14. schôdza

Ďakujem pekne. Pán kolega, vieš, ako nás nazvali, keď sme začínali, že sme tí štyria politickí zblúdilci v parlamente. V roku 2012 po voľbách nás nazvali, že sme socialistickí utopisti. Takže stúpame na rebríčku hodnôt u našich kolegov, dobre, to beriem. A si povedal, že dnes je to iba utópia asi pre týchto poslancov, ktorých tu máme. Tak bodaj by sa aspoň nad tým zamysleli. Už to by bolo veľa, že sa ich svedomie trošku pohne. To je toľko z mojej strany. Ďakujem pekne.

Pán kolega Matovič, ďakujem za predložený návrh. Veci niektoré počúvam vždy s otvorenými ušami a nesnažím sa hodnotiť prvoplánovito, avšak tento návrh považujem za veľmi nešťastný. Rád by som veril, že jeho hlavným motívom nebol populizmus, ale návrh považujem naozaj za chybný. Podľa mňa volebná kampaň je legitímnou súťažou. V prípade ak uzavrieš kohútiky na financovanie politických strán, tak obávam sa, že hlavne na Slovensku v našom prostredí znásobíš korupciu. Nepoznám veľmi veľa súkromných donorov, ktorí sú ochotní politickým stranám otvorene dať peniaze za to, že robia dobrú vec, za to, že bojujú za takú politiku, ktorá je sympatická danému konkrétnemu donorovi. Takže tie strany nejakým spôsobom peniaze zháňať budú musieť. A bojím sa, že potom budú hľadať všetky chodníčky na to, aby ich zohnali, a budú ich brať práve od takých darcov, ktorí určite nebudú chcieť byť menovaní, lebo budú niečo očakávať potom ako protislužbu za to, že danú politickú stranu podporili.
Čo sa týka mediálneho priestoru, jeho väčšina je dnes na Slovensku už súkromná. To, ktorá strana dostane alebo nedostane mediálny priestor, je naozaj na rozhodnutí daného média, šéfredaktora, editora a prípadne majiteľa. Dovolím si vysloviť hypotézu, že viac priestoru dostanú etablované strany, to znamená, že nové strany by boli zo súťaže nespravodlivo vylúčené, keďže by nemali dostatok prostriedkov na to, aby sa nejakým spôsobom prezentovali a dostali do povedomia prípadných nových voličov.
Takže, ešte raz, návrh považujem za nešťastný. Myslím si, že prispeje k vyššej miere netransparentného financovania politických strán. A v tom sa určite my dvaja zhodneme, že to nie je želateľné ani pre teba, ani pre mňa. Ďakujem.

Pán poslanec Osuský, jasné, bolo by super, aby sa strany rady priznávali k svojim sponzorom a aby sponzori sa radi priznávali k stranám. Ja si takisto myslím, že bolo by super, aby sa médiá priznávali rady k svojim obľúbeným politickým stranám, lebo niekedy sa iba tvária, že sú nezávislé a v skutočnosti hrajú v prospech niektorých politických strán.
Tóno Martvoň, narušená sloboda slova. Nebude tým narušená sloboda slova, lebo máme výraznú mediálnu výhodu my, existujúce parlamentné politické strany, lebo môžeme hovoriť v bezplatnom mediálnom priestore.
Slová najznámejšieho trnavského kšeftára Přidala asi komentovať ani nemusím.
Pán poslanec Novotný, OĽaNO nie je politickou stranou, ste povedali. Skúste si prečítať aspoň teda zákon o voľbách do Národnej rady, o tom, že do Národnej rady, bohužiaľ, môžu kandidovať iba politické strany a politické hnutia.
Takisto tam tú blbosť ste vyprodukovali, že keď sa skupina nás rozhodne založiť si politickú stranu, potom my vlastne môžeme viesť kampaň. Ale my tú politickú stranu máme založenú, bohužiaľ, sme ju museli založiť. Čiže vôbec nás to v ničom nezvýhodňuje. Skúste si prečítať aspoň návrh zákona, keď už ho kritizujete.
A keď ste hovorili, že ostatné politické strany robia politickú činnosť, tak ste asi mysleli na SDKÚ, možno ste mysleli na nejakú činnosť politickú typu tunelovania Braniska, platinové sitká. To je celkom zaujímavá politická činnosť, uznávam.
Keď hovoríte, že ostatné politické strany alebo SDKÚ robí volebné stretnutia s ľuďmi, tak ja si z tohto miesta trúfnem povedať, že jediný Števo Kuffa urobil za trištvrte roka viacej stretnutí ako celá SDKÚ za svoju existenciu.
Juro Droba, trošku si si rozporoval, keď si povedal, že nové strany by boli vlastne znevýhodnené voči tým stranám. Nie, práve týmto by sme zvýhodňovali nové strany, lebo staré by museli počas volebnej kampane držať hubu a krok a neviesť volebnú kampaň. Čiže zvýhodňovali by sme tým práveže nové subjekty.

Vážená pani predsedajúca, vážení kolegovia, ja som trošku v špecifickej situácii. Ja naozaj nechcem dopadnúť, ako to bývalo onehdy dobrým zvykom. Čiže budem si vedomý tejto skutočnosti. Čiže budem našľapovať zľahka, aby som, vydržte, neprovokoval, i keď si dovolím na začiatok povedať jedno upozornenie. Ak ste si všimli, ja som sa fakt zdržal, nekomentoval.
A minimálne teda ale nedá mi, aby som jednu vec skutočne nepovedal. Ináč to poviem, mne to raz dávno jeden človek povedal, keď sa dvaja dohodnú, tak vám zničia život, z pohľadu policajného, hej. Čiže pokiaľ niekde tuná zaznievajú tvrdenia o niečom, o niekom, tak aby sme boli trošku korektní, tak vyzývam, a nemyslím to konkrétne, všeobecne to hovorím, aby sme ich verifikovali minimálne aspoň jedným človekom, aby sme aspoň toho sa nejakým spôsobom držali. Totiž neviem, či si všetci tú hĺbku toho uvedomujete, že ak nejaké tvrdenie o niekom poviem, tak aspoň minimálne jedným človekom to verifikujem, keď už by sa dvaja ľudia rozhodli, že idú zničiť niekomu život, tak aby sme my to ešte nespravili tak, že jeden človek sa pokúsi niekomu pokaziť, prípadne zničiť život. To by som povedal džentlmensky, tak v rámci korektnosti keby sme si mohli takýto úzus spraviť, bol by som rád.
Teraz vecne, meritórne k celej tejto záležitosti.
Ja naozaj vyhodnocujem problematicky to, že ideme z extrému do extrému. Naozaj je pravdou, už som to tu neraz povedal, že v tejto krajine sme schopní pokaziť všetko. Černomyrdin povedal, že chceli dobre, ale dopadlo to tak, ako to dopadlo. To ešte nevedel, možno tušil, že je tu Slovensko, čoho sme my tu schopní. Čiže naozaj ten systém urobil to, čo urobil. Tá partokracia bola silná, ale to ešte neznamená, že nenecháme kameň na kameni na systéme, ktorý ako-tak funguje.
Ja tu nechcem opakovať tie mantry, klišé, aby sme neprešli do druhého extrému, už to tu kolegovia niektorí povedali, ja sa v zásade s niektorými vecami stotožňujem, vyhodnocujem to z pohľadu parlamentnej demokracie ako extrém. Toto je naozaj dôležité ako makro povedané.
A teraz k tým samotným návrhom.
Sú všelijaké návrhy a potom sú také, by som povedal, problematické návrhy. A to som mimoriadny diplomat. A tento návrh vyhodnocujem ako mimoriadne problematický. Nechcem mu už dávať iné prívlastky. A v zásade ani nechcem to analyzovať, lebo v bežnom pohľade musí byť jasné, že to nie celkom zodpovedá tomu, že čo vlastne by sme chceli, aby sa spoločnosť nejakým spôsobom vyvíjala, respektíve ako sa dopracovala k tomu, kde je teraz.
Včera som bol na filme Lincoln, ináč, dosť nudnom filme, poviem pravdu. Ale zastihoval to, ako sa dá dopracovať k zrušeniu XIII. Dodatku, ktorý zrušil otroctvo v Amerike, aké boli ťažké cesty sa k tomu dopracovať. Bolo to sto rokov dozadu. Mierna inšpirácia by tu mohla prísť. Ja nehovorím, že ho tu máme povinne pozerať. Ale mali by sme z toho niektoré veci analyzovať. Ambícia nenechať kameň na kameni nemusí byť tá správna a vždy tá najlepšia. Na to chcem upozorniť, i keď niekedy to nadšenie tam týmto smerom je.
Poznámka, kolegovia. Ak poviete, že urobíte niečo, čo urobia ešte aj ostatní, a pritom dobre viete, že to neurobia, mi príde, počkajte, skúsiť povedať príklad. Poviem, vzdám sa mojej poslaneckej výplaty vtedy, keď sa vy všetci vzdáte svojej poslaneckej výplaty. To znamená, ja viem, že to je nevykonateľné, ale umožňuje mi to povedať, vidíte, akí ste, ja by som sa vzdal mojej tej výplaty, ale vy sa jej nevzdáte. To znamená dať nevykonateľnú podmienku. A potom hovoriť, teda apelovať na to, že niečo nie je vaším prípadne charakterom, správne, mi príde zvláštne. A znova som mimoriadne diplomatický, hej. Čiže povedať, že niekto urobí nejaký úkon, ako tu bolo prezentované, ak ho urobia všetci, v opačnom prípade tak potom to deklarovať, mi naozaj príde, pokračujem v línii maximálnej diplomacie, absolútne nekorektné. To som mal proste pocit a chuť povedať.
Ale ešte chcem povedať, už budem v zásade aj končiť, čo ešte treba povedať, že vzhľadom na kreáciu nových subjektov a hľadanie si tváre existujúcich subjektov my budeme fackovaní, budeme konfrontovaní s viacerými viac či menej obskúrnymi nápadmi, ako to zmeniť a ako sa tomu nejakým spôsobom brániť, ako tomu urobiť akože nejakú stopku, hej, aby to proste sa tu v nejakých intervaloch neopakovalo, lebo, myslím, SaS s tým začala, i keď potom, Juraj, musím to tak povedať, v tomto prípade ste sa zbabelo stiahli, keď vám SMER skočil na udicu, že teda sa znížia tie príspevky . To bolo také z pohľadu taktiky tak zbabelé, že nič zbabelejšie v zásade nemôže byť, ako vyzvať niekoho na to a potom sa stiahnuť.
Ale čo tým chcem povedať. Takýchto nápadov my tu budeme mať čoraz viac. A je teda aj určitým spôsobom obava, podľa mňa reálna, že pred voľbami sa to bude stupňovať, hej, lebo to bude politicky zaujímavé, môžete všeličo povedať, ako vám na tom záleží a tak ďalej. Kebyže tu hocikto, najlepšie čo najviac ľudí urobí to, možnože aby sme to zastavili, že nebudeme hrať túto hru, tak keby vznikol možno skrz, naprieč politickým spektrom nejaký návrh, že, áno, politické strany sú vzhľadom na okolnosti, ak chcú dostať všetko, to sa dotýka všetkých, pripravené proste si znížiť svoje príspevky na činnosť a za kampaň 10 – 15 %.
Vážení, vybavíme tým strašne veľa. Vytrhneme agendu z rúk. Nebudeme sa tu zbytočne terorizovať navzájom, v nejakých intervaloch refrešovať. Naozaj by som to dal na zváženie prípadne, aby sme si fakt skrz tým spektrom toto nejakým spôsobom vyjasnili, a máme to vybavené, máme z tohto pohľadu kľud, ešte keď on si mohol dovoliť navrhnúť ešte z toho dajme tomu, čo by sa ušetrilo, čo ja vnútorne cítim ako veľký problém, hej, že z ušetrených peňazí by sa mohla podporiť schopnosť ľudí kriticky rozmýšľať. To znamená, to môžete podporiť rôznymi študijnými programami, môžete posielať novinárov na študijné cesty po svete, aby videli, ako sa to robí. To, samozrejme, by bolo absolútne mimo moci ľudí, aby sa, nedajbože, raz nepovedalo, že to niekto chce ovplyvniť. A tuto, by som povedal, so všetkými desiatimi, tridsiatimi by som proste za to bol, že by som mal aj pocit, že som niečo urobil dobre a zastavil by som takéto, by som povedal, diskusie, ktoré sú naozaj ťažké.
Teraz príde kanonáda prehlásení po mojom vystúpení, ktoré budú deklarovať všetko možné, ale, viete, berie to energiu. Neviem, či to poznáte, že stretnete sa s niekým a ste na tom tak, ako keby vás prešiel buldozér, hej, že proste úplne stratíte energiu, a, zas, naopak, stretnete sa s niekým a proste ste v pohode. A by som chcel proste, takýmito témami, ktoré vás ničia, hej, ničia vám energiu aj vôbec chuť niečo robiť, aby sme sa zbytočne v tomto parlamente nezaťažovali. Ďakujem pekne.

Ďakujem pekne za slovo. Alojz, iste dobre vieš, že ťa mám veľmi rada a že som ťažko znášala tvoj odchod z nášho hnutia, ale teraz, keď si hovoril, tak ma napadla jedna vec, ktorú si ty urobil nedávno takisto cez médiá. A strašne mi to pripomenulo to, čím si sa teraz ty oháňal, ten alibizmus, a síce to, že 10. decembra si urobil tlačovú konferenciu, kde si uviedol, že sa vzdáš svojho poslaneckého mandátu, ak sa do utorka 11. decembra do 14.00 hodiny aspoň deväťdesiat z poslancov podpíše pod text toho vyhlásenia, ktoré si ani nedal do poslaneckých lavíc. Čiže takisto sa mi zdal tento tvoj pokus ako nevykonateľný, ako taký len šplech do médií. A nezdá sa mi z tvojej strany správne takýmto spôsobom kritizovať tento návrh zákona. Ďakujem.

Ďakujem pekne. Pán poslanec Hlina, ja dovolím si v jednej časti vášho vystúpenia súhlasiť s vami s tým, čo ste povedali, týka sa to konkrétne tých médií. Všetci si uvedomujeme, že médiá na Slovensku sú štvrtou mocou v štáte. A pokiaľ niekto vlastní médium či už regionálne alebo celoslovenské, je zjavné, že nepotrebuje robiť ani volebnú kampaň ako takú. V tejto rovine s vami plne súhlasím. Fakt bol by tu potom priestor už jedine potom, kebyže je zrušená tá volebná kampaň, robiť to cez tie občianske združenia, nadácie alebo agentúry. Ja si dovolím upozorniť na jednu takú vec, že každá politická strana, aj tá začínajúca, aj tá, ktorá už je etablovaná, vždy začína alebo začínala od nuly. A musela si ten mediálny alebo iný priestor proste svojou prácou, aktivitami vydobyť. A myslím si, že to je práve podstatou demokracie, že aj človek, ktorý nemá financie, ktorý chce začať politiku robiť, ak založí si politickú stranu, aby mal rovnakú šancu, a teda aby to bolo aj rovnaké ako u toho, čo tak začínal v minulosti pred dvadsiatimi rokmi a dostal sa do roviny etablovanej strany.
Na druhej strane no nesúhlasím, pán poslanec Hlina, s tým, čo bolo ďalej povedané. A tiež ma napadol ten prípad, čo povedala pani poslankyňa Horváthová ohľadom vášho poslaneckého mandátu. No tak každý má právo vystúpiť s nejakým návrhom, a teda s návrhom, s akým chce. Vy taktiež vystupujete s rôznymi návrhmi, s rôznymi vystúpeniami, no a tiež vám nikto nevyčíta, že nás tým zaťažujete. Jednoducho je to parlamentná demokracia. Ja to plne rešpektujem aj u vás, aj u pána poslanca Matoviča, aj u ostatných kolegov. Čiže na to sme tu. A keď má niekto dobrý návrh alebo si myslí, že je dobrý jeho návrh, treba to vypočuť si, akceptovať alebo neakceptovať, ale na to sme tu, aby sme tak robili. To je toľko z mojej strany.

Pán kolega Hlina, ja budem reagovať tak obšírnejšie a moja reakcia bude snahou o výzvu. Viem, že je to veľmi ťažké. A to pokušenie je vždy veľmi veľké a láka nás to správať sa populisticky. A robia to všetky politické strany, ale skúsme naozaj hľadať niekde hranicu, kde to sebatrýznenie, sebabičovanie a podobne skončí. Ja viem, že je veľmi nepopulárne povedať verejnosti, že, áno, myslím si, že politická strana by mala dostávať peniaze od štátu alebo že, áno, plat poslanca by mal byť minimálne na úrovni platu nejakého stredného manažéra z nadnárodnej korporácie v Bratislave alebo na Slovensku. Ale jednoducho, pokým toto nebudeme robiť, tak naozaj skončíme tak, že plat poslanca sa bude blížiť k nule, príjem politických strán bude, samozrejme, nulový a všetci budeme škeriť sa do médií a tváriť sa, že my sme tí pápeži, ktorí sa snažia pracovať iba pre blaho ľudu. Tadiaľto cesta nevedie. Ešte raz, je to veľmi zložité, veľmi náročné, aby sme si toto uvedomili, ale sme dosť inteligentní ľudia, takže skúsme rozmýšľať týmto smerom, lebo naozaj bude táto Národná rada už na výsmech úplne celej verejnosti. Ďakujem.

Ďakujem veľmi pekne. Ja by som možno zľahka nadviazal na môjho kolegu poslanca Drobu. Súhlasím s ním. Ja si dokonca myslím, že tento návrh je veľmi slabý, pretože tento návrh znižuje príspevky politickým stranám na nulu. A ja si myslím, že treba ísť ďalej. Treba primäť politické strany, možno to bude ďalší z návrhov Igora Matoviča, aby platili za to, že môžu robiť politiku, a primäť poslancov, aby nieže nedostávali žiadnu mzdu, ale aby mali platiť za to, že môžu sedieť v parlamente. A na týchto základoch by mal byť postavený ďalší poslanecký návrh Igora Matoviča, pretože stále sa dá ísť ďalej.

Lojzo, keďže hovoríš, že návrh je mimoriadne problematický, podobne, okej, všetko pochopím. A trošku to vysvetlenie, prečo je vlastne problematický, som nejako nepostrehol.
Ale tiež ma zaujalo to, vlastne na čom si postavil celú argumentáciu, že nedá sa politika robiť na tom, že si dám nejakú nesplniteľnú podmienku, o ktorej vopred viem, že nebude splnená, a potom poviem, teda že niečo urobím alebo neurobím, že teda toto nie je čestný spôsob robenia politiky. Ale, Lojzo, obávam sa, že neexistuje v parlamente známejší poslanec, ktorý týždeň čo týždeň dáva vopred rôznym ministrom nesplniteľné podmienky dopredu s tým, že potom sa im vyhráža, že keď to neurobia, nerozdajú múku, neviem čo nezrušia zo zákona, tak potom spravím taký, onaký protest. A vlastne využívaš to, je to kľúčový nástroj tvojho robenia politiky. A teraz to tu kritizuješ od plota. Trošku mi to zvláštne pripadá. A obávam sa, že keď to poviem slušne, tak si takto vlastne dosť exemplárne nakakal do pusy.
Ale najkľúčovejšia táto tvoja výzva, čím sa stala najznámejšia vlastne v poslednej dobe, dávania si tých nesplniteľných podmienok je práve to, čo aj tuším Eva Horváthová hovorila. Kto iný tu dal absolútne nesplniteľnú podmienku, keď sa podpíše do zajtra do 13.00 hodiny deväťdesiat poslancov, vzdáš sa poslaneckého mandátu? Ty si si postavil na takomto spôsobe kladenia si nesplniteľných podmienok a následne vyvodzovania záverov z toho, či už akcií alebo nejakých stanovísk, alebo rozhodnutí svoje robenie politiky. Takže nevedel som teraz, ktorý Lojzo Hlina to tu vlastne rozpráva, či je to ten, ktorý toto používa ako kľúčový moment robenia politiky alebo nástroj robenia politiky, alebo nejaký druhý.

Ďakujem veľmi pekne. No kde začať, aby som to stihol?
Systém politickej práce je umenie aj možného. To znamená, že pracujete v nejakom priestore, využívate v zásade to, čo je možné aj legálne, hej. To znamená, každý protest, každý nátlak v rámci legálnych možností je legálny a plní svoju úlohu. Čiže ja by som nerád pracoval v tom, že by sme si definovali, čo je systém politickej práce. To sa bežne používa, tak, že poviete niekomu, že nech niečo urobí. A poviete mu pritom férovo dopredu, že keď to neurobí, tak tých možností, ktoré máte, už nie je veľa, že využijete trebárs takú možnosť, že upozorníte plasticky na to, že niečo sa neudialo. Áno, presne to urobím. Teraz neprešli dva zákony. A presne, ja som to avizoval, urobím niektoré akcie, ktoré budú na to upozorňovať, prečo dva v zásade veľmi neškodné, nikomu neubližujúce zákony neprešli. Nič v zlom, ale túto abecedu politiky, ja som mal pocit, by sme už mohli mať za sebou. Ale to nevadí.
K druhej veci, kladeniu nevykonateľných podmienok. Mám pocit, že som jediný a asi aj nadlho jediný poslanec ktorý povedal, že v prípade že sa zozbiera deväťdesiat podpisov, tak som pripravený, som to deklaroval, vzdať sa svojho mandátu. No, vážení kolegovia, neviem, čo viac ste odo mňa chceli. Eva, nič v zlom, akože mne to vyčítaš? Ja mám robiť sekretárku? To ja som mal čo urobiť, že ja som to mal napísať. A mal som tu vás obehávať a robiť sekretárku? To vám chýbalo v tom? Nehnevajte sa, nič v zlom, ja som urobil gesto hodné politika pre daný moment, aby som sa vyhol rečiam, že mi to bude niekto vyčítať. A chcete zo mňa ešte robiť sekretárku. Ja vám to poviem ináč. Keby niekto iný toto deklaroval, v tých istých intenciách ako ja, tak ja to vytlačím z tlačiarne. Je tu x ľudí, kvôli ktorým by som si ja dal tú robotu, že to vytlačím z tej tlačiarne, že ten-ktorý to deklaroval, ak obehnem poslancov. Ale nechcite to od toho, kto to deklaroval.