7. schôdza

Ďakujem za slovo. Vo faktickej poznámke som sa vyjadril k predkladateľovi doplňujúceho návrhu, alebo k predkladateľom.
V súvislosti s druhým vystúpením by som len chcel upozorniť, že pán poslanec zrejme nie je znalý záležitostí predkladania zákona, pretože tu nejde o nejaký opozičný alebo vládny návrh. Je to návrh konkrétneho poslanca, pána poslanca Jánoša, v súvislosti aj s iniciatívou banských organizácií, tak ako to bolo povedané. Takže v súvislosti s tým by bolo dobré, keby si aj prítomní poslanci, aj verejnosť, ktorá je na balkóne, urobili názor na vystúpenie dotyčného pána poslanca, ktorý aj na takýchto udalostiach si robí hyenistickým spôsobom politickú kampaň. Ďakujem za pozornosť. (Potlesk.)

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci, pán podpredseda Národnej rady, vážené panie poslankyne, páni poslanci, predkladám na rokovanie Národnej rady správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na základe § 3 ods. 2 zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý ukladá vláde každoročne predkladať Národnej rade Slovenskej republiky správu za predchádzajúci kalendárny rok o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na ďalší rok.
Vláda Slovenskej republiky správu prerokovala na svojom zasadnutí 27. augusta 2010 a schválila ju uznesením č. 565.
Správu o štátnej politike vypracoval Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí v súčinnosti so zainteresovanými ministerstvami a ostatnými orgánmi štátnej správy, ktoré sa v rozsahu svojej pôsobnosti takisto podieľajú na výkone štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí, ako aj s organizáciami slovenských menšín a komunít v zahraničí.
Správa pozostávajúca z dvoch častí poskytuje prehľad výkonu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí za rok 2009 a návrh programu pre túto oblasť na rok 2011. Obe časti sú rozdelené podľa vykonávateľa štátnej politiky. Prvá časť informuje o konkrétnych krokoch a opatreniach konkrétnych rezortov a ostatných subjektov zameraných na výkon štátnej politiky v oblasti zahraničnopolitickej, výchovno-vzdelávacej, vedecko-výskumnej, kultúrno-spoločenskej a mediálno-informačnej. Rozsahom dominujú aktivity Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí, ktorého primárnou úlohou je zabezpečovať proces tvorby a výkonu štátnej politiky starostlivosti o krajanov. Druhá časť správy obsahuje návrh programu starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2011. Vychádza z prijatej Koncepcie štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí do roku 2015. Definuje konkrétne úlohy pre všetky relevantné orgány a inštitúcie na rok 2011.
Predkladaný materiál je v súlade so zahraničnopolitickými cieľmi Slovenskej republiky v oblasti vzťahov s príbuzenskou menšinou. Vychádza z potrieb zachovania a rozvoja jazykovej, kultúrnej a náboženskej identity Slovákov žijúcich v zahraničí.
Princíp podpory krajanov je zakotvený v článku 7a Ústavy Slovenskej republiky a tiež vyjadrený v Deklarácii Národnej rady Slovenskej republiky zo dňa 6. júla 1999. Pán predsedajúci, ďakujem.

Vážený pán predsedajúci, kolegyne a kolegovia, dovoľte, aby som predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2009 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2011 (tlač 70) vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Správu pridelil predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 60 zo 7. septembra 2010 na prerokovanie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny a Zahraničnému výboru Národnej rady Slovenskej republiky. Za gestorský výbor určil Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uznesením z 5. októbra 2010 č. 18, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre kultúru a médiá uznesením z 5. októbra 2010 č. 29 a Zahraničný výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 11. októbra 2010 č. 20 odporučili Národnej rade Slovenskej republiky zobrať na vedomie správu o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2009 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2011.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky vyplynul jeden pozmeňujúci a doplňujúci návrh Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, ktorý je uvedený v spoločnej správe s odporúčaním gestorského výboru neschváliť ho.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov vyjadrených v ich uzneseniach a stanovísk poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tejto správe odporúča Národnej rade Slovenskej republiky správu zobrať na vedomie.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní správy o štátnej politike starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí a o poskytnutej štátnej podpore Slovákom žijúcim v zahraničí za rok 2009 spolu s návrhom programu štátnej politiky starostlivosti o Slovákov žijúcich v zahraničí na rok 2011 (tlač 70a) bola schválená uznesením Zahraničného výboru Národnej rady Slovenskej republiky z 11. októbra 2010 č. 21.
Týmto uznesením ma výbor zároveň poveril plniť úlohy spoločného spravodajcu.
Toľko, pán predsedajúci, spoločná správa. A prosím, aby ste otvorili rozpravu k tomuto bodu.

Vážený pán podpredseda Národnej rady, vážený pán podpredseda vlády, dámy a páni, vážená Národná rada, ja skutočne chcem len niektoré veci ďalšie zvýrazniť, pretože tie roky 2006 až 2010 boli pre Slovákov žijúcich v zahraničí veľmi dôležité, pretože viaceré opatrenia prijala vláda Slovenskej republiky, ktorá výrazne pomohla najmä Slovákom, ktorí sa nachádzajú v stredoeurópskom priestore, ale, samozrejme, vytvorila veľmi silný grantový systém, ktorý v minulosti do roku 2006 bol delený. A išli 3 mil. Sk, ak by som to vyčíslil presne, v tom období z Úradu pre Slovákov žijúcich v zahraničí a 7 mil. až 10 mil. z ministerstva kultúry. Vytvoril sa spoločný grantový systém, ktorý mal celkovú výšku 40 mil. Sk. A, samozrejme, tento systém veľmi výrazne pomáhal na rozvoj predovšetkým slovenskej identity v zahraničí, kultúry, vzdelávania, šírenia písaného a hovoreného slova.
Chcel by som, samozrejme, zvýrazniť aj štyri také významné projekty, ktoré sa urobili a ktoré boli schválené nad rámec týchto dohôd. Existuje projekt, ktorý ide pre Maďarskú republiku vo výške 3 mil. korún každoročne na podporu nadácie LIPA. Tu plníme isté záväzky, ktoré boli uzavreté v rokoch 2004, 2005. A potom sú to projekty veľké, ktoré pomáhali Slovákom v susedných štátoch. Je to predovšetkým v Maďarsku spoločný projekt slovensko-maďarský, keď išlo 10 mil. v hodnote slovenských korún z maďarskej strany, 10 mil. Sk zo slovenskej strany do obnovy Slovenského domu v Mlynkoch. Ďalšie zdroje predovšetkým z veľkej časti išli na podporu gymnázia v Petrovci, na jeho rekonštrukciu a obnovu. Vieme, že gymnázium v Báčskom Petrovci, teda v samotnej Vojvodine, zohráva veľmi dôležitú úlohu pre výchovu slovenskej inteligencie v Srbskej republike. Ďalšie zdroje išli pre základnú školu v Užhorode, slovenskú školu, ktorá by mala mať nielen význam pre vzdelávanie detí v Užhorode slovenských, ale aj pre kultúrne stredisko, ktorým napĺňame ciele a zámery slovenskej národnostnej menšiny na Zakarpatí. A, prirodzene, musím povedať, že aj peniaze, ktoré išli napr. na Slovenský kultúrny dom v Poľsku, ktorý sa pripravoval tak v spišskej časti Poľska, tam, kde žijú Slováci, ako aj v Oravskej Jablonke, vlastne pomáhali vyslovene vytvoriť ďalšie podmienky pre rozvoj slovenskej národnostnej menšiny v susednom Poľsku. Čiže je tu viacero projektov a viacero významných podujatí, ktoré sa realizovali, ktoré, samozrejme, sú uvedené v správe. A gestorský výbor Národnej rady ich iste dôsledne prerokoval.
Ale treba naozaj povedať, že si musíme aj v tom ďalšom období držať palce, aby tie finančné zdroje boli primerané aj pre to ďalšie obdobie, a sústrediť sa nielen na tú staršiu generáciu Slovákov, ktorá žije v zahraničí, ale aj na mladú generáciu, ktorá odišla do zahraničia, po roku 1990 sa zamestnala. A tam treba vyvíjať veľké kontakty, aby sme nezabudli napr. na taký projekt ako vo vzťahu k mladým profesionálom v New Yorku, Spojených štátoch amerických, kde sú Slováci veľmi aktívni a vedia v budúcnosti veľmi pomáhať Slovensku, pretože takýmto spôsobom konkrétne Íri si vytvárali podmienky pre pozitívny lobing, pre ich Írsku republiku v Spojených štátoch amerických a takýmto spôsobom treba sa starať aj o našich Slovákov, ktorí sú v zahraničí, pretože sa raz dostanú do významných pozícií, netreba na nich zabúdať a budú veľmi dôležití pre pomoc Slovenskej republike či už v oblasti finančníctva, ekonomiky, výpočtových techník, informačných technológií, vzdelávania, vedy, výskumu a tento kontakt treba naďalej rozvíjať. Čiže toto je cieľ, ktorý by sme mali naďalej sledovať.
A, samozrejme, dovolil som si povedať niekoľko poznámok na margo tejto správy, ktorá je predkladaná tak za rok 2009, ako aj na rok 2011. Myslím si, že nájdeme spoločnú cestu, ako vytvárať čo najlepšie podmienky Slovákom žijúcim v zahraničí. Je to veľmi významný fenomén, ktorý v Európskej komisii a v Európskej únii najmä po zasadnutí v Solúne v Grécku sa dostal do pozície, hovorí sa už o Európanoch žijúcich v zahraničí a hovorí sa nielen o domácich menšinách, ale aj o príbuzenských menšinách, a tie sú práve v zahraničí, o ktoré sa v budúcnosti treba starať a pre ktoré treba vytvárať čo najlepšie kontakty, nielen na úrovni ministerstva zahraničných vecí, ale aj na úrovni podpredsedu vlády, ktorý je zodpovedný za menšiny. Ďakujem vám veľmi pekne za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Dostali sme materiál, ktorý má 34 strán. A v tomto veľkom materiáli je uvedené, že aspoň raz sa dosiahlo to, že sa vyjasnil vzťah Slovenskej republiky k týmto menšinám, sa píše, že považujú sa títo krajania za integrálnu súčasť národa. To považujem za úspech. Za neúspech považujem to, že v halde toľkých písmen sa nenašli tie najpálčivejšie problémy menšín, najmä to, že takisto ako na Slovensku, napr. aj v Maďarsku bude teraz sčítanie ľudu. Toto síce je ako veľmi suchý fakt, ale veľmi asi najdôležitejší v živote menšín. Totiž všetky ďalšie dotácie podpory vychádzajú z tých čísiel, ktoré sa dosiahnu v sčítaní ľudu. A počas predchádzajúcej vlády ja aspoň som ani raz nezaznamenal nejakú podporu hlásenia sa občanov slovenskej národnosti k svojej národnosti, aby táto snaha bola nejakým spôsobom podporená alebo títo ľudia dostali nejakú pomoc aj v tom, že tá sféra ich národnosti alebo spolupatričnosť národov je aj zo strany Slovenska takýmto spôsobom posilnená.
Takisto som nenašiel v tejto správe veľký problém, ktorý nastal ešte na konci vlády socialistov v Maďarsku, keď sa sprivatizovalo štátne vydavateľstvo, ktoré vydávalo 54 rokov vydávané Ľudové noviny, asi najkvalitnejší týždenník menšinových Slovákov. A potajomky, v tichosti sa muselo nejakým zvláštnym lobovaním vyriešiť to, aby tieto noviny mohli naďalej vychádzať. Takže toto považujem, najmä to sčítanie ľudu, za najdôležitejší... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja len jednu krátku poznámku. Samozrejme, všetci dobre vieme, že tie prostriedky, ktoré máme a dávame na pomoc zahraničným Slovákom, sú nedostatočné. A ja hodnotím pozitívne tie mnohé akcie kultúrno-spoločenského charakteru. Ale predsa len rád by som upozornil aj na minulosť, ale aj do budúcnosti pre súčasného pána ministra, veľmi citlivý problém je zásobenie našich menšín literatúrou a učebnicami. A bol by som rád, keby v tomto sa čosi v budúcnosti urobilo. Ďakujem.

Ja len chcem, samozrejme, potvrdiť to, čo hovorili predrečníci s faktickými poznámkami, ale chcem tiež uviesť aj to, že tá starostlivosť o slovenskú menšinu v Maďarsku bola pozitívna. Svedčia o tom aj tieto komunálne voľby v Maďarsku, pretože tam sa veľmi zaktivizovala slovenská národnostná menšina. Očakávali sme ďaleko horšie aktivity, keď si volili svojich zástupcov. A tam sa to odrazilo, a to veľmi pozitívne, čo sa týka voľby zástupcov v oblasti komunálnej politiky a v oblasti samosprávy.
Čo sa týka Ľudových novín, tento problém je starý. My sme pravidelne po dva roky dávali zo Slovenska 1 mil. Sk na podporu jeho riešenia, aby sme ich zachovali. A na druhej strane sme žiadali aj istú reciprocitu zo strany Maďarska, pretože my na to dávame peniaze. A požadovali sme, aby aj maďarská vláda, a to je jedno, ktorá je to maďarská vláda, pamätala na to, aby tieto Ľudové noviny, ktoré sú už teraz len na internete, už nie sú ako printové médium, sa dostávali medzi ľudí, aby pôsobili.
To, čo hovoril pán poslanec Fronc, považujem za správne. (Reakcia z pléna.) Ale aj na internete už vychádzajú. Toto je veľká výhoda, pretože pán šéfredaktor dáva to už aj na internet. A naozaj v oblasti školstva treba venovať pozornosť najmä na doťahovanie toho, aby boli kvalitné učebnice, prezentované najnovšie učebnice pre našich Slovákov žijúcich v zahraničí. A bolo by to potrebné dať do toho komplexného programu. A to aj podporujem. Ďakujem vám veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predsedajúci.
Pani poslankyne, páni poslanci, tá správa, samozrejme, obsahuje aj podrobnosti. Ja som hovoril, prirodzene, len tie najvšeobecnejšie, najuniverzálnejšie kontúry tej správy. V každom prípade aj tie pripomienky, ktoré odzneli, sa týkajú na jednej strane tzv., ak to chcete, autochtónnych menšín, na ktorých by nám tradične malo asi záležať najviacej. A to sú menšiny, ktoré sú predovšetkým sústredené v okolitých štátoch, plus, dajme tomu, špecifická menšina, ktorá je v Spojených štátoch a v Kanade. Ale, samozrejme, tie príbuzenské menšiny dnes sú už rozšírené takpovediac po celom svete, po celej Európe. Aj tým máme venovať starostlivosť.
Pokiaľ hovoril pán poslanec Fronc o možnosti dotovať menšiny, predovšetkým zrejme mal na mysli tie menšiny, kde existuje aj nejaký minimálne školský systém pre menšiny, nejakým spôsobom, knihami, ale aj inými kultúrnymi artefaktmi, to je, samozrejme, večný problém takpovediac ešte od prednovembrových čias, keď sa dobre pamätám, že v tých školách menšinových keď som niektoré navštevoval v tom čase, tak som videl absolútne ležiaky v nepreberných exemplároch, ktoré sa ani doma nečítali. Ale my sme ich posielali našim Slovákom neviem ako aký pokrm. A takým istým spôsobom zrejme buď sa to robí i dnes, alebo sa to, keďže sú veci už trhové, nerieši vôbec, hoci na to by sa pravdepodobne našli aj, povedal by som, prostriedky netrhové, resp. našiel by sa spôsob, ktorým by aj jednotlivci, aj inštitúcie vedeli, myslím si, v tej veci konať.
Toto všetko je aj úlohou úradu, ktorý sa má starať o Slovákov v zahraničí, samozrejme, v čo najkomplexnejšom rámci, ale nás, prirodzene, vždy budú, už či to chceme alebo nechceme, nejakým spôsobom psychologicky daným zaujímať tie menšiny, ktoré sú takpovediac historické, ktoré sú či v Maďarsku, či v Srbsku, či v Poľsku, či na Ukrajine, v Čechách alebo, dajme tomu, do istej miery aj v Rakúsku. Takže o tie menšiny by sme mali zrejme sa zaujímať diferencovanejším spôsobom. A o tie príbuzenské menšiny, resp. našich krajanov v zahraničí mimo týchto historických destinácií, samozrejme, sa nepochybne treba starať tiež, ale na nejakom recipročnejšom systéme, to znamená, povedal by som, na tom kennedyovskom, že nemáš sa starať len o to, čo vlasť pre teba urobí, ale aj o to, čo ty urobíš pre vlasť. A toto pre mnohých krajanov v tých nehistorických destináciách, myslím si, ešte nie je celkom taká výzva podľa mojej skúsenosti, ktorá nie je úplne neskromná, ktorí si viac uvedomujú, a nie sú na to odkázaní, ten kanadský princíp na základe toho, že vlasť má niečo pre nich dávať, vykonať, ako oni pre vlasť. Ale to už je, samozrejme problém, ktorý je takpovediac mimo tejto správy a mimo tejto rozpravy. Ďakujem pekne, pán predsedajúci.

Ďakujem. Vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, dovolím si požiadať vás, aby sme hlasovali o... (Ruch v sále.)