7. schôdza

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážené panie poslankyne, páni poslanci, som spoluautor tohto návrhu zákona, pretože tiež sme si spoločne rozanalyzovali súčasnú situáciu. A súčasný predpoklad výnosu z dane z príjmov fyzických osôb za celé Slovensko v roku 2011 je cirka 1,9 mld. eur. Toto bol plán. Skutočnosť očakávaná najmä však z dôvodu dopadu krízy, ale aj zastavenia výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, aplikovania tzv. úsporného balíčka, ktorý sa týka najmä DPH, ale aj ostatných náležitostí, bude, že dôjde k dynamickému poklesu dane z príjmov fyzických osôb, pretože to tiež vnímam v regióne, a dôjde takisto ku poklesu kúpyschopnosti obyvateľstva. A tieto skutočnosti sa prejavia najmä po nižšom dopyte po službách a tovaroch, čo sa týka najmä fyzických osôb, ktoré podnikajú v tomto segmente, t. j., odhadujem, klesne daň z príjmov fyzických osôb cirka o 400 mil. eur.
Fakty sú tie, že momentálne 93,8 % z celkového slovenského výnosu z dane z príjmov fyzických osôb ide na mestá a obce a na vyššie územné celky a 6,2 % z tohto výberu ostáva štátu. Toto môže, samozrejme, spôsobiť problémy. A spôsobuje to aj problémy v praxi, pretože napätie v rozpočtoch obcí, miest, ale aj vyšších územných celkov narastá. Ten dopad môžeme zaznamenať najväčší, keď pociťujú ho najmä malé obce, kde takmer celý rozpočet z výnosu z dane z príjmu fyzických osôb zhltne používanie na chod úradu, na verejnoprospešné služby, bez čoho si fungovanie samosprávy nevieme ani predstaviť. Obce to v súčasnosti riešia a ešte vo významnejšej miere to budú riešiť braním úveru, zadlžovaním, odpredaním majetku, ak ho ešte majú, a takisto možno jednoduchým a najľahším neplatením faktúr, čo nám zase spôsobí ten efekt, že tieto dlhy sa budú v obciach iba množiť. Čiže preto sme pristúpili k tomuto návrhu zákona, aby aj tých 6,2 % , ktoré si ponecháva štát, bolo určených na mestá, obce a samosprávu, mestá, obce a vyššie územné celky.
Štát pomáha občanom, obciam aj vyšším územným celkom z titulu škôd zapríčinených povodňami, bolo tu už spomenuté, že sa jedná o budovy, o infraštruktúru, cesty, mosty. A myslím si, že ak štát v súčasnosti nepodá ruku obciam, mestám a vyšším územným celkom, môže vzniknúť v rozpočtoch tejto samosprávy ešte horšia situácia. Štát bude musieť potom následne tak či tak živelne pomáhať a štát, keď prenesie tých 6,2 % výnosu na samosprávu, je to určite ústretové gesto. A štát má aj iné možnosti, ako by mohol sanovať tento výpadok, ktorý tu evidentne vznikne, ale ktorý na druhej strane nebude musieť sanovať potom následne. A bude si môcť samospráva tak svojím spôsobom vydýchnuť.
Vo finančnom vyjadrení sa jedná o možno nejakých 120 mil. eur za celé Slovensko, pretože keď predkladáme, že cirka 2 mld. eur sú plán a zhruba tých 6 % by z toho mohlo pripadnúť na obce a vyššie územné celky, tak možno je to 120 mil. eur. Ja som to posudzoval podľa mesta Banská Bystrica, kde by do rozpočtu mesta mohlo pribudnúť cirka 1,3 mil. eur, čo by významne rozpočtu tohto mesta pomohlo. Ale, samozrejme, to pomôže aj iným mestám a obciam.
Takisto chcem spomenúť, ako tu už povedal tiež kolega pán poslanec Burian, že takýto návrh zákona tu už bol. A chcem apelovať na kolegov zo súčasnej koalície, keď boli v opozícii, aby ukázali svojím hlasovaním, že to vtedy pred rokom navrhovali úprimne, a nie ako politickú hru, pretože k takémuto, resp. skoro rovnakému návrhu zákona hlasovali za páni poslanci Abrhan, Brocka, Fronc, Gibalová, Sabolová, z SDKÚ pani poslankyňa Cibulková, Horváth, Galbavý, Rosová, Tkáčová, Golian, Janiš, Hort, Kubovič, Slafkovský a potom takisto poslanci Bastrnák, Gál, Bugár, Nagy. Čiže skúsme to myslieť úprimne so samosprávou. A ak ste to mysleli úprimne pred rokom, tak takisto týmto hlasovaním potvrďte aj teraz, že ste to mysleli pre rokom úprimne. A chceme naozaj úprimne pomôcť obciam, mestám a vyšším územným celkom.
Takisto som tu dostal otázku, že vlastne vo väzbe na platy poslancov takýmto opatrením bude ťažšie dosiahnuteľný schodok štátneho rozpočtu a, samozrejme, môžeme prísť, poslanci, o tých 10 % svojho platu od jedného koaličného poslanca. Tak na to odpovedám len to, že ak tento návrh zákona bude schválený, tak rád sa svojich 10 % vzdám, pretože pomôže to naozaj obciam a mestám a samosprávnym krajom.
Ďakujem za vypočutie a prosím vás o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, keďže naozaj tu ide o komunálny problém, možno by som tiež povedal iba niekoľko čísiel, ktoré sa týkajú Košíc, aby sme vedeli, o akých sumách vlastne hovoríme. Pokiaľ by sme schválili tento zákon, tak výnos dane z príjmu fyzických osôb by v Košiciach zabezpečil to, že rozpočet úrovne roku 2010 by dosiahol úroveň roku 2009. Čiže by to boli približne 3 mil. eur. Čiže naozaj ide o mesto a o komunál, ide o veľkú sumu, ktorá môže výrazne pomôcť pri bežnej činnosti a pri bežnom prežívaní mesta, lebo napr. v Košiciach sa toho roku už päťkrát menil rozpočet mesta. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážení predkladatelia, ctené dámy, páni, dovoľte mi, aby som sa v krátkosti vyjadril k tomuto návrhu zákona. Ja chcem predovšetkým oceniť, že prekladatelia prišli s týmto návrhom zákona, lebo toto riešenie považujem za systémové riešenie, ktoré napomôže vyriešiť financovanie obcí a miest v budúcnosti. Nie sú to ad hoc riešenia, ktoré plátajú iba aktuálne diery v rozpočte, ale je to systémové riešenie, ktoré vytvára predpoklady pre stabilné financovanie a predvídateľné financovanie miestnych a regionálnych samospráv. To znamená, že aj samosprávy si budú lepšie vedieť plánovať svoj život.
Ak sa vrátim k tomu, prečo by tento návrh zákona mal byť schválený, tak musím spomenúť niekoľko skutočností.
Miestne samosprávy v predchádzajúcom období v čase, keď začínala hospodárska kríza na Slovensku, alebo keď sa začínala prejavovať, prejavili určitú mieru spolupatričnosti so všetkými obyvateľmi aj so štátom tým, že súhlasili so zvýšením nezdaniteľného základu z 19,2- na 22,5- násobok, čím v podstate pomohli všetkým obyvateľom Slovenska. Tento krok na druhej strane mal značný dopad na výpadok príjmov.
Ďalší krok, ktorý sa negatívne prejavil na rozpočtoch miest a obcí, bol rast nezamestnanosti. Ak počúvam prognózy do budúcnosti alebo do budúceho roku, že dneska už vplyvom zaradenia absolventov škôl troška narástla nezamestnanosť a v budúcom období, v roku 2001, sa predpokladá, že dôjde k poklesu rastu HDP, a tým predpokladám, že nepríde ani k významnému nárastu zamestnanosti, lepšie povedané, k jej stagnácii alebo možno miernemu navýšeniu nezamestnanosti, tak môžem povedať, že opätovne to bude mať negatívny dopad na rozpočty obcí a miest. Už dnes je úplne zrejmé, že obciam a mestám chýbajú prostriedky na svietenie, o čom sa dennodenne dozvedáme zo správ novín a rozhlasových a televíznych staníc. Obciam chýbajú prostriedky na zabezpečovanie základných funkcií života. A na druhej strane vláda pripravuje rad návrhov, ktoré majú finančný dopad na hospodárenie samospráv. Ja už som na tejto schôdzi už niekoľkokrát zdôrazňoval, že len napr. zákon o sociálnych službách má v tej podobe, v akej je dnes platný, dopad na rozpočty miest a obcí okolo 52 mil. eur. Ak sa schváli novela, s ktorou prišlo ministerstvo práce a sociálnych vecí, ktorá síce bola vrátená na dopracovanie, ale, ako z kuloárnych rečí počúvam, tak veľkých zmien sa nechystá doznať, tak ten dopad bude možno 100 mil. eur. Ak by som zhodnotil všetky dopady v zákonoch, ktoré neboli sanované finančnými prostriedkami pre samosprávy, tak môžem uviesť, že len na rok 2011 je to ďaleko viac ako 100 mil. eur. Ak budeme hovoriť o zákonoch, ktoré sa ešte pripravujú a budú mať dopad na rozpočty miest a obcí, budeme hovoriť o ďalších možno 50 mil. eur. Ak hovoríme o reste vlády voči samosprávam, ku ktorým sa vláda v roku 2010 zaviazala, že vyfinancuje výpadky, stále je tam nevyfinancovaných zhruba 20 mil. až 40 mil. eur, ktoré samosprávam chýbajú, pre toto všetko vás chcem poprosiť, aby ste pri posudzovaní tohto návrhu zákona sa správali uvážlivo, zohľadnili všetky okolnosti, ktoré treba posúdiť, a podporili tento návrh zákona, pretože tým, že pomôže samosprávam, pomôže všetkým obyvateľom Slovenska zabezpečiť základné funkcie obcí a miest, ktoré všetci obyvatelia potrebujú. Ďakujem pekne. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Veľmi krátko. Myslím, že tu už to bolo načrtnuté, ďalšie zadlžovanie obcí, miest a vyšších územných celkov. Ak prejdeme na systém sledovania hospodárenia týchto municipalít podľa systému, ktorý má štát, podľa systému ESA 95 nie je možný. Dnes tieto municipality to obchádzajú rôznymi možnosťami, ktoré doposiaľ im tento systém, ktorý je sledovaný starou metodikou, dovoľuje. Ale v budúcnosti ak tam budú primätí k tomu, že budú musieť vykazovať svoje dlhy. A teda ešte keď sa pritvrdí tento systém vykazovania týchto dlhov, myslím, že municipality budú mať obrovský problém.
Bola tu otázka, prečo sme my neprijali tento návrh zákona, lebo myslím, že to bolo v roku 2009, keď to predkladali poslanci bývalej opozície, terajšej koalície, ktorú pán poslanec Ľubomír Vážny vymenúval dokonca. A myslím si, že je to viac-menej jasné, bývalá vláda pod vedením Roberta Fica pomáhala týmto mestám a obciam, pomáhala im jednorazovou pomocou vo výške 100 mil., neskôr 40 mil. čiže vo výške 140 mil. eur. Netvrdím, že je to systémový krok. Práve preto, aby sme tento systém zaviedli a postavili to do polohy efektívneho fungovania týchto municipalít, myslím, že skôr či neskôr bude musieť byť takéto riešenie prijaté. Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem veľmi pekne, Vážený pán predseda, vážené kolegyne a kolegovia, od programového vyhlásenia vlády ubehli necelé tri mesiace a my sme svedkami určitých obáv nespokojnosti občanov.
Aj keď premiérka Slovenskej republiky Iveta Radičová prehlásila, že vláda problémy v krajine nebude riešiť šokovou terapiou, a odmieta prenášať celú ťarchu riešení na plecia občanov, po demonštráciách, ktorými sme boli svedkami, mamičiek, 4 000 odborárov, povedzme si, aj konzumentov piva, nikto na ulici nemá pocit, že tieto slová sú naozaj pravdivé. Zatiaľ ťarcha pripravovaného úsporného balíčka zostáva naozaj iba na pleciach občanov a zraniteľných skupín. Keď si zoberieme predpoklady, čo donesie úsporný balíček občanov, je to podľa prepočtu Konfederácie odborových zväzov, pre štvorčlennú rodinu náklady sa zvýšia o 33,5 eura. Rovnako sa počíta so zvýšením energií, keďže ministerstvo financií pripravilo novelu zákona o spotrebnej dani z elektriny, uhlia a zemného plynu. Balíček sa dotkne všetkých domácností cez vyššie ceny elektrickej energie a tepla. Toto opatrenie bude mať aj najvyšší vplyv na infláciu na budúci rok.
Ak sa pani premiérke zdá, že občania sú ešte málo v šoku, pri porovnaní so štvorročným obdobím vlády Roberta Fica, kedy vláda skutočne nešetrila na občanoch, zaviedla pre mladé rodiny príspevky pri narodení dieťaťa, valorizáciu rodičovského príspevku a rovnako pre dôchodcov zaviedla valorizáciu dôchodku a príspevok k dôchodku v podobe vianočného príspevku o pol roka skôr, čo znamenalo zvýšenie ročného príjmu pre všetkých dôchodcov, tu sa už môžeme rovno pristaviť pri dnešnej téme. A to sú dôchodcovia. Terajšia vláda prišla s právnou úpravou valorizácie dôchodkov, čo znamená zníženie valorizácie dôchodkov cirka o 56 %, zo 6,33 eura na 2,82 eura. Oproti súčasnému variantu je to výhodnejšie len pre dôchodky do 156,6 eura, t. j. pre 6 % dôchodcov. Zrušenie väzby rastu dôchodkov na vývoj miezd zhorší situáciu dnešných dôchodcov. Ale aby vláda nevyzerala, že iba berie, ponechala staršej generácii tohto roku ešte vyplatenie vianočného príspevku. Riadi sa pravidlom jednou rukou dávaj, druhou ber.
Pani premiérka Iveta Radičová pri otázke o úspornom balíčku obhajovala zvýšenie nepriamych daní tým, že spotreba je rozhodnutím každého. Samozrejme, áno, ale ak dôchodca, ktorý má mesačný starobný dôchodok 260 eur, zaplatí za byt 180 eur a chce mať dvojizbový byt, zostáva mu ešte 80 eur. Z toho minie na lieky napr. 30 eur, zostane mu 50 eur. Pýtam sa pani premiérky: Myslíte si, že spotreba je naozaj rozhodnutím každého? Má sa tento dôchodca ešte v čom rozhodovať? Alebo skutočne mu zostane len na základné potraviny a je odkázaný na pomoc príbuzných. Uvádzam takéto dôchodky a ceny, ktoré sú bežné na východnom Slovensku, kde priemer starobného dôchodku je 345 eur v okresoch Humenné, Snina a Medzilaborce.
Vieme vždy, že priemerný dôchodok je rozrátaný aj zo súčtov vyšších dôchodkov a nie vždy odzrkadľuje skutočný stav väčšiny dôchodcov. Človek, ktorý je aktívny a môže ešte pracovať, dokáže si privyrobiť, ako sa to povie, dve zdravé ruky v živote ozaj ešte mali strach. Ale strach môžu mať starobní dôchodcovia, ktorým už neslúži zdravie a ktorí často sa musia spoliehať iba na to, čo si usporili, a na to, čo im dá štát za to, že odpracovali poniektorí aj viac ako 43 rokov a odviedli svoje dane v prospech celej spoločnosti v nádeji, že v starobe sa skutočne, ako to hovorí pani premiérka, môžu rozhodnúť, aká bude ich spotreba. Aj preto prichádzame spolu so svojimi kolegami poslancami pani poslankyňou Vierou Tomanovou a pánom poslancom Braňom Ondrušom s návrhom zákona o poskytovaní jednorazového príspevku k dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, aby títo starobní dôchodcovia, ale aj poberatelia výsluhového dôchodku, ktorí dovŕšili vek potrebný na nárok starobného dôchodku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, sirotského výsluhového dôchodku, starobného dôchodku a invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku, vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku podľa osobitného predpisu, mali istotu, že všetky tie opatrenia vlády, ktoré ešte doposiaľ nepoznáme, tzv. úsporný balíček, ktorý bude určite širší, budú môcť zvládnuť sami s vedomím, že na konci roka možno aj nezaplatené účty budú môcť sčasti kompenzovať 13. dôchodkom, ktorý im bude garantovať štát týmto zákonom, nie garantovaným zákonom. A nie je isté, či ho dôchodcovia dostanú každý rok. A preto filozofiou tohto zákona, kde sa zohľadňuje aj stav verejných financií a kde jednorazový príspevok k dôchodku sa počíta postupne zvyšovať od možnosti štátneho rozpočtu jednotlivých rokov, a to v sume od 38 % životného minima v roku 2011 až do sumy 100 % životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v roku 2015 a v ďalších rokoch, je poskytovať tento príspevok k danej sume. Navrhuje sa, aby jednorazový príspevok k dôchodku bol vyplácaný v decembri príslušného kalendárneho roka.
Vážené kolegyne, kolegovia, verím, že všetky slová, ktoré v tejto snemovni padli o tom, ako budeme chrániť najslabšie a najzraniteľnejšie skupiny obyvateľstva, ktorými sú aj starobní dôchodcovia, neboli iba slovami. Dáme určitú garanciu dôchodcom, určitú istotu aj v podobe uzákonenia tohto tzv. 13. dôchodku.
Chcela by som požiadať aj koaličných poslancov, aby nenechali našich dôchodcov v neistote, či v čase obdobia konca roka môžu rátať s tým, že budú mať určitú rezervu na vyrovnanie svojich nedoplatkov, alebo možnosť aj v čase závere roka aspoň raz rozhodnúť o svojej spotrebe a sadnúť si možno za štedrejší stôl.
Vážené kolegyne a kolegovia, verím, že podporou tohto zákona podporíte aspoň malú istotu u ľudí, ktorí pre túto spoločnosť odpracovali najväčšiu časť svojho života a teraz očakávajú, že keď už nemôžu pracovať, spoločnosť im to vráti, pomôže im aj v podobe tohto zákona. Všetkým tým, ktorí myslia svoje slová vážne o istote a pomoci starším občanom, verím, že za tento návrh zákona zahlasujú kladne. Určite vám vopred ďakujú všetci dôchodcovia na Slovensku za podporu tohto zákona. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené pani kolegyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som podľa § 73 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky vystúpil v prvom čítaní k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viery Tomanovej, Jany Vaľovej a Branislava Ondruša na vydanie zákona o poskytovaní jednorazového príspevku k dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, máte to ako tlač 126, ako spravodajca určený Výborom Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci uznesením č. 18 z 5. októbra 2010 a podal spravodajskú informáciu k návrhu zákona.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 109 z 24. septembra 2010 navrhol prideliť návrh zákona na jeho prerokovanie výborom a navrhol gestorský výbor vrátane lehôt na jeho prerokovanie.
Súčasne predseda Národnej rady Slovenskej republiky konštatoval, že návrh zákona spĺňa všetky ustanovené náležitosti podľa rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a podľa legislatívnych pravidiel na jeho prerokovanie v Národnej rade Slovenskej republiky.
Podstatou predloženého návrhu zákona je zmena doterajšieho vianočného príspevku na jednorazový príspevok k dôchodku.
Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
S ohľadom na oprávnenia, ktoré pre mňa ako spravodajcu výboru vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky po všeobecnej rozprave o podstate návrhu zákona uzniesla na tom, že podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku Národnej rady Slovenskej republiky prerokuje predmetný návrh zákona v druhom čítaní.
V súlade s § 74 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky a citovaným návrhom predsedu Národnej rady Slovenskej republiky odporúčam Národnej rade Slovenskej republiky prideliť návrh zákona v druhom čítaní na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci, pričom odporúčam, aby ho prerokovali výbory, ktorým bol návrh zákona pridelený, v termíne do 24. novembra 2010 a gestorský do 26. novembra 2010.
Pán predseda, ďakujem. Skončil som svoju spravodajskú informáciu a otvorte, prosím, rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Vážené dámy poslankyne, páni poslanci, tí, ktorí ste tu ostali, lebo vidím, že tuto v prvých radoch hneď odchádzali preč, nebudem veľa rozprávať, chcem len apelovať na vás všetkých, na vaše vnútro, na vaše sociálne cítenie, ktorým sa tu mnohokrát oháňajú niektorí, aby ste si uvedomili, že tento návrh zákona, to nie je žiadna politika, to je snaha o pomoc tým, ktorí tú pomoc naozaj najviac potrebujú, pomoc tým, ktorí nemôžu za to, že v terajšej dobe sú už na dôchodku a mnohokrát nemajú z čoho si ten dôchodok ani užívať. Chcem vás preto požiadať, aby ste sa zamysleli nad touto pomocou a svojím hlasovaním dokázali, že chcete, aby naši dôchodcovia aspoň raz ročne mali pocit, že na nich myslíme a že budeme robiť všetko pre to, a toto je malá časť, aby sa mali lepšie, pretože celý svoj život poctivo pracovali a nie každý z nich má v rodine niekoho, kto im môže v kritickej situácii pomôcť. A týchto pár eur, ktoré by dostávali pravidelne, s ktorými by mohli počítať, tak ako to moja kolegyňa povedala, by možno im stačilo na to, aby si vyrovnali rôzne nedoplatky, ktoré im koncom roka chodia. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem, pán predseda, za udelenie slova. Vážení kolegovia, dovoľte mi uviesť návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. čiže Trestný zákon o novo definovaný § 220a, ktorý sa má týkať falšovania a pozmeňovania údajov na tachometri motorového vozidla. Keďže právo plní aj preventívnu a odstrašujúcu úlohu v predchádzaní trestných činov, moderná legislatíva musí reagovať pružne aj na elimináciu týchto spoločenských javov a chrániť občanov pred ich nekalým pôsobením. Postihovanie pretáčania tachometrov osobných motorových vozidiel v súčasnosti nie je taxatívne riešené. A pred pár rokmi bola v spoločnosti diskusia medzi ministerstvom vnútra, teda políciou, a ministerstvom spravodlivosti, či polícia je schopná vyšetrovať takéto trestné činy. A skončilo to tým, že toho schopná nie je. Preto sme prišli s týmto návrhom, pretože chceme chrániť občana ako spotrebiteľa, ako kupujúceho, keďže aj podľa analýz spoločnosti Cebia, ktorá sa zaoberá preverovaním ojazdených vozidiel, bola minulý rok novým majiteľom spôsobená škoda za viac ako 65 mil. eur. Pritom len minulý rok, na vašu ilustráciu, bolo predaných približne 130 000 vozidiel, ktoré majú mať uvedený nepravdivý počet najazdených kilometrov na tachometri. Je tam zjavné konanie osôb, ktoré dnes už dokonca organizovane na internete ponúkajú túto službu, ktorá poškodzuje kupujúcich. To číslo ste počuli, je alarmujúce, aj v počte kupujúcich ojazdených vozidiel, ktorých trend stále rastie. A práve týchto starších ojazdených vozidlách sa aj daný predmet úpravy týka, keďže mnohé automobilky už pri najnovších modeloch vedia sčasti riešiť tento problém. Ale je každému zrejmé, že práve staršie vozidlá sa budú stále viac a viac predávať a budú predmetom kúpy. A preto si myslíme, že je potrebné zaviesť túto legislatívu do nášho právneho poriadku.
To, čo som povedal, chcem rozviesť, že v štvrtej hlave Trestného zákona máme skupinu trestných činov proti majetku, ktorá zahŕňa aj skutkovú podstatu pozmeňovania identifikačných údajov motorového vozidla. Ale táto postihuje len konanie páchateľov, ktorí falšujú alebo pozmeňujú identifikačné údaje motorového vozidla. A údaje na tachometri medzi ne nepatria. A tak páchatelia, ak to tak môžeme povedať, môžu páchať túto, po novom už trestnú činnosť. Bol známy prípad bratislavského vodiča, ktorý priviezol auto do autobazára s konkrétnymi kilometrami. Keď tam prišiel o týždeň pozerať si nové, tak videl aj to svoje, tak sa naň pozrel a už s hrôzou zistil, že tam boli upravené kilometre. Rovnako tak TV Markíza nedávno odvysielala šot, v ktorom bol riešený prípad pretočenia o 80 000 kilometrov.
A, kolegovia, toto nie je len otázka ochrany možno kupujúcich spotrebiteľov, ale dotýka sa aj zdravia občanov, pretože ak niekto v mylnom dojme kúpi ojazdený automobil s daným počtom kilometrov, môže sa uviesť do omylu aj tým, že nevykoná dané technické úpravy alebo opravy, ktoré sú nevyhnutné podľa najazdených kilometrov, a môže dôjsť, aj dochádza, k haváriám, a teda k stratám na životoch, čo je najvyššia hodnota v našom štáte. Samozrejme, sú tu príklady aj zo zahraničia, kde to konkrétne takýmto spôsobom riešia v Nemecku, v nemeckom Trestnom zákone, Belgicku, Francúzsku či Spojených štátoch, kde sú s touto legislatívnou úpravou najďalej.
Ja osobne považujem tento návrh za pragmatický a obraciam sa nielen na opozičných kolegov, ale aj na členov koalície s požiadavkou na jeho podporu, pretože myslím si, že na pragmatických návrhoch, ktoré slúžia ochrane občanov, by sme sa mali zhodnúť bez ohľadu na politické tričká. Ďakujem zatiaľ za vašu podporu.

Ďakujem pekne. Vážený pán predseda Národnej rady, panie poslankyne, páni poslanci, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky ma uznesením z 29. septembra 2010 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (tlač 127). Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu.
Návrh zákona bol doručený poslancom v zákonom ustanovenej 15-dňovej lehote pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutočňuje jeho prvé čítanie.
Konštatujem, že uvedený návrh spĺňa z formálnoprávnej stránky náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona o rokovacom poriadku, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy.
Dôvodová správa uvádza, že návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a so zákonmi.
Predkladateľ uvádza, že navrhovaný zákon neovplyvní rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, zamestnanosť a ani životné prostredie.
Pripojená doložka zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie spĺňa náležitosti určené v čl. 3 legislatívnych pravidiel tvorby zákonov. Vyplýva z nej, že problematika návrhu právneho predpisu nie je upravená v práve Európskej únie ani obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie ustanovení navrhovaného zákona.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla podľa § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 24. septembra 2010 č. 110 navrhujem, aby návrh zákona prerokovali tieto výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárstvo, výstavbu a dopravu a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť. Za gestorský výbor navrhujem Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky. Odporúčam, aby predmetný návrh zákona prerokovali v druhom čítaní výbory do 24. novembra 2010 a gestorský výbor do 26. novembra 2010.
Pán predseda, prosím, aby ste otvorili rozpravu. Ďakujem pekne.

Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som v tomto mojom krátkom príspevku reagoval na predkladaný návrh poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Jána Slotu a Rafaela Rafaja na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý pojednáva, teda tento návrh, o falšovaní a pozmeňovaní údajov na tachometri motorového vozidla.
Oceňujem snahu poslancov riešiť tento druh podvodu pri predaji motorových vozidiel, pretože je v súčasnosti na vzostupe a spôsobuje škody a nepríjemnosti ľuďom, ktorí sa stali jeho obeťou. Zároveň si ale dovolím konštatovať, že tento predkladaný návrh zákona je nesystémový a vykazuje vady, pre ktoré navrhujem, aby sme ho neprijali a neposunuli do druhého čítania. Návrh zákona nie je domyslený do dôsledkov. Treba si uvedomiť, že touto novelou sa zavádza trestnosť pozmeňovania a falšovania údajov tachometra, ako aj uvádzanie takýchto údajov ako pravdivé. V súvislosti so zavedením takéhoto trestného činu sa treba zamyslieť nad všetkými praktickými dôsledkami, nakoľko podstatou každého trestného činu je ochrana spoločnosti pred činmi, ktoré sú definované ako spoločensky nebezpečné. Ak by totiž návrh tejto novely prešiel, v praxi by to znamenalo, že trestnoprávna zodpovednosť by sa presúvala pri každom predaji vozidla. V tejto súvislosti podotýkam, že pre určenie pozmeňovania údajov na tachometri, skrátene, pretočenie tachometra, nie je možné určiť čas, kedy k pretočeniu došlo. V praxi tak nemožno zistiť, či tachometer na vozidle pretočil prvý majiteľ alebo ďalší majiteľ, ktorý ho ďalej predáva. Ak by tachometer pretočil prvý majiteľ, predal by takéto vozidlo s pretočeným tachometrom druhému. A ten by ho ďalej predal tretiemu, ktorý by zistil, že je tachometer vozidla pretočený. Druhý majiteľ by nebol nijako krytý, že tachometer vozidla nepretočil, hoci ho kupoval aj predával v dobrej viere a tachometer vozidla skutočne nepretočil. Vzhľadom na toto sa ako rozhodujúce a kľúčové javí, aby boli ľudia v takýchto situáciách chránení. V zásade bude treba zaviesť systém, kde si kupujúci bude môcť alebo predávajúci na požiadanie kupujúceho bude povinný zabezpečiť oficiálny dokument, ktorý potvrdí skutočný stav tachometra vozidla, a teda skutočnosť, že tachometer vozidla nie je pretočený. Len v takejto situácii je totižto kupujúci chránený pred prípadným trestným stíhaním, keby sa rozhodol vozidlo v budúcnosti predať a zistilo by sa, že jeho tachometer bol pretočený. Na vytvorenie a zabezpečenie takéhoto systému je nutné komplexné legislatívne a praktické riešenie cez prípadné súčasné novely ďalších iných zákonov, s ktorým táto novela zákona nepočíta.
Ďalšie chyby sa dajú vytknúť aj dôvodovej správe predkladaného návrhu zákona. Je potrebné, aby táto dôvodová správa bola jasne a zreteľne špecifikovaná.
Dôvodová správa v bode 1 uvádza, že objektívnou stránkou trestného činu je konkrétne konanie páchateľa spočívajúce vo falšovaní alebo pozmeňovaní údajov tachometra. Pritom dôvodová správa opomína druhú časť znenia paragrafu, ktorá je oddelená od tejto časti slovným spojením "alebo", za ktorým nasleduje, „uvádza takýto údaj ako pravdivý alebo si ho nechá vyhotoviť s úmyslom uvádzať ho ako pravdivý“. Touto možnosťou sa pravdepodobne myslí na prípady, keď v autobazári alebo iní predajcovia kúpili vozidlo s pretočeným tachometrom a potom ho majú na predaj s tým, že uvádzajú počet kilometrov ako pravdivý, resp. si dali tento tachometer pretočiť, aby potom vozidlo predali s tým, že uvádzajú údaj o kilometroch ako pravdivý. Ak je toto pravda a ak práve pre tieto prípady bola táto druhá veta začlenená do znenia paragrafu, tak by to malo byť v dôvodovej správe jasne uvedené, aby nevznikali pochybnosti.
Dôvodová správa uvádza, že ide o úmyselný trestný čin, ktorý bude dokonaný už vyhotovením falšovaných alebo pozmeňujúcich údajov. Pritom však samotné znenie vyžaduje na dokonanie trestného činu úmysel niekomu spôsobiť škodu alebo zadovážiť sebe alebo niekomu prospech. V praxi sa podľa mňa tento úmysel dá preukázať iba pri predaji. Teda len vtedy možno hovoriť, že niekto pretočil tachometer vozidla s úmyslom poškodiť, v prípade autobazárov už vtedy, keď ho majú ponúknuté na predaj. Ak ma policajti prichytia s pretočeným tachometrom, nemôže ísť o dokonaný trestný čin, lebo mi nepreukážu, že som mal úmysel niekoho poškodiť. Potom teoreticky prichádza do úvahy len možnosť stíhania za trestný čin v štádiu prípravy, v zmysle, že ten, kto tachometer pretočil, sa pravdepodobne pripravuje na trestný čin.
Pre uvedené dôvody odporúčam, aby Národná rada tento návrh zákona neprijala a neposunula do druhého čítania. Ďakujem.