14. schôdza

Ďakujem. Do rozpravy som nedostala žiadnu písomnú prihlášku. Pýtam sa, či sa chce niekto prihlásiť do rozpravy ústne. Pán poslanec Šebej. Uzatváram možnosť prihlásiť sa do rozpravy ústne.
Nech sa páči, pán poslanec.

Ďakujem za slovo, pani predsedajúca. Dámy a páni, prihlásil som sa do rozpravy vlastne z poverenia Nadácie Jána Langoša, ktorá bola založená po jeho smrti jeho rodinnými príslušníkmi a nami, ktorí sme za jeho života boli jeho priateľmi a súpútnikmi. A Správna rada nadácie udeľuje každoročne ceny Jána Langoša zahraničným osobám, aj domácim, za prejavenú občiansku statočnosť v boji za ľudské práva a proti totalite. Správna rada už udelila ceny, ktoré boli akceptované už aj vzhľadom na dávne priateľské a ľudské zväzky Jána Langoša s niektorými prijímateľmi tých cien, už udelila tie ceny takým postavám zo zahraničia, ako bol bývalý maďarský prezident a disident Árpád Göncz, ako je Dalajlama, ako sú kubánske ženy v bielom, ako je, samozrejme, Václav Havel, ako je Karel Schwarzenberg. Všetci títo cenu s vďakou prijali.
Podobne u nás doma prvá z cien Jána Langoša bola udelená v podstate mučeníckou smrťou zosnulému gréckokatolíckemu biskupovi Gojdičovi. Cenu Jána Langoša dostali dlhoroční bojovníci za slobodu, všeobecne náboženskú slobodu, páni Krčméry a Juko.
Mohol by som pokračovať, ale nebudem. Ale myslím si, že toto sú ceny, ktoré by nemohol udeliť Ústav pamäti národa v takej podobe, v akej sa súčasne nachádza, lebo nikto z menovaných, s výnimkou tých nebohých, by nebol z rúk tohto ústavu tú cenu prijal.
My, ktorí sme v Správnej rade Nadácie Jána Langoša a ktorí si na rozdiel od niektorých tu v sále nemyslíme, že puto s ním diskvalifikuje pre pozíciu predsedu Správnej rady Ústavy pamäti národa, ktorý on zakladal, a, naopak, si myslíme, že je tou správnou kvalifikáciou. Tak sme považovali za potrebné sa k súčasnému stavu Ústavu pamäti národa pred touto voľbou vyjadriť. A myslíme si toto:
„Členovia Správnej rady Nadácie Jána Langoša považujú za svoju povinnosť verejne sa vyjadriť k činnosti ÚPN počas pôsobenia jeho nasledovníka Ivana Petranského a tiež k okolnostiam voľby ďalšieho predsedu Správnej rady ÚPN na pôde parlamentu.
Zakladateľ ÚPN, teda Ján Langoš, mal pri zakladaní ústavu na zreteli jediný cieľ – vyrovnať sa s minulosťou fašistickej aj komunistickej totality, ktoré v priebehu 20. storočia tragicky zasiahli do našich dejín. Toto jeho prianie reflektuje aj zákon o Ústave pamäti národa č. 553/2002 Z. z., v ktorom sa píše: „Úlohy zverené ústavu sú najmä vykonávať úplne a nestranné hodnotenie doby neslobody, hlavne analyzovať príčiny a spôsob straty slobody, prejavy fašistického a komunistického režimu a ich ideológií, účasť domácich a zahraničných osôb na nich.“
Počas pôsobenia Langošovho nástupcu, nominanta Slovenskej národnej strany, o tempora o mores!, Ivana Petranského sa z ústavu stala inštitúcia usilujúca sa o rehabilitáciu pohlavárov fašistickej totality z rokov 1939 až 1945. Ústav sa dokonale spreneveril cieľom, ktoré mal zo zákona vykonávať. Namiesto analýzy fašistickej totality sa stal hlasnou trúbou nacionalistického a neoľudáckeho výkladu dejín, ktoré falšuje históriu a obhajuje fašizmus.
Šokujúca je aj personálna politika ústavu. Medzi zamestnancami a spolupracovníkmi ÚPN sa ocitli ľudia, ktorí by za Jána Langoša nemohli prejsť ani cez vrátnicu ústavu.“
To píšeme pri plnom vedomí toho, čo hovorím.
„Zamestnancom ústavu sa stal napríklad Ján Bobák, ktorý pracoval ako lektor na Ústave marxizmu-leninizmu ÚV KSS. Bol dlhé roky komunistickým funkcionárom na pôde Matice slovenskej a po revolúcii v roku 1989 sa stal nacionalistom a obhajcom slovenského fašizmu. Ján Bobák je živým dôkazom Michnikovej tézy, máme na mysli Adama Michnika, poľského disidenta, že „posledným štádiom komunizmu je nacionalizmus“.
V zozname spolupracovníkov ústavu sa nachádza snáď kompletný zoznam historikov snažiacich sa o revíziu pohľadu na slovenský štát a jeho pohlavárov.
Nádej demokratickej verejnosti na zmenu proľudáckej orientácie ústavu sa spájali s voľbou nového predsedu Správnej rady ÚPN. Okolnosti výberu nominantov strany SMER – SD na tento post a zdôvodnenie odmietnutia vlastných kandidátov strany SMER ukázali, že podmienkou pripustenia kandidáta do voľby konanej na pôde parlamentu je pozitívny vzťah kandidáta k slovenskému štátu a jeho vodcovi Jozefovi Tisovi.“
Podotýkam, že toto vyhlásenie vzniklo v čase, keď ešte neboli známi tí dvaja kandidáti, ktorí sú teraz na programe. Ale považujem za svoju povinnosť, aby ste o tomto vyhlásení a o stave Ústavu pamäti národa vedeli.
„Sme presvedčení, že falšovanie a relativizovanie dejín, ktoré sa deje na pôde ÚPN, neprispieva k vyrovnaniu sa s minulosťou a nie je národným ani štátnym záujmom Slovenskej republiky. Ľudácky pohľad na slovenské dejiny presadzovaný na pôde ÚPN je slepou uličkou. V dlhodobom horizonte sa nemôže presadiť a zákonite sťaží budúcim generáciám vyrovnávanie sa s minulosťou.
Upozorňujeme slovenskú verejnosť na škandalózne pomery v ÚPN a žiadame politikov aj občanov, aby sa v rámci možností zasadili o objektívny a kritický výklad moderných slovenských dejín.
Za Správnu radu Nadácie Jána Langoša Gabriela Langošová, predsedníčka, Filip Vagač, tajomník, 13. februára 2013.“
Ja k tomu dodám len toľko, že nech už dnes zvolíme kohokoľvek, tak jeho úlohou bude dať ten ústav z hlavy naspäť na nohy. Urobiť z neho opäť inštitúciu, ktorá bude rešpektovaná.
Možno to neviete, ale podobné ústavy, z ktorých jeden bol inšpiráciou pre založenie nášho ÚPN, tzv. Gauckov ústav v Nemecku, ale ďalšie podobné ústavy v Poľsku a v Maďarsku, vytvorili, a v ďalších krajinách, vytvorili proste akési, akúsi organizáciu týchto ústavov, do ktorej ale neakceptovali, vzhľadom na pomery, ktoré na tom ústave vládnu, slovenský ústav. Ten nie je považovaný za ústav hodný proste tohto inak ctihodného spoločenstva.
Toto som považoval za potrebné, aby sa ctená snemovňa dozvedela pred tým, než prikročíme k voľbe.
Ďakujem za pozornosť.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou. Pán poslanec bol jediný, ktorý vystúpil v rozprave. Prerušujem, hm, vyhlasujem rozpravu za skončenú.
Pýtam sa, pán poslanec ako spravodajca, chcete ešte vystúpiť? Záverečné slovo? Nie. Prerušujem rokovanie o tomto bode programu.
Predpokladám, že pán minister, neviem, či sa nachádza v blízkosti rokovacej sály, že by sme pokračovali v prerušenej... Asi, asi nie, takže... (Reakcia z pléna.) Je? Takže by som poprosila, ak sa... (Reakcia z pléna.) Aaa, pán minister.
Takže poprosím pána ministra, že budeme pokračovať v prerušenej rozprave do 11.00 hod., a poprosím aj pána spravodajcu, aby zaujal svoje miesto, a technikov, aby... Ďalší v rozprave vystúpi, myslím si, že pán poslanec Mihál. Pán poslanec Mihál nie je prítomný.
Teraz poprosím pána poslanca, stráca poradie, pána poslanca Hlinu, nech sa páči.

(Pokračovanie v rokovaní o vládnom návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, tlač 392.)

Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážení kolegovia, už len sa pokúsim doplniť to moje včerajšie vystúpenie, bez politických proklamácií zazneli včera.
Myslím, že pán Galko to spomínal, že či má, alebo nemá význam. Pýtal sa, že či to má význam, alebo nemá význam, asi nemá, dávať ten pozmeňovací. Čiže, pán minister, ale poviem to tak, že to je tak jednoduché, že to ešte by ste aj teraz, a kým dokončím, by ste to, by to vaši stihli, hej. Lebo keď máte teraz § 32, ktorý hovorí, odsek 8, sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie, že treba doplniť čestné vyhlásenie úspešnýho. Tam stačí zmeniť len "predkladajú uchádzači" a vypúšťa sa "úspešný". Čiže to je. Hovorím, to kým skončím, nebudem dlho, tak to môžte mať pripravený ten pozmeňovací. Len otázka stojí, že či si myslíte, že to je správne, alebo nie je správne, hej, že či je to dôležité, alebo nie je dôležité. To už je možno pre niekoho politická otázka, ale podľa mňa je to významová vec, hej.
Včera som sa tu snažil povedať, že prečo je dôležité, aby, aby niektoré veci platili tak, ako bolo dobrým zvykom, ako sa hovorí, viete, že, ja to pokúsim sa možno na nejakom príklade povedať, hej. Teraz táto novela v tejto časti hovorí, že iba úspešný uchádzač doplňuje to, čo čestne prehlásil. Ostatní nemusia.
Skúsim to takto povedať, že tí obyčajní ľudia, bežní občania, malí živnostníci, idú si pre 1 000 euro spotrebák do sporiteľne, chudáci, musia to doložiť. A teraz si predstavte, že by to bol precedens, že toto by prešlo, tak oni by možno si, tí ľudia, povedali, že tak aj my chceme, hej, že proste by sa povedalo alebo že idete na sociálku žiadať, nech vám odpustia úroky z omeškania. Tiež to od vás chcú, všetky tieto, ale vy, vy by ste teda po schválení tohto, to bol precedens a ľudia by povedali: Viete čo, ja vám čestne prehlásim, že všetko mám v poriadku, a keď dostanem úver, alebo keď mi odpustíte, tak vtedy vám to doložím. Viete, to by tí ľudia si mohli takto povedať. Však keď to platí pre veľkých, nebotyčné firmy, ktoré idú súťažiť o zákazku, že kto postaví diaľnicu, prečo by to pre nás, bežných občanov, nemalo platiť detto, hej.
Tak jak sa môže stať, že ja neviem, v ktorej krajine to pálili účty za elektriku, ale tak jak sa môže stať aj v tejto krajine, že keď ľuďom dôjde to, čo by im už mohlo dôjsť, že zaplatili za minulý rok Kmotríkovi 7 mil. eur a Hatinovi 5 mil. eur na účtoch za elektriku, ako keby nemali dosť, hej, tak možno im už raz dôjde, že aj v tejto krajine sa už prestaneme byť tým porobníckym zoskupením v strednej Európe, ale že možno si povieme, že, že dosť, že už čo je veľa, je veľa, tak možno tí ľudia si povedia, že prestanú rešpektovať aj to, že niekto, od nás chcete, že všetko máme doložiť, máme si nohy zodrať po všetkých úradoch, ale tuná je novela, ktorá, to iba ten, kto vyhral, no tak ten toľko tej oštary si musí dať, lebo už keď vyhral, aby to, aby si to obehal. Tí, čo nevyhrali, ale chceli, tak tí už nemusia urobiť nič, pre nich to zhaslo.
Viete, že to je systémová vec, ktorá v zásade môže spustiť takýto proces tej, pocitu nespravodlivosti, pán kolega, pocitu nespravodlivosti a narábajte s ním opatrne. Keď ľudia v sebe budú živiť pocit nespravodlivosti, že je to nespravodlivé, tak je určitá magická hranica, je to určitá magická hranica aj pri takých porobníckych krajinách, ako sme my, kde si povedia, že čo je moc, je veľa. Niekto by povedal, jak to z tohto môžem nejako, hej... (Zasmiatie sa rečníka.) No je to nespravodlivé, lebo od chudáka, ktorý si ide požičať 1 000 euro do sporiteľne... (Reakcia z pléna.) Pán kolega, čiže čo môže nastať.
Ale ja ešte absurdnejší prípad spomeniem. Máte tento prípad, že ľudia povedia, ja vám tie potvrdenia nedám, keď mi dáte úver, vtedy vám to doložím. To takto neplatí. Ale takto si to tí ľudia môžu povedať. Ale vy nemôžte súkromnej firme, súkromnej banke, sporiteľni povedať, to si nemôžte, si to upravujú samostatne. Ale možno tej sociálke, hej, že Muňkovi by sa to dalo povedať: Viete čo, pán Muňko, ja vám nič nedoložím, keď mi to odpustíte, tak potom čestné prehlásenie nahradím tým vyhlásením alebo všetkými potvrdeniami, čo odo mňa chcete.
Ale ja vám spomeniem ešte jeden absurdnejší prípad, ale neviem, či sa mi celkom podarí, nemám to tak teda úplne prerozmýšľané, len, len tak nahlas rozmýšľam. Niečo zmizne, hej. (Zasmiatie sa rečníka.) Tu zmizne, ja neviem, tento mikrofón a budeme tu viacerí podozriví, ale všetci čestne prehlásime, že sme ho nezobrali, ten mikrofón. A týmto pre nás hasne a nič viac nechceme. A teraz čo majú robiť policajti? Majú niekoho z nás vytypovať a povedať tuná na kolegu, že vy ste ho zobrali, a ten už bude musieť, teda nie v zmysle teda tej zásady, že jemu to majú dokázať, ale on sa už bude musieť brániť, nie iba čestným prehlásením, že ja som to nezobral, ale už musí napísať, kde bol vtedy, keď mikrofón zmizol. (Reakcia ministra.) To je, viete, to je... Ja viem, že to je absurdné, tak jak je absurdné to, že ako sa proste vychádza v ústrety nie-ko-mu. Viete, však ono možno nakoniec by tam stálo zato, že ani nemusí ani ten, kto vyhral, nemusí nič doložiť. Viete, že nakoniec to vytunujte, tak ako sa tu všetko vytunuje v prospech niekoho, že stačí. Veď od takých vážených ľudí stačí len čestné prehlásenie. Viete, že nakoniec zistíme, že aké je to ponižujúce od ľudí, ktorí už raz niečo čestne prehlásili, ešte od nich to chcieť verifikovať, hej. Čiže to možno v tomto štýle, jak tu pracujeme, k tomu sa možno dopracujeme, že aj také tu dôjde, hej, že je to v zásade neúctivé voči tým ľuďom to od nich chcieť, keď už raz čestne prehlásili.
Ako skončiť? Pán minister, to je, hovorím, nikto sa nezdvihol, ak som povedal, že by ten pozmeňovák pripravil, kľudne to tam mohlo byť, ale ja viem, že nikto z vás nemá ani pocit, ale oceňujem, že ste sa teda nad tým z toho, čo ste hovorili, asi krátko zamýšľali. Viete, že fakt by sa nič nestalo, keby ste tu doplnili "predkladajú uchádzači" podľa ustanovení a v zásade sa nič nemení. Splníte to, čo vravíte, že kvôli čomu to robíte, to znamená, že skracujete to, aby sa prípadne nečakalo na niekoho potvrdenie. To ja môžem plus-mínus s tým súhlasiť, ale následne je potrebné, a obzvlášť, keď vieme, kde žijeme, hej, to čestné prehlásenie verifikovať aj potvrdeniami u tých, ktorí si dali tú prácu a zúčastnili sa tej súťaž. Ja neviem, čo je na tom zlé?
Čiže toto zjednodušenie, ktoré nevystihuje ten zmysel v tom, že môže nastať to, čo som včera na to sa snažil upozorniť, a to, čo ste vy teda rozviedli. Ja som to len povedal akože taký zúfalý pokus, že aspoň prví traja, ale ono, ja neviem, koľkí sa bežne zúčastňujú, lebo tam sú určite súťaže, kde musia byť traja. V zásade sa nič nestane, keď všetci. Ale ja som už len ako zúfalý pokus to hovoril, hej, aby ste sa toho chytili, že to už je nie správne. Ja neviem, čo je správne, čo nie je správne. Podľa mňa je správne to, čo bolo doteraz, že proste tie potvrdenia niekto následne doručil, obzvlášť, keď chcete od obyčajného živnostníka, aby si to všetko obehal, ale niektoré firmy, proste máte im vyjsť v ústrety, aby ste ich zbytočne nezaťažovali. Keď už chudáci prehrali, ešte aby si dali tú robotu, že to, čo čestne potvrdili.
Čiže ako ukončiť, ako ukončiť? Myslím si, že keby sa niekto nad tým zamyslel, tak nepodporuje tento návrh zákona, to, čo by mal parlament plniť, to znamená funkciu toho, aby vytváral, nechcem povedať, že zdanie, ale aj, naozaj aj systém, ktorý je ako-tak spravodlivý, práve naopak. A to moje presvedčenie, že tu už slúžite, slúžia niektorí úplne niekomu inému ako, ako ľuďom, ako vytvárania systému akej-takej spravodlivosti, znova toto len posilní, hej. A môže teoreticky nastať, že prahy citlivosti sa budú v tejto krajine, ktoré sú fakt že relatívne vysoko na veci, ktoré sú nespravodlivé, a v iných krajinách by znamenali už silné, silné posuny a pohyby, tak môžme sa k tomu blížiť. Toto som len takú ako malú miernu výtku chcel povedať, ale mám pocit, že nie celkom efektívne.
Ďakujem.

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Ďalším písomne prihláseným, pán poslanec Mihál. Pán poslanec, vaše vystúpenie bude dlhšie ako päť minút? Päť minút.
Nech sa páči.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážený pán minister, vážené panie kolegyne, páni kolegovia, vážení prítomní, ja chcem takisto ako môj predrečník sčasti nadviazať na vystúpenie, ktoré som predniesol v tejto snemovni včera v rámci diskusie k skrátenému legislatívnemu konaniu. Vtedy sme vystúpili včera v tejto diskusii viacerí opoziční poslanci a jeden po druhom sme vznášali svoje námietky k procesu skráteného legislatívneho konania.
Ja sám som vtedy uviedol, že vidím za snahou vlády o skrátené legislatívne konanie s prijatím novely zákona s účinnosťou od 18. februára snahu o prerozdelenie vplyvu nad eurofondmi, pokiaľ to ešte nie je u pána podpredsedu vlády Vážneho, a boj medzi, akýsi vnútorný boj medzi jednotlivými sponzorskými podnikateľskými skupinami, sponzormi strany SMER.
Od pána ministra sme sa za to dočkali reakcie, ktorá bola plná urážok, zosmiešňovania, pán minister nám nevedel prísť na meno. A pán minister, ako som sa dočítal následne z monitoringu, vyhlásil, že nemôže ísť o žiadny diaľničný tender, ja teda údajne neviem, o čom hovorím, keď som hovoril o tom, že ide o tender za 460 mil. eur, ktorý by mal byť vypísaný na ministerstve dopravy, ešte pokiaľ neprejdú eurofondy pod správu pána podpredsedu vlády Vážneho.
Čiže citujem z monitoringu: "Podľa Kaliňáka nemôže ísť o žiadny diaľničný tender, pretože diaľnicu nie je možné postaviť za 9 mesiacov. Bavíme sa tu predovšetkým o tých obstarávaniach, ktoré sa týkajú Slovenskej akadémie vied, miest a obcí, ktoré majú šancu použiť peniaze z eurofondov." Argumentoval Kaliňák. To je citácia z médií.
A ja teraz si dovolím zacitovať takisto z médií, z článku, ktorý bol uverejnený v Hospodárskych novinách 1. februára tohto roku, čiže pred necelými dvoma týždňami: "Minister dopravy Ján Počiatek začal chystať svoju prvú tohtoročnú diaľnicu. Národná diaľničná spoločnosť totiž včera vo Vestníku verejného obstarávania vyhlásila, že v dohľadnom čase chce vypísať tender na viac ako 11-kilometrový úsek diaľnice D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka. Štát má podľa odhadov za túto štvorprúdovku zaplatiť viac ako 460 mil. eur. Tender na úsek D1 Hričovské Podhradie - Lietavská Lúčka bude vypísaný v priebehu februára," konštatoval hovorca diaľničiarov Marcel Jánošík. Koniec citácie z článku uverejneného v Hospodárskych novinách 1. februára 2013.
Takže to sú fakty a citácie z médií. Čiže vyjadrenie pána ministra zo včerajšieho dňa, jeho reakcia na našu kritiku a fakty, tak ako ich prezentoval hovorca diaľničnej spoločnosti. V priebehu februára má byť vypísaný tender na 460 mil. eur. Nech si z toho urobí záver každý sám.
Ja som si z toho urobil záver, pán minister, že je absolútne zbytočné, aby sme sa tuto rozohňovali ako opoziční poslanci, či má byť, nemá byť skrátené legislatívne konanie, či má nejaký váš zákon platiť od 1. apríla, 1. júla, alebo 18. februára. Pretože toto prasa ste si upiekli a či ho prerozdelíte medzi túto sponzorskú skupinu, alebo tú sponzorskú skupinu, to je čiste váš problém. My s tým nič spoločné mať nechceme.
Ďakujem. (Potlesk.)

Faktické poznámky na vystúpenie pána poslanca nie sú. Uzatváram možnosť prihlásiť sa s faktickou poznámkou.
Kolegyne, kolegovia, bude 11.00 hod., prerušujem rokovanie o tomto bode programu a budeme pokračovať hlasovaním. A k tomuto vládnemu návrhu zákona v druhom čítaní budeme pokračovať o druhej. Ďakujem.