11. schôdza

27.11.2012 - 19.12.2012
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

Vystúpenie

5.12.2012 o 9:51 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

9:19

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Pán podpredseda vlády, zaujmite miesto určené pre navrhovateľov.
A dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet pánovi poslancovi Štefanovi Hrehovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca, máte slovo.
Skryt prepis

5.12.2012 o 9:19 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:21

Štefan Hreha
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Výbor pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 282 z 23. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona týmto výborom: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru, výboru pre verejnú správu a regionálny rozvoj.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona stanoviská poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Odporúčajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť výbor pre financie a rozpočet uznesením č. 109 zo dňa 15. novembra s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi, Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky uznesením č. 147 zo dňa 20. novembra 2012.
Výbor Národnej rady pre verejnú správu a regionálny rozvoj o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené pod bodom IV spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto, o bodoch spoločnej správy 1, 2, 3, 4, 5, 6 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 333/2011 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 126 z 23. novembra 2012.
Výbor určil poslanca Štefana Hrehu za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady, 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

5.12.2012 o 9:21 hod.

Ing.

Štefan Hreha

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:21

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Pán spravodajca, zaujmite miesto určené pre spravodajcov.
Otváram rozpravu. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa hlási niekto do rozpravy ústne. Pán poslanec Kollár. Končím možnosť prihlásiť sa do rozpravy. Nech sa páči, pán poslanec, máte slovo.
Skryt prepis

5.12.2012 o 9:21 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie v rozprave 9:24

Jozef Kollár
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, opäť budem stručný ako pri predchádzajúcom bode.
Chcem sa opýtať: Existuje, pán minister, cost-benefit analýza sťahovania finančnej správy z Bratislavy do Banskej Bystrice? Vedeli by ste nám predložiť, čo nám to prinesie a čo nám to vezme na strane druhej, čo to bude stáť a aké benefity pre okruh verejnej správy to prinesie.
Krátky exkurz do histórie. Bol som pri tom, keď vtedajší premiér Vladimír Mečiar mal takú chimerickú predstavu, že vybuduje v Banskej Bystrici finančné centrum Slovenskej republiky. Vtedy som ho ja osobne presviedčal, nech to nerobí. Možno aj viacerí z vás si pamätajú, že vtedy sme mali na Slovensku veľtrh finančných a bankových inštitúcií v Bratislave. Ten sa volal FINEX. Potom bol truc podnik, bol podobný veľtrh v Banskej Bystrici, ten sa volal FINEP, ak sa nemýlim, a podobné truc podniky, ako to na Slovensku býva zvykom. A silou-mocou sme chceli administratívnym zásahom vybudovať z Banskej Bystrice finančné centrum Slovenskej republiky. Pôsobilo to vtedy, história mi dala za pravdu, že to je čistá potemkinovská dedina. Ja chápem, že sú krajiny na svete, kde finančné centrum nie je totožné s hlavným mestom krajiny. Typický príklad sú Spojené štáty americké, hlavné mesto Washington. Finančné centrum je v New Yorku. Iný príklad je z Európy. Finančné centrum v Nemeckej spolkovej republike je vo Frankfurte nad Mohanom, hlavné mesto krajiny v minulosti bolo Bonn, teraz je to Berlín po zjednotení Nemecka. Čiže toto je úplne v poriadku, no len dva rozdiely sú obrovské. Prvý je ten, že tie finančné centrá v spomínaných Spojených štátoch amerických alebo v Nemeckej spolkovej republike vznikali prirodzeným spôsobom, nie rozhodnutím žiadnej vlády ani žiadneho ministra, ani ničím podobným, jednoducho, historicky vzaté, tam, kde sa usídlili burziáni. To bol New York. Následne tam vznikli finančné inštitúcie, investičné banky. A tak sa z New Yorku stalo finančné centrum, a to nielen v Spojených štátoch amerických, lebo je aj jedno z finančných centier sveta. Podobný princíp teda nejakého prirodzeného výberu alebo prirodzenej koncentrácie kapitálových trhov, finančných trhov, peňažných trhov, je, že proste sa to skoncentrovalo na inom bode, ako je hlavné mesto krajiny. V prípade Slovenska mi to príde naozaj ako sťahovanie krabíc v potemkinovskej dedine. Ak sa nemýlim, bolo to zhodou okolností alebo možnože vôbec nie zhodou okolností, ale vedomý proces za prvej Ficovej vlády, keď sme už raz sťahovali finančnú správu, vtedy to bolo Daňové riaditeľstvo, neexistovala ešte finančné správa, tiež do Banskej Bystrice. Potom sa to vrátilo do Bratislavy. Teraz ideme s tým znova do Banskej Bystrice. No poviem takú jednu na záver na odľahčenie vetu. Dúfam, že to nie je preto, lebo štátny tajomník Pellegrini pochádza z Banskej Bystrice.
Čiže bolo by naozaj dobré vedieť, aké sú náklady a výnosy čisto tejto operácie, že sa takto zdvihnú krabice a presťahujú sa v prípade finančnej správy z Bratislavy do Banskej Bystrice. Príde mi to trochu nešťastné hlavne v tejto dobe, keď hľadáme každý cent, každé euro v rozpočte, raz na platy učiteľov, inokedy na niečo iné záslužné a potrebné. Takže pýtam sa, čo je toho dôvodom a čo to prinesie, lebo predpokladám, že keď o takejto transakcii ste sa rozhodli, takže tie benefity by mali výrazne prevýšiť náklady. V opačnom prípade je to opäť jeden z prapodivných nevysvetliteľných krokov.
Druhá otázka, čo sa týka zrušenia Kompetenčného centra finančných operácií. Ja som to povedal aj verejne pred voľbami a nemám problém to povedať aj tu, všetko, čo sa udialo na finančnej správe v posledné mesiace pred parlamentnými voľbami, bolo jasným, nielen manažérskym, ale aj politickým zlyhaním vtedajšieho ministra Ivana Mikloša. Nemám problém mu to povedať, ako som uviedol, som mu to povedal vo viacerých aj televíznych debatách. Je to proste holý fakt. O tom niet pochýb. A teraz nejde provokatívna, ale úprimná otázka: Ak ste zrušili Kompetenčné centrum finančných operácií, otázka znie: Kto bude mať kompetencie, ale vzhľadom na symetriu aj súčasne politickú zodpovednosť za ďalší vývoj informatizácie, poviem to zjednodušene, vo finančnej správe, bude to priamo ministerstvo financií alebo to bude pod pánom Imreczem, prezidentom, myslím, že má titul prezident alebo generálny riaditeľ, to je jedno, finančnej správy? Pýtam sa na to preto, lebo v tejto oblasti existuje naďalej množstvo problémov, ktoré sa ťahajú práve z toho spomínaného zlyhania na sklonku roka 2011 a začiatku roka 2012. Ja som už pomenoval, koho ja považujem za zodpovedného za toto zlyhanie. Čiže tu, myslím, nemáme nejaké názorové rozdiely, ale pravdou je že odkladá sa teda v rámci projektu UNITAS spojenie daňovej, colnej správy o ďalší jeden rok.
Zatiaľ nie sú nejaké detailné informácie ani o tom, čo sa udeje v oblasti informatiky, vieme, že ste zapli naspäť starý systém, vypli ste nový. A teraz neviem, či tým koncovým riešením bude niečo opäť na báze SAP a či to bude, nebude fungovať. Vieme veľmi dobre, že veľké otázniky na tvárach nie politikov, ale podnikateľov tu vyvoláva aj fungovanie, respektíve chystajúce sa vypnutie, čiže, tiež poviem, skôr nefungovanie toho iPortálu, teda elektronickej komunikácie daňovníkov. Hlavne hovorím teraz o korporáciách, o firmách, ich komunikácii s finančnou správou. Čo bude ďalej v tejto oblasti, ako bude pokračovať ďalej tento proces? Pýtam sa, pretože niekoľko tisíc subjektov sa napojilo do tohto procesu. A naučili sa komunikovať elektronickou formou s daňovými úradmi, čo je rýchlejšie, jednoduchšie, flexibilnejšie, ľahšie a zároveň lacnejšie a tak ďalej. A teraz som počul, že tento spôsob elektronickej komunikácie sa má opäť vypnúť. Neviem, či dočasne alebo trvalejšia záležitosť to bude.
Chcem len proste povedať, že v oblasti IT na finančnej správe ešte zďaleka, zďaleka nie je vec v nejakom cieľovom optimálnom stave a čaká nás ešte beh na dlhé trate. Možnože by som aj navrhol, predpokladám, že ma poslanci strany SMER vo finančnom výbore podporia pri tomto návrhu, vykonať niekedy po schválení rozpočtu aj poslanecký prieskum na finančnej správe, nehľadať, opakujem ešte raz, nejaké politické body ani pre jednu, ani pre druhú stranu, ale skutočne, keďže parlament má aj tieto kontrolné funkcie, tak vedieť, čo ďalej v oblasti fungovania nielen finančnej správy, celého projektu UNITAS, a pod tým aj dielčích problémov, ako je napríklad spackaná informatizácia v nedávnej minulosti, aby sa takéto stavy jednak neopakovali, pričom jednak to bude mať obrovský prínos aj, myslím, na dosiahnutie cieľového stavu s projektom UNITAS a v rámci toho aj informatizácie. Môže to byť výraznou pomôckou pri zamedzovaní daňových únikov. Ďakujem pekne.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

5.12.2012 o 9:24 hod.

Ing. PhD.

Jozef Kollár

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

9:28

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Na vystúpenie pána poslanca nie je žiadna faktická poznámka a vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pán minister, chcete zaujať stanovisko. (Reakcia navrhovateľa.) Áno. Nech sa páči.
Skryt prepis

5.12.2012 o 9:28 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Uvádzajúci uvádza bod 9:33

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Kollár, ja vám musím poďakovať za ten príspevok, lebo naozaj dlhodobo my nemáme rozdielne pohľady na to, čo sa udialo na finančnej správe. A myslím si, že nemôžeme mať ani rozdielne pohľady na to, ako by sa situácia finančnej správy mala ďalej vyvíjať.
Ja absolútne súhlasím s návrhom na zvolanie poslaneckého prieskumu v mesiacoch január, február, povedzme, keď by mali v rezorte financií, ale aj poslanci, ktorí sa venujú dohľadu nad týmto rezortom, mať voľnejšie obdobie a priestor na takú tvorivejšiu prácu, nielen na takú bežnú agendu. Takže to podporujem.
Podporujem aj to, aby sme na rokovaní finančného výboru ešte možno aj do konca roka, keďže stále čakám na to, keď sa nájde jedna obedňajšia prestávka počas rokovania pléna, zrejme po rokovaní o rozpočte mohli odprezentovať spolu s pánom Imreczem, šéfom finančnej správy, s pánom Gašparom, šéfom Policajného zboru úspechy a problémy v oblasti boja proti daňovým únikom, lebo sme si sľúbili, že urobíme taký odpočet toho balíka legislatívy, prvej časti. Mám na mysli akčný boj proti daňovým únikom. A v nadväznosti na to by sme mohli sa venovať aj fungovaniu finančnej správy dovnútra. Ja budem povďačný takejto iniciatíve, pretože nesmie sa opakovať to, čo sa stalo v závere roku 2011, aby sa to nestalo. To je, samozrejme, otázka nastavenia manažérskeho riadenia a takých tých bodov kontroly. A súčasťou toho by mal byť aj výbor a parlament. Nič v tejto oblasti nie je tajné, nie je predmetom nejakého skrývania, nejakých zámerov. To, čo prebieha dnes aj v tomto návrhu zákona, ale aj v ďalšom, o ktorom budeme hovoriť, daňový poriadok nie je nič iné, len upratovanie po tom, čo sa stalo na prelome rokov 2011 a 2012. Ja viem, že pre niektorých kolegov osobitne z SDKÚ , ale to nie je plošné, pre ľudí, ktorí do tohto boli zapletení, je to iritujúca téma. Ja som si aj včera všimol, že exminister Mikloš, bývalý minister, rozhadzoval rukami, keď som hovoril o daňových únikoch, ale je to tak proste, bohužiaľ. Dokonca tie škody sú oveľa, oveľa hlbšie. Ťažko si ich vieme zvonku predstaviť. Ja vám chcem len opísať tú situáciu.
Projekt UNITAS, na ktorom bola zhoda naprieč politickým spektrom, nie je nič iné ako reforma inštitúcií. Proste to nie je reforma v legislatívnej oblasti, zmena zákonov, sadzieb, rovná daň, progresívna daň. Je to normálny manažérsky projekt, ktorý, bohužiaľ, v štátnej správe je ojedinelý z hľadiska aj úspešnosti, aj celého projektovania. A ide o reformu inštitúcií. V danom prípade ide o zlúčenie a reformu inštitúcií, ako bola daňová správa a colná správa, kde dohromady bolo kedysi dvanásťtisíc ľudí. Do toho má prísť veľká časť organizácie Sociálnej poisťovne. Treba si uvedomiť, že sú to inštitúcie typu z deväťdesiatych rokov. Treba si to uvedomiť, že v takomto prostredí tieto inštitúcie stále budované boli. A urobiť zásadnú zmenu s priemernými platmi, ktoré sú v týchto organizáciách, aj s kvalitou ľudí, aj s motiváciou tých ľudí je veľmi zložité. Ak chcete robiť nejakú zásadnú zmenu, potrebujete si ako v každej firme na tú zmenu ľudí získať. No čo sa ale stalo začiatkom tohto roku. Tí ľudia, ktorí pracovali v daňovej a colnej správe, boli úplne, ale úplne rozčarovaní a sklamaní z procesov, ktoré nastali. A najlepšou vizualizáciou toho problému bolo to, že daňová úradníčka na výbore, ktorý viedol vtedy predseda výboru Kollár, sa postavila proti svojmu ministrovi a proti svojim šéfom na finančnej správe a usvedčila všetkých týchto potentátov, že kráľ je nahý. To sa normálne nestáva. Veď si uvedomme, že sú to proste ľudia, ktorí slúžia štátu celé desaťročia, za veľmi nízke platy. Čiže aj tá odvaha vystúpiť voči svojim predstaveným je limitovaná, ale tam nastalo také zúfalstvo, také sklamanie nad procesmi, ktoré sa udiali v prvých týždňoch tohto roku, že nastala vzbura. No ale tá vzbura sa, samozrejme, preniesla do letargie, ktorá pokračovala až do leta tohto roku. A ono to má absolútny súvis aj s vývojom verejných financií a naozaj aj s daňovými únikmi. Ale to, čo je pred nami, je veľmi piplavá robota a náročná rekonštrukcia v podstate toho prostredia. A ten tím je tam daný, je tam deväťtisíc ľudí. My sme sa pokúsili a urobili sme zmeny v manažmente. Dúfam, že budú ocenené. Viete, že v podstate za šéfa finančnej správy sme ustanovili odborníka úplne bez akéhokoľvek politického vplyvu, nejakej politickej minulosti a dokonca aj odborníka z nadnárodnej IT firmy, pretože ten kľúčový problém je naozaj v IT dnes. Aj vznikol v tejto oblasti. No a ten tím ďalej formujeme. A predpokladám, že aj pre ten tím bude veľmi podnetné, ak bude o to aj záujem z parlamentu a konkrétnych ľudí, ktorí dokonca majú aj historickú pamäť a vedia veľmi presne, čo sa udialo a kde sú tie kľúčové problémy. Takže na všetky tieto otázky, samozrejme, radi odpovieme. A dokonca si radi aj necháme na rokovaní výboru alebo na rokovaní poslaneckého prieskumu poradiť.
Ak hovoríme o rušení kompetenčného centra a napríklad presune správy informačných systémov na ministerstvo financií. No je to návrat naspäť. Ja vám môžeme povedať len to, čo sa stalo v roku 2010, čomu doteraz nerozumiem, lebo za tým nemôže byť politika, za tým môže byť len buď nejaký čudný iný záujem alebo hlúposť. To, čo sa udialo po prechode vlády v roku 2010, bola totálna decentralizácia procesov projektu UNITAS. Projekt UNITAS je naozaj nadrezortný projekt, ktorý má ako súčasť ďalších dvadsaťtri podprojektov, ktorý má vzťah na rezort zdravotníctva, rezort práce, inštitúcie, ktoré som už spomínal. No a projektový tím bol rozbitý, ľudia boli odvolaní. Jedným z tých bol Marek Lendacký, ktorý sa stal potom poradcom pána ministra Mihála. Teraz je poradcom takisto na rezorte práce. Proste tento človek bol odídený z nejakých dôvodov. Informačné systémy boli decentralizované na daňovú správu. To znamená, boli prevedené na inštitúciu, ktorá sa má reformovať. No sú to absolútne nezmysly. A, samozrejme, záveru sme sa dožili. Kompetenčné centrum bolo umelo vytvorenou jednotkou pre konkrétneho človeka s konkrétnymi kompetenciami, veľmi dobre viete, o kom hovorím, umelým, autonómnym samosprávnym prvkom, ktorý niekde zvonku sa montoval. A sa teda aj domontoval svojím spôsobom z hľadiska správy informačných systémov tak, že dneska sú na stole dve trestné stíhania. Z nich jedno je podané ešte bývalou šéfkou finančnej správy pani Machovou na základe záverov Najvyššieho kontrolného úradu, pretože bolo tam podozrenie, že sa vstupovalo do živých databáz. Viete si predstaviť, čo je to za podozrenie, vstupovanie do živých databáz z hľadiska bývalej daňovej správy? To je podozrenie o tom, že niekto sa so svojím šraubovákom, s prepáčením, montoval do dát ako otázok typu: „Zaplatili ste dane? Aké máte nedoplatky? Aké máte preplatky? Aké máte sankcie? No je to niečo neskutočné. Takže toto je jedno trestné stíhanie. A druhé trestné stíhanie je, samozrejme, z hľadiska hospodárneho vynakladania prostriedkov, pretože celá táto hra, táto zábava v objeme fakturácie má cenu desať miliónov eur. A viete veľmi dobre, že tri milióny eur stále nie sú preplatené, lebo ich preplatiť odmietame. A to je ten súboj aj s niektorými médiami, v ktorých sa usadili niektorí aktéri. A teraz nám proste vypisujú KONS, kontra, SAP a všetky tieto záležitosti. Všetko je z tohto pohľadu otvorené. Radi získame podporu na tieto procesy.
Ale to, čo treba dať do poriadku, je naozaj centralizovanie projektu UNITAS. Jeden z kľúčových argumentov napríklad na zavedenie adresnosti sociálnych dávok je fungovanie UNITAS-u, je zber dát na testovanie príjmov rodín. Čiže ja mám málo protiargumentov proti ministerstvu práce dnes, ktoré povie: „Áno, sme pripravení testovať a pripraviť koncept adresnosti sociálnych dávok. Ale najprv musia fungovať aspoň základné prvky UNITAS-u, aby sme vedeli bez nejakej dodatočnej administratívnej náročnosti testovať príjmy rodín.“ A mne je, samozrejme, ľúto, že celý projekt UNITAS sa posúva o dva roky. Ale posúva sa v rámci tohto volebného obdobia. To znamená, ten odpočet budem musieť dať na stôl. A ja pevne dúfam a verím aj v svoje schopnosti a schopnosti svojich spolupracovníkov, že to nedopadne tak ako začiatkom tohto roka. Ale ten projekt má kľúčovú hodnotu, on má hodnotu pre podnikateľské prostredie. Môžeme tárať, rozprávať donekonečna o znižovaní administratívnych bariér, ale pravdou je, že z hľadiska nastavenia našich daňových a odvodových zákonov zaťažujeme prostredie registráciami, výkazmi, komunikáciou, ktorá padá alebo je cez nejaké zaručené podpisy. Proste toto je marazmus, ktorý sa potom premietne v rámci rebríčka, povedzme, Doing Business, na miesto 100, niekde za Sudán, v oblasti jednoduchosti alebo náročnosti daňového systému. To je proste pravdou. A na to, aby sme preskočili nejakých 60, 70, 80 priečok v tomto rebríčku, potrebujeme sa pohnúť práve v tomto projekte. No, bohužiaľ, tie škody sú na oboch stranách, sú naozaj v oblasti verejných financií z hľadiska vynakladaných prostriedkov vo forme straty času, vo forme odloženia toho kľúčového z hľadiska odľahčenia podnikateľského prostredia. A to ďalšie kľúčové sú daňové úniky. Veď snáď si nemyslíme, že bez elektronickej podpory daňoví kontrolóri s tužkami a kalkulačkami sú schopní dneska naháňať sofistikovaných daňových podvodníkov. Takže absolútne povedal som kľúčový projekt nielen rezortu financií, ale aj niekoľkých rezortov, ale aj vlády.
Posledná vec, presun z Bystrice do Bratislavy a z Bratislavy do Bystrice. Veľmi dobre si pamätáte, ja nie som nejaký lokálpatriot, že som verejne vystupoval ako opozičný poslanec proti tomu presunu z Bystrice do Bratislavy, nie z dôvodu, či to bude mať Bystrica, Bratislava, Košice, Poprad, ale z toho dôvodu, že sme nepovažovali za prvoradý problém riešiť premiestnenie toho sídla.
Pán poslanec Kollár, určite si dobre pamätá, ako sme šticovali vtedajšieho štátneho tajomníka Ďurajku práve z hľadiska pripravenosti takéhoto sťahovania. A viete, pán poslanec Kollár, že v septembri minulého roku nebolo jasné vôbec nič. Viete, že neexistovala žiadna cost-benefit analýza, dokonca neexistovala ani myšlienka, že to sídlo v Bratislave kde bude sedieť, kde bude umiestnené. Dostal som veľmi sofistikovanú odpoveď od vtedajšieho štátneho tajomníka, že to proste nie je presne taká vážna vec, veď stoličky a stoly sa proste nájdu. No aj tak to dopadlo so stoličkami a stolmi. A za sídlo bola stanovená budova, prilepená na budovu Národnej banky, bývalý takzvaný Mýtnik, ktorý bol prenajatý za nie lacné peniaze od Národnej banky Slovenska. A na tejto budove síce dodnes visí tabuľka, ale nikdy tam nijaký prezident finančnej správy vrátane tých slávnych a potom aj pani Machovej alebo terajšieho predsedu nesedeli. Čiže to, čo vám viem garantovať, je minimálne ušetrenie toho, že táto budova bude vrátená, a už je to aj oznámené, Národnej banke Slovenska.
A dôvody tej zmeny toho sídla sú naozaj aj v oblasti signálov dovnútra tej firmy, ak nazveme finančnú správu firmou, pretože jeden z ťažkých zhoršujúcich sa faktorov celej krízy okolo finančnej správy bol rozvrat vnútorného prostredia a napríklad aj vnútorné rozbroje medzi Bystricou, bývalým centrom, a Bratislavou, ktoré sa, samozrejme, tým kolapsom ešte znásobili. Čiže z nášho pohľadu ten návrat do pôvodného stavu nie je návrat do čias prvej Ficovej vlády. Pán Kollár, tam sa mýlite, Daňové riaditeľstvo je oveľa, oveľa dlhšie v Banskej Bystrici. To bolo naozaj rozhodnutie ešte tých vlád z rokov deväťdesiatych. Pravdou je, pán Kollár, že 100 miliónov korún sa investovalo do budovy Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici v rokoch 2009 a 2010. Bola to kompletná rekonštrukcia. Čiže cost-benefit analýza by mala hovoriť teraz o tom, že teda keď niekto sa presunul do Bratislavy, do Mýtnika za nájomné 4,5 alebo koľko za meter štvorcový, tak to veľmi nevychádza. Takže ale kľudne požiadajte si o ňu. Mne bolo garantované, že žiadne dodatočné prostriedky si to nevyžiada a fungovanie života vo finančnej správe bude z hľadiska formálneho tak ako dodnes. To znamená, aj dnes je fungovanie manažmentu finančnej správy delené na Bratislavu a na Banskú Bystricu, na Banskú Bystricu z logistických dôvodov. Je tam skoro 500 ľudí alebo 600 ľudí, ktorí sa nikdy odtiaľ neodsťahovali a nikdy neboli ani prepustení a venovali sa tým kľúčovým činnostiam.
A druhá vec je logistika z hľadiska polohy Banskej Bystrice vo vzťahu k ďalším krajským centrám finančnej správy. To bol aj jeden z dôvodov, prečo som s tou zmenou súhlasil. To znamená upokojenie situácie vnútri finančnej správy a žiadne dodatočné náklady. Naozaj momentálne bol by veľký luxus investovať nejakú vlčiu energiu práve do tejto problematiky 500 – 600 ľudí v Bystrici kompetentných a zvyšku ľudí v Bratislave, ktorí sú takisto kompetentní a majú síce z hľadiska percent výberu oveľa väčší podiel na tom svojom balíku ako všetci ostatní, ale riadiť finančnú správu treba ako celok. Čiže ani by som to nehyperbolizoval, ani to nie je nejaká zásadná prekážka toho ďalšieho rozvoja a v Banskej Bystrici zostane v podstate takáto významná inštitúcia ako taká, aj keď, samozrejme, dúfam, že som nezacítil vo vašom slove nejakú iróniu z hľadiska finančného centra, lebo to nie je o ambícii, samozrejme, ďalšieho finančného centra na Slovensku. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

5.12.2012 o 9:33 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

9:44

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Chce zaujať stanovisko spoločný spravodajca. (Reakcia spravodajcu.) Nie.
Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
A pristúpime k ďalšiemu bodu programu, ktorým je druhé čítanie o

vládnom návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.

Vládny návrh zákona má tlač 237, spoločná správa výborov má tlač 237a. Opäť vás, poprosím pán podpredseda vlády a minister financií, o odôvodnenie vládneho návrhu zákona.
Skryt prepis

5.12.2012 o 9:44 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie 9:51

Peter Kažimír
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Návrh zákona sa predkladá v súvislosti s implementáciou smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní a prijatím smernice sa rozširuje poskytovanie požadovania a prijímania medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní, v dôsledku čoho je nevyhnutné nahradiť v súčasnosti platný zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.
Predkladaným návrhom zákona sa rozširuje vecný rozsah súčasnej úpravy, a to na dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá ktorýkoľvek z členských štátov Európskej únie, s výnimkou spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty, cla, odvodov do sociálneho zabezpečenia, poplatkov vyberaných orgánmi verejnej pomoci.
V rámci medzinárodnej pomoci o spolupráci pri správe daní sa zavádza nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií týkajúcich sa osôb majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, ustanovujú sa lehoty na vybavenie žiadostí a výmenu informácií, lehoty na poskytovanie informácií bez žiadostí, ako aj lehoty na oznámenie výsledku využitia poskytnutých informácií. Výmena informácií medzi členskými štátmi Európskej únie bude vykonávaná elektronickými prostriedkami prostredníctvom štandardného formulára, ktorého náležitosti a formu ustanoví Európska komisia. Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie

5.12.2012 o 9:51 hod.

Ing.

Peter Kažimír

 
Poslať e-mailom

9:51

Jana Laššáková
Skontrolovaný text
Teraz dávam slovo spoločnému spravodajcovi z výboru pre financie a rozpočet poslancovi Vladislavovi Petrášovi, aby informoval Národnú radu o výsledku rokovania výborov a aby odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru. Nech sa páči, pán spravodajca.
Skryt prepis

5.12.2012 o 9:51 hod.

JUDr.

Jana Laššáková

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom

Vystúpenie spoločného spravodajcu 9:52

Vladislav Petráš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 283 z 23. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Odporúčajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 110 zo dňa 15. novembra 2012, ústavnoprávny výbor uznesením č.. 148 zo dňa 20. novembra 2012.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto, o bodoch spoločnej správy 1 až 10 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 127 z 23. novembra 2012.
Výbor určil mňa, poslanca Vladislava Petráša za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

5.12.2012 o 9:52 hod.

Ing.

Vladislav Petráš

Videokanál poslanca
Poslať e-mailom