28. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vystúpenie spoločného spravodajcu
31.1.2012 o 15:04 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, pani poslankyňa Tomanová, zrejme aj povzbudená priaznivcami na balkóne, ktorých srdečne vítam a pozdravujem, sa znížila vo svojom vystúpení k nechutným invektívam a okrem toho aj porušila rokovací poriadok, pretože v tretej tretine svojho vystúpenia sa dotkla vecí alebo venovala veciam úplne irelevantným. Chcem pripomenúť, vážení kolegovia, že rokujeme o vrátenom zákone prezidentom Slovenskej republiky a rokujeme o jeho pripomienkach a chceme schváliť zákon o sociálnych službách, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.
Za veľmi dôležité považujem na úvod povedať to, že pán prezident nemá vo svojich pripomienkach, výhradách, zásadné výhrady k zneniu návrhu zákona, iba navrhuje posunúť účinnosť zákona o dva mesiace neskôr, ako to bolo, ako je ustanovené v zákone, teda posunúť ho od 1. marca, účinnosť 2012.
V bode III pripomienok pána prezidenta sú vyjadrené isté pochybnosti o súlade § 72 ods. 14, 73 ods. 18, 19 a dá sa predpokladať, že ide o pochybnosti v nadväznosti na § 110a ods. 1 druhú vetu schváleného zákona s čl. I Ústavy Slovenskej republiky ods. 1, jej prvej vety, teda zákazu retroaktivity.
Podľa môjho názoru, nejde o retroaktivitu, a tu nechcem z tohto miesta , polemizovať s názorom pána prezidenta. Citované ustanovenie upravuje právne vzťahy, ktoré vzniknú v budúcnosti, t. j. len u klientov, ktorým sa sociálna služba začne poskytovať po účinnosti zákona, nakoľko sa týka posudzovania nehnuteľnosti, ktorú prijímateľ užíva na trvalé bývanie, ešte pred začatím poskytovania sociálnej služby, čo u klientov, ktorým sa už sociálna služba začala poskytovať, teda tzv. starým nie je možné aplikovať. Ak starý klient, u ktorého sa z dôvodu jeho nízkeho dôchodku uplatňuje ochrana príjmu, získa po účinnosti tohto zákona majetok v hodnote nad 10-tisíc eur, dochádza u neho k zmene rozhodujúcej skutočnosti, a preto sa u neho už nebude uplatňovať ochrana príjmu. Je to veľmi zrozumiteľné a veľmi jasné, a podľa mňa veľmi logické a sociálne spravodlivé. Pretože, ak sa u klienta zmenia podmienky a nemali by sme to brať do úvahy, vtedy by sme nemali brať do úvahy napr. aj takú zmenu podmienky, ako je napr. valorizácia dôchodkov, pri ktorej v zariadeniach sociálnych služieb, verejných a neverejných, po oznámení a uskutočnení valorizácie a doručení sa mení aj výška úhrady, síce minimálne, ale sa mení výška úhrady u týchto klientov. Čiže ak sa zmení skutočnosť, ak klient prichádzal do zariadenia, tzv. starý klient a mal určenú výšku úhrady a má nízky príjem a má ochranu neprimeranej platby, ale zmenia sa mu podmienky tým, že zrazu má isté príjmy, napr. z predaja nehnuteľnosti, je nemorálne, aby takýto klient neplatil vyššiu úhradu.
Klient, ktorý má nízky príjem a uvediem príklad. V zariadení sociálnych služieb, kde je napr. stanovená výška 400 eur a klient, ktorý má dôchodok 200 eur, čo je veľmi, veľmi nízky dôchodok a nemá žiadny majetok, po zohľadnení ochrany príjmu platí 162 eur a po prijatí a účinnosti tohto zákona, bude naďalej takýto klient platiť iba 162 eur.
Prijatie zmien navrhovaných pánom prezidentom, bude v praxi spôsobovať problémy pri aplikácii a interpretácii právnej úpravy v dotknutých častiach, ale pretože sme neprerokovali tieto pripomienky a neschválili ich na poslednej našej schôdzi, ktorá bola zvolaná práve kvôli vrátenému zákonu pána prezidenta, odporúčam a nemáme inú možnosť, ako tieto pripomienky pána prezidenta prijať, a odporúčam, a žiadam, a prosím vás, aby sme potom zákon ako celok prijali.
Zámer zákonodarcu je, aby sa zvýšila participácia klienta a jeho rodiny na úhradu nákladov na sociálne služby. Zámer zákonodarcu nebol to, čo povedal pán poslanec Ondruš, že ide o získanie obrovských zdrojov pre sociálne služby, to je jedno, či verejných alebo neverejných poskytovateľov. Zákon je prijímaný preto, aby sa zvýšila participácia klienta a jeho rodiny na úhrade nákladov na sociálnu službu. Vy, ktorí ste boli moji predrečníci a dovolím si to povedať, zámerne zavádzate, a médiá poskytujú informácie o tejto problematike veľmi skreslene... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pani spravodajkyňa, prepáčte na chvíľu. Chcel by som sa vás spýtať, tí čo ste na balkóne, či rozumiete tomu, že v každej Národnej rade, v každom parlamente, je možné prísť ako hostia, ale toto je rozprava v parlamente. Ak sa budete ešte raz takto chovať, tak budem musieť požiadať organizátorov, ktorí tam majú povinnosť, aby si svoju povinnosť splnili, rešpektujte to, že ste v Národnej rade Slovenskej republiky. Tu má právo každý povedať svoj názor, ale vy ste tu ako hostia a nie ste súčasťou Národnej rady, tak sa chovajte podľa toho.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán podpredseda. Aj niektoré médiá poskytujú informácie o tejto problematike veľmi skreslene a vyvolávajú často bezdôvodné obavy u starých ľudí. Preto chcem uviesť veci na pravú mieru a informovať vás, ako bude zákon skutočne fungovať od 1. marca 2012, v prípade, ak bude schválený.
Novela zákona zakotví ľuďom povinnosť platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa ich príjmu a hodnoty majetku. Táto novela ale bude zásadne rozlišovať majetných a nemajetných. Tí prví budú musieť platiť úhradu za služby obecných a neverejných poskytovateľov vo výške do 50 % priemerných oprávnených nákladov poskytovateľa za príslušnú službu, tí nemajetní zaplatia časť vynaložených nákladov, pričom zákon im poskytuje záruku, že ich mesačný príjem po zaplatení úhrady nesiem byť nižší ako najmenej 20 % sumy zo životného minima, to znamená 37 eur, ak sú v zariadení s celoročným pobytom, najmenej 50 % životného minima, to je 94 eur, ak sú v zariadení s týždenným pobytom. Najmenej 70 % zo sumy životného minima, to je 133 eur za ambulantnú sociálnu starostlivosť v zariadení s poskytovaním stravovania a najmenej 1,3-násobok sumy životného minima, to je 247 eur za ambulantnú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania.
Som presvedčená o tom, že nemajetní nemajú dôvod na žiadne obavy, že ich posledným miestom, tak ako to tu bolo naznačené, sa stane ulica, pretože za služby budú platiť v podstate toľko, koľko doteraz.
A to je to, čo zamlčiavajú aj mnohé médiá a preto vyvolávajú u ľudí zbytočné obavy až paniku. Novela zákona predpokladá vyššiu finančnú úhradu od majetných, pretože nežijú v núdzi a je spravodlivé, aby sa na úhrade za služby podieľali vo vyššej miere.
Pri rozlišovaní, kto je a kto nie je majetný, sa prihliada nielen na súčasný príjem a súčasný majetok v čase podania žiadosti, ale aj na majetok prijímateľa, jeho rodičov, alebo detí a na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku päť rokov dozadu.
Za hranicu medzi majetným a nemajetným sa považuje suma 10-tisíc eur. Je to preto, že nie sú zriedkavé prípady, kedy rodičia previedli svoj majetok na deti a očakávajú oni, aj deti, že sociálne služby im budú poskytované za lacný peniaz tak, ako doteraz.Jednoducho povedané, za peniaze daňových poplatníkov, pretože každý doplatok za služby do výšky ekonomicky oprávnených nákladov je hradený z výberu daní od všetkých občanov v danej obci alebo vyššej samosprávy. Tí to všetko sanujú.
Novela zákona predpokladá, že ten kto z hľadiska zákona je majetný, bude musieť platiť za služby až do vyčerpania hodnoty jeho majetku bez garancie ponechania minimálneho príjmu, ktorá sa vzťahuje na nemajetných a stále v zákone zostáva.
Očakávam, že tento spôsob financovania služieb prinúti deti prijímateľov sociálnych služieb, aby sa ľahkomyseľne nezbavovali starých ľudí, pretože povinnosť platiť za poskytnuté služby sa bude vzťahovať aj na deti. Pri tomto chápaní financovania sa teda už nebudú môcť stať zariadenia sociálnych služieb mnohokrát odkladišťami, do ktorých deti umiestňovali svojich rodičov a užívali ich majetok, ktorý od nich získali už za ich života.
Novela by mala zvýšiť zodpovednosť prijímateľov sociálnych služieb za seba samých a predovšetkým zodpovednosť detí za svojich rodičov. Je mi úplne jasné, pán kolega Ondruš, že vy takéto riešenie nebudete podporovať. Ale mnohí aj vaši starostovia mi hovoria, že nevedia si poradiť vo svojich obciach s občanmi, ktorých umiestnili do zariadení, musia sanovať tie ekonomicky oprávnené náklady a za plotom pozerajú, ako si ich majetok užívajú ich deti.
Pani Tomanová, vy ste vo svojom vystúpení vypočítali mnohé opatrenia, ktoré mal pán minister zapracovať do zákona o sociálnych službách. S týmito opatreniami, ktoré ste vypočítali úplne súhlasím. Ale prečo ste vy nenavrhli tieto opatrenia do zákona o sociálnych služieb vtedy, keď ste ho písali a prijímali. Takéto opatrenia, ktoré ste spomínali by som bola podporila aj ja. To, čo ste uviedli ako príklad smutných osudov, kde sú napríklad obaja rodičia nezamestnaní, nuž to je práve ten prípad, ktorého sa zvýšenie, alebo úprava platieb za sociálne služby nebude týkať. Som aj za to, aby sa vecne diskutovalo o zvýšení ochrany príjmu, ale po solídnej analýze v interakcii aj na iné zákony ktorých sa dotkne takáto legislatívna zmena.
Vážené dámy a páni, tak ako som už povedala, je, nemáme inú možnosť, ako prijať pripomienky pána prezidenta, ale prosím vás, aby sme zákon ako celok prijali, pretože ak ho neprijmeme, tak niektoré zariadenia sociálnych služieb napríklad 110 zariadení zriadených alebo založených obcami po 1. 7. 2002, ale aj neverejných poskytovateľov vybraných druhov cirka 100, ktorý už v súčasnosti nemajú zdroje na financovanie sociálnych služieb skolabuje a hrozí zatvorenie týchto zariadení. S tým súvisí nielen problém zabezpečenia starostlivosti odkázaných klientov, ktorých naozaj tvoria hlavne seniori, osoby so zdravotným postihnutím, ľudí bez domova, ale je s tým spojené aj prepúšťanie zamestnancov týchto poskytovateľov služieb a tým spojené súvisiace problémy a dopady, zvýšenie nezamestnanosti, zvýšenie nárokov výdavkov na sociálne dávky a tak ďalej.
Preto vás prosím, aby ste tento návrh, túto novelu zákona o sociálnych službách, vrátenú pánom prezidentom, v časti prezidentove pripomienky podporili a v časti, ako celok zákon prijali. Ďakujem za pozornosť.
Skontrolovaný
Vystúpenia
15:04
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:04
Monika GibalováZa veľmi dôležité považujem na úvod povedať to, že pán prezident nemá vo svojich pripomienkach, výhradách, zásadné výhrady k zneniu návrhu zákona, iba navrhuje posunúť účinnosť zákona o dva mesiace neskôr, ako to bolo, ako je ustanovené v zákone, teda posunúť ho od 1. marca, účinnosť 2012.
V bode III pripomienok pána prezidenta sú vyjadrené isté pochybnosti o súlade § 72 ods. 14, 73 ods. 18, 19 a dá sa predpokladať, že ide o pochybnosti v nadväznosti na § 110a ods. 1 druhú vetu schváleného zákona s čl. I Ústavy Slovenskej republiky ods. 1, jej prvej vety, teda zákazu retroaktivity.
Podľa môjho názoru, nejde o retroaktivitu, a tu nechcem z tohto miesta , polemizovať s názorom pána prezidenta. Citované ustanovenie upravuje právne vzťahy, ktoré vzniknú v budúcnosti, t. j. len u klientov, ktorým sa sociálna služba začne poskytovať po účinnosti zákona, nakoľko sa týka posudzovania nehnuteľnosti, ktorú prijímateľ užíva na trvalé bývanie, ešte pred začatím poskytovania sociálnej služby, čo u klientov, ktorým sa už sociálna služba začala poskytovať, teda tzv. starým nie je možné aplikovať. Ak starý klient, u ktorého sa z dôvodu jeho nízkeho dôchodku uplatňuje ochrana príjmu, získa po účinnosti tohto zákona majetok v hodnote nad 10-tisíc eur, dochádza u neho k zmene rozhodujúcej skutočnosti, a preto sa u neho už nebude uplatňovať ochrana príjmu. Je to veľmi zrozumiteľné a veľmi jasné, a podľa mňa veľmi logické a sociálne spravodlivé. Pretože, ak sa u klienta zmenia podmienky a nemali by sme to brať do úvahy, vtedy by sme nemali brať do úvahy napr. aj takú zmenu podmienky, ako je napr. valorizácia dôchodkov, pri ktorej v zariadeniach sociálnych služieb, verejných a neverejných, po oznámení a uskutočnení valorizácie a doručení sa mení aj výška úhrady, síce minimálne, ale sa mení výška úhrady u týchto klientov. Čiže ak sa zmení skutočnosť, ak klient prichádzal do zariadenia, tzv. starý klient a mal určenú výšku úhrady a má nízky príjem a má ochranu neprimeranej platby, ale zmenia sa mu podmienky tým, že zrazu má isté príjmy, napr. z predaja nehnuteľnosti, je nemorálne, aby takýto klient neplatil vyššiu úhradu.
Klient, ktorý má nízky príjem a uvediem príklad. V zariadení sociálnych služieb, kde je napr. stanovená výška 400 eur a klient, ktorý má dôchodok 200 eur, čo je veľmi, veľmi nízky dôchodok a nemá žiadny majetok, po zohľadnení ochrany príjmu platí 162 eur a po prijatí a účinnosti tohto zákona, bude naďalej takýto klient platiť iba 162 eur.
Prijatie zmien navrhovaných pánom prezidentom, bude v praxi spôsobovať problémy pri aplikácii a interpretácii právnej úpravy v dotknutých častiach, ale pretože sme neprerokovali tieto pripomienky a neschválili ich na poslednej našej schôdzi, ktorá bola zvolaná práve kvôli vrátenému zákonu pána prezidenta, odporúčam a nemáme inú možnosť, ako tieto pripomienky pána prezidenta prijať, a odporúčam, a žiadam, a prosím vás, aby sme potom zákon ako celok prijali.
Zámer zákonodarcu je, aby sa zvýšila participácia klienta a jeho rodiny na úhradu nákladov na sociálne služby. Zámer zákonodarcu nebol to, čo povedal pán poslanec Ondruš, že ide o získanie obrovských zdrojov pre sociálne služby, to je jedno, či verejných alebo neverejných poskytovateľov. Zákon je prijímaný preto, aby sa zvýšila participácia klienta a jeho rodiny na úhrade nákladov na sociálnu službu. Vy, ktorí ste boli moji predrečníci a dovolím si to povedať, zámerne zavádzate, a médiá poskytujú informácie o tejto problematike veľmi skreslene... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pani spravodajkyňa, prepáčte na chvíľu. Chcel by som sa vás spýtať, tí čo ste na balkóne, či rozumiete tomu, že v každej Národnej rade, v každom parlamente, je možné prísť ako hostia, ale toto je rozprava v parlamente. Ak sa budete ešte raz takto chovať, tak budem musieť požiadať organizátorov, ktorí tam majú povinnosť, aby si svoju povinnosť splnili, rešpektujte to, že ste v Národnej rade Slovenskej republiky. Tu má právo každý povedať svoj názor, ale vy ste tu ako hostia a nie ste súčasťou Národnej rady, tak sa chovajte podľa toho.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán podpredseda. Aj niektoré médiá poskytujú informácie o tejto problematike veľmi skreslene a vyvolávajú často bezdôvodné obavy u starých ľudí. Preto chcem uviesť veci na pravú mieru a informovať vás, ako bude zákon skutočne fungovať od 1. marca 2012, v prípade, ak bude schválený.
Novela zákona zakotví ľuďom povinnosť platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa ich príjmu a hodnoty majetku. Táto novela ale bude zásadne rozlišovať majetných a nemajetných. Tí prví budú musieť platiť úhradu za služby obecných a neverejných poskytovateľov vo výške do 50 % priemerných oprávnených nákladov poskytovateľa za príslušnú službu, tí nemajetní zaplatia časť vynaložených nákladov, pričom zákon im poskytuje záruku, že ich mesačný príjem po zaplatení úhrady nesiem byť nižší ako najmenej 20 % sumy zo životného minima, to znamená 37 eur, ak sú v zariadení s celoročným pobytom, najmenej 50 % životného minima, to je 94 eur, ak sú v zariadení s týždenným pobytom. Najmenej 70 % zo sumy životného minima, to je 133 eur za ambulantnú sociálnu starostlivosť v zariadení s poskytovaním stravovania a najmenej 1,3-násobok sumy životného minima, to je 247 eur za ambulantnú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania.
Som presvedčená o tom, že nemajetní nemajú dôvod na žiadne obavy, že ich posledným miestom, tak ako to tu bolo naznačené, sa stane ulica, pretože za služby budú platiť v podstate toľko, koľko doteraz.
A to je to, čo zamlčiavajú aj mnohé médiá a preto vyvolávajú u ľudí zbytočné obavy až paniku. Novela zákona predpokladá vyššiu finančnú úhradu od majetných, pretože nežijú v núdzi a je spravodlivé, aby sa na úhrade za služby podieľali vo vyššej miere.
Pri rozlišovaní, kto je a kto nie je majetný, sa prihliada nielen na súčasný príjem a súčasný majetok v čase podania žiadosti, ale aj na majetok prijímateľa, jeho rodičov, alebo detí a na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku päť rokov dozadu.
Za hranicu medzi majetným a nemajetným sa považuje suma 10-tisíc eur. Je to preto, že nie sú zriedkavé prípady, kedy rodičia previedli svoj majetok na deti a očakávajú oni, aj deti, že sociálne služby im budú poskytované za lacný peniaz tak, ako doteraz.Jednoducho povedané, za peniaze daňových poplatníkov, pretože každý doplatok za služby do výšky ekonomicky oprávnených nákladov je hradený z výberu daní od všetkých občanov v danej obci alebo vyššej samosprávy. Tí to všetko sanujú.
Novela zákona predpokladá, že ten kto z hľadiska zákona je majetný, bude musieť platiť za služby až do vyčerpania hodnoty jeho majetku bez garancie ponechania minimálneho príjmu, ktorá sa vzťahuje na nemajetných a stále v zákone zostáva.
Očakávam, že tento spôsob financovania služieb prinúti deti prijímateľov sociálnych služieb, aby sa ľahkomyseľne nezbavovali starých ľudí, pretože povinnosť platiť za poskytnuté služby sa bude vzťahovať aj na deti. Pri tomto chápaní financovania sa teda už nebudú môcť stať zariadenia sociálnych služieb mnohokrát odkladišťami, do ktorých deti umiestňovali svojich rodičov a užívali ich majetok, ktorý od nich získali už za ich života.
Novela by mala zvýšiť zodpovednosť prijímateľov sociálnych služieb za seba samých a predovšetkým zodpovednosť detí za svojich rodičov. Je mi úplne jasné, pán kolega Ondruš, že vy takéto riešenie nebudete podporovať. Ale mnohí aj vaši starostovia mi hovoria, že nevedia si poradiť vo svojich obciach s občanmi, ktorých umiestnili do zariadení, musia sanovať tie ekonomicky oprávnené náklady a za plotom pozerajú, ako si ich majetok užívajú ich deti.
Pani Tomanová, vy ste vo svojom vystúpení vypočítali mnohé opatrenia, ktoré mal pán minister zapracovať do zákona o sociálnych službách. S týmito opatreniami, ktoré ste vypočítali úplne súhlasím. Ale prečo ste vy nenavrhli tieto opatrenia do zákona o sociálnych služieb vtedy, keď ste ho písali a prijímali. Takéto opatrenia, ktoré ste spomínali by som bola podporila aj ja. To, čo ste uviedli ako príklad smutných osudov, kde sú napríklad obaja rodičia nezamestnaní, nuž to je práve ten prípad, ktorého sa zvýšenie, alebo úprava platieb za sociálne služby nebude týkať. Som aj za to, aby sa vecne diskutovalo o zvýšení ochrany príjmu, ale po solídnej analýze v interakcii aj na iné zákony ktorých sa dotkne takáto legislatívna zmena.
Vážené dámy a páni, tak ako som už povedala, je, nemáme inú možnosť, ako prijať pripomienky pána prezidenta, ale prosím vás, aby sme zákon ako celok prijali, pretože ak ho neprijmeme, tak niektoré zariadenia sociálnych služieb napríklad 110 zariadení zriadených alebo založených obcami po 1. 7. 2002, ale aj neverejných poskytovateľov vybraných druhov cirka 100, ktorý už v súčasnosti nemajú zdroje na financovanie sociálnych služieb skolabuje a hrozí zatvorenie týchto zariadení. S tým súvisí nielen problém zabezpečenia starostlivosti odkázaných klientov, ktorých naozaj tvoria hlavne seniori, osoby so zdravotným postihnutím, ľudí bez domova, ale je s tým spojené aj prepúšťanie zamestnancov týchto poskytovateľov služieb a tým spojené súvisiace problémy a dopady, zvýšenie nezamestnanosti, zvýšenie nárokov výdavkov na sociálne dávky a tak ďalej.
Preto vás prosím, aby ste tento návrh, túto novelu zákona o sociálnych službách, vrátenú pánom prezidentom, v časti prezidentove pripomienky podporili a v časti, ako celok zákon prijali. Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
31.1.2012 o 15:04 hod.
PhDr. Mgr. PhD.
Monika Gibalová
Videokanál poslanca
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, pani poslankyňa Tomanová, zrejme aj povzbudená priaznivcami na balkóne, ktorých srdečne vítam a pozdravujem, sa znížila vo svojom vystúpení k nechutným invektívam a okrem toho aj porušila rokovací poriadok, pretože v tretej tretine svojho vystúpenia sa dotkla vecí alebo venovala veciam úplne irelevantným. Chcem pripomenúť, vážení kolegovia, že rokujeme o vrátenom zákone prezidentom Slovenskej republiky a rokujeme o jeho pripomienkach a chceme schváliť zákon o sociálnych službách, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.
Za veľmi dôležité považujem na úvod povedať to, že pán prezident nemá vo svojich pripomienkach, výhradách, zásadné výhrady k zneniu návrhu zákona, iba navrhuje posunúť účinnosť zákona o dva mesiace neskôr, ako to bolo, ako je ustanovené v zákone, teda posunúť ho od 1. marca, účinnosť 2012.
V bode III pripomienok pána prezidenta sú vyjadrené isté pochybnosti o súlade § 72 ods. 14, 73 ods. 18, 19 a dá sa predpokladať, že ide o pochybnosti v nadväznosti na § 110a ods. 1 druhú vetu schváleného zákona s čl. I Ústavy Slovenskej republiky ods. 1, jej prvej vety, teda zákazu retroaktivity.
Podľa môjho názoru, nejde o retroaktivitu, a tu nechcem z tohto miesta , polemizovať s názorom pána prezidenta. Citované ustanovenie upravuje právne vzťahy, ktoré vzniknú v budúcnosti, t. j. len u klientov, ktorým sa sociálna služba začne poskytovať po účinnosti zákona, nakoľko sa týka posudzovania nehnuteľnosti, ktorú prijímateľ užíva na trvalé bývanie, ešte pred začatím poskytovania sociálnej služby, čo u klientov, ktorým sa už sociálna služba začala poskytovať, teda tzv. starým nie je možné aplikovať. Ak starý klient, u ktorého sa z dôvodu jeho nízkeho dôchodku uplatňuje ochrana príjmu, získa po účinnosti tohto zákona majetok v hodnote nad 10-tisíc eur, dochádza u neho k zmene rozhodujúcej skutočnosti, a preto sa u neho už nebude uplatňovať ochrana príjmu. Je to veľmi zrozumiteľné a veľmi jasné, a podľa mňa veľmi logické a sociálne spravodlivé. Pretože, ak sa u klienta zmenia podmienky a nemali by sme to brať do úvahy, vtedy by sme nemali brať do úvahy napr. aj takú zmenu podmienky, ako je napr. valorizácia dôchodkov, pri ktorej v zariadeniach sociálnych služieb, verejných a neverejných, po oznámení a uskutočnení valorizácie a doručení sa mení aj výška úhrady, síce minimálne, ale sa mení výška úhrady u týchto klientov. Čiže ak sa zmení skutočnosť, ak klient prichádzal do zariadenia, tzv. starý klient a mal určenú výšku úhrady a má nízky príjem a má ochranu neprimeranej platby, ale zmenia sa mu podmienky tým, že zrazu má isté príjmy, napr. z predaja nehnuteľnosti, je nemorálne, aby takýto klient neplatil vyššiu úhradu.
Klient, ktorý má nízky príjem a uvediem príklad. V zariadení sociálnych služieb, kde je napr. stanovená výška 400 eur a klient, ktorý má dôchodok 200 eur, čo je veľmi, veľmi nízky dôchodok a nemá žiadny majetok, po zohľadnení ochrany príjmu platí 162 eur a po prijatí a účinnosti tohto zákona, bude naďalej takýto klient platiť iba 162 eur.
Prijatie zmien navrhovaných pánom prezidentom, bude v praxi spôsobovať problémy pri aplikácii a interpretácii právnej úpravy v dotknutých častiach, ale pretože sme neprerokovali tieto pripomienky a neschválili ich na poslednej našej schôdzi, ktorá bola zvolaná práve kvôli vrátenému zákonu pána prezidenta, odporúčam a nemáme inú možnosť, ako tieto pripomienky pána prezidenta prijať, a odporúčam, a žiadam, a prosím vás, aby sme potom zákon ako celok prijali.
Zámer zákonodarcu je, aby sa zvýšila participácia klienta a jeho rodiny na úhradu nákladov na sociálne služby. Zámer zákonodarcu nebol to, čo povedal pán poslanec Ondruš, že ide o získanie obrovských zdrojov pre sociálne služby, to je jedno, či verejných alebo neverejných poskytovateľov. Zákon je prijímaný preto, aby sa zvýšila participácia klienta a jeho rodiny na úhrade nákladov na sociálnu službu. Vy, ktorí ste boli moji predrečníci a dovolím si to povedať, zámerne zavádzate, a médiá poskytujú informácie o tejto problematike veľmi skreslene... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pani spravodajkyňa, prepáčte na chvíľu. Chcel by som sa vás spýtať, tí čo ste na balkóne, či rozumiete tomu, že v každej Národnej rade, v každom parlamente, je možné prísť ako hostia, ale toto je rozprava v parlamente. Ak sa budete ešte raz takto chovať, tak budem musieť požiadať organizátorov, ktorí tam majú povinnosť, aby si svoju povinnosť splnili, rešpektujte to, že ste v Národnej rade Slovenskej republiky. Tu má právo každý povedať svoj názor, ale vy ste tu ako hostia a nie ste súčasťou Národnej rady, tak sa chovajte podľa toho.
Pani poslankyňa, nech sa páči.
Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán podpredseda. Aj niektoré médiá poskytujú informácie o tejto problematike veľmi skreslene a vyvolávajú často bezdôvodné obavy u starých ľudí. Preto chcem uviesť veci na pravú mieru a informovať vás, ako bude zákon skutočne fungovať od 1. marca 2012, v prípade, ak bude schválený.
Novela zákona zakotví ľuďom povinnosť platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa ich príjmu a hodnoty majetku. Táto novela ale bude zásadne rozlišovať majetných a nemajetných. Tí prví budú musieť platiť úhradu za služby obecných a neverejných poskytovateľov vo výške do 50 % priemerných oprávnených nákladov poskytovateľa za príslušnú službu, tí nemajetní zaplatia časť vynaložených nákladov, pričom zákon im poskytuje záruku, že ich mesačný príjem po zaplatení úhrady nesiem byť nižší ako najmenej 20 % sumy zo životného minima, to znamená 37 eur, ak sú v zariadení s celoročným pobytom, najmenej 50 % životného minima, to je 94 eur, ak sú v zariadení s týždenným pobytom. Najmenej 70 % zo sumy životného minima, to je 133 eur za ambulantnú sociálnu starostlivosť v zariadení s poskytovaním stravovania a najmenej 1,3-násobok sumy životného minima, to je 247 eur za ambulantnú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania.
Som presvedčená o tom, že nemajetní nemajú dôvod na žiadne obavy, že ich posledným miestom, tak ako to tu bolo naznačené, sa stane ulica, pretože za služby budú platiť v podstate toľko, koľko doteraz.
A to je to, čo zamlčiavajú aj mnohé médiá a preto vyvolávajú u ľudí zbytočné obavy až paniku. Novela zákona predpokladá vyššiu finančnú úhradu od majetných, pretože nežijú v núdzi a je spravodlivé, aby sa na úhrade za služby podieľali vo vyššej miere.
Pri rozlišovaní, kto je a kto nie je majetný, sa prihliada nielen na súčasný príjem a súčasný majetok v čase podania žiadosti, ale aj na majetok prijímateľa, jeho rodičov, alebo detí a na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku päť rokov dozadu.
Za hranicu medzi majetným a nemajetným sa považuje suma 10-tisíc eur. Je to preto, že nie sú zriedkavé prípady, kedy rodičia previedli svoj majetok na deti a očakávajú oni, aj deti, že sociálne služby im budú poskytované za lacný peniaz tak, ako doteraz.Jednoducho povedané, za peniaze daňových poplatníkov, pretože každý doplatok za služby do výšky ekonomicky oprávnených nákladov je hradený z výberu daní od všetkých občanov v danej obci alebo vyššej samosprávy. Tí to všetko sanujú.
Novela zákona predpokladá, že ten kto z hľadiska zákona je majetný, bude musieť platiť za služby až do vyčerpania hodnoty jeho majetku bez garancie ponechania minimálneho príjmu, ktorá sa vzťahuje na nemajetných a stále v zákone zostáva.
Očakávam, že tento spôsob financovania služieb prinúti deti prijímateľov sociálnych služieb, aby sa ľahkomyseľne nezbavovali starých ľudí, pretože povinnosť platiť za poskytnuté služby sa bude vzťahovať aj na deti. Pri tomto chápaní financovania sa teda už nebudú môcť stať zariadenia sociálnych služieb mnohokrát odkladišťami, do ktorých deti umiestňovali svojich rodičov a užívali ich majetok, ktorý od nich získali už za ich života.
Novela by mala zvýšiť zodpovednosť prijímateľov sociálnych služieb za seba samých a predovšetkým zodpovednosť detí za svojich rodičov. Je mi úplne jasné, pán kolega Ondruš, že vy takéto riešenie nebudete podporovať. Ale mnohí aj vaši starostovia mi hovoria, že nevedia si poradiť vo svojich obciach s občanmi, ktorých umiestnili do zariadení, musia sanovať tie ekonomicky oprávnené náklady a za plotom pozerajú, ako si ich majetok užívajú ich deti.
Pani Tomanová, vy ste vo svojom vystúpení vypočítali mnohé opatrenia, ktoré mal pán minister zapracovať do zákona o sociálnych službách. S týmito opatreniami, ktoré ste vypočítali úplne súhlasím. Ale prečo ste vy nenavrhli tieto opatrenia do zákona o sociálnych služieb vtedy, keď ste ho písali a prijímali. Takéto opatrenia, ktoré ste spomínali by som bola podporila aj ja. To, čo ste uviedli ako príklad smutných osudov, kde sú napríklad obaja rodičia nezamestnaní, nuž to je práve ten prípad, ktorého sa zvýšenie, alebo úprava platieb za sociálne služby nebude týkať. Som aj za to, aby sa vecne diskutovalo o zvýšení ochrany príjmu, ale po solídnej analýze v interakcii aj na iné zákony ktorých sa dotkne takáto legislatívna zmena.
Vážené dámy a páni, tak ako som už povedala, je, nemáme inú možnosť, ako prijať pripomienky pána prezidenta, ale prosím vás, aby sme zákon ako celok prijali, pretože ak ho neprijmeme, tak niektoré zariadenia sociálnych služieb napríklad 110 zariadení zriadených alebo založených obcami po 1. 7. 2002, ale aj neverejných poskytovateľov vybraných druhov cirka 100, ktorý už v súčasnosti nemajú zdroje na financovanie sociálnych služieb skolabuje a hrozí zatvorenie týchto zariadení. S tým súvisí nielen problém zabezpečenia starostlivosti odkázaných klientov, ktorých naozaj tvoria hlavne seniori, osoby so zdravotným postihnutím, ľudí bez domova, ale je s tým spojené aj prepúšťanie zamestnancov týchto poskytovateľov služieb a tým spojené súvisiace problémy a dopady, zvýšenie nezamestnanosti, zvýšenie nárokov výdavkov na sociálne dávky a tak ďalej.
Preto vás prosím, aby ste tento návrh, túto novelu zákona o sociálnych službách, vrátenú pánom prezidentom, v časti prezidentove pripomienky podporili a v časti, ako celok zákon prijali. Ďakujem za pozornosť.
Skontrolovaný
15:22
Uvádzajúci uvádza bod 15:22
Ján FigeľVláda tento návrh prerokovala v novembri a schválila uznesením číslo 693. Potreba zásadne novej správnej úpravy podnikania v cestnej doprave je daná predovšetkým skutočnosťou, že orgány Európskej únie nahradili nepriamu reguláciu dopravného trhu cestnej dopravy smernicami,...
Vláda tento návrh prerokovala v novembri a schválila uznesením číslo 693. Potreba zásadne novej správnej úpravy podnikania v cestnej doprave je daná predovšetkým skutočnosťou, že orgány Európskej únie nahradili nepriamu reguláciu dopravného trhu cestnej dopravy smernicami, priamou reguláciou, teda nariadeniami. To znamená, už nie nepriamo, ale priamo tým, čo sa v európskom práve volá nariadenie, tým vnútroštátna právna úprava, úprava podnikania v cestnej doprave už nie je v pozícii povinnej transpozície smerníc, ale v pozícii povinného vykonávania spoločných nariadení.
Druhý dôvod pre túto zmenu je skutočnosť, že Európska únia upustila od paralelnej úpravy pravidiel podnikania v cestnej doprave v tých prípadoch, keď potrebné pravidlá sú upravené mnohostrannými medzinárodnými zmluvami alebo európskymi dohovormi a závermi medzinárodných organizácií. Preto navrhovaný zákon o cestnej doprave musí vytvoriť potrebné vnútroštátne mechanizmy, alebo nadväznosti aj na niektoré medzinárodné zmluvy.
Tento navrhovaný zákon upravuje predovšetkým kompetencie vnútroštátnych slovenských orgánov verejnej správy na vykonávanie nariadení Európskeho parlamentu a Rady a medzinárodných zmlúv, ako aj sankcie za porušovanie týchto ustanovených pravidiel. To je vždy ponechané na vnútroštátnu právnu úpravu.
Navrhovaný zákon upravuje pravidlá podnikania v cestnej doprave, zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej autobusovej doprave, práva a povinnosti dopravcov, cestujúcich v autobusovej doprave, v taxislužbe, podmienky prepravy nebezpečných vecí a takisto verejnú správu v cestnej doprave.
Návrh zákona nebude mať dodatočný dopad na rozpočet verejnej správy. Nebude mať priame dopady na obyvateľstvo alebo priamy vplyv na životné prostredie. Zároveň bude mať pozitívny, ale aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože prináša nové opatrenia. Má napomôcť a verím, že aj napomôže informatizácii.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov uvedených v správe, v spoločnej správe výborov Národnej rady, vyjadrujem s nimi ako predkladateľ súhlas.
Vážené dámy a páni, týmto vás žiadam o prerokovanie a podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona o cestnej doprave.
Vláda tento návrh prerokovala v novembri a schválila uznesením číslo 693. Potreba zásadne novej správnej úpravy podnikania v cestnej doprave je daná predovšetkým skutočnosťou, že orgány Európskej únie nahradili nepriamu reguláciu dopravného trhu cestnej dopravy smernicami, priamou reguláciou, teda nariadeniami. To znamená, už nie nepriamo, ale priamo tým, čo sa v európskom práve volá nariadenie, tým vnútroštátna právna úprava, úprava podnikania v cestnej doprave už nie je v pozícii povinnej transpozície smerníc, ale v pozícii povinného vykonávania spoločných nariadení.
Druhý dôvod pre túto zmenu je skutočnosť, že Európska únia upustila od paralelnej úpravy pravidiel podnikania v cestnej doprave v tých prípadoch, keď potrebné pravidlá sú upravené mnohostrannými medzinárodnými zmluvami alebo európskymi dohovormi a závermi medzinárodných organizácií. Preto navrhovaný zákon o cestnej doprave musí vytvoriť potrebné vnútroštátne mechanizmy, alebo nadväznosti aj na niektoré medzinárodné zmluvy.
Tento navrhovaný zákon upravuje predovšetkým kompetencie vnútroštátnych slovenských orgánov verejnej správy na vykonávanie nariadení Európskeho parlamentu a Rady a medzinárodných zmlúv, ako aj sankcie za porušovanie týchto ustanovených pravidiel. To je vždy ponechané na vnútroštátnu právnu úpravu.
Navrhovaný zákon upravuje pravidlá podnikania v cestnej doprave, zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej autobusovej doprave, práva a povinnosti dopravcov, cestujúcich v autobusovej doprave, v taxislužbe, podmienky prepravy nebezpečných vecí a takisto verejnú správu v cestnej doprave.
Návrh zákona nebude mať dodatočný dopad na rozpočet verejnej správy. Nebude mať priame dopady na obyvateľstvo alebo priamy vplyv na životné prostredie. Zároveň bude mať pozitívny, ale aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože prináša nové opatrenia. Má napomôcť a verím, že aj napomôže informatizácii.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov uvedených v správe, v spoločnej správe výborov Národnej rady, vyjadrujem s nimi ako predkladateľ súhlas.
Vážené dámy a páni, týmto vás žiadam o prerokovanie a podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.
Skontrolovaný
15:26
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:26
Alojz PřidalKonštatujem, že v časti jedna Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. novembra 2011 č. 714 pridelila tento predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
Konštatujem, že v časti jedna Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. novembra 2011 č. 714 pridelila tento predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, ako im to umožňuje rokovací poriadok
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 24. januára 2012 číslo 318, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením z 20. januára 2012 číslo 153 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 26. januára 2012 číslo 143.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 24. januára 2012 a o predloženom návrhu uznesenia nehlasoval nakoľko podľa § 52 ods. 2 v čase hlasovania nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
V časti IV je potom 35 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča, o týchto bodoch 1 až 35, hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Jedná sa väčšinou o legislatívno-technické pripomienky a úpravy a pán predkladateľ pred chvíľou konštatoval, že s nimi súhlasí.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o cestnej doprave schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, aby ste otvorili rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
31.1.2012 o 15:26 hod.
Mgr.
Alojz Přidal
Videokanál poslanca
Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán prvý podpredseda vlády, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o cestnej doprave v druhom čítaní.
Konštatujem, že v časti jedna Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 30. novembra 2011 č. 714 pridelila tento predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom:
Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Výbory prerokovali návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona, ako im to umožňuje rokovací poriadok
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením z 24. januára 2012 číslo 318, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie uznesením z 20. januára 2012 číslo 153 a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj uznesením z 26. januára 2012 číslo 143.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 24. januára 2012 a o predloženom návrhu uznesenia nehlasoval nakoľko podľa § 52 ods. 2 v čase hlasovania nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nebol uznášaniaschopný.
V časti IV je potom 35 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov, o ktorých gestorský výbor odporúča, o týchto bodoch 1 až 35, hlasovať spoločne s odporúčaním schváliť. Jedná sa väčšinou o legislatívno-technické pripomienky a úpravy a pán predkladateľ pred chvíľou konštatoval, že s nimi súhlasí.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona, vyjadrených v ich uzneseniach, uvedených pod bodom III tejto správy a stanoviskách poslancov gestorského výboru, vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona, odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o cestnej doprave schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Prosím, pán podpredseda Národnej rady, aby ste otvorili rozpravu.
Skontrolovaný
15:31
Vystúpenie v rozprave 15:31
Igor ChomaVládny návrh zákona o cestnej doprave sa dopĺňa takto:
V § 23 povinnosti iných osôb sa v ods. (1) na konci druhej vety nahradí...
Vládny návrh zákona o cestnej doprave sa dopĺňa takto:
V § 23 povinnosti iných osôb sa v ods. (1) na konci druhej vety nahradí bodka čiarkou a doplnia sa slová: "počas platnosti dopravnej licencie."
Ako odôvodnenie by som povedal zopár faktov, a síce, že súčasný platný zákon o cestnej doprave č. 168/1996 Z. z. ako aj navrhovaný zákon definuje povinnosť zriaďovateľa zastávky umožniť inému dopravcovi jej používanie počas platnosti dopravnej licencie.
Dopravnou licenciou, ktorú udeľuje dopravný správny orgán, sa zriaďuje autobusová linka a jej udelením vzniká prevádzkovateľovi cestnej dopravy oprávnenie prevádzkovať na nej pravidelnú vnútroštátnu dopravu.
Ak podľa prvej vety v ods. 1 v § 23 navrhovaného znenia zákona vznikajú povinnosti pre vlastníka, správcu alebo nájomcu autobusovej stanice len voči dopravcom podľa dopravnej licencie, tak je potrebné určiť povinnosti zriaďovateľovi zastávky (napríklad v mestách, kde je mestská autobusová doprava, sú zriaďovatelia zastávok, a aj ich vlastníci samotné mestá) na základe toho istého princípu, t.j. aby zriaďovateľ zastávky mimo autobusovej stanice mal povinnosť umožniť inému dopravcovi jej používanie taktiež len počas platnosti dopravnej licencie.
Podľa návrhu je táto povinnosť zriaďovateľa zastávky zadefinovaná voči všetkým dopravcom, t.j. zriaďovateľ je povinný umožniť zastavovať na svojej zastávke aj tým dopravcom, ktorí prevádzkujú dopravu inú ako je podľa dopravnej licencie. Napríklad dopravcom osobitnej pravidelnej dopravy, ktorá sa uskutočňuje len na základe zmluvy medzi dopravcom a objednávateľom prepravy, a teda nie podľa dopravnej licencie, alebo dopravcom, ktorí prevádzkujú príležitostnú dopravu.
Taktiež v súlade s § 24 ods. 2 návrhu zákona sa dáva možnosť prevádzkovateľom osobitnej pravidelnej dopravy zastavovať na zastávkach autobusovej linky, t.j. na ktorú je udelená dopravná licencia, len podľa dohody dopravcu osobitnej dopravy s prevádzkovateľom autobusovej linky a teda nie je určená povinnosť, ale musí existovať dohoda.
Dámy a páni, je to veľmi jednoduchý návrh a naozaj chceme odstrániť niektoré disproporcie, pretože mestá takýmto spôsobom môžu prichádzať pomerne o veľké peniaze, ktoré vkladajú do mestskej hromadnej dopravy a sú to peniaze samozrejme daňových poplatníkov miest, obcí a takýmto spôsobom idú do súkromných rúk. Ďakujem veľmi pekne.
Ďakujem pekne, pán podpredseda. Dámy a páni, ja len veľmi krátko. Vzhľadom na to, že často dochádza k istým problémom pri prevádzkovaní iných, ako, alebo iných liniek, iných autobusov, inej dopravy, ktoré využívajú zastávky MHD v mestách, v obciach, chcem dať alebo dávam týmto doplňujúci návrh, ktorý znie.
Vládny návrh zákona o cestnej doprave sa dopĺňa takto:
V § 23 povinnosti iných osôb sa v ods. (1) na konci druhej vety nahradí bodka čiarkou a doplnia sa slová: "počas platnosti dopravnej licencie."
Ako odôvodnenie by som povedal zopár faktov, a síce, že súčasný platný zákon o cestnej doprave č. 168/1996 Z. z. ako aj navrhovaný zákon definuje povinnosť zriaďovateľa zastávky umožniť inému dopravcovi jej používanie počas platnosti dopravnej licencie.
Dopravnou licenciou, ktorú udeľuje dopravný správny orgán, sa zriaďuje autobusová linka a jej udelením vzniká prevádzkovateľovi cestnej dopravy oprávnenie prevádzkovať na nej pravidelnú vnútroštátnu dopravu.
Ak podľa prvej vety v ods. 1 v § 23 navrhovaného znenia zákona vznikajú povinnosti pre vlastníka, správcu alebo nájomcu autobusovej stanice len voči dopravcom podľa dopravnej licencie, tak je potrebné určiť povinnosti zriaďovateľovi zastávky (napríklad v mestách, kde je mestská autobusová doprava, sú zriaďovatelia zastávok, a aj ich vlastníci samotné mestá) na základe toho istého princípu, t.j. aby zriaďovateľ zastávky mimo autobusovej stanice mal povinnosť umožniť inému dopravcovi jej používanie taktiež len počas platnosti dopravnej licencie.
Podľa návrhu je táto povinnosť zriaďovateľa zastávky zadefinovaná voči všetkým dopravcom, t.j. zriaďovateľ je povinný umožniť zastavovať na svojej zastávke aj tým dopravcom, ktorí prevádzkujú dopravu inú ako je podľa dopravnej licencie. Napríklad dopravcom osobitnej pravidelnej dopravy, ktorá sa uskutočňuje len na základe zmluvy medzi dopravcom a objednávateľom prepravy, a teda nie podľa dopravnej licencie, alebo dopravcom, ktorí prevádzkujú príležitostnú dopravu.
Taktiež v súlade s § 24 ods. 2 návrhu zákona sa dáva možnosť prevádzkovateľom osobitnej pravidelnej dopravy zastavovať na zastávkach autobusovej linky, t.j. na ktorú je udelená dopravná licencia, len podľa dohody dopravcu osobitnej dopravy s prevádzkovateľom autobusovej linky a teda nie je určená povinnosť, ale musí existovať dohoda.
Dámy a páni, je to veľmi jednoduchý návrh a naozaj chceme odstrániť niektoré disproporcie, pretože mestá takýmto spôsobom môžu prichádzať pomerne o veľké peniaze, ktoré vkladajú do mestskej hromadnej dopravy a sú to peniaze samozrejme daňových poplatníkov miest, obcí a takýmto spôsobom idú do súkromných rúk. Ďakujem veľmi pekne.
Skontrolovaný
15:34
Uvádzajúci uvádza bod 15:34
Ján FigeľTakže ja by som bol veľmi zdržanlivý pri úprave § 23 ods. 1. Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne. Ten návrh pána poslanca, teda skupiny poslancov má svoju logiku. Na druhej strane zastávky a celý systém regulácie v cestnej doprave zohľadňuje aj celkové bezpečnostné opatrenia a snaží sa zvyšovať kultúru cestovania tak, aby napríklad aj zastavovanie tých iných príležitostných prepravcov alebo nielen podľa dopravnej licencie, ale podľa objednávky a zmluvy, teda občasnej alebo inej dopravy bolo tam, kde je na to najvhodnejšie alebo vyhradené usporiadanie. To, aby zastavovali kdekade podľa zváženia na nastupovanie osôb, nie je lepším riešením ako navrhovaný dnešný stav, tá úprava, ktorá je v § 23.
Takže ja by som bol veľmi zdržanlivý pri úprave § 23 ods. 1. Ďakujem pekne.
Skontrolovaný
15:36
Uvádzajúci uvádza bod 15:36
Ján FigeľZámer vytvoriť a zaviesť funkčný blok vo vzdušnom priestore stredná Európa vyplýva z...
Zámer vytvoriť a zaviesť funkčný blok vo vzdušnom priestore stredná Európa vyplýva z požiadaviek projektu Európskej únie, ktorý sa nazýva "Jednotný európsky vzdušný priestor" (Single European Sky). To je z projektu pre zvýšenie úrovne leteckej bezpečnosti, priepustnosti vzdušného priestoru, prispenia k udržateľnému rozvoju leteckého dopravného systému a celkového zlepšenia výkonnosti riadenia letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb v Európe.
Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 550/2004 sú členské štáty Európskej únie povinné do 4. decembra tohto roku prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili vykonávanie funkčných blokov vzdušného priestoru. Z uvedeného dôvodu si stanovili účastnícke štáty nášho bloku FAB CE alebo stredoeurópskeho bloku dátum rozhodujúceho dňa na 30. jún 2012. Časový priestor do 30. júna, a teda od 30. júna do 4. decembra je vlastne potrebný na zabezpečenie vykonávania tejto dohody.
Cieľom dohody je vytvoriť funkčný blok vzdušného priestoru, stanoviť jeho pravidlá, postupy pre zavedenie, pre prevádzkovanie, ďalší rozvoj, s cieľom dosiahnuť súlad s iniciatívou Jednotného európskeho vzdušného priestoru a zároveň zadefinovať príslušné riadiace štruktúry. Dohodu o vytvorení vzdušného bloku FAB CE sme podpisovali 5. mája minulého roku v Slovinskej republike.
Predkladaná dohoda je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou, mnohostrannou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva a povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám. A podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, preto má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Vážení prítomní, týmto si dovoľujem požiadať vás o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu a o vyslovenie súhlasu. Ďakujem za pozornosť.
Vážený pán podpredseda Národnej rady Slovenskej republiky, ctené dámy poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som uviedol návrh na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o vytvorení funkčného bloku vzdušného priestoru stredná Európa. Vláda schválila návrh tejto dohody v januári 2012 a prijala k nemu aj uznesenie č. 2/2012.
Zámer vytvoriť a zaviesť funkčný blok vo vzdušnom priestore stredná Európa vyplýva z požiadaviek projektu Európskej únie, ktorý sa nazýva "Jednotný európsky vzdušný priestor" (Single European Sky). To je z projektu pre zvýšenie úrovne leteckej bezpečnosti, priepustnosti vzdušného priestoru, prispenia k udržateľnému rozvoju leteckého dopravného systému a celkového zlepšenia výkonnosti riadenia letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb v Európe.
Podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 550/2004 sú členské štáty Európskej únie povinné do 4. decembra tohto roku prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili vykonávanie funkčných blokov vzdušného priestoru. Z uvedeného dôvodu si stanovili účastnícke štáty nášho bloku FAB CE alebo stredoeurópskeho bloku dátum rozhodujúceho dňa na 30. jún 2012. Časový priestor do 30. júna, a teda od 30. júna do 4. decembra je vlastne potrebný na zabezpečenie vykonávania tejto dohody.
Cieľom dohody je vytvoriť funkčný blok vzdušného priestoru, stanoviť jeho pravidlá, postupy pre zavedenie, pre prevádzkovanie, ďalší rozvoj, s cieľom dosiahnuť súlad s iniciatívou Jednotného európskeho vzdušného priestoru a zároveň zadefinovať príslušné riadiace štruktúry. Dohodu o vytvorení vzdušného bloku FAB CE sme podpisovali 5. mája minulého roku v Slovinskej republike.
Predkladaná dohoda je podľa čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodnou, mnohostrannou zmluvou, ktorá zakladá priamo práva a povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám. A podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky je medzinárodnou zmluvou, na vykonanie ktorej nie je potrebný zákon, preto má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
Vážení prítomní, týmto si dovoľujem požiadať vás o podporu pri prerokovaní predloženého návrhu a o vyslovenie súhlasu. Ďakujem za pozornosť.
Skontrolovaný
15:39
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:39
László SolymosPredseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 16. januára pridelil návrh na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu...
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 16. januára pridelil návrh na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore určil do 30. januára 2012.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o návrhu rokoval 17. januára a prijal uznesenie, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 24. januára 2012. O predloženom návrhu uznesenia nehlasoval, nakoľko v čase hlasovania nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o vytvorení funkčného bloku vzdušného priestoru stredná Európa a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
31.1.2012 o 15:39 hod.
Ing.
László Solymos
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Dohodou o vytvorení funkčného bloku vzdušného priestoru stredná Európa (tlač 609).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím zo 16. januára pridelil návrh na prerokovanie: ústavnoprávnemu výboru, Výboru Národnej rady pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, lehotu na prerokovanie návrhu vo výboroch, vrátane v gestorskom výbore určil do 30. januára 2012.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť o návrhu rokoval 17. januára a prijal uznesenie, v ktorom odporučil Národnej rade Slovenskej republiky vysloviť súhlas s dohodou a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 24. januára 2012. O predloženom návrhu uznesenia nehlasoval, nakoľko v čase hlasovania nebola prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jeho členov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu o návrhu nerokoval, nakoľko podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Dohodou o vytvorení funkčného bloku vzdušného priestoru stredná Európa a rozhodnúť, že ide o medzinárodnú zmluvu, ktorá má podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky prednosť pred zákonmi.
Pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skontrolovaný
15:43
Uvádzajúci uvádza bod 15:43
Daniel LipšicNávrh zákona obsahuje nové ustanovenie o elektronickom čipe a bezpečnostnom...
Návrh zákona obsahuje nové ustanovenie o elektronickom čipe a bezpečnostnom osobnom kóde, ktorý spolu s občianskym preukazom slúži k potvrdeniu identity držiteľa. Údaj z občianskeho preukazu bude možné prečítať až po zadaní bezpečnostného osobného kódu a po priložení občianskeho preukazu k čítaciemu zariadeniu kariet. Novela tiež zavádza možnosť podania žiadosti o vydanie nového občianskeho preukazu a jeho prevzatia na ktoromkoľvek okresnom riaditeľstve, teda nielen podľa miesta trvalého bydliska. A rovnako sa navrhuje aby bolo možné požiadať o urýchlené vydanie občianskeho preukazu, samozrejme, za zvýšený správny poplatok.
Tento zákon zjednoduší komunikáciu občanov s verejnou správou v mnohých životných situáciách, či pôjde o nahlásenie narodenia dieťaťa, nebudú potrebné osobné návštevy na úradoch, bude možné mnohé veci zmanažovať cez elektronickú komunikáciu, čo si myslím, že je prvý krok k výraznému zefektívneniu komunikácie občana a verejnej správy.
Čiže je to zákon, ktorý je veľmi priateľský k občanovi, ktorému verejná správa musí slúžiť. Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, a pripomienky ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúčam ako to navrhuje gestorský výbor, schváliť.
Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu novely zákona. Ďakujem pekne.
Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, základným cieľom novely zákona o občianskych preukazoch je zavedenie tzv. elektronického občianskeho preukazu, ktorý umožní identifikáciu občana v elektronických systémoch orgánov verejnej správy, s možnosťou využitia aj v elektronických systémoch mimo verejnej správy.
Návrh zákona obsahuje nové ustanovenie o elektronickom čipe a bezpečnostnom osobnom kóde, ktorý spolu s občianskym preukazom slúži k potvrdeniu identity držiteľa. Údaj z občianskeho preukazu bude možné prečítať až po zadaní bezpečnostného osobného kódu a po priložení občianskeho preukazu k čítaciemu zariadeniu kariet. Novela tiež zavádza možnosť podania žiadosti o vydanie nového občianskeho preukazu a jeho prevzatia na ktoromkoľvek okresnom riaditeľstve, teda nielen podľa miesta trvalého bydliska. A rovnako sa navrhuje aby bolo možné požiadať o urýchlené vydanie občianskeho preukazu, samozrejme, za zvýšený správny poplatok.
Tento zákon zjednoduší komunikáciu občanov s verejnou správou v mnohých životných situáciách, či pôjde o nahlásenie narodenia dieťaťa, nebudú potrebné osobné návštevy na úradoch, bude možné mnohé veci zmanažovať cez elektronickú komunikáciu, čo si myslím, že je prvý krok k výraznému zefektívneniu komunikácie občana a verejnej správy.
Čiže je to zákon, ktorý je veľmi priateľský k občanovi, ktorému verejná správa musí slúžiť. Návrh zákona bol prerokovaný v určených výboroch, a pripomienky ktoré sú uvedené v spoločnej správe, odporúčam ako to navrhuje gestorský výbor, schváliť.
Vážený pán podpredseda, pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu predloženého návrhu novely zákona. Ďakujem pekne.
Skontrolovaný
15:45
Vystúpenie spoločného spravodajcu 15:45
Andrej ĎurkovskýVýbory prerokovali predmetný návrh, vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu stanoviská. V zásade všetky výbory schválili tento návrh s pripomienkami. Pripomienky nebudem čítať, máte ich pred sebou v spoločnej správe.
Záverom mi dovoľte konštatovať, že výbor, ako gestorský výbor, ma určil ako spoločného spravodajcu výborov a ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a súčasne ma poveril navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy, a samozrejme i po ukončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Vážený pán podpredseda, skončil som. Otvorte rozpravu, ďakujem pekne.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
31.1.2012 o 15:45 hod.
Ing.
Andrej Ďurkovský
Videokanál poslanca
Vážený pán minister, vážený pán podpredseda, dámy a páni, Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 716 z 30. novembra 2011 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 224/2006 Z. z. o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, ďalej tlač 551, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady pre obranu a bezpečnosť.
Výbory prerokovali predmetný návrh, vládny návrh zákona v lehote určenej uznesením Národnej rady Slovenskej republiky. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Výbory Národnej rady, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, zaujali k nemu stanoviská. V zásade všetky výbory schválili tento návrh s pripomienkami. Pripomienky nebudem čítať, máte ich pred sebou v spoločnej správe.
Záverom mi dovoľte konštatovať, že výbor, ako gestorský výbor, ma určil ako spoločného spravodajcu výborov a ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky, a súčasne ma poveril navrhnúť Národnej rade hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch, ktoré vyplynuli z rozpravy, a hlasovať o predmetnom vládnom návrhu zákona ihneď po ukončení rozpravy, a samozrejme i po ukončení druhého čítania pristúpiť k tretiemu čítaniu ihneď.
Vážený pán podpredseda, skončil som. Otvorte rozpravu, ďakujem pekne.
Skontrolovaný
15:48
Vystúpenie v rozprave 15:48
Marián RadošovskýDovolím si prečítať text, následne zdôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Bod 1. návrhu, v čl. I za bod 10 vložiť nové body 11 a 12, ktoré znejú:
"11, za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý znie: "§ 7a Občan môže požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu z dôvodu podľa § 7 ods. 2 písm. d), ak je jeho občiansky preukaz neplatný podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo z dôvodu zmeny mena alebo priezviska, aj na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len "zastupiteľský úrad"), ustanovenia § 5, § 8 ods. 2 až 4 a 9 a § 9 sa vzťahujú primerane s tým, že nasnímanie bezvládneho občana nemožno vykonať v mieste, kde sa zdržuje a o vyhotovenie občianskeho preukazu nemožno požiadať urýchlene do dvoch pracovných dní.".".
Bod 12. V § 10 ods. 1 písm. b) a i), § 11 ods. 1 písm. d), e) a h) a § 12 ods. 1 druhej vete sa slová "príslušnému úradu" nahrádzajú slovami "okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu".
Doterajšie body 11 až 19 následne prečíslovať.
Bod 2. pozmeňujúceho návrhu: V čl. I za bod 12 vložiť nové body 13 až 15, ktoré znejú: "13. v § 11 ods. 1 písm. b) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ide o neplatnosť občianskeho preukazu podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo z dôvodu zmeny mena alebo priezviska, môže požiadať aj zastupiteľský úrad,"
Bod 14. V § 11 ods. 1 písm. c) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "neplatný občiansky preukaz z dôvodu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. d) alebo z dôvodu zmeny mena alebo priezviska, je povinný odovzdať zastupiteľskému úradu, ak o vydanie nového občianskeho preukazu požiada na zastupiteľskom úrade,".
Bod 15. V § 11 ods. 1 písm. f) a § 14 ods. 1 písm. g) sa slová "príslušného úradu" nahrádzajú slovami "okresného riaditeľstva alebo zastupiteľského úradu".
Doterajšie body 13 až 19 následne prečíslovať.
Bod 3. pozmeňujúceho návrhu: V čl. I za bod 15 vložiť nové body 16 a 17 ktoré znejú:
"16 V § 13 ods. 1 sa slová "príslušný úrad" nahrádzajú slovami "okresné riaditeľstvo alebo zastupiteľský úrad".
17. v § 13 ods. 2 písm. b) sa za slovo "zboru" vkladajú slová "alebo zastupiteľský úrad".
Doterajšie body 16 až 19 následne prečíslovať.
Bod 4. pozmeňujúceho návrhu: Čl. II doplniť bodom 3 ktorý znie: "3. V sadzobníku správny poplatok položka 259 znie: "Položka 259
a) Žiadosť o vydanie občianskeho preukazu....15 eur,
b) Žiadosť o vydanie občianskeho preukazu ako náhrady za zničený, stratený, odcudzený alebo poškodený občiansky preukaz.... 30 eur,
c) žiadosť o vydanie občianskeho preukazu ako náhrady za zničený, stratený, odcudzený alebo poškodený občiansky preukaz v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch.... 50 eur.
Oslobodenie
Od poplatku podľa písm. b) a c) tejto položky sú oslobodení občania starší ako 60 rokov veku alebo držitelia preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím."."
Bod 5. pozmeňujúceho návrhu: V čl. o účinnosti zároveň ustanoviť účinnosť bodu 11 z prvého bodu tohto pozmeňujúceho návrhu, bodov 13 a 14 z druhého bodu tohto pozmeňujúceho návrhu a štvrtého bodu tohto pozmeňujúceho návrhu na 1. január 2013.
Odôvodnenie: V zákone č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je ustanovené, že iným dokladom na vycestovanie občana do zahraničia je aj občiansky preukaz.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci členských štátov, okrem iného ustanovuje, že členské štáty udelia občanom Únie povolenie vstúpiť na ich územie s platným preukazom totožnosti. Od 1. mája 2011 je otvorený pracovný trh v rámci Európskej únie, z čoho sa dá predpokladať, že občania Slovenskej republiky budú ešte viac využívať príležitosť svojho uplatnenia na tomto pracovnom trhu.
V súčasnosti pracuje v zahraničí približne 129-tisíc občanov Slovenskej republiky. Z toho možno predpokladať, že väčšina z nich sa zdržuje už len na území štátu, kde pracuje, a preto je potrebné im umožniť vybavenie podania žiadosti o občiansky preukaz na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, nakoľko pri strate, odcudzení, skončení platnosti alebo zmene mena a priezviska, musia cestovať na príslušný úrad V Slovenskej republike, čo im v konečnom dôsledku spôsobí nemalé finančné náklady.
Zároveň sa navrhuje určiť aj osobitnú výšku správnych poplatkov, a to podľa rovnakých kritérií ako sú stanovené v položke 22a (vnútorná správa). Výšku poplatkov navrhujeme určiť vyššie ako vo vnútrozemí vzhľadom na objektívne vyššie náklady s tým spojené, rozdielna výška poplatkov vo vnútrozemí a na zastupiteľských úradoch sa pripravuje aj u iných položiek sadzobníka konzulárnych poplatkov (napr. cestovný pas) a je obvyklou praxou v členských štátoch Európskej únie.
Možnosť podania žiadostí o vydanie občianskeho preukazu na zastupiteľskom úrade sa navrhuje od 1. januára 2013. Súvisí to s implementáciou zavádzania elektronického čipu do občianskeho preukazu, ktorý je ustanovený najneskôr na 1. decembra 2012 a s tým súvisiacich úprav v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Tieto zmeny už nebude možné z dôvodu efektívnosti vynaloženia finančných prostriedkov realizovať v súčasnom informačnom systéme. Rovnako je potrebné realizovať aj úpravu v informačnom systéme Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a jeho prepojenia s informačným systémom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
31.1.2012 o 15:48 hod.
Ing.
Marián Radošovský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, páni kolegovia, kolegyne, dovoľte aby som v tejto súvislosti a pri rokovaní o tomto zákone predložil pozmeňujúci a doplňujúci návrh, ktorý, si myslím, že vylepší zákon 224 o občianskych preukazoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorým sa dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch v znení neskorších predpisov.
Dovolím si prečítať text, následne zdôvodnenie pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu.
Bod 1. návrhu, v čl. I za bod 10 vložiť nové body 11 a 12, ktoré znejú:
"11, za § 7 sa vkladá § 7a, ktorý znie: "§ 7a Občan môže požiadať o vydanie nového občianskeho preukazu z dôvodu podľa § 7 ods. 2 písm. d), ak je jeho občiansky preukaz neplatný podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo z dôvodu zmeny mena alebo priezviska, aj na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky v zahraničí (ďalej len "zastupiteľský úrad"), ustanovenia § 5, § 8 ods. 2 až 4 a 9 a § 9 sa vzťahujú primerane s tým, že nasnímanie bezvládneho občana nemožno vykonať v mieste, kde sa zdržuje a o vyhotovenie občianskeho preukazu nemožno požiadať urýchlene do dvoch pracovných dní.".".
Bod 12. V § 10 ods. 1 písm. b) a i), § 11 ods. 1 písm. d), e) a h) a § 12 ods. 1 druhej vete sa slová "príslušnému úradu" nahrádzajú slovami "okresnému riaditeľstvu alebo zastupiteľskému úradu".
Doterajšie body 11 až 19 následne prečíslovať.
Bod 2. pozmeňujúceho návrhu: V čl. I za bod 12 vložiť nové body 13 až 15, ktoré znejú: "13. v § 11 ods. 1 písm. b) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak ide o neplatnosť občianskeho preukazu podľa § 10 ods. 1 písm. b) alebo z dôvodu zmeny mena alebo priezviska, môže požiadať aj zastupiteľský úrad,"
Bod 14. V § 11 ods. 1 písm. c) sa čiarka na konci nahrádza bodkočiarkou a pripájajú sa tieto slová: "neplatný občiansky preukaz z dôvodu uvedeného v § 10 ods. 1 písm. d) alebo z dôvodu zmeny mena alebo priezviska, je povinný odovzdať zastupiteľskému úradu, ak o vydanie nového občianskeho preukazu požiada na zastupiteľskom úrade,".
Bod 15. V § 11 ods. 1 písm. f) a § 14 ods. 1 písm. g) sa slová "príslušného úradu" nahrádzajú slovami "okresného riaditeľstva alebo zastupiteľského úradu".
Doterajšie body 13 až 19 následne prečíslovať.
Bod 3. pozmeňujúceho návrhu: V čl. I za bod 15 vložiť nové body 16 a 17 ktoré znejú:
"16 V § 13 ods. 1 sa slová "príslušný úrad" nahrádzajú slovami "okresné riaditeľstvo alebo zastupiteľský úrad".
17. v § 13 ods. 2 písm. b) sa za slovo "zboru" vkladajú slová "alebo zastupiteľský úrad".
Doterajšie body 16 až 19 následne prečíslovať.
Bod 4. pozmeňujúceho návrhu: Čl. II doplniť bodom 3 ktorý znie: "3. V sadzobníku správny poplatok položka 259 znie: "Položka 259
a) Žiadosť o vydanie občianskeho preukazu....15 eur,
b) Žiadosť o vydanie občianskeho preukazu ako náhrady za zničený, stratený, odcudzený alebo poškodený občiansky preukaz.... 30 eur,
c) žiadosť o vydanie občianskeho preukazu ako náhrady za zničený, stratený, odcudzený alebo poškodený občiansky preukaz v priebehu dvoch po sebe nasledujúcich rokoch.... 50 eur.
Oslobodenie
Od poplatku podľa písm. b) a c) tejto položky sú oslobodení občania starší ako 60 rokov veku alebo držitelia preukazu občana s ťažkým zdravotným postihnutím."."
Bod 5. pozmeňujúceho návrhu: V čl. o účinnosti zároveň ustanoviť účinnosť bodu 11 z prvého bodu tohto pozmeňujúceho návrhu, bodov 13 a 14 z druhého bodu tohto pozmeňujúceho návrhu a štvrtého bodu tohto pozmeňujúceho návrhu na 1. január 2013.
Odôvodnenie: V zákone č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov je ustanovené, že iným dokladom na vycestovanie občana do zahraničia je aj občiansky preukaz.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/38/ES z 29. apríla 2004 o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci členských štátov, okrem iného ustanovuje, že členské štáty udelia občanom Únie povolenie vstúpiť na ich územie s platným preukazom totožnosti. Od 1. mája 2011 je otvorený pracovný trh v rámci Európskej únie, z čoho sa dá predpokladať, že občania Slovenskej republiky budú ešte viac využívať príležitosť svojho uplatnenia na tomto pracovnom trhu.
V súčasnosti pracuje v zahraničí približne 129-tisíc občanov Slovenskej republiky. Z toho možno predpokladať, že väčšina z nich sa zdržuje už len na území štátu, kde pracuje, a preto je potrebné im umožniť vybavenie podania žiadosti o občiansky preukaz na zastupiteľskom úrade Slovenskej republiky, nakoľko pri strate, odcudzení, skončení platnosti alebo zmene mena a priezviska, musia cestovať na príslušný úrad V Slovenskej republike, čo im v konečnom dôsledku spôsobí nemalé finančné náklady.
Zároveň sa navrhuje určiť aj osobitnú výšku správnych poplatkov, a to podľa rovnakých kritérií ako sú stanovené v položke 22a (vnútorná správa). Výšku poplatkov navrhujeme určiť vyššie ako vo vnútrozemí vzhľadom na objektívne vyššie náklady s tým spojené, rozdielna výška poplatkov vo vnútrozemí a na zastupiteľských úradoch sa pripravuje aj u iných položiek sadzobníka konzulárnych poplatkov (napr. cestovný pas) a je obvyklou praxou v členských štátoch Európskej únie.
Možnosť podania žiadostí o vydanie občianskeho preukazu na zastupiteľskom úrade sa navrhuje od 1. januára 2013. Súvisí to s implementáciou zavádzania elektronického čipu do občianskeho preukazu, ktorý je ustanovený najneskôr na 1. decembra 2012 a s tým súvisiacich úprav v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Tieto zmeny už nebude možné z dôvodu efektívnosti vynaloženia finančných prostriedkov realizovať v súčasnom informačnom systéme. Rovnako je potrebné realizovať aj úpravu v informačnom systéme Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky a jeho prepojenia s informačným systémom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Ďakujem pekne za pozornosť.
Skontrolovaný