28. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom, keďže schôdzu mal otvárať bod 54, tak som sa pripravoval na vystúpenie, zároveň tento zákon predkladám spolu s kolegami Poliačikom, Žitňanskou a Beblavým, takže by som veľmi rád prišiel a pristúpil k prvému predloženiu teda zákona v prvom, v prvom čítaní. Jedná sa o zmenu autorského zákona pod, pod gesciou v podstate, alebo kompetentným orgánom pre autorský zákon ako taký je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, sekcia médií, audiovízie a autorského práva. Ministerstvo malo novelu autorského zákona pôvodne zaradenú na štvrtý kvartál roku 2013. Následne sme chceli aj pod tlakom odbornej verejnosti a vôbec k tomu, aby sme mohli pristúpiť aspoň k čiastočnej úprave autorského zákona, nám bolo z hľadiska ministerstva vyhovené, mohli sme pristúpiť k tomu, aby sme predložili novelu autorského zákona pod hlavičkou takzvanej Creative Commons. V tomto návrhu sme sa snažili vyjsť aj, alebo vyjsť zo súčasnej právnej úpravy, ktorá je v § 46 autorského zákona Českej republiky, a na základe konzultácie s kolegami aj, aj iných krajín sa zdala práve úprava pre verejné licencie vhodná na používanie aj u nás. V rámci našej zmeny sme chceli vytvorenie, navrhnúť vytvorenie výnimky z použitia písomnej formy pre nevýhradné licenčné zmluvy, do ktorej vlastne, tejto skupiny, patria aj verejné licencie. Zároveň sme v rámci ponechania obojstrannej flexibility zmluvných strán pri autorskom zákone, kedy nadobúdateľ licencie môže byť prijímateľom, alebo naopak, navrhovateľom zmluvy. Obidve tieto situácie sú bežné a hlavne sme chceli vyjsť v ústrety obrovskej komunite ľudí, ktorí sa dotýkajú s autorskými právami pri používaní siete internet, kde súčasná právna úprava sa zdá viac-menej veľmi rigidná alebo pri niektorých formách používania viac-menej až nepoužiteľná. Ide o to, aby sme mohli urobiť v rámci ochrany autorských práv taký krok, ktorý autorov chráni a zároveň umožňuje ich diela používať veľmi flexibilne v sieti, alebo teda v sieti internet. Zároveň však nie je to iba úprava, ktorá by vychádzala v tomto kroku, o čom by som sa vyjadril neskôr.
Hovoríme o tom, že prejav vôle urobený podľa ods. 3 predkladanej novely má byť pokladaný za neodvolateľný, to jest taký, ktorého dôsledky trvajú maximálnu prípustnú dobu, spravidla do doby uplynutia majetkových práv autora alebo po dobu v ňom uvedenú. Ak nie je v návrhu vyslovene uvedené inak, v prípade jeho zmeny je tento považovaný za iný, nový prejav vôle, ktorý zasahuje do trvania platnosti pôvodného návrhu.
Ďalej by som sa vyjadril tak štruktúrovane k predkladanému návrhu k bodu 2, kde sme hovorili o tom, aby neplatnosť vzdania sa práv, ktoré môžu ešte iba vzniknúť, je všeobecne akceptovaná právna zásada, ktorej cieľom je ochrana záujmov autora, a to predovšetkým záujmov autora v ekonomickej oblasti. V niektorých situáciách je však prioritnejším autorovým záujmom umožniť používanie jeho diela, možno v rámci reklamy, marketingu alebo vôbec všeobecného rozšírenia v čo najširšej miere, a to aj vtedy, ak udelenie novej licencie v prípade vzniku nového spôsobu použitia diela je nemožné alebo neúnosne náročné. Tak je to spravidla, ako som spomínal, aj pri použití verejných licencií vzhľadom na často používaný konkludentný spôsob uzatvárania licenčnej zmluvy, dlhé časové trvanie platnosti návrhu na uzavretie zmluvy a vzhľadom na možnosť nadobúdateľa poskytovať licenciu ďalej, tretím stranám. V takýchto situáciách považujeme za vhodné vytvoriť autorovi možnosť udeliť súhlas aj na neznáme spôsoby použitia diela. Obmedzenie tohto práva na nevýhradné bezodplatné licencie, v ktorých je takýto súhlas výslovne uvedený, považujeme za medzinárodne overenú a dostatočnú ochranu pred jeho zneužitím alebo mylným použitím. V porovnateľnom rozsahu je táto možnosť vytvorená napríklad aj v autorskom zákone Nemecka.
Ďalej v bode 3 ohľadom inštitútu postúpenia licencie je možné využiť aj tento inštitút práve pri zavádzaných verejných licenciách. V tomto prostredí je však spravidla možnosť informovať autora o postúpení výrazne limitovaná nedostupnosťou jeho adresy, na ktorú má byť informácia zaslaná, alebo dokonca nemožnosť identifikácie autora. Oba tieto prípady však nastávajú v súlade s autorovou vôľou, ak sa bavíme v miere Creative Commons. Z tohto dôvodu je vhodné umožniť autorovi dať súhlas s postúpením licencie, ak nebude spätne informovaný o vykonaní tohto postúpenia.
V bode 4 ustanovenie § 60, ktorý sme sa snažili vytvoriť, vytvoriť na základe požiadavky smernice 2001/29/ES, ktorá vyžaduje ochranu v omnoho užšom rozsahu. V zmysle čl. VII bod smernice, citujem: „Členské štáty zabezpečenia primeranú právnu ochranu proti akejkoľvek osobe, ktorá vykonáva vedome, bez oprávnenia niektorú z nasledujúcich činností.“ Na základe toho považujeme obmedzenie možnosti autora udeliť súhlas na výkon činnosti podľa § 60 ods. 1 písm. a) za neodôvodnené. Preto takéto udelenie súhlasu je v rámci nami zavádzaných verejných licencií štandardne používané. Porovnateľne s navrhovaným znením je riešená aj požiadavka, ako som spomínal v predlohe, alebo kde sme čerpali nejakým spôsobom v autorskom zákone Českej republiky.
Chcel by som poznamenať, že na základe celkového toho procesu a po dohode s ministerstvom na legislatívnej úprave podľa pravidiel legislatívneho procesu ohľadom tohto návrhu prebehlo, prebehlo aj pripomienkové konanie, kde nebola znesená žiadna zásadná pripomienka. V takom tom, v hlavnom duchu, v návrhu, ktorý sme predložili sa zákon zaoberá formou uzatvárania licenčnej zmluvy. Cieľom návrhu je umožnenie používania verejných licencií, takzvaných Public Licenses, ktoré teraz platný zákon vlastne neumožňuje. Zároveň sme spolupracovali so skupinou Creative Commons Slovensko, ktorá je národným zoskupením nasledujúcim ciele neziskovej organizácie Creative Commons so sídlom v Amerike. Naším zámerom bolo a je teda umožniť voľný prístup k autorským dielam, umeleckým výkonom a iným predmetom ochrany v rozsahu vôle nositeľa práv. Vďaka Creative Commons budeme mať možnosť spoločne zdieľať umenie, vedu, kultúru v našej spoločnosti. Ak sa pozrieme na problematiku Creative Commons, nositeľ práv môže vybrať z rôznych typov voľných licencií, ktoré môže následne použiť pri sprístupňovaní svojho diela. Creative Commons poskytujú RDF/XML metadáta, ktoré popisujú licenciu a dielo tak, aby bolo jednoduché automaticky spracovať a vyhľadať licencované diela a iné predmety ochrany. Ďalšie informácie o Creative Commons by som chcel len stručne vymenovať, kde je zavedený funkčný systém Creative Commons, sú to štáty ako Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Bulharsko, Kanada, Chile, Čína, Kolumbia, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Ekvádor, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Guatemala, Hongkong, Maďarsko, nebudem ich asi vymenovávať všetky, je ich veľa. Je, je až zarážajúce, že v podstate aj štáty ako, ako Vietnam, Taiwan, Peru, Filipíny toto v právnom systéme zavedené majú. My sme uvedení aj na základe našej snahy medzi štátmi v prípravnej fáze s cieľom zavedenia systému v budúcnosti. Zároveň sme boli ocenení za túto snahu aj na medzinárodnej úrovni napriek tomu, že teda legislatívny proces pravdepodobne neumožní hlasovať o tom, o tomto zámere v druhom čítaní a pravdepodobne budeme, pravdepodobne niekto sa bude musieť zaoberať touto aj v nasledujúcom volebnom období. Chcel by som upriamiť pozornosť, že je to výrazná pomoc pre našich autorov a umelcov, aby tento inštitút do nášho právneho systému o zmene autorského zákona zavedený bol. Ide o to, ak ste autorom umeleckého alebo vedeckého diela, výkonným umelcom alebo zhotovovateľom databázy a chcete, aby vaše predmety používali, môžete využiť neportovanú verziu licencií, rozhodne sa, rozhodnete sa, ako sa váš predmet ochrany bude používať a podľa toho zvolíte vhodnú licenciu. Pri výbere licencie vám Creative Commons poskytne html kód, ktorý môžete používať pridaním informácie o licencii na vašu stránku a informáciu o tom, ako si vybrať licenciu na jednej z niekoľkých voľných hostingových služieb, ktoré majú inkorporované Creative Commons. Creative Commons neregistruje vaše záznamy, ani neuchováva záznam o vašej voľbe.
Chcel by som vás upozorniť teda, že sa jedná o rozšírenie slobody autora a jedná sa o to, že minimálne šesť rokov sa s týmto inštitútom na Slovensku nič nerobilo. Keďže chceme, aby sloboda autora bola rozšírená a aby sme upravili náš právny systém do podoby tej, alebo autorský zákon, ako má väčšina štátov Európskej únie, ale aj sveta, chcem vás poprosiť o podporu tejto novely, ktorá rozšíri slobodu autorov a priblíži nás licenčne k štátom, ktoré úspešne túto licenciu a ochranu autorských práv v tejto miere používajú.
Ďakujem.
Skontrolovaný
Vystúpenia
9:17
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:17
Jana DubovcováVystúpenie spoločného spravodajcu
9.2.2012 o 9:17 hod.
JUDr.
Jana Dubovcová
Videokanál poslanca
Áno, k obidvom, pán predsedajúci, áno.
Skontrolovaný
9:17
Hort Milan, podpredseda NR SR
Ktorý máte pod tlačou 467.
Dubovcová Jana, poslankyňa NR SR
Ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky (tlač 466). (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort Milan, podpredseda NR SR
Štyristo šesťdesiatšesť, pardon, dobre, a potom to bude...
Hort Milan, podpredseda NR SR
Ktorý máte pod tlačou 467.
Dubovcová Jana, poslankyňa NR SR
Ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky (tlač 466). (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort Milan, podpredseda NR SR
Štyristo šesťdesiatšesť, pardon, dobre, a potom to bude 467.
Dubovcová Jana, poslankyňa NR SR
Týmto podávam spravodajskú informáciu za ústavnoprávny výbor k zákonu na vydanie ústavného, k návrhu zákona na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 466. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V dôvodovej správe sa uvádza, že predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 2011 č. 461 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu.
Ktorým sa mení ústava. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort Milan, podpredseda NR SR
Ktorý máte pod tlačou 467.
Dubovcová Jana, poslankyňa NR SR
Ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky (tlač 466). (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)
Hort Milan, podpredseda NR SR
Štyristo šesťdesiatšesť, pardon, dobre, a potom to bude 467.
Dubovcová Jana, poslankyňa NR SR
Týmto podávam spravodajskú informáciu za ústavnoprávny výbor k zákonu na vydanie ústavného, k návrhu zákona na vydanie ústavného zákona, ktorým sa mení Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, ktorý máte ako tlač 466. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh ústavného zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu ústavného zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. V dôvodovej správe sa uvádza, že predkladaný návrh ústavného zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani vplyvy na životné prostredie a informatizáciu spoločnosti. Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh ústavného zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 2011 č. 461 navrhujem, aby návrh ústavného zákona prerokovali všetky výbory Národnej rady Slovenskej republiky okrem Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre európske záležitosti, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Slovenskej informačnej služby, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Vojenského spravodajstva, Osobitného kontrolného výboru Národnej rady Slovenskej republiky na kontrolu činnosti Národného bezpečnostného úradu a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu.
Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky a odporúčam, aby výbory predmetný návrh ústavného zákona prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu ústavného zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému návrhu.
Skontrolovaný
9:25
Zároveň aj druhú?
Skontrolovaný
9:25
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 2011 č. 462 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k obidvom predloženým návrhom zákonov, ústavného zákona a zákona.
Predkladám informáciu spravodajcu k tlači 467 k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Andreja Ďurkovského a Mariána Kvasničku na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. Podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu. Návrh zákona bol doručený poslancom v pätnásťdňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako aj náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Navrhovaný právny predpis vo všetkých troch článkoch nadväzuje a súvisí s návrhom ústavného zákona (tlač 466). Nemožno teda hovoriť o súlade aktuálne prejednávaného návrhu zákona s Ústavou Slovenskej republiky tak, ako píšu navrhovatelia v dôvodovej správe. Tento stav môže nastať až potom, čo zmeny navrhované v ústave sa stanú jej imanentnou súčasťou. V ďalšom dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade so zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a právom Európskej únie. Informuje tiež, že jeho prijatie a jeho aplikácia v praxi si nevyžaduje výdavky zo štátneho rozpočtu, rozpočtov obcí a vyšších územných celkov. Návrh zákona nebude mať dopad na environmentálnu oblasť, podnikateľské prostredie, zamestnanosť.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. III legislatívnych pravidiel tvorby zákonov, vyplýva z nej, že problematika návrhu zákona nie je upravená v práve Európskej únie, ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky zo 17. augusta 2011 č. 462 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby výbory predmetný návrh prerokovali v druhom čítaní do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predseda, prosím, otvorte rozpravu k obidvom predloženým návrhom zákonov, ústavného zákona a zákona.
Skontrolovaný
9:26
Hovoríme o tom, že prejav vôle urobený podľa ods. 3 predkladanej novely má byť pokladaný za neodvolateľný, to jest taký, ktorého dôsledky trvajú maximálnu prípustnú dobu, spravidla do doby uplynutia majetkových práv autora alebo po dobu v ňom uvedenú. Ak nie je v návrhu vyslovene uvedené inak, v prípade jeho zmeny je tento považovaný za iný, nový prejav vôle, ktorý zasahuje do trvania platnosti pôvodného návrhu.
Ďalej by som sa vyjadril tak štruktúrovane k predkladanému návrhu k bodu 2, kde sme hovorili o tom, aby neplatnosť vzdania sa práv, ktoré môžu ešte iba vzniknúť, je všeobecne akceptovaná právna zásada, ktorej cieľom je ochrana záujmov autora, a to predovšetkým záujmov autora v ekonomickej oblasti. V niektorých situáciách je však prioritnejším autorovým záujmom umožniť používanie jeho diela, možno v rámci reklamy, marketingu alebo vôbec všeobecného rozšírenia v čo najširšej miere, a to aj vtedy, ak udelenie novej licencie v prípade vzniku nového spôsobu použitia diela je nemožné alebo neúnosne náročné. Tak je to spravidla, ako som spomínal, aj pri použití verejných licencií vzhľadom na často používaný konkludentný spôsob uzatvárania licenčnej zmluvy, dlhé časové trvanie platnosti návrhu na uzavretie zmluvy a vzhľadom na možnosť nadobúdateľa poskytovať licenciu ďalej, tretím stranám. V takýchto situáciách považujeme za vhodné vytvoriť autorovi možnosť udeliť súhlas aj na neznáme spôsoby použitia diela. Obmedzenie tohto práva na nevýhradné bezodplatné licencie, v ktorých je takýto súhlas výslovne uvedený, považujeme za medzinárodne overenú a dostatočnú ochranu pred jeho zneužitím alebo mylným použitím. V porovnateľnom rozsahu je táto možnosť vytvorená napríklad aj v autorskom zákone Nemecka.
Ďalej v bode 3 ohľadom inštitútu postúpenia licencie je možné využiť aj tento inštitút práve pri zavádzaných verejných licenciách. V tomto prostredí je však spravidla možnosť informovať autora o postúpení výrazne limitovaná nedostupnosťou jeho adresy, na ktorú má byť informácia zaslaná, alebo dokonca nemožnosť identifikácie autora. Oba tieto prípady však nastávajú v súlade s autorovou vôľou, ak sa bavíme v miere Creative Commons. Z tohto dôvodu je vhodné umožniť autorovi dať súhlas s postúpením licencie, ak nebude spätne informovaný o vykonaní tohto postúpenia.
V bode 4 ustanovenie § 60, ktorý sme sa snažili vytvoriť, vytvoriť na základe požiadavky smernice 2001/29/ES, ktorá vyžaduje ochranu v omnoho užšom rozsahu. V zmysle čl. VII bod smernice, citujem: „Členské štáty zabezpečenia primeranú právnu ochranu proti akejkoľvek osobe, ktorá vykonáva vedome, bez oprávnenia niektorú z nasledujúcich činností.“ Na základe toho považujeme obmedzenie možnosti autora udeliť súhlas na výkon činnosti podľa § 60 ods. 1 písm. a) za neodôvodnené. Preto takéto udelenie súhlasu je v rámci nami zavádzaných verejných licencií štandardne používané. Porovnateľne s navrhovaným znením je riešená aj požiadavka, ako som spomínal v predlohe, alebo kde sme čerpali nejakým spôsobom v autorskom zákone Českej republiky.
Chcel by som poznamenať, že na základe celkového toho procesu a po dohode s ministerstvom na legislatívnej úprave podľa pravidiel legislatívneho procesu ohľadom tohto návrhu prebehlo, prebehlo aj pripomienkové konanie, kde nebola znesená žiadna zásadná pripomienka. V takom tom, v hlavnom duchu, v návrhu, ktorý sme predložili sa zákon zaoberá formou uzatvárania licenčnej zmluvy. Cieľom návrhu je umožnenie používania verejných licencií, takzvaných Public Licenses, ktoré teraz platný zákon vlastne neumožňuje. Zároveň sme spolupracovali so skupinou Creative Commons Slovensko, ktorá je národným zoskupením nasledujúcim ciele neziskovej organizácie Creative Commons so sídlom v Amerike. Naším zámerom bolo a je teda umožniť voľný prístup k autorským dielam, umeleckým výkonom a iným predmetom ochrany v rozsahu vôle nositeľa práv. Vďaka Creative Commons budeme mať možnosť spoločne zdieľať umenie, vedu, kultúru v našej spoločnosti. Ak sa pozrieme na problematiku Creative Commons, nositeľ práv môže vybrať z rôznych typov voľných licencií, ktoré môže následne použiť pri sprístupňovaní svojho diela. Creative Commons poskytujú RDF/XML metadáta, ktoré popisujú licenciu a dielo tak, aby bolo jednoduché automaticky spracovať a vyhľadať licencované diela a iné predmety ochrany. Ďalšie informácie o Creative Commons by som chcel len stručne vymenovať, kde je zavedený funkčný systém Creative Commons, sú to štáty ako Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Bulharsko, Kanada, Chile, Čína, Kolumbia, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Ekvádor, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Guatemala, Hongkong, Maďarsko, nebudem ich asi vymenovávať všetky, je ich veľa. Je, je až zarážajúce, že v podstate aj štáty ako, ako Vietnam, Taiwan, Peru, Filipíny toto v právnom systéme zavedené majú. My sme uvedení aj na základe našej snahy medzi štátmi v prípravnej fáze s cieľom zavedenia systému v budúcnosti. Zároveň sme boli ocenení za túto snahu aj na medzinárodnej úrovni napriek tomu, že teda legislatívny proces pravdepodobne neumožní hlasovať o tom, o tomto zámere v druhom čítaní a pravdepodobne budeme, pravdepodobne niekto sa bude musieť zaoberať touto aj v nasledujúcom volebnom období. Chcel by som upriamiť pozornosť, že je to výrazná pomoc pre našich autorov a umelcov, aby tento inštitút do nášho právneho systému o zmene autorského zákona zavedený bol. Ide o to, ak ste autorom umeleckého alebo vedeckého diela, výkonným umelcom alebo zhotovovateľom databázy a chcete, aby vaše predmety používali, môžete využiť neportovanú verziu licencií, rozhodne sa, rozhodnete sa, ako sa váš predmet ochrany bude používať a podľa toho zvolíte vhodnú licenciu. Pri výbere licencie vám Creative Commons poskytne html kód, ktorý môžete používať pridaním informácie o licencii na vašu stránku a informáciu o tom, ako si vybrať licenciu na jednej z niekoľkých voľných hostingových služieb, ktoré majú inkorporované Creative Commons. Creative Commons neregistruje vaše záznamy, ani neuchováva záznam o vašej voľbe.
Chcel by som vás upozorniť teda, že sa jedná o rozšírenie slobody autora a jedná sa o to, že minimálne šesť rokov sa s týmto inštitútom na Slovensku nič nerobilo. Keďže chceme, aby sloboda autora bola rozšírená a aby sme upravili náš právny systém do podoby tej, alebo autorský zákon, ako má väčšina štátov Európskej únie, ale aj sveta, chcem vás poprosiť o podporu tejto novely, ktorá rozšíri slobodu autorov a priblíži nás licenčne k štátom, ktoré úspešne túto licenciu a ochranu autorských práv v tejto miere používajú.
Ďakujem.
Ďakujem, pán predsedajúci. Ďakujem kolegom, keďže schôdzu mal otvárať bod 54, tak som sa pripravoval na vystúpenie, zároveň tento zákon predkladám spolu s kolegami Poliačikom, Žitňanskou a Beblavým, takže by som veľmi rád prišiel a pristúpil k prvému predloženiu teda zákona v prvom, v prvom čítaní. Jedná sa o zmenu autorského zákona pod, pod gesciou v podstate, alebo kompetentným orgánom pre autorský zákon ako taký je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky, sekcia médií, audiovízie a autorského práva. Ministerstvo malo novelu autorského zákona pôvodne zaradenú na štvrtý kvartál roku 2013. Následne sme chceli aj pod tlakom odbornej verejnosti a vôbec k tomu, aby sme mohli pristúpiť aspoň k čiastočnej úprave autorského zákona, nám bolo z hľadiska ministerstva vyhovené, mohli sme pristúpiť k tomu, aby sme predložili novelu autorského zákona pod hlavičkou takzvanej Creative Commons. V tomto návrhu sme sa snažili vyjsť aj, alebo vyjsť zo súčasnej právnej úpravy, ktorá je v § 46 autorského zákona Českej republiky, a na základe konzultácie s kolegami aj, aj iných krajín sa zdala práve úprava pre verejné licencie vhodná na používanie aj u nás. V rámci našej zmeny sme chceli vytvorenie, navrhnúť vytvorenie výnimky z použitia písomnej formy pre nevýhradné licenčné zmluvy, do ktorej vlastne, tejto skupiny, patria aj verejné licencie. Zároveň sme v rámci ponechania obojstrannej flexibility zmluvných strán pri autorskom zákone, kedy nadobúdateľ licencie môže byť prijímateľom, alebo naopak, navrhovateľom zmluvy. Obidve tieto situácie sú bežné a hlavne sme chceli vyjsť v ústrety obrovskej komunite ľudí, ktorí sa dotýkajú s autorskými právami pri používaní siete internet, kde súčasná právna úprava sa zdá viac-menej veľmi rigidná alebo pri niektorých formách používania viac-menej až nepoužiteľná. Ide o to, aby sme mohli urobiť v rámci ochrany autorských práv taký krok, ktorý autorov chráni a zároveň umožňuje ich diela používať veľmi flexibilne v sieti, alebo teda v sieti internet. Zároveň však nie je to iba úprava, ktorá by vychádzala v tomto kroku, o čom by som sa vyjadril neskôr.
Hovoríme o tom, že prejav vôle urobený podľa ods. 3 predkladanej novely má byť pokladaný za neodvolateľný, to jest taký, ktorého dôsledky trvajú maximálnu prípustnú dobu, spravidla do doby uplynutia majetkových práv autora alebo po dobu v ňom uvedenú. Ak nie je v návrhu vyslovene uvedené inak, v prípade jeho zmeny je tento považovaný za iný, nový prejav vôle, ktorý zasahuje do trvania platnosti pôvodného návrhu.
Ďalej by som sa vyjadril tak štruktúrovane k predkladanému návrhu k bodu 2, kde sme hovorili o tom, aby neplatnosť vzdania sa práv, ktoré môžu ešte iba vzniknúť, je všeobecne akceptovaná právna zásada, ktorej cieľom je ochrana záujmov autora, a to predovšetkým záujmov autora v ekonomickej oblasti. V niektorých situáciách je však prioritnejším autorovým záujmom umožniť používanie jeho diela, možno v rámci reklamy, marketingu alebo vôbec všeobecného rozšírenia v čo najširšej miere, a to aj vtedy, ak udelenie novej licencie v prípade vzniku nového spôsobu použitia diela je nemožné alebo neúnosne náročné. Tak je to spravidla, ako som spomínal, aj pri použití verejných licencií vzhľadom na často používaný konkludentný spôsob uzatvárania licenčnej zmluvy, dlhé časové trvanie platnosti návrhu na uzavretie zmluvy a vzhľadom na možnosť nadobúdateľa poskytovať licenciu ďalej, tretím stranám. V takýchto situáciách považujeme za vhodné vytvoriť autorovi možnosť udeliť súhlas aj na neznáme spôsoby použitia diela. Obmedzenie tohto práva na nevýhradné bezodplatné licencie, v ktorých je takýto súhlas výslovne uvedený, považujeme za medzinárodne overenú a dostatočnú ochranu pred jeho zneužitím alebo mylným použitím. V porovnateľnom rozsahu je táto možnosť vytvorená napríklad aj v autorskom zákone Nemecka.
Ďalej v bode 3 ohľadom inštitútu postúpenia licencie je možné využiť aj tento inštitút práve pri zavádzaných verejných licenciách. V tomto prostredí je však spravidla možnosť informovať autora o postúpení výrazne limitovaná nedostupnosťou jeho adresy, na ktorú má byť informácia zaslaná, alebo dokonca nemožnosť identifikácie autora. Oba tieto prípady však nastávajú v súlade s autorovou vôľou, ak sa bavíme v miere Creative Commons. Z tohto dôvodu je vhodné umožniť autorovi dať súhlas s postúpením licencie, ak nebude spätne informovaný o vykonaní tohto postúpenia.
V bode 4 ustanovenie § 60, ktorý sme sa snažili vytvoriť, vytvoriť na základe požiadavky smernice 2001/29/ES, ktorá vyžaduje ochranu v omnoho užšom rozsahu. V zmysle čl. VII bod smernice, citujem: „Členské štáty zabezpečenia primeranú právnu ochranu proti akejkoľvek osobe, ktorá vykonáva vedome, bez oprávnenia niektorú z nasledujúcich činností.“ Na základe toho považujeme obmedzenie možnosti autora udeliť súhlas na výkon činnosti podľa § 60 ods. 1 písm. a) za neodôvodnené. Preto takéto udelenie súhlasu je v rámci nami zavádzaných verejných licencií štandardne používané. Porovnateľne s navrhovaným znením je riešená aj požiadavka, ako som spomínal v predlohe, alebo kde sme čerpali nejakým spôsobom v autorskom zákone Českej republiky.
Chcel by som poznamenať, že na základe celkového toho procesu a po dohode s ministerstvom na legislatívnej úprave podľa pravidiel legislatívneho procesu ohľadom tohto návrhu prebehlo, prebehlo aj pripomienkové konanie, kde nebola znesená žiadna zásadná pripomienka. V takom tom, v hlavnom duchu, v návrhu, ktorý sme predložili sa zákon zaoberá formou uzatvárania licenčnej zmluvy. Cieľom návrhu je umožnenie používania verejných licencií, takzvaných Public Licenses, ktoré teraz platný zákon vlastne neumožňuje. Zároveň sme spolupracovali so skupinou Creative Commons Slovensko, ktorá je národným zoskupením nasledujúcim ciele neziskovej organizácie Creative Commons so sídlom v Amerike. Naším zámerom bolo a je teda umožniť voľný prístup k autorským dielam, umeleckým výkonom a iným predmetom ochrany v rozsahu vôle nositeľa práv. Vďaka Creative Commons budeme mať možnosť spoločne zdieľať umenie, vedu, kultúru v našej spoločnosti. Ak sa pozrieme na problematiku Creative Commons, nositeľ práv môže vybrať z rôznych typov voľných licencií, ktoré môže následne použiť pri sprístupňovaní svojho diela. Creative Commons poskytujú RDF/XML metadáta, ktoré popisujú licenciu a dielo tak, aby bolo jednoduché automaticky spracovať a vyhľadať licencované diela a iné predmety ochrany. Ďalšie informácie o Creative Commons by som chcel len stručne vymenovať, kde je zavedený funkčný systém Creative Commons, sú to štáty ako Argentína, Austrália, Belgicko, Brazília, Bulharsko, Kanada, Chile, Čína, Kolumbia, Chorvátsko, Česká republika, Dánsko, Ekvádor, Fínsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Guatemala, Hongkong, Maďarsko, nebudem ich asi vymenovávať všetky, je ich veľa. Je, je až zarážajúce, že v podstate aj štáty ako, ako Vietnam, Taiwan, Peru, Filipíny toto v právnom systéme zavedené majú. My sme uvedení aj na základe našej snahy medzi štátmi v prípravnej fáze s cieľom zavedenia systému v budúcnosti. Zároveň sme boli ocenení za túto snahu aj na medzinárodnej úrovni napriek tomu, že teda legislatívny proces pravdepodobne neumožní hlasovať o tom, o tomto zámere v druhom čítaní a pravdepodobne budeme, pravdepodobne niekto sa bude musieť zaoberať touto aj v nasledujúcom volebnom období. Chcel by som upriamiť pozornosť, že je to výrazná pomoc pre našich autorov a umelcov, aby tento inštitút do nášho právneho systému o zmene autorského zákona zavedený bol. Ide o to, ak ste autorom umeleckého alebo vedeckého diela, výkonným umelcom alebo zhotovovateľom databázy a chcete, aby vaše predmety používali, môžete využiť neportovanú verziu licencií, rozhodne sa, rozhodnete sa, ako sa váš predmet ochrany bude používať a podľa toho zvolíte vhodnú licenciu. Pri výbere licencie vám Creative Commons poskytne html kód, ktorý môžete používať pridaním informácie o licencii na vašu stránku a informáciu o tom, ako si vybrať licenciu na jednej z niekoľkých voľných hostingových služieb, ktoré majú inkorporované Creative Commons. Creative Commons neregistruje vaše záznamy, ani neuchováva záznam o vašej voľbe.
Chcel by som vás upozorniť teda, že sa jedná o rozšírenie slobody autora a jedná sa o to, že minimálne šesť rokov sa s týmto inštitútom na Slovensku nič nerobilo. Keďže chceme, aby sloboda autora bola rozšírená a aby sme upravili náš právny systém do podoby tej, alebo autorský zákon, ako má väčšina štátov Európskej únie, ale aj sveta, chcem vás poprosiť o podporu tejto novely, ktorá rozšíri slobodu autorov a priblíži nás licenčne k štátom, ktoré úspešne túto licenciu a ochranu autorských práv v tejto miere používajú.
Ďakujem.
Skontrolovaný
9:39
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:39
Katarína CibulkováKonštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákonu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 23. septembra 2011 a v zmysle § 73 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor ústavnoprávny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote 30 dní a gestorský v lehote 32 dní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
9.2.2012 o 9:39 hod.
JUDr.
Katarína Cibulková
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Vážená Národná rada, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, vážení prítomní, v súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o návrhoch poslancov, pána Jozefa Viskupiča, Martina Poliačika, Jany Žitňanskej a Miroslava Beblavého na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti, ktoré sú určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia zákonu je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie a doložku vybraných vplyvov.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajkyňu vyplývajú zo zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady z 23. septembra 2011 a v zmysle § 73 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbor ústavnoprávny a výbor pre kultúru a médiá. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre kultúru a médiá.
Odporúčam, aby výbory predmetný návrh zákona prerokovali v lehote 30 dní a gestorský v lehote 32 dní.
Vážený pán predsedajúci, ďakujem, skončila som, otvorte rozpravu.
Skontrolovaný
9:42
Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
9.2.2012 o 9:42 hod.
JUDr.
Renáta Zmajkovičová
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo. Milé kolegyne, kolegovia, dovoľte, ja veľmi krátko. S podobnou právnou úpravou vystúpil a prišiel s takýmto návrhom aj moji kolegovia, pán poslanec Droba a pani poslankyňa Kiššová. Cieľom tejto predloženej novelizácie je umožniť úpravu majetkových vzťahov snúbenca pred vstupom do manželstva a takáto úprava v Občianskom zákonníku prezentuje. (Pozn. red.: správne má byť "absentuje".) Ale keďže vieme, kolegyne, kolegovia, čo čaká zákony v prvom čítaní, ja verím tomu, že nastávajúci parlament sa bude zaoberať touto právnou úpravou, a ja som skončila, pán predsedajúci.
Ďakujem.
Skontrolovaný
9:43
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:43
Jana LaššákováProsím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
9.2.2012 o 9:43 hod.
JUDr.
Jana Laššáková
Videokanál poslanca
Áno, ja budem tiež veľmi stručná. Pani navrhovateľka uviedla návrh. Chcem podať spravodajskú informáciu. Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti, ktoré sú uvedené v rokovacom poriadku, ako aj v legislatívnych pravidlách. Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku dohodla na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní a v prípade, že sa tak stane, aby to prerokoval ústavnoprávny výbor a výbor pre ľudské práva a národnostné menšiny, a za gestorský výbor, aby bol určený ústavnoprávny výbor. Skončila som.
Prosím, pán predsedajúci, otvorte rozpravu.
Skontrolovaný
9:45
Cestou sem, keď som prichádzala a keď prichádzate aj vy do Národnej rady, tak...
Cestou sem, keď som prichádzala a keď prichádzate aj vy do Národnej rady, tak vidíte, ako tá inštitúcia vyzerá zvonku. Prechádzame po dlaždiciach, ktoré sú zahádzané vajcami. Keď sa z Národnej rady pozriete tuná z toho veľkého schodišťa, tak vidíte, že okná Národnej rady vyzerajú hrozne, pretože tiež sú zahádzané kadečím. Národná rada vyzerá zvonku hrozne. Je výsledkom práce nielen tejto súčasnej vládnej koalície, ale je to aj výsledok práce politických špičiek za dvadsať rokov. Pretože občania tým, ako vyzerá Národná rada zvonku, vyjadrili svoj protest s takouto politikou, politikou, ktorá je arogantná, ktorá si neváži ľudí, ktorá neberie do úvahy mienku ľudí. A keď sa pozriete zvnútra, ako vyzerá Národná rada, tak chcem povedať, že ten stav špiny a toho výzoru zdevastovanej alebo obhádzanej Národnej rady vajcami a banánmi, ten stav nájdeme aj vnútri. Pretože vnútri Národnej rady funguje tak Národná rada, že jednoducho sa nedodržujú Národnou radou, ktorá je zákonodarným orgánom, elementárne zákony, že Národná rada porušuje zákony. Tam sme sa dostali, vážení kolegovia, že sa tu nedodržujú základné princípy demokracie, ale ani základné princípy elementárnej ľudskej slušnosti. Čiže tak ako vyzerá Národná rada zvonku, tak vyzerá aj zvnútra. Slová sa týkajú tých kolegov, tieto, ktoré som povedala, ktorí v ošiali väčšiny, väčšiny naprieč politickým spektrom pol roka odsúvali túto novelu zákona. Ešte raz vám chcem povedať, keď sa tak skvelo na tom bavíte a usmievate, že 18. 8. sme s kolegom Pučíkom predložili tento návrh zákona, ktorý nebol prerokovaný. Dnes sa mnohé, tento návrh zákona, všetci dobre vieme, že sa týka malej novely zákona o obecných voľbách.
Tento návrh zákona sme predložili na základe kontaktov s ľuďmi. Čiže nikto nás nemôže obviňovať toho 18. 8. z nejakého predvolebného populizmu pri riešení rómskej otázky, pretože ja osobne som vtedy nevedela, možno niektorí z vás už vedeli, že sú upečené predčasné voľby. Čiže 18. 8. vychádzajúc z podnetov občanov hlavne východného Slovenska, mnohí z vás, ktorí ste odsúvali tento zákon, ste tiež z východného Slovenska, ja som zvedavá, čo poviete na volebných mítingoch svojim voličom, ktorí by privítali novelu zákona o obecnom zriadení v tom zmysle, aby minimálna podmienka na to, aby mohol niekto kandidovať na starostu alebo primátora, bolo ukončené stredoškolské vzdelanie. Vychádzala som z podnetov aj občanov ako predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, napríklad z Bystrian a ďalších východoslovenských obcí, pretože situácia je tam naozaj zúfalá. Pretože občania majú starostu, ktorý je negramotný. Myslím si, že by si to mohla vypočuť aj pani poslankyňa Vaľová, pretože sa to týka východného Slovenska, pani kolegyňa. Nie, ja hovorím teraz od mikrofónu. Takže takýto je záujem poslancov z východného Slovenska o riešenie problémov cigánskej otázky na východnom Slovensku. Hlas Cigána je tiež hlas voliča, ale vy nepočúvate tých občanov, ktorí jednoducho majú negramotného starostu. Vy ste ľahostajne prešli to, že starosta nevedel prečítať ani sľub. Sa na tom všetci bavili od ľudí po politické špičky, ale nič sa, nič sa neudialo.
Dnes sa teda mnohí politici a politické strany chytajú vo voľbách aj slamky v podobe riešenia problémov s rómskou menšinou. Dátum podania tohto zákona, ešte raz ho opakujem, 18. 8., svedčí o tom, že z našej strany nešlo o žiadny predvolebný populizmus. A ešte si dovolím jednu poznámku. Pol roka ste si nenašli čas na prerokovanie nami navrhovaného zákona, ktorý, znovu opakujem, vznikol na základe mnohých požiadaviek hlavne občanov z východu, z východného Slovenska. A pre porovnanie. Nie v auguste, ale na jeseň predložili páni poslanci Suja, Krnáč a Kalist novelu zákona o poľovníctve. Bol to vlastne zákon, ktorý bol schválený de facto na ochranu zvierat, aby sa v poľovných revíroch nestrieľali psy, mačky a tak ďalej. Ešte raz, tento zákon bol predložený na jeseň minulého roku 2010. My sme s kolegom Pučíkom zákon predložili niekoľko mesiacov predtým. Tento náš zákon ste odsúvali z arogancie parlamentnej väčšiny, ale tento zákon o zvieratkách ste prerokovali. Na to sa našiel čas. Ja chcem občanom dať na zváženie. Ja som tiež za ochranu zvierat, ale nepripadá vám choré, aj tá dlhá rozprava, ktorá tu bola pri tomto zákone, že vám sú, vážení kolegovia a kolegyne, prednejšie zvieratá ako ľudia? Ako ľudia, ktorí žijú v podmienkach na východnom Slovensku, ale už sa ten problém blíži aj do Bratislavy a za chvíľu ho pocítite, že jednoducho im niekto doslova spravuje peniaze, pretože peniaze do obecného rozpočtu sa dostávajú z podielových daní, a tie sú z peňazí pracujúcich občanov a spravujú ich tí, ktorí nepracujú. Je to parazitizmus v priamom prenose ešte plus znásobený tým, že starosta je negramotný alebo pologramotný. Čiže vy ste sa tu zaoberali v niekoľkohodinovej rozprave tým, aby sa nestrieľali chúďatá zvieratká psy a mačky v poľovných revíroch, ale absolútne je vám jedno, že niekto parazituje na pracujúcich ľuďoch. Tak mi vysvetlite tento váš postup. Ja by som rada vedela nakoniec, keď je to aj tak len formálne vystúpenie, že prečo ste takto postupovali? Vy si myslíte, keď nevidíte ľudí a keď sa demografický vývoj uberá tak, ako sa uberá, že vám na tie dôchodky zarobia psy a mačky? Alebo normálni ľudia, ktorí budú pracovať a normálne fungovať, a vy im nechcete vytvárať ani elementárne podmienky na to, aby žili vo svojich obciach ako ľudia.
Keď som povedala a začala som tým, že prichádzam tu každé ráno, Národná rada je obchádzaná vajcami, zvnútra vyzerá takisto. Chcela by som povedať, že ste situáciu na Slovensku doviedli do stavu, kedy vonkajší vzhľad Národnej rady korešponduje s tým vnútorným, a to znovu je adresované všetkým naprieč politickým spektrom, pretože čím ďalej, tým viacej sa vzďaľujete od ľudí.
A teraz k tomu zákonu. Cieľom predkladaného zákona je vo voľbách do orgánov samosprávy obmedziť alebo upraviť pasívne volebné právo. To znamená oprávnenie byť volený do funkcie starostu či primátora mesta. Teda aby najnižšia kvalifikačná podmienka bola stredná škola. Myslíme si, že je to pochopiteľné, pretože aj demokracia, ktorá má svoje čaro, by mala mať svoje obmedzenia. A je to aj logické. Pozrite sa, obec alebo mesto, alebo mestská časť je zriaďovateľom školských zariadení. To znamená základných škôl alebo materských škôl. Aká je kvalifikačná podmienka na riaditeľa školy? Všetci vieme. Vysoká škola. Ako ho môže riadiť človek, ktorý nemá ukončenú ani základnú školu? Veď je to hlúposť. Čiže aj demokracia musí mať nejaké hranice, a preto sme navrhovali, aby starosta mal strednú školu. Alebo ďalšia vec. Poznáte zákon, obecné zákony, ktoré sa týkajú kontrolórov. Podmienka na to, aby niekto mohol vykonávať funkciu kontrolóra na obci alebo meste, je stredná škola. Ale podmienka toho, ktorý riadi vlastne celý úrad a celú obec alebo mesto, nie je obmedzená. Zdá sa vám to demokratické? Mne sa to zdá jednoducho hlúpe. A tí, ktorí sa boja, že budeme obviňovaní z nejakého rasizmu alebo neviem z čoho, tak myslím si, že už by sme sa konečne týchto pocitov mali zbaviť, lebo keď my nebudeme riešiť problém, tak problém bude riešiť určite nás.
Mohla by som rozprávať ešte veľmi dlho, ale naozaj musím vyjadriť svoje sklamanie nad postupom Národnej rady a znovu si pýtať vysvetlenie od tých, ktorí ste hlasovali, prečo zákon, ktorý sa týka ochrany psov a mačiek ste, hoci bol predložený neskôr ako naša novela, z jesene, stihli prerokovať, v plamenných rečiach ste tu mnohí vystupovali, a prečo zákon, ktorý sa týka živých ľudí, ste prerokovať nechceli, pretože ste vedome hlasovali za jeho odsúvanie. Ešte raz hovorím. Pol roka ste tento zákon odsúvali. To znamená, že ste vlastne nám ako poslancom upierali demokratické právo vyvíjať zákonodarnú iniciatívu. Možno zo slušnosti by ste mi mali aspoň odpovedať na túto otázku. Tá boľševická hlasovacia mašinéria, ktorá tu fungovala v Národnej rade čím ďalej, tým viac ku koncu volebného obdobia, bez ohľadu na politické tričká, naprieč politickým spektrom.
Ďakujem.
Uvádzajúci uvádza bod
9.2.2012 o 9:45 hod.
RNDr.
Anna Belousovová
Videokanál poslanca
Pán podpredseda Národnej rady, ďakujem za slovo. Vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi na úvod niekoľko poznámok k práci Národnej rady, ktorá súvisí s tým, že tento zákon alebo návrh zákona, ktorý sme ako predkladatelia s kolegom Pučíkom predložili 18. 8. minulého roku, to znamená pred presne pol rokom a k prerokovaniu sa dostávame dnes.
Cestou sem, keď som prichádzala a keď prichádzate aj vy do Národnej rady, tak vidíte, ako tá inštitúcia vyzerá zvonku. Prechádzame po dlaždiciach, ktoré sú zahádzané vajcami. Keď sa z Národnej rady pozriete tuná z toho veľkého schodišťa, tak vidíte, že okná Národnej rady vyzerajú hrozne, pretože tiež sú zahádzané kadečím. Národná rada vyzerá zvonku hrozne. Je výsledkom práce nielen tejto súčasnej vládnej koalície, ale je to aj výsledok práce politických špičiek za dvadsať rokov. Pretože občania tým, ako vyzerá Národná rada zvonku, vyjadrili svoj protest s takouto politikou, politikou, ktorá je arogantná, ktorá si neváži ľudí, ktorá neberie do úvahy mienku ľudí. A keď sa pozriete zvnútra, ako vyzerá Národná rada, tak chcem povedať, že ten stav špiny a toho výzoru zdevastovanej alebo obhádzanej Národnej rady vajcami a banánmi, ten stav nájdeme aj vnútri. Pretože vnútri Národnej rady funguje tak Národná rada, že jednoducho sa nedodržujú Národnou radou, ktorá je zákonodarným orgánom, elementárne zákony, že Národná rada porušuje zákony. Tam sme sa dostali, vážení kolegovia, že sa tu nedodržujú základné princípy demokracie, ale ani základné princípy elementárnej ľudskej slušnosti. Čiže tak ako vyzerá Národná rada zvonku, tak vyzerá aj zvnútra. Slová sa týkajú tých kolegov, tieto, ktoré som povedala, ktorí v ošiali väčšiny, väčšiny naprieč politickým spektrom pol roka odsúvali túto novelu zákona. Ešte raz vám chcem povedať, keď sa tak skvelo na tom bavíte a usmievate, že 18. 8. sme s kolegom Pučíkom predložili tento návrh zákona, ktorý nebol prerokovaný. Dnes sa mnohé, tento návrh zákona, všetci dobre vieme, že sa týka malej novely zákona o obecných voľbách.
Tento návrh zákona sme predložili na základe kontaktov s ľuďmi. Čiže nikto nás nemôže obviňovať toho 18. 8. z nejakého predvolebného populizmu pri riešení rómskej otázky, pretože ja osobne som vtedy nevedela, možno niektorí z vás už vedeli, že sú upečené predčasné voľby. Čiže 18. 8. vychádzajúc z podnetov občanov hlavne východného Slovenska, mnohí z vás, ktorí ste odsúvali tento zákon, ste tiež z východného Slovenska, ja som zvedavá, čo poviete na volebných mítingoch svojim voličom, ktorí by privítali novelu zákona o obecnom zriadení v tom zmysle, aby minimálna podmienka na to, aby mohol niekto kandidovať na starostu alebo primátora, bolo ukončené stredoškolské vzdelanie. Vychádzala som z podnetov aj občanov ako predsedníčka výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny, napríklad z Bystrian a ďalších východoslovenských obcí, pretože situácia je tam naozaj zúfalá. Pretože občania majú starostu, ktorý je negramotný. Myslím si, že by si to mohla vypočuť aj pani poslankyňa Vaľová, pretože sa to týka východného Slovenska, pani kolegyňa. Nie, ja hovorím teraz od mikrofónu. Takže takýto je záujem poslancov z východného Slovenska o riešenie problémov cigánskej otázky na východnom Slovensku. Hlas Cigána je tiež hlas voliča, ale vy nepočúvate tých občanov, ktorí jednoducho majú negramotného starostu. Vy ste ľahostajne prešli to, že starosta nevedel prečítať ani sľub. Sa na tom všetci bavili od ľudí po politické špičky, ale nič sa, nič sa neudialo.
Dnes sa teda mnohí politici a politické strany chytajú vo voľbách aj slamky v podobe riešenia problémov s rómskou menšinou. Dátum podania tohto zákona, ešte raz ho opakujem, 18. 8., svedčí o tom, že z našej strany nešlo o žiadny predvolebný populizmus. A ešte si dovolím jednu poznámku. Pol roka ste si nenašli čas na prerokovanie nami navrhovaného zákona, ktorý, znovu opakujem, vznikol na základe mnohých požiadaviek hlavne občanov z východu, z východného Slovenska. A pre porovnanie. Nie v auguste, ale na jeseň predložili páni poslanci Suja, Krnáč a Kalist novelu zákona o poľovníctve. Bol to vlastne zákon, ktorý bol schválený de facto na ochranu zvierat, aby sa v poľovných revíroch nestrieľali psy, mačky a tak ďalej. Ešte raz, tento zákon bol predložený na jeseň minulého roku 2010. My sme s kolegom Pučíkom zákon predložili niekoľko mesiacov predtým. Tento náš zákon ste odsúvali z arogancie parlamentnej väčšiny, ale tento zákon o zvieratkách ste prerokovali. Na to sa našiel čas. Ja chcem občanom dať na zváženie. Ja som tiež za ochranu zvierat, ale nepripadá vám choré, aj tá dlhá rozprava, ktorá tu bola pri tomto zákone, že vám sú, vážení kolegovia a kolegyne, prednejšie zvieratá ako ľudia? Ako ľudia, ktorí žijú v podmienkach na východnom Slovensku, ale už sa ten problém blíži aj do Bratislavy a za chvíľu ho pocítite, že jednoducho im niekto doslova spravuje peniaze, pretože peniaze do obecného rozpočtu sa dostávajú z podielových daní, a tie sú z peňazí pracujúcich občanov a spravujú ich tí, ktorí nepracujú. Je to parazitizmus v priamom prenose ešte plus znásobený tým, že starosta je negramotný alebo pologramotný. Čiže vy ste sa tu zaoberali v niekoľkohodinovej rozprave tým, aby sa nestrieľali chúďatá zvieratká psy a mačky v poľovných revíroch, ale absolútne je vám jedno, že niekto parazituje na pracujúcich ľuďoch. Tak mi vysvetlite tento váš postup. Ja by som rada vedela nakoniec, keď je to aj tak len formálne vystúpenie, že prečo ste takto postupovali? Vy si myslíte, keď nevidíte ľudí a keď sa demografický vývoj uberá tak, ako sa uberá, že vám na tie dôchodky zarobia psy a mačky? Alebo normálni ľudia, ktorí budú pracovať a normálne fungovať, a vy im nechcete vytvárať ani elementárne podmienky na to, aby žili vo svojich obciach ako ľudia.
Keď som povedala a začala som tým, že prichádzam tu každé ráno, Národná rada je obchádzaná vajcami, zvnútra vyzerá takisto. Chcela by som povedať, že ste situáciu na Slovensku doviedli do stavu, kedy vonkajší vzhľad Národnej rady korešponduje s tým vnútorným, a to znovu je adresované všetkým naprieč politickým spektrom, pretože čím ďalej, tým viacej sa vzďaľujete od ľudí.
A teraz k tomu zákonu. Cieľom predkladaného zákona je vo voľbách do orgánov samosprávy obmedziť alebo upraviť pasívne volebné právo. To znamená oprávnenie byť volený do funkcie starostu či primátora mesta. Teda aby najnižšia kvalifikačná podmienka bola stredná škola. Myslíme si, že je to pochopiteľné, pretože aj demokracia, ktorá má svoje čaro, by mala mať svoje obmedzenia. A je to aj logické. Pozrite sa, obec alebo mesto, alebo mestská časť je zriaďovateľom školských zariadení. To znamená základných škôl alebo materských škôl. Aká je kvalifikačná podmienka na riaditeľa školy? Všetci vieme. Vysoká škola. Ako ho môže riadiť človek, ktorý nemá ukončenú ani základnú školu? Veď je to hlúposť. Čiže aj demokracia musí mať nejaké hranice, a preto sme navrhovali, aby starosta mal strednú školu. Alebo ďalšia vec. Poznáte zákon, obecné zákony, ktoré sa týkajú kontrolórov. Podmienka na to, aby niekto mohol vykonávať funkciu kontrolóra na obci alebo meste, je stredná škola. Ale podmienka toho, ktorý riadi vlastne celý úrad a celú obec alebo mesto, nie je obmedzená. Zdá sa vám to demokratické? Mne sa to zdá jednoducho hlúpe. A tí, ktorí sa boja, že budeme obviňovaní z nejakého rasizmu alebo neviem z čoho, tak myslím si, že už by sme sa konečne týchto pocitov mali zbaviť, lebo keď my nebudeme riešiť problém, tak problém bude riešiť určite nás.
Mohla by som rozprávať ešte veľmi dlho, ale naozaj musím vyjadriť svoje sklamanie nad postupom Národnej rady a znovu si pýtať vysvetlenie od tých, ktorí ste hlasovali, prečo zákon, ktorý sa týka ochrany psov a mačiek ste, hoci bol predložený neskôr ako naša novela, z jesene, stihli prerokovať, v plamenných rečiach ste tu mnohí vystupovali, a prečo zákon, ktorý sa týka živých ľudí, ste prerokovať nechceli, pretože ste vedome hlasovali za jeho odsúvanie. Ešte raz hovorím. Pol roka ste tento zákon odsúvali. To znamená, že ste vlastne nám ako poslancom upierali demokratické právo vyvíjať zákonodarnú iniciatívu. Možno zo slušnosti by ste mi mali aspoň odpovedať na túto otázku. Tá boľševická hlasovacia mašinéria, ktorá tu fungovala v Národnej rade čím ďalej, tým viac ku koncu volebného obdobia, bez ohľadu na politické tričká, naprieč politickým spektrom.
Ďakujem.
Skontrolovaný
9:56
Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:56
Tibor GlendaKonštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. augusta 2011 č. 468 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
Vystúpenie spoločného spravodajcu
9.2.2012 o 9:56 hod.
Ing.
Tibor Glenda
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Anny Belousovovej a Rudolfa Pučíka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov (tlač 483). Uvedený poslanecký návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený poslanecký návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti uvedené v § 67 a § 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia poslaneckého návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený poslanecký návrh zákona prerokovať v druhom čítaní. V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 18. augusta 2011 č. 468 a podľa § 71 rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky navrhujem, aby poslanecký návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný poslanecký návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 32 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pán predsedajúci, skončil som, otvorte rozpravu.
Skontrolovaný