28. schôdza

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Vážené kolegyne, kolegovia, rád by som len veľmi stručne doplnil ešte niektoré argumenty, pre ktoré my nesúhlasíme s týmto návrhom zákona a poprosil by som vás, keby ste sa naozaj zamysleli nad týmito našimi argumentmi, doplním tie, ktoré zazneli v predošlých dvoch vystúpeniach.
Pokiaľ ide o nesúhlas s úhradou alebo so stanovením minimálnej úhrady vo výške 50 %, vážené kolegyne a kolegovia, keď sme túto právomoc presunuli na obce a mestá, urobili sme tak absolútne vedome a po zrelej úvahe. Jednoducho z toho dôvodu, pretože napokon na tom istom princípe ste vy presadzovali, alebo vaše pravicové strany presadzovali aj takzv. reformu verejnej správy. Usudzujeme, že obce a mestá, starostovia, primátori a poslanci obecných alebo mestských zastupiteľstiev a to isté platí aj pre poslancov samosprávnych krajov, dokážu oveľa lepšie, ako my tu z Bratislavy, posúdiť konkrétne podmienky, v ktorých fungujú jednotlivé zariadenia sociálnych služieb, to na jednej strane a konkrétne podmienky, v ktorých žijú klienti týchto zariadení sociálnych služieb. Z toho dôvodu sme už v tom čase nedávali do zákona ani minimálnu, ani maximálnu úhradu zo strany klienta, pretože nepochybujeme o tom, že ak o tejto veci budú rozhodovať poslanci priamo na tej miestnej alebo na regionálnej úrovni, dokážu presnejšie vystihnúť, či klienti daných zariadení, ktoré spadajú do územia obce, mesta, alebo samosprávneho kraja, sú schopní platiť desať percentné, dvadsať percentné, alebo prípadne až päťdesiat percentné úhrady.
Myslím si, že, a žiadam vás, aby ste sa naozaj nad tým zamysleli, myslím si, že je skutočne maximálne, ale maximálne nesprávne, ak z pozície štátu, ak z pozície parlamentu, Národnej rady, nútime samosprávy, aby určili nejakú minimálnu hranicu. A mimochodom, mimoriadne ma zaráža, že takéto riešenie navrhuje práve strana, ktorá má v názve slovo solidarita. Ak totižto štát má byť skutočne nástrojom solidarity, tak mal by stanovovať horný limit, nie spodný limit úhrady takýchto nákladov. Štát by mal zasahovať v prípade, ak občania potrebujú pomoc, alebo ak potrebujú ochranu. A vy robíte týmto ustanovením v tejto novele zákona, robíte pravý opak. Teda nestanovujete maximum, ktoré by malo chrániť ľudí, ktorí si to už nemôžu dovoliť, ktorí sa dostávajú do situácie, v ktorej nevedia zaplatiť poplatky, ale stanovujete minimum, ktorým nútite ľudí, že musia za každú cenu platiť aspoň toľkoto. Je to naozaj v základnom princípe s úlohou štátu, s úlohu chrániť ľudí, ktorí ochranu potrebujú.
Po druhé, nesúhlasíme s tou úhradou 50 % preto, lebo tento zákon nijakým spôsobom neposúva možnosť verejnej správy, či už samospráv, ktoré sú zriaďovateľom, alebo štátu, aby vykonávali skutočne objektívne a komplexne audit nákladov. Na jednej strane nútite občanov, aby platili minimálne 50 % z oprávnených nákladov, na druhej strane ale v tomto zákone nijakým spôsobom nenútite poskytovateľov, aby sa správali maximálne hospodárne vo vzťahu k týmto nákladom a teda, aby na minimum znížili aj ten 50 percentný minimálny poplatok zo strany klientov. A musím povedať, že toto je mimoriadne dôležitý moment a dovolím si tvrdiť, že predovšetkým vo vzťahu k súkromným, alebo teda tým takzv. neverejným poskytovateľom sociálnych služieb, pri ktorých my vlastne, ani na základe zákona, ani tohto zákona nemôžme dopodrobna vstúpiť do ich hospodárenia tak, aby sme dopodrobna videli, nakoľko skutočne oprávnené, ekonomicky oprávnené sú tie náklady, na ktoré sa klienti budú musieť podľa tohto zákona skladať minimálne vo výške 50 %.
A hovorím to preto, lebo mám, bohužiaľ, aj vlastné skúsenosti z toho, že aj v neverejných zariadeniach dochádza k predražovanému nákupu služieb, dokonca aj služieb, ktoré by si tie zariadenia boli schopné zabezpečiť vlastnými silami lacnejšie. Ani ja nechcem nikoho hádzať do jedného vreca, a preto podobne ako pani poslankyňa Tomanová, nebudem menovať, ale musím povedať, že mám z minulého roka, pardon, ešte z jesene 2010 konkrétnu skúsenosť v cirkevnom zariadení, ktoré dlhodobo doslova tunelovala jeho riaditeľka nehoráznym spôsobom a teda trvalo pomerne dlho, kým jej zriaďovatelia tohto zariadenia na to prišli a dlhodobým spôsobom odčerpávala značné prostriedky z tohto zariadenia na nákup rôznych externe zabezpečovaných služieb, ktoré zabezpečovala firma jej dcéry.
Napriek tomu, že iba neďaleko, naozaj asi 200 - 300 metrov ďalej, bolo verejné zariadenie, ktoré opakovane tomuto zariadeniu ponúkalo služby, ako bola napríklad strava alebo pranie výrazne lacnejšie, než si to toto zariadenie, to súkromné zariadenie objednávalo.
A nikto, iba ten zriaďovateľ mohol prísť na to, čo sa tam deje a zabrániť takému nehospodárnemu nakladaniu. Ak budeme mať takéto zariadenia, tak vy bude nútiť touto novelou zákona prispievať ľudí, alebo podporovať ľudí vo výške 50, minimálne 50 % na nehospodárne nakladanie s ich vlastnými prostriedkami, a tí ľudia nebudú mať žiadnu možnosť sa tomu brániť.
Dôvodom, pre ktorý nesúhlasíme s týmto návrhom zákona, je však aj to, že nie je pravda, že všetkým zariadeniam, ktoré na Slovensku fungujú, tento zákon pomôže aspoň získať finančné prostriedky. Musím povedať, že, a tu to zaznelo, takže to už nebudem ďalej rozoberať, musím povedať, že skutočne z tohto zákona kričí, že je na objednávku neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Ja si myslím, že je to samozrejme absolútne legitímny lobing z ich strany, aby si presadili svoje financovanie zo strany štátu a bohužiaľ, sme neraz naozaj svedkami toho, a to v tejto sociálnej oblasti za pravicových vlád sa stávalo aj v minulosti, že sa presadzuje model, že súkromné podnikanie v sociálnej oblasti sa má financovať z verejných zdrojov a úplne najlepšie je, keď je to garantované zákonom. Princíp, na tomto princípe vznikol napríklad druhý dôchodkový pilier.
Ale skutočne nemôžme podporiť také riešenie, ktoré na jednej strane zvýhodní oproti doterajšiemu stavu jeden druh podnikateľov, teda jeden druh poskytovateľov, teda tých, ktorí vstupujú ako neverejní poskytovatelia a na druhej strane znevýhodní verejných poskytovateľov a musím povedať, že ak sa príjme táto novela zákona, tak k tomu dôjde. Ja som sa skutočne usiloval maximálne zodpovedne pripraviť sa na túto dnešnú našu debatu a tak som uplynulé 4 týždne využil na to, že som navštevoval jednotlivých, jednotlivé zariadenia a mohol by som vám ukázať úplne konkrétne prípady,a mám tu so sebou aj ich rozpočty, aké negatívne dopady to bude mať na zariadenia, ktoré zriaďujú obce. A skutočne viaceré zariadenia prídu oproti súčasnosti o výrazné prostriedky, v niektorých prípadoch sú to nie tisíce, ale desaťtisíce eur ročne a ten rozdiel, tých desaťtisíce eur ročne, v prípade týchto zariadení, budú musieť doplniť obce zo svojich rozpočtov. A to je, jednak je to maximálne nespravodlivé, že na jednej strane pomôžete povedzme týmto neverejným alebo niektorým verejným poskytovateľom, na druhej strane časť verejných poskytovateľov v malých obciach dostanete do situácie, že im budú chýbať na prevádzku desaťtisíce eur. Hovorím to preto, lebo pani kolegyňa Blahová nás obvinila, že budeme zodpovední za likvidáciu niektorých zariadení. No, ja sa k tomu ešte vrátim, ale vás upozorňujem, že to bude práve naopak. Ak schválite tento zákon, budete zodpovední za likvidáciu niektorých zariadení a ja vám poviem, potom v osobnom rozhovore som vám ochotný povedať úplne konkrétne, v ktorých obciach tie zariadenia zaniknú, pretože vás ubezpečujem, že malá obec nebude schopná vykryť 30, 40, alebo dokonca 60-tisíc eur na to, aby zachránila to zariadenie. To zariadenie buď zanikne, alebo bude musieť znížiť kapacitu a v tom prípade sa viacerí jej terajší klienti ocitnú na ulici.
Rád by som ešte sa v poslednej poznámke dotkol ešte jednej, ešte jedného vášho argumentu, a to, že riešite ekonomické problémy, ktoré tie zariadenia sociálnych služieb majú. Nuž, ja som sa v tých zariadeniach pýtal, koľkých sa dotkne tá, koľkí majú také dôchodky, že budú schopní platiť, teda vyššie stanovené úhrady a v podstate na to už konkrétne čísla celoplošne uviedla pani poslankyňa Tomanová. Viete, ja som sa to usiloval vysvetliť pred časom aj pánovi ministrovi Mihálovi. Celkom logicky sú iba dve možnosti, vážené kolegyne a kolegovia. Buď klamete v tom, že sa to väčšiny ľudí nedotkne, lebo majú také nízke dôchodky, že tá ochrana príjmu im zabezpečí, že nebudú platiť viac, no ale v tom prípade ste, v tom prípade klamete, že vyriešite financovanie tých sociálnych služieb, lebo ja som také zariadenia navštívil, kde majú napríklad jedného klienta, ktorý bude platiť pár eur navyše, ale vy na jednej strane tomuto zariadeniu zoberiete niekoľko desaťtisíc eur, na druhej strane výberom tých vyšších poplatkov mu pridáte pár eur, výsledok bude, že to nepomôže ani tomu jednému klientovi, ani tým ostatným. To zariadenie pôjde do likvidácie a miesta stratia všetky.
Takže, buď teda máte pravdu, že sa to väčšiny nedotkne, ale v tom prípade nevyberiete peniaze na to, aby ste prevádzkovali tie zariadenia bez štátnych dotácií, alebo teda bez výrazného navyšovania štátnych dotácií a bez štátnej pomoci, alebo naozaj dostanete do systému od týchto ľudí obrovské množstvo peňazí, kvôli ktorým sa to oplatí takto presadzovať, ale v tom prípade to znamená, že obrovské množstvo ľudí bude negatívne dotknuté. Jednoducho na jednej strane tvrdiť, že nikoho sa to nedotkne a na druhej strane tvrdiť, že tie zariadenia získajú obrovské nové zdroje, to sa nedá. Je to absolútna lož.
A musím povedať, že presne takto celý čas ste pripravovali a pán minister pripravoval a vy ste presadzovali spolu s ním tento zákon. Na základe lži. A preto na záver by som rád ešte teda zareagoval na pani poslankyňu Blahovú, ktorá verná svojmu jeden a pol ročnému pôsobeniu v tomto parlamente vyliala obrovské vedrá špiny na naše hlavy a potom sa zdvihla a rýchlo zdrhla, aby sa mi nemusela pozerať do očí, keď jej budem odpovedať na tie jej nezmysly, ktorú tu natárala. Takže dúfam, že pani poslankyňa, aspoň tam, kde je teraz zastrčená pred zrakom verejnosti, ktorá prišla sa sem hore pozrieť na balkón, ma bude aspoň počuť.
Vážená pani poslankyňa, ja si od vás vyprosím, opakujem, ja si od vás vyprosím, aby ste nás obviňovali a na nás hádzali zodpovednosť za likvidáciu zariadení sociálnych služieb, ktoré sú v kritickej finančnej situácii. Pretože ešte na jeseň minulého roka vaša štátna tajomníčka a váš minister avizovali, že financovanie zariadení chcú riešiť komplexne v novele zákona, ktorú chcú na jar 2012 predložiť do tohto parlamentu s tým, aby bola účinná buď od 1. júla, alebo až od 1. septembra 2012. Boli ste to vy, vaša strana a vaši dvaja nominanti na čele rezortu, ktorí ste nám ešte mesiac pred predložením tejto malej novely zákona tvrdili, že máme celé mesiace času na to, aby sme riešili financovanie týchto zariadení. Ak je naozaj pravda, že tieto zariadenia sú v takej kritickej situácií, že bolo nevyhnutné od 1. januára zmeniť ten spôsob financovania na ten, ktorý ste navrhli, tak v tom prípade ste až do decembra klamali nás, klamali parlament, klamali celú verejnosť. Je ale veľmi možné, že klamete, že ste klamali vtedy a klamete aj teraz, čo by ma samozrejme vôbec neprekvapilo. Pretože ak naozaj máte pravdu aj v tejto chvíli, že tým zariadeniam sociálnych služieb hrozí zánik z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov, mali ste prijať našu výzvu, ktorú sme vám avizovali už celú jeseň, ktorú sme zopakovali v decembri pri skrátenom legislatívnom konaní o tomto zákone a mohli sme sa spoločne dohodnúť na takej forme riešenia problému, ktorý by uvoľnil včas a dostatočne finančné prostriedky na financovanie zariadení. Lenže vy ste opäť riešenie, akútne riešenie finančnej krízy v niektorých zariadeniach spojili s vecami, ktoré, alebo s takými zmenami zákona, ktoré nijakým spôsobom nesúvisia s riešením tej finančnej krízy, ako ste to s obľubou robili pri všetkých zákonoch, ktoré sa týkali sociálnej oblasti, ako ste to s obľubou predviedli napríklad pri zákone, tzv. zákone, ktorým sa mala zaviesť super hrubá mzda a spolu s tým ste pospájali napríklad aj zvyšovanie dôchodkového veku, znižovanie dôchodkov, spomaľovanie valorizácie, atď., atď.
Takže, vážená pani poslankyňa Blahová, ak bez ohľadu na to, ako sa skončí tento zákon, zanikne čo len jedno zariadenie sociálnych služieb, ubezpečujem vás, že tých ľudí naložím do autobusu a odveziem ich pred vaše sídlo a vysvetlím im veľmi dôveryhodne a veľmi jasne, že ak teraz, ak sú nejaké zariadenia v kríze, ak sú vo finančných problémoch, tak je za to zodpovedný ten, kto sa tu už jeden a pol roka tvári, že vládne, v skutočnosti iba klame, zavádza a podvádza. Hovorím o pánovi ministrovi Mihálovi, jeho štátnej tajomníčke, pani Nicholsonovej a celej strane Sloboda a solidarita. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Na vystúpenie pána poslanca s faktickými poznámkami traja, končím možnosť sa prihlásiť s faktickými.
Pani poslankyňa Tomanová.

Ďakujem veľmi pekne, pán predsedajúci. Rada by som doplnila pána Ondruša, a to v tom, že chyba v nefinancovaní prevádzky tých 127 zariadení sa stala za vlády Mikuláša Dzurindu v roku 2001, keď sa pripravil zákon č. 416/2001, kde nebolo vyriešené financovanie prevádzky zariadení, ktoré vzniknú v obciach po 1. 7. 2002. Štátna dotácia bola určená iba na tie zariadenia, ktoré už existovali. Taktiež tento problém sa neriešil ani pri fiškálnej reforme s účinnosťou od 1. 1. 2005. Ja som navrhla, že je možné riešiť túto situáciu buď štátnou dávkou, konkrétne určenou tak ako sú peňažné príspevky na kompenzácie pre toho klienta a zacieliť ju, ktorý na úhradu nemá, alebo je možné riešiť pripoistením sa pre účely poskytovania sociálnych služieb. Zdôrazňujem, 37 eur 96 centov, alebo 38 eur, ktoré občanovi v takomto zariadení zostáva, nestačí na poskytnutie ošetrenia a zdravotných výkonov, ktoré musí absolvovať a už vôbec nie na lieky, liečivá a špeciálny zdravotnícky materiál. To znamená, že takýto človek nemá šancu si kúpiť jeden pomaranč, jednu čokoládku a jedny noviny za mesiac. Sú to ľudia, totálne, bez akýchkoľvek finančných zdrojov. (Potlesk.)

Pani poslankyňa Košútová, nech sa páči.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Na úvod by som chcela povedať, že som prešla v poslednom čase pomerne veľa zariadení sociálnych služieb a musím povedať aj to, že som zhrozená, v akom zúfalstve ľudia v týchto zariadeniach žijú a akú hrôzu majú z tohto nového zákona. Sú to ľudia, ktorí nikdy nežili na dlh, a teraz ich k tomuto týmto zákonom chceme prinútiť. Viete, ale keď vidím našich kolegov, ktorí tento zákon vehementne obhajujú, nemôžem povedať len jedno, aký človek, taká reč a keď vidím, aké transparenty a papiere sa tu teraz v tejto sále objavujú, tak môžem povedať len to, že hlupák ostane hlupákom. Ďakujem.
(Potlesk.)

Pán poslanec Jasaň.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Myslím si, že už tu bolo povedané dosť o tomto návrhu zákona. Ja chcem len zvýrazniť jeden fakt, a to, že prijatím tohto zákona, zamedzíte v budúcnosti využitie týchto zariadení tým ľuďom, ktorí to síce potrebujú, ale majú nízke príjmy a nedostanú sa tam. Do týchto zariadení budú prijímaní nie tí ľudia, ktorí sú sociálne odkázaní na takéto zariadenie a jednoducho ho potrebujú, aby slušným spôsobom dožili svoj život, ale tí, ktorí majú na to peniaze.
Už teraz poznám zariadenie, nenazvem to sociálne, lebo to sa pomaly, ale iste vytráca z tohto názvu, a týmto zákonom úplne. Teda poznám zariadenie, ktoré už teraz si vyberá klientov podľa výšky dôchodku. Nie, že či je na to odkázaný, či to potrebuje, ale či jednoducho na to má. Tí ľudia v budúcnosti sa tam dostanú a čo tí ostatní, kam ich dáme, na ulicu?
Vážené kolegyne, kolegovia, ja vás pozývam, ja chodím tiež do týchto zariadení a navyše jedno veľmi dôverne poznám, lebo mi tam roky pracuje manželka, takže ma nikto nepresvedčí o správnosti tohto zákona. Prídite sa pozrieť, ako tam títo ľudia žijú a či si to za celý život svoj poctivo odžitý, zaslúžia, aby ste im tu takéto niečo pripravili.
Posledná poznámka, mohli sme tomu kľudne predísť, pretože toto je dôsledok zle nastavenej decentralizácie, ktorá sa tu uskutočnila pred niekoľkými rokmi. Tam je problém, že ste poprenášali zodpovednosť na obce, obce nemajú na to peniaze a kto to bude teraz platiť? No tí, ktorí jednoducho na to nemajú, a tých budete.... (Prerušenie vystúpenia.)

Pán poslanec Ondruš, nech sa páči, môžte reagovať na faktické poznámky.

Ďakujem pekne, pán podpredseda. Len dve reakcie.
Po prvé chcem poďakovať pani kolegyni Tomanovej za to doplnenie, aby naozaj bolo úplne jasné, že ak teda sú zariadenia a my netvrdíme, že nie sú, vo finančnej kríze alebo vo finančnej zlej situácii, tak koho je to vina?
Po druhé ešte predsa len pre tých rozmýšľajúcich kolegov, ktorí naozaj počúvajú tie naše vystúpenia a rozmýšľajú nad argumentami, ktoré hovoríme, ešte jedna informácia. My skutočne nechceme byť zodpovední za to, aby zaniklo ktorékoľvek zariadenie a pozeráme sa rovnakým pohľadom aj na verejných, aj na neverejných poskytovateľov, ale ubezpečujem vás, že sú aj iné spôsoby, ako vyriešiť to, aby tie zariadenia neskrachovali. Vôbec to netreba riešiť takýmto zákonom, a predovšetkým prosím, čo vás chcem upozorniť. Tento zákon a v dôvodovej správe k nemu sa to v decembri priamo uvádzalo, je takisto nesystémové riešenie, ako boli doteraz nesystémové riešenia tých dotácií. Priamo pán minister priznáva, že je to nesystémové a upozorňujem, jednorázové riešenie. Tá tabuľka, ktorá je priložená k tomu zákonu a na základe, ktoré majú dostať zariadenia dotácie, má platnosť iba pre rok 2012. Takže skutočne ja chcem upozorniť, že ak niekto hovorí, že ten zákon je extrémne dôležitý, lebo zachráni tie zariadenia, tak aj v tomto prípade klame, a samozrejme, že aj v tomto prípade nie je vôbec prekvapujúce, že toto sa nám tu usiluje vsugerovať pán minister Mihál a pani kolegyňa Blahová.
Takže skutočne minister má v rukách možnosti ako zachrániť každé jedno zariadenie, ako pomôcť tým zariadeniam, ktoré skutočne kvalitne a dostatočne fungujú, ale pomôcť im na princípe takom, že bude pomáhať každému rovnako a zabezpečiť, aby žiadne zariadenie neskrachovalo aj keď tento zákon dnes neprejde.

Vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Nech sa páči, spoločná spravodajkyňa pani poslankyňa Gibalová, môžte mať záverečné slovo.