hladnému nikdy neverí". Akoby sme stratili pamäť, pokiaľ ide o ľudské práva na ochranu dôstojnosti každého človeka.
Aj pán prezident, keď vrátil tento zákon, konštatoval, že sa zhoršuje, že tento zákon zhoršuje životnú úroveň a sociálnu situáciu starších ľudí, ktorí sú odkázaní na poskytovanie sociálnych služieb. Odhliadnuc od toho, že zákonným stanovením minimálnej hranice úhrady za sociálne služby sa bezprecedentne zasahuje do originálnej pôsobnosti orgánov územnej samosprávy, čo je podľa mňa v rozpore, jednak s Ústavou Slovenskej republiky, ako aj s Európskou chartou územných samospráv, tento parlament bez hlbšieho zamyslenia sa nad dôsledkami svojho počinu, bezproblémovo prihlásil a schválil ďalší paškvil z dielne pána ministra Mihála a jeho štátnej tajomníčky.
Namiesto toho, aby vláda riešila systémovo financovanie sociálnych služieb, aby dofinancovala verejné zariadenia sociálnych služieb, aby stanovila napr. aj ekonomicky oprávnené náklady na sociálne služby, aby zvažovala zavedenie systému sociálneho poistenia pre účely sociálnych služieb alebo ustanovenie osobitnej štátnej dávky pre tých, ktorí na úhradu nemajú, vláda, ako je to už pre túto garnitúru príznačné, siaha po najjednoduchšom riešení. Uvalí celé bremeno na občanov, v tomto prípade, akože inak, na najbezbrannejšie skupiny bez perspektívy zlepšiť si svoju situáciu, svoju sociálnu situáciu. Na skupinu občanov, ktorí tu pracovali 40 - 50 rokov, platili dane, vďaka ktorým mohli vládne zoskupenia, vrátane tohto posledného privatizovať majetok, ktorý títo ľudia vytvorili.
Pán minister neplatil 15 rokov odvody sociálneho poistenia, čiže nebol solidárny s týmito ľuďmi a možno ani so svojimi príbuznými a možno ani so svojimi rodičmi, ale napriek tomu mi nedá, aby som neuviedla jeden typický príklad. Zariadenie sociálnych služieb pre deti s ťažkým zdravotným postihnutím, tak ako to pán minister predložil v návrhu novely, ekonomicky oprávnené náklady sa pohybujú až do úrovni 1 200 - 1 400 eur za mesiac. Platenie úhrady zo strany rodičov vo výške schválených 50 %, teda 600 - 700 eur, keby to bývalo prešlo, tak ako to bolo, takáto platba v štvorčlennej rodine za jedno dieťa, vzhľadom na súčasnú sociálnu ekonomickú situáciu, určite nie je únosná.
Brali ste, vážené kolegyne a kolegovia, do úvahy pri schvaľovaní tejto novely, že 65 zamestnancov má príjem do 400 eur mesačne ? Brali ste prosím do úvahy, že za súčasnej 15-percentnej rekordnej nezamestnanosti od roku 2005, jeden z rodičov alebo dokonca obaja nemusia mať prácu? Ale uvediem konkrétny príklad, to, čo ste schválili, vážení poslanci, príklad trojčlenná rodina: matka, otec a dieťa s príjmom 590 eur. Matka na rodičovskom príspevku, otec pracujúci, zarábajúci 400 eur, takáto rodina bude musieť zo svojho 590-eurového príjmu priplácať, možno na svoju starú matku alebo starého otca do zariadenia, pretože ochrana je nedostatočná. Ak niekto povie, prečo ste tu ochranu nedali vyššiu vtedy, keď bola stanovovaná, tá ochrana, zhruba stačila, naviac uvažovalo sa so zvýšením sumy životného minima, ktoré bolo prepočítané a už v roku 2008 prepadalo viac ako 20 eur.
Ak by tieto kroky, ktoré sú koncepčné kroky, boli vykonané a k 1. 1. 2012 sme tu mali novú sociálnu situáciu, novú situáciu v oblasti životného minima, ktoré by bývalo vyššie, tak by aj bola vyššia ochrana týchto ľudí. Ale poviem iný príklad, kto musí platiť, vezmime si napr. dôchodkyňa, pretože dnes v zariadeniach sociálnych služieb máme 80-ročných a starších ľudí, ľudí s najnižšími dôchodkami a ja aj poviem s akými, ale ak títo ľudia majú deti, zvyčajne sú už dôchodcami. Ak dôchodkyňa, ktorá má dôchodok 300 eur, bude musieť doplácať za svojho rodiča. V tejto chvíli sa spýtam, čo sa bude diať, čo nebude platiť, úhradu za svoju strechu nad hlavou alebo sa nebude stravovať, pretože to sú jej základné životné podmienky? Nie je problém, veď sa môžu zadlžiť títo ľudia. Ako sa zadlžia, tak že si predá strechu nad hlavou? Takáto rodina bude na pokraji biedy alebo takáto dôchodkyňa, a to dlhodobe, dovtedy kým bude osoba, ktorej sa poskytuje sociálna služba žiť. Podporili sme teda takýto nehanebný zákon, kde sme si neuvedomili, že pre rodiny v sociálnej biede bude vznikať ročný dlh, ktorý bude samozrejme aj vymáhaný, najneskôr však pri dedičskom konaní. Tzv. ochrana rodičov a detí pred neprimeranou úhradou z príjmu, skutočne, je v súčasnosti nedostatočná.
Po mojom vystúpení vystúpil pán minister Mihál, ktorý povedal že každému musí zostať 38 eur a Tomanová chce, keď som chcela zvýšiť ochranu rodín na dvojnásobok sumy životného minima, Tomanová chce aby neplatili ľudia z 360-eurového dôchodku poplatky. To nie je pravda, ja som vyložene, môj pozmeňujúci návrh smeroval na zvýšenie ochrany tých, ktorí žijú doma, a ktorí nedokážu platiť úhradu na svoje základné životné podmienky garantované ústavou, a vrátane, platiť úhradu za svojho zdravotne postihnutého člena rodiny. Teda rodiny s prítomnosťou zdravotne postihnutého člena budú dlhodobo zotrvávať v postavení dlžníka a dlhodobo ich tlačíme do stavu biedy.
V protiklade je napr. úhrada v detských domovoch, do detských domovoch sú umiestňované deti na základe nezodpovednosti vlastných rodičov. Úhrada je oveľa, oveľa nižšia, ako v prípade umiestnenia dieťaťa so zdravotným postihnutím v zariadení sociálnych služieb. No, ďakujem veľmi pekne, za takúto štátnu sociálnu politiku. Včera som si mohla vypočuť, a síce už len z prepisu sa dozvedieť, pretože pán minister Mihál bol pozvaný do zariadenia pre seniorov Pri kríži v Bratislave, následne však vyhodil von pozvánku a išiel do zariadenia do Senecia, a neprišiel teda do zariadenia Pri kríži, ale hovoril o 700-eurových dôchodkoch.
Vážené dámy, vážení páni, keď hovoríme o priemernom dôchodku, ktorý sa dnes pohybuje okolo 360 eur, ja vám poviem, aká je realita, a hovorím o údajoch k 31. 12. 2010, lebo k 31. 12. 2011 ešte nie sú definitívne čísla. Do 350 eur má počet občanov, teda percento ktoré je zo starobných dôchodcov 65,25 % ľudí, príjem dôchodku do 350 eur, teda v tejto sume a nižší 65 % občanov. Pán minister tu včera spomínal 700-eurové dôchodky. Ľudia ktorí majú dôchodok od, a teraz poviem, od 515 eur vyššie, aby bolo úplne jasné, je to 4,32 %, toľko ľudí má vyššie dôchodky. Ak si vezmete že poberateľov starobných dôchodkov je 913-tisíc zhruba, ak si vezmete že okolo 190-tisíc poberateľov je dôchodkov, ktorí poberajú invalidný dôchodok, ak si vezmete priemerné priemerné výšky týchto dôchodkov, ak si vezmete skutočnosť, že ženy majú takmer o 50 eur nižší dôchodok ako muži, že sa dožívajú o 7 rokov dlhšieho veku ako muži, čiže máme tu feminizovanú starobu a chudobnú starobu, tak neviem o čom máme hovoriť.
Ak si vezmete, že v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré som, dá sa povedať, v prevažnej miere, prešla skoro všetky v priebehu uplynulých dvoch mesiacoch, musím povedať, že ľudia s najnižšími dôchodkami žijúcimi v týchto zariadeniach sú dnes 80-roční a starší ľudia. Aby ste mali predstavu, aká je výška dôchodku ľudí, ktorí odišli do dôchodku po roku 1970, je to 243,2 eura, čiže je to priemerný dôchodok. Dôchodcov, ktorí odchádzali do dôchodku po roku 1971 do roku 1975 247,2 eura a po roku 1981 až do roku 1988 je to 286,5 eura, hovorím o ľuďoch s mimoriadne nízkymi dôchodkami. Samozrejme rok 2004, vrátane reformy vyletel veľmi vysoko, 417,6 % priemerný dôchodok a samozrejme, korekčné opatrenia, ktoré nasledovali v tých 17 novelách do roku 2006 znamenali zníženie na 353 eura v roku 2005, dobre. Toľko k výškam dôchodkov.
Určite by si starší ľudia, ktorí majú nízke dôchodky, a hovorím o tých 247-eurových v priemere a nižších dôchodkoch, zaslúžili, aby im zostalo viac ako 37 eur 96 centov pri dlhodobom pobyte, ktorý majú garantovaný. A dotkneme sa trochu o tom, o čom je tých 37 eur 96 centov. Prišla som do Nového mesta do zariadenia pre seniorov, kde povedia, ale my si z toho nemôžeme kúpiť ani lieky. Jedno vyšetrenie za osteoporózu nás stojí 20 eur, jedna návšteva a jeden röntgen nás stojí 6 - 8 eur, záleží od toho, ktorý je, a keď nás musí sprevádzať, pretože prihlásila sa jedna pani a povedala: "Mám sklerózu multiplex, som úplne imobilná, nepohnem rukami, nohami a doprovod ma stojí so sestričkou z daného zariadenia 10 eur." Ja sa spýtam, kde sú peniaze na lieky, ktoré sa šplhajú do výšky 80 eur? Pán minister Mihál osobne navštívil zariadenie pre zdravotne postihnuté, teda deti, kde sú aj dospelí, Adamovské Kochanovce, kde sú ľudia s duševnými poruchami a poruchami správania. Ste tu mnohí lekári, viete aké sú doplatky na duševné poruchy a poruchy správania, bez problémov sa pohybujú 80 eur a viac ako 100 eur. Pri zostatku 37 eur im nezostane, keď potrebujú vyšetrenia, nedaj Boh, keď musia volať lekára, aby prišiel do zariadenia, pretože máme do činenia s ľuďmi s duševnými poruchami, poplatok 20 eur, tým ľuďom nezostane ani len na špeciálny zdravotnícky materiál, ktorým sú plienky, podložky, kondómy pre mužov a pod. Vážení, toto naozaj sme chceli, toto sme chceli schváliť? Myslím si, že máme čo robiť, aby sme napravili túto chybu a že sa všetci môžete zamyslieť nad tým, a takýto zákon, ako tu bol, odmietnuť.
Vážené dámy, vážení páni, takéto zvýšenie úhrady za sociálne služby v zariadeniach sociálnych služieb pre ľudí, odkázaných na pomoc iných a pre ľudí, ktorí dovŕšili dôchodkový vek, absolútne popiera základnú požiadavku, obsiahnutú v zákone o sociálnych službách, a to požiadavku zabezpečenia primeranej dostupnosti sociálnych služieb zodpovedajúcej, samozrejme, príjmom a majetkovej úrovni odkázaných občanov a ich rodín. Nezaplatenie úhrady, vzhľadom na právnu ochranu zostatku po príjmu, po zaplatení úhrady, dostali dotknuté osoby do úlohy celoživotných dlžníkov, ako som povedala a donúti žiť rodiny s prítomnosťou člena s takýmto postihnutím celoživotne na úrovni životného minima, ktoré dnes povedzme si, lebo 1,3-násobok sumy životného minima dnes asi zodpovedá reálnej sume životného minima.
Toto reálne vyvoláva riziko nezabezpečenia potrebnej pomoci ľuďom, ktorí sú na to odkázaní pri zabezpečovaní vitálnych potrieb. Tí, ktorí sa nedokážu teda postarať sami o seba, o svoju domácnosť, nedokážu chrániť svoje práva, právom chránené záujmy.
Vážené panie poslankyne a poslanci, ako chcete naložiť s týmito ľuďmi, ktorí sú odkázaní na pomoc inej osobe a sú celoživotné odkázaní na takúto pomoc? Necháte ich pomaly a nedôstojne bez pomoci zomierať? Chcete zaviesť eutanáziu? S kým a akú solidaritu, prejavuje strana, ktorá toto vznešené slovo tak pošpinila, že si ho pri svojej nehumánnej a priam genocídnej politike, dala do svojho názvu. Nedá mi neporovnať príklad uvedený v médiách pánom doktorom Martinom Halásom, zacitujem vám ho: "Ročne nás starostlivosť o väzňov stojí 150 mil. eur alebo 4 mld. 500 mil. korún. Väzni sa na tejto čiastke nepodieľajú vôbec. Ani ich rodiny. Ale od seniorov, od tých, ktorí tu pracovali 40 - 50 rokov, platili dane, vďaka ktorým tu mohli vládne zoskupenia privatizovať, od týchto ľudí chceme, aby platili minimálne polovicu oprávnených ekonomických nákladov, ktoré sami ovplyvniť nemôžu, pretože nie všetky zariadenia sociálnych služieb majú rovnakú technickú úroveň, nie všetky sú zateplené, nie všetky majú vyregulovaný tepelný systém a pod. Teda minimálne 500 eur mesačne od sociálne odkázaných a ich rodiny. Pýtam sa preto, aj pána Mihála, ako podpredsedu vlády: seniori a zdravotne ťažko postihnutí sú druhoradejší občania ako väzni?" Toľko na koniec citátu.
Ak ľudia dali v minulosti bývalému ministrovi Kaníkovi taký veľmi nepekný prívlastok, tak ja vám a všetkým vašim podporovateľom dávam, pán minister Mihál, prívlastok a titul GSDr. (Genocidae Senectutate Doctor). Určite viete po slovensky, čo to znamená. Inak nemôžem nazvať toho, kto si trúfa presadiť zákon, ktorý dostáva do permanentného stavu hmotnej i sociálnej núdze, nielen starších ľudí a chorých ľudí, ale aj ich rodiny.
Bez akejkoľvek nádeje na zlepšenie sociálnej situácie, dokonca do zadĺženia až za hrob. Vy v snahe nahrabať čo najviac peňazí pre vaše spriaznené neziskovky, neváhate siahnuť po opatreniach, ktoré zabránia desiatkam tisícov starších ľudí a zdravotne postihnutých, odkázaných na sociálnu pomoc, prístup k tejto službe a necháte ich napospas osudu. V lepšom prípade im umožníte pobyt v zariadení sociálnych služieb, avšak za cenu absolútnej chudoby a nedôstojného života celej rodiny. Veľkoryso sa chválite v médiách a v predvolebných kampaniach, veď im ponechávame 38 eur. Načo? Na poplatky za zdravotnú starostlivosť, ktorú by mali mať bezplatnú? Uvažovali ste niekedy, čo si asi za tieto peniaze môžu kúpiť a keď ju musia zaplatiť za zdravotnú starostlivosť a nezostane im na lieky, aký je ich zdravotný stav? A že si nemôžu kúpiť ani jedny noviny mesačne a nemôžu si kúpiť ani jednu čokoládu, pomaranč, jablko? Takto sme sa chceli dostať ďaleko? Beriete vôbec do úvahy, že takmer všetci, ktorí sú na sociálnu pomoc v zariadení odkázaní, si musia kupovať ešte lieky, špeciálny zdravotnícky materiál a zvláštne indikované lieky? Zistili ste aké náklady majú na lieky títo ľudia? Či im tých 37 eur 96 centov stačí, vykonali ste skutočnú serióznu analýzu, ako to v jednotlivých zariadeniach sociálnych služieb je? Akú majú dostupnú zdravotnú starostlivosť, kde a za čo platia? Nie. Máte približnú predstavu o tom, čo vyžaduje starostlivosť o ľudí s duševnými poruchami a poruchami správania? Viete aké sú následky týchto ľudí, keď tieto liečivá, psychofarmaká neberú? Jednoznačne, pri nebratí liekov dochádza k recidíve ich duševnej poruchy, zhoršeniu zdravotného stavu. Znovu idú do nemocníc, opakovane a opakovane na preliečenie, preliečenie trvá aj niekoľko mesiacov. Čo je ďaleko nákladnejšie ako to, keby mali dostupné lieky a mohli ich využívať. Viete dnes koľko stoja lieky na diabetes alebo pri onkologických ochoreniach, či na epilepsiu, alebo srdcovo-cievne ochorenia ? Čo na to hovorí váš pán kolega minister zdravotníctva, jemu nevadí, že títo ľudia nemajú prístup k liečivám? Alebo sa všetci riadite doktrínou bývalého ministra Zajaca, že "starším ľudom už netreba poskytovať liečbu, nanajvýš symptomatickú, lebo sú ekonomicky neefektívni a navyše kompletná liečba im bola poskytnutá v mladosti". Toto prosím, je citácia z dokumentu, ktorý mala prerokovať vláda a Národná rada.
Ste naozaj presvedčený, že ľudia v zariadení sociálnych služieb nemajú už právo aspoň z času na čas navštíviť kino, divadlo, kúpiť si knihu, obľúbený časopis, noviny, alebo nebodaj nejaké cédečko, že vstupom do zariadenia sa končí ich právo na dôstojný život? Odkiaľ berieme, prosím, drzosť upierať týmto ľuďom, ktorí tu celý život pracovali a títo ľudia v priemere 43,8 roka platili dane a prečo im teda upierame právo na dôstojnú starobu.? Vy, ktorý ste desiatky rokov ošklbávali tento štát o dane a odvody. Vy, ktorý ste sa popri minimalizácii vašich daní a neplatení odvodov, verejne chválili, že vy veru musíte mať, pán minister, na jediný deň príjem 400 - 600 eur. Je hanba pozrieť sa do očí týmto ľudom, ktorým ste veľkoryso, v tejto situácii pri zvýšení platby, vyčlenili 38 eur na celý mesiac. Viete povedať, pán minister, ako majú ľudia odkázaní na službu v dennom stacionári garantovaných 38 eur?
Platiť popri 50-percentnej úhrade za sociálnu službu ešte aj náklady vo svojom vlastnom byte, náklady na večeru? Viete vôbec o tom aj vy, vážené dámy poslankyne a páni poslanci, že títo ľudia sa odhlasujú z druhého jedla, berú často len jeden obed, a to preto, aby im zostali nejaké prostriedky, na to, aby si mohli kúpiť liečivá a lieky. Naozaj si myslíte, že rodiny seniorov a zdravotne postihnutí sú výpalníci, ktorí berú svojim starším ľuďom ich príjmy? Skúste sa na to pozrieť a povedať, to, čo povedala hovorkyňa ministra práce 8. decembra, že starší ľudia v zariadeniach sociálnych služieb nepotrebujú peniaze, lebo im ich berú rodinní príslušníci, svedčí o tom, že v živote žiadne zariadenie nenavštívila, a ak navštívila, nikdy sa nezaujímala, aký život tam tí ľudia žijú.
Alebo, a myslím si, že naozaj v tomto prípade, a odcitujem názor pána Halása, že vám pri tomto návrhu zákona ide len o to, aby ste dostali vytúžených 40 miliónov eur dotáciu pre vami spriatelených neverejných poskytovateľov? A že všetko ostatné bolo iba zásterkou a naoko snahou odbremeniť poskytovateľov a prihrať im 40-miliónovú dotáciu. A bremeno naložiť sociálne odkázaným a ich rodinách. Dovoľte teda citovať z listu pána Halása: "Pozrime sa, pán Mihál, komu, akým typom zariadení pomohla vaša minuloročná dotácia pre zariadenia sociálnych služieb v zmysle uznesenia vlády 485 z roku 2011 z júla 2011 vo výške 8 591 653 eur. Z dotácie bola poskytnutá suma 4 806 648 eur, 237 vybraným neverejným poskytovateľom." Medzi vybrané neziskovky patrili a nebudem ich ani citovať, ale poviem táto neziskovka dostala 28 784 eur pre 8 prijímateľov sociálnych služieb. V priemere 600 eur na jedného prijímateľa mesačne. Pritom tento neverejný poskytovateľ, samozrejme, dostáva finančný príspevok na prijímateľa a finančný príspevok na prevádzku aj od vyššieho územného celku za prijímateľov v pôsobnosti daného kraja. Mohli by sme hovoriť aj o ďalšej neziskovke, ktorá získala finančný príspevok 88 456 eur pre 20 prijímateľov poskytovaných služieb, čo je mesačne 737 eur na jedného prijímateľa. Ale, v tejto chvíli musím povedať jedno, poznáme veľmi dobrých aj neverejných poskytovateľov, ktorí urobia pre svojich ľudí, čo len vládzu. Poskytujú priam na kolene služby a pomaly by som povedala, že do zariadenia nosia svoje vlastne peniaze, len aby prežili. Ale prepáčte zastávam jeden názor a je mi veľmi ľúto, ale vyslovím ho tu, ak by týmto neverejným poskytovateľom záležalo na klientoch a záležalo na starších ľudí, nemôžu súhlasiť s takto predloženým návrhom zákona.
Je mi trápne neustále pripomínať, že dostupnosť sociálnych služieb je garantovaná európskymi medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, či už ide o Chartu základných práv Európskej únie, alebo revidovanú Európsku sociálnu chartu. Zabudli sme páni poslanci na tieto dokumenty a preto si dovolím pripomenúť, že Preambula Charty základných práv Európskej únie akcentuje, že únia je založená na nedeliteľných a univerzálnych hodnotách ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity, je založená na zásadách demokracie a právneho štátu, že do stredobodu svojej činnosti stavia človeka, teda nie firmy nie neziskovky, ale človeka. Ďalej sa v charte, v článku 25 píše, že únia uznáva a rešpektuje právo starších osob na dôstojný a nezávislý život, na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote. V článku 35 únia uznáva a rešpektuje právo na sociálne služby, ktorými sa zabezpečuje ochrana v prípade choroby, závislosti, alebo vysokého veku. Články 52 a 54 hovoria, že akékoľvek obmedzenie výkonu práv a slobôd uznaných v tejto charte, musí rešpektovať podstatu týchto práv a slobôd. Za predpokladu dodržiavania zásady proporcionality, možno tieto práva a slobody obmedziť len vtedy, ak je to nevyhnutné a skutočne to zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. Vnútroštátne právne predpisy a prax sa musia zohľadniť v plnej miere, tak ako je to vymedzené v tejto charte. Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že obmedzuje, alebo poškodzuje ľudské práva a základné slobody, uznané v rámci príslušného rozsahu ich pôsobnosti. Právom únie, medzinárodným právom a medzinárodnými zmluvami, ktorých zmluvnou stranou je únia, alebo všetky členské štáty, a najmä európskym Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj ústavami členských štátov. Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že zahŕňa právo vyvíjať činnosť alebo dopúšťať sa činov, zameraných na poškodenie práv a slobôd uznaných v tejto charte. Žiadne ustanovenie tejto charty sa nesmie vykladať tak, že zahŕňa právo vyvíjať činnosť, alebo dopúšťať sa činov zameraných na poškodenie práv a slobôd uznaných v tejto charte. Obdobným spôsobom garantuje prístup každému, kto je na to odkázaný, k sociálnym službách, Európska sociálna charta.
Ak vás teda nezaujíma osud odkázaných na sociálne služby, tie stovky tisíc ľudí a ich rodinných príslušníkov, ktoré na ne nebudú mať, a ktorých uvrhnete do biedy, pýtam sa vás z iného hľadiska, ako sa chcete, páni poslanci, a panie poslankyne, vysporiadať s týmito záväzkami, vy sa necítite byť nimi viazaní ? Ako chce pán minister Mihál čeliť kritikám medzinárodných inštitúcii ohľadne neplnenia uvedených medzinárodných záväzkov? Alebo sa riadime heslom po nás potopa? Alebo budete aj z tohto dôvodu zvažovať výstupy z Európskej únie, tak ako je to v prípade Medzinárodnej organizácie práce, je v súvislosti s vašim porušovaním záväzkov medzinárodných zmlúv, čeliac medzinárodnej kritike, ste prejavili, pán minister, úmysel vystúpiť z tejto organizácie?
V súvislosti s prerokúvaným zákonom, a právom vráteným pánom prezidentom, sa mi natíska otázka známej reči rímskeho senátora k nespratníkovi Catilinovi: "Quem ad finem sese effrenata iactabit audacia?" Určite viete o čom hovorím.
Vážené dámy a páni, aj keď pán prezident navrhol zmeniť len ustanovenia týkajúce sa retroaktivity zákona, aj keby ste akcentovali pripomienky pána prezidenta, za tento zákon ja nikdy hlasovať nebudem. Zákon v tejto podobe poškodí ľudí, o ktorých priazeň sa v tejto chvíli uchádzate. Poškodzuje tých najslabších, ktorí najviac potrebujú starostlivosť a pozornosť spoločnosti, pretože sa im zamedzuje dostupnosť k sociálnym službám v situácii, kedy sú na tieto služby bytostne odkázaní. Uvrhne do biedy a do životného zadlženia aj rodiny ľudí odkázaných na sociálnu službu. Rapídne zníži sociálnu situáciu aj rodín, ktoré by bez tohto zákona možno nikdy neboli v biede. Zasahujeme do originálnych pôsobností orgánov územnej samosprávy. Niet preto jediného dôvodu, prečo by sme za takýto hlas, zákon mali hlasovať. Obraciam sa na vás všetkých, kolegyne a kolegovia, ktorí máte aspoň trochu slušnosti a zodpovednosti voči občanom, ktorých vyznávate hodnoty ľudských práv, na ktorých je postavená sociálna, humánna kultúra Európy, hodnoty z ktorých vychádza aj sociálna náuka katolíckej cirkvi, aby ste za tento návrh nehlasovali.
Dámy, páni, týmto by som asi mala skončiť, ale predsa len neskončím, a to z toho dôvodu, že pred Vianocami sme sa stretli s materiálom ktorý neschválila vláda, a teda ktorý nie neschválila, ale neprerokovala vláda, to boli projekty, ktoré navrhlo ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Projekty, ktoré, kde za 18 mesiacov neboli schopní pohnúť sa s čerpaním Európskeho sociálneho fondu, kde vlastne jedinými výsledkami práce boli komentované lži a nepravdy na úseku Európskeho sociálneho fondu. Ale nedá mi, aby som nespomenula, niektoré zo zákonov, pardon, niektoré z projektov, ktoré ministerstvo práce teraz na koniec obdobia vypotilo a ktoré skutočne naháňa, aby boli realizované. Budem hovoriť o národnom projekte a súvisí to so sociálnymi službami, zvýšenie dostupnosti opatrovateľskej služby prostredníctvom poukážok, celkový rozpočet projektu, nemalá suma, iba 49 890 000, v slovenských korunách bývalých 1,5 miliardy. I na tri roky skutočne ide o veľmi vysoký objem prostriedkov. Zameranie projektu je vydávanie poukážok na poskytovanie opatrovateľskej služby. Problémové časti v projekte, aby ste mali predstavu, dochádza ku diskriminácii časti klientov, oprávnených na prijímanie opatrovateľskej služby v súlade so zákonom o sociálnych službách, pretože si môžu zakúpiť poukážky iba občania obyvatelia miest a obcí starší ako 62 rokov. Pritom opatrovateľská služba podľa zákona 448 o sociálnych službách je určená pre ďaleko širší okruh prijímateľov, ako ohraničuje projekt. Akoby projekt bol určený pre klientsky napojené opatrovateľské agentúry, pretože opatrovateľskú službu môže vykonávať iba firma, ktorá má minimálne 5 zamestnancov, ktorí vykonávajú opatrovateľské služby. Do projektu sa nemôžu zapojiť opatrovateľky, samostatne zárobkovo činné osoby, resp. zamestnávatelia s nižším počtom pracovníkov. Samozrejme tento projekt je v nesmierne náročný na administratívne zabezpečenie na úrovni obce i mesta.
Cena jednej poukážky za opatrovateľskú službu je 6,90 eur, z čoho má poberateľ, teda klient zaplatiť 1,40 eur na hodinu. Koľko klientov si bude môcť dovoliť, teda prijímať takúto službu, keď pri potrebe denného poskytovania opatrovateľskej služby v rozsahu 8 hodín bude musieť zaplatiť 11,2 eur a po tridsiatich dňoch v mesiaci ho bude stáť opatrovateľská služba 336 eur. Počujete dobre. Pýtam sa, koľko seniorov si bude môcť dovoliť využiť túto službu, keď priemerná výška starobného dôchodku je okolo 360 eur?
Dnes v obciach a mestách, ktorým patrí do kompetencie vykonávanie alebo zabezpečovanie opatrovateľskej služby, poskytujú túto službu pre klientov finančne výhodnejšie, ako je navrhnuté v projekte. Ceny sa v niektorých obciach pohybujú na úrovni 60 centov na hodinu. Keďže je to spolufinancované z Európskeho sociálneho fondu, v rozpočte operačného programu zamestnanosť a sociálna inklúzia vôbec nemáme rozpočtované žiadne súkromné zdroje. Čo je opäť dôkazom neodbornosti ministerstva práce, sociálnych vec a rodiny. V neposlednom rade treba poukázať na fakt, že to bude znamenať aj zvýšené výdavky a poplatky pre emitenta poukážok vo výške 700 000 eur. Maličký obchodík pre vybranú skupinu. Poplatok emitenta za jednu poukážku je 10 centov, tak ako to majú v projekte zapísané emitentom poukážok bude, už dnes vieme povedať, bez verejného obstarávania, uverejnené Sodexo. V projekte sú spochybniteľné údaje o počte nových pracovných miest alebo o počte udržaných pracovných miest. Hovorí sa o 3 690 miestach. Je to vytvorených novo 3 690 miest alebo udržaných? Tak ako je projekt rozpočtovaný, nie je v súlade so systémom finančného riadenia štrukturálnych fondov Kohézneho fondu. Je narušená všeobecne dohodnutá miera spolufinancovania medzi Európskym sociálnym fondom a verejnými zdrojmi. Nikdy nebolo, aby sa mestá a obce spadajúce do ciele konvergencie, teda celá Slovenská republika okrem Bratislavského kraja, podieľali na realizácii projektu 36 percentami. Pri čerpaní ESF je spravidla 5 % z oprávnených nákladov rozpočtu a teda nie je vôbec pravda, že projekt je financovaný pomerom 85 % zo zdrojov ESF a 15 % zo štátneho rozpočtu, tak ako informujete na vašej internetovej stránke pod názvom "Zvýšenie dostupnosti opatrovateľskej služby prostredníctvom poukážok". Ministerstvo práce a jeho zamestnanci zavádzajú nielen odbornú verejnosť a Európsku komisiu, ale v konečnom dôsledku aj sami seba, a to len preto, aby sa vytvoril priestor na ľahký prístup peňazí pre vybranú skupinu organizácií tretieho sektora, ktorá sa na príprave projektu podieľala. A treba povedať, aj samotný ZMOS, hoci je s týmto projektom oboznámený a v mesiaci októbri alebo novembri bol predstavený pani Wolekovou, ktorá tiež pracuje v známej agentúre tretieho sektora, odmieta tento projekt z dôvodov financovania. Finančná náročnosť na projekt - obec, mesto musí na jeden poukaz prispievať zhruba 2,5 eurami, lebo obec ho musí emitenta kúpiť za 3,90 a klientovi predávať za 1,40. Ďalším dôvodom je, samozrejme, zvýšená administratívna záťaž.
Nestačí takýto projekt z oblasti sociálnych služieb, ale je tu aj ďalší národný projekt Štipendijný fond, ktorý plánujete vytvoriť na úhradu zahraničných stáži pre analytických pracovníkov štátnej správy, verejnej správa a tretieho sektora. Rozpočet projektu stanovený na 2 mil. eur pre 100 stážistov, ktorí sú pôjdu zvyšovať odbornosť na zahraničné univerzity, 20 000 eur nás bude stáť štipendium pre jedného pracovníka štátnej, verejnej správy. Je to skutočne, podľa vás, správne, aby štát zaplatil 25 000 eur štipendium pracovníkom v treťom sektore? Okrem toho v rozpočte budeme platiť niekoľko zahraničných expertov, ktorí si budú na hodinu účtovať 1 000 eur? A čo tých 5, 6 a 7 eur, stanovené v metodickom pokyne ministerstva práce pre našich ľudí? Samozrejme, k tomu budú pre toho zahraničného experta platiť aj cestovné náklady. Tento projekt je v rozpore s pravidlami a účelom, na ktorý je Európsky sociálny fond určený. Na jednej strane škrtáte výdavky na aktívne opatrenia na trhu práce, čím zavádzate antisociálnu politiku pri podpore uľahčovania vstupu na trh práce nezamestnaným. Na druhej strane chcete za ľudí platiť 20 000 zahraničné štipendiá.
Takto by som mohla pokračovať aj v ďalších projektoch. Napríklad projekt "Podpora zvyšovania profesionality výkonu a rozvoja ľudských zdrojov v oblasti výkonu v oblasti služieb sociálnej inklúzie pre štátnu správu a samosprávu", ale osobitne zaujímavým a mimoriadne zaujímavým, je projekt, a ja si ho dovolím odcitovať: projekt "Program revitalizácie krajiny a integrovaného manažmentu povodí", ktorý zahŕňa protipovodňové opatrenia, toľko proklamované, odôvodňované, chválené.
Vážené dámy, vážení páni, tento projekt zahŕňa niekoľko veľmi vážnych porušení zákona. Okrem toho, že zahŕňa porušenia o verejnom obstarávaní, okrem toho, že sa na ňom nezúčastňujú odborníci, máme zistenie, že realizácia programu bola vykonávaná aj v územiach patriacich do siete Nature 2000. V takomto prípade mali byť projekty posudzované v zmysle zákona č. 543. Môžem konštatovať, že obdobie, ktoré mali obce uzatvorené dohody s úradmi práce na vytvorenie krátkodobých pracovných miest na šesť kalendárnych mesiacov, nie sú v časovom súlade so zmluvami o dielo, kedy sa mali vykonať protipovodňové opatrenia. Mali by ste vidieť a možno, že veľmi skoro uvidíte, aké protipovodňové opatrenia za obrovské milióny vykonané boli. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Vážený pán podpredseda, pani poslankyňa Tomanová presne popísala, čo je za zákon, ktorý sme tu prijali. Je to jeden z najhorších zákonov v sociálnej oblasti, z hľadiska dôchodkov bol zlý zákon, z hľadiska 461, z hľadiska sociálnych služieb. Som presvedčený, že nová vláda tento zákon musí zmeniť, pretože tento zákon nemá nič dočinenia so starými ľuďmi, ktorí sú na túto podporu, ktorí túto časť života chcú prežiť v sociálnych domovoch, ale aj deti. Tento zákon ožobračuje ľudí, čiže tento zákon nemá v civilizovanom štáte čo robiť. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som určite podporila svoju kolegyňu Vierku Tomanovú, a to v tom, že jednak tento zákon je obrovským zásahom do kompetencií samospráv, pretože, spomeniem aj čo sa týka zákonnej formy, ale spomeniem aj obsahovú, pretože ekonomické oprávnené náklady sú v rámci každých krajov rôzne. Čiže každý kraj a každé mesto si tieto náklady môže určovať, pretože aj ľudia sú rozdielne, majú príjmy a dôchodky, či je to už vo východoslovenskom kraji, stredoslovenskom kraji a práve preto sú tieto kompetencie ponechané na samosprávu, aby vedeli ohodnotiť, kde ako ľudia na tom finančne sú, a kde a ako má pomôcť jednoducho týmto občanom samospráva.
Takisto, si myslím, že je to taký trošku prehľadný pokus o privatizáciu sociálnych služieb, tak ako sa to snažili urobiť v zdravotníctve. Sú to postupné kroky práve k privatizovaniu staroby.
A čo sa týka zásahu samospráv, pretože som primátorka, poviem to na rovinu, v tomto parlamente, ja som tu síce druhé volebné nedokončené, ale ani predtým, takto hrubo zasahovať do kompetencií samospráv cez ministrov, cez zákonov to nemá obdobu, to nemá obdobu, aby jednoducho rôznymi zákonmi sa vôbec nezohľadňovalo, čo sa deje v regiónoch, ale jednoducho natvrdo sa prijali nejaké zásady, a to nielen v tomto zákone, ale v zákone o daniach, kde jednoducho, pán minister Mikloš zoberie mestám a obciam peniaze a dá, aby im primátori museli zvyšovať dane a jednoducho to nechá na mestách a obciach a povieme si, áno, znížime rozdiely medzi podnikateľmi, znížime medzi ľuďmi, ktorí platia za svoje domy, za svoje byty a zákonom im dáme, že, teda samosprávy musia zvyšovať takisto dane občanom. Ja si myslím, že takéto zásahy sú na samospráve. Sú tam volení primátori, starostovia, ktorých volia ľudia a nie, aby pán minister, ktorý je politicky volený si jednoducho zasadol a všetkým poslancom a starostom rozkázal, že musia ľuďom zvýšiť dane. Asi o tomto je aj celá novela. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem veľmi pekne. Vážená pani kolegyňa, neviem, kto vám písal váš príhovor. Najviac mi to pripomenulo Manifest Marxov a Engelsov komunistickej strany, tam sa tiež píše, že svet obchádza strašidlo. Dovoľte mi len, ako vyvrátiť v podstate v dvoch vetách všetko, na čo ste upozorňovali a jednoducho ochrana príjmu zostáva zachovaná. Tento zákon úplne jednoznačne stanovuje, že tí, ktorí sú najviac odkázaní v starobe, o tých bude postarané. Je tam zabezpečená ochrana príjmu a naopak, tí, ktorí majú nejaký majetok, nejaký majetok nadobudli, predali, sa musia spolupodieľať na nákladoch, a tak je to sociálne spravodlivé. Veď, preboha, tak je to aj ľavicové. To by mal podporovať aj SMER, keby bol skutočnou ľavicovou stranou.
No a, nechopil som celkom tú druhú časť vášho vystúpenia o tých jednotlivých projektoch, pretože bola v podstate aj v rozpore s rokovacím poriadkom, keďže bola úplne od veci a nejednala sa, a netýkala sa prerokovaného bodu. Len mi pripomeňte, pani bývalá ministerka, tie projekty, o ktorých ste hovorili, to boli tie projekty, kde ste si v rozpore so zákonom s vašou pani bývalou štátnou tajomníčkou vyplácali tie 10 000 odmeny v eurách a tak ste zachraňovali sociálne odkázaných? Alebo to boli tie projekty, kde ste zadotovali desiatkami tisíc rakúskych klientov súkromného centra vašej priateľky s jej polohovateľnými posteľami. Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Ja chcem, naopak, zdôrazniť, že pani Tomanová, ako dlhoročná skúsená pracovníčka, ktorá prešla všetky stupne v sociálnej oblasti a myslím si, že má asi z nás všetkých najviac skúsenosti, sa k tomu, aj najväčšie odborné skúsenosti, sa k tomu vyjadriť. Vyjadrila v tomto zákone to, že vlastne nám rastie sociálne, zase najslabšia skupina našich obyvateľov, kde sa stupňuje sociálne riziko týchto našich dôchodcov, aby dôstojne dožili svoju starobu. Ak budeme vychádzať z faktu, ktorý tu ona spomenula, ktorý je nám všetkým jasný, že máme okolo 65 % dôchodcov s nízkymi príjmami okolo 350 eur, tak si neviem predstaviť z čoho majú uhradiť tých 50 % z nákladov sociálnych služieb, keď už vieme, že teraz im prispievajú, mnohým z nich, deti, ich blízki príbuzní. A vôbec nehovorím o kategórii občanov, dôchodcov so zdravotným ťažkým postihnutím.
Myslím, že by sme si všetci mali klásť otázku, čo budú robiť občania, ak na úhradu týchto služieb nebudú mať finančné prostriedky, lebo nám bude permanentne rásť stav zadlžovania týchto rodín? Skutočne nám ide o to, aby sme už dopredu stanovili, že určité sociálne skupiny nebudú mať možnosť vôbec požiadať o tieto sociálne služby?

Ďakujem za slovo. Vážená pani poslankyňa, no, skutočne v 21. storočí a v takom obrovskom technickom boome, a po 30. rokoch neuveriteľného vývoja v západnej Európe od toho 50. do 80. - 85., kde spoločnosť dospela k vysokému vnímaniu empatie solidarity, že kam sa až dostávame, že začíname hovoriť úplne vážne o genocíde, keď počuť aj v tomto parlamente prejavy, ale demonštrovaného sociálneho cynizmu. Demonštrovaného sociálneho cynizmu. Vážené kolegyne, kolegovia, to čo tu predvádza pán minister, to v tomto je len malý drobný rozmer k dôchodcom, k najmenej schopným brániť sa. Máme situáciu dneska, a mám tú skúsenosť veľmi čerstvú z mojej rodnej dediny, kde sa mi ľudia sťažujú, že nastala situácia, kde tri - štyri dni pred tými sociálnymi dávkami a podobne, ľudia hladujú. Hlad sa vkráda do slovenských dedín od stredného po východné Slovensko, možno aj do západného. Pamätám si, klasik kedysi povedal, že humánne a zmysluplne spravovaná spoločnosť pozostáva z ľudí, ktorí zomreli, ktorý už prežili podstatu časť svojho života, z aktívnych ľudí, z malých detí a z detí ešte nenarodených. To sú všetko fenomény, ktoré dobrý spravovateľ štátu musí poznať. To, čo sa deje u nás, absolútny generačný egoizmus a neschopnosť toho, aby slovenská spoločnosť mohla mať názov a prívlastok humanistická, je tragédiou. Pevne verím, že po voľbách sa ten pohľad štátnej reprezentácie na tak zásadné otázky zmení. Ďakujem. (Potlesk.)