14. schôdza

29.1.2013 - 14.2.2013
 
 
Loading the player...

Prosím povoľte Vášmu prehliadaču prehrávať videá vo formáte flash:
Google Chrome | Mozilla Firefox | Internet Explorer | Edge

13.2.2013 o 16:13 hod.

Neznámy Rečník

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video
 
 
 

Vystúpenia

Zobraziť vystúpenia predsedajúceho
 
 

16:13

Neznámy Rečník
 

13.2.2013 o 16:13 hod.

Neznámy Rečník

 
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:15

Viliam Novotný
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem veľmi pekne. Nie je to, žiaľ, ešte vládny návrh zákona, je to len poslanecký návrh zákona, vážená pani podpredsedníčka Národnej rady. (Povedané so smiechom.) Tak aspoň som vás trošku zobudil, sme sa zasmiali.
Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, vážené dámy, vážení páni, dovoľte, aby som uviedol poslaneckú novelu zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách, tzv. cestného zákona.
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v otázke merania nápravových tlakov a rozmerov ustanovil Policajný zbor Slovenskej republiky ako jediný orgán, v súčinnosti s ktorým je možné vykonávať meranie nápravových tlakov a rozmerov na všetkých pozemných komunikáciách v Slovenskej republike.
V súčasnom období ale dochádza vzhľadom na častú prepravu nákladov nerešpektujúci ustanovenia o maximálnych povolených hmotnostiach vozidiel, súprav vozidiel či nápravových tlakov k poškodzovaniu ciest a komunikácií v správe samosprávnych krajov, obcí a miest. Tento stav je možný aj preto, že vzhľadom na veľkú vyťaženosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky nie je možné vždy v požadovanom čase a na potrebnom mieste zabezpečiť súčinnosť príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky pri meraní nápravových tlakov. Stáva sa tak často aj preto, že prepravca do slova a do písmena čaká, kým príslušník Policajného zboru Slovenskej republiky neodíde preč, a potom naloží náklad a s týmto nákladom odíde preč.
Treba si pritom uvedomiť, že sú to často práve samosprávne kraje či obce a mestá, ktoré zabezpečujú údržbu komunikácií a na ich pleciach spočívajú náklady na rekonštrukciu a opravy ciest poškodených práve vďaka preprave ťažkých, limity prekračujúcich nákladov.
Z tohoto hľadiska považujeme preto za správne, aby takéto kontroly mohli prebiehať v súčinnosti s obecnou políciou, ktorá ako orgán samosprávy má záujem, ale rovnako tak povinnosť zabezpečovať ochranu majetku samosprávy. Navrhujeme preto rozčleniť orgány súčinné pri meraní nápravových tlakov a rozmeru podľa správcov komunikácií. Štátnej polícii sa ponecháva súčinnosť v plnom rozsahu ako doteraz. Umožňuje sa však súčinnosť obecnej polície pri kontrolách na cestách II. a III. triedy a miestnych komunikáciách.
Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny vplyv na verejné financie z dôvodu vyššieho výberu správnych poplatkov a menšieho znehodnotenia komunikácií. Navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny dopad na životné prostredie. Navrhovaná právna úprava je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi, právom Európskych spoločenstiev, Európskej únie, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.
Vážené dámy, vážení páni, chcem vás poprosiť o podporu tohto poslaneckého návrhu zákona.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

13.2.2013 o 16:15 hod.

MUDr.

Viliam Novotný

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:18

Jozef Mikuš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, kolegyne, kolegovia, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti ma uznesením č. 110 určil za spravodajcu k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii v znení neskorších predpisov, ktorý máme pod tlačou 366. Podľa § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom návrhu zákona.
Konštatujem, že uvedený návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke náležitosti uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Zo znenia návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o cieli predloženého návrhu zákona a o súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republiky viazaná. Z doložky o vybraných vplyvoch je zrejmé, že predkladaný návrh bude mať pozitívny vplyv na verejné financie, nebude mať žiadny vplyv na životné prostredie, na podnikateľské prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Nebude mať žiadne sociálne vplyvy. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu. Návrh zákona obsahuje doložku zlučiteľnosti s právom Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla v zmysle § 73 ods. 3 písm. c) rokovacieho poriadku na tom, že po rozprave odporučí uvedený návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
V súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky z 11. januára 2013 č. 344 a podľa § 71 rokovacieho poriadku navrhujem, aby návrh zákona prerokovali výbory pre hospodárske záležitosti, pre verejnú správu a regionálny rozvoj a pre obranu a bezpečnosť v prípade, že prejde do druhého čítania. Za gestorský výbor bol určený výbor, ktorého som spravodajcom.
Ďakujem pekne. Pani predsedajúca, otvorte rozpravu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

13.2.2013 o 16:18 hod.

Ing.

Jozef Mikuš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:22

Martin Fecko

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:31

Igor Matovič
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Vážená pani predsedajúca, milé kolegyne, milí kolegovia, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku vystúpil k návrhu poslanca Národnej rady Martina Fecka na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 66/2009 Z. z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (tlač 367), ako spravodajca Výboru Národnej rady pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady posúdil uvedený návrh podľa § 70 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku a podľa legislatívnych pravidiel ho zaradil na rokovanie 14., t. j. dnešnej schôdze Národnej rady.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona uvedené v § 67 a 68 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku Národnej rady, ako i náležitosti určené v legislatívnych pravidlách. Z hľadiska vecného zastávam stanovisko, že predmetný návrh zákona rieši závažnú problematiku a je zrejmý aj jej účel. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje informáciu o jeho cieli a že je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Jej osobitná časť obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení návrhu.
Po rozprave odporučím, aby podľa § 73 ods. 3 písm. c) zákona o rokovacom poriadku Národná rada Slovenskej republiky uvedený návrh zákona prerokovala v druhom čítaní a v súlade s rozhodnutím predsedu Národnej rady Slovenskej republiky č. 345 z 11. januára 2013 a podľa § 71 zákona o rokovacom poriadku návrh zákona prerokovali výbory pre financie a rozpočet, ústavnoprávny, pre pôdohospodárstvo a životné prostredie a pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Za gestorský výbor navrhujem výbor pre financie a rozpočet. Zároveň odporúčam, aby výbory uvedený návrh prerokovali do 30 dní a gestorský výbor do 32 dní od jeho prerokovania v prvom čítaní na schôdzi Národnej rady.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému návrhu zákona.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

13.2.2013 o 16:31 hod.

Mgr.

Igor Matovič

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:34

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Ctené dámy, vážení páni, dovoľte mi, aby som uviedol návrh zmeny zákona o dani z príjmu, v ktorom v podstate sa jedná o zmenu stravného, ktorú si môžu uplatňovať živnostníci pracujúci popri zamestnaní.
Upravuje sa teda predovšetkým možnosť živnostníkom, aby si mohli uplatniť stravné pri živnostiach, v rovnaký deň si uplatnia nárok na stravné u zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere. A ak teda následne po skončení pracovnej doby u zamestnávateľa odpracujú ďalších 5 a viac hodín, čo je doba, pri ktorej nárok na stravné za ostatných okolností vzniká.
V súčasnosti sme svedkami toho, že všetkým občanom rapídne rastú dane, odvody, poplatky, zhoršilo sa pracovné právo a tento neradostný stav dopadá negatívne predovšetkým na živnostníkov a malých podnikateľov. Predložená novela je teda ďalšou v rade z tých, ktoré majú pomôcť najmä tejto dôležitej skupine ľudí, ktorí sú naši najväčší zamestnávatelia. Som presvedčený, že je potrebné odstrániť túto diskrimináciu, ktorá v skutočnosti stále existuje.
Uvedenou novelizáciou sa taktiež sprehľadňuje podnikateľské prostredie a zjednocujú sa pracovné podmienky pre rôzne druhy práce. Odstraňuje sa diskriminácia živnostníkov, ktorí podnikajú popri zamestnaní a v súčasnosti si stále nemôžu uplatniť pri živnosti stravné, ak v rovnaký deň si zároveň uplatnia nárok na stravné lístky u zamestnávateľa v trvalom pracovnom pomere.
Navrhovaná právna úprava nebude mať žiadny dopad na štátny rozpočet, rozpočty obcí alebo rozpočty vyšších územných celkov a nezakladá žiadne nároky na pracovné sily a ani organizačné zabezpečenie.
Dámy a páni, dovolím si vás požiadať o podporu tohto návrhu zákona. Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

13.2.2013 o 16:34 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie spoločného spravodajcu 16:36

Ivan Mikloš
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy a páni, vážení kolegovia, vážené kolegyne, dovoľte mi, aby som v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady vystúpil k návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Ivana Štefanca a Pavla Freša na vydanie zákona, ktorým sa mení zákon č. 595/2003 Zb. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, ako spravodajca Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet.
Uvedený návrh bol doručený poslancom Národnej rady v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené § 72 ods. 1 zákona Národnej rady o rokovacom poriadku, teda doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie.
Ako spravodajca v prvom čítaní si osvojujem stanovisko, že predmetný návrh spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti návrhu zákona.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k uvedenému zákonu.
Skryt prepis

Vystúpenie spoločného spravodajcu

13.2.2013 o 16:36 hod.

Dr. h. c. Ing.

Ivan Mikloš

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Vystúpenie v rozprave 16:38

Jozef Mihál
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Podobne ako pri predchádzajúcom zákone, ktorý som predkladal ja, aj pri tomto zákone by som bol rád, keby vážené panie poslankyne a páni poslanci podporili novelu, ktorú predkladajú páni poslanci, a to čiste z dôvodu spravodlivosti a zosúladenia podmienok tak, aby ich mali všetci rovnaké.
V konkrétnom príklade, ak hovoríme o nároku na gastrolístok, alebo na uplatnenie si týchto výdavkov z pohľadu živnostníkov do nákladov, tak je absolútne spravodlivé, aby tak ako zamestnávateľ za zamestnanca dal si do nákladov výdavky na stravovanie za každý jeden deň, kedy zamestnanec pracuje, aby takisto mal toto právo živnostník a aby to právo nebolo viazané alebo podmienené tým, že v ten deň nemá súčasne zamestnanie.
Tá logika je totižto v tom, no, je to v Zákonníku práce, ja viem, že tieto detaily málokto pozná, ale tu ide o to, že ak si vezmete občana človeka, ktorý má dve zamestnania a v každom z nich má mierne nadpolovičný úväzok, čiže v každom z nich odpracuje niečo viac ako 4 hodiny denne, tak má vlastne právo na to, aby si to stravovanie, ten nárok a tie náklady uplatnil aj v jednom zamestnaní, aj v druhom zamestnaní. Nikto mu v tom nebráni, zákon to nijakým spôsobom nekomplikuje, neviaže. Čiže tu stojí otázka tak, prečo by takáto podmienka, takáto komplikácia mala byť vo vzťahu k živnostníkom. Ako ak hovoríme o zrovnoprávnení podmienok, tak živnostníkom túto, ani by som nenazval, že úľavu, ale túto vyššiu spravodlivosť jednoducho priznajme.
A pokiaľ ide o náklady, resp. nie náklady, ale o záťaž na štátny rozpočet, tak samozrejme, že bude to mať negatívne dopady na štátny rozpočet, ale relatívne veľmi nízke, dokonca by som povedal, že ťažko vyčísliteľné. A nemali by sme znovu úzkoprso prihliadať na to, že bude to mať nejaký symbolický výpadok na daniach z pohľadu štátneho rozpočtu. Ale pozerajme sa na to, aby občania tejto krajiny, či sú zamestnancami alebo či sú podnikateľmi, či majú živnosti, mali rovnaké podmienky a mohli si z pohľadu svojich práv a možností uplatňovať rovnaké výhody podľa zákona o dani z príjmov.
Ďakujem.
Skryt prepis

Vystúpenie v rozprave

13.2.2013 o 16:38 hod.

RNDr.

Jozef Mihál

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:41

Ivan Štefanec
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca, len veľmi krátko. Chcem sa poďakovať za podporu pánovi poslancovi Mihálovi a tie argumenty, ktoré doplnil, sú, samozrejme, veľmi správne. Je otázka tiež nielen nediskriminácie a zrovnoprávnenia podmienok. Ale dovolím si doplniť ešte jeden argument, a to je ten, že keď niekto zamestnáva, tiež platí dane a odvody, a keď je živnostník, tiež platí dane a odvody. Tak z tohto pohľadu ako keby dvakrát je zdaňovaný, ale len jedenkrát si môže uplatniť nárok na stravné. Takže považujem za spravodlivé, aby mali rovnaké podmienky aj tí, čo pracujú ako živnostníci popri zamestnaní.
A ešte raz si vás dovoľujem, kolegovia, požiadať o podporu tohto zákona.
Ďakujem.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

13.2.2013 o 16:41 hod.

Ing. PhD. MBA

Ivan Štefanec

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video

Uvádzajúci uvádza bod 16:42

Peter Osuský
Skontrolovaný text
Zobrazit prepis
Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, poskytovanie investičnej pomoci, inak nazývanej aj investičné stimuly, má na Slovensku svoju históriu. Počas transformácie našej ekonomiky z plánovanej a riadenej na trhovú v snahe zvyšovať konkurencieschopnosť bolo nepochybne potrebné pritiahnuť investorov, ktorí by boli ochotní poskytnúť chýbajúce investície na dosiahnutie želaných cieľov. Keďže domáci investori veľmi často potrebným kapitálom nedisponovali, resp. neboli ochotní zadlžovať sa nad potrebnú určitú mieru, bolo treba pritiahnuť najmä investorov zahraničných. Aj keď to nemuseli byť vždy zahraniční.
Za týmto účelom bol stanovený rad opatrení, ktoré sa nazývali investičnými stimulmi. Cieľom okrem dosiahnutia konkurencieschopnosti výroby, v konkrétnej fabrike napríklad, bolo aj zlepšenie súvisiacich ukazovateľov pre ekonomiku krajiny, ako je zamestnanosť, hospodársky rast, vyrovnanie regionálnych rozdielov a podobne.
Po prekonaní určitého obdobia a po získaní istých skúseností s poskytovaným stimulov sa ukazuje, že tieto neboli vždy prideľované tam, kde to bolo najnevyhnutnejšie potrebné, že ich prideľovanie ovplyvňovali aj iné faktory, než prísne ekonomické kritériá a že ich prideľovanie často môže deformovať či priamo deformuje trh. Jednoducho z dôvodu, že niekto ich dostane a niekto nie.
Podnikatelia v rovnakom či príbuznom odvetví, najmä tí slovenskí, sa často a oprávnene cítia znevýhodňovaní prideľovaním takýchto stimulov vybraným firmám, ktoré majú tým pádom pôsobenie na trhu jednoduchšie. Proti takejto politike už viackrát protestovali nielen jednotlivé spoločnosti, ale aj reprezentačné organizácie zamestnávateľov. Pri investičnej pomoci, resp. pri poskytovaní stimulov majme na pamäti, že ide o opatrenie hospodárskej povahy, ktoré bežne na zabezpečenie stanovených cieľov realizuje vláda. Dialo sa tak i v minulom volebnom období i vo všetkých predchádzajúcich. V dnešných časoch však už mám za to, domnievam sa, že ide o opatrenie, ktoré by malo byť postupne na ústupe, resp. o opatrenie, ktoré by svojou povahou malo byť skôr výnimočné, ako bežné. Jeho uplatnenie sa čím ďalej viac netýka len samotného prijímateľa, ale ako bolo uvedené predtým, zasahuje i do širších súvislostí podnikania a ovplyvňuje hospodársku situáciu v krajine i konkurenciu v podobných výrobných zariadeniach.
Dovolím si preto navrhnúť, aby sa o poskytovaní stimulov nerozhodovalo výlučne na úrovni vlády, ale aby takéto rozhodnutia podliehali širšej diskusii, a to nielen odbornej, ale aj politickej. A aby takéto rozhodnutie bolo urobené až po zvážení všetkých dopadov a vplyvov, ktoré môže priniesť, a aby takéto rozhodnutia boli teda robené na základe širšieho dôkladného uváženia. K tomu má pomôcť rozhodovanie nielen na úrovni vlády, ale aj na úrovni Národnej rady Slovenskej republiky. Na takéto rozhodovanie Národnej rady existujú ústavné, ako aj zákonné podmienky stanovené v zákone o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Pri úvahách o zmene zákona o rokovacom poriadku Národnej rady sme došli k záveru, že na rozhodovanie o poskytovaní investičnej pomoci postačuje ustanovenie zákona o rokovacom poriadku Národnej rady, konkrétne § 2 ods. 3 písm. c) a d). Osobitným zákonom, podľa ktorého tak Národná rada Slovenskej republiky bude rozhodovať, je predkladaná táto novela zákona o investičnej pomoci.
Znenie návrhu je v súlade s ústavou, v súlade s ústavnými zákonmi, zákonmi, všeobecne záväznými predpismi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je naša republika viazaná, a inými dokumentmi, ktorými sme viazaní.
Tento návrh nemá vplyv na verejné financie a neznamená negatívny dopad ani na životné prostredie na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni. Nezakladá nijaké potreby vzniku nových pracovných miest vo verejnej správe a nijak neovplyvňuje informatizáciu.
Kolegovia, tak ako som predkladal pred dvoma dňami zákon o komunálnych voľbách, chcem povedať, že i tento zákon je zákonom, ktorý sa bude týkať, od jeho prijatia, samozrejme, nie retroaktívne, všetkých rozhodovaní v tomto bode. A, samozrejme, tu budú zrejme do budúcnosti rôzne vlády, rôzne zostavené, rôzne farebné, ale domnievam sa stále viac, že je dobré, aby sa pomerne veľké finančné sumy z verejných zdrojov alokovali na základe širšej diskusie.
Lebo napríklad v školskom výbore, tí, ktorí tam sme, dostávame ako samostatnú kapitolu rozpočet napríklad Slovenskej akadémie vied. A predseda Slovenskej akadémie vied sa prichádza uchádzať o položky mnohokrát rádovo nižšie, ako je suma, ktorá sa bežne alokuje na túto záležitosť. Napriek tomu o tom rokuje Národná rada. A pripusťme, že by niekto namietol, no čo už vieme o tej investičnej pomoci či stimule, či o tom? Hovorím na to, priatelia, keby sme to brali tak, nemusíme rokovať o ničom. Lebo na všetko sú odborníci a čo my k tomu máme povedať? Ja si myslím, že Národná rada je nato, aby rozhodovala o alokácii desiatok miliónov eur z verejných peňazí.
A, samozrejme, ešte raz hovorím, ten zákon nebude platiť pre vládu SMER-u, ten zákon bude platiť pre budúcnosť rozhodovania o tejto nezanedbateľnej položke a budú o ňom rozhodovať nakoniec, tak ako o rozpočte, poslanci. A ak teda nenamietame, že rozhodujeme o obrovských položkách rozpočtu, i o tejto veľkej položke by sme mali a mohli rozhodovať.
Robí to, dá sa povedať, službu transparentnosti. Pretože i príslušný rezort, ktorý to bude predkladať, a príslušní príjemcovia budú nasvietení a bude sa musieť verejne v diskusii obhájiť, či táto alokácia bola tá najlepšia. A myslím si, že v čase, keď sa musí hľadieť na každú korunu, resp. na každé euro, a keď je dobré vedieť, kam odteká, tak je táto ponuka rovnako férová pre všetky budúce ministerstvá hospodárstva. Minule ho pokrývala reprezentácia môjho poslaneckého klubu, teda SaS. Teraz ho pokrýva reprezentant SMER-u. V budúcnosti, ktohovie kto? Ale každopádne tie verejné zdroje, ktoré dostane Jožo a nedostane Fero, by mal Jožo dostať vtedy, keď je to zdôvodnené a keď to obstálo v parlamentnej diskusii.
Samozrejme, parlamentná väčšina ako štandardne a normálne rozhodne o tom, že asi podporí alokáciu, ktorú zvolila jej vláda. Na tom nie je nič zlé. Ale predtým, ako sa tak stane, prebehne o týchto peniazoch diskusia. A to sa mi zdá spravodlivé, bez ohľadu na to, kto bude čo obhajovať a aká vláda tu bude.
Dovolím si vás preto poprosiť o podporu k tomuto návrhu.
Skryt prepis

Uvádzajúci uvádza bod

13.2.2013 o 16:42 hod.

MUDr. PhD.

Peter Osuský

Videokanál poslanca
Zobraziť prepis Poslať e-mailom Stiahnut video