11. schôdza

Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, opäť budem stručný ako pri predchádzajúcom bode.
Chcem sa opýtať: Existuje, pán minister, cost-benefit analýza sťahovania finančnej správy z Bratislavy do Banskej Bystrice? Vedeli by ste nám predložiť, čo nám to prinesie a čo nám to vezme na strane druhej, čo to bude stáť a aké benefity pre okruh verejnej správy to prinesie.
Krátky exkurz do histórie. Bol som pri tom, keď vtedajší premiér Vladimír Mečiar mal takú chimerickú predstavu, že vybuduje v Banskej Bystrici finančné centrum Slovenskej republiky. Vtedy som ho ja osobne presviedčal, nech to nerobí. Možno aj viacerí z vás si pamätajú, že vtedy sme mali na Slovensku veľtrh finančných a bankových inštitúcií v Bratislave. Ten sa volal FINEX. Potom bol truc podnik, bol podobný veľtrh v Banskej Bystrici, ten sa volal FINEP, ak sa nemýlim, a podobné truc podniky, ako to na Slovensku býva zvykom. A silou-mocou sme chceli administratívnym zásahom vybudovať z Banskej Bystrice finančné centrum Slovenskej republiky. Pôsobilo to vtedy, história mi dala za pravdu, že to je čistá potemkinovská dedina. Ja chápem, že sú krajiny na svete, kde finančné centrum nie je totožné s hlavným mestom krajiny. Typický príklad sú Spojené štáty americké, hlavné mesto Washington. Finančné centrum je v New Yorku. Iný príklad je z Európy. Finančné centrum v Nemeckej spolkovej republike je vo Frankfurte nad Mohanom, hlavné mesto krajiny v minulosti bolo Bonn, teraz je to Berlín po zjednotení Nemecka. Čiže toto je úplne v poriadku, no len dva rozdiely sú obrovské. Prvý je ten, že tie finančné centrá v spomínaných Spojených štátoch amerických alebo v Nemeckej spolkovej republike vznikali prirodzeným spôsobom, nie rozhodnutím žiadnej vlády ani žiadneho ministra, ani ničím podobným, jednoducho, historicky vzaté, tam, kde sa usídlili burziáni. To bol New York. Následne tam vznikli finančné inštitúcie, investičné banky. A tak sa z New Yorku stalo finančné centrum, a to nielen v Spojených štátoch amerických, lebo je aj jedno z finančných centier sveta. Podobný princíp teda nejakého prirodzeného výberu alebo prirodzenej koncentrácie kapitálových trhov, finančných trhov, peňažných trhov, je, že proste sa to skoncentrovalo na inom bode, ako je hlavné mesto krajiny. V prípade Slovenska mi to príde naozaj ako sťahovanie krabíc v potemkinovskej dedine. Ak sa nemýlim, bolo to zhodou okolností alebo možnože vôbec nie zhodou okolností, ale vedomý proces za prvej Ficovej vlády, keď sme už raz sťahovali finančnú správu, vtedy to bolo Daňové riaditeľstvo, neexistovala ešte finančné správa, tiež do Banskej Bystrice. Potom sa to vrátilo do Bratislavy. Teraz ideme s tým znova do Banskej Bystrice. No poviem takú jednu na záver na odľahčenie vetu. Dúfam, že to nie je preto, lebo štátny tajomník Pellegrini pochádza z Banskej Bystrice.
Čiže bolo by naozaj dobré vedieť, aké sú náklady a výnosy čisto tejto operácie, že sa takto zdvihnú krabice a presťahujú sa v prípade finančnej správy z Bratislavy do Banskej Bystrice. Príde mi to trochu nešťastné hlavne v tejto dobe, keď hľadáme každý cent, každé euro v rozpočte, raz na platy učiteľov, inokedy na niečo iné záslužné a potrebné. Takže pýtam sa, čo je toho dôvodom a čo to prinesie, lebo predpokladám, že keď o takejto transakcii ste sa rozhodli, takže tie benefity by mali výrazne prevýšiť náklady. V opačnom prípade je to opäť jeden z prapodivných nevysvetliteľných krokov.
Druhá otázka, čo sa týka zrušenia Kompetenčného centra finančných operácií. Ja som to povedal aj verejne pred voľbami a nemám problém to povedať aj tu, všetko, čo sa udialo na finančnej správe v posledné mesiace pred parlamentnými voľbami, bolo jasným, nielen manažérskym, ale aj politickým zlyhaním vtedajšieho ministra Ivana Mikloša. Nemám problém mu to povedať, ako som uviedol, som mu to povedal vo viacerých aj televíznych debatách. Je to proste holý fakt. O tom niet pochýb. A teraz nejde provokatívna, ale úprimná otázka: Ak ste zrušili Kompetenčné centrum finančných operácií, otázka znie: Kto bude mať kompetencie, ale vzhľadom na symetriu aj súčasne politickú zodpovednosť za ďalší vývoj informatizácie, poviem to zjednodušene, vo finančnej správe, bude to priamo ministerstvo financií alebo to bude pod pánom Imreczem, prezidentom, myslím, že má titul prezident alebo generálny riaditeľ, to je jedno, finančnej správy? Pýtam sa na to preto, lebo v tejto oblasti existuje naďalej množstvo problémov, ktoré sa ťahajú práve z toho spomínaného zlyhania na sklonku roka 2011 a začiatku roka 2012. Ja som už pomenoval, koho ja považujem za zodpovedného za toto zlyhanie. Čiže tu, myslím, nemáme nejaké názorové rozdiely, ale pravdou je že odkladá sa teda v rámci projektu UNITAS spojenie daňovej, colnej správy o ďalší jeden rok.
Zatiaľ nie sú nejaké detailné informácie ani o tom, čo sa udeje v oblasti informatiky, vieme, že ste zapli naspäť starý systém, vypli ste nový. A teraz neviem, či tým koncovým riešením bude niečo opäť na báze SAP a či to bude, nebude fungovať. Vieme veľmi dobre, že veľké otázniky na tvárach nie politikov, ale podnikateľov tu vyvoláva aj fungovanie, respektíve chystajúce sa vypnutie, čiže, tiež poviem, skôr nefungovanie toho iPortálu, teda elektronickej komunikácie daňovníkov. Hlavne hovorím teraz o korporáciách, o firmách, ich komunikácii s finančnou správou. Čo bude ďalej v tejto oblasti, ako bude pokračovať ďalej tento proces? Pýtam sa, pretože niekoľko tisíc subjektov sa napojilo do tohto procesu. A naučili sa komunikovať elektronickou formou s daňovými úradmi, čo je rýchlejšie, jednoduchšie, flexibilnejšie, ľahšie a zároveň lacnejšie a tak ďalej. A teraz som počul, že tento spôsob elektronickej komunikácie sa má opäť vypnúť. Neviem, či dočasne alebo trvalejšia záležitosť to bude.
Chcem len proste povedať, že v oblasti IT na finančnej správe ešte zďaleka, zďaleka nie je vec v nejakom cieľovom optimálnom stave a čaká nás ešte beh na dlhé trate. Možnože by som aj navrhol, predpokladám, že ma poslanci strany SMER vo finančnom výbore podporia pri tomto návrhu, vykonať niekedy po schválení rozpočtu aj poslanecký prieskum na finančnej správe, nehľadať, opakujem ešte raz, nejaké politické body ani pre jednu, ani pre druhú stranu, ale skutočne, keďže parlament má aj tieto kontrolné funkcie, tak vedieť, čo ďalej v oblasti fungovania nielen finančnej správy, celého projektu UNITAS, a pod tým aj dielčích problémov, ako je napríklad spackaná informatizácia v nedávnej minulosti, aby sa takéto stavy jednak neopakovali, pričom jednak to bude mať obrovský prínos aj, myslím, na dosiahnutie cieľového stavu s projektom UNITAS a v rámci toho aj informatizácie. Môže to byť výraznou pomôckou pri zamedzovaní daňových únikov. Ďakujem pekne.

Ďakujem veľmi pekne. Pán poslanec Kollár, ja vám musím poďakovať za ten príspevok, lebo naozaj dlhodobo my nemáme rozdielne pohľady na to, čo sa udialo na finančnej správe. A myslím si, že nemôžeme mať ani rozdielne pohľady na to, ako by sa situácia finančnej správy mala ďalej vyvíjať.
Ja absolútne súhlasím s návrhom na zvolanie poslaneckého prieskumu v mesiacoch január, február, povedzme, keď by mali v rezorte financií, ale aj poslanci, ktorí sa venujú dohľadu nad týmto rezortom, mať voľnejšie obdobie a priestor na takú tvorivejšiu prácu, nielen na takú bežnú agendu. Takže to podporujem.
Podporujem aj to, aby sme na rokovaní finančného výboru ešte možno aj do konca roka, keďže stále čakám na to, keď sa nájde jedna obedňajšia prestávka počas rokovania pléna, zrejme po rokovaní o rozpočte mohli odprezentovať spolu s pánom Imreczem, šéfom finančnej správy, s pánom Gašparom, šéfom Policajného zboru úspechy a problémy v oblasti boja proti daňovým únikom, lebo sme si sľúbili, že urobíme taký odpočet toho balíka legislatívy, prvej časti. Mám na mysli akčný boj proti daňovým únikom. A v nadväznosti na to by sme mohli sa venovať aj fungovaniu finančnej správy dovnútra. Ja budem povďačný takejto iniciatíve, pretože nesmie sa opakovať to, čo sa stalo v závere roku 2011, aby sa to nestalo. To je, samozrejme, otázka nastavenia manažérskeho riadenia a takých tých bodov kontroly. A súčasťou toho by mal byť aj výbor a parlament. Nič v tejto oblasti nie je tajné, nie je predmetom nejakého skrývania, nejakých zámerov. To, čo prebieha dnes aj v tomto návrhu zákona, ale aj v ďalšom, o ktorom budeme hovoriť, daňový poriadok nie je nič iné, len upratovanie po tom, čo sa stalo na prelome rokov 2011 a 2012. Ja viem, že pre niektorých kolegov osobitne z SDKÚ , ale to nie je plošné, pre ľudí, ktorí do tohto boli zapletení, je to iritujúca téma. Ja som si aj včera všimol, že exminister Mikloš, bývalý minister, rozhadzoval rukami, keď som hovoril o daňových únikoch, ale je to tak proste, bohužiaľ. Dokonca tie škody sú oveľa, oveľa hlbšie. Ťažko si ich vieme zvonku predstaviť. Ja vám chcem len opísať tú situáciu.
Projekt UNITAS, na ktorom bola zhoda naprieč politickým spektrom, nie je nič iné ako reforma inštitúcií. Proste to nie je reforma v legislatívnej oblasti, zmena zákonov, sadzieb, rovná daň, progresívna daň. Je to normálny manažérsky projekt, ktorý, bohužiaľ, v štátnej správe je ojedinelý z hľadiska aj úspešnosti, aj celého projektovania. A ide o reformu inštitúcií. V danom prípade ide o zlúčenie a reformu inštitúcií, ako bola daňová správa a colná správa, kde dohromady bolo kedysi dvanásťtisíc ľudí. Do toho má prísť veľká časť organizácie Sociálnej poisťovne. Treba si uvedomiť, že sú to inštitúcie typu z deväťdesiatych rokov. Treba si to uvedomiť, že v takomto prostredí tieto inštitúcie stále budované boli. A urobiť zásadnú zmenu s priemernými platmi, ktoré sú v týchto organizáciách, aj s kvalitou ľudí, aj s motiváciou tých ľudí je veľmi zložité. Ak chcete robiť nejakú zásadnú zmenu, potrebujete si ako v každej firme na tú zmenu ľudí získať. No čo sa ale stalo začiatkom tohto roku. Tí ľudia, ktorí pracovali v daňovej a colnej správe, boli úplne, ale úplne rozčarovaní a sklamaní z procesov, ktoré nastali. A najlepšou vizualizáciou toho problému bolo to, že daňová úradníčka na výbore, ktorý viedol vtedy predseda výboru Kollár, sa postavila proti svojmu ministrovi a proti svojim šéfom na finančnej správe a usvedčila všetkých týchto potentátov, že kráľ je nahý. To sa normálne nestáva. Veď si uvedomme, že sú to proste ľudia, ktorí slúžia štátu celé desaťročia, za veľmi nízke platy. Čiže aj tá odvaha vystúpiť voči svojim predstaveným je limitovaná, ale tam nastalo také zúfalstvo, také sklamanie nad procesmi, ktoré sa udiali v prvých týždňoch tohto roku, že nastala vzbura. No ale tá vzbura sa, samozrejme, preniesla do letargie, ktorá pokračovala až do leta tohto roku. A ono to má absolútny súvis aj s vývojom verejných financií a naozaj aj s daňovými únikmi. Ale to, čo je pred nami, je veľmi piplavá robota a náročná rekonštrukcia v podstate toho prostredia. A ten tím je tam daný, je tam deväťtisíc ľudí. My sme sa pokúsili a urobili sme zmeny v manažmente. Dúfam, že budú ocenené. Viete, že v podstate za šéfa finančnej správy sme ustanovili odborníka úplne bez akéhokoľvek politického vplyvu, nejakej politickej minulosti a dokonca aj odborníka z nadnárodnej IT firmy, pretože ten kľúčový problém je naozaj v IT dnes. Aj vznikol v tejto oblasti. No a ten tím ďalej formujeme. A predpokladám, že aj pre ten tím bude veľmi podnetné, ak bude o to aj záujem z parlamentu a konkrétnych ľudí, ktorí dokonca majú aj historickú pamäť a vedia veľmi presne, čo sa udialo a kde sú tie kľúčové problémy. Takže na všetky tieto otázky, samozrejme, radi odpovieme. A dokonca si radi aj necháme na rokovaní výboru alebo na rokovaní poslaneckého prieskumu poradiť.
Ak hovoríme o rušení kompetenčného centra a napríklad presune správy informačných systémov na ministerstvo financií. No je to návrat naspäť. Ja vám môžeme povedať len to, čo sa stalo v roku 2010, čomu doteraz nerozumiem, lebo za tým nemôže byť politika, za tým môže byť len buď nejaký čudný iný záujem alebo hlúposť. To, čo sa udialo po prechode vlády v roku 2010, bola totálna decentralizácia procesov projektu UNITAS. Projekt UNITAS je naozaj nadrezortný projekt, ktorý má ako súčasť ďalších dvadsaťtri podprojektov, ktorý má vzťah na rezort zdravotníctva, rezort práce, inštitúcie, ktoré som už spomínal. No a projektový tím bol rozbitý, ľudia boli odvolaní. Jedným z tých bol Marek Lendacký, ktorý sa stal potom poradcom pána ministra Mihála. Teraz je poradcom takisto na rezorte práce. Proste tento človek bol odídený z nejakých dôvodov. Informačné systémy boli decentralizované na daňovú správu. To znamená, boli prevedené na inštitúciu, ktorá sa má reformovať. No sú to absolútne nezmysly. A, samozrejme, záveru sme sa dožili. Kompetenčné centrum bolo umelo vytvorenou jednotkou pre konkrétneho človeka s konkrétnymi kompetenciami, veľmi dobre viete, o kom hovorím, umelým, autonómnym samosprávnym prvkom, ktorý niekde zvonku sa montoval. A sa teda aj domontoval svojím spôsobom z hľadiska správy informačných systémov tak, že dneska sú na stole dve trestné stíhania. Z nich jedno je podané ešte bývalou šéfkou finančnej správy pani Machovou na základe záverov Najvyššieho kontrolného úradu, pretože bolo tam podozrenie, že sa vstupovalo do živých databáz. Viete si predstaviť, čo je to za podozrenie, vstupovanie do živých databáz z hľadiska bývalej daňovej správy? To je podozrenie o tom, že niekto sa so svojím šraubovákom, s prepáčením, montoval do dát ako otázok typu: „Zaplatili ste dane? Aké máte nedoplatky? Aké máte preplatky? Aké máte sankcie? No je to niečo neskutočné. Takže toto je jedno trestné stíhanie. A druhé trestné stíhanie je, samozrejme, z hľadiska hospodárneho vynakladania prostriedkov, pretože celá táto hra, táto zábava v objeme fakturácie má cenu desať miliónov eur. A viete veľmi dobre, že tri milióny eur stále nie sú preplatené, lebo ich preplatiť odmietame. A to je ten súboj aj s niektorými médiami, v ktorých sa usadili niektorí aktéri. A teraz nám proste vypisujú KONS, kontra, SAP a všetky tieto záležitosti. Všetko je z tohto pohľadu otvorené. Radi získame podporu na tieto procesy.
Ale to, čo treba dať do poriadku, je naozaj centralizovanie projektu UNITAS. Jeden z kľúčových argumentov napríklad na zavedenie adresnosti sociálnych dávok je fungovanie UNITAS-u, je zber dát na testovanie príjmov rodín. Čiže ja mám málo protiargumentov proti ministerstvu práce dnes, ktoré povie: „Áno, sme pripravení testovať a pripraviť koncept adresnosti sociálnych dávok. Ale najprv musia fungovať aspoň základné prvky UNITAS-u, aby sme vedeli bez nejakej dodatočnej administratívnej náročnosti testovať príjmy rodín.“ A mne je, samozrejme, ľúto, že celý projekt UNITAS sa posúva o dva roky. Ale posúva sa v rámci tohto volebného obdobia. To znamená, ten odpočet budem musieť dať na stôl. A ja pevne dúfam a verím aj v svoje schopnosti a schopnosti svojich spolupracovníkov, že to nedopadne tak ako začiatkom tohto roka. Ale ten projekt má kľúčovú hodnotu, on má hodnotu pre podnikateľské prostredie. Môžeme tárať, rozprávať donekonečna o znižovaní administratívnych bariér, ale pravdou je, že z hľadiska nastavenia našich daňových a odvodových zákonov zaťažujeme prostredie registráciami, výkazmi, komunikáciou, ktorá padá alebo je cez nejaké zaručené podpisy. Proste toto je marazmus, ktorý sa potom premietne v rámci rebríčka, povedzme, Doing Business, na miesto 100, niekde za Sudán, v oblasti jednoduchosti alebo náročnosti daňového systému. To je proste pravdou. A na to, aby sme preskočili nejakých 60, 70, 80 priečok v tomto rebríčku, potrebujeme sa pohnúť práve v tomto projekte. No, bohužiaľ, tie škody sú na oboch stranách, sú naozaj v oblasti verejných financií z hľadiska vynakladaných prostriedkov vo forme straty času, vo forme odloženia toho kľúčového z hľadiska odľahčenia podnikateľského prostredia. A to ďalšie kľúčové sú daňové úniky. Veď snáď si nemyslíme, že bez elektronickej podpory daňoví kontrolóri s tužkami a kalkulačkami sú schopní dneska naháňať sofistikovaných daňových podvodníkov. Takže absolútne povedal som kľúčový projekt nielen rezortu financií, ale aj niekoľkých rezortov, ale aj vlády.
Posledná vec, presun z Bystrice do Bratislavy a z Bratislavy do Bystrice. Veľmi dobre si pamätáte, ja nie som nejaký lokálpatriot, že som verejne vystupoval ako opozičný poslanec proti tomu presunu z Bystrice do Bratislavy, nie z dôvodu, či to bude mať Bystrica, Bratislava, Košice, Poprad, ale z toho dôvodu, že sme nepovažovali za prvoradý problém riešiť premiestnenie toho sídla.
Pán poslanec Kollár, určite si dobre pamätá, ako sme šticovali vtedajšieho štátneho tajomníka Ďurajku práve z hľadiska pripravenosti takéhoto sťahovania. A viete, pán poslanec Kollár, že v septembri minulého roku nebolo jasné vôbec nič. Viete, že neexistovala žiadna cost-benefit analýza, dokonca neexistovala ani myšlienka, že to sídlo v Bratislave kde bude sedieť, kde bude umiestnené. Dostal som veľmi sofistikovanú odpoveď od vtedajšieho štátneho tajomníka, že to proste nie je presne taká vážna vec, veď stoličky a stoly sa proste nájdu. No aj tak to dopadlo so stoličkami a stolmi. A za sídlo bola stanovená budova, prilepená na budovu Národnej banky, bývalý takzvaný Mýtnik, ktorý bol prenajatý za nie lacné peniaze od Národnej banky Slovenska. A na tejto budove síce dodnes visí tabuľka, ale nikdy tam nijaký prezident finančnej správy vrátane tých slávnych a potom aj pani Machovej alebo terajšieho predsedu nesedeli. Čiže to, čo vám viem garantovať, je minimálne ušetrenie toho, že táto budova bude vrátená, a už je to aj oznámené, Národnej banke Slovenska.
A dôvody tej zmeny toho sídla sú naozaj aj v oblasti signálov dovnútra tej firmy, ak nazveme finančnú správu firmou, pretože jeden z ťažkých zhoršujúcich sa faktorov celej krízy okolo finančnej správy bol rozvrat vnútorného prostredia a napríklad aj vnútorné rozbroje medzi Bystricou, bývalým centrom, a Bratislavou, ktoré sa, samozrejme, tým kolapsom ešte znásobili. Čiže z nášho pohľadu ten návrat do pôvodného stavu nie je návrat do čias prvej Ficovej vlády. Pán Kollár, tam sa mýlite, Daňové riaditeľstvo je oveľa, oveľa dlhšie v Banskej Bystrici. To bolo naozaj rozhodnutie ešte tých vlád z rokov deväťdesiatych. Pravdou je, pán Kollár, že 100 miliónov korún sa investovalo do budovy Daňového riaditeľstva v Banskej Bystrici v rokoch 2009 a 2010. Bola to kompletná rekonštrukcia. Čiže cost-benefit analýza by mala hovoriť teraz o tom, že teda keď niekto sa presunul do Bratislavy, do Mýtnika za nájomné 4,5 alebo koľko za meter štvorcový, tak to veľmi nevychádza. Takže ale kľudne požiadajte si o ňu. Mne bolo garantované, že žiadne dodatočné prostriedky si to nevyžiada a fungovanie života vo finančnej správe bude z hľadiska formálneho tak ako dodnes. To znamená, aj dnes je fungovanie manažmentu finančnej správy delené na Bratislavu a na Banskú Bystricu, na Banskú Bystricu z logistických dôvodov. Je tam skoro 500 ľudí alebo 600 ľudí, ktorí sa nikdy odtiaľ neodsťahovali a nikdy neboli ani prepustení a venovali sa tým kľúčovým činnostiam.
A druhá vec je logistika z hľadiska polohy Banskej Bystrice vo vzťahu k ďalším krajským centrám finančnej správy. To bol aj jeden z dôvodov, prečo som s tou zmenou súhlasil. To znamená upokojenie situácie vnútri finančnej správy a žiadne dodatočné náklady. Naozaj momentálne bol by veľký luxus investovať nejakú vlčiu energiu práve do tejto problematiky 500 – 600 ľudí v Bystrici kompetentných a zvyšku ľudí v Bratislave, ktorí sú takisto kompetentní a majú síce z hľadiska percent výberu oveľa väčší podiel na tom svojom balíku ako všetci ostatní, ale riadiť finančnú správu treba ako celok. Čiže ani by som to nehyperbolizoval, ani to nie je nejaká zásadná prekážka toho ďalšieho rozvoja a v Banskej Bystrici zostane v podstate takáto významná inštitúcia ako taká, aj keď, samozrejme, dúfam, že som nezacítil vo vašom slove nejakú iróniu z hľadiska finančného centra, lebo to nie je o ambícii, samozrejme, ďalšieho finančného centra na Slovensku. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Návrh zákona sa predkladá v súvislosti s implementáciou smernice Rady o administratívnej spolupráci v oblasti daní a prijatím smernice sa rozširuje poskytovanie požadovania a prijímania medzinárodnej pomoci a spolupráce pri správe daní, v dôsledku čoho je nevyhnutné nahradiť v súčasnosti platný zákon o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní.
Predkladaným návrhom zákona sa rozširuje vecný rozsah súčasnej úpravy, a to na dane akéhokoľvek druhu, ktoré vyberá ktorýkoľvek z členských štátov Európskej únie, s výnimkou spotrebných daní, dane z pridanej hodnoty, cla, odvodov do sociálneho zabezpečenia, poplatkov vyberaných orgánmi verejnej pomoci.
V rámci medzinárodnej pomoci o spolupráci pri správe daní sa zavádza nový inštitút pravidelnej výmeny vopred určeného druhu informácií týkajúcich sa osôb majúcich trvalý pobyt alebo sídlo v inom členskom štáte, ustanovujú sa lehoty na vybavenie žiadostí a výmenu informácií, lehoty na poskytovanie informácií bez žiadostí, ako aj lehoty na oznámenie výsledku využitia poskytnutých informácií. Výmena informácií medzi členskými štátmi Európskej únie bude vykonávaná elektronickými prostriedkami prostredníctvom štandardného formulára, ktorého náležitosti a formu ustanoví Európska komisia. Ďakujem.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené kolegyne, kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva túto spoločnú správu výborov Národnej rady o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada uznesením č. 283 z 23. októbra 2012 pridelila vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní týmto výborom Národnej rady: Výboru Národnej pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru. Uvedené výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenom termíne.
Gestorský výbor nedostal do začiatku rokovania stanoviská poslancov Národnej rady.
K predmetnému návrhu zákona zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská.
Odporúčajú pre Národnú radu Slovenskej republiky návrh schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet uznesením č. 110 zo dňa 15. novembra 2012, ústavnoprávny výbor uznesením č.. 148 zo dňa 20. novembra 2012.
Z uznesení výborov Národnej rady Slovenskej republiky uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré máte uvedené pod bodom IV tejto spoločnej správy. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výboru Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sú uvedené v spoločnej správe hlasovať takto, o bodoch spoločnej správy 1 až 10 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 127 z 23. novembra 2012.
Výbor určil mňa, poslanca Vladislava Petráša za spoločného spravodajcu výborov. Súčasne ma poveril 1. predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a 2. navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem veľmi pekne. Takže ďalší a ďalší zákon, ktorý má priamy súvis s bojom proti daňovým únikom.
Predkladaný návrh zákona upravuje niektoré ustanovenia daňového poriadku tak, aby sa zefektívnila správa daní a zabezpečil sa účinnejší výber štátnych príjmov. Aj na základe podnetov podnikateľskej verejnosti, ako aj na základe poznatkov finančnej správy sa tiež novelizujú niektoré ustanovenia zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice. Ukladajú sa ďalšie povinnosti podnikateľom, napríklad povinnosť predkladať správcovi dane prehľadovú uzávierku a tiež povinnosť archivovať pokladničné doklady pri dodatočnom zaevidovaní údajov z vyhotovených paragónov vydávaných pri poruche pokladnice, aby tieto nemohli byť nezákonne použité iným podnikateľom. Tiež sa ustanovuje, aby sa neukladala pokuta pri zistení rozdielu pokladničnej hotovosti do výšky 20 eur. To je prípad toho známeho sprepitného.
S cieľom zabezpečiť dostatočný časový rámec pre komplexnú prípravu plne funkčného informačného systému sa navrhuje posunúť účinnosť niektorých ustanovení daňového poriadku a zákona o účtovníctve v súvislosti s registrom účtovných závierok. To má zase súvis s témou, o ktorej sme hovorili pred chvíľou.
K obsahu pozmeňujúcich návrhov, ktoré zazneli vo výboroch. Členovia prijali zrušenie povinnosti správcov dane oznamovať súdnym exekútorom čísla bankových účtov daňových subjektov a s touto úpravou súvisí aj novela Exekučného poriadku. V ďalšom je to rozšírenie podmienky pre vydávanie súhlasu správcu dane so zápisom v obchodnom registri po zohľadnení nedoplatkov na cle a úprava lehoty pre vydanie tohto súhlasu z troch na päť dní, pretože to reálne za tie tri dni, hlavne v Bratislave, naozaj nestíhame. Potom je tam doplnenie oprávnenia colných úradov kontrolovať elektronické registračné pokladnice. To je kľúčová vec, pretože de facto navyšujeme počet kontrolórov o 700, z hľadiska agendy, ktorú doteraz mali colníci, a tej novej, ktorú budú mať. Potom je tam ustanovenie zákazu vydávať kupujúcemu doklad o prijatí tržby, ktorý nemá náležitosti pokladničného dokladu. To sú tie známe prípady z prepadových kománd z colnej a finančnej správy z hľadiska napríklad obchodného centra Eurovea, alebo v Košiciach, alebo v Banskej Bystrice. Ide o tie známe predbežné doklady, ktoré často zákazníkom niektoré zariadenia vydávajú. A potom je to novela zákona o spotrebnej dani z minerálneho oleja z dôvodu transpozície vykonávacieho rozhodnutia Komisie, na základe ktorého bude colnými úradmi kontrolovaná aj preprava prídavných látok na zlepšenie vlastností motorového benzínu a motorovej nafty. Ide o veľký zdroj únikov takzvaného primiešavania rôznych olejov do pohonných hmôt, čo podľa nás môže byť aj jeden z kľúčových dôvodov poklesu výberu spotrebnej dane z pohonných hmôt, ktorý je signifikantný. A v ďalšom je tu ešte novela zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorou sa spresňujú ustanovenia týkajúce sa fakturácie, navrhuje sa, aby zjednodušenou faktúrou bol aj doklad, ktorý je vydaný tankovacím automatom pre bezobslužné čerpanie pohonných látok, pretože tie samoobslužné pumpy, neviem, ako by som to nazval, vydávajú doklady, ale tie doklady nemôžu byť dneska uplatnené v účtovníctve ako výdavok.
Chcel by som ešte povedať, že jeden z pozmeňujúcich návrhov smeroval napríklad k našim úplne posledným odhaleniam v oblasti manipulácie s dokladmi, ktoré sú vydávané registračnými pokladnicami. A musím povedať, že tu sprísňujeme pokuty v podstate z týždňa na týždeň. A chcem vám to priblížiť. V podstate ak tento pozmeňujúci návrh prejde, tak ak podnikateľ poruší zákon o elektronickej registračnej pokladnici tým, že nebude používať na evidenciu prijatých tržieb pokladnicu, tak uloží sa mu pokuta 330 až 3 300 eur. Ak sa opätovne dopustí rovnakého správneho deliktu druhýkrát, tak potom je to 660 až 6 600 eur, no a na tretíkrát už je tu podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia. Hej, takže z tohto pohľadu to naozaj musíme sprísniť, lebo, neviem, aké sú vaše skúsenosti, moje osobné sú s tým veľmi zlé. Posledné ich mám z nedele z vianočných trhov v Bratislave. Takže poprosím každého jedného aj z vás, ak tú možnosť máte, aby ste sa touto vecou zaoberali. Nemôže nám to byť jedno. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené pani poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako určený spravodajca predniesol spoločnú správu výborov Národnej rady o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona o správe daní (daňový poriadok) vo výboroch Národnej rady.
Výbor Národnej rady pre financie a rozpočet ako gestorský výbor podáva Národnej rade túto spoločnú správu výborov o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona.
Národná rada svojím uznesením č. 284 z 23. októbra pridelila vládny návrh zákona o správe daní týmto výborom Národnej rady: výboru pre financie a rozpočet, ústavnoprávnemu výboru a výboru pre hospodárske záležitosti.
Gestorský výbor nedostal do začatia rokovania o vládnom návrhu zákona o správe daní žiadne stanoviská poslancov.
K uvedenému návrhu zaujali výbory Národnej rady tieto stanoviská.
Odporúčajú pre Národnú radu návrh schváliť výbor pre financie a rozpočet svojím uznesením č. 111 zo dňa 15. novembra s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi a ústavnoprávny výbor svojím uznesením č. 149 zo dňa 20. novembra.
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti o predloženom návrhu nerokoval, nakoľko nebol uznášaniaschopný.
Z uznesení výborov Národnej rady uvedených pod bodom III tejto správy vyplynuli pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré sú uvedené v časti IV tejto správy, preto ich nebudem čítať. Páni poslanci ich majú pred sebou. Gestorský výbor odporúča o návrhoch výborov uvedených v spoločnej správe hlasovať takto, o bodoch spoločnej správy 1 až 20 s návrhom gestorského výboru schváliť ich.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky vládny návrh zákona o správe daní (daňový poriadok) schváliť s pozmeňujúcimi a doplňujúcimi návrhmi.
Predmetná správa výborov Národnej rady bola schválená uznesením gestorského výboru č. 128 z 23. novembra tohto roku.
A výbor určil týmto uznesením mňa, poslanca teda Jaroslava Demiana za spoločného spravodajcu výborov a súčasne ma poveril predniesť spoločnú správu výborov na schôdzi Národnej rady a navrhnúť Národnej rade postup pri hlasovaní.
Vážená pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte mi predniesť pozmeňujúci a doplňujúci návrh poslancov Daniela Duchoňa a Antona Martvoňa k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
V súlade s ustanoveniami zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov predkladám pozmeňujúce a doplňujúce návrhy k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.
Vo vládnom návrhu zákona navrhujem tieto zmeny a doplnenia:
Po prvé. V článku III sa za doterajší bod 8 vkladá nový bod 9, ktorý znie: „9. § 16a sa dopĺňa písmenom af), ktoré znie: „af) v rozpore s týmto zákonom zmení údaje v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname"." Tento bod nadobúda účinnosť 1. januára 2013, čo sa premietne do ustanovenia doterajšieho článku V. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.
Odôvodnenie. Doplnenie správneho deliktu sa navrhuje nadväzne na to, ak by predávajúci alebo servisná organizácia v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname vykonali neoprávnený zásah, a to zmenili akýmkoľvek spôsobom údaje súvisiace s evidenciou tržieb.
Po druhé. V článku III sa za doterajší bod 9 vkladajú nové body 10 a 11, ktoré znejú:
„10. V § 16b sa odsek 1 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) § 16a písm. af) 2 000 eur".“
Odôvodnenie. Nadväzne na doplnenie správneho deliktu, ktorým je neoprávnená zmena údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname, sa ustanovuje pokuta.
„11. V § 16b sa odsek 2 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) § 16a písm. af) 2 000 eur"."
Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013, čo sa premietne do ustanovenia
doterajšieho článku V. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.
Odôvodnenie. Nadväzne na doplnenie správneho deliktu, ktorým je neoprávnená zmena údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname, sa ustanovuje pokuta, ak sa tohto deliktu dopustí servisná organizácia.
Po tretie. V článku III sa za doterajší bod 10 vkladajú nové body 11 až 16, ktoré znejú:
„11. V § 16b sa odsek 3 dopĺňa písmenom d), ktoré znie: „d) § 16a písm. af) 4 000 eur".“
Odôvodnenie. Nadväzne na doplnenie správneho deliktu, ktorým je neoprávnená zmena údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname, sa ustanovuje pokuta aj za opakované porušenie.
„12. V § 16b sa odsek 4 dopĺňa písmenom c), ktoré znie: „c) § 16a písm. af) 4 000 eur.".
Odôvodnenie. Nadväzne na doplnenie správneho deliktu, ktorým je neoprávnená zmena údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname, sa ustanovuje pokuta aj za opakované porušenie, ak sa tohto deliktu dopustí servisná organizácia.
„13. V § 16b odseky 5 a 6 znejú:
Odsek 5: „Daňový úrad a colný úrad sa o zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až u) a af) vzájomne informujú.“
Odsek 6: „Spáchanie správnych deliktov podľa § 16a písm. a) až d), ae) a af) sa považuje za
osobitne závažné porušenie tohto zákona. Daňový úrad, colný úrad alebo daňový úrad servisnej organizácie a) po prvom opakovanom zistení spáchania správnych deliktov podľa § 16a písm. a) až d) a ae) môže namiesto uloženia pokuty podľa ods. 3 písm. a) alebo ods. 4 písm. b) podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia, b) pri prvom zistení spáchania správneho deliktu podľa § 16a písm. af) uloží pokutu podľa ods. 1 písm. d) alebo ods. 2 písm. c) a môže podať podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia, c) pri opakovanom zistení spáchania správneho deliktu podľa § 16a písm. af) uloží pokutu podľa ods. 3 písm. d) alebo ods. 4 písm. c) a podá podnet na zrušenie živnostenského oprávnenia.“.“
Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že za porušenie ustanovení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice budú ukladať pokuty aj colné úrady, je potrebné, aby sa o zistení porušenia zákona vzájomne informovali tak, aby nedochádzalo k výkonu miestneho zisťovania u jedného podnikateľa naraz daňovým úradom a aj colným úradom.
Nadväzne na doplnenie správneho deliktu, ktorým je neoprávnená zmena údajov v elektronickej registračnej pokladnici alebo v kontrolnom zázname, sa navrhuje aj túto skutočnosť klasifikovať ako osobitne závažné porušenie zákona, za ktoré môže alebo bude okrem pokuty podaný návrh aj na zrušenie živnostenského oprávnenia.
„14. V § 16b ods. 7 a 9 sa slová „1 až 5" nahrádzajú slovami „1 až 4".“
Odôvodnenie. Ide o legislatívnu úpravu s prihliadnutím na vypustenie odseku 5 z § 16b.
„15. V § 16c sa slová "Daňový úrad v prípadoch, v ktorých ukladá pokuty podľa § 16a písm. e) až ad), alebo colný úrad na účely spotrebných daní v prípadoch, v ktorých ukladá pokutu podľa § 16a písm. e), f), k) a p)“ nahrádzajú slovami „Daňový úrad v prípadoch, v ktorých ukladá pokuty podľa § 16a písm. e) až ad), alebo colný úrad v prípadoch, v ktorých ukladá pokuty podľa § 16a písm. e) až u)".“
Odôvodnenie. Vzhľadom na to, že sa navrhuje, aby aj colné úrady ukladali pokuty za porušenie zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, a to nielen na účely spotrebných daní, je potrebné upraviť aj ukladanie pokút v blokovom konaní. Rovnako, ako aj pri bežných pokutách, colné úrady nebudú ukladať pokuty v blokom konaní servisným organizáciám.
„16. V § 17 ods. 1 sa nad slovom „predpisu“ odkaz 20 nahrádza odkazom 19. Poznámka pod čiarou k odkazu 20 sa vypúšťa.“
Tieto body nadobúdajú účinnosť 1. januára 2013, čo sa premietne do ustanovenia doterajšieho článku V. Doterajšie body je potrebné primerane prečíslovať.
Odôvodnenie. Zmena poznámky pod čiarou sa navrhuje z dôvodu, aby pri kontrole povinností vyplývajúcich zo zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice sa mohli využívať všetky kontrolné postupy, nielen miestne zisťovanie.
Bod 19 zo spoločnej správy prosím vyňať na osobitné hlasovanie. O všetkých bodoch pozmeňujúceho a doplňujúceho návrhu navrhujem hlasovať spoločne. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Pani predsedajúca, panie poslankyne, páni poslanci, predkladaný vládny návrh zákona zavádza spravodlivejšie metódy stanovovania cien v Slovenskej republike zohľadňujúce ceny liekov v iných členských štátoch Európskej únie a zmeny výmenných kurzov. Cena liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín by nemala byť vyššia, ako je priemer troch najnižších cien v Európskej únii. Ďalej sa z osobitného spôsobu úhrady vypúšťajú lieky určené na povinné očkovanie, čoho následkom bude, že vakcíny už nebudú obstarávané priamo v lekárni, ale vydávané pacientom v lekárni na základe lekárskeho predpisu. Určovanie osobitného spôsobu úhrady lieku taktiež sa nevzťahuje na lieky určené na nepovinné očkovanie a depotné antipsychotiká. Predmetný vládny návrh zákona precizuje jednotlivé ustanovenia z hľadiska ich zjednodušenia a minimalizácie administratívnej záťaže.
Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte mi požiadať vás o podporu predloženého vládneho návrhu. Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážená pani ministerka, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte, aby som vystúpil ako spravodajca výboru k spoločnej správe k vládnemu návrhu zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín (tlač 224a).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky pridelil uvedený návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a výboru pre zdravotníctvo. Obidva výbory prerokovali návrh zákona v stanovenej lehote a odporučili Národnej rade návrh zákona schváliť s pripomienkami. Uvedené pripomienky sú v časti IV spoločnej správy.
Gestorsky výbor prerokoval dňa 27. novembra 2012 túto správu a odporučil Národnej rade návrh zákona schváliť, ako aj schváliť všetky pripomienky obsiahnuté v spoločnej správe. Ďakujem.

Dobrý deň, dámy a páni. Vážená podpredsedníčka Národnej rady, vážená pani ministerka, vážený pán spravodajca, dámy a páni, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som svoje postrehy, názory a svoj postoj k predloženému návrhu zákona o rozsahu povedal aj v druhom čítaní. Záverom potom predložím aj konkrétne pozmeňujúce návrhy k tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože spolu so zákonom o lieku, ktorý budeme prerokovávať ako druhý v poradí v tomto bloku zdravotníckych zákonov, považujem tieto zákony za zlé zákony. Sú to zlé zákony pre občanov tejto krajiny. Sú to zlé zákony pre verejné zdroje v zdravotnom poistení. A sú to zlé zákony aj pre pacientov, pre chronicky chorých, pre dôchodcov, ktorí užívajú veľa liekov. Výsledkom oboch týchto zákonov, ktoré nie je možné oddeliť, je veľmi ťažké diskutovať o jednom zákone a nehovoriť zároveň o druhom, aj keď sa o to pokúsim vo svojom vystúpení, k tomuto vládnemu návrhu zákona, pretože ony spolu úzko súvisia, a o chvíľu vám ukážem, že spolu úzko súvisia, aj prostredníctvom spoločných správ, sú skoro neoddeliteľné, je, že oba tieto zákony nesú pečať lobistov. Mrzí ma to, že to musím hovoriť v pléne Národnej rady. Mrzí ma to, že sa to týka zákonov, ktoré predkladá socialistická vláda. Mrzí ma to aj preto, lebo sa pamätám, ako vášnivo sa tu diskutovalo v roku 2011 o vládnom návrhu zákona o liekoch a o vládnom návrhu zákona o rozsahu, ktoré predkladal za vládu Slovenskej republiky vtedajší minister Uhliarik. Pamätám sa, ako nás SMER vtedy osočoval, že sme agentmi Penty, že sme agentmi farmaceutických firiem, že nám ide len o zisk, že chceme liečiť pacientov cukrovou vodou, a podobnými nezmyslami. No, dámy a páni, ak sa trošičku len rozumiete liekovej politike, a naozaj stačí na to zdravý sedliacky rozum, pochopíte, že dnes prerokujeme v druhom čítaní dva lobistické návrhy zákonov. Tieto návrhy zákonov sú v prospech ziskov farmaceutických firiem, farmaceutické firmy na tom zarobia, lebo lieky zdražejú, sú v prospech záujmov niektorých lekárnikov, ktorým sa neráči dávať zľavy, aj keď pointa bude možno práve naopak, pretože ak prejde pozmeňujúci návrh, ktorý je práve v spoločnej správe k zákonu o rozsahu, tak miesto transparentného a fungujúceho systému zliav, ktorý máme dnes na Slovensku, nastúpi netransparentný systém zliav, mačka vo vreci. Nevieme, ako to bude fungovať. A nevieme, ako sa s tým vysporiadajú lekárnici. Predpokladám, že to bude skôr špekulatívne ako v prospech pacientov. Preto veľmi pokojne konštatujem, že vláda strany SMER sa chystá zdražiť lieky pre chorých a dôchodcov a zrušiť fungujúci systém zliav v lekárňach. A to je určite zlá správa aj v súvislosti so smrteľným kokteilom, použijem výraz pána poslanca Sulíka, ktorý nám namiešal pán minister Kažimír pred pani ministerkou Zvolenskou.
Vo svojom vystúpení nebudem diskutovať o bodoch 3 a 4 spoločnej správy. Body 3 a 4 spoločnej správy totižto obsahujú pozmeňujúci návrh, ktorý oznámila pani ministerka Zvolenská, ktorý predložil pán poslanec Raši na výbore pre zdravotníctvo. A týka sa netransparentného systému zliav. Budem totižto o tom veľmi intenzívne diskutovať pri ďalšom zákone o lieku, keď rozanalyzujem a porovnám vernostný systém a zľavy v lekárňach, ktoré fungujú doteraz, a to, čo navrhuje SMER. Každopádne by som ale chcel vyňať body 3 a 4 spoločnej správy v zákone o rozsahu na samostatné hlasovanie s mojím vlastným odporúčaním ctenej snemovni tieto body 3 a 4 zo spoločnej správy k zákonu o tomto rozsahu neschváliť.
Zároveň predkladám procedurálny návrh vrátiť návrh zákona o rozsahu na prepracovanie ministerstvu zdravotníctva, nielen preto, že zdražuje lieky, ale aj preto, lebo sa dostal do opačného postavenia so zákonom o lieku. Ministerstvu zdravotníctva sa vydarila naozaj zaujímavá vec, keď v zákone o lieku argumentuje pani ministerka v dôvodovej správe, prečo treba zrušiť zľavy, že ide obnoviť zdravotnícky charakter lekární a posilniť zdravotnícky charakter lekární. A zároveň v zákone o rozsahu v spoločnej správe dávajú poslanci za SMER pozmeňujúci návrh, ktorým spúšťajú systém netransparentných zliav, ktorý môže zdražiť lieky pre zdravotné poisťovne, ktorý môže vyvolať špekuláciu farmaceutických firiem s cenami liekov, ktorý môže reálne v praxi viesť aj k vyšším doplatkom pre pacientov, ale hlavne ktorý zneistí pacientov, pretože pacienti nebudú vedieť, kde kedy a na akú zľavu vlastne to majú nárok. Budú chodiť po Bratislave s receptami a pýtať sa, kto im dneska dáva tú 50-percentnú, 30-percentnú, 20-percentnú zľavu.
Ale budem o tom diskutovať v zákone o lieku, a preto sa vrátim do obsahu vládneho návrhu zákona o rozsahu, ktorý mení pravidlá určovania cien liekov.
Od 1. 12. 2011 máme na Slovensku zavedené určovanie cien liekov, tzv. referencovanie cien liekov na úrovni druhej najnižšej ceny v Európskej únii, predtým sa ceny na Slovensku určovali referencovaním na úrovni priemeru šiestich najnižších cien v Európskej únii. Z nižších cien liekov logicky profitujú ako zdravotné poisťovne, ktorých zdroje sa šetria. A môžu ich minúť radšej na skracovanie čakacích lehôt na operácie, na nákup nových a kvalitnejších liekov alebo na vyššie platby pre poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, nemocnice a ambulancie a, keď to chcete už tak socialisticky, populisticky, tak poviem, aj na lepšie platy pre lekárov a sestry, pretože ak budú zdravotné poisťovne schopné platiť viac pre poskytovateľov, zároveň budú vedieť títo poskytovatelia dať lepšie mzdy okrem iného aj lekárom, sestrám a ostatným zdravotníkom. Je preto pre nás nesmierne dôležité, koľko vydávajú zdravotné poisťovne na lieky. Priatelia, je to jeden z kľúčových problémov zdravotníctva. Je to nie počet zdravotných poisťovní, nie pseudotémy o tom, ako vytvorením jednej zdravotnej poisťovni sa zisky vrátia do systému a vyriešime problémy. Dokonca kľúčovým problémom nie je ani percento, ktoré platí štát za svojich poistencov. Možno o tom diskutovať budeme pri štátnom rozpočte. Jeden z kľúčových problémov slovenského zdravotníctva je, koľko vynakladáme na lieky a ako sú tieto peniaze efektívne minuté, a druhým kľúčovým problémom je, prečo je neefektívny náš systém, prečo sa večne zadlžujú štátne nemocnice, prečo sa strácajú finančné prostriedky v predražených verejných obstarávaniach. To sú reálne problémy slovenského zdravotníctva. A týmto zákonom riešime prvý z nich, prečo a koľko budeme vydávať na lieky. Nedá sa, samozrejme, oddeliť zdražovanie liekov od doplatkov, ktoré pacienti budú platiť za lieky. Ak lieky zdražejú, pacienti budú doplácať viac.
Fandím pani ministerke, vypočul som si jej odpoveď na hodine otázok na moju otázku, keď povedala, že chce sociálnu liekovú politiku. Je to trošku zaujímavý pojem, veľmi ho ešte nepoznám. Som veľmi zvedavý, ako sa to prejaví, lebo to, čo je predložené v parlamente, chráni zisky farmaceutických firiem a časti lekárnikov, ktorí nechcú dávať zľavy. Neviem, či to je ta sociálna lieková politika. Ale keď vychádzam z tohto pojmu, rozumiem pani ministerke, že chce, aby pacienti doplácali menej. To len znovu, keď zdražejú lieky, priatelia, a chcete, aby pacienti doplácali menej, tak to, skrátka, budú musieť zatiahnuť zdravotné poisťovne. A z čoho, videli ste rozpočet? O chvíľu o ňom budeme diskutovať. Aký je nárast disponibilných zdrojov zdravotných poisťovní medziročný? Štát dá za svojich poistencov o 70 miliónov menej a predpokladá, že ekonomicky aktívni zaplatia o 220 miliónov eur viac. Predpokladá rôznymi zaujímavými manévrami, o ktorých sme tu diskutovali aj s kolegom Hlinom pri zákone o zdravotnom poistení. A keď sa to nenaplní, tak budú zdravotné poisťovne fungovať zhruba s rovnakým objemom peňazí ako tento rok. Chceme, aby dali na vyššie platy, chceme, aby dali viac nemocniciam, chceme, aby pomohli zastaviť zadlžovanie v slovenskom zdravotníctve, a zároveň im ešte pošleme Jóbovu zvesť, že za lieky vydajú viac finančných prostriedkov, lebo budú drahšie. Už dnes míňame na lieky obrovský koláč z verejného zdravotného poistenia, jedna tretina peňazí z verejného zdravotného poistenia ide na lieky.
Veľmi zaujímavé je aj prečítať si dôvodovú správu. Viete, očakával by som, že keď ministerstvo zdravotníctva príde s návrhom zmeniť spôsob určovania cien liekov na Slovensku miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii na priemer troch najnižších cien v Európskej únii, tak že predloží dopadovú štúdiu. Patrilo by sa to. Že by sa to patrilo? Viete si predstaviť, že za predchádzajúcej vlády by minister predložil zmenu spôsobu určovania cien liekov a minister financií by od neho nepožadoval, aký to bude mať dopad na verejné zdroje? To je nepredstaviteľné. Pamätám si, ako sme predkladali v parlamente zákon o rozsahu a zákon o lieku. Pamätám si na túto diskusiu o tom, koľko ušetríme z generickej preskripcie, koľko sa očakáva šetrenie na výdavkoch zdravotných poisťovní, aký to bude mať dopad na pacientov. Dnes nič z toho nie je, nepotrebujeme dopadovú štúdiu, nie je to vyčíslené, Kažimíra to nezaujíma, koľko minú zdravotné poisťovne z verejného zdravotného poistenia na lieky, stačia naozaj veľmi sofistikované a odborné argumenty z dôvodovej správy. Dovolím si ich prečítať, lebo nesmierne ma oslovili. Citujem: „Ceny liekov zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín by aj naďalej mali ostať na jednej z najnižších úrovní v rámci Európskej únie.“ „By aj naďalej mali zostať,“ to je dopadová štúdia. Čo poviete, čo to je? Zbožné prianie, vianočná túžba, list Ježiškovi? Nevieme, koľko to bude, nemáme vyčíslené, ako to vyzerá, v októbrových číslach porovnanie, ako by vyzerala dopadová štúdia, keby sa cena nepočítala ako druhá najnižšia, ale priemer troch pri 5 200 kategorizovaných liekoch. „Mali by asi ostať,“ tak nám to vychádza.
Musím povedať, že ma prekvapila aj skutočnosť, a na záver to aj poviem, keď sme si tento prepočet urobili my ako opoziční politici. Vôbec by sme to nemali robiť. Úlohou opozície nie je prepočítavať vládne návrhy zákonov. To je úlohou vlády, aby dodala dopadovú štúdiu. Ale, nech sa páči, keď sme to urobili, tak ministerstvo na to nereagovalo. Tvrdilo, že, samozrejme, nemáme pravdu, že sa bude zdražovať, ale nereagovalo. Viete, kto reagoval, že to nie je pravda? (Pani ministerka ten argument aj rada používa.) Asociácia farmaceutických spoločností, tam tvrdia, že lieky budú lacnejšie, že pre nich je to nevýhodné (Rozumiete tomu paradoxu?), farmaceutické spoločnosti, pre ktoré je nastavený tento zákon, ktorý povedie k zdražovaniu cien liekov, ktoré budú mať väčšie zisky. Čo myslíte, čo povedia, že „nechajte druhú najnižšiu cenu“, keď už počítajú, o koľko budú mať lepšie zisky? Tak oni odôvodňujú, oni hovoria, ako to vlastne bude vyzerať podľa ich prepočtov. Ministerstvo zdravotníctva si zbožne praje, že približne by aj naďalej mali ostať na jednej z najnižších úrovní v rámci Európskej únie, nevieme, či viac alebo menej, ale na jednej z najnižších úrovní. Dámy a páni, chcem vás, žiaľ, uistiť, že zmena regulácie cien povedie k zvýšeniu cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Táto zmena regulácie je nevýhodná pre verejné zdroje v zdravotnom poistení a je nevýhodná aj pre pacientov, pretože logicky pri minimálnom náraste verejného zdravotného poistenia nebudú vedieť tento nárast v celom rozsahu vykryť zdravotné poisťovne, a tak budeme svedkami v roku 2013 ďalšieho zdražovania liekov z pohľadu pacientov, teda nárastu doplatkov za lieky. Táto zmena je naozaj nevýhodná pre ľudí v tejto krajine. Výhodná je len pre farmaceutické firmy, tie budú mať vyššie zisky. Veď, prosím, keď sa s nimi dohodla vláda, keď je toto sociálnou liekovou politikou, nech sa páči. len v čase krízy, keď minister financií namiešal smrteľný kokteil, keď zaťažuje ľudí, ktorí pracujú a dávajú prácu, ešte aj zdražovať lieky chorým a dôchodcom a takto plytvať verejnými zdrojmi, to je nezodpovedné. Prepáčte, je to nezodpovedné. V tejto chvíli takýto zákon si nemôžeme dovoliť v tejto krajine. Jednoducho si to nemôžeme dovoliť. Nemáme na to zdroje. A nemôžeme si dovoliť chorých ľudí, pacientov, dôchodcov, ktorí užívajú veľmi veľa liekov, lebo už tých diagnóz za život nazbierali takýmto spôsobom dosť, zaťažovať. To je nepochopiteľné.
Ministerstvo zdravotníctva neodôvodnilo, prečo je doterajšia cenová regulácia zlá, prečo ju treba zmeniť, v čom bude nová cenová regulácia lepšia, ako to bude vyzerať, koľko ušetríme alebo o čo bude drahšia, alebo o čo bude viac inovatívnych liekov. To je jedno. Niečím by mali takúto závažnú zmenu odôvodniť. Žiadne takéto odôvodnenie neexistuje.
Dokonca si dovolím povedať, že v tejto súvislosti, čo hovorím aj ja, na mňa pôsobí priam sarkasticky veta v dôvodovej správe že návrh predpokladá spravodlivejšie stanovovanie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Chýba už len dodať, pre koho to má byť spravodlivejšie. Pre farmaceutické firmy? Nemali by sme tu chrániť a hájiť verejný záujem a, ako lekár poviem, aj záujem chorých ľudí, pacientov? Pre koho je to spravodlivejšie? Pre pacientov nie ani pre verejné zdroje.
Chcem ešte poukázať aj na to, že návrh zákona je podľa môjho názoru aj v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky. V programovom vyhlásení vlády sa totižto vláda zaviazala podporiť hospodársky rast a cenovú stabilitu a tiež konsolidovať verejné zdravotníctvo s dôrazom na jeho finančnú stabilizáciu. Som presvedčený, že zvýšenie cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín nie je v súlade s ani jedným z týchto záväzkov vlády, ktoré vláda deklarovala v programovom vyhlásení vlády.
Ja si myslím, že by sme o tom mohli diskutovať ešte dlhšie a presviedčať sa a hovoriť argumenty, viem, že chce vystúpiť ešte pán poslanec Uhliarik so svojím príspevkom k tomuto vládnemu návrhu zákona, ale, zas, aby som nezostal len v takej všeobecnej rovine, aby ste ma z toho neobvinili, ja si dovolím povedať teraz niekoľko konkrétnych čísiel. A očakávam, že pani ministerka v okamihu, keď povie, že nemám pravdu, povie konkrétne čísla z dopadovej štúdie ministerstva zdravotníctva, lebo to je fér diskusia, a potom by sme ešte mohli poprosiť nezávislých odborníkov, aby povedali, kto sa tu mýli. Ja prijmem takto hodenú rukavicu, ale neprijmem diskusiu, keď my hovoríme o tom, že lieky zdražujú, a hovoríme o konkrétnych číslach a ministerstvo povie, že to nie je pravda, lebo farmaceutické firmy tvrdia, že vraj zlacnejú. Tak toto nie je diskusia s orgánom štátnej správy.
Takže SDKÚ – DS si urobila analýzu toho, aký bude mať reálny dopad tento návrh zákona na ceny liekov. Zmena regulácie cien liekov a určovania cien liekov miesto druhej najnižšej ceny v Európskej únii na priemer troch najnižších cien v Európskej únii bude mať negatívny dopad na ceny liekov v zmysle, že zdražejú. Samozrejme, robili sme to v októbri, to znamená, metodika bola taká, že sme porovnali ceny 5192 kategorizovaných liekov ako druhú najnižšiu cenu, ktorú máme kategorizovanú v mesiaci október v roku 2012, porovnali sme si ich s priemerom troch najnižších cien v Európskej únii, sme porovnávali tieto ceny a dospeli sme k takémuto záveru: Z 5192 kategorizovaných liekov by pri zmene spôsobu určovania cien liekov pri 1 037 liekoch došlo k zmene ceny. Čiže ak by v októbri nebola určovaná cena ako druhá najnižšia v Európskej únii, ale priemer troch najnižších cien v Európskej únii, tak z 5 200 kategorizovaných liekov by 1 037 liekov malo inú cenu, 222 liekov by bolo lacnejších a 815 liekov by bolo drahších. Keď sme si zdraženie týchto 815 liekov premietli do celoročného rozmeru, ja viem, že mi poviete, že ono sa to môže zmeniť o mesiac v kategorizácii, lebo môžu byť iné ceny v Estónsku, Lotyšsku a Bulharsku, ale toto je len štúdia, toto je len predpoklad, že by októbrové ceny boli celý rok, tak týchto 815 liekov by bolo v celoročnom premietnutí drahších, čiže ceny liekov by narástli o 92,5 milióna eur. Toto je správa, ktorú som chcel povedať, že lieky zdražejú, 815 liekov zdražie o 92,5 milióna eur v celoročnom premietnutí. O tomto čísle sa dá diskutovať. Áno, každý mesiac sa môžu meniť ceny liekov. Je zaujímavé týchto 92,5 milióna sa ako premietne v zmysle, ako sa to rozdelí medzi zdravotné poisťovne a pacientov, z toho koľko budú doplatky pacientov, koľko budú doplácať zdravotné poisťovne. Toto určí kategorizácia. Pani ministerka zmenila vyhlášku. V priebehu budúceho roku sa to bude inak kategorizovať. Čiže táto diskusia je namieste a toto číslo môže byť už dnes iné. Faktom ale je, že v okamihu, keď prišiel návrh zákona do parlamentu do prvého čítania, my sme povedali, ako sa premietne v cenách liekov, že lieky zdražejú pri tom, že sme vychádzali z októbrových cien. Od ministerstva zdravotníctva budete márne pýtať takéto číslo a čakať naň. Ja verím, že ho pani ministerka predloží.
Toľko teda k tomuto vládnemu návrhu zákona.
Dovoľte mi, tak ako som povedal na záver, aby som podal aj tri konkrétne pozmeňujúce návrhy.
Prvý pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).
Z článku I návrhu zákona sa vypúšťajú body 1 až 3.
Odôvodnenie. Obsahom bodov 1 až 3 návrhu novely zákona č. 363/2011 Z. z. je zmena spôsobu tzv. referencovania cien liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín. Podľa návrhu ministerstva zdravotníctva sa európska referenčná cena, teda cena, ktorú nemôže prekročiť výrobca lieku, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny pri predaji na slovenskom trhu, navrhuje zmeniť z druhej najnižšej ceny spomedzi cien v štátoch Európskej únii na priemer troch najnižších cien spomedzi cien v štátoch Európskej únii. Neexistujú žiadne objektívne dôvody na zmenu doterajšej cenovej regulácie. Aplikácia zákona v navrhovanom znení zvýši ceny liekov, doplatky pacientov a bude mať negatívny vplyv na verejné financie. Návrh zákona je v rozpore s Programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky.
V súvislosti s týmto pozmeňujúcim návrhom, ktorým chcem vypustiť tie novelizačné body, ktoré menia spôsob určovania cien liekov na Slovensku, ešte dopĺňam k tomu, čo som povedal pánovi spoločnému spravodajcovi, že navrhujem vyňať bod 1 zo spoločnej správy na samostatné hlasovanie. Čiže navrhol som vyňať bod 1, ale aj body 3 a 4 na samostatné hlasovanie. Ďakujem pekne.
Ďalší pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).
Za bod 28 sa vkladá nový bod 29, ktorý znie: „29. V § 91 odsek 3 znie: „Každý z poradných orgánov podľa ods. 1 písm. a) a b) má jedenásť členov, ktorých vymenúva a odvoláva minister tak, aby v jeho zložení boli zastúpení a) traja členovia z najmenej šiestich kandidátov navrhnutých samosprávnymi stavovskými organizáciami, inými odbornými spoločnosťami a organizáciami pacientov, b) piati členovia z najmenej desiatich kandidátov navrhnutých zdravotnými poisťovňami, c) traja členovia navrhnutí ministerstvom.“.“ Doterajší bod 29 sa označuje ako bod 30. Následne sa mení označenie bodov.
Odôvodnenie. Jedným z najväčších problémov, ktorý trápi pacientov v slovenskom zdravotníctve, je výška doplatkov za lieky predpísané na recept. Pacienti sa podieľajú na vytváraní finančných zdrojov pre zdravotníctvo, nemajú však zákonnú možnosť zúčastňovať sa procesu kategorizácie liekov, zdravotníckych pomôcok, špeciálnych zdravotníckych materiálov a dietetických potravín. Navrhuje sa preto ich začlenenie do kategorizačných komisií a kategorizačných rád pre lieky, zdravotnícke pomôcky, špeciálne zdravotnícke materiály a dietetické potraviny.
Uvedomujem si, že tento pozmeňujúci návrh ide nad rámec novely zákona o rozsahu, ale úzko s ním súvisí. Pamätám sa na kritiku, ja som si vytiahol aj vystúpenia kolegov poslancov zo strany SMER v minulom funkčnom období, na kritiku zákona o rozsahu, kde nás vtedy kritizoval menovite hlavne pán poslanec Raši, že teda sme vylúčili pacientov z kategorizačných komisií a že to nie správne, že by tam mali byť. Vtedy ministerstvo argumentovalo tým, že tá transparentnosť je zabezpečená zverejňovaním, ale pacientske organizácie sa naďalej dožadujú toho, že by chceli mať v kategorizačnej komisii zastúpenie. Preto si myslím, že tento pozmeňujúci návrh by nemal byť veľkým problémom ani pre opozíciu, ani pre vládny SMER. Je to úplne prirodzené, aby tí, ktorí vynakladajú finančné zdroje v zdravotníctve, vedeli, ako sa tieto finančné zdroje míňajú.
Tretí pozmeňujúci návrh.
Pozmeňujúci návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 363/2011 Z. z. o rozsahu a podmienkach úhrady liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín na základe verejného zdravotného poistenia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 224).
Za bod 29 sa vkladá nový bod 30, ktorý znie:
V prílohe č. 2 časť A) NEUROCHIRURGIA znie:
„1. Systémy na terapiu hydrocephalu,
2. Systémy na intrakraniálny monitoring,
3. Systémy na terapiu kraniotraumy,
4. Programovateľné neurostimulátory mozgu,
5. Programovateľné neurostimulátory miechy,
6. Implantovateľné infúzne liekové pumpy programovateľné,
7. Implantovateľné infúzne liekové pumpy neprogramovateľné,
8. Stimulátory nervus vagus.“
Doterajší bod 30 sa označuje ako bod 31.
Odôvodnenie. Navrhovaným doplnením prílohy č. 2 o nový bod 3 „Systémy na terapiu kraniotraumy“ sa vytvára zákonný rámec na úhradu špeciálnych zdravotníckych materiálov nad rámec úhrady za ukončenú hospitalizáciu. Do tejto kategórie sa zaraďujú náhrady dury, mikrodlažky a materiály na kranioplastiku. Dosiaľ to nebolo explicitne v legislatíve zakotvené. Dopad na rozpočty zdravotných poisťovní je odhadovaný na 50 000 eur ročne.
Čo sa týka posledného pozmeňujúceho návrhu, ide takisto nad rámec vládneho návrhu zákona. Je jeho len detailným vylepšením. My v prílohe, o ktorej hovorím, máme vymenované, ktoré sú to špeciálne zdravotné materiály, ktoré sa využívajú v neurochirurgii, som neurochirurg, tak sa veľmi ospravedlňujem, a sú hradené nad rámec úhrady za ukončenú hospitalizáciu. Žiaľ, práve tieto systémy na terapiu kraniotraumy tam ako si vypadli, takže potom sa to vždy presúva z jedného bodu do druhého. Vysvetlím to veľmi prakticky. Využíva sa to pri úrazoch hlavy, keď potrebujete nahradiť tvrdú plenu resp. potrebujete použiť titánové, platinové mikrodlažky na zafixovanie kostí. Nejdem do detailov, aby som tu neprezrádzal nejaké medicínske postupy. Myslím si, že je to na prospech pacientov. Komunikoval som o tomto pozmeňujúcom návrhu aj s príslušnými odbornými orgánmi ministerstva zdravotníctva.
Poprosil by som vás o podporu týchto pozmeňujúcich návrhom.
Na záver len zopakujem pre pána spravodajcu, že som vyňal na samostatné hlasovanie body 1, 3 a 4 a dal som procedurálny návrh vrátiť vládny návrh zákona na prepracovanie. Ďakujem veľmi pekne za pozornosť.