28. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, máte pred sebou pod tlačou 613 návrh môj na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky k výzve adresovanej prezidentovi Slovenskej republiky. V tomto návrhu, ak bude schválený, Národná rada Slovenskej republiky žiada prezidenta Slovenskej republiky pána Ivana Gašparoviča, aby rešpektoval rozhodnutie Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. júna 2011 a v súlade s ústavou Slovenskej republiky a zákonmi Slovenskej republiky urýchlene pristúpil k vymenovaniu Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora Slovenskej republiky.
Toľko uznesenie a teraz mi dovoľte na úvod zopár slov. 17. júna v tajnej voľbe sme zvolili pána Čentéša za generálneho prokurátora. Čo sa týka tajnej voľby a otázky je zákonnosti, polemiku v čase jej konania vyvolala len možná verejná voľba prokurátora... (Ruch v sále. Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Páni poslanci, prosím o kľud v rokovacej sále.

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Pán exminister a ostatné kolegyne, poprosím aj ja.

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Pán poslanec, vy sa sústreďte na uvedenie návrhu.

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Chcem, ale nemôžem. (Smiech.)

Hrušovský, Pavol, predseda NR SR
Tak poprosím poslancov, aby vám to umožnili a nevyrušovali. Nech sa páči.

Hort, Milan, podpredseda NR SR
Ďakujem pekne. Čo sa týka tajnej voľby a otázky jej zákonnosti, polemiku v čase jej konania vyvolala len možná verejná voľba prokurátora. Jozef Čentéš však bol zvolený v tajnej voľbe, platnej podľa starého ako aj novelizovaného rokovacieho poriadku. Platnosť a zákonnosť tejto tajnej voľby nepriamo potvrdil aj Ústavný súd, keď v rozhodnutí pléna Ústavného súdu pod č. 100/2011 vyslovil, že uskutočnením tajnej voľby dňa 17. júna 2011 pominuli dôvody, pre ktoré bolo rozhodnutie o dočasnom pozastavení účinnosti novely rokovacieho poriadku prijaté a ani v súčasnosti neexistujú iné, ktoré by signalizovali reálnosť alebo aspoň potencionálnosť ohrozenia základných práv a slobôd, značných hospodárskych škôd, či iný nenapraviteľný následok.
Prezident Slovenskej republiky podľa článku 102 Ústavy Slovenskej republiky vymenúva a odvoláva generálneho prokurátora. Podľa pána prezidenta je na jeho rozhodnutí, či kandidáta vymenuje, alebo nie. Keďže toto ustanovenie ústavy používa formulácie vymenúva a teda dostatočne neprecizuje povinnosť prezidenta vymenovať generálneho prokurátora. Tento článok však nemožno izolovať od celého znenia ústavy. Treba vziať do úvahy aj článok 101 Ústavy Slovenskej republiky, kde prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov, ktorý stanovuje prezidentovi povinnosť zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. Osobne som toho názoru, že za riadny chod ústavných orgánov nemôžeme považovať stav, kde funkcia generálneho prokurátora neobsadená viac ako pol roka, pričom kandidát na túto funkciu spĺňa všetky zákonné predpoklady pre kandidáta na generálneho prokurátora a bol riadne zvolený Národnou radou v štandardnej tajnej voľbe.
Ako argumentoval aj sám pán prezident v podobnom prípade, keď odmietal vymenovať pána Tvarošku za viceguvernéra Národnej banky Slovenska, to je nález pléna Ústavného súdu 14/6-38. Citujem: "Prezident má v prípadoch, keď má vymenovať kandidáta zvoleného vládou alebo parlamentom, notariálnu funkciu, ktorá spočíva v povinnosti overiť nielen súlad postupu Národnej rady v procesnej rovine, ale má aj povinnosť overiť splnenie predpokladov podmienok alebo náležitostí ustanovených ústavou a zákonmi, teda overiť súlad v obsahovej rovine."
JUDr. Čentéš spĺňa všetky tieto predpoklady. Bol dodržaný procesný postup voľby generálneho prokurátora v Národnej rade a takisto pán Čentéš spĺňa všetky predpoklady vyžadované zákonom pre zvolenie do funkcie generálneho prokurátora.
Pán prezident sa nemôže rozhodovať len na základe svojich sympatií, resp. nemôže svoj postoj odôvodňovať tvrdením, že JUDr. Čentéšovi nedôveruje. To, že sa mu nepáči, nie je dôvodom. Niektorí z vás už vopred avizovali, že Národná rada nesmie zasahovať do právomoci prezidenta. Tu by som chcel upozorniť na čl. 86 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý vraví, že do pôsobnosti Národnej rady Slovenskej republiky patrí, najmä uznášať sa na ústave, ústavných a ostatných zákonoch a kontrolovať aj ako sa dodržiavajú. Keďže sa domnievam, že konanie pána prezidenta v tomto prípade vyvoláva pochybnosti a myslím si, že prezident Slovenskej republiky nekoná svoju povinnosť, týmto uznesením Národnej rady ho chcem vyzvať, aby vymenoval Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora, a tým zabezpečil riadny chod generálnej prokuratúry ako orgánu ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických, právnických osôb a štátu. Je to v súlade s ústavou čl. 149.
Na záver mi dovoľte, vás požiadať o podporu tohto návrhu, pretože tak ako avizovali všetky poslanecké kluby vládnej koalície, sú za to, aby pán prezident v tejto oblasti konal. Verím, že tento návrh získa podporu. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne, pán predseda. Sám ste ako predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 23. januára 2012 č. 625, pridelili návrh poslanca Národnej rady a podpredsedu Národnej rady Milana Horta na prijatie uznesenia k výzve adresovanej prezidentovi Slovenskej republiky, bol práve prednesený ten návrh uznesenia. Výbor tento návrh prerokoval na svojej 54. schôdzi 24. januára 2012 a 31. januára na svojej 57. schôdzi o tomto návrhu uznesenia hlasoval. Hlasoval tak, že uznesením č. 361 odporučil Národnej rade predložený návrh uznesenia schváliť.
Dovoľujem si vás požiadať o otvorenie rozpravy, pán predseda. Ďakujem.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady predkladám návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Trestný zákon a Trestný poriadok. Účelom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť právny mechanizmus trestného sankcionovania porušovania povinností uložených v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu podľa ústavného zákona číslo 227/2002 Z. z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu v znení neskorších predpisov. Stav, kedy niet sankčného mechanizmu, ktorý by normami trestného práva riešil porušovanie povinností ukladaných opatreniami orgánov verejnej moci na obranu a zachovanie bezpečnosti štátu za krízovej situácie, nie je s ohľadom na význam chráneného záujmu, ktorým je bezpečnosť štátu v zmysle označeného ústavného zákona, žiaduci.
Navrhovaná právna úprava sa predkladá primárne s účelom generálnej prevencie a sekundárne s cieľom umožniť vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za porušenie týchto povinností za krízovej situácie.
Myslím, že na úvod stačí, pán predsedajúci. Poprosím o prerokovanie tohto návrhu zákona.

Ďakujem za slovo. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 24. januára 2012 určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov.
Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky číslo 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Vládny návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej právnej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že vládny návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie. Nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Pripojená doložka zlučiteľnosti vládneho návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v článku 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 2. januára 2012 č. 616 navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, vážené pani poslankyne, páni poslanci, tento návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 578 o poskytovateľoch starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch a stavovských organizáciách a o doplnení zákona č. 179 o hospodárskej mobilizácii a zákona 387 o riadení štátu v čase krízovej situácie mimo času vojny a vojnového stavu predkladám na rokovanie ako iniciatívny materiál.
Predložený návrh zákona reaguje na situácie, keď môže dôjsť k ohrozeniu života a zdravia ľudí, teda k ohrozeniu jedného zo základných ľudských práv uvedeného v čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ustanovuje právo každého na ochranu zdravia a právo občanov na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť na základe zdravotného poistenia a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon.
Predloženým návrhom zákona sa dopĺňa v súlade s čl. 54 Ústavy Slovenskej republiky ustanovenie o obmedzení práva na štrajk pri výkone zdravotníckeho povolania, ak je bezprostredne ohrozená ochrana života a zdravia ľudí. Do povinnosti zdravotníckeho pracovníka sa dopĺňa povinnosť počas krízovej situácie vykonať povinnosť uloženú príslušnými orgánmi na zabezpečenie poskytovania zdravotníckej starostlivosti. Porušenie tejto povinnosti bude posudzovať ministerstvo zdravotníctva, pričom sankciou bude aj možné zrušenie registrácie príslušnou komorou. Zároveň sa rozširuje aj definícia bezúhonnosti zdravotníckeho pracovníka. Za bezúhonného sa nebude považovať taký pracovník, ktorý bol právoplatne odsúdený za trestný čin porušovania povinnosti za krízovej situácie.
Súčasťou návrhu je aj novelizácia zákona č. 179, ktorou sa umožňuje, aby pokuty za nepodriadenie sa pracovnej činnosti mohlo ukladať ministerstvo zdravotníctva. Ďakujem pekne za prerokovanie predloženého návrhu zákona.

Vážené panie poslankyne, páni poslanci, vážený pán predsedajúci, pán minister, pani ministerka, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku som bol určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o doplnení zákona č. 179/2011 Z. z. o hospodárskej mobilizácii a o zmene a doplnení zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov. Máte to v tlači č. 607.
Na základe uvedeného podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti, ktoré sa uvádzajú v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov, ako aj náležitosti uvedené v legislatívnych pravidlách.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Predložený návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie a zamestnanosť. Návrh obsahuje aj doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie. Vecnú stránku predmetného návrhu zákona zdôvodnil minister zdravotníctva a myslím, že jednoznačne v prospech ochrany zdravia našich občanov, na čo majú ústavný nárok, a najmä v situáciách, ktoré sú neštandardné, avšak môžu nastať. Bližšie by som ho nechcel komentovať.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 621 z 11. januára 2012 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Z povahy veci za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre zdravotníctvo. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona boli prerokované v stanovených lehotách od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
To je nateraz všetko. Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, pán minister, kolegyne, kolegovia, chcem vystúpiť len krátko a chcem navrhnúť procedurálny návrh nepokračovať v rokovaní o tomto návrhu zákona. (Potlesk.) A zdvôvodním to dvoma poznámkami. Jedna je legislatívno-technická, či to, že to neprebehlo riadnym medzirezortným pripomienkovým konaním, a druhá, to sa týka aj predchádzajúceho zákona, pretože oni úzko súvisia. A druhá moja pripomienka je tá, že my máme dnes právo na štrajk zdravotníckych pracovníkov zadefinované v zákone. A je možno oveľa miernejšie, ale to, čo mňa ako vyrušuje, a vyrušuje, myslím si, že všetkých zdravotníckych pracovníkov a hlavne lekárov a sestry, je to, že nemôže byť za porušenie odobratá registrácia príslušnou komorou na výkon zdravotníckeho pracovníka. Považujem toto za neprimeranú sankciu. A môžme diskutovať o tom, prečo tento návrh zákona vznikol, prečo tu vznikla akási, niekedy možno nazvať to až eufória, ale niekedy aj iste treba diskutovať, potom aj jedna, aj druhá strana bude nielen dodržiavať zákon, lebo to musí každá strana, ale budú vedieť rozumne reagovať, ale tento neprimeraný postih akéhokoľvek zdravotníckeho pracovníka považujem za neprimeraný.
A možno len tretia vedľajšia poznámka. Aj keby tento návrh zákona bol posunutý do druhého čítania, už je dnes úplne bezpredmetný a zbytočné je vyvolávať akékoľvek napätie, ktoré sme ani my, ani vy vo výbore, ani v odbornej verejnosti, ani s komorami nediskutovali. A preto poprosím o ústretovosť, aby sme nepokračovali v rokovaní o obidvoch zákonoch, ani o trestnom zákone, ani o tomto návrhu zákona. Ďakujem pekne.

Príjemné ráno prajem. Ctený pán predsedajúci, vážený pán minister, drahé kolegyne, kolegovia, nerobím to často, ale musím hneď na začiatku povedať, že sa plne stotožňujem s celým vystúpením pani poslankyne Sabolovej, pretože naozaj, to, čo pomenovala, je svätá pravda a tento zákon tu absolútne nemá čo robiť a jeho predloženie je iba hľadaním východísk zo situácie, ktorú ministerstvo zdravotníctva nedokázalo vyriešiť a ktorá dospela ku bezprecedentnej udalosti v histórii nášho zdravotníctva, vlastne ku reálnemu štrajku.
Ďalšou vecou je, ktorá stojí tiež za povšimnutie, že tento návrh absolútne odignoroval legislatívne pravidlá vytvárania a kreovania zákonov. A dovoľte mi, aby som vám odcitoval a prečítal základné pripomienky, ktoré ste určite dostali aj vy od Slovenskej lekárskej komory a Slovenská lekárska komora požiadala, aby tieto pripomienky tu odzneli.
Vláda Slovenskej republiky na svojom rokovaní 19. 12. prijala návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa tento zákon. Materiál bol zaradený na rokovanie vlády Slovenskej republiky dňa 19. 12. 2011. Predmetný materiál bol na rokovanie vlády predložený bez prerokovania príslušnými orgánmi a inštitúciami v pripomienkovom konaní.
Slovenská lekárska komora ako stavovská organizácia zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú povolanie lekára, dôrazne protestuje proti nedodržiavaniu legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky záväzne určujúcich pravidlá tvorby všeobecne záväzných právnych predpisov a upravujúcich postup ministerstva zdravotníctva pri príprave, predkladaní a prerokovávaní návrhov zákonov.
Slovenská lekárska komora je toho názoru, že bolo povinnosťou ministra zdravotníctva ako predkladateľa návrhu tento zverejniť prostredníctvom portálu a elektronický oznam zaslať dotknutým orgánom a inštitúciám podľa § 49 ods. 1 písm. c) a § 49 ods. 2 písm. d) zákona 578. Slovenská lekárska komora zastupuje svojich členov v spoločných otázkach dotýkajúcich sa výkonu zdravotníckeho povolania a zúčastňuje sa na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov súvisiacich s výkonom zdravotníckeho povolania a s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Nakoľko sa tento návrh bezprostredne dotýka tiež výkonu povolania lekára, povolania lekára, mal byť oznam doručený okrem iného aj Slovenskej lekárskej komore. Čiže Slovenská lekárska komora bola obídená. Pritom Slovenská lekárska komora a jej orgány sa v čase protestnej akcie lekárov vykonali všetky dostupné kroky k tomu, aby nedošlo k poškodeniu zdravia a ohrozeniu života pacientov. Zástupcovia komory pôsobili ako mediátori pri rokovaní s vládou Slovenskej republiky, so zástupcami lekárskeho odborového združenia aj na úrovni Národnej rady a svojimi postojmi prispeli k upokojeniu situácie a podpísaniu memoranda.
O to viac sú prekvapení zástupcovia Slovenskej lekárskej komory s obsahom návrhu novely zákona, z ktorého obsahu je viac ako zrejmý odvetný charakter voči lekárom za ich protestnú akciu. Odvetný charakter vidíme predovšetkým v absolútne neprimeranom a neodôvodnenom návrhu na vyčiarknutie z registra lekárov a následnej nemožnosti znovuzapísania po dobu desiatich rokov. Tieto ustanovenia sú popri sankcii, pokute za administratívny priestupok a za trestný postih v prípade porušenia ustanovenia trestného zákona neprimeraným zásahom do práva na výkon povolania.
Zabezpečenie jedného základného práva občanov by nemalo byť dosiahnuté neprimeraným zásahom do práv iných občanov, predovšetkým v prípade, ak záujem občanov na zdraví je zabezpečený v tom istom návrhu zákona inými dostačujúcimi prostriedkami. Takže, dovoľte mi, naozaj vás všetkých požiadať, ktorí tu budete o 11.00 hod., aby sa podporil procedurálny návrh pani poslankyne Sabolovej, a naozaj tento zákon, tento represívny zákon vzniknutý ako nezvládnutie situácie v zdravotníctve, aby sme ho nepodporili a nepustili ďalej.
Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne za slovo. Veľmi dobre rozumiem tomu, čo hovoril pán poslanec Raši vo svojom vystúpení aj jeho predrečník, ale budem reagovať, samozrejme, na pána poslanca Rašiho. Rozumiem tomu veľmi dobre a mne sa tento vládny návrh zákona tiež veľmi nepozdáva, nie som s ním nadšený, poviem to otvorene.
Na druhej strane treba vnímať tú celú situáciu, ktorá sa v priebehu novembra a začiatkom decembra na Slovensku vyvinula, ako situáciu veľmi nebezpečnú, ako precedens, ktorý by mohol, ak by sa znovu opakoval, viesť k ďalšej traumatizácii spoločnosti priamym ohrozením poskytovania zdravotnej starostlivosti. Ja sa pamätám na to, ako sme riešili podobný protest zo strany lekárnikov a lekární ešte v roku 2005, a takisto sme vtedy prijímali rozhodnutie v takom zmysle, že nesmie byť štrajkom ohrozené poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
To, čoho sme boli svedkami v mesiaci november a začiatkom decembra, bolo, bolo o to zákernejšie, že to nie je možné nazvať ani štrajkom. Bolo to proste niečo, čo nemá obdoby, ale hlavne zakladá precedens, ktorý je veľmi, veľmi nebezpečný. Lekári odíduvší od svojho pacienta, rušňovodič odíduvší z lokomotívy, poriadkové služby odíduvšie zo svojej činnosti vtedy, keď ich občania potrebujú, sú precedens, ktorý je veľmi nebezpečný, a je úplne normálne, že vláda na to musí legálne v zmysle zákona prijať také opatrenia, aby takýmto neduhom mohla v budúcnosti predísť. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne. Tak ja si nemyslím, že je správne, aby použijúc najčastejšie sa vyskytujúce slovo, pán poslanec, aby odíduvší minister pripravil takýto zákon, ktorý je totiž v praxi neúčinný v situáciách, ktoré nastali, pretože ak sa všetci pamätáme, tak lekári, ktorí sa, lekári si vzali PN-ky.
A tento zákon, môžte ich odsúdiť aj na trest smrti, keď si vezmú PN, tak jednoducho tento zákon sa ich dotýkať nebude. Preto vravím, že je to zákon zlý. Má iba ľudí vystrašiť. A zase ten vystrašený bude pacient, pretože zase bude v ohrození pacient, lebo lekári sú zbytočne provokovaní zákonom, ktorý je úplne zle pripravený.
Takže naozaj by som bol rád, keby sme sa, a hlavne táto vláda končí. Je to zákon v prvom čítaní. Nemá absolútne žiaden význam sa ním zapodievať, lebo tento zákon tu nemá čo robiť. A Slovenská lekárska komora, ktorá sa naozaj snažila byť nejakým mediátorom a snažila sa v celom prípade pomôcť, bola úplne vynechaná z akýchkoľvek pripomienok pri kreovaní tohto zákona, čo tiež nie je správne. Sú to zákony robené s krvavými očami od zeleného stola, ktoré reálne nič pozitívne neprinesú, iba opäť eskalujú a opäť znervózňujú aj tak dosť napätú situáciu v našom rezorte. Ďakujem pekne.