16. schôdza

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, predkladám spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o výsledku prerokovania návrhu na vyslovenie súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001 (BUNKERS 2001) a k návrhu na vykonanie vyhlásenia Slovenskej republiky k zásobníkovému dohovoru (tlač 232).
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím z 18. februára 2013 č. 375 pridelil návrh na prerokovanie: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti. Za gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o návrhu rokoval 26. februára 2013 a prijal uznesenie č. 187. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre hospodárske záležitosti o návrhu rokoval 5. marca 2013 a prijal uznesenie č. 118. Obidva výbory odporučili Národnej rade Slovenskej republiky, aby podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vyslovili súhlas s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001, s uplatnením vyhlásenia Slovenskej republiky podľa čl. II rozhodnutia Rady z 19. septembra 2002, ktoré splnomocňuje členské štáty, aby v záujme Spoločenstva podpísali a ratifikovali alebo pristúpili k zásobníkovému dohovoru. A rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Gestorský výbor odporúča Národnej rade Slovenskej republiky podľa čl. 86 písm. d) Ústavy Slovenskej republiky vysloviť súhlas s Medzinárodným dohovorom o občianskoprávnej zodpovednosti za škody vzniknuté v dôsledku znečistenia olejom zo zásobníkov z roku 2001 (BUNKERS 2001), s uplatnením vyhlásenia Slovenskej republiky podľa čl. II rozhodnutia Rady z 19. septembra 2002, ktoré splnomocňuje členské štáty, aby v záujme Spoločenstva podpísali, ratifikovali alebo pristúpili k zásobníkovému dohovoru. A rozhodnúť o tom, že ide o medzinárodnú zmluvu podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá má prednosť pred zákonmi.
Spoločná správa výborov vrátane návrhu uznesenia Národnej rady SR bola schválená uznesením gestorského výboru z 12. marca 2013 č. 130. Týmto uznesením výbor poveril spoločného spravodajcu, aby informoval o výsledku rokovania výborov, odôvodnil návrh a stanovisko gestorského výboru uvedené v spoločnej správe a predniesol návrh uznesenia Národnej rade Slovenskej republiky.
Ďakujem, pani predsedajúca, skončil som.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, poslanci, evidencia trvalého pobytu a prechodného pobytu tvorí jednu zo základných databáz informácií o fyzických osobách pre potreby orgánov verejnej moci, vďaka ktorej verejná správa môže konať voči fyzickým osobám a zabezpečuje efektívne fungovanie procesov, na ktoré je nadviazaný údaj trvalého alebo prechodného pobytu.
Postup prihlasovania a odhlasovania na pobyt, práva a povinnosti povinných subjektov a inštitucionálne zakotvenie základných pojmov upravuje v právnom poriadku zákon č. 253/1998 Z. z. o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších prepisov.
Novelizácia predmetného právneho predpisu vychádza jednak z potreby reagovať na problémy, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe, hlavne z potreby vytvoriť základ pre elektronizáciu služieb verejnej správy na centrálnej úrovni a predovšetkým pre služby ich avermentu.
Cieľom legislatívnej úpravy je zriadenie informačného systému register fyzických osôb a jeho zavedenie do rutinnej prevádzky.
Právna úprava umožní vytvoriť register, ktorý bude slúžiť ako zdroj aktuálnych osobných údajov o občanoch Slovenskej republiky s pobytom na území Slovenskej republiky a s pobytom mimo územia Slovenskej republiky, o cudzincoch s pobytom na území Slovenskej republiky, ako aj o iných osobách, ktoré sa na slovenskom území zdržujú. Zriadením registra sa o týchto objektoch vytvorí jednotný a dátovo konzistentný zdroj aktuálnych údajov, ktorý následne bude slúžiť pre viaceré organizácie, ktoré budú z neho čerpať.
Okrem už spomenutého registra fyzických osôb navrhovaná právna úprava upravuje aj zriadenie centrálnej ohlasovne ako elektronickej služby, ktorá umožní občanom prihlasovanie a odhlasovanie z pobytu prostredníctvom využitia internetu. Vznikne tak nový model pre nové procesy agendy hlásenia a evidencie pobytu občanov Slovenskej republiky, ktorého uplatnenie vyplýva z požiadaviek na realizáciu elektronických služieb centrálnej ohlasovne.
Pri tvorbe navrhovanej právnej normy sa prihliadalo na skúsenosti a poznatky získané z aplikačnej praxe, ako aj poznatky získané rokovaniami na medzinárodnej úrovni prostredníctvom pracovných skupín členských krajín Európskej únie.
Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, rád by som vás požiadal o podporu predloženého návrhu zákona.
Ďakujem pekne.

Vážená pani podpredsedníčka, vážené panie poslankyne, vážený páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj ma určil za spravodajcu k vládnemu návrhu zákona o hlásení pobytu občanov Slovenskej republiky a registri obyvateľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (tlač 403). V súlade s § 73 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku podávam v prvom čítaní spravodajskú informáciu o predmetnom vládnom návrhu zákona.
Uvedený vládny návrh zákona bol doručený poslancom Národnej rady Slovenskej republiky v stanovenej lehote, čím boli splnené podmienky určené v § 72 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku, t. j. doručenie návrhu najmenej 15 dní pred schôdzou Národnej rady Slovenskej republiky, na ktorej sa uskutoční jeho prvé čítanie. Predseda Národnej rady Slovenskej republiky posúdil uvedený návrh a zaradil ho v súlade s § 72 ods. 2 rokovacieho poriadku na rokovanie dnešnej schôdze Národnej rady Slovenskej republiky.
Konštatujem, že uvedený vládny návrh zákona spĺňa po formálno-právnej stránke všetky náležitosti. Zo znenia vládneho návrhu zákona je zrejmý účel navrhovanej úpravy. Všeobecná časť dôvodovej správy obsahuje všetky požadované informácie. Osobitná časť dôvodovej správy obsahuje odôvodnenie jednotlivých ustanovení. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
Predkladaný návrh zákona má pozitívny vplyv na informáciu spoločnosti, nemá sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie ani na podnikateľské prostredie. Navrhované ustanovenia sú v súlade s právnymi predpismi Európskej únie. Zavedenie nového systému registra fyzických osôb bude mať však dopad na rozpočet verejnej správy v súvislosti s potrebou vytvorenia nových pracovných miest a výdavkov na udržanie výsledkov projektu, ktorý je financovaný zo štrukturálnych fondov Európskej únie.
Vychádzajúc z oprávnení, ktoré pre mňa ako spravodajcu vyplývajú z § 73 zákona o rokovacom poriadku, odporúčam, aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tom, že po rozprave odporučí uvedený vládny návrh zákona prerokovať v druhom čítaní.
Zároveň navrhujem, aby vládny návrh zákona prerokovali výbory: Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť a Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny. Za gestorský výbor navrhujem Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj. Odporúčam, aby určené výbory predmetný vládny návrh zákona prerokovali v termíne do 30 dní a v gestorskom výbore do 30 dní od prerokovania návrhu zákona v Národnej rade Slovenskej republiky v prvom čítaní.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne, pani predsedajúca. Vážená snemovňa, vážený pán minister, vážený pán spravodajca, pokiaľ ide o základný zámer návrhu zákona, možno tento považovať za správny. Výhrady možno mať k formálnemu riešeniu z hľadiska jeho systémovosti a k niektorým parciálnym aspektom návrhu, o ktorých by som tu rád povedal pár slov.
K tým jednotlivým návrhom možno povedať, že napríklad úprava veku maloletých z 15 na 18 nepochybne nie je problematickou a je dobrým prvkom tejto novely. To, že sa vypúšťa ustanovenie, že súhlas vlastníka nehnuteľnosti s prihlásením občana na trvalý pobyt sa nevyžaduje, ak ide o prihlásenie nájomcu, ak má nájomnú zmluvu na dobu neurčitú. Podľa dôvodovej správy nájomná zmluva nezakladá právo pobytu a je na vlastníkovi, či nájomcovi súhlas pobytu udelí. Zmena môže skomplikovať získavanie trvalého pobytu ľuďom, ktorí dlhodobo žijú v prenajatých bytoch a ako trvalý pobyt majú evidované svoje pôvodné bydlisko, v ktorom už roky reálne nebývajú. Na prvý pohľad môže táto zmena pôsobiť ako snaha vo väčšej miere rešpektovať vlastnícke práva vlastníka nehnuteľnosti, nájomcovia sa nebudú môcť prihlásiť na trvalý pobyt v prenajatej nehnuteľnosti bez výslovného súhlasu jej vlastníka. Prihlásenie občana na trvalý pobyt má však len evidenčný charakter a prihlásený občan na trvalý pobyt nezakladá nijaké právo k nehnuteľnosti ani k jej vlastníkovi, preto v skutočnosti nejde o reálny zásah do vlastníckych práv vlastníka nehnuteľnosti. Navyše podľa § 7 ods. 1 písm. f) zákona ohlasovňa záznamov o trvalom pobyte zruší na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti, alebo nájomcu, ak je budova alebo jej časť v nájme, občanovi, ktorý nemá k budove alebo k jej časti žiadne užívacie právo. Čiže po skončení nájmu môže vlastník nehnuteľnosti dosiahnuť aj zrušenie trvalého pobytu. Vzhľadom na uvedené môže byť táto zmena považovaná za problematickú a spôsobujúcu väčšie praktické problémy občanom, ktorí žijú v prenajatých nehnuteľnostiach, ako prinášajúca reálny prospech vlastníkom takých nehnuteľností.
Zavádza sa okrem iného zrušenie prechodného pobytu na návrh vlastníka aj bez uplynutia lehoty, na ktorú bol prechodný pobyt ohlásený (čo je bod 15 novely týkajúci sa § 8), a toto nepochybne nepovažujeme za problematické a je to dobrý krok.
Iná vec je, že sa zavádza povinnosť ohlásiť vycestovanie do zahraničia na dobu dlhšiu ako 90 dní (bod 16 novely týkajúcej sa § 9 zákona). Zákon v súčasnosti ustanovuje, že občan vycestovanie na takúto dobu ohlási príslušnej ohlasovni pobytu. Novela navrhuje formuláciu: "je povinný ohlásiť". Nesplnenie si uvedenej povinnosti umožní správnemu orgánu postihovať nesplnenie tejto povinnosti ako priestupok a ukladať zaň sankcie. Navrhovaná úprava je absolútne nevhodná a nadmerne zasahujúca do slobodného pohybu občanov. Ak občan nemá v úmysle zrušiť trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, nie je mu nevyhnutné ukladať povinnosť hlásiť úradu pobyt v zahraničí, hoc ide i o pobyt dlhší ako 90 dní. Rovnako nevhodné a nesprávne je občana za nesplnenie takejto povinnosti sankcionovať.
Vhodným riešením by bolo prostredníctvom pozmeňujúceho návrhu vypustiť tento bod z návrhu novely, poprípade navrhnúť úplné vypustenie § 9 zo zákona.
Navrhuje sa zriadiť centrálna ohlasovňa, s ktorou budú môcť občania komunikovať prostredníctvom internetu, avšak len prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu (bod 19 novely týkajúci sa navrhovaného nového § 10 ods. 3 zákona). Zriadenie centrálnej ohlasovne a zavedenie možnosti komunikácie občanov s ňou prostredníctvom internetu je nesporne pozitívnym návrhom. Problematickou sa ale javí požiadavka podpisovať elektronické formuláre len prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu. Systém zaručeného elektronického podpisu nie je v súčasnosti dostatočne rozšírený. Jeho využívanie nie je efektívne pre subjekty, ktoré ho nepotrebujú používať viacnásobne. Aj samotná dôvodová správa k tomu uvádza, že sa v počiatku poskytovania tejto služby bude musieť požadovať ako záruka na ich pravdivosť zaručený elektronický podpis. V budúcnosti s postupom elektronizácie sa počíta s ďalším zjednodušovaním tejto agendy. Čo je cesta dobrým smerom.
Je jasné, že komunikácia občanov s centrálnou ohlasovňou musí byť nejakým spôsobom regulovaná a nie je možné, aby občania ohlasovali zmenu pobytu z neregistrovaných e-mailových adries. Na diskusiu však je, či práve taká zásadná zmena, ako vytvorenie registra fyzických osôb a centrálnej ohlasovne nemá byť spojená s nahradením doterajšieho, nie veľmi efektívneho a úspešného systému zaručeného elektronického podpisu novým jednoduchším systémom, o ktorom sa zmieňuje aj dôvodová správa. Povedzme systémom dátových schránok občanov pre komunikáciu s verejnou správou, aký funguje v Českej republike. Alebo ako dočasné riešenie niečo na spôsob úpravy komunikácie daňových subjektov so správcom dane aj bez zaručeného elektronického podpisu.
V ďalšom sa navrhuje nahradiť slovné spojenie "prepustenie zo štátneho zväzku" slovným spojením "strata štátneho občianstva" (bod 24, 25 a 28 novely). Ide o premietnutie novely zákona o štátnom občianstve z roku 2010, umožňujúcej odobrať občanom občianstvo Slovenskej republiky proti ich vôli, do zákona o hlásení pobytu. Navrhované zmeny v zákone o hlásení pobytu nebudú mať dopad na zákon o občianstve, iba zosúladia terminológiu zákona o hlásení pobytu s terminológiou zákona o občianstve. Zo symbolického hľadiska však znamenajú legitimizáciu zmien v zákone o občianstve, ktoré umožňujú, aby občania Slovenskej republiky strácali občianstvo aj proti svojej vôli, ak nadobudnú občianstvo iného štátu. Preto ten z nás, kto nesúhlasil so zmenami v zákone o štátnom občianstve z roku 2010, by nemal hlasovať za takúto zmenu.
Navrhuje sa tiež vytvorenie registra fyzických osôb (bod 34 novely). Nie je dostatočne zdôvodnené, prečo majú vedľa seba existovať register fyzických osôb a register obyvateľov Slovenskej republiky, keď druhý má byť prakticky celý obsiahnutý v prvom.
V bode 34 novely sa nachádza pravdepodobne chybná formulácia § 23c ods. 3: "Fyzická osoba, o ktorej sa nevedie informácia v registri, môže požiadať o informáciu o svojich údajoch z registra fyzických osôb." Zrejme má ísť o osobu, o ktorej sa vedie informácia, ak sa informácia o osobe nevedie, ťažko o ňu môže požiadať.
V zásade možno povedať, že, ako som uviedol na začiatku, zákon je krokom dobrým smerom vzhľadom na to, čo som ovšem uviedol v ďalšom, by bolo vhodné, a bez nejakého truc postoja, tento zákon v zmysle naznačených pripomienok dopracovať.
A preto navrhujem, aby bol vrátený predkladateľovi na dopracovanie s tým, že ak sa upravia niektoré namietané veci, nemyslím si, že ten zákon by neprospel. V takomto prípade by sa dalo zvážiť jeho podporenie. A vyzývam preto pána ministra, aby sa pokúsil zamyslieť nad niektorými z prednesených problémov.
Ďakujem za pozornosť.

Vážená pani podpredsedníčka, pán minister, pán spravodajca, dámy a páni, dovoľte mi, aby som sa vyjadril k jednému problému alebo vlastne položil otázky k jednej problematike. Viaceré otázky už položil môj predrečník, takže ja iba k jednému.
V súčasnosti existuje register obyvateľov Slovenskej republiky, tzv. REGOB. Je to súčasťou štátneho informačného systému. Obsahuje súbor údajov obyvateľov Slovenskej republiky, na základe ktorých možno identifikovať osobu a zistiť pobyt a vzťahy k iným osobám. Tento REGOB je zdrojom platných údajov o obyvateľoch Slovenskej republiky pre potreby štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných právnických osôb alebo fyzických osôb. Register obyvateľov tvorí centrálnu evidenciu obyvateľov Slovenskej republiky. Tento REGOB obsahuje údaje o občanoch s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, o občanoch, ktorí nemajú trvalý pobyt, cudzincoch prihlásených na pobyt na území Slovenskej republiky a cudzincoch, ktorým bol udelený azyl na území Slovenskej republiky.
Moja otázka zneje: Aká je budúcnosť súčasného REGOB-u po zavedení registra fyzických osôb, či zanikne, alebo tieto údaje budú aktualizované, alebo obidva tieto systémy budú existovať? Lebo zdá sa mi, že existencia obidvoch systémov by bola pre náš štát pravdepodobne neefektívna. Takže zaujímalo by ma, čo sa stane s REGOB-om.
Ďakujem za pozornosť.

Ďakujem pekne. Ja budem len veľmi stručný.
Pán poslanec Osuský (rečník hľadá očami poslanca v pléne), tu je pán poslanec Osuský, tie veci, ktoré ste dali na zamyslenie, sú vecami, ktoré sú presne na to vhodné, aby sme o nich rozmýšľali. Môžme urobiť nejakú hlbšiu diskusiu pri tých vlastníkoch nehnuteľností. Väčší problém býva v tých prípadoch, kedy sa na jednu nájomnú zmluvu zrazu nahlási 70 ľudí a, samozrejme, samotný vlastník nehnuteľnosti, či už pri komunikácii s úradmi, alebo s ďalšími inštitúciami, má pomerne zásadný problém, pretože takýto počet nie je jeden, máme aj rekordné jednoizbové byty v Petržalke s 211 obyvateľmi. Čiže tam skôr, myslím, asi smerovala tá úprava. Pričom rešpektujem ten názor, ktorý ste povedali, a mám pocit, že by sme to určite mohli podrobnejšie rozdiskutovať.
V oblasti zákona o štátnom občianstve, tam na to proste máme iný názor. To je vecou, kde nemôžem hovoriť, že ho legitimizujeme, lebo ten zákon je platný, on je legitímny, ten zákon je platný atď. Rozumiem vášmu nástroju, že proste zavádza vec, s ktorou proste principiálne nesúhlasíte. Jasné, preto chápem váš postoj. Myslím si, jediný rozdiel máme, teda názor máme rozdielny v tom, že ja si nemyslím, že sú to také chyby systémovej povahy, ktoré by vyžadovali vrátenie zákona. Pretože ich úprava nenaruší samotnú chrbticu samotného zákona, keby sme ju aj urobili. Preto si myslím, že je dobrý priestor pre druhé čítanie, kde sme, samozrejme, otvorení prijímať, tak ako aj u ostatných zákonov, návrh, ktorý by aj z vášho pohľadu mohol niektoré ustanovenia vylepšiť. A tou cestou by sme, samozrejme, aj mohli ísť.
A druhá časť, čo sa týkalo pána poslanca, tu hlavne hovorím o informačnom systéme ako takom. Nový systém, ktorý bude, samozrejme, so starým systémom spolupracovať, nebudeme mať nejaké dva oddelené systémy, ktoré budú vyžadovať dvakrát toľko peňazí a podobne. Skôr rieši otázku, aby sme boli schopní on-line vymieňať informácie so všetkými inštitúciami, ktoré na to právo majú, čo dnes nie je úplne dostatočne dobre možné. Sú už prvé pokusy, ale nie je to úplne plne funkčné. A tá snaha je vedená práve k tomu, aby v prípade dajme tomu okresného úradu alebo v prípade klientskeho centra v menšom okresnom meste, akými sú napríklad Turčianske Teplice alebo Detva, mali k dispozícii všetci tí, ktorí budú pracovať so žiadosťou občana, to znamená aj kataster, aj sociálne veci, aj životné prostredie, aj každý, všetky informácie k dispozícii a vedeli sa on-line vymieňať. Je to aj pre občana dôležité a, samozrejme, to bude slúžiť aj k pasívnej komunikácii, tých integrovaných obslužných miest bude omnoho veľa, omnoho viacej.
Čo sa týka ešte návrhu pána poslanca Osuského, ktorý hovoril o dátových schránkach, alebo teda o občianskych preukazoch, kde by sme v rámci čipov chceli zavádzať aj možnosť práve elektronického fungovania, má veľkú pravdu v tom, že ten zaručený elektronický podpis nespružňuje takto situáciu, akoby mal, bezpochyby.
Estónsko je na to celkom dobrým príkladom, kedy ono má vlastne svoje elektronické, má voľby, ale vlastne v tých prvých rokoch využívalo tie možnosti len 6 až 11, neskôr 17 %.
Čiže tu treba povedať, že, áno, tu treba hľadať riešenie, ktoré uľahčí ten prístup. V rámci tézy, že musíme chrániť, aby sme nepustili do osobných dát človeka, ktorý, samozrejme, nemá s tou fyzickou osobou, ktorá sa v tej komunikácii chce prezentovať, nič spoločné.
Čiže ja si myslím, že cesta dátových schránok, o ktorých sa veľmi intenzívne hovorí, je to, čo ste hovorili ako veľmi dobrý nápad, resp. občiansky preukaz s čipom nám by tiež niektoré z týchto vecí mal umožniť. Toto riešenie vlastne bude, samozrejme, aj veľmi skoro predstavené.
Ďakujem pekne, kolegovia, za vecnú diskusiu.

Áno. Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, dámy poslankyne, páni poslanci, i keby sa zdalo, že hovoríme teraz o opačnej strane barikády v tomto zákone ako v zákone predtým, myslím si, že je to pomerne dosť spojené. Naopak, v tomto zákone sa snažíme mnohé ustanovenia aj zjednodušiť.
Tento zákon o pobyte cudzincov predovšetkým reaguje na smernicu a transformáciu smernice Európskej únie 2011/51 a predovšetkým ide o rozšírenie okruhu osôb, ktorým možno udeliť dlhodobý pobyt, o azylantov a cudzincov, ale my sme sa rozhodli, že doplníme tento zákon aj o ďalšie ustanovenia. Boli sme svedkami možno nie všetci prednedávnom takej komplikovanej zmeny, ktorá úplne, neviem prečo a ako vznikala, ale mala zjavne svoje dôvody, ktoré nechtiac, ešte v roku 2011 nechtiac skomplikovala situáciu zahraničným Slovákom. Dokonca mnohí, ktorí mali vydané úplne nové preukazy zahraničných Slovákov s dobou platnosti napríklad do konca roku 2013, tak vlastne podľa zákona sa stali neplatnými, o čom nikto ale držiteľov týchto kariet, samozrejme, neinformoval a tí nemohli tušiť, že už karty majú neplatné a zrazu sa im porušili pobyty atď. Mnohí tu sú ako či už pedagogickí zamestnanci a profesori, niektorí sú tú na štúdiách a pomerne výrazne sme im týmto zákonom skomplikovali situáciu.
Čiže my sme v rámci možnosti upravili naše interné predpisy, ale zjavne si vyžadovala táto reakcia aj úpravu legislatívnych predpisov, a preto sme sa pokúsili výrazne zjednodušiť prístup nášmu pobytu zahraničným Slovákom, ktorí v podstate dnes už majú, nemajú žiadne, tak, alebo zlikvidovali sme akékoľvek administratívne bariéry ich prihlásenia na Slovensku vrátane zníženia nákladov poplatkov k prihlasovaniu.
Rovnako tak sme hovorili aj o pobyte, zatraktívnenia pobytu pre študentov, výskumníkov, vysokoškolských učiteľov zo zahraničia tak, aby sme podporili aj študijnú mobilitu.
Registroval som tu aj niekoľko diskusií medzi prvým a druhým čítaním. Je tu nejaký priestor na komunikáciu, nie všetko, ale bolo úplne dobre komunikované, pretože opäť ten návrh, ktorý zaznel, bol orientovaný len na jednu skupinu, a tým pádom by znevýhodňoval inú. Musíme robiť tie návrhy tak, aby rešpektovali vždy generálne všetkých tých, ktorých by sa zákon mohol týkať.
V každom prípade vám veľmi pekne ďakujem za podporu tohto návrhu zákona.

Ďakujem, pani predsedajúca. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorými sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 352), podávam Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona o rokovacom poriadku túto spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 414 z 31. januára 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre verejnú správu a regionálny rozvoj, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona. Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona, odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s pripomienkami, ktoré sú uvedené pod bodom III spoločnej správy.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch zo spoločnej správy hlasovať takto: o bodoch 1 až 8 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 352), vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona o rokovacom poriadku odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 352), v druhom čítaní bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 69 na svojej 16. schôdzi.
Prosím, pani predsedajúca, aby ste otvorili rozpravu k tomuto návrhu zákona.

Ďakujem pekne. Vážená pani podpredsedníčka, vážené dámy poslankyne, páni poslanci, k tomuto zákonu diskutujeme už tiež pomerne, pomerne dlho. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov je vždy veľmi citlivou a háklivou témou. Vždy je častokrát spájaný aj s mnohým nepochopením systému, prečo vôbec takýto systém existuje a ako s ním manipulovať.
Ja by som na úvod ešte pri mnohých nepochopeniach vyjadril taký drobný komentár, pretože som to aj v médiách počul z úst mnohých poslancov, že načo taký systém dobrý je.
Treba si uvedomiť, že všeobecnovzdelávací proces, ktorý na Slovensku prebieha, prebieha v určitých odboroch a kvalifikáciách a zaradením sa do ozbrojených zborov dostáva každý z týchto príslušníkov ešte ďalšie nadstavbové vzdelanie smerom k ozbrojeným zborom.
V roku ´98 vyhodnotili, že tou zlomovou hranicou, kedy človek stráca spätný kontakt so svojím pôvodným vzdelaním a pôvodnou praxou, je približne 15 rokov, a preto bolo nevyhnutné, aby ako určitú formu kompenzácie pre zníženie možnosti uplatnenia v ďalšej časti produktívneho života bolo umožnené, aby jednotliví absolventi, keď to tak poviem, 15-ročnej služby v ozbrojených zboroch mohli mať určitú formu výsluhového dôchodku, ktorá začínala z pomerne nízkej sadzby a postupne sa zvyšovala, ako prichádzal zamestnanec alebo človek v služobnom pomere k 30 rokom alebo k 55, väčšinou k 55. roku fyzického veku.
Čiže ten dôvod, pre ktorý vznikol osobitný systém sociálneho zabezpečenia ozbrojených zborov, naďalej platí, naďalej tu je. Je to, samozrejme, nielen kvôli zníženiu možnosti ďalšieho pracovného uplatnenia, ale aj z dôvodu nebezpečnosti povolania, ktoré jednotliví príslušníci vykonávajú. Myslím si, že niet sporu, keď budeme hovoriť či už o vojakoch, policajtoch, colníkoch, príslušníkoch Zboru väzenskej a justičnej stráže, že toto povolanie je mimoriadne náročné aj z pohľadu ohrozenia života a aj náročné z pohľadu psychického výkonu.
Keďže sme si jasne uvedomovali alebo uvedomujeme, že nevyhnutnosť zachovať tento systém ako taký so všetkými podmienkami, na druhej strane však tento systém sa ukázal po veľmi tvrdých zásahoch v rokoch 2010 - 2011 ako neideálne stabilný a vláda Ivety Radičovej aj vypočítala, že do roku 2015 tento systém bude v strate alebo v deficite 520 mil.
Bolo nevyhnutné, aby sme urobili určitú úpravu. Ako minister vnútra som mohol, samozrejme, zavrieť oči nad týmto problémom a povedať si, veď tie štyri roky ten deficit osobitného účtu ministerstva vnútra bude nejaký, ale v zásade ho nejako zvládneme, veď to nakoniec je, samozrejme, úloha predovšetkým ministerstva financií, aby nároky zo zákona, ktoré vyplývajú, bol schopný zadotovať. Myslím si však, ale, že akonáhle by sa dostal systém do odhadovanej straty, ktorú teda sme si nevymysleli my, ale to reálne odhadla a vypočítala vláda predchádzajúca, tak myslím si, že už veľmi ťažko by sa formovali rozpočty v roku 2016, 2017 práve s vedomím polmiliardového deficitu na osobitných účtoch ozbrojených zborov.
To bol dôvod, pre ktorý sme sa teda rozhodli, že je nevyhnutné urobiť pomerne hlbokú a zásadnú zmenu tohto systému tak, aby v čo najkratšom termíne bol schopný dosiahnuť stabilizáciu, aby predpokladal svoju stabilizáciu na obdobie aspoň 40 rokov a predovšetkým aby reflektoval aj na dĺžku služby, na motiváciu čo najdlhšie slúžiť a, samozrejme, to, aby sa odzrkadľovalo aj následne na výške a stanovení prípadného výsluhového dôchodku.
Z toho dôvodu asi už poznáte tie základné pravidlá, ktoré hovoria o zmene z 15 rokov služby na 25 rokov. Takisto keď sa bavíme o zvýšení platenia poistného, kde ozbrojené zbory vlastne zo svojej vlastnej mzdy budú prispievať 7 % v porovnaní s civilným sektorom, ktorý prispieva 4 %. A myslím si, že tak nastavený systém, ktorý má ešte niekoľko viacej detailov, ktoré sme si ale už veľakrát prešli, ja nechcem zdržiavať v tejto úvodnej reči, majú za cieľ predovšetkým tento systém stabilizovať.
Som veľmi rád, že inak veľmi kritický inštitút finančnej politiky, ktorý máva rezervovaný vzťah práve k analýzam tohto typu, spolupracoval a nakoniec vyhodnotil, že tieto ustanovenia robia systém udržateľným na také dlhé obdobie, ako som pred chvíľkou spomínal. Čo ma nakoniec teší, je dôležité, aby sme sa na ten problém nepozerali krátkozrako na prvé tri roky alebo ďalšie tri roky, ale na to, že tí policajti, ktorí dnes už nastúpili alebo sú už nastúpení, budú ten dôchodok výsluhový poberať aj 20 rokov po skončení tej služby. A to je asi na tom to najpodstatnejšie, že uprostred systému sa nezrúti systém, tak ako v niektorých okolitých krajinách, kde došlo či už k úplnému zrušeniu tohto systému, alebo následne k 50-percentnému zníženiu vôbec všetkých platieb. Čo jednak má problém, samozrejme, s ústavným právom, ale aj vôbec s komunikáciou tých predovšetkým, ktorí si už tú službu vlasti odpracovali.
Ďakujem pekne za podporu tohto zákona.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážený pán podpredseda vlády, minister vnútra, dovoľte mi predniesť spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní vládneho návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 353).
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorský výbor k návrhu zákona podáva Národnej rade Slovenskej republiky v súlade s § 79 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov spoločnú správu výborov Národnej rady Slovenskej republiky.
Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 415 z 31. januára 2013 pridelila vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na prerokovanie týmto výborom: Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre financie a rozpočet, Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre sociálne veci a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť ako gestorskému. Výbory prerokovali predmetný návrh zákona v stanovenej lehote.
II. Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vládny návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému návrhu zákona (§ 75 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov).
III. Výbory, ktoré rokovali o uvedenom vládnom návrhu zákona, súhlasili s vládnym návrhom zákona a odporučili Národnej rade Slovenskej republiky návrh zákona schváliť s týmito pripomienkami v bodoch 1 až 29. Tieto pripomienky čítať nebudem, máte ich na svojich stoloch.
Dovoľte mi, prosím, aby som upozornil v bode na preklepovú chybu, v bode 6 na preklepovú chybu. Namiesto slov "v prípravnej službe" majú byť slová "prípravnej služby". Ide o preklep.
Gestorský výbor odporúča o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch hlasovať takto: o bodoch 1 až 29 hlasovať spoločne a tieto schváliť.
IV. Gestorský výbor na základe stanovísk výborov k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, vyjadrených v ich uzneseniach uvedených pod bodom III tejto správy a v stanoviskách poslancov vyjadrených v rozprave k tomuto návrhu zákona v súlade s § 79 ods. 4 a § 83 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov odporúča Národnej rade Slovenskej republiky predmetný vládny návrh zákona schváliť v znení schválených pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v tejto správe.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky k vládnemu návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 353), v druhom čítaní, bola schválená uznesením Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre obranu a bezpečnosť č. 68 na svojej 16. schôdzi.
Pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu k predmetnému bodu.