14. schôdza

Lojzo, aj keď si v podstate v tom vypočítavaní náš klub označil de facto za klub s najvyššou účasťou percentuálneho zastúpenia vlastne tuná v pléne, a tým pádom to viac-menej bolo niečo, čo nám pomohlo, alebo si nás vlastne teda pochválil, dovolím si ohradiť sa voči pár veciam.
Jedno, mrzí ma klamstvo, ktoré si povedal, citujem: "Poslanecké grémium naprieč politickým spektrom odporučilo nezverejňovať záznamy z kamier pánovi predsedovi parlamentu." Tým pádom si povedal, že aj zástupca nášho klubu na poslaneckom grémiu hlasoval za, alebo odporučil nezverejňovať záznamy z kamier. Po prvé nemáš to odkiaľ vedieť a po druhé to nie je pravda, a inak povedané, je to hrubá lož. Nikto za náš klub nikdy nehlasoval a neodporúčal predsedovi Paškovi, aby nezverejňoval nejaké záznamy z kamier.
Druhá vec je, keď si povedal, že kľúčový moment pre parlamentnú demokraciu bude sprístupnenie záznamov z kamier. Ja si myslím, že sa hlboko mýliš. Lebo viem, že, viem si predstaviť viacerých poslancov, ktorí keď nemajú čo robiť, tak si prídu sadnúť do sály a tvária sa teda, že niečo robia, a v skutočnosti nerobia. Naozaj, poslanecká práca nie je iba o vysedení si tu nejakého vajíčka alebo znesení nejakého vajíčka, sedenia nezmysluplného v pléne, ale veľakrát aj o stretaní sa s ľuďmi. A keď sa pôjdeš pozrieť do našich priestorov nášho klubu, tak tie tri miestnosti, ktoré máme, tak sú permanentne plné s nejakými ľuďmi, ktorí za nami prídu, s ktorými sa stretáme, a aj naši poslanci tam sú.
Čiže búšiť tu teraz populisticky do toho, že jedinou prácou poslanca je sedieť v pléne, tak je naozaj čistý, hrubý, vulgárny populizmus. Jasné, uznávam mieru, že každý teda ten poslanec by sa tu aspoň kedy-tedy mohol ukázať aspoň pri tých zákonoch, ktoré spadajú do jeho odbornosti.

S reakciou na faktické poznámky, nech sa páči, Alojz Hlina.

Ďakujem pekne. No, sa to nebude dať stihnúť, ale len krátko k niektorým veciam.
Jak som po revolúcii robil v takých študentských organizáciách a tak už si to môžem dovoliť po tých rokoch povedať, že ako ďalšia generácia vedenia prichádzala, tak to šlo hrubo a hlboko dole vodou. To znamená, prvá, hej, Zuza Mistríková, Sveťo Bombík, proste to boli osobnosti. Čo jedna generácia, to išlo prudko dole vodou. A nakoniec to skončilo, a nemôžem to tu povedať, lebo si ctím ten mikrofón, teda tak škaredo.
A mne to tak trošku pripadá, pán kolega Martvoň, nič v zlom, akože tie vaše oslavné ódy, to už tá posledná generácia tých študentských ľudí v tom vedení, ešte možno o nejakú takú fazónu ešte držalo, ako nič v zlom, pán kolega, nič v zlom akože, fakt, treba nejakú úroveň v tom. Človek by si povedal, že tí druhí budú lepší, a potom v zásade povieš, radšej nech je tu pán Číž, ako takí ako vy. No tak, viete, to je také už smutné skonštatovanie. Ja by som radšej povedal, nech sú tu mladí, noví, ako trebárs pán Číž, ktorý je tu zabudnutý už 20 rokov. Ale ťažko, naozaj ťažko.
Mandátový a imunitný výbor v tom nie je nevinne. Mandátovo-imunitný výbor si neuvedomil tú politickú rovinu toho, keď písal dôvodovú správu a že čo vlastne hovorí.
A čo sa týka toho, ja mám informáciu od človeka, ktorý spravuje túto Národnú radu, to je oficiálny výstup, že na grémiu je takýto výstup z grémia, hej, že rozhodnutie o nesprístupnení kamier. Ale pravdou je, ako poznám Joža Viskupiča, ktorý, myslím, že tam vtedy bol, tak predpokladám, že on s tým problém nemal. Čiže ak by mal byť to problém, tak predpokladám, a jak mám pocit, jak sa to Joža dotklo alebo nedotklo, tak jemu sa ospravedlňujem, lebo on, predpokladám, že by s tým problém nemal.
A naozaj nakoniec len poviem, svet neni čierny abo biely, ale má mieru. Stvoriteľ alebo príroda veciam dala mieru a tú nedodržiavame!

Tým sme dokončili rozpravu, ktorú vyhlasujem za skončenú. Chcem sa spýtať navrhovateľa, či chce zaujať stanovisko k rozprave. (Reakcia navrhovateľa.)
Nech sa páči.

Ďakujem za slovo. Vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte teda k rozprave zaujať krátke stanovisko.
Pán Hlina, počul som od viacerých múdrych ľudí u nás v klube, že absolútne nemá význam sa s vami pustiť do akéhokoľvek rozhovoru, lebo je zaručené, že kultúrneho a zmysluplného dialógu sa s vami nedočkám. To je prvý zásadný problém. Ale napriek tomu si myslím, že naozaj našou povinnosťou je rešpektovať sa ako kolegov, lebo každý z nás má nejakú legitimitu voličov, ktorí nás sem poslali.
Pán Hlina, ďalší rozmer, ktorý tu je, okrem obrovského množstva agresivity a všeličoho možného, čo nechcem komentovať z tejto pôdy, existuje niečo, čo je ako parlamentarizmus a my naše rokovanie v parlamente máme upravené rokovacím poriadkom. Je to preto, pretože nás je tu 150. A každý z nás má nejakú predstavu, chcel by o niečom hovoriť, má nejaké priority a vzhľadom na to, že kto trošku niečo vie o parlamentarizme, vie, že za tých okolností by tento 150-členný ansábel nebol uriaditeľný, a preto sme si zákonom schválili rokovací poriadok, ktorým vy, ak dovolíte, principiálne pohŕdate. Principiálne a vedome sám ho nedodržiavate, ale zabúdate, že to je zákon. Nechcem urobiť záver, že pohŕdate všetkými zákonmi, lebo tým by som sa začal správať tak, ako sa správate vy.
Pán poslanec, musím vám povedať, že o veciach, o ktorých ste hovorili, nemáte ani páru. Netušíte o tom, aká je právna úprava priestupkov k poslancom, nesledujete vôbec, aký je zmysel tejto úpravy, čo sa kedy stalo. Ale tragické je, že o týchto všetkých veciach sme hovorili v prvom čítaní. Vtedy sa posudzuje návrh zákona, ako taký zmysel v kontexte na iné právne normy a podobne. Dneska prerokovávame to, čo sa vo výboroch prerokovalo, diskutujeme o prípadných pozmeňujúcich návrhoch. To, čo ste tu predviedli, tú bezmedznú exhibíciu, dehonestuje tento parlament a ja sa teda na tom ďalej nechcem podieľať.
Len veľmi krátko. Tento návrh zákona spôsobil to, že v čase, keď poslanci disponovali priestupkovou imunitou, tak v takom prípade sme v jednej z noviel, ešte v čase, keď platila táto úprava, dali aj povinnosť, že aby sme teda predsa len zväčšili tú možnosť kontroly poslancov pri priestupkovej imunite, že teda budú policajti oznamovať každý priestupok policajta (pozn. red.: správne má byť "poslanca") do Národnej rady. Už vtedy, v predchádzajúcom období ale mandátový výbor zistil, že nemá kompetenciu, aby čokoľvek s týmito oznámeniami robil, pretože on má presne zákonom stanovenú pôsobnosť, veci, ktoré súvisia s prísahou Slovenskej republiky, a ďalšiu veľmi dôležitú, sú vzťahy medzi poslancami a prípadné urážky medzi poslancami, pán kolega. To sú zásadné veci, ktoré máme k dispozícii v rámci našich kompetencií.
Na základe toho, keďže už poslanci nedisponujú priestupkovou imunitou, výbor pristúpil k tomu za tých okolností oznamovať výboru priestupky poslancov, ktoré sú známe, ktorí sú postihnutí ako každý iný občan, a výbor nemá žiadny mechanizmus, aby čokoľvek s týmito vecami robil, už len z toho dôvodu, mimochodom, čiže pokiaľ je poslanec normálnym poslancom, tak platí ústavné právo a ústavné ustanovenie, ktoré hovorí o tom, že nikto nesmie zbierať nejaké hanlivé a iné údaje o nejakých ľuďoch, pokiaľ na to nie je zákonné zmocnenie.
Čiže v danom prípade výbor nespravil nič, len veľmi krátku a malú novelu, že jednoducho túto povinnosť Policajného zboru oznamovať priestupky poslancov zrušil.
Dôvody, ešte raz, práve preto, pretože nemá s nimi čo robiť, nemá dokonca ani právomoc ich brať na vedomie podľa zverenej kompetencie. To je celé.
Ďalší problém, ktorý tam bol, vzhľadom na to, že ešte v tomto priestupkovom zákone bola uvedená povinnosť, že v danom prípade sa oznámi, ak nie je možné vykonať priestupkovú právomoc, pretože tá sa nedotýka len poslancov, dotýka sa sudcov, prokurátorov, ústavných sudcov a podobne, tak vo väzbe na poslancov nemôžeme oznámiť nadriadenému poslancovi spáchanie tohto priestupku, pretože formálne právny systém, právny systém neupravuje nejakého nadriadeného pre poslancov, naopak, zdôrazňuje ich právo na absolútne slobodnú vôľu a na to, že sú neriadení.
Takže to sú tak samozrejmé veci, že ani v náznaku ani u ľudí, ktorí majú povedzmeže ostrý a vyhranený vzťah k imunite poslancov, v danom prípade nevznikla pochybnosť.
Pochybnosť vznikla len tam, kde principiálne odmietame skutočné poznanie stavu, poctivé štúdium právnych predpisov, poctivé skúmanie právneho prostredia, ale bez prípravy a veľmi populisticky a s hlbokou neznalosťou potom otravovať tento parlament totálnymi nezmyslami.
Ďakujem vám za pozornosť. (Potlesk.)