8. schôdza

Pán poslanec Jarjabek, vy sa neuveriteľne úzkostlivo vyhýbate pomenovaniu toho, čo je podstatné, a hovoríte o ideologizácii. Ono nejde o ideologizáciu, ide o to, čo je jadro verejnoprávnej služby a verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízii a Slovenského rozhlasu. A to je slobodný prístup k informáciám, čiže spravodajstvo, to je právo na slobodnú výmenu názorov, čo je diskusia, a publicistika, to je právo na vzdelanosť a právo na kultúrnosť. Toto sú základné štyri segmenty toho, či možno merať to, či je alebo nie je nejaké médium verejnoprávne. Čiže hovoriť o akejkoľvek politizácii je nezmysel. Ja som zhodou okolností bol od roku 1990 takmer pri všetkých zmenách médií, bol som pri odštátňovaní Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a pri vzniku duálneho systému, bol som pri pokuse reparovať zdrvujúce následky dvoch Mečiarových režimov a Kubišovej televízie a som tu aj dnes. A môžem povedať, že jednoducho čo sa týka verejnoprávneho charakteru Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu za dvadsať rokov, a týka sa to predovšetkým Slovenskej televízie, vždy to boli mečiarovské a ficovské garnitúry, ktoré verejnoprávny charakter predovšetkým Slovenskej televízie likvidovali, a vždy to boli tie druhé garnitúry, ktoré sa usilovali verejnoprávny charakter nastoliť alebo obnoviť. To je proste fakt a tomu sa nemožno vyhnúť. A v tejto veci ja nikdy nemôžem byť na vašej strane a vždy môžem byť len na strane aj toho dnešného pokusu a v tomto zmysle aj ministra Krajcera a pokusu proste znova nejakým spôsobom inovovať verejnoprávny charakter predovšetkým v tejto chvíli Slovenskej televízie. Veď to je neuveriteľná hanba, ako dneska vyzerá Slovenská televízia, ktorá stratila práve v tých štyroch základných segmentoch úplne verejnoprávny charakter. To je tá hanba.

Ďakujem pekne.
Ja by som začal pánom poslancom Zajacom. Pán poslanec Zajac, veď tu nejde o to, aby sme my dvaja boli na jednej strane. Veď aj by to bola veľká sranda, si myslím, ak by to tak bolo po toľkých, si myslím, rokoch, od roku 1993. Nie? Obidvaja vieme prečo. Ale v jednej veci by sme sa mohli zhodnúť. Mohli by sme sa zhodnúť v tom, že za ten problém, ktorý dnes tie verejnoprávne inštitúcie majú, môžu v prvom rade tí, ktorí stáli, ako vy hovoríte, pri tom, keď sa tieto médiá formulovali. Je to istá legislatíva, ktorá bola jednoducho nedocenená preto, aby tieto médiá mohli ďalej existovať. Dôsledkom toho je aj to, že sa tu dnes bavíme. Čiže bavme sa o tej legislatíve. Ale v jednom sme zajedno cez to všetko, že aj vy, aj ja si myslíme, že spájanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie je nezmyselné. Možno každý z iného dôvodu si to myslíme, ale proste v tomto sme zajedno a v tomto vám dávam za pravdu.
Pán Viskupič, nepresvedčili ste ma o tom, že by som nemal položiť tie legitímne otázky, ktoré som položil.
Pani poslankyňa Tkáčová, § 3, o ktorom hovoríte, je jasný. Ja som sa pýtal na to, či Slovenská televízia a Slovenský rozhlas budú schopné zaplatiť ten § 3 tak, aby ten § 3 bol realizovateľný. A to čosi stojí. Aj máme s tým všetci isté skúsenosti. Tohto ja sa obávam, či opäť nenakladieme na verejnoprávne inštitúcie toľko problémov, že ich nebudú schopné zaplatiť. A vtedy nastanú problémy preto, lebo im to budeme vytýkať. To bola moja otázka na predkladateľa.
A na pána poslanca Galbavého. Opäť môžem len jednu vec povedať, že súkromne som presvedčený, že žiadny riaditeľ od roku 1993 nepomohol žiadnej politickej strane, nech by sa o to akokoľvek snažil. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážený pán minister, kolegyne, kolegovia, moje vystúpenie bude v podobnom duchu, ako bolo vystúpenie pána poslanca Zajaca. Trošku ma prekvapuje vo svojom ďalšom vystúpení faktickými poznámkami, že od toho svojho ducha vystúpenia postupne ustupuje, ako keby ho chcel pred týmto auditóriom čiastočne korigovať.
Hneď na úvod chcem zdôrazniť, že vôbec nespochybňujem potrebu riešiť problémy médií verejnej služby, diskutovať na pôde Národnej rady Slovenskej republiky či medzi odbornou verejnosťou o tejto problematike, v podstate riešiť nielen ich existenčné problémy, ale riešiť aj otázku skvalitňovania ich financovania či ich obsahového dlhu v ich tvorivosti, v napĺňaní verejnej služby, ako aj otázku často diskutovanej problematiky ich nezávislosti v súvislosti s meniacimi sa politickými podmienkami v našej spoločnosti. Vychádzam pritom z predpokladu, že je dôležité túto verejnú službu zachovať, podobne ako aj jej nevyhnutnú inštitucionálnu podobu, ktorá bola v Slovenskej republike po roku 1992 vybudovaná. Toľko na úvod môjho vystúpenia.
Programové vyhlásenie vlády na roky 2010 až 2014 hovorí o tom, že, citujem, vláda zruší koncesionárske poplatky a vytvorí nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť verejnoprávny charakter. Áno, máme tu návrh zákona o Rozhlase a televízii Slovenska. Odvoláva sa práve na citované znenie z programového vyhlásenia.
Máme tu návrh zákona pripravený v neskutočne rýchlom tempe, návrh zákona na pripomienkovanie, na ktoré boli dva dni. A v priebehu týchto dní prišlo k nemu niekoľko stoviek pripomienok. Na ich spracovanie bol opäť veľmi krátky čas. No a my sme mali na oboznámenie sa s definitívnym znením návrhu zákona po jeho schválení vo vláde len v podstate jeden deň pred jeho prejednávaním v prvom čítaní.
Ťažko je možné hovoriť o nejakej koncepčnosti prípravy, skôr sa dá hovoriť o intuitívnosti, za ktorou sa skrýva možno jednoduchá motivácia mať vnútri týchto médií svojich ľudí. Všetky ľúbivé rečičky o nevyhnutnosti, potrebnosti a tak ďalej sú zatiaľ len rečičkami. Ak by išlo o nejakú premyslenú koncepciu, tak by musela byť predstavená. Malo s ňou byť oboznámené verejné auditórium, mala byť s ňou zrejme oboznámená aj vláda.
O postupnosti krokov v ich časovom vyjadrení sme mohli vedieť niečo aj my. Nič také sa nedeje, konštatuje sa len hlavný cieľ návrhu zákona, ktorým je predovšetkým predísť ďalšiemu zadlžovaniu verejnoprávneho vysielania a vytvoriť podmienky pre jeho konsolidáciu. Ale či k tomu naozaj príde, nevieme posúdiť. A podľa všetkého to nevedia na základe tohto návrhu zákona posúdiť ani súčasné manažmenty dotknutých subjektov a zrejme ani predkladateľ tohto návrhu zákona.
Sú tu nášľapné míny z minulosti v podobe obchodných či pracovnoprávnych sporov, ktoré napr. nevznikli za súčasného vedenia STV a ani Slovenského rozhlasu a ktoré budú mať asi nielen v subjekte televízie dopad na hospodárenie novovznikajúceho subjektu. Možno o tom, ako na to, vedia pripravované kádrové rezervy, ktoré sú možno už teraz pripravené v zákulisí tento proces riadiť.
So záväzkami sa asi bude potrebné vyrovnať. A ako sa to bude riešiť, to v tejto chvíli nevieme, či bude do tohto procesu vstupovať štát ako v minulosti, za obdobia napr., spomeniem, riadenia STV pánom Rybníčkom, či to bude riešiť nový subjekt v rámci zdrojov, ktoré bude mať k dispozícií len zo zdrojov, ktoré nastavila predchádzajúca vláda. O tom sa nehovorí. Ale zákon naďalej počíta v nasledujúcom roku so systémom financovania, ktorý bol nastavený predchádzajúcou vládou. O tom sa zrejme ešte len budú rozprávať ako na to zástupcovia ministerstva kultúry, ministerstva financií, zrejme s novopripravovaným či už pripraveným vedením RTS.
A tento nový hospodársky subjekt zrejme prevezme aj tzv. zlé záväzky z minulosti. Bude tu len jeden právny subjekt, RTS, aj keď s dvoma organizačnými zložkami, ktoré budú samostatne hospodáriacimi vnútornými organizačnými jednotkami bez právnej subjektivity. Účet bude zrejme len jeden a za záväzky bude zodpovedať len právny subjekt, právnická osoba, ktorá bude zapísaná v obchodnom registri. Po novom sa bude volať Rozhlas a televízia Slovenska.
Za istú konsolidáciu, ktorá nastala v minulosti v oblasti hospodárenia v jednom zo vstupujúcich subjektov do novovznikajúceho subjektu, Slovenský rozhlas zaplatil. A padli v rámci tejto konsolidácie aj aktivity napr. Orchestra ľudových nástrojov či obmedzením činnosti Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu alebo plnoformátové vysielanie na prvom okruhu rozhlasu. Nemusia v budúcnosti priaznivo dopadnúť pre hospodárenie tejto organizačnej zložky novovznikajúceho subjektu, ak sa takýmto spôsobom bude ďalej pokračovať. To je len malé upozornenie, na ktoré poukazujú aj odborníci z mediálnej oblasti. Proklamované predpokladané úspory v dôsledku zavedenia novej právnej úpravy v roku 2011 v minimálnej výške vyše 1,65 mil. eur sa preto nemusia javiť ako údaje objektívneho charakteru. Nakoniec, s ich bližšou špecifikáciou nie sme oboznámení, čo ale vieme, je úspora z dôvodu zrušenia vysielania na krátkych vlnách vo výške 1,1 mil. eur, ale nevyplýva zo zlučovania dotknutých subjektov. Skadiaľ, na úkor čoho, vplyvom akých rozhodnutí či racionalizačných opatrení má táto úsporná čiastka vzniknúť, to predložený materiál neobsahuje. Preto proklamovaná konsolidácia nemusí byť konsolidáciou a môže dokonca viesť k rozvráteniu verejnoprávneho vysielania a jeho ďalšej destabilizácii, dokonca aj v oblasti ich financovania či ďalšieho technického a technologického zaostávania nového verejnoprávneho vysielateľa.
Ďalším zámerom predkladaného návrhu zákona je taktiež prinavrátiť vysielanie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie verejnosti, pre ktorú bolo vytvorené, a vo vzťahu k tomuto vysielaniu posilniť atribúty verejnoprávnosti, nezávislosti, objektívnosti, pravdivosti, transparentnosti. Musím podotknúť, že tento zámer z tohto materiálu mi nie je jasný. Opäť nie je bližšie špecifikovaný. Zatiaľ sa tento zámer len deklaruje. Nepoznáme kroky k dosiahnutiu tohto cieľa, a preto ani tento zámer v tejto chvíli nemôžeme objektívne posúdiť.
Podobne je tomu aj pri treťom zámere, efektivity využívania zverených verejných financií a nastolenia čo najväčšej miery spoločenskej dôveryhodnosti týchto médií. V tejto chvíli len ťažko môžeme posúdiť, či základnými premisami, od ktorých sa odvíja postupnosť realizácie jednotlivých krokov nevyhnutných na dosiahnutie optimálneho stavu tohto modelu, t. j. spojenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie, zrušenie výberu úhrad za služby verejnoprávnosti, tzv. koncesionárskych poplatkov, a ich nahradenie každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu a následné jednotné priestorové riešenie existencie novovzniknutého verejnoprávneho média, sa dosiahne predpokladaný stav, pretože nebola predložená napr. dopadová štúdia, z ktorej by sa dalo vychádzať a dal sa posudzovať celý proces. Aj preto možno tento proces nazvať vizionársko-intuitívnym alebo bude ako nebolo. Nevieme posúdiť ani vhodnosť či prípadnú stabilnosť financovania tohto subjektu, nevieme v tejto chvíli posúdiť, či ono umožní naplnenie poslania verejnoprávneho vysielania. A ťažko v tejto chvíli hovoriť aj o ekonomickej a politickej nezávislosti tejto inštitúcie. Či zrušenie výberu úhrad za služby verejnosti a ich nahradenie každoročným jednorazovým príspevkom zo štátneho rozpočtu a následné jednotné priestorové riešenie existencie novovzniknutého verejnoprávneho média bude dostatočné na úlohy a poslanie tohto subjektu, tiež nevieme posúdiť, pretože nevieme, v akej výške bude jednorazový príspevok, či bude súčtom, ktorý vychádza z predpokladanej výšky, ktorá sa mala dosiahnuť z výberu úhrad a sumy dotácie z tzv. zmluvy so štátom, to ťažko posúdiť.
Čo sa týka voľby generálneho riaditeľa a členov Rady RTS, hovoriť o odpolitizovaní tohto procesu sa zdá ako hra na slepú babu. Nie sme naivní. Tento navrhovaný proces nie je odpolitizovaným procesom. Ak by som mal hľadať možné súvislosti, paralely tohto procesu s poukázaním na niektoré príklady s voľbou v iných oblastiach, tak by som poukázal na proces v súčasnom období voľby generálneho prokurátora alebo na voľbu kandidátov na sudcov disciplinárneho súdu v súčasnom období a schopnosti súčasnej koalície dokázať, voliť, zvoliť a tým pádom aj riadiť, poukázal na ten váš koaličný nepolitický prístup, istým spôsobom prázdne gesto. Treba ale zdôrazniť, že ozaj toto vládne zoskupenie má oproti predchádzajúcemu jednu veľkú výhodu, mediálnu spriaznenosť a ústretovosť. Ste vládnym zoskupením, ktoré vzniklo za účinnej podpory médií. Určite to budete chcieť poprieť. A tento názor budete vyvracať, ale pred širokou laickou verejnosťou a snáď aj odbornou to nevyvrátite. Celkové ovládnutie mediálneho priestoru, teraz už hlavne verejnoprávneho, je základným cieľom predloženého návrhu zákona. Nehovorím, že súčasný spôsob voľby je najlepším spôsobom. Nebol nastavený predchádzajúcou vládou. Bol schválený ešte pred rokom 2006, keď dominantnými vládnymi silami boli vládni súčasní súpútnici. Ale, či si chcete priznať alebo nie, bol zo strany predchádzajúcej vládnej garnitúry zákon rešpektovaný, hoci zo strany verejnosti odbornej a laickej, boli vyvíjané tlaky na zmenu konštituovania týchto orgánov. Nepristupovali sme k účelovým zmenám zákonov. Snažili sme sa o kontinuitu právneho poriadku a systému v tejto citlivej oblasti verejného života a v rámci neho sa hľadali možnosti na skvalitňovanie aj systému financovania verejnoprávnych médií. Systém sa nerodil ľahko, nebol a nie je bez komplikácií, ale stal sa východiskom do budúcnosti na to, aby sa našla reálne potrebná výška finančných prostriedkov na fungovanie verejnoprávnych médií a posilnenie finančného príspevku na podporu tvorby vo verejnoprávnom záujme,... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

... ako aj pôvodnej slovenskej televíznej a rozhlasovej tvorby. Nastavený systém vytvoril možnosť vybudovať postupne perspektívny systém financovania verejnoprávnych médií. Nie je to jednoduché, ale istá radikalizácia krokov, ktorá prichádza v tomto období aj v súvislosti s plánovaným zrušením úhrad verejnosti na túto službu, aj zmena inštitucionalizačnej základne verejnoprávnych médií podľa môjho názoru, ktorý som získal aj po konzultáciách s ľuďmi, ktorí sa tejto problematike dlhodobejšie profesionálne venujú, nevytvárajú predpoklady na to, čo predmetný návrh zákona sleduje.
Myslím si, že aj súčasný právny stav umožňuje riešenie situácie, ktorý predložený vládny materiál naznačuje, lenže o to asi nejde. Ide zrejme o výmenu a potrebu mať na príslušných miestach svojich ľudí. Svedčia o tom aj verbálne útoky, ktoré sme nedávno na ich adresu zaznamenali. Nemyslím si, že to nie sú odborníci z mediálnej oblasti, ale asi nie sú tí správni. Ide o ich výmenu a naznačuje to situácia, ktorú sme na pôde parlamentu zažili na predchádzajúcich schôdzach.
Vyvíjaný tlak zo strany terajšieho vládneho zoskupenia na odvolanie niektorých členov z Rozhlasovej rady bol skúškou, čo si môžete dovoliť pri možnej výmene členov rád týchto verejnoprávnych médií. Keď ste zistili, že to nie je veľmi schodné a že sú tam isté právnoústavné komplikácie, že by mohlo dôjsť aj k odvolaniu jedného zástupcu Rozhlasovej rady, ktorý kandidoval do Národnej rady Slovenskej republiky na kandidátke vášho jedného koaličného partnera, zišli ste z nastúpenej cesty. Zistili ste, že tak to asi nepôjde. Zorientovali ste sa veľmi rýchlo a našli ste okamžité radikálne riešenie, ktoré vám úplne, ale naozaj úplne umožní ovládnuť priestor verejnoprávnych médií, nielen priestor, aj majetok, ktorý sa uvoľní fúziou súčasných inštitúcií a z ktorého by sa zrejme v budúcnosti mohli vysporiadať záväzky týchto médií.
Skúsenosť z obdobia rokov 1998 až 2006 je nadobudnutá, verejnosť ju má, keď navštevuje Mlynskú dolinu a uprie sa jej zrak na okolie okolo budovy STV a má obavy, aby sa nehrali také hry, ako sa hrali napr. s pozemkami okolo nového Slovenského národného divadla. To je len tak na okraj. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)

Takže ešte raz. Verejnosť má obavy, aby sa nehrali také hry, ako sa hrali s pozemkami okolo nového Slovenského národného divadla. Chcem naozaj veriť, pán minister, že vám na srdci leží úspešný život verejnoprávnych médií aj s kultúrnym audiovizuálnym dedičstvom, ktoré sa nachádza v útrobách budov týchto inštitúcií, aj s jeho postupnou digitalizáciou.
Na záver by som chcel skonštatovať, že predmetný návrh, ktorý si dáva za cieľ tie skutočnosti, o ktorých som hovoril, zastavenie zadlžovania, svojím obsahom s ním nekorešponduje, nie je z neho zrejmé, že by malo dôjsť k stabilnejšiemu financovaniu či politickej a ekonomickej nezávislosti. Návrh nie je materiálom, ktorý by nás mohol presvedčiť o koncepčnosti, systémovosti a jasnej vízii celkového skvalitnenia činnosti a financovania verejnoprávnych médií. Vzhľadom na to navrhujem, tak ako to už aj navrhol pán poslanec Maďarič, aby sme nepokračovali v druhom čítaní, a ak tento návrh neprejde, tak dávam druhý návrh, aby návrh zákona bol vrátený na dopracovanie navrhovateľovi a bol dopracovaný o celkovú analýzu a dopadovú štúdiu špecifikujúcu náklady súvisiace s fúziou STV a Slovenského rozhlasu, ako aj o celkovú časovú koncepciu, ako bude z pohľadu štátu prebiehať celý proces fúzie a ďalšie financovanie verejnoprávnych médií. Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem za slovo. Pán kolega, výhrady voči skrátenému legislatívnemu konaniu. Áno, skrátené legislatívne konanie podľa môjho názoru má svoje opodstatnenie v tomto prípade, i napriek tomu, že ide o neštandardné skrátené legislatívne konanie, pretože je to asi najdlhšie, ktoré sme tu v parlamente doteraz mali, ešte je stále k dispozícii 25 dní. To je na margo skráteného legislatívneho konania.
A budem úprimný. Bez ohľadu na to, koľko by sme venovali tomuto zákonu času, vy za tento zákon hlasovať nebudete. To je druhá poznámka.
Tretia poznámka. Nechcem hodnotiť vaše vystúpenie, ale zhrnul som ho do takej tézy, hovorili ste z každého rožka troška a v konečnom dôsledku k ničomu nič ste nepovedali, lebo vy ste sa venovali histórii, podozreniam. Nebolo to vecné vystúpenie, pán kolega, prepáčte, naozaj nebolo to vecné vystúpenie. A možno to, čo bolo čitateľné a v čom ste predčili vašich kolegov, ktorí hovorili o podozrení z politického ovládnutia koalíciou verejnoprávnych médií, bolo to, že vy ste zašli trošku ďalej, vy ste nás obvinili z toho, že nieže len chceme politicky ovládnuť verejnoprávne médiá, ale že chceme dokonca aj materiálne ovládnuť tieto médiá, čiže budovy, pozemky, nehnuteľnosti. Náhodou ste tentokrát predčili pána poslanca Jarjabka aj pána poslanca Maďariča, povedali ste viac. Ďakujem pekne.

Ďakujem. Pán poslanec, tebou spomenutý sľub zrušiť tzv. koncesionárske poplatky, myslím, odhaľuje ďalší motív tohto kaskadérskeho kúska, ktorého sme svedkami, pretože sa domnievam, že tí, ktorí sľúbili zrušiť tieto poplatky, najmä strana SaS, nie veľmi dúfali, že to budú práve oni, ktorí vo vláde budú musieť tento problém riešiť, pretože je to problém rozpočtový, na jednej strane problém prísť o príjmy v rozpočte a na druhej strane nevyhnutnosť doplniť rozpočet o ďalšie výdavky. Takže predpokladám, že jedno z hlavných zadaní nového generálneho riaditeľa, politického nominanta, bude zredukovať, možno lepšie povedané, zdeštruovať verejnoprávne médium jednotné na nevyhnutné minimum. A tu pravdupovediac čítam už skôr rukopis pána ministra financií, nie pána ministra kultúry. No ale dá sa to odvodiť aj z toho, že tento návrh prináša súčasne aj páku na generálneho riaditeľa, ktorý by nechcel sa podvoliť politickej vôli, koľko dá z rozpočtu vláda na verejnoprávne médium, a to tým, že pokiaľ by nechcel prijať nejakú almužnu, ktorá ho donúti zdeštruovať verejnoprávne médium, Rádio Televíziu Srbska, tak jednoducho podľa tohto návrhu bude odvolaný. Takže je to nielen jasná politizácia, ale aj marginalizácia verejnoprávnych médií, pretože vás dobehol váš vlastný populistický zlomyseľný sľub zrušiť koncesionárske poplatky. A budete musieť hľadať peniaze v rozpočte. To sú, samozrejme, tiež peniaze daňových poplatníkov.

Ďakujem pekne za slovo. Som rada, že ani vy ste vo svojom vystúpení nespochybnili potrebu akútneho riešenia situácie vo verejnoprávnych médiách. Som rada, že ste v tom úvode spomenuli, že tu naozaj existujú existenčné problémy Slovenskej televízie, že sú tu problémy s programovou štruktúrou, s ich nezávislosťou a podobne. Prekáža vám ale nedostatočný priestor na diskusiu k tejto téme. Spochybňujete, že 25 dní je krátky priestor na to, aby táto diskusia mohla byť efektívna. A ja sa pýtam jednu vec, včera bolo zasadnutie výboru pre kultúru a médiá, kde ako jediný bod programu bol avizovaný bod programu, riešenie práve tejto otázky. Bol na tomto zasadnutí pán minister, ktorý nás o návrhu informoval, ktorý bol k dispozícii na odpovedanie na naše otázky. Vy ste sa tohto stretnutia, tohto zasadnutia výboru ani len nezúčastnili. A preto sa pýtam, kde je váš úprimný záujem, úprimný záujem o diskusiu na túto tému. To je prvá vec.
Druhá vec. Som veľmi rada, že ste spomenuli aj proces odvolávania členov Rozhlasovej rady. Bola tu snaha. A tá snaha vyplynula zo strany koalície, konkrétne zo strany poslaneckého klubu SaS o odpolitizovanie orgánu, ktorý má byť kreovaný ako nezávislý od politickej moci. Dnes v týchto radoch sedia ľudia, ktorí majú evidentné prepojenie na politické strany. A nikomu to neprekáža. Vy ste boli proti tomu, aby táto rada bola odpolitizovaná. A vy teraz tvrdíte, že my ideme spolitizovať verejnoprávne médiá? Je to naozaj veľmi smiešne. Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem. Pán poslanec, ja som pozorne počúval, čo ste hovorili. Zachytil by som sa dvoch bodov.
Hovoríte, že verejnosť má obavy z akejsi hry s pozemkami. Ja si myslím, že verejnosť má úplne iné obavy, aj zo spôsobu financovania tohto. Hovoríme tu o predpokladanom dlhu 27 mil. eur, ktorý vyprodukovala Slovenská televízia, napriek tomu, že sa vyberajú úhrady zo služieb verejnosti. A na to bude musieť prísť krytie zo štátneho rozpočtu. Takže ja si myslím, že verejnosť má úplne iné obavy, že je naviazaná na platenie poplatkov za jednu službu. V tomto prípade tým, že sa stane odberateľom elektrickej energie, automaticky sa stáva aj platiteľom poplatkov. A tým pádom si myslím, že keď Slovenská televízia hospodári spôsobom takým, že toto jej nestačí a tvorí takýto zásadný dlh, tak tá reforma je už tak zrelá, že musela prísť nieže včera, lebo pred rokom bolo neskoro. Ďakujem.

Pán poslanec Senko, základný problém spočíva v tom, že ja som za 20 rokov nepočul od jedného jediného poslanca, od jediného vládneho činiteľa jednej jedinej Mečiarovej alebo Ficovej vlády jediné slovo do vlastných radov, jediné slovo, ktoré by prebralo zodpovednosť za ten katastrofálny stav médií, a teda verejnoprávnych médií, do ktorých ich tieto vlády doviedli, jediné slovo ospravedlnenia za ten katastrofálny stav ani jediné slovo nejakej, nerád používam to slovo, ale ho teda použijem, sebareflexie toho, že tu existujú isté zodpovednosti. Jednoducho vaše vystúpenie a aj vystúpenia vašich kolegov a predrečníkov sú nedôveryhodné, sú nedôveryhodné preto, že dnes sa tváriť, že vy ste za nejaké zlepšenie stavu verejnoprávnych médií, je proste komické. To je prvá vec.
A po druhé. My máme s pánom ministrom Krajcerom v jednej veci absolútnu zhodu, že stav Slovenskej televízie je akútny a havarijný a že ho treba riešiť. A rozdiel je len v tom, aké cesty, spôsoby a nástroje na to treba voliť.