14. schôdza

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, vážený pán minister, podpredseda vlády, aby som vás neurazil, v prvom čítaní sme nevystúpili k tejto malej novele, nazveme to oficiálne, že malá novela zákona o verejnom obstarávaní, nakoľko ten sled udalostí bol taký, že vlastne nebolo ani k čomu.
V piatok bol, v pondelok bol sprístupnený materiál, vlastný materiál až vo večerných hodinách o desiatej... (Reakcia z pléna.) Nie. Večer. Takže v utorok ráno, keď sme prišli do Národnej rady a prešlo skrátené legislatívne konanie, tak sme sa mohli vyjadriť len ku skrátenému legislatívnemu konaniu, čo sme aj urobili. Povedali sme svoj názor, ale vládna väčšina, samozrejme, nás prehlasovala.
Ale potom prišlo prvé čítanie, ktoré sme, samozrejme, právom odbojkotovali, ale som zvedavý, že o čom bolo potom to prvé čítanie, lebo neviem si predstaviť, že poslanci za vládny SMER do akej miery mali naštudovaný daný materiál. Či vôbec vedeli, o čom sa hlasuje, že čo je v tých 64 bodoch? Čo obsahuje tých 11 strán?
Na grémiu sa dohodlo, že výbory zasadnú o ôsmej ráno, dnes. Ani to nebolo dodržané. Sme mysleli, že aspoň budeme mať toľko času, že cez noc to prezrieme a ráno vo výboroch, kde sa má o tom odborne diskutovať, aspoň bude na to priestor. Nie. Tu žiadne dohody z grémia neplatia. Tak tiež sa pýtam, že o čom vlastne tie odborné útvary Národnej rady rokovali, keď hneď po hlasovaní pristúpili k rokovaniu o tomto návrhu zákona?
Každé skrátené legislatívne konanie, keď je vystavená Národná rada časovému stresu, vyzerá takto, že potom, keď preskúmame daný zákon, aj túto malú novelu o verejnom obstarávaní, tak nájdeme nie jednu mínu, nie jednu rozporuplnosť, a pritom ešte tuná máme tú veľkú novelu v druhom čítaní.
Ja som robil, čo som mohol, do noci sme robili, zapojili sme nie jedného kolegu, pán poslanec Galko hovoril, že nebude predkladať návrhy, lebo fakt tá práca v noci, to je jednak tak dosť obtiažna a človek, aby nerobil chybu, a jednak takúto "malú" veľkú novelu cez noc preštudovať, spraviť k nemu analýzu a pripraviť pozmeňujúce návrhy, je dosť obtiažne. Predsa len sme pripravili pár pozmeňovákov, ale to je taký základ, nutný základ, ktorý, si myslíme, že treba zmeniť na tejto "malej" veľkej novele.
Podľa predkladateľov návrhu novely zákona o verejnom obstarávaní hlavným cieľom tohto návrhu je zjednodušiť revízny postup, odstrániť niektoré administratívne bariéry a zavedenie ex ante kontroly a sankcie zákazu účasti na obstarávaní. No ale práve s prihliadnutím na tieto ciele obsah tejto malej novely zákona o verejnom obstarávaní je rozporuplný a môže zásadným spôsobom negatívne ovplyvniť prax verejného obstarávania na Slovensku. Vzhľadom na to, že nejde len o legislatívnotechnické úpravy, ale o významné zmeny, bolo by účinné, aby obsah, ešte stále máme na to čas, aby sme hneď nehlasovali, aby sme odložili hlasovanie a aby sme to vedeli viac prezrieť.
Treba zdôrazniť, že táto malá novela neobsahuje len zmeny, ktoré sú v tej veľkej novele, ale sú tu zmeny, ktoré v tej veľkej novele obsiahnuté nie sú. A nie je ich málo a nie sú tam len také zanedbateľné veci. Pôjdem do konkrétností.
Preukázanie splnenia podmienok účasti v súťaži čestným vyhlásením. To je zásadná zmena, ktorú prináša táto novela. Preukázať možnosť splnenia všetkých podmienok účasti jedným čestným vyhlásením, to dáva obrovský priestor na machinácie s verejným obstarávaním. Čiže fyzicky ich nebude potrebné predložiť, keď sa prihlásim do súťaže, že spĺňam podmienky, dám čestné vyhlásenie a som okej. No veľmi ľahké je nájsť potom ďalšie firmy, ktoré budú robiť "křoví" vo verejnom obstarávaní, aby vyhrala to verejné obstarávanie konkrétne vybratá firma.
Podľa mňa toto je šité úplne na mieru, a keďže sa veľmi ponáhľame, tak niečo je vo vzduchu. V tejto malej novele je § 155l Prechodné ustanovenie, že táto novela sa nebude vzťahovať na verejné obstarávania, ktoré prebiehajú, čiže bude sa vzťahovať len na tie, ktoré začnú po 18. februári. No, som zvedavý, že 19., 18. alebo 20. februára aké verejné obstarávanie potom začne.
Aktuálnym a pretrvávajúcim problémom praxe verejného obstarávania na Slovensku nie je vysoké administratívne zaťaženie potenciálnych uchádzačov o verejné zákazky, ale neustále sa opakujúce prípady, keď sú súťažné podmienky formulované na mieru a tak, že diskriminujú ostatných možných uchádzačov, ostatných možných dodávateľov týchto verejných zákazok.
Pre porovnanie: napríklad v západných štátoch Európy je bežnou praxou, že verejní obstarávatelia nepožadujú také špecifické podmienky ako na Slovensku. Nie je to tak podrobne rozpísané, že čo všetko sa musí spĺňať. Päťdverový trolejbus alebo autobus, alebo čo bolo v Bratislave. Nie. Práve kvôli tomu v Európe sa to nerozpisuje, aby sa mohlo do súťaže zahlásiť čo najviac firiem, aby súťaž nielenže aby bola transparentnejšia, ale aby sa vysúťažila najlepšia cena, najlepšia dodávka. U nás to robíme opačne. A práve týmto šijeme na mieru.
Aj v súčasnosti pritom na Slovensku sú k dispozícii možnosti, ako znížiť administratívne zaťaženie uchádzačov vo verejných obstarávaniach. Spoločnosti majú napríklad možnosť nechať sa po splnení, samozrejme, podmienok zapísať do tzv. zoznamu podnikateľov, ktoré vedie Úrad pre verejné obstarávanie, s ktorým je možné riadne preukazovať splnenie predpokladov osobného postavenia. Čiže je to možné, aby som sa vyhol, že stále musím niečo preukázať.
Navrhovanou úpravou malej novely zákona o verejnom obstarávaní sa však otvorí priestor na to, aby sa verejných súťaží zúčastňovali akékoľvek spoločnosti, ktoré predložia v rámci súťaže čestné vyhlásenie o splnení podmienok. Zdôrazňujem, že podľa malej novely zákona o verejnom obstarávaní komisia pri vyhodnocovaní ponúk môže, no ani nemusí, vyzvať toho uchádzača na predloženie podkladov preukazujúcich splnenie podmienok súťaže. Nie je teda vylúčené, že zákazku potom dostane firma, ktorá vôbec nesplnila kritériá podmienok účasti. Čiže deklarujem, že spĺňam podmienky čestným vyhlásením. Nemusím ich odovzdať. A môžu so mnou podpísať zmluvu aj v prípade, že to vôbec nepredložím. Keď odo mňa to nevyžiadajú, tak to nemusím ani predložiť.
Podľa našich skúseností nemajú seriózne firmy zásadný problém doložiť verejnému obstarávateľovi tie potrebné osvedčenia, že spĺňajú podmienky. Je to určite náročnejší administratívny proces, no v praxi podľa môjho názoru je nevyhnutné, aby to bolo, aby sme potom nedali priestor na nejaké dolaďovanie pre konkrétneho uchádzača.
Táto malá novela otvorí aj ďalšiu možnosť pre to, aby sa vo verejných obstarávaniach zúčastňovali účelovo vytvorené spoločnosti. Čiže tie fantómové spoločnosti, ktoré sú, budú len na to, aby do verejného obstarávania sa prihlásil dostatočný počet uchádzačov. A pointa je v tom, že keď sa prihlási dostatočný počet uchádzačov, ktorí kvázi spĺňajú podmienky verejnej obchodnej súťaže na papieri, tak tí, ktorí to nespĺňajú, ale chcú napadnúť to verejné obstarávanie, že je to šité na mieru, a vzhľadom ešte k tomu, že čo pôjde s tou veľkou novelou, tak to je úplne geniálne. Stačí päť takýchto firiem, ktoré dajú čestné prehlásenie, že spĺňajú podmienku, nemusia ich vôbec spĺňať a ten čestný podnikateľ, ktorý to nespĺňa a neprihlási sa do súťaže, ani nebude môcť namietať to, že súťaž bola šitá na mieru, že je diskriminačná, lebo budeme mať ešte aj takú prezumpciu nediskriminačných podmienok. Tak uvidíme, aké kauzy z toho vzniknú, lebo že vzniknú, to je už isté, keď to v takomto znení prejde.
K bodu 15. Navrhovaná úprava je nesystematická, v zásade kolidujúca s existujúcim ustanovením § 33. V zmysle uvedeného má verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ povinnosť vyhodnocovať splnenie podmienok účasti, ktoré možno podľa navrhovaného ustanovenia § 32 ods. 8 preukázať aj výlučne čestným vyhlásením. Čiže bude nevyhnutné, aby sa tento paragraf doplnil alebo zmenil, k tomu pôjde aj náš pozmeňujúci návrh.
Je tu zaujímavý bod 30 a nasledujúce. Neviem, určite mi pán podpredseda vlády potom vysvetlí, že prečo sa menia lehoty z procesných na hmotnoprávne? Čiže v deň už musia byť všetky námietky, všetky pripomienky byť doručené na úrade alebo u obstarávateľa. V deň. A pritom tie lehoty nie sú vôbec nejaké dlhé. Predstavte si, že uchádzač, ktorý nemá sídlo na území Slovenskej republiky, je z Madridu, tak rýchlo doletia s jednou obálkou, aby to stihli. No, je to veľmi pofidérne a veľmi otázne, že načo slúži táto zmena a prečo to nenechali v tej veľkej novele, prečo to je také súrne, aby v predstihu, s mesačným predstihom toto bolo zavedené do nášho právneho poriadku.
Kontrola ex ante, čo sa týka povinného zamietnutia námietok, ktoré smerujú proti dokumentom, ktoré boli predmetom kontroly ex ante. Takáto úprava nemá podľa nášho názoru oporu v európskom práve a príslušné smernice s takouto nemožnosťou namietať prípadný nezákonný postup verejného obstarávateľa ani nepočítajú. Ide pritom o neštandardné riešenie. Pre porovnanie: Určitá forma ex ante kontroly je v Bulharsku aj v Poľsku, no ale ani táto ex ante kontrola, čiže následná kontrola, nevylučuje možnosť podať námietky proti prípadným diskriminačným podmienkam. Čiže keď to kontrolujeme spätne, aj tak ten uchádzač môže namietať, že tá konkrétna verejná súťaž bola šitá na mieru.
Zdôrazňujem, že v prípade, ak by Úrad pre verejné obstarávanie omylom odobril súťaž, ktorá obsahovala diskriminačné podmienky, nebude možné toto rozhodnutie spochybniť na súde, čím budeme možno mať problémy tiež v Bruseli.
Chcem zdôrazniť ďalej, že Úrad pre verejné obstarávanie nemá ani také odborné kapacity, aby vedel z vlastnej iniciatívy posúdiť, ktoré zo súťažných podmienok, podkladov môže mať diskriminačný charakter. V praxi verejného obstarávania, aké je na Slovensku, to sú nie raz také technické riešenia, ktoré úradníkovi, ktorý má ekonomické, právnické alebo iné humanitné vzdelanie, nič nehovorí. ÚVO nemá tam nejakých strojných inžinierov, dopravných inžinierov, chemických inžinierov a neviem akých inžinierov, ktorí by vedeli posúdiť, že tá-ktorá podmienka v súťaži je diskriminačná alebo nie je. Proste, de facto ÚVO nebude môcť posúdiť. To budú môcť posúdiť tí konkurenční uchádzači toho daného dodávateľa, že, aha, toto je šité na mieru, lebo tieto podmienky spĺňa len tento a tento uchádzač. Teraz môžu ísť, ak po tejto novele môžu ísť akurát s tým do novín, do médií a upozorňovať na to, lebo nebude tu opravný prostriedok, ktorým by sme takýmto diskriminačným podmienkam zabránili.
Riadna súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Doplňuje sa § 45 veľmi neurčito, že od úspešného uchádzača požaduje riadnu súčinnosť pri uzatváraní zmluvy. Keď nebude riadne súčinný, tak nemusia s ním uzavrieť zmluvu. Ale nikde pritom nie je napísané, že čo to je "riadne súčinný". Vieme o nie jednej veci, o nie jednom verejnom obstarávaní, kde práve obstarávateľ nebol súčinný práve kvôli tomu, že nevyhrala firma, ktorú on uprednostňoval. Čiže naťahoval čas, aby vypršali lehoty. Teraz tomu dávame zákonný rámec, že keď nebudeš súčinný, tak vypadneš z kola, nemusím s tebou uzavrieť zmluvu. A je to tak naformulované, že to bude veľmi širokospektrálne použiteľné v tých súťažiach, keď náhodou nevyhraje ten kvázi náš, ten najlepší.
Ďalej je tu sankcia zákazu účasti na verejných obstarávaniach. To je aj v malej, aj veľkej novele, ale treba to vnímať vo vzájomnom kontexte. Ak by bola schválená táto novela a mala byť schválená aj tá veľká novela, tak to vylúčenie by sa netýkalo nielen samotného podnikateľa, že dostane zákaz činnosti, ale zákaz činnosti sa bude vzťahovať aj na všetky ďalšie osoby, ktoré sú vymedzené v uvedenom ustanovení. A toto už bude aj v rozpore s ústavou. Čiže tam minimálne bude treba dotiahnuť tú veľkú novelu do konca.
Ako sme skúmali, tak sme skúmali, ale jednu vec sme tam nenašli, čo sme po týchto, hmm, nehoráznych peripetiách očakávali, a to, že len to verejné obstarávanie môže byť platné, ktoré bude zverejnené na nástenke, aj to za zatvorenými dverami. To tam nebolo, sa čudujem, ale ostatné veci, na ktoré som upozorňoval, tam sú.
Konkrétne pozmeňujúce návrhy.
K bodu 4: Za navrhovaný text § 32 ods. 8 sa na konci dopĺňa veta, ktorá znie: "Lehota na predĺženie dokladov úspešným uchádzačom nesmie byť kratšia ako 30 dní."
Odôvodnenie: Návrh zákona neobsahoval lehotu, v ktorej je úspešný uchádzač povinný predložiť doklady na preukázanie splnenia podmienok účasti v prípade, ak tieto v súťaži preukázal čestným vyhlásením. Navrhovaná úprava v § 33 ods. 8 v spojení s úpravou § 44 ods. 1 dáva široký priestor na úvahu verejného obstarávateľa a teoreticky aj priestor na určenie takej lehoty na predloženie dokladov, ktoré nie je možné objektívne splniť.
Pán minister namieta, že je tam iný paragraf. Tento bod zásadne nezhorší postavenie ani z jeho pozície novelu, ale zavádza určité jasné pravidlá... (Prerušenie vystúpenia predsedajúcou.)

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pán poslanec, prepáčte, že vás prerušujem. Je 10.30 hod. Máte to ešte viac ako dve minúty?

Gál, Gábor, poslanec NR SR
Nie. Nie.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Pretože...

Gábor, Gál, poslanec NR SR
Nie. Veľmi rýchlo skončím.

Zmajkovičová, Renáta, podpredsedníčka NR SR
Dobre, nech sa páči.

Gál, Gábor, poslanec NR SR
Bod 18. V navrhovanom § 45 ods. 6 sa pred slovo "deň" vkladá slovo "šestnásty".
Chceme zrýchliť proces, ale aby nemohlo prísť k uzavretiu zmluvy pred šestnástym dňom od schválenia, aby bola tu možnosť námietky podať na súd žalobu. Krajský súd aj tak má problémy. Čiže je to nevyhnutné, aby ten uchádzač, ktorý je ukrivdený, sa mohol obrátiť na súd.
Posledný je bod 3. V navrhovanom § 138 ods. 12 sa v druhej vete vypúšťajú slová "alebo uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu, rámcovú s úspešným uchádzačom alebo s uchádzačmi".
To je tiež kvôli tomu, aby sa mohol obrátiť na súd a aby sa mohli spraviť námietky a opravné prostriedky.
Pre krátkosť času len toto. Máte to písomne.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca, pani podpredsedníčka.
Kolegyne poslankyne, kolegovia poslanci, dovoľte, aby som po tretíkrát v krátkom čase predstúpil pred vás ako navrhovateľ uznesenia z poverenia výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny a informoval vás o návrhoch, ktoré boli v termíne, ktorý určil predseda výboru, pán predseda Chmel, na podávanie návrhov, o výsledku rokovania výboru na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa.
Boli podané dva návrhy. Návrh na pána Ing. Mariána Gulu poslancami poslaneckých klubov KDH, SDKÚ a MOST - HÍD. Strana SMER navrhovala pána Dr. Ondreja Krajňáka. Včera bolo rokovanie výboru, na ktorom obidvaja navrhnutí kandidáti predstavili svoj zámer, ako v prípade vyslovenia našej dôvery a zvolenia za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa si predstavujú plniť svoju funkciu. Po vypočutí obidvoch kandidátov a diskusii výbor konštatoval, že obidvaja navrhnutí kandidáti spĺňajú zákonom predpísané podmienky na to, aby sa mohli uchádzať o dôveru našu pri voľbe.
Preto, pani predsedajúca, navrhujem, aby Národná rada Slovenskej republiky zvolila predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa z dvoch predložených návrhov kandidátov. V prípade, že v prvom kole by nebola voľba úspešná, odporúčam, aby Národná rada vykonala ešte na tejto schôdzi, pokiaľ možno dnes, opakovanú voľbu, do ktorej v prípade nezvolenia v prvom kole postupujú obidvaja navrhnutí kandidáti.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, prihlásil som sa do rozpravy vlastne z poverenia Nadácie Jána Langoša, ktorá bola založená po jeho smrti jeho rodinnými príslušníkmi a nami, ktorí sme za jeho života boli jeho priateľmi a súpútnikmi. A Správna rada nadácie udeľuje každoročne ceny Jána Langoša zahraničným osobám, aj domácim, za prejavenú občiansku statočnosť v boji za ľudské práva a proti totalite. Správna rada už udelila ceny, ktoré boli akceptované už aj vzhľadom na dávne priateľské a ľudské zväzky Jána Langoša s niektorými prijímateľmi tých cien, už udelila tie ceny takým postavám zo zahraničia, ako bol bývalý maďarský prezident a disident Árpád Göncz, ako je Dalajlama, ako sú kubánske ženy v bielom, ako je, samozrejme, Václav Havel, ako je Karel Schwarzenberg. Všetci títo cenu s vďakou prijali.
Podobne u nás doma prvá z cien Jána Langoša bola udelená v podstate mučeníckou smrťou zosnulému gréckokatolíckemu biskupovi Gojdičovi. Cenu Jána Langoša dostali dlhoroční bojovníci za slobodu, všeobecne náboženskú slobodu, páni Krčméry a Juko.
Mohol by som pokračovať, ale nebudem. Ale myslím si, že toto sú ceny, ktoré by nemohol udeliť Ústav pamäti národa v takej podobe, v akej sa súčasne nachádza, lebo nikto z menovaných, s výnimkou tých nebohých, by nebol z rúk tohto ústavu tú cenu prijal.
My, ktorí sme v Správnej rade Nadácie Jána Langoša a ktorí si na rozdiel od niektorých tu v sále nemyslíme, že puto s ním diskvalifikuje pre pozíciu predsedu Správnej rady Ústavy pamäti národa, ktorý on zakladal, a, naopak, si myslíme, že je tou správnou kvalifikáciou. Tak sme považovali za potrebné sa k súčasnému stavu Ústavu pamäti národa pred touto voľbou vyjadriť. A myslíme si toto:
„Členovia Správnej rady Nadácie Jána Langoša považujú za svoju povinnosť verejne sa vyjadriť k činnosti ÚPN počas pôsobenia jeho nasledovníka Ivana Petranského a tiež k okolnostiam voľby ďalšieho predsedu Správnej rady ÚPN na pôde parlamentu.
Zakladateľ ÚPN, teda Ján Langoš, mal pri zakladaní ústavu na zreteli jediný cieľ – vyrovnať sa s minulosťou fašistickej aj komunistickej totality, ktoré v priebehu 20. storočia tragicky zasiahli do našich dejín. Toto jeho prianie reflektuje aj zákon o Ústave pamäti národa č. 553/2002 Z. z., v ktorom sa píše: „Úlohy zverené ústavu sú najmä vykonávať úplne a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich.“
Počas pôsobenia Langošovho nástupcu, nominanta Slovenskej národnej strany, o tempora o mores!, Ivana Petranského sa z ústavu stala inštitúcia usilujúca sa o rehabilitáciu pohlavárov fašistickej totality z rokov 1939 až 1945. Ústav sa dokonale spreneveril cieľom, ktoré mal zo zákona vykonávať. Namiesto analýzy fašistickej totality sa stal hlasnou trúbou nacionalistického a neoľudáckeho výkladu dejín, ktoré falšuje históriu a obhajuje fašizmus.
Šokujúca je aj personálna politika ústavu. Medzi zamestnancami a spolupracovníkmi ÚPN sa ocitli ľudia, ktorí by za Jána Langoša nemohli prejsť ani cez vrátnicu ústavu.“
To píšeme pri plnom vedomí toho, čo hovorím.
„Zamestnancom ústavu sa stal napríklad Ján Bobák, ktorý pracoval ako lektor na Ústave marxizmu-leninizmu ÚV KSS. Bol dlhé roky komunistickým funkcionárom na pôde Matice slovenskej a po revolúcii v roku 1989 sa stal nacionalistom a obhajcom slovenského fašizmu. Ján Bobák je živým dôkazom Michnikovej tézy, máme na mysli Adama Michnika, poľského disidenta, že „posledným štádiom komunizmu je nacionalizmus“.
V zozname spolupracovníkov ústavu sa nachádza snáď kompletný zoznam historikov snažiacich sa o revíziu pohľadu na slovenský štát a jeho pohlavárov.
Nádej demokratickej verejnosti na zmenu proľudáckej orientácie ústavu sa spájali s voľbou nového predsedu Správnej rady ÚPN. Okolnosti výberu nominantov strany SMER – SD na tento post a zdôvodnenie odmietnutia vlastných kandidátov strany SMER ukázali, že podmienkou pripustenia kandidáta do voľby konanej na pôde parlamentu je pozitívny vzťah kandidáta k slovenskému štátu a jeho vodcovi Jozefovi Tisovi.“
Podotýkam, že toto vyhlásenie vzniklo v čase, keď ešte neboli známi tí dvaja kandidáti, ktorí sú teraz na programe. Ale považujem za svoju povinnosť, aby ste o tomto vyhlásení a o stave Ústavu pamäti národa vedeli.
„Sme presvedčení, že falšovanie a relativizovanie dejín, ktoré sa deje na pôde ÚPN, neprispieva k vyrovnaniu sa s minulosťou a nie je národným ani štátnym záujmom Slovenskej republiky. Ľudácky pohľad na slovenské dejiny presadzovaný na pôde ÚPN je slepou uličkou. V dlhodobom horizonte sa nemôže presadiť a zákonite sťaží budúcim generáciám vyrovnávanie sa s minulosťou.
Upozorňujeme slovenskú verejnosť na škandalózne pomery v ÚPN a žiadame politikov aj občanov, aby sa v rámci možností zasadili o objektívny a kritický výklad moderných slovenských dejín.
Za Správnu radu Nadácie Jána Langoša Gabriela Langošová, predsedníčka, Filip Vagač, tajomník, 13. februára 2013.“
Ja k tomu dodám len toľko, že nech už dnes zvolíme kohokoľvek, tak jeho úlohou bude dať ten ústav z hlavy naspäť na nohy. Urobiť z neho opäť inštitúciu, ktorá bude rešpektovaná.
Možno to neviete, ale podobné ústavy, z ktorých jeden bol inšpiráciou pre založenie nášho ÚPN, tzv. Gauckov ústav v Nemecku, ale ďalšie podobné ústavy v Poľsku a v Maďarsku, vytvorili, a v ďalších krajinách, vytvorili proste akési, akúsi organizáciu týchto ústavov, do ktorej ale neakceptovali, vzhľadom na pomery, ktoré na tom ústave vládnu, slovenský ústav. Ten nie je považovaný za ústav hodný proste tohto inak ctihodného spoločenstva.
Toto som považoval za potrebné, aby sa ctená snemovňa dozvedela pred tým, než prikročíme k voľbe.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, už len sa pokúsim doplniť to moje včerajšie vystúpenie, bez politických proklamácií zazneli včera.
Myslím, že pán Galko to spomínal, že či má, alebo nemá význam. Pýtal sa, že či to má význam, alebo nemá význam, asi nemá, dávať ten pozmeňovací. Čiže, pán minister, ale poviem to tak, že to je tak jednoduché, že to ešte by ste aj teraz, a kým dokončím, by ste to, by to vaši stihli, hej. Lebo keď máte teraz § 32, ktorý hovorí, odsek 8, sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie, že treba doplniť čestné vyhlásenie úspešnýho. Tam stačí zmeniť len "predkladajú uchádzači" a vypúšťa sa "úspešný". Čiže to je. Hovorím, to kým skončím, nebudem dlho, tak to môžte mať pripravený ten pozmeňovací. Len otázka stojí, že či si myslíte, že to je správne, alebo nie je správne, hej, že či je to dôležité, alebo nie je dôležité. To už je možno pre niekoho politická otázka, ale podľa mňa je to významová vec, hej.
Včera som sa tu snažil povedať, že prečo je dôležité, aby, aby niektoré veci platili tak, ako bolo dobrým zvykom, ako sa hovorí, viete, že, ja to pokúsim sa možno na nejakom príklade povedať, hej. Teraz táto novela v tejto časti hovorí, že iba úspešný uchádzač doplňuje to, čo čestne prehlásil. Ostatní nemusia.
Skúsim to takto povedať, že tí obyčajní ľudia, bežní občania, malí živnostníci, idú si pre 1 000 euro spotrebák do sporiteľne, chudáci, musia to doložiť. A teraz si predstavte, že by to bol precedens, že toto by prešlo, tak oni by možno si, tí ľudia, povedali, že tak aj my chceme, hej, že proste by sa povedalo alebo že idete na sociálku žiadať, nech vám odpustia úroky z omeškania. Tiež to od vás chcú, všetky tieto, ale vy, vy by ste teda po schválení tohto, to bol precedens a ľudia by povedali: Viete čo, ja vám čestne prehlásim, že všetko mám v poriadku, a keď dostanem úver, alebo keď mi odpustíte, tak vtedy vám to doložím. Viete, to by tí ľudia si mohli takto povedať. Však keď to platí pre veľkých, nebotyčné firmy, ktoré idú súťažiť o zákazku, že kto postaví diaľnicu, prečo by to pre nás, bežných občanov, nemalo platiť detto, hej.
Tak jak sa môže stať, že ja neviem, v ktorej krajine to pálili účty za elektriku, ale tak jak sa môže stať aj v tejto krajine, že keď ľuďom dôjde to, čo by im už mohlo dôjsť, že zaplatili za minulý rok Kmotríkovi 7 mil. eur a Hatinovi 5 mil. eur na účtoch za elektriku, ako keby nemali dosť, hej, tak možno im už raz dôjde, že aj v tejto krajine sa už prestaneme byť tým porobníckym zoskupením v strednej Európe, ale že možno si povieme, že, že dosť, že už čo je veľa, je veľa, tak možno tí ľudia si povedia, že prestanú rešpektovať aj to, že niekto, od nás chcete, že všetko máme doložiť, máme si nohy zodrať po všetkých úradoch, ale tuná je novela, ktorá, to iba ten, kto vyhral, no tak ten toľko tej oštary si musí dať, lebo už keď vyhral, aby to, aby si to obehal. Tí, čo nevyhrali, ale chceli, tak tí už nemusia urobiť nič, pre nich to zhaslo.
Viete, že to je systémová vec, ktorá v zásade môže spustiť takýto proces tej, pocitu nespravodlivosti, pán kolega, pocitu nespravodlivosti a narábajte s ním opatrne. Keď ľudia v sebe budú živiť pocit nespravodlivosti, že je to nespravodlivé, tak je určitá magická hranica, je to určitá magická hranica aj pri takých porobníckych krajinách, ako sme my, kde si povedia, že čo je moc, je veľa. Niekto by povedal, jak to z tohto môžem nejako, hej... (Zasmiatie sa rečníka.) No je to nespravodlivé, lebo od chudáka, ktorý si ide požičať 1 000 euro do sporiteľne... (Reakcia z pléna.) Pán kolega, čiže čo môže nastať.
Ale ja ešte absurdnejší prípad spomeniem. Máte tento prípad, že ľudia povedia, ja vám tie potvrdenia nedám, keď mi dáte úver, vtedy vám to doložím. To takto neplatí. Ale takto si to tí ľudia môžu povedať. Ale vy nemôžte súkromnej firme, súkromnej banke, sporiteľni povedať, to si nemôžte, si to upravujú samostatne. Ale možno tej sociálke, hej, že Muňkovi by sa to dalo povedať: Viete čo, pán Muňko, ja vám nič nedoložím, keď mi to odpustíte, tak potom čestné prehlásenie nahradím tým vyhlásením alebo všetkými potvrdeniami, čo odo mňa chcete.
Ale ja vám spomeniem ešte jeden absurdnejší prípad, ale neviem, či sa mi celkom podarí, nemám to tak teda úplne prerozmýšľané, len, len tak nahlas rozmýšľam. Niečo zmizne, hej. (Zasmiatie sa rečníka.) Tu zmizne, ja neviem, tento mikrofón a budeme tu viacerí podozriví, ale všetci čestne prehlásime, že sme ho nezobrali, ten mikrofón. A týmto pre nás hasne a nič viac nechceme. A teraz čo majú robiť policajti? Majú niekoho z nás vytypovať a povedať tuná na kolegu, že vy ste ho zobrali, a ten už bude musieť, teda nie v zmysle teda tej zásady, že jemu to majú dokázať, ale on sa už bude musieť brániť, nie iba čestným prehlásením, že ja som to nezobral, ale už musí napísať, kde bol vtedy, keď mikrofón zmizol. (Reakcia ministra.) To je, viete, to je... Ja viem, že to je absurdné, tak jak je absurdné to, že ako sa proste vychádza v ústrety nie-ko-mu. Viete, však ono možno nakoniec by tam stálo zato, že ani nemusí ani ten, kto vyhral, nemusí nič doložiť. Viete, že nakoniec to vytunujte, tak ako sa tu všetko vytunuje v prospech niekoho, že stačí. Veď od takých vážených ľudí stačí len čestné prehlásenie. Viete, že nakoniec zistíme, že aké je to ponižujúce od ľudí, ktorí už raz niečo čestne prehlásili, ešte od nich to chcieť verifikovať, hej. Čiže to možno v tomto štýle, jak tu pracujeme, k tomu sa možno dopracujeme, že aj také tu dôjde, hej, že je to v zásade neúctivé voči tým ľuďom to od nich chcieť, keď už raz čestne prehlásili.
Ako skončiť? Pán minister, to je, hovorím, nikto sa nezdvihol, ak som povedal, že by ten pozmeňovák pripravil, kľudne to tam mohlo byť, ale ja viem, že nikto z vás nemá ani pocit, ale oceňujem, že ste sa teda nad tým z toho, čo ste hovorili, asi krátko zamýšľali. Viete, že fakt by sa nič nestalo, keby ste tu doplnili "predkladajú uchádzači" podľa ustanovení a v zásade sa nič nemení. Splníte to, čo vravíte, že kvôli čomu to robíte, to znamená, že skracujete to, aby sa prípadne nečakalo na niekoho potvrdenie. To ja môžem plus-mínus s tým súhlasiť, ale následne je potrebné, a obzvlášť, keď vieme, kde žijeme, hej, to čestné prehlásenie verifikovať aj potvrdeniami u tých, ktorí si dali tú prácu a zúčastnili sa tej súťaž. Ja neviem, čo je na tom zlé?
Čiže toto zjednodušenie, ktoré nevystihuje ten zmysel v tom, že môže nastať to, čo som včera na to sa snažil upozorniť, a to, čo ste vy teda rozviedli. Ja som to len povedal akože taký zúfalý pokus, že aspoň prví traja, ale ono, ja neviem, koľkí sa bežne zúčastňujú, lebo tam sú určite súťaže, kde musia byť traja. V zásade sa nič nestane, keď všetci. Ale ja som už len ako zúfalý pokus to hovoril, hej, aby ste sa toho chytili, že to už je nie správne. Ja neviem, čo je správne, čo nie je správne. Podľa mňa je správne to, čo bolo doteraz, že proste tie potvrdenia niekto následne doručil, obzvlášť, keď chcete od obyčajného živnostníka, aby si to všetko obehal, ale niektoré firmy, proste máte im vyjsť v ústrety, aby ste ich zbytočne nezaťažovali. Keď už chudáci prehrali, ešte aby si dali tú robotu, že to, čo čestne potvrdili.
Čiže ako ukončiť, ako ukončiť? Myslím si, že keby sa niekto nad tým zamyslel, tak nepodporuje tento návrh zákona, to, čo by mal parlament plniť, to znamená funkciu toho, aby vytváral, nechcem povedať, že zdanie, ale aj, naozaj aj systém, ktorý je ako-tak spravodlivý, práve naopak. A to moje presvedčenie, že tu už slúžite, slúžia niektorí úplne niekomu inému ako, ako ľuďom, ako vytvárania systému akej-takej spravodlivosti, znova toto len posilní, hej. A môže teoreticky nastať, že prahy citlivosti sa budú v tejto krajine, ktoré sú fakt že relatívne vysoko na veci, ktoré sú nespravodlivé, a v iných krajinách by znamenali už silné, silné posuny a pohyby, tak môžme sa k tomu blížiť. Toto som len takú ako malú miernu výtku chcel povedať, ale mám pocit, že nie celkom efektívne.
Ďakujem.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, ja chcem takisto ako môj predrečník sčasti nadviazať na vystúpenie, ktoré som predniesol v tejto snemovni včera v rámci diskusie k skrátenému legislatívnemu konaniu. Vtedy sme vystúpili včera v tejto diskusii viacerí opoziční poslanci a jeden po druhom sme vznášali svoje námietky k procesu skráteného legislatívneho konania.
Ja sám som vtedy uviedol, že vidím za snahou vlády o skrátené legislatívne konanie s prijatím novely zákona s účinnosťou od 18. februára snahu o prerozdelenie vplyvu nad eurofondmi, pokiaľ to ešte nie je u pána podpredsedu vlády Vážneho, a boj medzi, akýsi vnútorný boj medzi jednotlivými sponzorskými podnikateľskými skupinami, sponzormi strany SMER.
Od pána ministra sme sa za to dočkali reakcie, ktorá bola plná urážok, zosmiešňovania, pán minister nám nevedel prísť na meno. A pán minister, ako som sa dočítal následne z monitoringu, vyhlásil, že nemôže ísť o žiadny diaľničný tender, ja teda údajne neviem, o čom hovorím, keď som hovoril o tom, že ide o tender za 460 mil. eur, ktorý by mal byť vypísaný na ministerstve dopravy, ešte pokiaľ neprejdú eurofondy pod správu pána podpredsedu vlády Vážneho.
Čiže citujem z monitoringu: "Podľa Kaliňáka nemôže ísť o žiadny diaľničný tender, pretože diaľnicu nie je možné postaviť za 9 mesiacov. Bavíme sa tu predovšetkým o tých obstarávaniach, ktoré sa týkajú Slovenskej akadémie vied, miest a obcí, ktoré majú šancu použiť peniaze z eurofondov." Argumentoval Kaliňák. To je citácia z médií.
A ja teraz si dovolím zacitovať takisto z médií, z článku, ktorý bol uverejnený v Hospodárskych novinách 1. februára tohto roku, čiže pred necelými dvoma týždňami: "Minister dopravy Ján Počiatek začal chystať svoju prvú tohtoročnú diaľnicu. Národná diaľničná spoločnosť totiž včera vo Vestníku verejného obstarávania vyhlásila, že v dohľadnom čase chce vypísať tender na viac ako 11-kilometrový úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Štát má podľa odhadov za túto štvorprúdovku zaplatiť viac ako 460 mil. eur. Tender na úsek D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka bude vypísaný v priebehu februára," konštatoval hovorca diaľničiarov Marcel Jánošík. Koniec citácie z článku uverejneného v Hospodárskych novinách 1. februára 2013.
Takže to sú fakty a citácie z médií. Čiže vyjadrenie pána ministra zo včerajšieho dňa, jeho reakcia na našu kritiku a fakty, tak ako ich prezentoval hovorca diaľničnej spoločnosti. V priebehu februára má byť vypísaný tender na 460 mil. eur. Nech si z toho urobí záver každý sám.
Ja som si z toho urobil záver, pán minister, že je absolútne zbytočné, aby sme sa tuto rozohňovali ako opoziční poslanci, či má byť, nemá byť skrátené legislatívne konanie, či má nejaký váš zákon platiť od 1. apríla, 1. júla, alebo 18. februára. Pretože toto prasa ste si upiekli a či ho prerozdelíte medzi túto sponzorskú skupinu, alebo tú sponzorskú skupinu, to je čiste váš problém. My s tým nič spoločné mať nechceme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Ďakujem za slovo. Vážený pán predseda, kolegyne, kolegovia, dovoľte mi, aby som podal zápisnicu o výsledku tajného hlasovania o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa, ktoré sa konalo 13. februára 2013.
Na tajné hlasovanie o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa bolo vydaných a poslanci si osobne prevzali 140 hlasovacích lístkov, teda na voľbe bolo prítomných 140 poslancov.
Po vykonaní tajného hlasovania overovatelia Národnej rady Slovenskej republiky spočítali hlasy a zistili, že v tajnom hlasovaní o návrhu na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa všetci poslanci odovzdali hlasovacie lístky. Zo 140 odovzdaných hlasovacích lístkov bolo 6 neplatných.
Zo 134 platných hlasovacích lístkov overovatelia zistili, že o návrhu na voľbu
- Ondreja Krajňáka hlasovalo za 105 poslancov, proti 12 poslancov, 17 poslancov sa zdržalo hlasovania,
- za Mariána Gulu hlasovalo 18 poslancov, proti 61 poslancov, 55 poslancov sa zdržalo hlasovania.
Na voľbu predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny hlasov prítomných poslancov Národnej rady Slovenskej republiky.
Overovatelia konštatujú, že v tajnom hlasovaní bol za predsedu Správnej rady Ústavu pamäti národa zvolený Ondrej Krajňák.
Overovatelia ma zároveň poverili oznámiť výsledok hlasovania Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pán predseda, skončil som.