9. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda. Vážená pani ministerka, vážení páni poslanci, pani poslankyne, dovoľte mi, aby som predložil jeden pozmeňujúci návrh k predkladanému návrhu zákona, a to je pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Františka Šebeja, Juraja Drobu a Pavla Kuboviča k tomu vládnemu návrhu zákona.
Tento pozmeňujúci návrh obsahuje jeden bod, a to v čl. III sa v § 5a ods. 3 dopĺňa písm. g), ktoré znie: "zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie potrieb cudzích zastupiteľských úradov v Slovenskej republike a zabezpečenie činnosti zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí."
Odôvodnenie tohto návrhu. Je dôležité, aby zmluva, ktorej účelom je zabezpečenie potrieb cudzích zastupiteľských úradov Slovenskej republiky a zabezpečenie činnosti zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v zahraničí sa nepovažovala za povinne zverejňovanú zmluvu. Ak by takáto zmluva ňou bola, mohlo by to v medzinárodných vzťahoch spôsobiť komplikácie a to, že jednotlivé zastupiteľské úrady iných štátov v Slovenskej republike, by mohli získať informácie o výške nájomného za prenájom nehnuteľností. Porovnávaním by totiž mohlo byť Slovenskej republike vytknuté nerovnaké zaobchádzanie s jednotlivými štátmi. Sekundárnym následkom by mohlo byť, že by tieto štáty prehodnotili svoj prístup pri prenájme nehnuteľností pre potreby zastupiteľských úradov Slovenskej republiky v cudzine. Okrem toho by mohlo dôjsť ku zverejneniu údajov o osobách v diplomatickom zbore toho ktorého štátu, ktorého by sa táto uvedená zmluva týkala. Dovolím si poznamenať, že ďalšie komplikácie v tejto oblasti zverovania takéhoto typu zmlúv by mohli spôsobiť tzv. imperatívne normy, ktorými majú byť navrhované ustanovenia, a to § 48a, § 490 ods. 2, § 497 ods. 2, § 582a, § 879n Občianskeho zákonníka. Tieto by totiž vylúčili použitie rozhodného práva, ktoré sa často musí použiť pri uzatváraní zmlúv v cudzine napr. pri nájme nehnuteľností či dodávaní tovarov a služieb od miestnych subjektov. Týmto pozmeňujúcim návrhom vlastne sledujeme to, aby Slovenskej republike nevznikali v medzinárodných vzťahoch žiadne komplikácie so zverejňovaním takéhoto typu zmlúv.
Vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľujem si vás požiadať o podporu tohto pozmeňujúceho návrhu.

Ja iba pár slovami chcem povedať, že sme o tom diskutovali veľmi dôsledne s predsedom zahraničného výboru pánom Šebejom, tak isto s pánom Kubovičom. Ide o čisto praktickú vec, ktorá zjednoduší mnohé veci a chcel by som poprosiť a požiadať o podporu aj zástupcov opozičných strán. Je to naozaj rozumné rozhodnutie, nemá nič spoločné s ideológiou. Takže, ak to podporíte, budeme radi. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Rada by som sa vyjadrila, vážené dámy a páni poslanci, k predloženým pozmeňovacím návrhom. Ja za predkladateľa, za vládu akceptujem pozmeňovacie návrhy, ktoré sú predmetom spoločnej správy a odporúčam ich prijať a chcem sa poďakovať aj pánom poslancom, ktorí predložili pozmeňovacie návrhy. Myslím si, že vylepšujú text zákona, sú akceptovateľné a odporúčam ich takisto prijať a dovoľte mi na záver, aby som ešte raz sa na vás obrátila s prosbou a so žiadosťou o podporu zverejňovania zmlúv. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené dámy, vážení páni, na rokovanie Národnej rady si vám dovoľujem predložiť v druhom čítaní vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon o sudcoch a prísediacich a ďalšie súvisiace zákony. Ide o zákon, ktorý vychádza z programového vyhlásenia vlády a reaguje na existujúcu situáciu, ktorá je v justícii. Je všeobecne známym faktom, že súčasná situácia v justícii, nízka úroveň vymožiteľnosti práva, stav korupcie, klientelizmu, ako aj spôsob a metódy riadenia správy súdov vytvorili na Slovensku atmosféru nedôvery voči súdom, sudcom a právnemu štátu ako takému. Tento fakt je súčasne východiskovou myšlienkou, ktorá ovplyvňuje znenie navrhovaného zákona.
Návrh zákona otvára justíciu verejnej kontrole. Ide o najväčšie otvorenie justície verejnej kontrole a súčasne je postavený na princípe posilňovania nezávislosti sudcov a spretŕhaní väzieb, ktoré by mohli ovplyvňovať sudcov pri rozhodovaní. Zo skoro stovky zmien, ktoré navrhujeme, absolútna väčšina posilňuje nezávislosť sudcov, oslabuje vplyv predsedov súdov na ich rozhodovaciu činnosť a otvára justíciu kontrole verejnosti. Považujem toto za významný krok nielen pre sudcov, ale predovšetkým pre občanov, ktorí majú právo na nestranného a odborne zdatného sudcu.
Účelom tohto návrhu zákona je teda vytvoriť legislatívne podmienky pre zlepšenie reálneho inštitucionálneho fungovania nezávislého súdnictva v Slovenskej republike, pretože nezávislé súdnictvo je jedným zo základných pilierov fungovania právneho štátu. Nástrojmi, o ktoré sa opierame pri predkladaní tohto návrhu zákona, sú transparentnosť výberu sudcov, ako aj predsedov súdov spôsobom otvoreného výberového konania a prostredníctvom verejnej kontroly týchto procesov. Prehľadnosť a predvídateľnosť rozhodovania súdov a sudcov prostredníctvom zverejňovania súdnych rozhodnutí, ako aj zavedenie inštitútu odlišného stanoviska sudcov senátu, ďalej je to skvalitnenie možnosti lepšej špecializácie sudcov cez zamedzenie nepredvídateľného preradenia sudcu do inej agendy bez jeho súhlasu a v neposlednom rade posilnenie prekážok pre obchádzanie náhodného pridelenia zákonného sudcu.
Nezávislosť a nestrannosť výkonu funkcie sudcu je zvýraznená aj tým, že zákon zamedzuje vzniku situácie, kedy sa sudca po výkone funkcie vo výkonnej alebo zákonodarnej moci priamo vracia do výkonu funkcie v správe súdnictva na pozíciu predsedu či podpredsedu súdu. K posilňovaniu nezávislosti sudcov prispieva aj to, že o dočasnom pozastavení výkonu funkcie sudcu už nebude rozhodovať ani minister, ani súdna rada, ale v dvojinštančnom konaní disciplinárny súd.
Podľa mojej mienky navrhované opatrenia predstavujú základné a nevyhnutné kroky pre konsolidáciu justičného systému na Slovensku. Na tieto zmeny budú v zmysle programového vyhlásenia nadväzovať ďalšie zmeny koncepčného charakteru, ktoré vyžadujú dlhší čas. Ide najmä o hodnotenie sudcov, úpravu systému príplatkov sudcov, úpravu disciplinárnej zodpovednosti sudcov a disciplinárneho konania, prípadne systémové opatrenia, ktoré sa týkajú vzdelávania sudcov a vyšších súdnych úradníkov.
Vážené dámy, vážení páni, chcem vás poprosiť, aby ste podporili najväčšie otvorenie justície na Slovensku. Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo. Týmto oboznamujem, vážení poslanci, vážená pani ministerka, prítomných so znením spoločnej správy výborov Národnej rady o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v druhom čítaní, ktoré máte ako tlač 107.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov Spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením z 19. októbra 2010 č. 128 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony na prerokovanie výborom: ústavnoprávnemu výboru a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým vládny návrh zákona bol pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 385/2000 Z. z. odporúčal schváliť Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením z 15. novembra 2010 č. 68. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny o návrhu nerokoval, nakoľko v zmysle § 52 ods. 2 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný. (Prerušenie vystúpenia predsedajúcim.)