14. schôdza
Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, už len sa pokúsim doplniť to moje včerajšie vystúpenie, bez politických proklamácií zazneli včera.
Myslím, že pán Galko to spomínal, že či má, alebo nemá význam. Pýtal sa, že či to má význam, alebo nemá význam, asi nemá, dávať ten pozmeňovací. Čiže, pán minister, ale poviem to tak, že to je tak jednoduché, že to ešte by ste aj teraz, a kým dokončím, by ste to, by to vaši stihli, hej. Lebo keď máte teraz § 32, ktorý hovorí, odsek 8, sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie, že treba doplniť čestné vyhlásenie úspešnýho. Tam stačí zmeniť len "predkladajú uchádzači" a vypúšťa sa "úspešný". Čiže to je. Hovorím, to kým skončím, nebudem dlho, tak to môžte mať pripravený ten pozmeňovací. Len otázka stojí, že či si myslíte, že to je správne, alebo nie je správne, hej, že či je to dôležité, alebo nie je dôležité. To už je možno pre niekoho politická otázka, ale podľa mňa je to významová vec, hej.
Včera som sa tu snažil povedať, že prečo je dôležité, aby, aby niektoré veci platili tak, ako bolo dobrým zvykom, ako sa hovorí, viete, že, ja to pokúsim sa možno na nejakom príklade povedať, hej. Teraz táto novela v tejto časti hovorí, že iba úspešný uchádzač doplňuje to, čo čestne prehlásil. Ostatní nemusia.
Skúsim to takto povedať, že tí obyčajní ľudia, bežní občania, malí živnostníci, idú si pre 1 000 euro spotrebák do sporiteľne, chudáci, musia to doložiť. A teraz si predstavte, že by to bol precedens, že toto by prešlo, tak oni by možno si, tí ľudia, povedali, že tak aj my chceme, hej, že proste by sa povedalo alebo že idete na sociálku žiadať, nech vám odpustia úroky z omeškania. Tiež to od vás chcú, všetky tieto, ale vy, vy by ste teda po schválení tohto, to bol precedens a ľudia by povedali: Viete čo, ja vám čestne prehlásim, že všetko mám v poriadku, a keď dostanem úver, alebo keď mi odpustíte, tak vtedy vám to doložím. Viete, to by tí ľudia si mohli takto povedať. Však keď to platí pre veľkých, nebotyčné firmy, ktoré idú súťažiť o zákazku, že kto postaví diaľnicu, prečo by to pre nás, bežných občanov, nemalo platiť detto, hej.
Tak jak sa môže stať, že ja neviem, v ktorej krajine to pálili účty za elektriku, ale tak jak sa môže stať aj v tejto krajine, že keď ľuďom dôjde to, čo by im už mohlo dôjsť, že zaplatili za minulý rok Kmotríkovi 7 mil. eur a Hatinovi 5 mil. eur na účtoch za elektriku, ako keby nemali dosť, hej, tak možno im už raz dôjde, že aj v tejto krajine sa už prestaneme byť tým porobníckym zoskupením v strednej Európe, ale že možno si povieme, že, že dosť, že už čo je veľa, je veľa, tak možno tí ľudia si povedia, že prestanú rešpektovať aj to, že niekto, od nás chcete, že všetko máme doložiť, máme si nohy zodrať po všetkých úradoch, ale tuná je novela, ktorá, to iba ten, kto vyhral, no tak ten toľko tej oštary si musí dať, lebo už keď vyhral, aby to, aby si to obehal. Tí, čo nevyhrali, ale chceli, tak tí už nemusia urobiť nič, pre nich to zhaslo.
Viete, že to je systémová vec, ktorá v zásade môže spustiť takýto proces tej, pocitu nespravodlivosti, pán kolega, pocitu nespravodlivosti a narábajte s ním opatrne. Keď ľudia v sebe budú živiť pocit nespravodlivosti, že je to nespravodlivé, tak je určitá magická hranica, je to určitá magická hranica aj pri takých porobníckych krajinách, ako sme my, kde si povedia, že čo je moc, je veľa. Niekto by povedal, jak to z tohto môžem nejako, hej... (Zasmiatie sa rečníka.) No je to nespravodlivé, lebo od chudáka, ktorý si ide požičať 1 000 euro do sporiteľne... (Reakcia z pléna.) Pán kolega, čiže čo môže nastať.
Ale ja ešte absurdnejší prípad spomeniem. Máte tento prípad, že ľudia povedia, ja vám tie potvrdenia nedám, keď mi dáte úver, vtedy vám to doložím. To takto neplatí. Ale takto si to tí ľudia môžu povedať. Ale vy nemôžte súkromnej firme, súkromnej banke, sporiteľni povedať, to si nemôžte, si to upravujú samostatne. Ale možno tej sociálke, hej, že Muňkovi by sa to dalo povedať: Viete čo, pán Muňko, ja vám nič nedoložím, keď mi to odpustíte, tak potom čestné prehlásenie nahradím tým vyhlásením alebo všetkými potvrdeniami, čo odo mňa chcete.
Ale ja vám spomeniem ešte jeden absurdnejší prípad, ale neviem, či sa mi celkom podarí, nemám to tak teda úplne prerozmýšľané, len, len tak nahlas rozmýšľam. Niečo zmizne, hej. (Zasmiatie sa rečníka.) Tu zmizne, ja neviem, tento mikrofón a budeme tu viacerí podozriví, ale všetci čestne prehlásime, že sme ho nezobrali, ten mikrofón. A týmto pre nás hasne a nič viac nechceme. A teraz čo majú robiť policajti? Majú niekoho z nás vytypovať a povedať tuná na kolegu, že vy ste ho zobrali, a ten už bude musieť, teda nie v zmysle teda tej zásady, že jemu to majú dokázať, ale on sa už bude musieť brániť, nie iba čestným prehlásením, že ja som to nezobral, ale už musí napísať, kde bol vtedy, keď mikrofón zmizol. (Reakcia ministra.) To je, viete, to je... Ja viem, že to je absurdné, tak jak je absurdné to, že ako sa proste vychádza v ústrety nie-ko-mu. Viete, však ono možno nakoniec by tam stálo zato, že ani nemusí ani ten, kto vyhral, nemusí nič doložiť. Viete, že nakoniec to vytunujte, tak ako sa tu všetko vytunuje v prospech niekoho, že stačí. Veď od takých vážených ľudí stačí len čestné prehlásenie. Viete, že nakoniec zistíme, že aké je to ponižujúce od ľudí, ktorí už raz niečo čestne prehlásili, ešte od nich to chcieť verifikovať, hej. Čiže to možno v tomto štýle, jak tu pracujeme, k tomu sa možno dopracujeme, že aj také tu dôjde, hej, že je to v zásade neúctivé voči tým ľuďom to od nich chcieť, keď už raz čestne prehlásili.
Ako skončiť? Pán minister, to je, hovorím, nikto sa nezdvihol, ak som povedal, že by ten pozmeňovák pripravil, kľudne to tam mohlo byť, ale ja viem, že nikto z vás nemá ani pocit, ale oceňujem, že ste sa teda nad tým z toho, čo ste hovorili, asi krátko zamýšľali. Viete, že fakt by sa nič nestalo, keby ste tu doplnili "predkladajú uchádzači" podľa ustanovení a v zásade sa nič nemení. Splníte to, čo vravíte, že kvôli čomu to robíte, to znamená, že skracujete to, aby sa prípadne nečakalo na niekoho potvrdenie. To ja môžem plus-mínus s tým súhlasiť, ale následne je potrebné, a obzvlášť, keď vieme, kde žijeme, hej, to čestné prehlásenie verifikovať aj potvrdeniami u tých, ktorí si dali tú prácu a zúčastnili sa tej súťaž. Ja neviem, čo je na tom zlé?
Čiže toto zjednodušenie, ktoré nevystihuje ten zmysel v tom, že môže nastať to, čo som včera na to sa snažil upozorniť, a to, čo ste vy teda rozviedli. Ja som to len povedal akože taký zúfalý pokus, že aspoň prví traja, ale ono, ja neviem, koľkí sa bežne zúčastňujú, lebo tam sú určite súťaže, kde musia byť traja. V zásade sa nič nestane, keď všetci. Ale ja som už len ako zúfalý pokus to hovoril, hej, aby ste sa toho chytili, že to už je nie správne. Ja neviem, čo je správne, čo nie je správne. Podľa mňa je správne to, čo bolo doteraz, že proste tie potvrdenia niekto následne doručil, obzvlášť, keď chcete od obyčajného živnostníka, aby si to všetko obehal, ale niektoré firmy, proste máte im vyjsť v ústrety, aby ste ich zbytočne nezaťažovali. Keď už chudáci prehrali, ešte aby si dali tú robotu, že to, čo čestne potvrdili.
Čiže ako ukončiť, ako ukončiť? Myslím si, že keby sa niekto nad tým zamyslel, tak nepodporuje tento návrh zákona, to, čo by mal parlament plniť, to znamená funkciu toho, aby vytváral, nechcem povedať, že zdanie, ale aj, naozaj aj systém, ktorý je ako-tak spravodlivý, práve naopak. A to moje presvedčenie, že tu už slúžite, slúžia niektorí úplne niekomu inému ako, ako ľuďom, ako vytvárania systému akej-takej spravodlivosti, znova toto len posilní, hej. A môže teoreticky nastať, že prahy citlivosti sa budú v tejto krajine, ktoré sú fakt že relatívne vysoko na veci, ktoré sú nespravodlivé, a v iných krajinách by znamenali už silné, silné posuny a pohyby, tak môžme sa k tomu blížiť. Toto som len takú ako malú miernu výtku chcel povedať, ale mám pocit, že nie celkom efektívne.
Ďakujem.
Neautorizovaný
Vystúpenia
9:01
Mal som včera ešte rozhovor aj s niektorými predstaviteľmi Európskej komisie, ktorá, samozrejme, na nás...
Mal som včera ešte rozhovor aj s niektorými predstaviteľmi Európskej komisie, ktorá, samozrejme, na nás intenzívne tlačí, aby sme urobili všetko pre to, aby fondy vyčlenené pre Slovenskú republiku sme dostatočne vyčerpali a, samozrejme, sú nám ochotní v mnohých oblastiach podať aj pomocnú ruku. A toto je jeden z nástrojov, ktorými môžme niektoré cesty zlepšiť. Určite to nie je všeliek, ale vrátim sa opäť k tomu, ak sa nepokúsime urobiť všetko pre to, aby sme mali šancu peniaze, ktoré pochádzajú z externých zdrojov a ktoré tak chýbajú našim regiónom, ako aj regiónom, kde je naozaj vysoká nezamestnanosť, je nevyhnutné, aby sme spravili všetko pre to, aby sme tieto peniaze do regiónov dostali.
Spomínal som, že táto krátka novela má štyri základné pravidlá. To, čo je v podstate na tom najpodstatnejšie, je koncentrácia námietkového konania, kde vidíme naozaj niekoľkotýždňové až mesačné skrátenie lehoty, ktoré doteraz trvali predovšetkým pri špekulatívnych obstarávateľoch. Koncentrujeme teda možnosť podávania námietok do dvoch základných etáp, a to pred vyhodnotením ceny a po nej. Toto bolo naozaj, myslím, pozitívne vnímané nielen podnikateľským prostredím, ale aj mimovládnymi organizáciami, kde dôjde naozaj k jednoznačnému skráteniu a k jednotnému rozhodnutiu vo všetkých námietkach a zároveň nedôjde k prezradeniu ceny medzi jednotlivými konkurentami, čím bude zachovaná férovosť súťaže.
Druhou časťou je preukazovanie podmienok účasti čestným vyhlásením, kde sú dve základné pravidlá. Doteraz museli spoločnosti nielen tie základné svoje stavové údaje, ale aj mnohé certifikáty prácne dávať dokopy do celej ponuky. A vy, čo ste niekedy videli súťažné podmienky k väčšiemu tendru, že sú to stovky, stovky strán. Preto chceme, aby nielen náklady, ale aj prístup k súťažiam bol jednoduchší a toto splnenie podmienok sa bude vyžadovať u víťaza súťaže v rámci lehôt, ktoré sú stanovené zákonom.
To len k tej prvej pripomienke, ktorú včera hovoril pán poslanec Galko. Zákon pozná lehotu v tejto súvislosti a tá lehota platí pre všetky vysvetlenia rovnako, nie je možné ju znížiť. Čiže myslím, že to je v tomto prípade dostačujúce. Môžme ďalšie veci, samozrejme, tak ako sme sa bavili predtým, rozobrať aj v rámci, v rámci novely v druhom čítaní budúci mesiac.
Rozoberali sme aj tému, ktorú predložil pán poslanec Hlina. To bola otázka pre druhých a tretích. Neriešili by sme tým úplne presný prípad, čo v prípade, že takéto špekulatívne firmy skončia na ďalších miestach, čo je pomerne väčší predpoklad, pretože ak chcú byť iba štatistami v súťaži, nebudú sa snažiť dávať cenu, ktorá by bola blízka víťazovi alebo sa jej aspoň blížila. Myslím, že takisto budeme mať priestor s týmto nápadom popracovať a skúsiť sa nad tým zamyslieť, či vieme dať dokopy ustanovenie, ktoré bude predovšetkým myslieť na tých, ktorí neplánujú pristupovať k súťaži poctivo, tak ako to predkladal pán poslanec Hlina.
Ďalším hlavným bodom je uzatváranie zmluvy s druhým a tretím, to som viackrát spomínal. Myslím, že každý bol už konfrontovaný so situáciou, kedy víťaz súťaže, či už pri elektronickej aukcii, alebo pri štandardných súťažiach, si pomýlil verejnú súťaž so spoločenskou hrou a po skončení zistil, že vlastne dal cenu, ktorú nie je schopný realizovať, a odmietol podpísať zmluvu alebo od nej priamo odstúpil. Čo za normálnych okolností spôsobovalo nevyhnutnosť nového verejného obstarávania, kde dochádzalo k obrovskému množstvu prepadnutia fondov, ktoré boli v rámci týchto súťaží zapojené.
Treba si pripomenúť len, že fondy Európskej únie tvorili v uplynulých dvoch rokoch 70 % všetkých investícií, ktoré štát realizoval. Čiže je to drvivá väčšina a je pomerne veľký predpoklad, že v rámci krízového vývoja ekonomickej situácie tento pomer bude ešte narastať, pretože to budú v podstate jediné prostriedky, ktoré budeme môcť v rámci tzv. kapitálových výdavkov alebo investičných prostriedkov používať. Preto je nevyhnutné, aby sme s nimi nešafárili. A nie je to už len dnes akási floskula, že máme problémy s čerpaním eurofondov, ale je to už reálne ohrozenie ekonomického fungovania.
Možnosť teda uzavrieť zmluvu s druhým a tretím uchádzačom je namieste vtedy, kedy zlyhajú ich predchodcovia. A má to šancu takisto zachrániť mnoho súťaží, ktoré boli inak vedené férovo a transparentne.
Zavedenie ex ante kontroly má predovšetkým výchovný charakter. Myslím si, že to ustanovenie, ktoré plynúcou dobou bude používané menej a menej, v tých úvodných mesiacoch a rokoch budú predovšetkým obstarávatelia konfrontovaní s názormi Úradu pre verejné obstarávanie tak, aby svoje súťažné podmienky a podklady pripravovali v omnoho vyššej kvalite. Samozrejme, pre každého z nich takáto ex ante kontrola znamená určitú stratu času, na druhej strane ušetrenie času v prípade komplikovaných námietkových konaní.
V rámci zákona a v rámci jeho čítania vo výbore, v gestorskom výbore po vypočutí ešte niekoľkých pripomienok sme sa rozhodli vyjsť v ústrety niektorým názorom našich kolegov z opozície, kde mali pripomienky v dvoch častiach, a to súviselo jednak s ex ante kontrolou, kde - je to základný princíp ex ante kontroly - po vykonaní kontroly sa nemohli uplatňovať námietky voči takémuto výsledku. Bolo tu niekoľkokrát spomenuté, nepamätám si, pani kolegyňou Mezenskou, pani poslankyňou Žitňanskou, že si nie je istá, či tento postup je v rámci námietkových konaní tým ideálnym riešením. Ja si myslím, že je. Ale zavádzame úplne nový inštitút, ktorý si musí osvojiť aj Úrad pre verejné obstarávanie, aj obstarávatelia. Čiže sme zaviedli aj tú možnosť, aby v prípade skutočností, ktoré vzniknú v rámci ex ante kontroly, bolo možné tieto námietky podávať, i keď ich nepredpokladám, keďže práve Úrad pre verejné obstarávanie ich skontroluje. Ale tú možnosť sme tam dali. Nemyslím si, že tu bude využívaná prax, ale, ako sa hovorí, v rámci určitého kroku ku kompromisu sme tomuto návrhu vyhoveli.
A takisto platí aj téma, tam, kde sme hovorili o tom, že návrhové konanie, alebo teda návrh na nápravu, ktorú môže podať uchádzač, sa v niektorých prípadoch používa zbytočne, keďže vždy po ňom nasleduje námietka. A tak sme návrh na nápravu v prípade troch konaní, kde ide o vylúčenie alebo zúženie počtu uchádzačov, vylúčili a rovno sme prešli k námietke. Ale pre prípad, že by sa taký našiel, čo teda doteraz tak nebolo, ale takisto od pani poslankyne Žitňanskej táto možnosť padla, je iba teoretická podľa môjho názoru. Ale umožňujeme, aby v rámci námietkového konania mohol samotný obstarávateľ prehodnotiť, že teda mohol som sa mýliť pri tom vylúčení a môžem svoju chybu napraviť. Takže táto možnosť sa mu dáva. I keď takisto nepredpokladám, že by bola využívaná, keďže doteraz sa tak nedialo.
Všetky tieto prípady majú teda šancu priniesť pomerne veľkú úsporu času pri obstarávaniach a tým pádom zlepšiť nielen naše čerpanie, ale aj v prípadoch bežných súťaží zvýšiť transparentnosť, zjednodušiť prístup podnikateľov a zvýšiť tým pádom počet súťažiacich. Urobili sme teda určitý ústretový krok, aby tie veci, ktoré boli spomínané v rámci prvého čítania, boli aj kompromisným návrhom.
Ďalšie témy, ktoré sú komplikovanejšie a vyžadujú ďalšie riešenia, ktoré súvisia ale aj s veľkou novelou zákona, budeme riešiť v rámci druhého čítania.
A ja by som ešte pekne poprosil pánov poslancov, ktorí majú návrhy, to, čo spomínal pán poslanec Galko, že sa dostaneme k tomu návrhu v písomnej podobe, aby sme ho mohli zhodnotiť. A to isté platí o ďalších návrhoch. Budeme pripravovať vlastne pozmeňovací návrh v druhom čítaní, ktorý musí reflektovať aj vypustenie častí, ktoré dneska v návrhu sú a prešli do tejto malej novely. Ale radi by sme niektoré veci, ktoré majú svoje ratio, aj akceptovali v druhom čítaní.
Ak môžme poprosiť o to, aby sme sa mohli pripraviť do druhého čítania k nasledujúcemu, tak by som privítal, keby sme mohli dostať tieto návrhy písomne, aby sme sa mohli k nim aj seriózne postaviť.
Veľmi pekne ďakujem.
Dobré ráno, vám všetkým prajem. Vážená pani predsedajúca, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, stretávame sa teda v druhom čítaní zákona, ktorý som v priebehu posledných hodín niekoľkokrát odôvodňoval. Myslím si, že sa k tomu spätne ešte na chvíľu vrátim aj v spojení s diskusiami, ktoré sme mali medzi prvým a druhým čítaním.
Mal som včera ešte rozhovor aj s niektorými predstaviteľmi Európskej komisie, ktorá, samozrejme, na nás intenzívne tlačí, aby sme urobili všetko pre to, aby fondy vyčlenené pre Slovenskú republiku sme dostatočne vyčerpali a, samozrejme, sú nám ochotní v mnohých oblastiach podať aj pomocnú ruku. A toto je jeden z nástrojov, ktorými môžme niektoré cesty zlepšiť. Určite to nie je všeliek, ale vrátim sa opäť k tomu, ak sa nepokúsime urobiť všetko pre to, aby sme mali šancu peniaze, ktoré pochádzajú z externých zdrojov a ktoré tak chýbajú našim regiónom, ako aj regiónom, kde je naozaj vysoká nezamestnanosť, je nevyhnutné, aby sme spravili všetko pre to, aby sme tieto peniaze do regiónov dostali.
Spomínal som, že táto krátka novela má štyri základné pravidlá. To, čo je v podstate na tom najpodstatnejšie, je koncentrácia námietkového konania, kde vidíme naozaj niekoľkotýždňové až mesačné skrátenie lehoty, ktoré doteraz trvali predovšetkým pri špekulatívnych obstarávateľoch. Koncentrujeme teda možnosť podávania námietok do dvoch základných etáp, a to pred vyhodnotením ceny a po nej. Toto bolo naozaj, myslím, pozitívne vnímané nielen podnikateľským prostredím, ale aj mimovládnymi organizáciami, kde dôjde naozaj k jednoznačnému skráteniu a k jednotnému rozhodnutiu vo všetkých námietkach a zároveň nedôjde k prezradeniu ceny medzi jednotlivými konkurentami, čím bude zachovaná férovosť súťaže.
Druhou časťou je preukazovanie podmienok účasti čestným vyhlásením, kde sú dve základné pravidlá. Doteraz museli spoločnosti nielen tie základné svoje stavové údaje, ale aj mnohé certifikáty prácne dávať dokopy do celej ponuky. A vy, čo ste niekedy videli súťažné podmienky k väčšiemu tendru, že sú to stovky, stovky strán. Preto chceme, aby nielen náklady, ale aj prístup k súťažiam bol jednoduchší a toto splnenie podmienok sa bude vyžadovať u víťaza súťaže v rámci lehôt, ktoré sú stanovené zákonom.
To len k tej prvej pripomienke, ktorú včera hovoril pán poslanec Galko. Zákon pozná lehotu v tejto súvislosti a tá lehota platí pre všetky vysvetlenia rovnako, nie je možné ju znížiť. Čiže myslím, že to je v tomto prípade dostačujúce. Môžme ďalšie veci, samozrejme, tak ako sme sa bavili predtým, rozobrať aj v rámci, v rámci novely v druhom čítaní budúci mesiac.
Rozoberali sme aj tému, ktorú predložil pán poslanec Hlina. To bola otázka pre druhých a tretích. Neriešili by sme tým úplne presný prípad, čo v prípade, že takéto špekulatívne firmy skončia na ďalších miestach, čo je pomerne väčší predpoklad, pretože ak chcú byť iba štatistami v súťaži, nebudú sa snažiť dávať cenu, ktorá by bola blízka víťazovi alebo sa jej aspoň blížila. Myslím, že takisto budeme mať priestor s týmto nápadom popracovať a skúsiť sa nad tým zamyslieť, či vieme dať dokopy ustanovenie, ktoré bude predovšetkým myslieť na tých, ktorí neplánujú pristupovať k súťaži poctivo, tak ako to predkladal pán poslanec Hlina.
Ďalším hlavným bodom je uzatváranie zmluvy s druhým a tretím, to som viackrát spomínal. Myslím, že každý bol už konfrontovaný so situáciou, kedy víťaz súťaže, či už pri elektronickej aukcii, alebo pri štandardných súťažiach, si pomýlil verejnú súťaž so spoločenskou hrou a po skončení zistil, že vlastne dal cenu, ktorú nie je schopný realizovať, a odmietol podpísať zmluvu alebo od nej priamo odstúpil. Čo za normálnych okolností spôsobovalo nevyhnutnosť nového verejného obstarávania, kde dochádzalo k obrovskému množstvu prepadnutia fondov, ktoré boli v rámci týchto súťaží zapojené.
Treba si pripomenúť len, že fondy Európskej únie tvorili v uplynulých dvoch rokoch 70 % všetkých investícií, ktoré štát realizoval. Čiže je to drvivá väčšina a je pomerne veľký predpoklad, že v rámci krízového vývoja ekonomickej situácie tento pomer bude ešte narastať, pretože to budú v podstate jediné prostriedky, ktoré budeme môcť v rámci tzv. kapitálových výdavkov alebo investičných prostriedkov používať. Preto je nevyhnutné, aby sme s nimi nešafárili. A nie je to už len dnes akási floskula, že máme problémy s čerpaním eurofondov, ale je to už reálne ohrozenie ekonomického fungovania.
Možnosť teda uzavrieť zmluvu s druhým a tretím uchádzačom je namieste vtedy, kedy zlyhajú ich predchodcovia. A má to šancu takisto zachrániť mnoho súťaží, ktoré boli inak vedené férovo a transparentne.
Zavedenie ex ante kontroly má predovšetkým výchovný charakter. Myslím si, že to ustanovenie, ktoré plynúcou dobou bude používané menej a menej, v tých úvodných mesiacoch a rokoch budú predovšetkým obstarávatelia konfrontovaní s názormi Úradu pre verejné obstarávanie tak, aby svoje súťažné podmienky a podklady pripravovali v omnoho vyššej kvalite. Samozrejme, pre každého z nich takáto ex ante kontrola znamená určitú stratu času, na druhej strane ušetrenie času v prípade komplikovaných námietkových konaní.
V rámci zákona a v rámci jeho čítania vo výbore, v gestorskom výbore po vypočutí ešte niekoľkých pripomienok sme sa rozhodli vyjsť v ústrety niektorým názorom našich kolegov z opozície, kde mali pripomienky v dvoch častiach, a to súviselo jednak s ex ante kontrolou, kde - je to základný princíp ex ante kontroly - po vykonaní kontroly sa nemohli uplatňovať námietky voči takémuto výsledku. Bolo tu niekoľkokrát spomenuté, nepamätám si, pani kolegyňou Mezenskou, pani poslankyňou Žitňanskou, že si nie je istá, či tento postup je v rámci námietkových konaní tým ideálnym riešením. Ja si myslím, že je. Ale zavádzame úplne nový inštitút, ktorý si musí osvojiť aj Úrad pre verejné obstarávanie, aj obstarávatelia. Čiže sme zaviedli aj tú možnosť, aby v prípade skutočností, ktoré vzniknú v rámci ex ante kontroly, bolo možné tieto námietky podávať, i keď ich nepredpokladám, keďže práve Úrad pre verejné obstarávanie ich skontroluje. Ale tú možnosť sme tam dali. Nemyslím si, že tu bude využívaná prax, ale, ako sa hovorí, v rámci určitého kroku ku kompromisu sme tomuto návrhu vyhoveli.
A takisto platí aj téma, tam, kde sme hovorili o tom, že návrhové konanie, alebo teda návrh na nápravu, ktorú môže podať uchádzač, sa v niektorých prípadoch používa zbytočne, keďže vždy po ňom nasleduje námietka. A tak sme návrh na nápravu v prípade troch konaní, kde ide o vylúčenie alebo zúženie počtu uchádzačov, vylúčili a rovno sme prešli k námietke. Ale pre prípad, že by sa taký našiel, čo teda doteraz tak nebolo, ale takisto od pani poslankyne Žitňanskej táto možnosť padla, je iba teoretická podľa môjho názoru. Ale umožňujeme, aby v rámci námietkového konania mohol samotný obstarávateľ prehodnotiť, že teda mohol som sa mýliť pri tom vylúčení a môžem svoju chybu napraviť. Takže táto možnosť sa mu dáva. I keď takisto nepredpokladám, že by bola využívaná, keďže doteraz sa tak nedialo.
Všetky tieto prípady majú teda šancu priniesť pomerne veľkú úsporu času pri obstarávaniach a tým pádom zlepšiť nielen naše čerpanie, ale aj v prípadoch bežných súťaží zvýšiť transparentnosť, zjednodušiť prístup podnikateľov a zvýšiť tým pádom počet súťažiacich. Urobili sme teda určitý ústretový krok, aby tie veci, ktoré boli spomínané v rámci prvého čítania, boli aj kompromisným návrhom.
Ďalšie témy, ktoré sú komplikovanejšie a vyžadujú ďalšie riešenia, ktoré súvisia ale aj s veľkou novelou zákona, budeme riešiť v rámci druhého čítania.
A ja by som ešte pekne poprosil pánov poslancov, ktorí majú návrhy, to, čo spomínal pán poslanec Galko, že sa dostaneme k tomu návrhu v písomnej podobe, aby sme ho mohli zhodnotiť. A to isté platí o ďalších návrhoch. Budeme pripravovať vlastne pozmeňovací návrh v druhom čítaní, ktorý musí reflektovať aj vypustenie častí, ktoré dneska v návrhu sú a prešli do tejto malej novely. Ale radi by sme niektoré veci, ktoré majú svoje ratio, aj akceptovali v druhom čítaní.
Ak môžme poprosiť o to, aby sme sa mohli pripraviť do druhého čítania k nasledujúcemu, tak by som privítal, keby sme mohli dostať tieto návrhy písomne, aby sme sa mohli k nim aj seriózne postaviť.
Veľmi pekne ďakujem.
Neautorizovaný
9:13
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k...
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 392), podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením z 12. februára 2013 č. 467 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 12. februára 2013 č. 169 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. februára 2013 č. 114. Z uznesenia Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1, 2 a 3 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. februára 2013 č. 115. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
Ďakujem pekne za slovo. Vážená pani podpredsedníčka, dámy a páni, pán minister, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 392), v druhom čítaní.
Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (tlač 392), podáva Národnej rade podľa § 79 ods. 1 zákona Národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada uznesením z 12. februára 2013 č. 467 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady a Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti. Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona.
Návrh zákona odporúčali Národnej rade Slovenskej republiky schváliť: Ústavnoprávny výbor Národnej rady uznesením z 12. februára 2013 č. 169 a Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti uznesením z 12. februára 2013 č. 114. Z uznesenia Výboru Národnej rady pre hospodárske záležitosti pod bodom III tejto správy vyplývajú pozmeňujúce a doplňujúce návrhy, ktoré Výbor Národnej rady pre hospodárske záležitosti ako gestorský výbor odporúča schváliť. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch nasledovne: o bodoch 1, 2 a 3 spoločne s odporúčaním schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k predmetnému návrhu zákona vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov gestorského výboru vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona odporúča Národnej rade vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady o výsledku prerokovania návrhu zákona v druhom čítaní bola schválená uznesením z 12. februára 2013 č. 115. Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa, aby som na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky predniesol spoločnú správu o výsledku prerokovania návrhu vo výboroch Národnej rady Slovenskej republiky.
Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
Neautorizovaný
9:17
Vláda, teda prostredníctvom pána ministra, prišla nečakane s návrhom skráteného legislatívneho konania s tým, že je treba urýchliť celý ten proces čerpania zdrojov, čo je síce pravda, ale to platí, pán minister, nie už iba od tohto roka, ale to platí prakticky od samého roku 2007, kedy sa vôbec začala implementácia európskych fondov, teda štrukturálnych fondov a kohéznych fondov, a celý ten proces mal naberať na určitých obrátkach tak, ako tieto zdroje začínali byť disponibilné.
Tie vaše argumenty, prečo práve to urýchlené, resp. skrátené legislatívne konanie stojí dosť na vode, pretože tým, že hovoríte, že sa vlastne v roku 2011 akože takmer nič nevyčerpalo, teda za bývalej vlády, za teda vlády premiérky pani Radičovej, nie je celkom pravda. Pretože ak zopakujem toto, čo už tu bolo povedané aj včera, tak v roku 2010, keď vláda premiérky Radičovej preberala moc na Slovensku, tak bolo čerpanie 8,39 %. Keď sme odovzdávali vládu, tak to čerpanie bolo 27,19 %. Čiže nedá sa hovoriť, že to, že vlastne čerpanie stagnovalo. V každom prípade dokonca boli, ja môžem hovoriť viac za rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý je takým, povedal by som, významným, významným rezortom v súvislosti s veľkými infraštrukturálnymi projektmi, ktoré, cez ktoré vlastne sa aj takéto zdroje, teda verejné zdroje a vôbec a teda aj európske zdroje, čerpajú. Jednoducho, že boli nastavené podmienky pre ďalšie čerpanie zdrojov a nestagnáciu, bohužiaľ, práve tento rezort zlyháva. A vyhovárať sa čiste len na podmienky verejného obstarávania, aj keď netvrdím, že verejné obstarávanie nehrá určitú dôležitú úlohu, ako rýchlo sa čerpajú zdroje a ako je ten administratívny proces zložitý. Poznám mnohé spoločnosti, ktoré len kvôli tomu, aký je práve zložitý administratívny proces implementácie, a teda aj verejné obstarávanie a vôbec implementácie štrukturálnych fondov, tak ani nemajú záujem čerpať takéto zdroje.
Takže k tým argumentom pre to skrátené legislatívne konanie môžem povedať iba toľko, že je ťažko sa vyhnúť potom podozreniam zo strany opozície, keď jednak to prišlo v podstate z večera do rána. A potom, hovorím, je ťažko sa vyhnúť tým podozreniam, že tento proces je transparentný, že je urýchľovaný, že teda nie je urýchľovaný účelovo len kvôli tlaku určitých záujmových skupín, ktoré potrebujú čerpať prostriedky, prostriedky možno veľkého objemu a rýchlo. Ale už o tom nebudem špekulovať, lebo vlastne sme mali na to debatu k skrátenému legislatívnemu konaniu aj včera v súvislosti s prvým čítaním. Takže ja nebudem dlhý ani v tom, v tom mojom príspevku v rámci toho druhého čítania.
Ešte možno k tomu na margo povedať, že aký zložitý je ten proces, keďže mám avíza od ľudí, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu a v podstate z toho aj žijú, čiže experti, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu od tej miestnej až po, cez regionálnu až po národnú úroveň a nie sú schopní absorbovať v podstate a všetko si dať do súvislosti, čo súvisí s tým návrhom novely v rámci skráteného legislatívneho konania. Takže je tobôž ťažšie pre nás, ktorí sa tomu nevenujeme a ktorí v podstate nevieme alebo nevidíme do hĺbky celého toho procesu, že čo všetko tam, v tomto procese, môže byť zakomponované.
Takže nemám záujem tu politikárčiť a hľadať za každú cenu nejaké zádrapky na to, aby sme spochybňovali. Na druhej strane ja vidím v celej tej novele, ktorá bola v riadnom legislatívnom konaní, veľa pozitívneho, tak ako ste aj hovorili aj tu, čo je zakomponované v tomto návrhu v rámci skráteného legislatívneho konania, že nezáujem nejako koncentrovať to námietkové konanie, teda pri vyhodnotení ceny a po nej. Určite, že je treba v tom urobiť nejaký poriadok, aby sa nezneužívali tie námietky na to len preto, že ja teda nezískam zákazku, tak budem dovtedy to zdržiavať, aby jednoducho nakoniec celá súťaž padla. A určite, hovorím, z tej aplikačnej praxe to poznám, pretože množstvo prípravy, množstvo, samozrejme, že berú sa do úvahy termíny, dokedy je to treba zrealizovať, samozrejme, vláda dala nejaké vyhlásenia, ministerstvo, že povedzme nejaké, keď hovoríme o dopravnej infraštruktúre, ľudia majú očakávania, automobilisti, kedy pôjdu po tých diaľniciach, a ak prídu také, tak určite je treba riešiť. Ale na to je treba ďaleko viac času, aby sa aj experti vedeli s tým stotožniť.
Včera sme mali napríklad v rámci výboru hospodárskeho, teda výboru pre hospodárske záležitosti, aby som bol presný, stretnutie so Zväzom stavebných podnikateľov alebo podnikateľov v stavebníctve a... (Reakcia z pléna.) No tí, tiež viacerí boli tak, v takých týchto pozíciách, že nevedeli sa celkom dobre k tomu vyjadriť, a preto, a pritom sa ich to bytostne dotýka. Oni ako vítajú, že povedzme tie procesy sa aj urýchľujú, veď oni aj to potrebujú, pretože vidia a tie zákazky im padajú a mnohé stavebné firmy majú ohromné problémy. Ale na druhej strane, na druhej strane tiež by si vedeli predstaviť, aby boli možno aj viac zakomponovaní do toho celého procesu a tiež aby vedeli potom postupne reagovať na tie zmeny a prípadne určitým, teraz hovorím o lobingu v tom pozitívnom slova zmysle, lebo na Slovensku to stále treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ja mám tie skúsenosti skôr z Európskeho parlamentu, kde ten lobing je ako normálny a je vnímaný skutočne pozitívne, že sa dostali tie podnety, ktoré to prostredie potrebuje riešiť.
Takže ako s veľa vecami sa tu dá súhlasiť. Len ten čas, my sme pod takým časovým stresom alebo takým časovým tlakom teda, že jednoducho nevieme kompetentne zhodnotiť a pripraviť sa na to, aby sme mohli reagovať na všetko to, čo sa pripravuje. Takisto prístup k súťažiam jednoduchší, aby sa tie lehoty takisto skracovali, to všetko je v poriadku. Len ešte raz opakujem, tá rýchlosť, to skrátené konanie robí problém.
Napriek tomu by som chcel sa dotknúť jednej časti, a to práve tým, aj keď nedá sa povedať, že to nemyslíte dobre, pretože to súvisí s tým, čo som doteraz hovoril, že teda ak ten víťazný uchádzač teda nie je súčinný s obstarávateľom, tak jednoducho môže ísť na rad druhý, tretí. Len ja opäť za tým vidím aj určité nebezpečenstvo takého dokonca sofistikovanejšieho kartelu, kedy po určitej dohode ten, čo vyhrá, a predpokladá sa, že vyhrá aj kvôli tomu teda, že má zrejme najnižšiu cenu, nebude súčinný, tak príde na rad ten druhý, ktorý už má vyššiu cenu, pravdepodobne, pretože by inak nebol na druhom mieste, a ani tento nebude súčinný. Tak príde na rad ten tretí, ktorý už bude súčinný, ale tento už bude mať najvyššiu cenu. A tu je otázka, ako sa vyhnúť povedzme aj takýmto, nehovorím, že to tu teraz bolo účelovo robené tak, že by v podstate ako sme pomáhali nejakým takým sofistikovaným kartelom, ale na druhej strane aj toto je možné zneužiť, tak ako veľa vecí. Môžete mi oponovať, že veď tie kartely môžu vznikať tak či tak, ale ten klasický kartel, však, samozrejme, nie otvorený, je viac zistiteľný aj z tohto dôvodu, že ak sa dohodne skupina firiem a dajú relatívne vysokú cenu, ktorá niekedy v podstate presahuje aj cenu štátnej expertízy, tak tam je, dá sa povedať, dá sa veľmi rýchlo odhadnúť, že zrejme tam taká nejaká dohoda kartelová bola. Tento prístup skôr mi pripomína taký návod na taký sofistikovanejší kartel, resp. dohody. Ale opäť opakujem, nechcem vás upodozrievať z toho, že to bolo účelovo robené kvôli tomu.
Je pravda, že ak povedzme ten víťazný uchádzač, keď ešte teda pred tou novelou alebo ten zákon v pôvodnom znení, tak určite, že sa tá súťaž povedzme musela zrušiť, resp. sa naťahovalo a potom tie zákazky stáli a tie dopady boli určite pre hospodárstvo, tie dopady teda boli negatívne a to súviselo so všetkým, s hospodárskym rastom, so zamestnanosťou a tak ďalej, lebo ak sú veľké zákazky, ak sú veľké projekty, tak určite to súvisí s tým všetkým, čo som povedal.
Na záver môjho vystúpenia, ja teda nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, pravdepodobne, nie že pravdepodobne, ja skôr ich som mal pripravené na tom riadnom legislatívnom procese, teda na tú novelu zákona o verejnom obstarávaní, takže určite ja sa pripravím ďaleko viac a lepšie na to druhé čítanie, ktoré príde v riadnom legislatívnom konaní, a určite prídem s nejakými pozmeňovacími návrhmi.
Pre tentokrát musím len povedať, že z dôvodov, ktoré som uviedol a ktoré tu boli povedané z úst ľudí z opozície, ale aj z KDH priamo, keďže zastupujem Kresťanskodemokratické hnutie, musím povedať, že tento predmetný návrh novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí.
Ďakujem pekne.
Ďakujem pekne za slovo, vážená pani podpredsedníčka. Vážené dámy, vážení páni, vážení kolegovia, vážený pán minister, dovoľte mi, aby som tak skôr urobil taký prierez v súvislosti s tým, čo sa tu udialo za, v podstate iba odvčera, pretože sme v skrátenom legislatívnom konaní a to sú záležitosti hodín, nie dní, a myslím si, že takáto téma, ako je novela zákona o verejnom obstarávaní, by potrebovala týždne, aby sme sa dostali k meritu veci a aby sme nastavili konečne systém, ktorý bude efektívny, ktorý bude efektívne vedieť zvládať realizáciu verejných zdrojov a tobôž teda aj ich súčasťou eurofondov, ktoré v podstate získavame v nemalých objemoch, tak ako to bolo aj v období 2007 - 2013, kde máme k dispozícii viac než 11 mld. eur a predpokladá sa, že od doby 2014 až 2020 ich bude ešte viac, cez, hádam cez 13 mld. Takže to nie je záležitosť len teda dočerpania, čo je veľmi dôležité, verejných zdrojov a európskych zdrojov za obdobie 2007 až 2013, ale nastaviť systém verejného obstarávania, efektívny systém verejného obstarávania, aby sme sa už vyhli rôznym problémom, ktoré sa dotýkajú efektívneho využívania či už štátnych zdrojov, alebo európskych.
Vláda, teda prostredníctvom pána ministra, prišla nečakane s návrhom skráteného legislatívneho konania s tým, že je treba urýchliť celý ten proces čerpania zdrojov, čo je síce pravda, ale to platí, pán minister, nie už iba od tohto roka, ale to platí prakticky od samého roku 2007, kedy sa vôbec začala implementácia európskych fondov, teda štrukturálnych fondov a kohéznych fondov, a celý ten proces mal naberať na určitých obrátkach tak, ako tieto zdroje začínali byť disponibilné.
Tie vaše argumenty, prečo práve to urýchlené, resp. skrátené legislatívne konanie stojí dosť na vode, pretože tým, že hovoríte, že sa vlastne v roku 2011 akože takmer nič nevyčerpalo, teda za bývalej vlády, za teda vlády premiérky pani Radičovej, nie je celkom pravda. Pretože ak zopakujem toto, čo už tu bolo povedané aj včera, tak v roku 2010, keď vláda premiérky Radičovej preberala moc na Slovensku, tak bolo čerpanie 8,39 %. Keď sme odovzdávali vládu, tak to čerpanie bolo 27,19 %. Čiže nedá sa hovoriť, že to, že vlastne čerpanie stagnovalo. V každom prípade dokonca boli, ja môžem hovoriť viac za rezort dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja, ktorý je takým, povedal by som, významným, významným rezortom v súvislosti s veľkými infraštrukturálnymi projektmi, ktoré, cez ktoré vlastne sa aj takéto zdroje, teda verejné zdroje a vôbec a teda aj európske zdroje, čerpajú. Jednoducho, že boli nastavené podmienky pre ďalšie čerpanie zdrojov a nestagnáciu, bohužiaľ, práve tento rezort zlyháva. A vyhovárať sa čiste len na podmienky verejného obstarávania, aj keď netvrdím, že verejné obstarávanie nehrá určitú dôležitú úlohu, ako rýchlo sa čerpajú zdroje a ako je ten administratívny proces zložitý. Poznám mnohé spoločnosti, ktoré len kvôli tomu, aký je práve zložitý administratívny proces implementácie, a teda aj verejné obstarávanie a vôbec implementácie štrukturálnych fondov, tak ani nemajú záujem čerpať takéto zdroje.
Takže k tým argumentom pre to skrátené legislatívne konanie môžem povedať iba toľko, že je ťažko sa vyhnúť potom podozreniam zo strany opozície, keď jednak to prišlo v podstate z večera do rána. A potom, hovorím, je ťažko sa vyhnúť tým podozreniam, že tento proces je transparentný, že je urýchľovaný, že teda nie je urýchľovaný účelovo len kvôli tlaku určitých záujmových skupín, ktoré potrebujú čerpať prostriedky, prostriedky možno veľkého objemu a rýchlo. Ale už o tom nebudem špekulovať, lebo vlastne sme mali na to debatu k skrátenému legislatívnemu konaniu aj včera v súvislosti s prvým čítaním. Takže ja nebudem dlhý ani v tom, v tom mojom príspevku v rámci toho druhého čítania.
Ešte možno k tomu na margo povedať, že aký zložitý je ten proces, keďže mám avíza od ľudí, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu a v podstate z toho aj žijú, čiže experti, ktorí sa venujú verejnému obstarávaniu od tej miestnej až po, cez regionálnu až po národnú úroveň a nie sú schopní absorbovať v podstate a všetko si dať do súvislosti, čo súvisí s tým návrhom novely v rámci skráteného legislatívneho konania. Takže je tobôž ťažšie pre nás, ktorí sa tomu nevenujeme a ktorí v podstate nevieme alebo nevidíme do hĺbky celého toho procesu, že čo všetko tam, v tomto procese, môže byť zakomponované.
Takže nemám záujem tu politikárčiť a hľadať za každú cenu nejaké zádrapky na to, aby sme spochybňovali. Na druhej strane ja vidím v celej tej novele, ktorá bola v riadnom legislatívnom konaní, veľa pozitívneho, tak ako ste aj hovorili aj tu, čo je zakomponované v tomto návrhu v rámci skráteného legislatívneho konania, že nezáujem nejako koncentrovať to námietkové konanie, teda pri vyhodnotení ceny a po nej. Určite, že je treba v tom urobiť nejaký poriadok, aby sa nezneužívali tie námietky na to len preto, že ja teda nezískam zákazku, tak budem dovtedy to zdržiavať, aby jednoducho nakoniec celá súťaž padla. A určite, hovorím, z tej aplikačnej praxe to poznám, pretože množstvo prípravy, množstvo, samozrejme, že berú sa do úvahy termíny, dokedy je to treba zrealizovať, samozrejme, vláda dala nejaké vyhlásenia, ministerstvo, že povedzme nejaké, keď hovoríme o dopravnej infraštruktúre, ľudia majú očakávania, automobilisti, kedy pôjdu po tých diaľniciach, a ak prídu také, tak určite je treba riešiť. Ale na to je treba ďaleko viac času, aby sa aj experti vedeli s tým stotožniť.
Včera sme mali napríklad v rámci výboru hospodárskeho, teda výboru pre hospodárske záležitosti, aby som bol presný, stretnutie so Zväzom stavebných podnikateľov alebo podnikateľov v stavebníctve a... (Reakcia z pléna.) No tí, tiež viacerí boli tak, v takých týchto pozíciách, že nevedeli sa celkom dobre k tomu vyjadriť, a preto, a pritom sa ich to bytostne dotýka. Oni ako vítajú, že povedzme tie procesy sa aj urýchľujú, veď oni aj to potrebujú, pretože vidia a tie zákazky im padajú a mnohé stavebné firmy majú ohromné problémy. Ale na druhej strane, na druhej strane tiež by si vedeli predstaviť, aby boli možno aj viac zakomponovaní do toho celého procesu a tiež aby vedeli potom postupne reagovať na tie zmeny a prípadne určitým, teraz hovorím o lobingu v tom pozitívnom slova zmysle, lebo na Slovensku to stále treba zdôrazniť, že vzhľadom na to, že ja mám tie skúsenosti skôr z Európskeho parlamentu, kde ten lobing je ako normálny a je vnímaný skutočne pozitívne, že sa dostali tie podnety, ktoré to prostredie potrebuje riešiť.
Takže ako s veľa vecami sa tu dá súhlasiť. Len ten čas, my sme pod takým časovým stresom alebo takým časovým tlakom teda, že jednoducho nevieme kompetentne zhodnotiť a pripraviť sa na to, aby sme mohli reagovať na všetko to, čo sa pripravuje. Takisto prístup k súťažiam jednoduchší, aby sa tie lehoty takisto skracovali, to všetko je v poriadku. Len ešte raz opakujem, tá rýchlosť, to skrátené konanie robí problém.
Napriek tomu by som chcel sa dotknúť jednej časti, a to práve tým, aj keď nedá sa povedať, že to nemyslíte dobre, pretože to súvisí s tým, čo som doteraz hovoril, že teda ak ten víťazný uchádzač teda nie je súčinný s obstarávateľom, tak jednoducho môže ísť na rad druhý, tretí. Len ja opäť za tým vidím aj určité nebezpečenstvo takého dokonca sofistikovanejšieho kartelu, kedy po určitej dohode ten, čo vyhrá, a predpokladá sa, že vyhrá aj kvôli tomu teda, že má zrejme najnižšiu cenu, nebude súčinný, tak príde na rad ten druhý, ktorý už má vyššiu cenu, pravdepodobne, pretože by inak nebol na druhom mieste, a ani tento nebude súčinný. Tak príde na rad ten tretí, ktorý už bude súčinný, ale tento už bude mať najvyššiu cenu. A tu je otázka, ako sa vyhnúť povedzme aj takýmto, nehovorím, že to tu teraz bolo účelovo robené tak, že by v podstate ako sme pomáhali nejakým takým sofistikovaným kartelom, ale na druhej strane aj toto je možné zneužiť, tak ako veľa vecí. Môžete mi oponovať, že veď tie kartely môžu vznikať tak či tak, ale ten klasický kartel, však, samozrejme, nie otvorený, je viac zistiteľný aj z tohto dôvodu, že ak sa dohodne skupina firiem a dajú relatívne vysokú cenu, ktorá niekedy v podstate presahuje aj cenu štátnej expertízy, tak tam je, dá sa povedať, dá sa veľmi rýchlo odhadnúť, že zrejme tam taká nejaká dohoda kartelová bola. Tento prístup skôr mi pripomína taký návod na taký sofistikovanejší kartel, resp. dohody. Ale opäť opakujem, nechcem vás upodozrievať z toho, že to bolo účelovo robené kvôli tomu.
Je pravda, že ak povedzme ten víťazný uchádzač, keď ešte teda pred tou novelou alebo ten zákon v pôvodnom znení, tak určite, že sa tá súťaž povedzme musela zrušiť, resp. sa naťahovalo a potom tie zákazky stáli a tie dopady boli určite pre hospodárstvo, tie dopady teda boli negatívne a to súviselo so všetkým, s hospodárskym rastom, so zamestnanosťou a tak ďalej, lebo ak sú veľké zákazky, ak sú veľké projekty, tak určite to súvisí s tým všetkým, čo som povedal.
Na záver môjho vystúpenia, ja teda nemám žiadne pozmeňovacie návrhy, pravdepodobne, nie že pravdepodobne, ja skôr ich som mal pripravené na tom riadnom legislatívnom procese, teda na tú novelu zákona o verejnom obstarávaní, takže určite ja sa pripravím ďaleko viac a lepšie na to druhé čítanie, ktoré príde v riadnom legislatívnom konaní, a určite prídem s nejakými pozmeňovacími návrhmi.
Pre tentokrát musím len povedať, že z dôvodov, ktoré som uviedol a ktoré tu boli povedané z úst ľudí z opozície, ale aj z KDH priamo, keďže zastupujem Kresťanskodemokratické hnutie, musím povedať, že tento predmetný návrh novely zákona v skrátenom legislatívnom konaní Kresťanskodemokratické hnutie nepodporí.
Ďakujem pekne.
Neautorizovaný
9:31
Včera sme spravili spoločné opozičné politické gesto, svoje vystúpenie v prvom čítaní som prerušil a zároveň nevystúpil už v rozprave ani jeden poslanec opozície na protest proti nedemokratickým praktikám vládnucej strany SMER.
Včera sme spravili spoločné opozičné politické gesto, svoje vystúpenie v prvom čítaní som prerušil a zároveň nevystúpil už v rozprave ani jeden poslanec opozície na protest proti nedemokratickým praktikám vládnucej strany SMER.
Tak dôležitý zákon, ako je zákon o verejnom obstarávaní, mal prejsť riadnym legislatívnym procesom, a nie pokútnym a tajnostkárskym spôsobom, ako je tomu v tomto prípade. Myslím tým, samozrejme, zverejnenie materiálu v podstate na poslednú chvíľu, čo neskutočným spôsobom sťažilo jeho preštudovanie.
Treba si uvedomiť, že zle, resp. neodborne pripravený návrh zákona, ktorého tvorcovia sa skrývajú za zjednodušenie pre podnikateľov a rýchlejšie čerpanie eurofondov, môže spôsobiť nedozierne škody. Navyše by ma zaujímalo, ktorým podnikateľom tento návrh zjednoduší ich účasť vo verejnom obstarávaní.
Dnes v druhom čítaní som sa rozhodol vystúpiť a poukázať na najvypuklejšie problémy, ktoré sme stihli k zákonu pripraviť. A spravím aj druhé politické gesto, a síce nepredložím žiadne pozmeňovacie návrhy. Nevidím dôvod, aby sme vylepšovali nejakou nočnou prácou našich odborníkov a našich expertov smerácky zákon, ktorý predkladáte takýmto obskurným štýlom len preto, že bojuje jedno smerácke krídlo na čele s jedným finančným oligarchom voči druhému smeráckemu krídlu na čele s druhým finančným oligarchom.
Ale o tom vám pravdepodobne viac dnes porozpráva môj kolega Jozef Mihál. Ja sa budem vo svojom vystúpení teraz venovať len odbornej stránke veci. Vystúpenie sa budem tam, kde sa to bude dať, vždy snažiť vysvetliť aj na príkladoch z reálnej praxe. Keďže som včera popísal len problém č. 1 zo štyroch pripravených, tak ten prvý problém pomenujem znova, pretože ho pokladám za mimoriadne dôležitý.
Takže problém č. 1: Podmienky účasti, prepadnutie zábezpeky, § 32 ods. 8 bod 4 a § 36 ods. 4 bod 7 návrhu zákona.
V súčasnosti v platnom zákone zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v tom prípade, pokiaľ uchádzač odstúpil od svojej ponuky v lehote viazanosti ponúk. Treba si uvedomiť, že zábezpeka je poskytnutie bankovej záruky za uchádzača alebo zloženie finančných prostriedkov uchádzačom na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zábezpeka nesmie presiahnuť 5 % z predpokladanej hodnoty zákazky a nesmie byť vyššia ako 300-tisíc eur. Podľa návrhu by však zábezpeka prepadla aj v prípade, pokiaľ by uchádzač nepredložil doklady v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom. Návrh zákona sa tu opiera o dokladovanie podmienok účasti čestným vyhlásením, bod 4, § 32 doplnený odsekom 8, pričom doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti by predložil verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi úspešný uchádzač v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom a obstarávateľom.
Nahradiť podmienky účasti len čestným vyhlásením nemusí byť zlým nápadom, čo sa týka zrýchlenia procesu verejného obstarávania. Problémom je tá časť, ktorá hovorí, že verejný obstarávateľ si stanoví čas a spôsob predloženia príslušných dokladov potvrdzujúcich podmienky účasti na základe čestného vyhlásenia verejnému obstarávateľovi zo strany úspešného uchádzača. Návrh zákona však už ďalej nešpecifikuje čas ani spôsob predloženia týchto dokumentov. Pokiaľ by tieto ustanovenia návrhu zákona mali vstúpiť do platnosti, je nutné, aby sa stanovil čas a spôsob predloženia požadovaných dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti uchádzača na základe predložených čestných vyhlásení.
Tu si dovolím poznamenať, že pán minister v úvodnej reči tvrdil alebo tvrdí, že dátum tam stanovený je a že platí pre všetky prípady. Podľa nášho názoru tam jednoznačne definovaný nie je.
Čo je ale dôležitejšie a čo v zákone rozhodne nie je ošetrené, je to, že vynucovanie si prepadnutia zábezpeky aj nepredložením príslušných dokladov zo strany uchádzača je veľmi tvrdým krokom voči uchádzačovi, čo v konečnom dôsledku spôsobí nárast verejných obstarávaní so zábezpekou a zníženie počtu súťažiacich vo verejnej súťaži. Toto veru nie je podporením čestnej hospodárskej súťaže tak, ako ju chápe Európska únia prostredníctvom svojich smerníc.
Zjednodušený príklad. Reálna prax povedie k situáciám, kedy si verejný obstarávateľ stanoví taký čas, poprípade aj spôsob predloženia príslušných dokumentov, ktoré uchádzač nebude vedieť splniť. To následne povedie k prepadnutiu zábezpeky. Potom by do procesu postúpil uchádzač, ktorý by bol druhý v poradí, tu by sa mohlo zopakovať to isté a až žiaduci tretí uchádzač by sa stal konečným víťazom. (Reakcia z pléna.)
Hneď sa k tomu dostanem.
To znamená, že v prípade nečestného konania verejného obstarávateľa by nezáležalo na tom, kde presne sa jemu vyvolený dodávateľ umiestni, hlavne nech je niekde na prvých troch miestach. V konečnom dôsledku tak verejný obstarávateľ získa do svojho rozpočtu zábezpeku a súťaž vyhrá jemu žiadaný dodávateľ aj s vyššou cenou. V tejto časti uvediem ešte jeden príklad, pretože nie všetci konajú netransparentne, veď koniec koncov na Slovensku je veľa čestných ľudí.
Súťaž vyhrá uchádzač, ktorý dokladoval osobné postavenie čestnými vyhláseniami. Verejný obstarávateľ stanovil, že odo dňa vyhodnotenia verejnej súťaže musí uchádzač predložiť verejnému obstarávateľovi príslušné dokumenty potvrdzujúce splnenie podmienok účasti, a to osobne na podateľňu, a to najneskôr na 14. pracovný deň do 12. hodiny. Ponuka je kvalitná, cena je veľmi výhodná. Uchádzač pozbiera všetky dokumenty, ale keďže má ešte čas a nechce napríklad z dôvodu vzdialenosti alebo pracovnej zaneprázdnenosti okamžite doniesť požadované dokumenty, nechá si to na posledný deň. Toto sa bežne stáva. Cestou k verejnému obstarávateľovi však natrafí na dopravnú nehodu alebo na nejakú obchádzku a k obstarávateľovi príde dajme tomu 30 minút po termíne určenom na predloženie dokumentov. Nielenže súťaž nevyhrá, ale príde aj o zábezpeku. Zákon však nehovorí nič o situáciách, ktoré vzniknú nezavinením uchádzača. Zábezpeka však prepadne aj napriek tomu. V takomto prípade musí byť už dostatočne tvrdým trestom to, že súťaž uchádzač nevyhrá a nie ešte aj prepadnutie zábezpeky.
Dámy a páni, vážená pani predsedajúca, ja som včera na tomto mieste prerušil svoje vystúpenie, aby som oznámil bojkot opozície vzhľadom k nedemokratickým praktikám SMER-u. Tu by som si dovolil tiež prerušiť toto odborné vystúpenie, pretože chcem uviesť jeden taký príklad alebo jednu takú príhodu, ktorá sa mi stala asi pred mesiacom, keď bývalý minister obrany pán Jaroslav Baška niekde v tlači sa vyjadril, že by bolo vhodné, aby ministri silových rezortov absolvovali psychotesty, aby sa ukázalo, či sú schopní znášať stresové situácie. No mám taký pocit, že v prípade, že by sa tieto psychotesty zaviedli, tak váš pán minister vnútra, váš minister vlády istôt pre občanov by neprešiel týmito psychotestmi, pretože on v prvej časti môjho príhovoru nedokázal zvládnuť takú situáciu, keď som povedal, že celé toto divadlo, ktoré tu robíte, je len súboj jednej finančnej skupiny na čele s jedným finančným oligarchom proti druhej finančnej skupine na čele s druhým finančným oligarchom.
Takže ja som veľmi rád, že v tejto chvíli nejakým spôsobom sa pán minister vracia na svoje miesto a budem môcť pokračovať v odbornej časti mojej rozpravy a pevne verím, že si ju vypočuje.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka
Pán poslanec, pán minister určite bol vzadu v týchto priestoroch a vás počúval.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, viem, čo mi tu pán minister povedal, keď odchádzal, nebudem to zatiaľ citovať a budem sa tváriť, že som nepočul vašu poznámku.
Problém č. 2: Nemožnosť podať námietky, § 140 bod 52 návrhu zákona.
V súčasnosti v platnom zákone nemožno podať námietky pri zadávaní podprahovej zákazky. Pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou a proti priebehu elektronickej aukcie a jej automatizovanému vyhodnoteniu ponúk. To, že v návrhu zákona nie je možné podať námietky proti priebehu elektronickej aukcie a jej automatizovanému vyhodnoteniu ponúk, je možné iba pochváliť, hodnotiť pozitívne. - No, vidím, že na tomto mieste som vás vlastne pochválil.
Práve táto časť bola a je častou kritikou zákona o verejnom obstarávaní zo strany súťažiacich, ktorí sa stretli s prinajmenšom nekorektným priebehom elektronickej aukcie a mnohokrát aj podivuhodným či zvláštnym vyhodnotením.
Problémom tejto časti návrhu zákona sú ale podprahové zákazky. To sú zákazky na tovary a služby od 10 000 eur do 40 000 eur bez DPH a stavebné práce od 20 000 eur do 200 000 eur bez DPH. Doteraz o nich úrad nerozhodoval a práve takýchto zákaziek je najviac a najviac sa netransparentne a najviac sa netransparentné správanie verejných obstarávateľov prejavuje práve pri týchto podprahových zákazkách, pričom sa nejedná o pár eur, a preto by mali byť pod kontrolou. V praxi sa totiž dosť často stretávame s účelovým vyhodnotením, resp. diskriminačným určením podmienok účasti, resp. iných dokumentov, ktoré má súťažiaci predložiť v procese verejného obstarávania. Uchádzač síce môže podať žiadosť o nápravu, čo sa aj pomerne často stáva, ale ešte častejšie sa stáva, že verejný obstarávateľ zamietne žiadosť o nápravu. Následne tak uchádzač nemá žiadnu možnosť nápravy kontroly, resp. nápravy protiprávneho stavu, keďže úrad pre verejné obstarávanie o týchto typoch zákaziek nerozhoduje a nevykonáva nad nimi kontrolu. (Reakcie z pléna.)
Kontrolu môže vykonať iba vnútorný orgán kontroly, a ak by aj postup prešetril, tak len skonštatuje porušenie zákona, ale bez reálneho dopadu. Lenže zásah vnútorného kontrolného orgánu je výnimočný, lebo tieto orgány nie sú spôsobilé na takúto kontrolu, v drvivej väčšine nie sú ani odborne spôsobilými osobami a tejto problematike nerozumejú, preto nevedia relevantne rozhodnúť. Samozrejme, ak by aj rozhodli, tak je to k ničomu, lebo výsledkom je len konštatovanie o porušení zákona, nič viac.
Proti tomuto môjmu návrhu by sa dalo povedať len to, že Úrad pre verejné obstarávanie na to nemá dostatočné personálne kapacity a že týchto zákaziek je nepredstaviteľne veľa. Lenže my v súčasnosti nevieme, koľko by takýchto námietok prišlo a ani to, či by boli oprávnené. Vieme, že personálne obsadenie Úradu pre verejné obstarávanie sa má v dohľadnej dobe zvýšiť o 39 osôb. Prečo by teda nemohol úrad rozhodovať aj o takýchto typoch zákaziek?
Navyše pokiaľ sa v rámci podprahových zákaziek prejavuje netransparentné konanie, tak práve tu môže unikať veľa finančných prostriedkov daňových poplatníkov. Proces v súčasnosti prebieha tak, že najprv musí byť podaná žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi a ten, ak tejto žiadosti nevyhovie, tak sa nič nedeje, lebo uchádzač sa už nemá kam obrátiť. Dalo by sa to riešiť súdnou cestou, ale to je diskutabilná cesta. Navyše nepoznáme prípad, že by sa tak stalo. Väčšinou si uchádzači zanadávajú a nechajú to tak.
Ak by bolo možné podať žiadosť o nápravu na Úrade pre verejné obstarávanie aj v prípade podprahových zákaziek, tak by proces vyzeral tak, že najprv musí byť podaná žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi a ten ak tejto žiadosti nevyhovie, až potom je možné obrátiť sa s námietkou na Úrad pre verejné obstarávanie. Zákon v súčasnosti ukladá povinnosť tomu, kto predloží námietku, zložiť na Úrad pre verejné obstarávanie kauciu, v opačnom prípade sa o námietke nerozhoduje. Takto to prebieha pri podlimitných a nadlimitných zákazkách.
Pokiaľ sa verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia budú správať transparentne, ostanú len špekulatívne námietky, ktoré sa dajú vyriešiť ešte na začiatku. To znamená, že Úrad pre verejné obstarávanie by v konečnom dôsledku nemal zasa až tak veľa roboty. Pokiaľ sa však obstarávatelia správajú netransparentne, tak by sa v konečnom dôsledku ušetrili financie na zákazkách, ktoré by boli netransparentné, predražené, nekvalitné, nepodporujúce čestnú hospodársku súťaž a podobne. No a predsa o toto ide. Zároveň by to malo dopad aj na odborne spôsobilé osoby, ktoré by museli pod hrozbou kontroly z Úradu pre verejné obstarávanie pracovať zodpovednejšie. Ak by aj tých námietok bolo veľa, tak by asi bolo efektívnejšie zamestnať pár ľudí na Úrade pre verejné obstarávanie, ktorí by sa venovali len podprahovým zákazkám.
K tomuto bodu vieme pripraviť aj ekonomickú analýzu.
Poviem konkrétny príklad. Príklad, ktorý uvediem, je modelovým príkladom, ale takýto postup verejného obstarávateľa si môžete všetci overiť vo Vestníku verejného obstarávania, ktorý je v prípade podprahových zákaziek studnicou príkladov, ako sa obstarávať nemá. Ten, kto sa v tejto oblasti aspoň čiastočne vyzná, si ihneď všimne častokrát diskriminačné podmienky účasti, resp. iné diskriminačné nástroje, ktoré sa tu zvyknú objaviť. Uvažujem, že verejný obstarávateľ si ide obstarať konzultačné služby vo verejnom obstarávaní. Podmienky účasti sú štandardné, zákonné. V časti odbornej spôsobilosti však bude vyžadovať troch expertov na verejné obstarávanie. Prvý expert musí mať desaťročnú prax vo verejnom obstarávaní, vykonaných minimálne desať elektronických aukcií na nadlimitnú zákazku. Druhý expert musí mať minimálne desaťročnú prax a vykonaných minimálne desať nadlimitných obstarávaní. Tretiemu expertovi stačí iba päťročná prax a minimálne desať podlimitných obstarávaní. Predmet obstarávania...
Mňa to vyrušuje, pani predsedajúca.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, pán poslanec Gál, pána poslanca rušíte, takže zachovajte pokoj.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán minister, počúvajte, bude sa vám to hodiť, ste povedali, že vás zaujímajú dobré návrhy. Musíte niečo zniesť, však v kľude.
Predmet obstarávania znie: Poskytovanie konzultačných a poradenských služieb v oblasti verejného obstarávania, nie samotný výkon verejných obstarávaní. Obstarávateľ tak požaduje dokladovať prax neprimeranú predmetu zákazky. Toto však samotné až taký veľký problém nie je, väčším problémom je samotná prax požadovaných expertov.
Tak po prvé, expert č. 1 musí mať prax vo verejnom obstarávaní minimálne 10 rokov, ale zákon platí od roku 2006, a teraz máme rok 2013. Áno, je pravdou, že pred rokom 2006 platil akýsi kvázi zákon o verejnom obstarávaní, avšak ten sa nedal s verejným obstarávaním, aké platí v európskom priestore, ani porovnať. Totižto postupy obstarávania pred rokom 2006 boli diametrálne odlišné od tých po roku 2006. Preto aj po prijatí zákona v roku 2006 došlo v našej histórii snáď k najmasívnejšiemu preškoľovaniu odborných osôb, odborne spôsobilých osôb. Je to, ako keby sme porovnávali dvojplošník s Concordom. Navyše povinnosť vykonávať elektronické aukcie pri nadlimitných zákazkách platí až od 1. apríla 2011, teraz je február 2013. Koľko nadlimitných obstarávaní vyhlásených po 1. 4. 2011 až dodnes sa realizovalo elektronickou aukciou? Veľa toho nebolo. A pokiaľ si pozrieme do Vestníka verejného obstarávania, identifikujeme len veľmi málo, jeden, dva subjekty, čo majú takúto prax. Rovnaké je to aj s expertom č. 2. To znamená, že toto sú veľmi diskriminačné podmienky, ktoré ukazujú na jedného dodávateľa. Pokiaľ by sa však jednalo o podlimitnú zákazku, tak v tomto konkrétnom prípade by Úrad pre verejné obstarávanie nariadil zrušenie celej súťaže.
Teraz však skúsime opísať postup uchádzača, ktorý si vyžiadal v tomto prípade súťažné podklady. Po zoznámení sa so súťažnými podmienkami vyhodnotil uchádzač, že sú diskriminačné, a poslal verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu v tom zmysle, že poukázal na skutočnosť, že verejný obstarávateľ požaduje dokladovať prax experta desiatimi rokmi a minimálne desiatimi elektronickými aukciami na nadlimitnú zákazku. Uchádzač požadoval od obstarávateľa, aby akceptoval experta s desaťročnou praxou, s vykonanými desiatimi elektronickými aukciami na podlimitnú zákazku. Argumentoval tým, že proces elektronickej aukcie v prípade nadlimitnej a podlimitnej zákazky je rovnaký, nakoľko sa pri ňom uplatňuje § 43 zákona o verejnom obstarávaní a ten je spoločný pre oba postupy. Ďalej uchádzač namietal aj experta č. 2 s tým, že požadoval od obstarávateľa, aby uznal prax 10 rokov a minimálne desať podlimitných zákaziek.
Totižto podlimitná zákazka sa od nadlimitnej zákazky líši len tým, že sa pri nej vypisuje formulár do európskeho vestníka pre verejné obstarávanie a následne do národného vestníka. Má o troška dlhšie lehoty, ale procesne je prakticky rovnaká.
Obstarávateľ však námietku uchádzača v plnom rozsahu zamietol a napísal mu, že má využiť kapacity tretej osoby. Uchádzač nemá voči tomuto postupu verejného obstarávateľa opravný prostriedok a nemôže sa ani obrátiť na Úrad pre verejné obstarávanie, nakoľko tento o podprahových zákazkách nerozhoduje. A tak uchádzač, hoci mohol byť lacnejší a aj kvalitnejší, nakoniec nepodá súťažnú ponuku. Postup verejného obstarávateľa bol však príkro diskriminačný.
Skutočnosť hovorí o tom, že proces elektronickej aukcie je úplne identický pre akýkoľvek postup alebo druh verejného obstarávania a podlimitná zákazka sa od nadlimitnej líši iba vo veľmi malých rozdieloch, ktoré tu ale prezentovať nebudem. V súčasne platnom zákone, ako aj v predloženom návrhu sa však takýto postup verejného obstarávateľa nerieši.
Pokiaľ by niekoho zaujímalo to bližšie, tak toto nebol teoretický príklad, tento postup je zadokumentovaný a vieme ho celý predložiť. Navyše predmetné obstarávanie nájdete vo Vestníku verejného obstarávania pod číslom, ja to tu odcitujem, 08755WYS vo Vestníku verejného obstarávania č. 141/2012 zo dňa 25. júla 2012, ale podobných príkladov tam nájdete viac.
Problém č. 3: Žiadosť o nápravu a inštitút námietky, § 33 ods. 11 bod 5 a 6, § 42 ods. 6 písm. c), § 136 ods. 1, 3 a 5 bod 23, 24 a 25, § 138 ods. 3 a 4 bod 29, § 138 ods. 5 bod 30, § 138 ods. 12 bod 37, § 139 ods. 2 bod 48, § 139 ods. 7 až 10 bod 51.
Inštitút námietky, ako aj inštitút žiadosti o nápravu sú veľmi zložitými časťami v platnom zákone, avšak návrh, ktorý bol predložený, celú situáciu v niektorých častiach ešte jemne komplikuje. Zjednodušene môžeme povedať, že v súčasnosti v platnom zákone môže uchádzač podať žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi, a pokiaľ mu verejný obstarávateľ nevyhovie, resp. vyhodnotí jeho žiadosť o nápravu ako neoprávnenú, má uchádzač možnosť podať námietku, a to prostredníctvom Úradu pre verejné obstarávanie. Aby úrad o námietke rozhodol, musí uchádzač zložiť na účet Úradu pre verejné obstarávanie kauciu, inak Úrad pre verejné obstarávanie o námietke nerozhodne. Lehota na vydanie rozhodnutia je 30 dní. Podľa tohto návrhu však uchádzač nebude môcť podať žiadosť o nápravu prostredníctvom verejného obstarávateľa, ale rovno námietku.
Návrh zákona hovorí, že uchádzač musí podať priamo námietku na Úrad pre verejné obstarávanie proti výberu záujemcov v užšej súťaži proti vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka a proti vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov. Uchádzač tak teda nebude môcť v týchto prípadoch využiť žiadosť o nápravu, ale bude musieť podať námietku na Úrad pre verejné obstarávanie s tým, že ak chce, aby úrad o námietke rozhodol, bude musieť zložiť kauciu, ktorá sa v rámci podmienok stanovených v zákone stane príjmom štátneho rozpočtu. Samozrejme, za určitých okolností.
Uchádzači, resp. možno budúci schopní a kvalitní dodávatelia tak z dôvodu, že nebudú chcieť prísť o finančné prostriedky, námietku jednoducho nepodajú. Tým sa proces výberu dodávateľa vo verejnej súťaži stane menej transparentným, keďže z dvojstupňového revízneho postupu sa stane jednostupňový a navyše podmienený zložením kaucie. Toto by mohlo byť zdrojom komplikácií v budúcich procesoch verejného obstarávania.
V podstate možno povedať, že aj v prípade navrhnutého postupu námietok ide o zjednodušenie procesu. Tento však nie je úplne v súlade s európskymi pravidlami týkajúcimi sa verejného obstarávania. Ich uplatnením by sa mohlo riskovať zastavenie čerpania eurofondov. Po novom by mohol Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnúť o podpise zmluvy i v prípade, že boli vznesené námietky, pokiaľ to tak vyžaduje verejný záujem, a tak obstarávateľovi povoliť podpis zmluvy.
V rámci tohto návrhu treba povedať, že čo je vyšší verejný cieľ: dodržiavanie čestnej hospodárskej súťaže a transparentnosti vo verejnom obstarávaní alebo čerpanie eurofondov? Treba si uvedomiť, že pokiaľ sa pochybí v procese verejného obstarávania a Európska komisia takéto pochybenie zistí, bude Slovensko príslušné európske peniaze v budúcnosti vracať.
Bolo by preto vhodné inštitút žiadosti o nápravu ponechať nezmenený a až v prípade, že by verejný obstarávateľ nevyhovel žiadosti o nápravu, by mohol uchádzač pristúpiť k námietke podanej na Úrade pre verejné obstarávanie. Zároveň odporúčame prepracovať inštitút námietky tak, aby nebol v konflikte s európskymi pravidlami verejného obstarávania.
Problém č. 4: Preskúmavanie zákonnosti podanej námietky, § 139 ods. 7 bod 51 návrhu zákona.
V súčasnosti Úrad pre verejné obstarávanie preskúmava v prípade podania námietky celý proces verejného obstarávania, teda vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. To znamená, že kontroluje nielen dodržanie príslušných ustanovení zákona, ale aj použité procesy, ako aj metódy a úvahy, ktoré verejný obstarávateľ v procese verejného obstarávania použil. Týmto úrad zabezpečuje, aby nedošlo k porušeniu nielen zákona o verejnom obstarávaní, ale aj princípov transparentnosti, hospodárnosti, čestnej hospodárskej súťaže a podobne. Častokrát si preto Úrad pre verejné obstarávanie k tomu, aby vedel kvalifikovane rozhodnúť, vyžiada odborné posudky. V navrhovanom znení však Úrad pre verejné obstarávanie bude môcť preskúmať iba zákonnosť kontrolovaného a pri výkone svojej kontroly bude viazaný iba obsahom podanej námietky.
Veľakrát však pri podaní námietky zisťuje Úrad pre verejné obstarávanie aj iné závažné porušenie zákona, ako aj princípov verejného obstarávania a čestnej hospodárskej súťaže, na základe ktorých následne nariadil súťaž zrušiť.
Pokiaľ teda obmedzíme činnosť úradu iba na posudzovanie zákonnosti, pričom Úrad pre verejné obstarávanie bude viazaný iba obsahom námietky, stane sa, že skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, zostanú neskontrolované a mnohokrát by práve tieto podmienky mohli byť diskriminačné a mohli by v procese verejného obstarávania navodiť protiprávny stav.
V praxi sa veľakrát stalo a dokazujú to aj nálezy a rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sú zverejnené na stránkach úradu, že bola zo strany uchádzača podaná námietka, ktorú síce Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotil a zamietol ako neodôvodnenú, avšak nakoľko kontroloval celý proces, pri kontrole zistil iné závažné porušenie zákona o verejnom obstarávaní, poprípade princípov čestnej hospodárskej súťaže tak, že v konečnom dôsledku rozhodol o zrušení použitého postupu. Takýto prípad by teda v budúcnosti nemohol nastať, pokiaľ bude táto novela prijatá, a tým pádom sa neodhalí nečestné konanie verejného obstarávateľa.
Treba však podotknúť, že v prípade čerpania európskych fondov môže pochybenie zistiť aj orgán Európskej únie. A to by malo oveľa horšie následky, ako iba zrušenie súťaže. Mohlo by sa stať, že by Slovensko muselo vracať finančné prostriedky čerpané z európskych fondov. Samozrejme, môže dôjsť aj k opačnému prípadu, kedy podá uchádzač námietku, a keďže po novom bude úrad viazaný pri kontrole len obsahom námietky, vyhodnotí námietku u uchádzača ako oprávnenú a rozhodne o odstránení protiprávneho stavu alebo o zrušení použitého postupu. Pokiaľ by však úrad, tak ako je tomu doteraz, skúmal celý proces vrátane úvah verejného obstarávateľa, mohol by zistiť, že skutočnosti, za ktorých bolo verejné obstarávanie vyhlásené, a úvahy verejného obstarávateľa boli v súlade so zákonom a princípmi podporujúcimi transparentnosť a čestnú hospodársku súťaž, a mohol by dôjsť k názoru, že námietka uchádzača nie je oprávnená, a teda by ju zamietol. A to je už úplne iné hľadisko riešenia problémov procesu verejných obstarávaní.
Nehovoriac o tom, že námietka by mohla byť vykonštruovaná, avšak bez preskúmania celého procesu a, samozrejme, aj skutočností vedúcich k danému stavu či rozhodnutiu verejného obstarávateľa by úrad nevedel takúto námietku jednoznačne posúdiť. Tak by sa mohlo stať, že by uspel nečestný uchádzač s vykonštruovanou námietkou a v konečnom dôsledku by to boli iba vyhodené verejné zdroje.
To, že úrad skúma celý proces, je dobré a žiaduce. A potvrdzujú to aj rozhodnutia úradu v konaní o námietkach, ale aj konkrétne prípady riešené prostredníctvom metodických pokynov, rozhodnutí či iných dokumentov, ktoré sú voľne k dispozícii na stránkach Úradu pre verejné obstarávanie.
Na túto tému uviesť jednoduchý príklad z praxe je veľmi ťažké, keďže proces posudzovania námietok je veľmi zložitý. Uvediem tu však jedno rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie pod číslom 1470/6000/2012/ON/380, v ktorom bola námietka uchádzača zamietnutá v plnom rozsahu, avšak preskúmaním procesu verejného obstarávania boli zistené skutočnosti, na základe ktorých Úrad pre verejné obstarávanie nariadil súťaž zrušiť. Pre úplnosť uvádzam, že sa jednalo o verejné obstarávanie vyhlásené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v celkovej predpokladanej hodnote 233 108 eur bez DPH. Úrad vydal rozhodnutie 23. januára 2013.
Na záver len uvediem, že pokiaľ si toto spomínané rozhodnutie preštudujete, zistíte, že keby bol Úrad pre verejné obstarávanie rozhodoval iba o zákonnosti podanej námietky a bol vy viazaný len jej obsahom, došlo by iba k zamietnutiu námietky, a tak by nemohol nariadiť zrušenie celej súťaže, a tým pádom by štát prišiel o spomínaných 233 108 eur.
Dámy a páni, verejné obstarávanie je zložitá a odborná téma. O to je dôležitejšie, aby pri takýchto náročných témach sme predkladali alebo ste predkladali 100-percentné zákony. Tento návrh zákona takým nie je a, ako som povedal, klub strany Sloboda a Solidarita ho nepodporí.
Ja viem, že vám poslancom zo strany SMER je lautr fuk, o čom hlasujete, ako hlasujete. To sme dokumentovali aj tým, že ste sa tu bavili, keď som sa vám sťažil vysvetliť chyby, ktoré v zákone sú. Zrejme je pre vás dôležité to, že vám vždy od štátu zabehnú výplaty na účet a o ostatné sa nezaujímate.
Vy by ste tu odmávali aj 1. máj, keby vám to váš veľký vodca prikázal.
Avšak poslanci strany Sloboda a Solidarita chcú o zákonoch a o pravidlách, ktoré menia život občanov na Slovensku, rozhodovať tak, že pritom budú mať elementárnu istotu, že rozhodujú o niečom, čo mali čas si naštudovať. A chcú rozhodovať odborne a v prospech ľudí na Slovensku. A túto elementárnu istotu ste vy, pán minister vlády istôt pre občanov, touto hochštaplerskou formou návrhu tak zložitej legislatívy, ako je zákon o verejnom obstarávaní, nielen nám v strane SaS, ale všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dnes vzali.
Ďakujem vám za pozornosť.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister vlády istôt pre občanov, vážené kolegyne, kolegovia, hneď na úvod chcem oznámiť, že poslanecký klub SaS tento vládny návrh zákona nepodporí, nie je totiž kvalitný.
Včera sme spravili spoločné opozičné politické gesto, svoje vystúpenie v prvom čítaní som prerušil a zároveň nevystúpil už v rozprave ani jeden poslanec opozície na protest proti nedemokratickým praktikám vládnucej strany SMER.
Tak dôležitý zákon, ako je zákon o verejnom obstarávaní, mal prejsť riadnym legislatívnym procesom, a nie pokútnym a tajnostkárskym spôsobom, ako je tomu v tomto prípade. Myslím tým, samozrejme, zverejnenie materiálu v podstate na poslednú chvíľu, čo neskutočným spôsobom sťažilo jeho preštudovanie.
Treba si uvedomiť, že zle, resp. neodborne pripravený návrh zákona, ktorého tvorcovia sa skrývajú za zjednodušenie pre podnikateľov a rýchlejšie čerpanie eurofondov, môže spôsobiť nedozierne škody. Navyše by ma zaujímalo, ktorým podnikateľom tento návrh zjednoduší ich účasť vo verejnom obstarávaní.
Dnes v druhom čítaní som sa rozhodol vystúpiť a poukázať na najvypuklejšie problémy, ktoré sme stihli k zákonu pripraviť. A spravím aj druhé politické gesto, a síce nepredložím žiadne pozmeňovacie návrhy. Nevidím dôvod, aby sme vylepšovali nejakou nočnou prácou našich odborníkov a našich expertov smerácky zákon, ktorý predkladáte takýmto obskurným štýlom len preto, že bojuje jedno smerácke krídlo na čele s jedným finančným oligarchom voči druhému smeráckemu krídlu na čele s druhým finančným oligarchom.
Ale o tom vám pravdepodobne viac dnes porozpráva môj kolega Jozef Mihál. Ja sa budem vo svojom vystúpení teraz venovať len odbornej stránke veci. Vystúpenie sa budem tam, kde sa to bude dať, vždy snažiť vysvetliť aj na príkladoch z reálnej praxe. Keďže som včera popísal len problém č. 1 zo štyroch pripravených, tak ten prvý problém pomenujem znova, pretože ho pokladám za mimoriadne dôležitý.
Takže problém č. 1: Podmienky účasti, prepadnutie zábezpeky, § 32 ods. 8 bod 4 a § 36 ods. 4 bod 7 návrhu zákona.
V súčasnosti v platnom zákone zábezpeka prepadne v prospech verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v tom prípade, pokiaľ uchádzač odstúpil od svojej ponuky v lehote viazanosti ponúk. Treba si uvedomiť, že zábezpeka je poskytnutie bankovej záruky za uchádzača alebo zloženie finančných prostriedkov uchádzačom na účet verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa v banke alebo v pobočke zahraničnej banky. Zábezpeka nesmie presiahnuť 5 % z predpokladanej hodnoty zákazky a nesmie byť vyššia ako 300-tisíc eur. Podľa návrhu by však zábezpeka prepadla aj v prípade, pokiaľ by uchádzač nepredložil doklady v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom. Návrh zákona sa tu opiera o dokladovanie podmienok účasti čestným vyhlásením, bod 4, § 32 doplnený odsekom 8, pričom doklady preukazujúce splnenie podmienok účasti by predložil verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi úspešný uchádzač v čase a spôsobom určeným verejným obstarávateľom a obstarávateľom.
Nahradiť podmienky účasti len čestným vyhlásením nemusí byť zlým nápadom, čo sa týka zrýchlenia procesu verejného obstarávania. Problémom je tá časť, ktorá hovorí, že verejný obstarávateľ si stanoví čas a spôsob predloženia príslušných dokladov potvrdzujúcich podmienky účasti na základe čestného vyhlásenia verejnému obstarávateľovi zo strany úspešného uchádzača. Návrh zákona však už ďalej nešpecifikuje čas ani spôsob predloženia týchto dokumentov. Pokiaľ by tieto ustanovenia návrhu zákona mali vstúpiť do platnosti, je nutné, aby sa stanovil čas a spôsob predloženia požadovaných dokladov preukazujúcich splnenie podmienok účasti uchádzača na základe predložených čestných vyhlásení.
Tu si dovolím poznamenať, že pán minister v úvodnej reči tvrdil alebo tvrdí, že dátum tam stanovený je a že platí pre všetky prípady. Podľa nášho názoru tam jednoznačne definovaný nie je.
Čo je ale dôležitejšie a čo v zákone rozhodne nie je ošetrené, je to, že vynucovanie si prepadnutia zábezpeky aj nepredložením príslušných dokladov zo strany uchádzača je veľmi tvrdým krokom voči uchádzačovi, čo v konečnom dôsledku spôsobí nárast verejných obstarávaní so zábezpekou a zníženie počtu súťažiacich vo verejnej súťaži. Toto veru nie je podporením čestnej hospodárskej súťaže tak, ako ju chápe Európska únia prostredníctvom svojich smerníc.
Zjednodušený príklad. Reálna prax povedie k situáciám, kedy si verejný obstarávateľ stanoví taký čas, poprípade aj spôsob predloženia príslušných dokumentov, ktoré uchádzač nebude vedieť splniť. To následne povedie k prepadnutiu zábezpeky. Potom by do procesu postúpil uchádzač, ktorý by bol druhý v poradí, tu by sa mohlo zopakovať to isté a až žiaduci tretí uchádzač by sa stal konečným víťazom. (Reakcia z pléna.)
Hneď sa k tomu dostanem.
To znamená, že v prípade nečestného konania verejného obstarávateľa by nezáležalo na tom, kde presne sa jemu vyvolený dodávateľ umiestni, hlavne nech je niekde na prvých troch miestach. V konečnom dôsledku tak verejný obstarávateľ získa do svojho rozpočtu zábezpeku a súťaž vyhrá jemu žiadaný dodávateľ aj s vyššou cenou. V tejto časti uvediem ešte jeden príklad, pretože nie všetci konajú netransparentne, veď koniec koncov na Slovensku je veľa čestných ľudí.
Súťaž vyhrá uchádzač, ktorý dokladoval osobné postavenie čestnými vyhláseniami. Verejný obstarávateľ stanovil, že odo dňa vyhodnotenia verejnej súťaže musí uchádzač predložiť verejnému obstarávateľovi príslušné dokumenty potvrdzujúce splnenie podmienok účasti, a to osobne na podateľňu, a to najneskôr na 14. pracovný deň do 12. hodiny. Ponuka je kvalitná, cena je veľmi výhodná. Uchádzač pozbiera všetky dokumenty, ale keďže má ešte čas a nechce napríklad z dôvodu vzdialenosti alebo pracovnej zaneprázdnenosti okamžite doniesť požadované dokumenty, nechá si to na posledný deň. Toto sa bežne stáva. Cestou k verejnému obstarávateľovi však natrafí na dopravnú nehodu alebo na nejakú obchádzku a k obstarávateľovi príde dajme tomu 30 minút po termíne určenom na predloženie dokumentov. Nielenže súťaž nevyhrá, ale príde aj o zábezpeku. Zákon však nehovorí nič o situáciách, ktoré vzniknú nezavinením uchádzača. Zábezpeka však prepadne aj napriek tomu. V takomto prípade musí byť už dostatočne tvrdým trestom to, že súťaž uchádzač nevyhrá a nie ešte aj prepadnutie zábezpeky.
Dámy a páni, vážená pani predsedajúca, ja som včera na tomto mieste prerušil svoje vystúpenie, aby som oznámil bojkot opozície vzhľadom k nedemokratickým praktikám SMER-u. Tu by som si dovolil tiež prerušiť toto odborné vystúpenie, pretože chcem uviesť jeden taký príklad alebo jednu takú príhodu, ktorá sa mi stala asi pred mesiacom, keď bývalý minister obrany pán Jaroslav Baška niekde v tlači sa vyjadril, že by bolo vhodné, aby ministri silových rezortov absolvovali psychotesty, aby sa ukázalo, či sú schopní znášať stresové situácie. No mám taký pocit, že v prípade, že by sa tieto psychotesty zaviedli, tak váš pán minister vnútra, váš minister vlády istôt pre občanov by neprešiel týmito psychotestmi, pretože on v prvej časti môjho príhovoru nedokázal zvládnuť takú situáciu, keď som povedal, že celé toto divadlo, ktoré tu robíte, je len súboj jednej finančnej skupiny na čele s jedným finančným oligarchom proti druhej finančnej skupine na čele s druhým finančným oligarchom.
Takže ja som veľmi rád, že v tejto chvíli nejakým spôsobom sa pán minister vracia na svoje miesto a budem môcť pokračovať v odbornej časti mojej rozpravy a pevne verím, že si ju vypočuje.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka
Pán poslanec, pán minister určite bol vzadu v týchto priestoroch a vás počúval.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Pani predsedajúca, viem, čo mi tu pán minister povedal, keď odchádzal, nebudem to zatiaľ citovať a budem sa tváriť, že som nepočul vašu poznámku.
Problém č. 2: Nemožnosť podať námietky, § 140 bod 52 návrhu zákona.
V súčasnosti v platnom zákone nemožno podať námietky pri zadávaní podprahovej zákazky. Pri zadávaní zákazky s nízkou hodnotou a proti priebehu elektronickej aukcie a jej automatizovanému vyhodnoteniu ponúk. To, že v návrhu zákona nie je možné podať námietky proti priebehu elektronickej aukcie a jej automatizovanému vyhodnoteniu ponúk, je možné iba pochváliť, hodnotiť pozitívne. - No, vidím, že na tomto mieste som vás vlastne pochválil.
Práve táto časť bola a je častou kritikou zákona o verejnom obstarávaní zo strany súťažiacich, ktorí sa stretli s prinajmenšom nekorektným priebehom elektronickej aukcie a mnohokrát aj podivuhodným či zvláštnym vyhodnotením.
Problémom tejto časti návrhu zákona sú ale podprahové zákazky. To sú zákazky na tovary a služby od 10 000 eur do 40 000 eur bez DPH a stavebné práce od 20 000 eur do 200 000 eur bez DPH. Doteraz o nich úrad nerozhodoval a práve takýchto zákaziek je najviac a najviac sa netransparentne a najviac sa netransparentné správanie verejných obstarávateľov prejavuje práve pri týchto podprahových zákazkách, pričom sa nejedná o pár eur, a preto by mali byť pod kontrolou. V praxi sa totiž dosť často stretávame s účelovým vyhodnotením, resp. diskriminačným určením podmienok účasti, resp. iných dokumentov, ktoré má súťažiaci predložiť v procese verejného obstarávania. Uchádzač síce môže podať žiadosť o nápravu, čo sa aj pomerne často stáva, ale ešte častejšie sa stáva, že verejný obstarávateľ zamietne žiadosť o nápravu. Následne tak uchádzač nemá žiadnu možnosť nápravy kontroly, resp. nápravy protiprávneho stavu, keďže úrad pre verejné obstarávanie o týchto typoch zákaziek nerozhoduje a nevykonáva nad nimi kontrolu. (Reakcie z pléna.)
Kontrolu môže vykonať iba vnútorný orgán kontroly, a ak by aj postup prešetril, tak len skonštatuje porušenie zákona, ale bez reálneho dopadu. Lenže zásah vnútorného kontrolného orgánu je výnimočný, lebo tieto orgány nie sú spôsobilé na takúto kontrolu, v drvivej väčšine nie sú ani odborne spôsobilými osobami a tejto problematike nerozumejú, preto nevedia relevantne rozhodnúť. Samozrejme, ak by aj rozhodli, tak je to k ničomu, lebo výsledkom je len konštatovanie o porušení zákona, nič viac.
Proti tomuto môjmu návrhu by sa dalo povedať len to, že Úrad pre verejné obstarávanie na to nemá dostatočné personálne kapacity a že týchto zákaziek je nepredstaviteľne veľa. Lenže my v súčasnosti nevieme, koľko by takýchto námietok prišlo a ani to, či by boli oprávnené. Vieme, že personálne obsadenie Úradu pre verejné obstarávanie sa má v dohľadnej dobe zvýšiť o 39 osôb. Prečo by teda nemohol úrad rozhodovať aj o takýchto typoch zákaziek?
Navyše pokiaľ sa v rámci podprahových zákaziek prejavuje netransparentné konanie, tak práve tu môže unikať veľa finančných prostriedkov daňových poplatníkov. Proces v súčasnosti prebieha tak, že najprv musí byť podaná žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi a ten, ak tejto žiadosti nevyhovie, tak sa nič nedeje, lebo uchádzač sa už nemá kam obrátiť. Dalo by sa to riešiť súdnou cestou, ale to je diskutabilná cesta. Navyše nepoznáme prípad, že by sa tak stalo. Väčšinou si uchádzači zanadávajú a nechajú to tak.
Ak by bolo možné podať žiadosť o nápravu na Úrade pre verejné obstarávanie aj v prípade podprahových zákaziek, tak by proces vyzeral tak, že najprv musí byť podaná žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi a ten ak tejto žiadosti nevyhovie, až potom je možné obrátiť sa s námietkou na Úrad pre verejné obstarávanie. Zákon v súčasnosti ukladá povinnosť tomu, kto predloží námietku, zložiť na Úrad pre verejné obstarávanie kauciu, v opačnom prípade sa o námietke nerozhoduje. Takto to prebieha pri podlimitných a nadlimitných zákazkách.
Pokiaľ sa verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia budú správať transparentne, ostanú len špekulatívne námietky, ktoré sa dajú vyriešiť ešte na začiatku. To znamená, že Úrad pre verejné obstarávanie by v konečnom dôsledku nemal zasa až tak veľa roboty. Pokiaľ sa však obstarávatelia správajú netransparentne, tak by sa v konečnom dôsledku ušetrili financie na zákazkách, ktoré by boli netransparentné, predražené, nekvalitné, nepodporujúce čestnú hospodársku súťaž a podobne. No a predsa o toto ide. Zároveň by to malo dopad aj na odborne spôsobilé osoby, ktoré by museli pod hrozbou kontroly z Úradu pre verejné obstarávanie pracovať zodpovednejšie. Ak by aj tých námietok bolo veľa, tak by asi bolo efektívnejšie zamestnať pár ľudí na Úrade pre verejné obstarávanie, ktorí by sa venovali len podprahovým zákazkám.
K tomuto bodu vieme pripraviť aj ekonomickú analýzu.
Poviem konkrétny príklad. Príklad, ktorý uvediem, je modelovým príkladom, ale takýto postup verejného obstarávateľa si môžete všetci overiť vo Vestníku verejného obstarávania, ktorý je v prípade podprahových zákaziek studnicou príkladov, ako sa obstarávať nemá. Ten, kto sa v tejto oblasti aspoň čiastočne vyzná, si ihneď všimne častokrát diskriminačné podmienky účasti, resp. iné diskriminačné nástroje, ktoré sa tu zvyknú objaviť. Uvažujem, že verejný obstarávateľ si ide obstarať konzultačné služby vo verejnom obstarávaní. Podmienky účasti sú štandardné, zákonné. V časti odbornej spôsobilosti však bude vyžadovať troch expertov na verejné obstarávanie. Prvý expert musí mať desaťročnú prax vo verejnom obstarávaní, vykonaných minimálne desať elektronických aukcií na nadlimitnú zákazku. Druhý expert musí mať minimálne desaťročnú prax a vykonaných minimálne desať nadlimitných obstarávaní. Tretiemu expertovi stačí iba päťročná prax a minimálne desať podlimitných obstarávaní. Predmet obstarávania...
Mňa to vyrušuje, pani predsedajúca.
Laššáková, Jana, podpredsedníčka NR SR
Prosím vás, pán poslanec Gál, pána poslanca rušíte, takže zachovajte pokoj.
Galko, Ľubomír, poslanec NR SR
Pán minister, počúvajte, bude sa vám to hodiť, ste povedali, že vás zaujímajú dobré návrhy. Musíte niečo zniesť, však v kľude.
Predmet obstarávania znie: Poskytovanie konzultačných a poradenských služieb v oblasti verejného obstarávania, nie samotný výkon verejných obstarávaní. Obstarávateľ tak požaduje dokladovať prax neprimeranú predmetu zákazky. Toto však samotné až taký veľký problém nie je, väčším problémom je samotná prax požadovaných expertov.
Tak po prvé, expert č. 1 musí mať prax vo verejnom obstarávaní minimálne 10 rokov, ale zákon platí od roku 2006, a teraz máme rok 2013. Áno, je pravdou, že pred rokom 2006 platil akýsi kvázi zákon o verejnom obstarávaní, avšak ten sa nedal s verejným obstarávaním, aké platí v európskom priestore, ani porovnať. Totižto postupy obstarávania pred rokom 2006 boli diametrálne odlišné od tých po roku 2006. Preto aj po prijatí zákona v roku 2006 došlo v našej histórii snáď k najmasívnejšiemu preškoľovaniu odborných osôb, odborne spôsobilých osôb. Je to, ako keby sme porovnávali dvojplošník s Concordom. Navyše povinnosť vykonávať elektronické aukcie pri nadlimitných zákazkách platí až od 1. apríla 2011, teraz je február 2013. Koľko nadlimitných obstarávaní vyhlásených po 1. 4. 2011 až dodnes sa realizovalo elektronickou aukciou? Veľa toho nebolo. A pokiaľ si pozrieme do Vestníka verejného obstarávania, identifikujeme len veľmi málo, jeden, dva subjekty, čo majú takúto prax. Rovnaké je to aj s expertom č. 2. To znamená, že toto sú veľmi diskriminačné podmienky, ktoré ukazujú na jedného dodávateľa. Pokiaľ by sa však jednalo o podlimitnú zákazku, tak v tomto konkrétnom prípade by Úrad pre verejné obstarávanie nariadil zrušenie celej súťaže.
Teraz však skúsime opísať postup uchádzača, ktorý si vyžiadal v tomto prípade súťažné podklady. Po zoznámení sa so súťažnými podmienkami vyhodnotil uchádzač, že sú diskriminačné, a poslal verejnému obstarávateľovi žiadosť o nápravu v tom zmysle, že poukázal na skutočnosť, že verejný obstarávateľ požaduje dokladovať prax experta desiatimi rokmi a minimálne desiatimi elektronickými aukciami na nadlimitnú zákazku. Uchádzač požadoval od obstarávateľa, aby akceptoval experta s desaťročnou praxou, s vykonanými desiatimi elektronickými aukciami na podlimitnú zákazku. Argumentoval tým, že proces elektronickej aukcie v prípade nadlimitnej a podlimitnej zákazky je rovnaký, nakoľko sa pri ňom uplatňuje § 43 zákona o verejnom obstarávaní a ten je spoločný pre oba postupy. Ďalej uchádzač namietal aj experta č. 2 s tým, že požadoval od obstarávateľa, aby uznal prax 10 rokov a minimálne desať podlimitných zákaziek.
Totižto podlimitná zákazka sa od nadlimitnej zákazky líši len tým, že sa pri nej vypisuje formulár do európskeho vestníka pre verejné obstarávanie a následne do národného vestníka. Má o troška dlhšie lehoty, ale procesne je prakticky rovnaká.
Obstarávateľ však námietku uchádzača v plnom rozsahu zamietol a napísal mu, že má využiť kapacity tretej osoby. Uchádzač nemá voči tomuto postupu verejného obstarávateľa opravný prostriedok a nemôže sa ani obrátiť na Úrad pre verejné obstarávanie, nakoľko tento o podprahových zákazkách nerozhoduje. A tak uchádzač, hoci mohol byť lacnejší a aj kvalitnejší, nakoniec nepodá súťažnú ponuku. Postup verejného obstarávateľa bol však príkro diskriminačný.
Skutočnosť hovorí o tom, že proces elektronickej aukcie je úplne identický pre akýkoľvek postup alebo druh verejného obstarávania a podlimitná zákazka sa od nadlimitnej líši iba vo veľmi malých rozdieloch, ktoré tu ale prezentovať nebudem. V súčasne platnom zákone, ako aj v predloženom návrhu sa však takýto postup verejného obstarávateľa nerieši.
Pokiaľ by niekoho zaujímalo to bližšie, tak toto nebol teoretický príklad, tento postup je zadokumentovaný a vieme ho celý predložiť. Navyše predmetné obstarávanie nájdete vo Vestníku verejného obstarávania pod číslom, ja to tu odcitujem, 08755WYS vo Vestníku verejného obstarávania č. 141/2012 zo dňa 25. júla 2012, ale podobných príkladov tam nájdete viac.
Problém č. 3: Žiadosť o nápravu a inštitút námietky, § 33 ods. 11 bod 5 a 6, § 42 ods. 6 písm. c), § 136 ods. 1, 3 a 5 bod 23, 24 a 25, § 138 ods. 3 a 4 bod 29, § 138 ods. 5 bod 30, § 138 ods. 12 bod 37, § 139 ods. 2 bod 48, § 139 ods. 7 až 10 bod 51.
Inštitút námietky, ako aj inštitút žiadosti o nápravu sú veľmi zložitými časťami v platnom zákone, avšak návrh, ktorý bol predložený, celú situáciu v niektorých častiach ešte jemne komplikuje. Zjednodušene môžeme povedať, že v súčasnosti v platnom zákone môže uchádzač podať žiadosť o nápravu verejnému obstarávateľovi, a pokiaľ mu verejný obstarávateľ nevyhovie, resp. vyhodnotí jeho žiadosť o nápravu ako neoprávnenú, má uchádzač možnosť podať námietku, a to prostredníctvom Úradu pre verejné obstarávanie. Aby úrad o námietke rozhodol, musí uchádzač zložiť na účet Úradu pre verejné obstarávanie kauciu, inak Úrad pre verejné obstarávanie o námietke nerozhodne. Lehota na vydanie rozhodnutia je 30 dní. Podľa tohto návrhu však uchádzač nebude môcť podať žiadosť o nápravu prostredníctvom verejného obstarávateľa, ale rovno námietku.
Návrh zákona hovorí, že uchádzač musí podať priamo námietku na Úrad pre verejné obstarávanie proti výberu záujemcov v užšej súťaži proti vylúčeniu uchádzača, záujemcu alebo účastníka a proti vyhodnoteniu ponúk alebo návrhov. Uchádzač tak teda nebude môcť v týchto prípadoch využiť žiadosť o nápravu, ale bude musieť podať námietku na Úrad pre verejné obstarávanie s tým, že ak chce, aby úrad o námietke rozhodol, bude musieť zložiť kauciu, ktorá sa v rámci podmienok stanovených v zákone stane príjmom štátneho rozpočtu. Samozrejme, za určitých okolností.
Uchádzači, resp. možno budúci schopní a kvalitní dodávatelia tak z dôvodu, že nebudú chcieť prísť o finančné prostriedky, námietku jednoducho nepodajú. Tým sa proces výberu dodávateľa vo verejnej súťaži stane menej transparentným, keďže z dvojstupňového revízneho postupu sa stane jednostupňový a navyše podmienený zložením kaucie. Toto by mohlo byť zdrojom komplikácií v budúcich procesoch verejného obstarávania.
V podstate možno povedať, že aj v prípade navrhnutého postupu námietok ide o zjednodušenie procesu. Tento však nie je úplne v súlade s európskymi pravidlami týkajúcimi sa verejného obstarávania. Ich uplatnením by sa mohlo riskovať zastavenie čerpania eurofondov. Po novom by mohol Úrad pre verejné obstarávanie rozhodnúť o podpise zmluvy i v prípade, že boli vznesené námietky, pokiaľ to tak vyžaduje verejný záujem, a tak obstarávateľovi povoliť podpis zmluvy.
V rámci tohto návrhu treba povedať, že čo je vyšší verejný cieľ: dodržiavanie čestnej hospodárskej súťaže a transparentnosti vo verejnom obstarávaní alebo čerpanie eurofondov? Treba si uvedomiť, že pokiaľ sa pochybí v procese verejného obstarávania a Európska komisia takéto pochybenie zistí, bude Slovensko príslušné európske peniaze v budúcnosti vracať.
Bolo by preto vhodné inštitút žiadosti o nápravu ponechať nezmenený a až v prípade, že by verejný obstarávateľ nevyhovel žiadosti o nápravu, by mohol uchádzač pristúpiť k námietke podanej na Úrade pre verejné obstarávanie. Zároveň odporúčame prepracovať inštitút námietky tak, aby nebol v konflikte s európskymi pravidlami verejného obstarávania.
Problém č. 4: Preskúmavanie zákonnosti podanej námietky, § 139 ods. 7 bod 51 návrhu zákona.
V súčasnosti Úrad pre verejné obstarávanie preskúmava v prípade podania námietky celý proces verejného obstarávania, teda vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. To znamená, že kontroluje nielen dodržanie príslušných ustanovení zákona, ale aj použité procesy, ako aj metódy a úvahy, ktoré verejný obstarávateľ v procese verejného obstarávania použil. Týmto úrad zabezpečuje, aby nedošlo k porušeniu nielen zákona o verejnom obstarávaní, ale aj princípov transparentnosti, hospodárnosti, čestnej hospodárskej súťaže a podobne. Častokrát si preto Úrad pre verejné obstarávanie k tomu, aby vedel kvalifikovane rozhodnúť, vyžiada odborné posudky. V navrhovanom znení však Úrad pre verejné obstarávanie bude môcť preskúmať iba zákonnosť kontrolovaného a pri výkone svojej kontroly bude viazaný iba obsahom podanej námietky.
Veľakrát však pri podaní námietky zisťuje Úrad pre verejné obstarávanie aj iné závažné porušenie zákona, ako aj princípov verejného obstarávania a čestnej hospodárskej súťaže, na základe ktorých následne nariadil súťaž zrušiť.
Pokiaľ teda obmedzíme činnosť úradu iba na posudzovanie zákonnosti, pričom Úrad pre verejné obstarávanie bude viazaný iba obsahom námietky, stane sa, že skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, zostanú neskontrolované a mnohokrát by práve tieto podmienky mohli byť diskriminačné a mohli by v procese verejného obstarávania navodiť protiprávny stav.
V praxi sa veľakrát stalo a dokazujú to aj nálezy a rozhodnutia Úradu pre verejné obstarávanie, ktoré sú zverejnené na stránkach úradu, že bola zo strany uchádzača podaná námietka, ktorú síce Úrad pre verejné obstarávanie vyhodnotil a zamietol ako neodôvodnenú, avšak nakoľko kontroloval celý proces, pri kontrole zistil iné závažné porušenie zákona o verejnom obstarávaní, poprípade princípov čestnej hospodárskej súťaže tak, že v konečnom dôsledku rozhodol o zrušení použitého postupu. Takýto prípad by teda v budúcnosti nemohol nastať, pokiaľ bude táto novela prijatá, a tým pádom sa neodhalí nečestné konanie verejného obstarávateľa.
Treba však podotknúť, že v prípade čerpania európskych fondov môže pochybenie zistiť aj orgán Európskej únie. A to by malo oveľa horšie následky, ako iba zrušenie súťaže. Mohlo by sa stať, že by Slovensko muselo vracať finančné prostriedky čerpané z európskych fondov. Samozrejme, môže dôjsť aj k opačnému prípadu, kedy podá uchádzač námietku, a keďže po novom bude úrad viazaný pri kontrole len obsahom námietky, vyhodnotí námietku u uchádzača ako oprávnenú a rozhodne o odstránení protiprávneho stavu alebo o zrušení použitého postupu. Pokiaľ by však úrad, tak ako je tomu doteraz, skúmal celý proces vrátane úvah verejného obstarávateľa, mohol by zistiť, že skutočnosti, za ktorých bolo verejné obstarávanie vyhlásené, a úvahy verejného obstarávateľa boli v súlade so zákonom a princípmi podporujúcimi transparentnosť a čestnú hospodársku súťaž, a mohol by dôjsť k názoru, že námietka uchádzača nie je oprávnená, a teda by ju zamietol. A to je už úplne iné hľadisko riešenia problémov procesu verejných obstarávaní.
Nehovoriac o tom, že námietka by mohla byť vykonštruovaná, avšak bez preskúmania celého procesu a, samozrejme, aj skutočností vedúcich k danému stavu či rozhodnutiu verejného obstarávateľa by úrad nevedel takúto námietku jednoznačne posúdiť. Tak by sa mohlo stať, že by uspel nečestný uchádzač s vykonštruovanou námietkou a v konečnom dôsledku by to boli iba vyhodené verejné zdroje.
To, že úrad skúma celý proces, je dobré a žiaduce. A potvrdzujú to aj rozhodnutia úradu v konaní o námietkach, ale aj konkrétne prípady riešené prostredníctvom metodických pokynov, rozhodnutí či iných dokumentov, ktoré sú voľne k dispozícii na stránkach Úradu pre verejné obstarávanie.
Na túto tému uviesť jednoduchý príklad z praxe je veľmi ťažké, keďže proces posudzovania námietok je veľmi zložitý. Uvediem tu však jedno rozhodnutie Úradu pre verejné obstarávanie pod číslom 1470/6000/2012/ON/380, v ktorom bola námietka uchádzača zamietnutá v plnom rozsahu, avšak preskúmaním procesu verejného obstarávania boli zistené skutočnosti, na základe ktorých Úrad pre verejné obstarávanie nariadil súťaž zrušiť. Pre úplnosť uvádzam, že sa jednalo o verejné obstarávanie vyhlásené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky v celkovej predpokladanej hodnote 233 108 eur bez DPH. Úrad vydal rozhodnutie 23. januára 2013.
Na záver len uvediem, že pokiaľ si toto spomínané rozhodnutie preštudujete, zistíte, že keby bol Úrad pre verejné obstarávanie rozhodoval iba o zákonnosti podanej námietky a bol vy viazaný len jej obsahom, došlo by iba k zamietnutiu námietky, a tak by nemohol nariadiť zrušenie celej súťaže, a tým pádom by štát prišiel o spomínaných 233 108 eur.
Dámy a páni, verejné obstarávanie je zložitá a odborná téma. O to je dôležitejšie, aby pri takýchto náročných témach sme predkladali alebo ste predkladali 100-percentné zákony. Tento návrh zákona takým nie je a, ako som povedal, klub strany Sloboda a Solidarita ho nepodporí.
Ja viem, že vám poslancom zo strany SMER je lautr fuk, o čom hlasujete, ako hlasujete. To sme dokumentovali aj tým, že ste sa tu bavili, keď som sa vám sťažil vysvetliť chyby, ktoré v zákone sú. Zrejme je pre vás dôležité to, že vám vždy od štátu zabehnú výplaty na účet a o ostatné sa nezaujímate.
Vy by ste tu odmávali aj 1. máj, keby vám to váš veľký vodca prikázal.
Avšak poslanci strany Sloboda a Solidarita chcú o zákonoch a o pravidlách, ktoré menia život občanov na Slovensku, rozhodovať tak, že pritom budú mať elementárnu istotu, že rozhodujú o niečom, čo mali čas si naštudovať. A chcú rozhodovať odborne a v prospech ľudí na Slovensku. A túto elementárnu istotu ste vy, pán minister vlády istôt pre občanov, touto hochštaplerskou formou návrhu tak zložitej legislatívy, ako je zákon o verejnom obstarávaní, nielen nám v strane SaS, ale všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky dnes vzali.
Ďakujem vám za pozornosť.
Neautorizovaný
10:10
Vystúpenie v rozprave 10:10
Gábor GálV piatok bol, v pondelok bol sprístupnený materiál, vlastný materiál až vo večerných hodinách o desiatej... (Reakcia z...
V piatok bol, v pondelok bol sprístupnený materiál, vlastný materiál až vo večerných hodinách o desiatej... (Reakcia z pléna.) Nie. Večer. Takže v utorok ráno, keď sme prišli do Národnej rady a prešlo skrátené legislatívne konanie, tak sme sa mohli vyjadriť len ku skrátenému legislatívnemu konaniu, čo sme aj urobili. Povedali sme svoj názor, ale vládna väčšina, samozrejme, nás prehlasovala.
Ale potom prišlo prvé čítanie, ktoré sme, samozrejme, právom odbojkotovali, ale som zvedavý, že o čom bolo potom to prvé čítanie, lebo neviem si predstaviť, že poslanci za vládny SMER do akej miery mali naštudovaný daný materiál. Či vôbec vedeli, o čom sa hlasuje, že čo je v tých 64 bodoch? Čo obsahuje tých 11 strán?
Na grémiu sa dohodlo, že výbory zasadnú o ôsmej ráno, dnes. Ani to nebolo dodržané. Sme mysleli, že aspoň budeme mať toľko času, že cez noc to prezrieme a ráno vo výboroch, kde sa má o tom odborne diskutovať, aspoň bude na to priestor. Nie. Tu žiadne dohody z grémia neplatia. Tak tiež sa pýtam, že o čom vlastne tie odborné útvary Národnej rady rokovali, keď hneď po hlasovaní pristúpili k rokovaniu o tomto návrhu zákona?
Každé skrátené legislatívne konanie, keď je vystavená Národná rada časovému stresu, vyzerá takto, že potom, keď preskúmame daný zákon, aj túto malú novelu o verejnom obstarávaní, tak nájdeme nie jednu mínu, nie jednu rozporuplnosť, a pritom ešte tuná máme tú veľkú novelu v druhom čítaní.
Ja som robil, čo som mohol, do noci sme robili, zapojili sme nie jedného kolegu, pán poslanec Galko hovoril, že nebude predkladať návrhy, lebo fakt tá práca v noci, to je jednak tak dosť obtiažna a človek, aby nerobil chybu, a jednak takúto "malú" veľkú novelu cez noc preštudovať, spraviť k nemu analýzu a pripraviť pozmeňujúce návrhy, je dosť obtiažne. Predsa len sme pripravili pár pozmeňovákov, ale to je taký základ, nutný základ, ktorý, si myslíme, že treba zmeniť na tejto "malej" veľkej novele.
Podľa predkladateľov návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní hlavným cieľom tohto návrhu je zjednodušiť revízny postup, odstrániť niektoré administratívne bariéry a zavedenie ex ante kontroly a sankcie zákazu účasti na obstarávaní. No ale práve s prihliadnutím na tieto ciele obsah tejto malej novely zákona o verejnom obstarávaní je rozporuplný a môže zásadným spôsobom negatívne ovplyvniť prax verejného obstarávania na Slovensku. Vzhľadom na to, že nejde len o legislatívnotechnické úpravy, ale o významné zmeny, bolo by účinné, aby obsah, ešte stále máme na to čas, aby sme hneď nehlasovali, aby sme odložili hlasovanie a aby sme to vedeli viac prezrieť.
Treba zdôrazniť, že táto malá novela neobsahuje len zmeny, ktoré sú v tej veľkej novele, ale sú tu zmeny, ktoré v tej veľkej novele obsiahnuté nie sú. A nie je ich málo a nie sú tam len také zanedbateľné veci. Pôjdem do konkrétností.
Preukázanie splnenia podmienok účasti v súťaži čestným vyhlásením. To je zásadná zmena, ktorú prináša táto novela. Preukázať možnosť splnenia všetkých podmienok účasti jedným čestným vyhlásením, to dáva obrovský priestor na machinácie s verejným obstarávaním. Čiže fyzicky ich nebude potrebné predložiť, keď sa prihlásim do súťaže, že spĺňam podmienky, dám čestné vyhlásenie a som okej. No veľmi ľahké je nájsť potom ďalšie firmy, ktoré budú robiť "křoví" vo verejnom obstarávaní, aby vyhrala to verejné obstarávanie konkrétne vybratá firma.
Podľa mňa toto je šité úplne na mieru, a keďže sa veľmi ponáhľame, tak niečo je vo vzduchu. V tejto malej novele je § 155l Prechodné ustanovenie, že táto novela sa nebude vzťahovať na verejné obstarávania, ktoré prebiehajú, čiže bude sa vzťahovať len na tie, ktoré začnú po 18. februári. No, som zvedavý, že 19., 18. alebo 20. februára aké verejné obstarávanie potom začne.
Aktuálnym a pretrvávajúcim problémom praxe verejného obstarávania na Slovensku nie je vysoké administratívne zaťaženie potenciálnych uchádzačov o verejné zákazky, ale neustále sa opakujúce prípady, keď sú súťažné podmienky formulované na mieru a tak, že diskriminujú ostatných možných uchádzačov, ostatných možných dodávateľov týchto verejných zákazok.
Pre porovnanie: napríklad v západných štátoch Európy je bežnou praxou, že verejní obstarávatelia nepožadujú také špecifické podmienky ako na Slovensku. Nie je to tak podrobne rozpísané, že čo všetko sa musí spĺňať. Päťdverový trolejbus alebo autobus, alebo čo bolo v Bratislave. Nie. Práve kvôli tomu v Európe sa to nerozpisuje, aby sa mohlo do súťaže zahlásiť čo najviac firiem, aby súťaž nielenže aby bola transparentnejšia, ale aby sa vysúťažila najlepšia cena, najlepšia dodávka. U nás to robíme opačne. A práve týmto šijeme na mieru.
Aj v súčasnosti pritom na Slovensku sú k dispozícii možnosti, ako znížiť administratívne zaťaženie uchádzačov vo verejných obstarávaniach. Spoločnosti majú napríklad možnosť nechať sa po splnení, samozrejme, podmienok zapísať do tzv. zoznamu podnikateľov, ktoré vedie Úrad pre verejné obstarávanie, s ktorým je možné riadne preukazovať splnenie predpokladov osobného postavenia. Čiže je to možné, aby som sa vyhol, že stále musím niečo preukázať.
Navrhovanou úpravou malej novely zákona o verejnom obstarávaní sa však otvorí priestor na to, aby sa verejných súťaží zúčastňovali akékoľvek spoločnosti, ktoré predložia v rámci súťaže čestné vyhlásenie o splnení podmienok. Zdôrazňujem, že podľa malej novely zákona o verejnom obstarávaní komisia pri vyhodnocovaní ponúk môže, no ani nemusí, vyzvať toho uchádzača na predloženie podkladov preukazujúcich splnenie podmienok súťaže. Nie je teda vylúčené, že zákazku potom dostane firma, ktorá vôbec nesplnila kritériá podmienok účasti. Čiže deklarujem, že spĺňam podmienky čestným vyhlásením. Nemusím ich odovzdať. A môžu so mnou podpísať zmluvu aj v prípade, že to vôbec nepredložím. Keď odo mňa to nevyžiadajú, tak to nemusím ani predložiť.
Podľa našich skúseností nemajú seriózne firmy zásadný problém doložiť verejnému obstarávateľovi tie potrebné osvedčenia, že spĺňajú podmienky. Je to určite náročnejší administratívny proces, no v praxi podľa môjho názoru je nevyhnutné, aby to bolo, aby sme potom nedali priestor na nejaké dolaďovanie pre konkrétneho uchádzača.
Táto malá novela otvorí aj ďalšiu možnosť pre to, aby sa vo verejných obstarávaniach zúčastňovali účelovo vytvorené spoločnosti. Čiže tie fantómové spoločnosti, ktoré sú, budú len na to, aby do verejného obstarávania sa prihlásil dostatočný počet uchádzačov. A pointa je v tom, že keď sa prihlási dostatočný počet uchádzačov, ktorí kvázi spĺňajú podmienky verejnej obchodnej súťaže na papieri, tak tí, ktorí to nespĺňajú, ale chcú napadnúť to verejné obstarávanie, že je to šité na mieru, a vzhľadom ešte k tomu, že čo pôjde s tou veľkou novelou, tak to je úplne geniálne. Stačí päť takýchto firiem, ktoré dajú čestné prehlásenie, že spĺňajú podmienku, nemusia ich vôbec spĺňať a ten čestný podnikateľ, ktorý to nespĺňa a neprihlási sa do súťaže, ani nebude môcť namietať to, že súťaž bola šitá na mieru, že je diskriminačná, lebo budeme mať ešte aj takú prezumpciu nediskriminačných podmienok. Tak uvidíme, aké kauzy z toho vzniknú, lebo že vzniknú, to je už isté, keď to v takomto znení prejde.
K bodu 15. Navrhovaná úprava je nesystematická, v zásade kolidujúca s existujúcim ustanovením § 33. V zmysle uvedeného má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinnosť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti, ktoré možno podľa navrhovaného ustanovenia § 32 ods. 8 preukázať aj výlučne čestným vyhlásením. Čiže bude nevyhnutné, aby sa tento paragraf doplnil alebo zmenil, k tomu pôjde aj náš pozmeňujúci návrh.
Je tu zaujímavý bod 30 a nasledujúce. Neviem, určite mi pán podpredseda vlády potom vysvetlí, že prečo sa menia lehoty z procesných na hmotnoprávne? Čiže v deň už musia byť všetky námietky, všetky pripomienky byť doručené na úrade alebo u obstarávateľa. V deň. A pritom tie lehoty nie sú vôbec nejaké dlhé. Predstavte si, že uchádzač, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je z Madridu, tak rýchlo doletia s jednou obálkou, aby to stihli. No, je to veľmi pofidérne a veľmi otázne, že načo slúži táto zmena a prečo to nenechali v tej veľkej novele, prečo to je také súrne, aby v predstihu, s mesačným predstihom toto bolo zavedené do nášho právneho poriadku.
Kontrola ex ante, čo sa týka povinného zamietnutia námietok, ktoré smerujú proti dokumentom, ktoré boli predmetom kontroly ex ante. Takáto úprava nemá podľa nášho názoru oporu v európskom práve a príslušné smernice s takouto nemožnosťou namietať prípadný nezákonný postup verejného obstarávateľa ani nepočítajú. Ide pritom o neštandardné riešenie. Pre porovnanie: Určitá forma ex ante kontroly je v Bulharsku aj v Poľsku, no ale ani táto ex ante kontrola, čiže následná kontrola, nevylučuje možnosť podať námietky proti prípadným diskriminačným podmienkam. Čiže keď to kontrolujeme spätne, aj tak ten uchádzač môže namietať, že tá konkrétna verejná súťaž bola šitá na mieru.
Zdôrazňujem, že v prípade, ak by Úrad pre verejné obstarávanie omylom odobril súťaž, ktorá obsahovala diskriminačné podmienky, nebude možné toto rozhodnutie spochybniť na súde, čím budeme možno mať problémy tiež v Bruseli.
Chcem zdôrazniť ďalej, že Úrad pre verejné obstarávanie nemá ani také odborné kapacity, aby vedel z vlastnej iniciatívy posúdiť, ktoré zo súťažných podmienok, podkladov môže mať diskriminačný charakter. V praxi verejného obstarávania, aké je na Slovensku, to sú nie raz také technické riešenia, ktoré úradníkovi, ktorý má ekonomické, právnické alebo iné humanitné vzdelanie, nič nehovorí. ÚVO nemá tam nejakých strojných inžinierov, dopravných inžinierov, chemických inžinierov a neviem akých inžinierov, ktorí by vedeli posúdiť, že tá-ktorá podmienka v súťaži je diskriminačná alebo nie je. Proste, de facto ÚVO nebude môcť posúdiť. To budú môcť posúdiť tí konkurenční uchádzači toho daného dodávateľa, že, aha, toto je šité na mieru, lebo tieto podmienky spĺňa len tento a tento uchádzač. Teraz môžu ísť, ak po tejto novele môžu ísť akurát s tým do novín, do médií a upozorňovať na to, lebo nebude tu opravný prostriedok, ktorým by sme takýmto diskriminačným podmienkam zabránili.
Riadna súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Doplňuje sa § 45 veľmi neurčito, že od úspešného uchádzača požaduje riadnu súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Keď nebude riadne súčinný, tak nemusia s ním uzavrieť zmluvu. Ale nikde pritom nie je napísané, že čo to je "riadne súčinný". Vieme o nie jednej veci, o nie jednom verejnom obstarávaní, kde práve obstarávateľ nebol súčinný práve kvôli tomu, že nevyhrala firma, ktorú on uprednostňoval. Čiže naťahoval čas, aby vypršali lehoty. Teraz tomu dávame zákonný rámec, že keď nebudeš súčinný, tak vypadneš z kola, nemusím s tebou uzavrieť zmluvu. A je to tak naformulované, že to bude veľmi širokospektrálne použiteľné v tých súťažiach, keď náhodou nevyhraje ten kvázi náš, ten najlepší.
Ďalej je tu sankcia zákazu účasti na verejných obstarávaniach. To je aj v malej, aj veľkej novele, ale treba to vnímať vo vzájomnom kontexte. Ak by bola schválená táto novela a mala byť schválená aj tá veľká novela, tak to vylúčenie by sa netýkalo nielen samotného podnikateľa, že dostane zákaz činnosti, ale zákaz činnosti sa bude vzťahovať aj na všetky ďalšie osoby, ktoré sú vymedzené v uvedenom ustanovení. A toto už bude aj v rozpore s ústavou. Čiže tam minimálne bude treba dotiahnuť tú veľkú novelu do konca.
Ako sme skúmali, tak sme skúmali, ale jednu vec sme tam nenašli, čo sme po týchto, hmm, nehoráznych peripetiách očakávali, a to, že len to verejné obstarávanie môže byť platné, ktoré bude zverejnené na nástenke, aj to za zatvorenými dverami. To tam nebolo, sa čudujem, ale ostatné veci, na ktoré som upozorňoval, tam sú.
Konkrétne pozmeňujúce návrhy.
K bodu 4: Za navrhovaný text § 32 ods. 8 sa na konci dopĺňa veta, ktorá znie: "Lehota na predĺženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní."
Odôvodnenie: Návrh zákona neobsahoval lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukázal čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava v § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dáva široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určenie takej lehoty na predloženie dokladov, ktoré nie je možné objektívne splniť.
Pán minister namieta, že je tam iný paragraf. Tento bod zásadne nezhorší postavenie ani z jeho pozície novelu, ale zavádza určité jasné pravidlá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem. Je 10.30 hod. Máte to ešte viac ako dve minúty?
Gál, Gábor, poslanec NR SR
Nie. Nie.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pretože...
Gábor, Gál, poslanec NR SR
Nie. Veľmi rýchlo skončím.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.
Gál, Gábor, poslanec NR SR
Bod 18. V navrhovanom § 45 ods. 6 sa pred slovo "deň" vkladá slovo "šestnásty".
Chceme zrýchliť proces, ale aby nemohlo prísť k uzavretiu zmluvy pred šestnástym dňom od schválenia, aby bola tu možnosť námietky podať na súd žalobu. Krajský súd aj tak má problémy. Čiže je to nevyhnutné, aby ten uchádzač, ktorý je ukrivdený, sa mohol obrátiť na súd.
Posledný je bod 3. V navrhovanom § 138 ods. 12 sa v druhej vete vypúšťajú slová "alebo uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú s úspešným uchádzačom alebo s uchádzačmi".
To je tiež kvôli tomu, aby sa mohol obrátiť na súd a aby sa mohli spraviť námietky a opravné prostriedky.
Pre krátkosť času len toto. Máte to písomne.
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, podpredseda vlády, aby som vás neurazil, v prvom čítaní sme nevystúpili k tejto malej novele, nazveme to oficiálne, že malá novela zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko ten sled udalostí bol taký, že vlastne nebolo ani k čomu.
V piatok bol, v pondelok bol sprístupnený materiál, vlastný materiál až vo večerných hodinách o desiatej... (Reakcia z pléna.) Nie. Večer. Takže v utorok ráno, keď sme prišli do Národnej rady a prešlo skrátené legislatívne konanie, tak sme sa mohli vyjadriť len ku skrátenému legislatívnemu konaniu, čo sme aj urobili. Povedali sme svoj názor, ale vládna väčšina, samozrejme, nás prehlasovala.
Ale potom prišlo prvé čítanie, ktoré sme, samozrejme, právom odbojkotovali, ale som zvedavý, že o čom bolo potom to prvé čítanie, lebo neviem si predstaviť, že poslanci za vládny SMER do akej miery mali naštudovaný daný materiál. Či vôbec vedeli, o čom sa hlasuje, že čo je v tých 64 bodoch? Čo obsahuje tých 11 strán?
Na grémiu sa dohodlo, že výbory zasadnú o ôsmej ráno, dnes. Ani to nebolo dodržané. Sme mysleli, že aspoň budeme mať toľko času, že cez noc to prezrieme a ráno vo výboroch, kde sa má o tom odborne diskutovať, aspoň bude na to priestor. Nie. Tu žiadne dohody z grémia neplatia. Tak tiež sa pýtam, že o čom vlastne tie odborné útvary Národnej rady rokovali, keď hneď po hlasovaní pristúpili k rokovaniu o tomto návrhu zákona?
Každé skrátené legislatívne konanie, keď je vystavená Národná rada časovému stresu, vyzerá takto, že potom, keď preskúmame daný zákon, aj túto malú novelu o verejnom obstarávaní, tak nájdeme nie jednu mínu, nie jednu rozporuplnosť, a pritom ešte tuná máme tú veľkú novelu v druhom čítaní.
Ja som robil, čo som mohol, do noci sme robili, zapojili sme nie jedného kolegu, pán poslanec Galko hovoril, že nebude predkladať návrhy, lebo fakt tá práca v noci, to je jednak tak dosť obtiažna a človek, aby nerobil chybu, a jednak takúto "malú" veľkú novelu cez noc preštudovať, spraviť k nemu analýzu a pripraviť pozmeňujúce návrhy, je dosť obtiažne. Predsa len sme pripravili pár pozmeňovákov, ale to je taký základ, nutný základ, ktorý, si myslíme, že treba zmeniť na tejto "malej" veľkej novele.
Podľa predkladateľov návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní hlavným cieľom tohto návrhu je zjednodušiť revízny postup, odstrániť niektoré administratívne bariéry a zavedenie ex ante kontroly a sankcie zákazu účasti na obstarávaní. No ale práve s prihliadnutím na tieto ciele obsah tejto malej novely zákona o verejnom obstarávaní je rozporuplný a môže zásadným spôsobom negatívne ovplyvniť prax verejného obstarávania na Slovensku. Vzhľadom na to, že nejde len o legislatívnotechnické úpravy, ale o významné zmeny, bolo by účinné, aby obsah, ešte stále máme na to čas, aby sme hneď nehlasovali, aby sme odložili hlasovanie a aby sme to vedeli viac prezrieť.
Treba zdôrazniť, že táto malá novela neobsahuje len zmeny, ktoré sú v tej veľkej novele, ale sú tu zmeny, ktoré v tej veľkej novele obsiahnuté nie sú. A nie je ich málo a nie sú tam len také zanedbateľné veci. Pôjdem do konkrétností.
Preukázanie splnenia podmienok účasti v súťaži čestným vyhlásením. To je zásadná zmena, ktorú prináša táto novela. Preukázať možnosť splnenia všetkých podmienok účasti jedným čestným vyhlásením, to dáva obrovský priestor na machinácie s verejným obstarávaním. Čiže fyzicky ich nebude potrebné predložiť, keď sa prihlásim do súťaže, že spĺňam podmienky, dám čestné vyhlásenie a som okej. No veľmi ľahké je nájsť potom ďalšie firmy, ktoré budú robiť "křoví" vo verejnom obstarávaní, aby vyhrala to verejné obstarávanie konkrétne vybratá firma.
Podľa mňa toto je šité úplne na mieru, a keďže sa veľmi ponáhľame, tak niečo je vo vzduchu. V tejto malej novele je § 155l Prechodné ustanovenie, že táto novela sa nebude vzťahovať na verejné obstarávania, ktoré prebiehajú, čiže bude sa vzťahovať len na tie, ktoré začnú po 18. februári. No, som zvedavý, že 19., 18. alebo 20. februára aké verejné obstarávanie potom začne.
Aktuálnym a pretrvávajúcim problémom praxe verejného obstarávania na Slovensku nie je vysoké administratívne zaťaženie potenciálnych uchádzačov o verejné zákazky, ale neustále sa opakujúce prípady, keď sú súťažné podmienky formulované na mieru a tak, že diskriminujú ostatných možných uchádzačov, ostatných možných dodávateľov týchto verejných zákazok.
Pre porovnanie: napríklad v západných štátoch Európy je bežnou praxou, že verejní obstarávatelia nepožadujú také špecifické podmienky ako na Slovensku. Nie je to tak podrobne rozpísané, že čo všetko sa musí spĺňať. Päťdverový trolejbus alebo autobus, alebo čo bolo v Bratislave. Nie. Práve kvôli tomu v Európe sa to nerozpisuje, aby sa mohlo do súťaže zahlásiť čo najviac firiem, aby súťaž nielenže aby bola transparentnejšia, ale aby sa vysúťažila najlepšia cena, najlepšia dodávka. U nás to robíme opačne. A práve týmto šijeme na mieru.
Aj v súčasnosti pritom na Slovensku sú k dispozícii možnosti, ako znížiť administratívne zaťaženie uchádzačov vo verejných obstarávaniach. Spoločnosti majú napríklad možnosť nechať sa po splnení, samozrejme, podmienok zapísať do tzv. zoznamu podnikateľov, ktoré vedie Úrad pre verejné obstarávanie, s ktorým je možné riadne preukazovať splnenie predpokladov osobného postavenia. Čiže je to možné, aby som sa vyhol, že stále musím niečo preukázať.
Navrhovanou úpravou malej novely zákona o verejnom obstarávaní sa však otvorí priestor na to, aby sa verejných súťaží zúčastňovali akékoľvek spoločnosti, ktoré predložia v rámci súťaže čestné vyhlásenie o splnení podmienok. Zdôrazňujem, že podľa malej novely zákona o verejnom obstarávaní komisia pri vyhodnocovaní ponúk môže, no ani nemusí, vyzvať toho uchádzača na predloženie podkladov preukazujúcich splnenie podmienok súťaže. Nie je teda vylúčené, že zákazku potom dostane firma, ktorá vôbec nesplnila kritériá podmienok účasti. Čiže deklarujem, že spĺňam podmienky čestným vyhlásením. Nemusím ich odovzdať. A môžu so mnou podpísať zmluvu aj v prípade, že to vôbec nepredložím. Keď odo mňa to nevyžiadajú, tak to nemusím ani predložiť.
Podľa našich skúseností nemajú seriózne firmy zásadný problém doložiť verejnému obstarávateľovi tie potrebné osvedčenia, že spĺňajú podmienky. Je to určite náročnejší administratívny proces, no v praxi podľa môjho názoru je nevyhnutné, aby to bolo, aby sme potom nedali priestor na nejaké dolaďovanie pre konkrétneho uchádzača.
Táto malá novela otvorí aj ďalšiu možnosť pre to, aby sa vo verejných obstarávaniach zúčastňovali účelovo vytvorené spoločnosti. Čiže tie fantómové spoločnosti, ktoré sú, budú len na to, aby do verejného obstarávania sa prihlásil dostatočný počet uchádzačov. A pointa je v tom, že keď sa prihlási dostatočný počet uchádzačov, ktorí kvázi spĺňajú podmienky verejnej obchodnej súťaže na papieri, tak tí, ktorí to nespĺňajú, ale chcú napadnúť to verejné obstarávanie, že je to šité na mieru, a vzhľadom ešte k tomu, že čo pôjde s tou veľkou novelou, tak to je úplne geniálne. Stačí päť takýchto firiem, ktoré dajú čestné prehlásenie, že spĺňajú podmienku, nemusia ich vôbec spĺňať a ten čestný podnikateľ, ktorý to nespĺňa a neprihlási sa do súťaže, ani nebude môcť namietať to, že súťaž bola šitá na mieru, že je diskriminačná, lebo budeme mať ešte aj takú prezumpciu nediskriminačných podmienok. Tak uvidíme, aké kauzy z toho vzniknú, lebo že vzniknú, to je už isté, keď to v takomto znení prejde.
K bodu 15. Navrhovaná úprava je nesystematická, v zásade kolidujúca s existujúcim ustanovením § 33. V zmysle uvedeného má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinnosť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti, ktoré možno podľa navrhovaného ustanovenia § 32 ods. 8 preukázať aj výlučne čestným vyhlásením. Čiže bude nevyhnutné, aby sa tento paragraf doplnil alebo zmenil, k tomu pôjde aj náš pozmeňujúci návrh.
Je tu zaujímavý bod 30 a nasledujúce. Neviem, určite mi pán podpredseda vlády potom vysvetlí, že prečo sa menia lehoty z procesných na hmotnoprávne? Čiže v deň už musia byť všetky námietky, všetky pripomienky byť doručené na úrade alebo u obstarávateľa. V deň. A pritom tie lehoty nie sú vôbec nejaké dlhé. Predstavte si, že uchádzač, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je z Madridu, tak rýchlo doletia s jednou obálkou, aby to stihli. No, je to veľmi pofidérne a veľmi otázne, že načo slúži táto zmena a prečo to nenechali v tej veľkej novele, prečo to je také súrne, aby v predstihu, s mesačným predstihom toto bolo zavedené do nášho právneho poriadku.
Kontrola ex ante, čo sa týka povinného zamietnutia námietok, ktoré smerujú proti dokumentom, ktoré boli predmetom kontroly ex ante. Takáto úprava nemá podľa nášho názoru oporu v európskom práve a príslušné smernice s takouto nemožnosťou namietať prípadný nezákonný postup verejného obstarávateľa ani nepočítajú. Ide pritom o neštandardné riešenie. Pre porovnanie: Určitá forma ex ante kontroly je v Bulharsku aj v Poľsku, no ale ani táto ex ante kontrola, čiže následná kontrola, nevylučuje možnosť podať námietky proti prípadným diskriminačným podmienkam. Čiže keď to kontrolujeme spätne, aj tak ten uchádzač môže namietať, že tá konkrétna verejná súťaž bola šitá na mieru.
Zdôrazňujem, že v prípade, ak by Úrad pre verejné obstarávanie omylom odobril súťaž, ktorá obsahovala diskriminačné podmienky, nebude možné toto rozhodnutie spochybniť na súde, čím budeme možno mať problémy tiež v Bruseli.
Chcem zdôrazniť ďalej, že Úrad pre verejné obstarávanie nemá ani také odborné kapacity, aby vedel z vlastnej iniciatívy posúdiť, ktoré zo súťažných podmienok, podkladov môže mať diskriminačný charakter. V praxi verejného obstarávania, aké je na Slovensku, to sú nie raz také technické riešenia, ktoré úradníkovi, ktorý má ekonomické, právnické alebo iné humanitné vzdelanie, nič nehovorí. ÚVO nemá tam nejakých strojných inžinierov, dopravných inžinierov, chemických inžinierov a neviem akých inžinierov, ktorí by vedeli posúdiť, že tá-ktorá podmienka v súťaži je diskriminačná alebo nie je. Proste, de facto ÚVO nebude môcť posúdiť. To budú môcť posúdiť tí konkurenční uchádzači toho daného dodávateľa, že, aha, toto je šité na mieru, lebo tieto podmienky spĺňa len tento a tento uchádzač. Teraz môžu ísť, ak po tejto novele môžu ísť akurát s tým do novín, do médií a upozorňovať na to, lebo nebude tu opravný prostriedok, ktorým by sme takýmto diskriminačným podmienkam zabránili.
Riadna súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Doplňuje sa § 45 veľmi neurčito, že od úspešného uchádzača požaduje riadnu súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Keď nebude riadne súčinný, tak nemusia s ním uzavrieť zmluvu. Ale nikde pritom nie je napísané, že čo to je "riadne súčinný". Vieme o nie jednej veci, o nie jednom verejnom obstarávaní, kde práve obstarávateľ nebol súčinný práve kvôli tomu, že nevyhrala firma, ktorú on uprednostňoval. Čiže naťahoval čas, aby vypršali lehoty. Teraz tomu dávame zákonný rámec, že keď nebudeš súčinný, tak vypadneš z kola, nemusím s tebou uzavrieť zmluvu. A je to tak naformulované, že to bude veľmi širokospektrálne použiteľné v tých súťažiach, keď náhodou nevyhraje ten kvázi náš, ten najlepší.
Ďalej je tu sankcia zákazu účasti na verejných obstarávaniach. To je aj v malej, aj veľkej novele, ale treba to vnímať vo vzájomnom kontexte. Ak by bola schválená táto novela a mala byť schválená aj tá veľká novela, tak to vylúčenie by sa netýkalo nielen samotného podnikateľa, že dostane zákaz činnosti, ale zákaz činnosti sa bude vzťahovať aj na všetky ďalšie osoby, ktoré sú vymedzené v uvedenom ustanovení. A toto už bude aj v rozpore s ústavou. Čiže tam minimálne bude treba dotiahnuť tú veľkú novelu do konca.
Ako sme skúmali, tak sme skúmali, ale jednu vec sme tam nenašli, čo sme po týchto, hmm, nehoráznych peripetiách očakávali, a to, že len to verejné obstarávanie môže byť platné, ktoré bude zverejnené na nástenke, aj to za zatvorenými dverami. To tam nebolo, sa čudujem, ale ostatné veci, na ktoré som upozorňoval, tam sú.
Konkrétne pozmeňujúce návrhy.
K bodu 4: Za navrhovaný text § 32 ods. 8 sa na konci dopĺňa veta, ktorá znie: "Lehota na predĺženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní."
Odôvodnenie: Návrh zákona neobsahoval lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukázal čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava v § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dáva široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určenie takej lehoty na predloženie dokladov, ktoré nie je možné objektívne splniť.
Pán minister namieta, že je tam iný paragraf. Tento bod zásadne nezhorší postavenie ani z jeho pozície novelu, ale zavádza určité jasné pravidlá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem. Je 10.30 hod. Máte to ešte viac ako dve minúty?
Gál, Gábor, poslanec NR SR
Nie. Nie.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pretože...
Gábor, Gál, poslanec NR SR
Nie. Veľmi rýchlo skončím.
Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.
Gál, Gábor, poslanec NR SR
Bod 18. V navrhovanom § 45 ods. 6 sa pred slovo "deň" vkladá slovo "šestnásty".
Chceme zrýchliť proces, ale aby nemohlo prísť k uzavretiu zmluvy pred šestnástym dňom od schválenia, aby bola tu možnosť námietky podať na súd žalobu. Krajský súd aj tak má problémy. Čiže je to nevyhnutné, aby ten uchádzač, ktorý je ukrivdený, sa mohol obrátiť na súd.
Posledný je bod 3. V navrhovanom § 138 ods. 12 sa v druhej vete vypúšťajú slová "alebo uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú s úspešným uchádzačom alebo s uchádzačmi".
To je tiež kvôli tomu, aby sa mohol obrátiť na súd a aby sa mohli spraviť námietky a opravné prostriedky.
Pre krátkosť času len toto. Máte to písomne.
Neautorizovaný
10:35
Vystúpenie v rozprave 10:35
Pavol HrušovskýKolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som po tretíkrát v krátkom čase predstúpil pred vás ako navrhovateľ uznesenia z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a informoval vás o návrhoch, ktoré boli v termíne, ktorý určil predseda výboru, pán predseda Chmel, na podávanie návrhov, o výsledku rokovania výboru na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu...
Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som po tretíkrát v krátkom čase predstúpil pred vás ako navrhovateľ uznesenia z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a informoval vás o návrhoch, ktoré boli v termíne, ktorý určil predseda výboru, pán predseda Chmel, na podávanie návrhov, o výsledku rokovania výboru na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Boli podané dva návrhy. Návrh na pána Ing. Mariána Gulu poslancami poslaneckých klubov KDH, SDKÚ a MOST - HÍD. Strana SMER navrhovala pána Dr. Ondreja Krajňáka. Včera bolo rokovanie výboru, na ktorom obidvaja navrhnutí kandidáti predstavili svoj zámer, ako v prípade vyslovenia našej dôvery a zvolenia za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa si predstavujú plniť svoju funkciu. Po vypočutí obidvoch kandidátov a diskusii výbor konštatoval, že obidvaja navrhnutí kandidáti spĺňajú zákonom predpísané podmienky na to, aby sa mohli uchádzať o dôveru našu pri voľbe.
Preto, pani predsedajúca, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zvolila predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa z dvoch predložených návrhov kandidátov. V prípade, že v prvom kole by nebola voľba úspešná, odporúčam, aby Národná rada vykonala ešte na tejto schôdzi, pokiaľ možno dnes, opakovanú voľbu, do ktorej v prípade nezvolenia v prvom kole postupujú obidvaja navrhnutí kandidáti.
Vystúpenie v rozprave
13.2.2013 o 10:35 hod.
JUDr.
Pavol Hrušovský
Videokanál poslanca
Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka.
Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som po tretíkrát v krátkom čase predstúpil pred vás ako navrhovateľ uznesenia z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a informoval vás o návrhoch, ktoré boli v termíne, ktorý určil predseda výboru, pán predseda Chmel, na podávanie návrhov, o výsledku rokovania výboru na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Boli podané dva návrhy. Návrh na pána Ing. Mariána Gulu poslancami poslaneckých klubov KDH, SDKÚ a MOST - HÍD. Strana SMER navrhovala pána Dr. Ondreja Krajňáka. Včera bolo rokovanie výboru, na ktorom obidvaja navrhnutí kandidáti predstavili svoj zámer, ako v prípade vyslovenia našej dôvery a zvolenia za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa si predstavujú plniť svoju funkciu. Po vypočutí obidvoch kandidátov a diskusii výbor konštatoval, že obidvaja navrhnutí kandidáti spĺňajú zákonom predpísané podmienky na to, aby sa mohli uchádzať o dôveru našu pri voľbe.
Preto, pani predsedajúca, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zvolila predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa z dvoch predložených návrhov kandidátov. V prípade, že v prvom kole by nebola voľba úspešná, odporúčam, aby Národná rada vykonala ešte na tejto schôdzi, pokiaľ možno dnes, opakovanú voľbu, do ktorej v prípade nezvolenia v prvom kole postupujú obidvaja navrhnutí kandidáti.
Neautorizovaný
10:35
Vystúpenie v rozprave 10:35
František ŠebejPodobne u nás doma prvá z cien Jána Langoša bola udelená v podstate mučeníckou smrťou zosnulému gréckokatolíckemu biskupovi Gojdičovi. Cenu Jána Langoša dostali dlhoroční bojovníci za slobodu, všeobecne náboženskú slobodu, páni Krčméry a Juko.
Mohol by som pokračovať, ale nebudem. Ale myslím si, že toto sú ceny, ktoré by nemohol udeliť Ústav pamäti národa v takej podobe, v akej sa súčasne nachádza, lebo nikto z menovaných, s výnimkou tých nebohých, by nebol z rúk tohto ústavu tú cenu prijal.
My, ktorí sme v Správnej rade Nadácie Jána Langoša a ktorí si na rozdiel od niektorých tu v sále nemyslíme, že puto s ním diskvalifikuje pre pozíciu predsedu Správnej rady Ústavy pamäti národa, ktorý on zakladal, a, naopak, si myslíme, že je tou správnou kvalifikáciou. Tak sme považovali za potrebné sa k súčasnému stavu Ústavu pamäti národa pred touto voľbou vyjadriť. A myslíme si toto:
„Členovia Správnej rady Nadácie Jána Langoša považujú za svoju povinnosť verejne sa vyjadriť k činnosti ÚPN počas pôsobenia jeho nasledovníka Ivana Petranského a tiež k okolnostiam voľby ďalšieho predsedu Správnej rady ÚPN na pôde parlamentu.
Zakladateľ ÚPN, teda Ján Langoš, mal pri zakladaní ústavu na zreteli jediný cieľ – vyrovnať sa s minulosťou fašistickej aj komunistickej totality, ktoré v priebehu 20. storočia tragicky zasiahli do našich dejín. Toto jeho prianie reflektuje aj zákon o Ústave pamäti národa č. 553/2002 Z. z., v ktorom sa píše: „Úlohy zverené ústavu sú najmä vykonávať úplne a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich.“
Počas pôsobenia Langošovho nástupcu, nominanta Slovenskej národnej strany, o tempora o mores!, Ivana Petranského sa z ústavu stala inštitúcia usilujúca sa o rehabilitáciu pohlavárov fašistickej totality z rokov 1939 až 1945. Ústav sa dokonale spreneveril cieľom, ktoré mal zo zákona vykonávať. Namiesto analýzy fašistickej totality sa stal hlasnou trúbou nacionalistického a neoľudáckeho výkladu dejín, ktoré falšuje históriu a obhajuje fašizmus.
Šokujúca je aj personálna politika ústavu. Medzi zamestnancami a spolupracovníkmi ÚPN sa ocitli ľudia, ktorí by za Jána Langoša nemohli prejsť ani cez vrátnicu ústavu.“
To píšeme pri plnom vedomí toho, čo hovorím.
„Zamestnancom ústavu sa stal napríklad Ján Bobák, ktorý pracoval ako lektor na Ústave marxizmu-leninizmu ÚV KSS. Bol dlhé roky komunistickým funkcionárom na pôde Matice slovenskej a po revolúcii v roku 1989 sa stal nacionalistom a obhajcom slovenského fašizmu. Ján Bobák je živým dôkazom Michnikovej tézy, máme na mysli Adama Michnika, poľského disidenta, že „posledným štádiom komunizmu je nacionalizmus“.
V zozname spolupracovníkov ústavu sa nachádza snáď kompletný zoznam historikov snažiacich sa o revíziu pohľadu na slovenský štát a jeho pohlavárov.
Nádej demokratickej verejnosti na zmenu proľudáckej orientácie ústavu sa spájali s voľbou nového predsedu Správnej rady ÚPN. Okolnosti výberu nominantov strany SMER – SD na tento post a zdôvodnenie odmietnutia vlastných kandidátov strany SMER ukázali, že podmienkou pripustenia kandidáta do voľby konanej na pôde parlamentu je pozitívny vzťah kandidáta k slovenskému štátu a jeho vodcovi Jozefovi Tisovi.“
Podotýkam, že toto vyhlásenie vzniklo v čase, keď ešte neboli známi tí dvaja kandidáti, ktorí sú teraz na programe. Ale považujem za svoju povinnosť, aby ste o tomto vyhlásení a o stave Ústavu pamäti národa vedeli.
„Sme presvedčení, že falšovanie a relativizovanie dejín, ktoré sa deje na pôde ÚPN, neprispieva k vyrovnaniu sa s minulosťou a nie je národným ani štátnym záujmom Slovenskej republiky. Ľudácky pohľad na slovenské dejiny presadzovaný na pôde ÚPN je slepou uličkou. V dlhodobom horizonte sa nemôže presadiť a zákonite sťaží budúcim generáciám vyrovnávanie sa s minulosťou.
Upozorňujeme slovenskú verejnosť na škandalózne pomery v ÚPN a žiadame politikov aj občanov, aby sa v rámci možností zasadili o objektívny a kritický výklad moderných slovenských dejín.
Za Správnu radu Nadácie Jána Langoša Gabriela Langošová, predsedníčka, Filip Vagač, tajomník, 13. februára 2013.“
Ja k tomu dodám len toľko, že nech už dnes zvolíme kohokoľvek, tak jeho úlohou bude dať ten ústav z hlavy naspäť na nohy. Urobiť z neho opäť inštitúciu, ktorá bude rešpektovaná.
Možno to neviete, ale podobné ústavy, z ktorých jeden bol inšpiráciou pre založenie nášho ÚPN, tzv. Gauckov ústav v Nemecku, ale ďalšie podobné ústavy v Poľsku a v Maďarsku, vytvorili, a v ďalších krajinách, vytvorili proste akési, akúsi organizáciu týchto ústavov, do ktorej ale neakceptovali, vzhľadom na pomery, ktoré na tom ústave vládnu, slovenský ústav. Ten nie je považovaný za ústav hodný proste tohto inak ctihodného spoločenstva.
Toto som považoval za potrebné, aby sa ctená snemovňa dozvedela pred tým, než prikročíme k voľbe.
Ďakujem za pozornosť.
Vystúpenie v rozprave
13.2.2013 o 10:35 hod.
PhDr. CSc.
František Šebej
Videokanál poslanca
Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, prihlásil som sa do rozpravy vlastne z poverenia Nadácie Jána Langoša, ktorá bola založená po jeho smrti jeho rodinnými príslušníkmi a nami, ktorí sme za jeho života boli jeho priateľmi a súpútnikmi. A Správna rada nadácie udeľuje každoročne ceny Jána Langoša zahraničným osobám, aj domácim, za prejavenú občiansku statočnosť v boji za ľudské práva a proti totalite. Správna rada už udelila ceny, ktoré boli akceptované už aj vzhľadom na dávne priateľské a ľudské zväzky Jána Langoša s niektorými prijímateľmi tých cien, už udelila tie ceny takým postavám zo zahraničia, ako bol bývalý maďarský prezident a disident Árpád Göncz, ako je Dalajlama, ako sú kubánske ženy v bielom, ako je, samozrejme, Václav Havel, ako je Karel Schwarzenberg. Všetci títo cenu s vďakou prijali.
Podobne u nás doma prvá z cien Jána Langoša bola udelená v podstate mučeníckou smrťou zosnulému gréckokatolíckemu biskupovi Gojdičovi. Cenu Jána Langoša dostali dlhoroční bojovníci za slobodu, všeobecne náboženskú slobodu, páni Krčméry a Juko.
Mohol by som pokračovať, ale nebudem. Ale myslím si, že toto sú ceny, ktoré by nemohol udeliť Ústav pamäti národa v takej podobe, v akej sa súčasne nachádza, lebo nikto z menovaných, s výnimkou tých nebohých, by nebol z rúk tohto ústavu tú cenu prijal.
My, ktorí sme v Správnej rade Nadácie Jána Langoša a ktorí si na rozdiel od niektorých tu v sále nemyslíme, že puto s ním diskvalifikuje pre pozíciu predsedu Správnej rady Ústavy pamäti národa, ktorý on zakladal, a, naopak, si myslíme, že je tou správnou kvalifikáciou. Tak sme považovali za potrebné sa k súčasnému stavu Ústavu pamäti národa pred touto voľbou vyjadriť. A myslíme si toto:
„Členovia Správnej rady Nadácie Jána Langoša považujú za svoju povinnosť verejne sa vyjadriť k činnosti ÚPN počas pôsobenia jeho nasledovníka Ivana Petranského a tiež k okolnostiam voľby ďalšieho predsedu Správnej rady ÚPN na pôde parlamentu.
Zakladateľ ÚPN, teda Ján Langoš, mal pri zakladaní ústavu na zreteli jediný cieľ – vyrovnať sa s minulosťou fašistickej aj komunistickej totality, ktoré v priebehu 20. storočia tragicky zasiahli do našich dejín. Toto jeho prianie reflektuje aj zákon o Ústave pamäti národa č. 553/2002 Z. z., v ktorom sa píše: „Úlohy zverené ústavu sú najmä vykonávať úplne a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich.“
Počas pôsobenia Langošovho nástupcu, nominanta Slovenskej národnej strany, o tempora o mores!, Ivana Petranského sa z ústavu stala inštitúcia usilujúca sa o rehabilitáciu pohlavárov fašistickej totality z rokov 1939 až 1945. Ústav sa dokonale spreneveril cieľom, ktoré mal zo zákona vykonávať. Namiesto analýzy fašistickej totality sa stal hlasnou trúbou nacionalistického a neoľudáckeho výkladu dejín, ktoré falšuje históriu a obhajuje fašizmus.
Šokujúca je aj personálna politika ústavu. Medzi zamestnancami a spolupracovníkmi ÚPN sa ocitli ľudia, ktorí by za Jána Langoša nemohli prejsť ani cez vrátnicu ústavu.“
To píšeme pri plnom vedomí toho, čo hovorím.
„Zamestnancom ústavu sa stal napríklad Ján Bobák, ktorý pracoval ako lektor na Ústave marxizmu-leninizmu ÚV KSS. Bol dlhé roky komunistickým funkcionárom na pôde Matice slovenskej a po revolúcii v roku 1989 sa stal nacionalistom a obhajcom slovenského fašizmu. Ján Bobák je živým dôkazom Michnikovej tézy, máme na mysli Adama Michnika, poľského disidenta, že „posledným štádiom komunizmu je nacionalizmus“.
V zozname spolupracovníkov ústavu sa nachádza snáď kompletný zoznam historikov snažiacich sa o revíziu pohľadu na slovenský štát a jeho pohlavárov.
Nádej demokratickej verejnosti na zmenu proľudáckej orientácie ústavu sa spájali s voľbou nového predsedu Správnej rady ÚPN. Okolnosti výberu nominantov strany SMER – SD na tento post a zdôvodnenie odmietnutia vlastných kandidátov strany SMER ukázali, že podmienkou pripustenia kandidáta do voľby konanej na pôde parlamentu je pozitívny vzťah kandidáta k slovenskému štátu a jeho vodcovi Jozefovi Tisovi.“
Podotýkam, že toto vyhlásenie vzniklo v čase, keď ešte neboli známi tí dvaja kandidáti, ktorí sú teraz na programe. Ale považujem za svoju povinnosť, aby ste o tomto vyhlásení a o stave Ústavu pamäti národa vedeli.
„Sme presvedčení, že falšovanie a relativizovanie dejín, ktoré sa deje na pôde ÚPN, neprispieva k vyrovnaniu sa s minulosťou a nie je národným ani štátnym záujmom Slovenskej republiky. Ľudácky pohľad na slovenské dejiny presadzovaný na pôde ÚPN je slepou uličkou. V dlhodobom horizonte sa nemôže presadiť a zákonite sťaží budúcim generáciám vyrovnávanie sa s minulosťou.
Upozorňujeme slovenskú verejnosť na škandalózne pomery v ÚPN a žiadame politikov aj občanov, aby sa v rámci možností zasadili o objektívny a kritický výklad moderných slovenských dejín.
Za Správnu radu Nadácie Jána Langoša Gabriela Langošová, predsedníčka, Filip Vagač, tajomník, 13. februára 2013.“
Ja k tomu dodám len toľko, že nech už dnes zvolíme kohokoľvek, tak jeho úlohou bude dať ten ústav z hlavy naspäť na nohy. Urobiť z neho opäť inštitúciu, ktorá bude rešpektovaná.
Možno to neviete, ale podobné ústavy, z ktorých jeden bol inšpiráciou pre založenie nášho ÚPN, tzv. Gauckov ústav v Nemecku, ale ďalšie podobné ústavy v Poľsku a v Maďarsku, vytvorili, a v ďalších krajinách, vytvorili proste akési, akúsi organizáciu týchto ústavov, do ktorej ale neakceptovali, vzhľadom na pomery, ktoré na tom ústave vládnu, slovenský ústav. Ten nie je považovaný za ústav hodný proste tohto inak ctihodného spoločenstva.
Toto som považoval za potrebné, aby sa ctená snemovňa dozvedela pred tým, než prikročíme k voľbe.
Ďakujem za pozornosť.
Neautorizovaný
10:46
Vystúpenie v rozprave 10:46
Alojz HlinaMyslím, že pán Galko to spomínal, že či má, alebo nemá význam. Pýtal sa, že či to má význam, alebo nemá význam, asi nemá, dávať ten pozmeňovací. Čiže, pán minister, ale poviem to tak, že to je tak jednoduché, že to ešte by ste aj teraz, a kým dokončím, by ste to, by to vaši...
Myslím, že pán Galko to spomínal, že či má, alebo nemá význam. Pýtal sa, že či to má význam, alebo nemá význam, asi nemá, dávať ten pozmeňovací. Čiže, pán minister, ale poviem to tak, že to je tak jednoduché, že to ešte by ste aj teraz, a kým dokončím, by ste to, by to vaši stihli, hej. Lebo keď máte teraz § 32, ktorý hovorí, odsek 8, sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie, že treba doplniť čestné vyhlásenie úspešnýho. Tam stačí zmeniť len "predkladajú uchádzači" a vypúšťa sa "úspešný". Čiže to je. Hovorím, to kým skončím, nebudem dlho, tak to môžte mať pripravený ten pozmeňovací. Len otázka stojí, že či si myslíte, že to je správne, alebo nie je správne, hej, že či je to dôležité, alebo nie je dôležité. To už je možno pre niekoho politická otázka, ale podľa mňa je to významová vec, hej.
Včera som sa tu snažil povedať, že prečo je dôležité, aby, aby niektoré veci platili tak, ako bolo dobrým zvykom, ako sa hovorí, viete, že, ja to pokúsim sa možno na nejakom príklade povedať, hej. Teraz táto novela v tejto časti hovorí, že iba úspešný uchádzač doplňuje to, čo čestne prehlásil. Ostatní nemusia.
Skúsim to takto povedať, že tí obyčajní ľudia, bežní občania, malí živnostníci, idú si pre 1 000 euro spotrebák do sporiteľne, chudáci, musia to doložiť. A teraz si predstavte, že by to bol precedens, že toto by prešlo, tak oni by možno si, tí ľudia, povedali, že tak aj my chceme, hej, že proste by sa povedalo alebo že idete na sociálku žiadať, nech vám odpustia úroky z omeškania. Tiež to od vás chcú, všetky tieto, ale vy, vy by ste teda po schválení tohto, to bol precedens a ľudia by povedali: Viete čo, ja vám čestne prehlásim, že všetko mám v poriadku, a keď dostanem úver, alebo keď mi odpustíte, tak vtedy vám to doložím. Viete, to by tí ľudia si mohli takto povedať. Však keď to platí pre veľkých, nebotyčné firmy, ktoré idú súťažiť o zákazku, že kto postaví diaľnicu, prečo by to pre nás, bežných občanov, nemalo platiť detto, hej.
Tak jak sa môže stať, že ja neviem, v ktorej krajine to pálili účty za elektriku, ale tak jak sa môže stať aj v tejto krajine, že keď ľuďom dôjde to, čo by im už mohlo dôjsť, že zaplatili za minulý rok Kmotríkovi 7 mil. eur a Hatinovi 5 mil. eur na účtoch za elektriku, ako keby nemali dosť, hej, tak možno im už raz dôjde, že aj v tejto krajine sa už prestaneme byť tým porobníckym zoskupením v strednej Európe, ale že možno si povieme, že, že dosť, že už čo je veľa, je veľa, tak možno tí ľudia si povedia, že prestanú rešpektovať aj to, že niekto, od nás chcete, že všetko máme doložiť, máme si nohy zodrať po všetkých úradoch, ale tuná je novela, ktorá, to iba ten, kto vyhral, no tak ten toľko tej oštary si musí dať, lebo už keď vyhral, aby to, aby si to obehal. Tí, čo nevyhrali, ale chceli, tak tí už nemusia urobiť nič, pre nich to zhaslo.
Viete, že to je systémová vec, ktorá v zásade môže spustiť takýto proces tej, pocitu nespravodlivosti, pán kolega, pocitu nespravodlivosti a narábajte s ním opatrne. Keď ľudia v sebe budú živiť pocit nespravodlivosti, že je to nespravodlivé, tak je určitá magická hranica, je to určitá magická hranica aj pri takých porobníckych krajinách, ako sme my, kde si povedia, že čo je moc, je veľa. Niekto by povedal, jak to z tohto môžem nejako, hej... (Zasmiatie sa rečníka.) No je to nespravodlivé, lebo od chudáka, ktorý si ide požičať 1 000 euro do sporiteľne... (Reakcia z pléna.) Pán kolega, čiže čo môže nastať.
Ale ja ešte absurdnejší prípad spomeniem. Máte tento prípad, že ľudia povedia, ja vám tie potvrdenia nedám, keď mi dáte úver, vtedy vám to doložím. To takto neplatí. Ale takto si to tí ľudia môžu povedať. Ale vy nemôžte súkromnej firme, súkromnej banke, sporiteľni povedať, to si nemôžte, si to upravujú samostatne. Ale možno tej sociálke, hej, že Muňkovi by sa to dalo povedať: Viete čo, pán Muňko, ja vám nič nedoložím, keď mi to odpustíte, tak potom čestné prehlásenie nahradím tým vyhlásením alebo všetkými potvrdeniami, čo odo mňa chcete.
Ale ja vám spomeniem ešte jeden absurdnejší prípad, ale neviem, či sa mi celkom podarí, nemám to tak teda úplne prerozmýšľané, len, len tak nahlas rozmýšľam. Niečo zmizne, hej. (Zasmiatie sa rečníka.) Tu zmizne, ja neviem, tento mikrofón a budeme tu viacerí podozriví, ale všetci čestne prehlásime, že sme ho nezobrali, ten mikrofón. A týmto pre nás hasne a nič viac nechceme. A teraz čo majú robiť policajti? Majú niekoho z nás vytypovať a povedať tuná na kolegu, že vy ste ho zobrali, a ten už bude musieť, teda nie v zmysle teda tej zásady, že jemu to majú dokázať, ale on sa už bude musieť brániť, nie iba čestným prehlásením, že ja som to nezobral, ale už musí napísať, kde bol vtedy, keď mikrofón zmizol. (Reakcia ministra.) To je, viete, to je... Ja viem, že to je absurdné, tak jak je absurdné to, že ako sa proste vychádza v ústrety nie-ko-mu. Viete, však ono možno nakoniec by tam stálo zato, že ani nemusí ani ten, kto vyhral, nemusí nič doložiť. Viete, že nakoniec to vytunujte, tak ako sa tu všetko vytunuje v prospech niekoho, že stačí. Veď od takých vážených ľudí stačí len čestné prehlásenie. Viete, že nakoniec zistíme, že aké je to ponižujúce od ľudí, ktorí už raz niečo čestne prehlásili, ešte od nich to chcieť verifikovať, hej. Čiže to možno v tomto štýle, jak tu pracujeme, k tomu sa možno dopracujeme, že aj také tu dôjde, hej, že je to v zásade neúctivé voči tým ľuďom to od nich chcieť, keď už raz čestne prehlásili.
Ako skončiť? Pán minister, to je, hovorím, nikto sa nezdvihol, ak som povedal, že by ten pozmeňovák pripravil, kľudne to tam mohlo byť, ale ja viem, že nikto z vás nemá ani pocit, ale oceňujem, že ste sa teda nad tým z toho, čo ste hovorili, asi krátko zamýšľali. Viete, že fakt by sa nič nestalo, keby ste tu doplnili "predkladajú uchádzači" podľa ustanovení a v zásade sa nič nemení. Splníte to, čo vravíte, že kvôli čomu to robíte, to znamená, že skracujete to, aby sa prípadne nečakalo na niekoho potvrdenie. To ja môžem plus-mínus s tým súhlasiť, ale následne je potrebné, a obzvlášť, keď vieme, kde žijeme, hej, to čestné prehlásenie verifikovať aj potvrdeniami u tých, ktorí si dali tú prácu a zúčastnili sa tej súťaž. Ja neviem, čo je na tom zlé?
Čiže toto zjednodušenie, ktoré nevystihuje ten zmysel v tom, že môže nastať to, čo som včera na to sa snažil upozorniť, a to, čo ste vy teda rozviedli. Ja som to len povedal akože taký zúfalý pokus, že aspoň prví traja, ale ono, ja neviem, koľkí sa bežne zúčastňujú, lebo tam sú určite súťaže, kde musia byť traja. V zásade sa nič nestane, keď všetci. Ale ja som už len ako zúfalý pokus to hovoril, hej, aby ste sa toho chytili, že to už je nie správne. Ja neviem, čo je správne, čo nie je správne. Podľa mňa je správne to, čo bolo doteraz, že proste tie potvrdenia niekto následne doručil, obzvlášť, keď chcete od obyčajného živnostníka, aby si to všetko obehal, ale niektoré firmy, proste máte im vyjsť v ústrety, aby ste ich zbytočne nezaťažovali. Keď už chudáci prehrali, ešte aby si dali tú robotu, že to, čo čestne potvrdili.
Čiže ako ukončiť, ako ukončiť? Myslím si, že keby sa niekto nad tým zamyslel, tak nepodporuje tento návrh zákona, to, čo by mal parlament plniť, to znamená funkciu toho, aby vytváral, nechcem povedať, že zdanie, ale aj, naozaj aj systém, ktorý je ako-tak spravodlivý, práve naopak. A to moje presvedčenie, že tu už slúžite, slúžia niektorí úplne niekomu inému ako, ako ľuďom, ako vytvárania systému akej-takej spravodlivosti, znova toto len posilní, hej. A môže teoreticky nastať, že prahy citlivosti sa budú v tejto krajine, ktoré sú fakt že relatívne vysoko na veci, ktoré sú nespravodlivé, a v iných krajinách by znamenali už silné, silné posuny a pohyby, tak môžme sa k tomu blížiť. Toto som len takú ako malú miernu výtku chcel povedať, ale mám pocit, že nie celkom efektívne.
Ďakujem.
Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, už len sa pokúsim doplniť to moje včerajšie vystúpenie, bez politických proklamácií zazneli včera.
Myslím, že pán Galko to spomínal, že či má, alebo nemá význam. Pýtal sa, že či to má význam, alebo nemá význam, asi nemá, dávať ten pozmeňovací. Čiže, pán minister, ale poviem to tak, že to je tak jednoduché, že to ešte by ste aj teraz, a kým dokončím, by ste to, by to vaši stihli, hej. Lebo keď máte teraz § 32, ktorý hovorí, odsek 8, sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie, že treba doplniť čestné vyhlásenie úspešnýho. Tam stačí zmeniť len "predkladajú uchádzači" a vypúšťa sa "úspešný". Čiže to je. Hovorím, to kým skončím, nebudem dlho, tak to môžte mať pripravený ten pozmeňovací. Len otázka stojí, že či si myslíte, že to je správne, alebo nie je správne, hej, že či je to dôležité, alebo nie je dôležité. To už je možno pre niekoho politická otázka, ale podľa mňa je to významová vec, hej.
Včera som sa tu snažil povedať, že prečo je dôležité, aby, aby niektoré veci platili tak, ako bolo dobrým zvykom, ako sa hovorí, viete, že, ja to pokúsim sa možno na nejakom príklade povedať, hej. Teraz táto novela v tejto časti hovorí, že iba úspešný uchádzač doplňuje to, čo čestne prehlásil. Ostatní nemusia.
Skúsim to takto povedať, že tí obyčajní ľudia, bežní občania, malí živnostníci, idú si pre 1 000 euro spotrebák do sporiteľne, chudáci, musia to doložiť. A teraz si predstavte, že by to bol precedens, že toto by prešlo, tak oni by možno si, tí ľudia, povedali, že tak aj my chceme, hej, že proste by sa povedalo alebo že idete na sociálku žiadať, nech vám odpustia úroky z omeškania. Tiež to od vás chcú, všetky tieto, ale vy, vy by ste teda po schválení tohto, to bol precedens a ľudia by povedali: Viete čo, ja vám čestne prehlásim, že všetko mám v poriadku, a keď dostanem úver, alebo keď mi odpustíte, tak vtedy vám to doložím. Viete, to by tí ľudia si mohli takto povedať. Však keď to platí pre veľkých, nebotyčné firmy, ktoré idú súťažiť o zákazku, že kto postaví diaľnicu, prečo by to pre nás, bežných občanov, nemalo platiť detto, hej.
Tak jak sa môže stať, že ja neviem, v ktorej krajine to pálili účty za elektriku, ale tak jak sa môže stať aj v tejto krajine, že keď ľuďom dôjde to, čo by im už mohlo dôjsť, že zaplatili za minulý rok Kmotríkovi 7 mil. eur a Hatinovi 5 mil. eur na účtoch za elektriku, ako keby nemali dosť, hej, tak možno im už raz dôjde, že aj v tejto krajine sa už prestaneme byť tým porobníckym zoskupením v strednej Európe, ale že možno si povieme, že, že dosť, že už čo je veľa, je veľa, tak možno tí ľudia si povedia, že prestanú rešpektovať aj to, že niekto, od nás chcete, že všetko máme doložiť, máme si nohy zodrať po všetkých úradoch, ale tuná je novela, ktorá, to iba ten, kto vyhral, no tak ten toľko tej oštary si musí dať, lebo už keď vyhral, aby to, aby si to obehal. Tí, čo nevyhrali, ale chceli, tak tí už nemusia urobiť nič, pre nich to zhaslo.
Viete, že to je systémová vec, ktorá v zásade môže spustiť takýto proces tej, pocitu nespravodlivosti, pán kolega, pocitu nespravodlivosti a narábajte s ním opatrne. Keď ľudia v sebe budú živiť pocit nespravodlivosti, že je to nespravodlivé, tak je určitá magická hranica, je to určitá magická hranica aj pri takých porobníckych krajinách, ako sme my, kde si povedia, že čo je moc, je veľa. Niekto by povedal, jak to z tohto môžem nejako, hej... (Zasmiatie sa rečníka.) No je to nespravodlivé, lebo od chudáka, ktorý si ide požičať 1 000 euro do sporiteľne... (Reakcia z pléna.) Pán kolega, čiže čo môže nastať.
Ale ja ešte absurdnejší prípad spomeniem. Máte tento prípad, že ľudia povedia, ja vám tie potvrdenia nedám, keď mi dáte úver, vtedy vám to doložím. To takto neplatí. Ale takto si to tí ľudia môžu povedať. Ale vy nemôžte súkromnej firme, súkromnej banke, sporiteľni povedať, to si nemôžte, si to upravujú samostatne. Ale možno tej sociálke, hej, že Muňkovi by sa to dalo povedať: Viete čo, pán Muňko, ja vám nič nedoložím, keď mi to odpustíte, tak potom čestné prehlásenie nahradím tým vyhlásením alebo všetkými potvrdeniami, čo odo mňa chcete.
Ale ja vám spomeniem ešte jeden absurdnejší prípad, ale neviem, či sa mi celkom podarí, nemám to tak teda úplne prerozmýšľané, len, len tak nahlas rozmýšľam. Niečo zmizne, hej. (Zasmiatie sa rečníka.) Tu zmizne, ja neviem, tento mikrofón a budeme tu viacerí podozriví, ale všetci čestne prehlásime, že sme ho nezobrali, ten mikrofón. A týmto pre nás hasne a nič viac nechceme. A teraz čo majú robiť policajti? Majú niekoho z nás vytypovať a povedať tuná na kolegu, že vy ste ho zobrali, a ten už bude musieť, teda nie v zmysle teda tej zásady, že jemu to majú dokázať, ale on sa už bude musieť brániť, nie iba čestným prehlásením, že ja som to nezobral, ale už musí napísať, kde bol vtedy, keď mikrofón zmizol. (Reakcia ministra.) To je, viete, to je... Ja viem, že to je absurdné, tak jak je absurdné to, že ako sa proste vychádza v ústrety nie-ko-mu. Viete, však ono možno nakoniec by tam stálo zato, že ani nemusí ani ten, kto vyhral, nemusí nič doložiť. Viete, že nakoniec to vytunujte, tak ako sa tu všetko vytunuje v prospech niekoho, že stačí. Veď od takých vážených ľudí stačí len čestné prehlásenie. Viete, že nakoniec zistíme, že aké je to ponižujúce od ľudí, ktorí už raz niečo čestne prehlásili, ešte od nich to chcieť verifikovať, hej. Čiže to možno v tomto štýle, jak tu pracujeme, k tomu sa možno dopracujeme, že aj také tu dôjde, hej, že je to v zásade neúctivé voči tým ľuďom to od nich chcieť, keď už raz čestne prehlásili.
Ako skončiť? Pán minister, to je, hovorím, nikto sa nezdvihol, ak som povedal, že by ten pozmeňovák pripravil, kľudne to tam mohlo byť, ale ja viem, že nikto z vás nemá ani pocit, ale oceňujem, že ste sa teda nad tým z toho, čo ste hovorili, asi krátko zamýšľali. Viete, že fakt by sa nič nestalo, keby ste tu doplnili "predkladajú uchádzači" podľa ustanovení a v zásade sa nič nemení. Splníte to, čo vravíte, že kvôli čomu to robíte, to znamená, že skracujete to, aby sa prípadne nečakalo na niekoho potvrdenie. To ja môžem plus-mínus s tým súhlasiť, ale následne je potrebné, a obzvlášť, keď vieme, kde žijeme, hej, to čestné prehlásenie verifikovať aj potvrdeniami u tých, ktorí si dali tú prácu a zúčastnili sa tej súťaž. Ja neviem, čo je na tom zlé?
Čiže toto zjednodušenie, ktoré nevystihuje ten zmysel v tom, že môže nastať to, čo som včera na to sa snažil upozorniť, a to, čo ste vy teda rozviedli. Ja som to len povedal akože taký zúfalý pokus, že aspoň prví traja, ale ono, ja neviem, koľkí sa bežne zúčastňujú, lebo tam sú určite súťaže, kde musia byť traja. V zásade sa nič nestane, keď všetci. Ale ja som už len ako zúfalý pokus to hovoril, hej, aby ste sa toho chytili, že to už je nie správne. Ja neviem, čo je správne, čo nie je správne. Podľa mňa je správne to, čo bolo doteraz, že proste tie potvrdenia niekto následne doručil, obzvlášť, keď chcete od obyčajného živnostníka, aby si to všetko obehal, ale niektoré firmy, proste máte im vyjsť v ústrety, aby ste ich zbytočne nezaťažovali. Keď už chudáci prehrali, ešte aby si dali tú robotu, že to, čo čestne potvrdili.
Čiže ako ukončiť, ako ukončiť? Myslím si, že keby sa niekto nad tým zamyslel, tak nepodporuje tento návrh zákona, to, čo by mal parlament plniť, to znamená funkciu toho, aby vytváral, nechcem povedať, že zdanie, ale aj, naozaj aj systém, ktorý je ako-tak spravodlivý, práve naopak. A to moje presvedčenie, že tu už slúžite, slúžia niektorí úplne niekomu inému ako, ako ľuďom, ako vytvárania systému akej-takej spravodlivosti, znova toto len posilní, hej. A môže teoreticky nastať, že prahy citlivosti sa budú v tejto krajine, ktoré sú fakt že relatívne vysoko na veci, ktoré sú nespravodlivé, a v iných krajinách by znamenali už silné, silné posuny a pohyby, tak môžme sa k tomu blížiť. Toto som len takú ako malú miernu výtku chcel povedať, ale mám pocit, že nie celkom efektívne.
Ďakujem.
Neautorizovaný
10:55
Vystúpenie v rozprave 10:55
Jozef MihálJa sám...
Ja sám som vtedy uviedol, že vidím za snahou vlády o skrátené legislatívne konanie s prijatím novely zákona s účinnosťou od 18. februára snahu o prerozdelenie vplyvu nad eurofondmi, pokiaľ to ešte nie je u pána podpredsedu vlády Vážneho, a boj medzi, akýsi vnútorný boj medzi jednotlivými sponzorskými podnikateľskými skupinami, sponzormi strany SMER.
Od pána ministra sme sa za to dočkali reakcie, ktorá bola plná urážok, zosmiešňovania, pán minister nám nevedel prísť na meno. A pán minister, ako som sa dočítal následne z monitoringu, vyhlásil, že nemôže ísť o žiadny diaľničný tender, ja teda údajne neviem, o čom hovorím, keď som hovoril o tom, že ide o tender za 460 mil. eur, ktorý by mal byť vypísaný na ministerstve dopravy, ešte pokiaľ neprejdú eurofondy pod správu pána podpredsedu vlády Vážneho.
Čiže citujem z monitoringu: "Podľa Kaliňáka nemôže ísť o žiadny diaľničný tender, pretože diaľnicu nie je možné postaviť za 9 mesiacov. Bavíme sa tu predovšetkým o tých obstarávaniach, ktoré sa týkajú Slovenskej akadémie vied, miest a obcí, ktoré majú šancu použiť peniaze z eurofondov." Argumentoval Kaliňák. To je citácia z médií.
A ja teraz si dovolím zacitovať takisto z médií, z článku, ktorý bol uverejnený v Hospodárskych novinách 1. februára tohto roku, čiže pred necelými dvoma týždňami: "Minister dopravy Ján Počiatek začal chystať svoju prvú tohtoročnú diaľnicu. Národná diaľničná spoločnosť totiž včera vo Vestníku verejného obstarávania vyhlásila, že v dohľadnom čase chce vypísať tender na viac ako 11-kilometrový úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Štát má podľa odhadov za túto štvorprúdovku zaplatiť viac ako 460 mil. eur. Tender na úsek D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka bude vypísaný v priebehu februára," konštatoval hovorca diaľničiarov Marcel Jánošík. Koniec citácie z článku uverejneného v Hospodárskych novinách 1. februára 2013.
Takže to sú fakty a citácie z médií. Čiže vyjadrenie pána ministra zo včerajšieho dňa, jeho reakcia na našu kritiku a fakty, tak ako ich prezentoval hovorca diaľničnej spoločnosti. V priebehu februára má byť vypísaný tender na 460 mil. eur. Nech si z toho urobí záver každý sám.
Ja som si z toho urobil záver, pán minister, že je absolútne zbytočné, aby sme sa tuto rozohňovali ako opoziční poslanci, či má byť, nemá byť skrátené legislatívne konanie, či má nejaký váš zákon platiť od 1. apríla, 1. júla, alebo 18. februára. Pretože toto prasa ste si upiekli a či ho prerozdelíte medzi túto sponzorskú skupinu, alebo tú sponzorskú skupinu, to je čiste váš problém. My s tým nič spoločné mať nechceme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, ja chcem takisto ako môj predrečník sčasti nadviazať na vystúpenie, ktoré som predniesol v tejto snemovni včera v rámci diskusie k skrátenému legislatívnemu konaniu. Vtedy sme vystúpili včera v tejto diskusii viacerí opoziční poslanci a jeden po druhom sme vznášali svoje námietky k procesu skráteného legislatívneho konania.
Ja sám som vtedy uviedol, že vidím za snahou vlády o skrátené legislatívne konanie s prijatím novely zákona s účinnosťou od 18. februára snahu o prerozdelenie vplyvu nad eurofondmi, pokiaľ to ešte nie je u pána podpredsedu vlády Vážneho, a boj medzi, akýsi vnútorný boj medzi jednotlivými sponzorskými podnikateľskými skupinami, sponzormi strany SMER.
Od pána ministra sme sa za to dočkali reakcie, ktorá bola plná urážok, zosmiešňovania, pán minister nám nevedel prísť na meno. A pán minister, ako som sa dočítal následne z monitoringu, vyhlásil, že nemôže ísť o žiadny diaľničný tender, ja teda údajne neviem, o čom hovorím, keď som hovoril o tom, že ide o tender za 460 mil. eur, ktorý by mal byť vypísaný na ministerstve dopravy, ešte pokiaľ neprejdú eurofondy pod správu pána podpredsedu vlády Vážneho.
Čiže citujem z monitoringu: "Podľa Kaliňáka nemôže ísť o žiadny diaľničný tender, pretože diaľnicu nie je možné postaviť za 9 mesiacov. Bavíme sa tu predovšetkým o tých obstarávaniach, ktoré sa týkajú Slovenskej akadémie vied, miest a obcí, ktoré majú šancu použiť peniaze z eurofondov." Argumentoval Kaliňák. To je citácia z médií.
A ja teraz si dovolím zacitovať takisto z médií, z článku, ktorý bol uverejnený v Hospodárskych novinách 1. februára tohto roku, čiže pred necelými dvoma týždňami: "Minister dopravy Ján Počiatek začal chystať svoju prvú tohtoročnú diaľnicu. Národná diaľničná spoločnosť totiž včera vo Vestníku verejného obstarávania vyhlásila, že v dohľadnom čase chce vypísať tender na viac ako 11-kilometrový úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Štát má podľa odhadov za túto štvorprúdovku zaplatiť viac ako 460 mil. eur. Tender na úsek D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka bude vypísaný v priebehu februára," konštatoval hovorca diaľničiarov Marcel Jánošík. Koniec citácie z článku uverejneného v Hospodárskych novinách 1. februára 2013.
Takže to sú fakty a citácie z médií. Čiže vyjadrenie pána ministra zo včerajšieho dňa, jeho reakcia na našu kritiku a fakty, tak ako ich prezentoval hovorca diaľničnej spoločnosti. V priebehu februára má byť vypísaný tender na 460 mil. eur. Nech si z toho urobí záver každý sám.
Ja som si z toho urobil záver, pán minister, že je absolútne zbytočné, aby sme sa tuto rozohňovali ako opoziční poslanci, či má byť, nemá byť skrátené legislatívne konanie, či má nejaký váš zákon platiť od 1. apríla, 1. júla, alebo 18. februára. Pretože toto prasa ste si upiekli a či ho prerozdelíte medzi túto sponzorskú skupinu, alebo tú sponzorskú skupinu, to je čiste váš problém. My s tým nič spoločné mať nechceme.
Ďakujem. (Potlesk.)
Neautorizovaný
11:31
Vystúpenie 11:31
Pavol GogaNa tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov.
Po vykonaní...
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 140 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných.
Zo 134 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu
- Ondreja Krajňáka hlasovalo za 105 poslancov, proti 12 poslancov, 17 poslancov sa zdržalo hlasovania,
- za Mariána Gulu hlasovalo 18 poslancov, proti 61 poslancov, 55 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený Ondrej Krajňák.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 13. februára 2013.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 140 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných.
Zo 134 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu
- Ondreja Krajňáka hlasovalo za 105 poslancov, proti 12 poslancov, 17 poslancov sa zdržalo hlasovania,
- za Mariána Gulu hlasovalo 18 poslancov, proti 61 poslancov, 55 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený Ondrej Krajňák.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.
Neautorizovaný