28. schôdza

Ďakujem veľmi pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené dámy a páni, pani poslankyňa Tomanová, zrejme aj povzbudená priaznivcami na balkóne, ktorých srdečne vítam a pozdravujem, sa znížila vo svojom vystúpení k nechutným invektívam a okrem toho aj porušila rokovací poriadok, pretože v tretej tretine svojho vystúpenia sa dotkla vecí alebo venovala veciam úplne irelevantným. Chcem pripomenúť, vážení kolegovia, že rokujeme o vrátenom zákone prezidentom Slovenskej republiky a rokujeme o jeho pripomienkach a chceme schváliť zákon o sociálnych službách, vrátený prezidentom Slovenskej republiky.
Za veľmi dôležité považujem na úvod povedať to, že pán prezident nemá vo svojich pripomienkach, výhradách, zásadné výhrady k zneniu návrhu zákona, iba navrhuje posunúť účinnosť zákona o dva mesiace neskôr, ako to bolo, ako je ustanovené v zákone, teda posunúť ho od 1. marca, účinnosť 2012.
V bode III pripomienok pána prezidenta sú vyjadrené isté pochybnosti o súlade § 72 ods. 14, 73 ods. 18, 19 a dá sa predpokladať, že ide o pochybnosti v nadväznosti na § 110a ods. 1 druhú vetu schváleného zákona s čl. I Ústavy Slovenskej republiky ods. 1, jej prvej vety, teda zákazu retroaktivity.
Podľa môjho názoru, nejde o retroaktivitu, a tu nechcem z tohto miesta , polemizovať s názorom pána prezidenta. Citované ustanovenie upravuje právne vzťahy, ktoré vzniknú v budúcnosti, t. j. len u klientov, ktorým sa sociálna služba začne poskytovať po účinnosti zákona, nakoľko sa týka posudzovania nehnuteľnosti, ktorú prijímateľ užíva na trvalé bývanie, ešte pred začatím poskytovania sociálnej služby, čo u klientov, ktorým sa už sociálna služba začala poskytovať, teda tzv. starým nie je možné aplikovať. Ak starý klient, u ktorého sa z dôvodu jeho nízkeho dôchodku uplatňuje ochrana príjmu, získa po účinnosti tohto zákona majetok v hodnote nad 10-tisíc eur, dochádza u neho k zmene rozhodujúcej skutočnosti, a preto sa u neho už nebude uplatňovať ochrana príjmu. Je to veľmi zrozumiteľné a veľmi jasné, a podľa mňa veľmi logické a sociálne spravodlivé. Pretože, ak sa u klienta zmenia podmienky a nemali by sme to brať do úvahy, vtedy by sme nemali brať do úvahy napr. aj takú zmenu podmienky, ako je napr. valorizácia dôchodkov, pri ktorej v zariadeniach sociálnych služieb, verejných a neverejných, po oznámení a uskutočnení valorizácie a doručení sa mení aj výška úhrady, síce minimálne, ale sa mení výška úhrady u týchto klientov. Čiže ak sa zmení skutočnosť, ak klient prichádzal do zariadenia, tzv. starý klient a mal určenú výšku úhrady a má nízky príjem a má ochranu neprimeranej platby, ale zmenia sa mu podmienky tým, že zrazu má isté príjmy, napr. z predaja nehnuteľnosti, je nemorálne, aby takýto klient neplatil vyššiu úhradu.
Klient, ktorý má nízky príjem a uvediem príklad. V zariadení sociálnych služieb, kde je napr. stanovená výška 400 eur a klient, ktorý má dôchodok 200 eur, čo je veľmi, veľmi nízky dôchodok a nemá žiadny majetok, po zohľadnení ochrany príjmu platí 162 eur a po prijatí a účinnosti tohto zákona, bude naďalej takýto klient platiť iba 162 eur.
Prijatie zmien navrhovaných pánom prezidentom, bude v praxi spôsobovať problémy pri aplikácii a interpretácii právnej úpravy v dotknutých častiach, ale pretože sme neprerokovali tieto pripomienky a neschválili ich na poslednej našej schôdzi, ktorá bola zvolaná práve kvôli vrátenému zákonu pána prezidenta, odporúčam a nemáme inú možnosť, ako tieto pripomienky pána prezidenta prijať, a odporúčam, a žiadam, a prosím vás, aby sme potom zákon ako celok prijali.
Zámer zákonodarcu je, aby sa zvýšila participácia klienta a jeho rodiny na úhradu nákladov na sociálne služby. Zámer zákonodarcu nebol to, čo povedal pán poslanec Ondruš, že ide o získanie obrovských zdrojov pre sociálne služby, to je jedno, či verejných alebo neverejných poskytovateľov. Zákon je prijímaný preto, aby sa zvýšila participácia klienta a jeho rodiny na úhrade nákladov na sociálnu službu. Vy, ktorí ste boli moji predrečníci a dovolím si to povedať, zámerne zavádzate, a médiá poskytujú informácie o tejto problematike veľmi skreslene... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pani spravodajkyňa, prepáčte na chvíľu. Chcel by som sa vás spýtať, tí čo ste na balkóne, či rozumiete tomu, že v každej Národnej rade, v každom parlamente, je možné prísť ako hostia, ale toto je rozprava v parlamente. Ak sa budete ešte raz takto chovať, tak budem musieť požiadať organizátorov, ktorí tam majú povinnosť, aby si svoju povinnosť splnili, rešpektujte to, že ste v Národnej rade Slovenskej republiky. Tu má právo každý povedať svoj názor, ale vy ste tu ako hostia a nie ste súčasťou Národnej rady, tak sa chovajte podľa toho.
Pani poslankyňa, nech sa páči.

Gibalová, Monika, poslankyňa NR SR
Ďakujem, pán podpredseda. Aj niektoré médiá poskytujú informácie o tejto problematike veľmi skreslene a vyvolávajú často bezdôvodné obavy u starých ľudí. Preto chcem uviesť veci na pravú mieru a informovať vás, ako bude zákon skutočne fungovať od 1. marca 2012, v prípade, ak bude schválený.
Novela zákona zakotví ľuďom povinnosť platiť úhradu za poskytovanú sociálnu službu podľa ich príjmu a hodnoty majetku. Táto novela ale bude zásadne rozlišovať majetných a nemajetných. Tí prví budú musieť platiť úhradu za služby obecných a neverejných poskytovateľov vo výške do 50 % priemerných oprávnených nákladov poskytovateľa za príslušnú službu, tí nemajetní zaplatia časť vynaložených nákladov, pričom zákon im poskytuje záruku, že ich mesačný príjem po zaplatení úhrady nesiem byť nižší ako najmenej 20 % sumy zo životného minima, to znamená 37 eur, ak sú v zariadení s celoročným pobytom, najmenej 50 % životného minima, to je 94 eur, ak sú v zariadení s týždenným pobytom. Najmenej 70 % zo sumy životného minima, to je 133 eur za ambulantnú sociálnu starostlivosť v zariadení s poskytovaním stravovania a najmenej 1,3-násobok sumy životného minima, to je 247 eur za ambulantnú sociálnu službu v zariadení bez poskytovania stravovania.
Som presvedčená o tom, že nemajetní nemajú dôvod na žiadne obavy, že ich posledným miestom, tak ako to tu bolo naznačené, sa stane ulica, pretože za služby budú platiť v podstate toľko, koľko doteraz.
A to je to, čo zamlčiavajú aj mnohé médiá a preto vyvolávajú u ľudí zbytočné obavy až paniku. Novela zákona predpokladá vyššiu finančnú úhradu od majetných, pretože nežijú v núdzi a je spravodlivé, aby sa na úhrade za služby podieľali vo vyššej miere.
Pri rozlišovaní, kto je a kto nie je majetný, sa prihliada nielen na súčasný príjem a súčasný majetok v čase podania žiadosti, ale aj na majetok prijímateľa, jeho rodičov, alebo detí a na príjem získaný predajom nehnuteľného majetku päť rokov dozadu.
Za hranicu medzi majetným a nemajetným sa považuje suma 10-tisíc eur. Je to preto, že nie sú zriedkavé prípady, kedy rodičia previedli svoj majetok na deti a očakávajú oni, aj deti, že sociálne služby im budú poskytované za lacný peniaz tak, ako doteraz.Jednoducho povedané, za peniaze daňových poplatníkov, pretože každý doplatok za služby do výšky ekonomicky oprávnených nákladov je hradený z výberu daní od všetkých občanov v danej obci alebo vyššej samosprávy. Tí to všetko sanujú.
Novela zákona predpokladá, že ten kto z hľadiska zákona je majetný, bude musieť platiť za služby až do vyčerpania hodnoty jeho majetku bez garancie ponechania minimálneho príjmu, ktorá sa vzťahuje na nemajetných a stále v zákone zostáva.
Očakávam, že tento spôsob financovania služieb prinúti deti prijímateľov sociálnych služieb, aby sa ľahkomyseľne nezbavovali starých ľudí, pretože povinnosť platiť za poskytnuté služby sa bude vzťahovať aj na deti. Pri tomto chápaní financovania sa teda už nebudú môcť stať zariadenia sociálnych služieb mnohokrát odkladišťami, do ktorých deti umiestňovali svojich rodičov a užívali ich majetok, ktorý od nich získali už za ich života.
Novela by mala zvýšiť zodpovednosť prijímateľov sociálnych služieb za seba samých a predovšetkým zodpovednosť detí za svojich rodičov. Je mi úplne jasné, pán kolega Ondruš, že vy takéto riešenie nebudete podporovať. Ale mnohí aj vaši starostovia mi hovoria, že nevedia si poradiť vo svojich obciach s občanmi, ktorých umiestnili do zariadení, musia sanovať tie ekonomicky oprávnené náklady a za plotom pozerajú, ako si ich majetok užívajú ich deti.
Pani Tomanová, vy ste vo svojom vystúpení vypočítali mnohé opatrenia, ktoré mal pán minister zapracovať do zákona o sociálnych službách. S týmito opatreniami, ktoré ste vypočítali úplne súhlasím. Ale prečo ste vy nenavrhli tieto opatrenia do zákona o sociálnych služieb vtedy, keď ste ho písali a prijímali. Takéto opatrenia, ktoré ste spomínali by som bola podporila aj ja. To, čo ste uviedli ako príklad smutných osudov, kde sú napríklad obaja rodičia nezamestnaní, nuž to je práve ten prípad, ktorého sa zvýšenie, alebo úprava platieb za sociálne služby nebude týkať. Som aj za to, aby sa vecne diskutovalo o zvýšení ochrany príjmu, ale po solídnej analýze v interakcii aj na iné zákony ktorých sa dotkne takáto legislatívna zmena.
Vážené dámy a páni, tak ako som už povedala, je, nemáme inú možnosť, ako prijať pripomienky pána prezidenta, ale prosím vás, aby sme zákon ako celok prijali, pretože ak ho neprijmeme, tak niektoré zariadenia sociálnych služieb napríklad 110 zariadení zriadených alebo založených obcami po 1. 7. 2002, ale aj neverejných poskytovateľov vybraných druhov cirka 100, ktorý už v súčasnosti nemajú zdroje na financovanie sociálnych služieb skolabuje a hrozí zatvorenie týchto zariadení. S tým súvisí nielen problém zabezpečenia starostlivosti odkázaných klientov, ktorých naozaj tvoria hlavne seniori, osoby so zdravotným postihnutím, ľudí bez domova, ale je s tým spojené aj prepúšťanie zamestnancov týchto poskytovateľov služieb a tým spojené súvisiace problémy a dopady, zvýšenie nezamestnanosti, zvýšenie nárokov výdavkov na sociálne dávky a tak ďalej.
Preto vás prosím, aby ste tento návrh, túto novelu zákona o sociálnych službách, vrátenú pánom prezidentom, v časti prezidentove pripomienky podporili a v časti, ako celok zákon prijali. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem. Vystúpenie pani poslankyne Gibalovej, ako spravodajkyne bolo záverečným vystúpením, čiže na ne nie je možné reagovať.
Preruším rokovanie o tomto bode programu, tak ako sme si to dohodli pri schvaľovaní programu tejto schôdze. Hlasovať budeme o 17.00 hodine.
A teraz pristúpime k druhému čítaniu o

vládnom návrhu zákona o cestnej doprave.

Tento vládny návrh zákona je uverejnený ako tlač číslo 559 a spoločnú správu výborov máte ako tlač 559a.
Prosím prvého pána podpredsedu vlády a ministra dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Jána Figeľa, aby vládny návrh zákona odôvodnil. Súčasne ho vítam na rokovaní slovenského parlamentu.
Pán podpredseda vlády, nech sa páči.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, ctené dámy poslankyne a páni poslanci, dovoľte mi, aby som uviedol v druhom čítaní vládny návrh zákona o cestnej doprave.
Vláda tento návrh prerokovala v novembri a schválila uznesením číslo 693. Potreba zásadne novej správnej úpravy podnikania v cestnej doprave je daná predovšetkým skutočnosťou, že orgány Európskej únie nahradili nepriamu reguláciu dopravného trhu cestnej dopravy smernicami, priamou reguláciou, teda nariadeniami. To znamená, už nie nepriamo, ale priamo tým, čo sa v európskom práve volá nariadenie, tým vnútroštátna právna úprava, úprava podnikania v cestnej doprave už nie je v pozícii povinnej transpozície smerníc, ale v pozícii povinného vykonávania spoločných nariadení.
Druhý dôvod pre túto zmenu je skutočnosť, že Európska únia upustila od paralelnej úpravy pravidiel podnikania v cestnej doprave v tých prípadoch, keď potrebné pravidlá sú upravené mnohostrannými medzinárodnými zmluvami alebo európskymi dohovormi a závermi medzinárodných organizácií. Preto navrhovaný zákon o cestnej doprave musí vytvoriť potrebné vnútroštátne mechanizmy, alebo nadväznosti aj na niektoré medzinárodné zmluvy.
Tento navrhovaný zákon upravuje predovšetkým kompetencie vnútroštátnych slovenských orgánov verejnej správy na vykonávanie nariadení Európskeho parlamentu a Rady a medzinárodných zmlúv, ako aj sankcie za porušovanie týchto ustanovených pravidiel. To je vždy ponechané na vnútroštátnu právnu úpravu.
Navrhovaný zákon upravuje pravidlá podnikania v cestnej doprave, zabezpečovanie dopravnej obslužnosti územia v pravidelnej autobusovej doprave, práva a povinnosti dopravcov, cestujúcich v autobusovej doprave, v taxislužbe, podmienky prepravy nebezpečných vecí a takisto verejnú správu v cestnej doprave.
Návrh zákona nebude mať dodatočný dopad na rozpočet verejnej správy. Nebude mať priame dopady na obyvateľstvo alebo priamy vplyv na životné prostredie. Zároveň bude mať pozitívny, ale aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, pretože prináša nové opatrenia. Má napomôcť a verím, že aj napomôže informatizácii.
Čo sa týka pozmeňovacích návrhov uvedených v správe, v spoločnej správe výborov Národnej rady, vyjadrujem s nimi ako predkladateľ súhlas.
Vážené dámy a páni, týmto vás žiadam o prerokovanie a podporu predloženého návrhu zákona. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán minister. Zaujmite miesto určené pre navrhovateľov a teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi, ktorý pri tomto zákone je pán poslanec Alojz Přidal z výboru pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru, pretože sme v druhom čítaní.