16. schôdza

Ďakujem pekne, pán predseda. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, dovoľte aby som predložil návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý predkladáme poslanci Vladimír Faič a Anton Martvoň.
Účelom tejto predloženej novely OSP je zabezpečiť dôsledné plnenie úloh prokuratúry Slovenskej republiky pri ochrane práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Ide konkrétne o veci uvedené v § 35 Občianskeho súdneho poriadku, ktorým sa taxatívne vymedzujú prípady, kedy prokurátor môže vstúpiť do začatého občianskeho súdneho konania.
Navrhovaným opatrením sa v súlade s programovým vyhlásením vlády Slovenskej republiky prispeje k zvýšeniu efektívnosti činnosti prokuratúry v netrestnej oblasti a zabezpečeniu účinnejšej ochrany práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu, čo zvýši zároveň aj dôveru v Slovensko, teda dôveru v prokuratúru Slovenskej republiky.
Oproti pôvodnému zneniu návrhu zákona po veľmi dobrej a odbornej debate v ústavnoprávnom výbore, v podstate v rámci spoločnej správy to bude uvedené, došlo k takej drobnej zmene. Miesto slova "nahliadanie do spisov" sme využili a použili slová "právo na informácie z tých spisov" kvôli tomu, aby po tej technickej stránke sa vyjasnili určité nejednoznačnosti danej úpravy a nejasnosti nami navrhovanej úpravy.
Našli sme takéto kompromisné riešenie a po v podstate, po tejto zmene teda prokurátorovi budú prichádzať tie informácie buď e-mailom, alebo nejakým spôsobom mu budú doručené, a nebude teda mať žiaden prístup do súdnych registrov ako takých, čo bolo hlavne predmetom tej odbornej debaty, ktorú sme mali na ústavnoprávnom výbore.
Ďakujem pekne, pán predseda, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo. Vážený pán predseda, vážené panie poslankyne, páni poslanci, dovoľte, aby som vás informoval o výsledku prerokovania návrhu poslancov Národnej rady Slovenskej republiky Vladimíra Faiča a Antona Martvoňa na vydanie zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (tlač 369), v ústavnoprávnom výbore.
Národná rada uznesením č. 426 z 5. februára 2013 pridelila predmetný návrh zákona na prerokovanie ústavnoprávnemu výboru a určila lehotu na jeho prerokovanie v druhom čítaní vo výbore do tridsaťdva dní odo dňa jeho pridelenia.
Poslanci Národnej rady, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol uvedený návrh zákona pridelený, neoznámili v určenej lehote výboru žiadne stanovisko k návrhu zákona. Ústavnoprávny výbor prerokoval uvedený návrh zákona v stanovenej lehote a odporúčal ho Národnej rade uznesením č. 191a z 12. marca 2013 schváliť.
Z uznesenia ústavnoprávneho výboru vyplýva sedem pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov. Gestorský výbor odporúča o všetkých siedmich pozmeňujúcich a doplňujúcich hlasovať spoločne s odporúčaním ich schváliť a zároveň odporúča Národnej rade predmetný návrh zákona schváliť v znení pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov uvedených v správe výboru.
Správa ústavnoprávneho výboru o výsledku prerokovania predmetného návrhu zákona, tlač 369a, bola schválená uznesením ústavnoprávneho výboru č. 196 z 12. marca 2013.
Týmto uznesením výbor zároveň poveril mňa ako spravodajcu, aby som na schôdzi Národnej rady pri rokovaní o predmetnom návrhu zákona predkladal návrhy v zmysle príslušných ustanovení rokovacieho poriadku.
Pán predseda, otvorte, prosím, všeobecnú rozpravu.

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Vážený pán predseda, vážené kolegyne, kolegovia, dovolím si vystúpiť k tomuto návrhu zákona, ktorý vo svojej pôvodnej podobe, keď si odmyslíme zatiaľ spoločnú správu, je naozaj veľmi stručný a, dalo by sa povedať, nenápadný. Je to návrh zákona, ktorý rieši prístup prokurátorov k spisom a k súdnym registrom v tých prípadoch, kde prokurátor má právo vstúpiť do občianskeho súdneho konania.
Ja si dovolím tú celú tému dať ale do trošku širšieho kontextu, aby sme vedeli širšie, o čom hovoríme. Preto začnem najskôr trošku všeobecne. Podľa nášho právneho poriadku prokurátor môže podať návrh na začatie konania, občianskeho súdneho konania a môže súčasne aj vstúpiť do začatého občianskeho súdneho konania. To, do akých občianskych súdnych konaní môže prokurátor vstúpiť, hovorí Občiansky súdny poriadok v § 35 odsek 2. Dámy, aby sme presne vedeli, o čom hovoríme, tak ja si dovolím vymenovať tie konania, do ktorých môže podľa nášho právneho poriadku prokurátor vstúpiť.
Sú to (Výkrik z pléna.), sú to tieto konania, do ktorých môže prokurátor vstúpiť: môže vstúpiť do začatého konania vo veciach spôsobilosti na právne úkony, vo veciach vyhlásenia za mŕtveho, vo veciach zápisu do Obchodného registra, vo veciach vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných únosoch detí, vo veciach výchovy maloletých, vo veciach opatrovníctva, vo veciach konkurzu a vyrovnania, vo veciach určenia neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo o určenie vlastníctva, vo veciach preskúmania zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorým bolo vyhovené protestu prokurátora, vo veciach, v ktorých ako jeden z účastníkov konania vystupuje štát, štátny podnik, právnická osoba s majetkovou účasťou štátu, obec alebo vyšší územný celok, vo veciach ochrany spotrebiteľa, vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
Ja som to prečítala naschvál kvôli tomu, aby sme si boli vedomí šírky tých konaní, do ktorých podľa nášho právneho poriadku môže prokurátor vstúpiť. Sú to konania, kde ide o ochranu záujmu štátu, v poriadku, ale zároveň sú to aj čisto súkromno-právne konania, kde stoja oproti sebe dva súkromné záujmy, ako je napríklad konkurz a reštrukturalizácia, ako je, ako sú tisícky vecí, ktoré sa týkajú napríklad výchovy maloletých a podobne, čo sú všetko súkromné spory, ktoré sa pred súdom vedú. Čiže naozaj nehovoríme o nejakom malom rozsahu sporov a nehovoríme len o sporoch, kde z nejakého dôvodu treba chrániť záujem štátu.
Hovorím to preto, pretože vlastne cez Občiansky súdny poriadok sa ako keby nastavuje pôsobnosť prokuratúry v tej takzvanej netrestnej oblasti. Ja to dám ešte do širšieho kontextu. Vždy keď hovoríme o justícii a prokuratúre, tak často citujeme Benátsku komisiu a odporúčania Benátskej komisie smerujúce k nejakým štandardom nezávislosti justície a nezávislosti prokuratúry. Ja si dovolím dať do pozornosti, nebudem citovať, ale dá sa to dohľadať na internete a dá sa citovať, že napríklad odporúčania Benátskej komisie vo vzťahu k prokuratúram, respektíve k štátnym zastupiteľstvám smerujú k tomu, aby sa prokuratúra orientovala predovšetkým na trestnú oblasť, a veľmi varuje Benátska komisia pred pôsobením prokuratúry práve v netrestnej oblasti tam, kde nejde o ochranu záujmu štátu, ale tam, kde ide naozaj o ochranu súkromných záujmov, pretože tu sa prokuratúra môže dostať aj do konfliktu záujmov. A ja tu upozorňujem na to, že áno, máme my cez Občiansky súdny poriadok danú pôsobnosť prokuratúry aj vstupovať do začatých konaní, napríklad vo všetkých veciach ochrany spotrebiteľa, výchovy maloletých, všetkých konkurzných alebo reštrukturalizačných konaní.
Ja len dávam do pozornosti šírku, akú v našom právnom poriadku má prokuratúra, pokiaľ ide o možnosť vstúpiť do začatých konaní, a že to naozaj nejde len o pár konaní alebo nejde len o konania, kde naozaj ide o ochranu záujmu štátu, aby sme hovorili, o akom kontexte hovoríme.
Dnes platí, dnes platí, že prokurátor má možnosť vstúpiť do týchto začatých konaní. Spravidla vstupuje vtedy, keď z nejakého podnetu zistí, že proste v danom konaní na ochranu záujmov konkrétneho účastníka toho sporu je namieste, aby prokuratúra vstúpila do toho konania, a zároveň tam, kde ide o ochranu štátu alebo záujmov štátu, § 35 ods. 5 hovorí, že súd musí notifikovať prokuratúre, že takéto konanie začalo. To sa týka konaní vo veciach neplatnosti prechodu alebo prevodu vlastníckeho práva alebo určenie vlastníctva, ak sa predmet konania týka majetku štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej inštitúcie, alebo majetku príspevkových a rozpočtových organizácií zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu a vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. V týchto prípadoch súd notifikuje prokuratúre, že takéto konanie začalo, čo je podľa mňa v poriadku, pretože to sú konania, kde naozaj na jednej strane je štát a ide o to, aby sa dôsledne hájil v tomto prípade záujem štátu. A to ustanovenie sa tu dostalo po tom, čo sa zistilo, že jednotlivé ministerstvá nie vždy dôsledne ako strana sporu hája záujem štátu. Takže potiaľto súčasná právna úprava.
Čo hovorí novela pánov poslancov Faiča a Martvoňa? Táto novela hovorí, že vo všetkých veciach uvedených v § 35 ods. 2, to znamená aj tie, kde je stranou sporu štát, ale aj tie všetky ostatné, to znamená ochrana spotrebiteľa, maloleté deti, konkurzy, vyrovnania, obchodné registre, má prokurátor právo nazerať do súdneho registra a súdneho spisu. To doteraz nemá. Bez toho, žeby prokurátor už sa stal účastníkom toho konania. Čiže tá novela vlastne hovorí, že vo všetkých tých veciach, čo som prečítala, prokurátor môže prísť na súd a nahliadnuť do súdneho spisu. To, čo sme si? A robiť si z toho odpisy a výpisy. Máme skúsenosti a musím povedať, teraz pred nedávnom nám nejaké zápisnice utiekli a zdá sa, že z prokuratúry. To, čo sme si vydiskutovali na ústavnoprávnom výbore a čo som veľmi rada, že sme sa nakoniec aj na tom zhodli, je, že nie je v poriadku, aby prokurátor pri súčasnom stave zabezpečenia informačných systémov na súdoch mohol mať právo nazerať do súdneho registra, pretože dnes tieto systémy nedokážu vyselektovať tie súdne konania, do ktorých prokurátor má právo vstúpiť, a teda de facto po tejto novele by sa mohlo stať, že prokurátor by sa mohol pozrieť vlastne na akékoľvek konanie, ktoré prebieha na súde, čo určite nie je v poriadku.
Preto oceňujem pozmeňovací návrh, ktorý bol na základe tejto debaty predložený pánom poslancom Martvoňom a je súčasťou spoločnej správy, ktorý znie, že pokiaľ ide o súdne registre, prokurátor bude mať iba právo na informácie zo súdnych registrov, ktoré sa týkajú konaní, do ktorých môže vstúpiť. To znamená, dostane len informáciu, o ktorú si bude musieť požiadať, a nehrozí, že bude môcť si proste prehliadať súdne registre len tak, pretože prokuratúra podľa mojej mienky nestojí nad súdom. Takže toto je podľa mňa dôležitá zmena, ktorá sa na ústavnoprávnom výbore udiala a ktorá je súčasťou návrhu na zmenu v spoločnej správe.
Ja si aj tak myslím, že je to veľa. Lebo ja si nemyslím, že by sme mali zájsť tak ďaleko, aby prokurátor mal právo nazerať do všetkých súdnych spisov, ku ktorým v konaniach, do ktorých má právo vstúpiť, pred tým, ako do toho konania naozaj vstúpi. Práve preto, že ide naozaj aj o konania, kde nejde len o ochranu záujmov štátu, konania, kde sú súkromné citlivé informácie. Opakujem, ochrana spotrebiteľa, konkurz, vyrovnanie, to sú všetky podnikateľské informácie, konania, ktoré sa týkajú výchovy maloletých. To sú tak citlivé dáta na týchto súdoch, ktoré podľa mojej mienky treba chrániť, nehovoriac o tom, že považujem za iluzórne, že by to vôbec aj prokuratúra mohla zvládnuť, ak by v tom nejakú rolu aj naozaj mala hrať.
Preto môj návrh je, zúžme to právo nazerať do spisu a právo na prístup k informáciám zo súdneho registra len na tie konania, kde sa jedná o záujem štátu. To znamená len na tie konania, o ktorých už dnes má súd povinnosť informovať prokuratúru, a to sú tie konania, ktoré sa týkajú neplatnosti prevodu alebo prechodu vlastníctva alebo určenie vlastníctva, ak sa predmet konania týka majetku štátu, vyššieho územného celku, obce alebo verejnoprávnej inštitúcie, alebo majetku príspevkových a rozpočtových organizácií zriadených štátom, vyšším územným celkom alebo obcou podľa osobitného predpisu a vo veciach zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci tak, ako je to vymedzené v § 35 ods. 4.
A v tomto duchu dávam pozmeňovací návrh, aby naozaj ten prístup do spisu a prístup do registrov, respektíve informácie z registrov mali prokuratúry len v tomto rozsahu, kde na jednej strane je štát, a pokiaľ ide o tie ostatné konania, kde majú právo vstúpiť, okej, keď na základe podnetu sa prokurátor rozhodne vstúpiť do konania, tak potom má všetky práva účastníkov, aj právo pozrieť si spis. Ale naozaj v týchto konaniach mnohokrát ide veľmi citlivé údaje, ktoré by sme mali chrániť.
Preto si dovolím prečítať môj pozmeňovací návrh, ktorý znie:
V čl. I novelizačný bod znie:
"§ 35 sa dopĺňa o ods. 5:
"(5) Vo veciach uvedených v ods. 4 má prokurátor právo nazerať do súdneho spisu a robiť si z neho výpisy a odpisy a právo na informácie zo súdnych registrov. Podrobnosti o poskytovaní informácií zo súdneho registra ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky."."
Poprosím zároveň, pán spravodajca, aby sme vyňali zo spoločnej správy na osobitné hlasovanie bod č. 2, aby sme mohli o mojom pozmeňovacom návrhu hlasovať.
Ďakujem veľmi pekne.

Ďakujem pekne, pán predseda. Ja by som len krátko zareagoval na skutočnosť, ktorú uviedla pani poslankyňa Žitňanská ohľadne toho, že prokurátor doteraz nemal vôbec žiadne takéto práva s výnimkou toho, ak vstúpil do začatého konania. Ono to nie je celkom pravda. Ak si pozriete zákon o prokuratúre, tak zákon o prokuratúre v § 37 ods. 2 hovorí výslovne, že na plnenie úloh ustanovených zákonom, má sa na mysli zákon o prokuratúre, pomáhajú prokurátorovi aj súdy tým, že mu požičiavajú spisy, doklady a iné listiny. Čiže v zásade bez toho, že by teda musel vstúpiť do začatého konania. To znamená, že ten prokurátor má právo nahliadnuť do tých spisov aj podľa zákona o prokuratúre priamo.
Ďakujem.

Keby sme toto takto široko vykladali, tak potom by tu dnes nemusela byť táto novela na svete, pretože to je samozrejme sporné. Pretože treba si jasne povedať, aké je postavenie súdu, aké je postavenie prokuratúry. A treba brať do úvahy kompletnú právnu úpravu, ktorá sa týka súdov a sudcov, a ustanovenia, ktoré hovoria práve v týchto zákonoch, ktoré sa týkajú súdov a sudcov, akým spôsobom sú chránené a musia byť chránené údaje, ktoré sa týkajú účastníkov súdneho konania.
Čiže ja by som si takýto široký výklad ustanovení zákona o prokuratúre určite nedovolila akceptovať. A naozaj to treba vnímať v kontexte osobitnej právnej úpravy, ktorá sa, ktorá sa, ktorá upravuje súdy, a akým spôsobom ony musia nakladať s informáciami.

Vážený pán predseda, vážení kolegovia, ja som vôbec nemal záujem v tejto veci vystúpiť, ale po vystúpení pani Žitňanskej predsa len krátko poviem, aby sme stihli obed. Objasnila mi to, o čo ide, a ja to len doplním. Je to účelová zmena. Z tohto jednoznačne vyplýva účelová zmena a ide v lajne, v lajne toho, čo tu predstavujete, to znamená teroru. Terorizovať ľudí a umožňovať tým ľuďom, ktorí s tým v zásade nič nemajú, aby vedeli o niečom, čo sa môže zísť. Lebo o to ide.
Tu spravíte z niektorých prokurátorov knihomoľov, ktorí budú sedieť na súde a študovať, že čo by sa mi mohlo niekedy v niečom o niekom zísť. To je celé. A predkladá to tu váš expert. Najväčší expert z expertov. Ja viem, že sa to nemá, ale už to som podozrievavý, keď to predkladá on. To je celé. Celé je to o tom. Je to účelová zmena. Pani Žitňanská to jasne povedala, ide to v lajne. V lajne toho, čo predstavujete. Terorizovať týchto ľudí. Furt im len nakladať, nakladať a nakladať. A dokedy im to chcete nakladať?! Teraz budú všetci prokurátori mať možnosť zistiť všetko, čo len chcú? Bez toho, aby sa stali účastníkmi konania?! Kto vám to poradil, pán Martvoň, že toto je potrebné? Načo je to potrebné? Zistiť niečo? Pre niečo, čo by sa dalo trošku povydierať? Nie? U vás by som si to "lajsol", že tu takýto človek je.
Kolegovia, čaká nás dlhá cesta, ale tá cesta je poznačená vaším konaním. Nerobte toto! Prečo búrate všetko? Nerozumiem, ja tomu fakt nerozumiem. Nastúpili ste cestu teroru. Ja viem, že koľko z vás si povedalo, mali mu naložiť viac. O tom ešte bude reč, kde je precedens, kde nie je precedens. Ja viem, že ste si to pomysleli, aj na čele tuná s Martvoňom, že si to... Ale ja vám poviem, keby vás bili, ja poviem, je aký je, ale nemali. Ale vy idete úplne v inej lajne. Posilňujete to a dokazujete to na konkrétnych veciach. Toto je jedna z ďalších vecí.
Je to účelová, ja to poviem do tej mojej milovanej priemyselnej kamery pre ľudí, ktorí sa v niektorých tých pojmoch nevyznajú, je to účelová zmena, ktorá umožní prokurátorom, ktorí, niektorí sú aj takí, aj nejakí. Však sme už všeličo počuli o tom, kto všetko je prokurátorom. A možno aj ľudia vedia niekde vo Svidníku a neviem kde, kto všetko je prokurátorom a aké prípadne záujmy má.
Títo ľudia, teraz z nich spravíme knihomoľov, to znamená, môžu vedieť o všetkom všetko, o každom niečo, čo by sa prípadne niekedy, lebo človek nikdy nevie, kedy sa to môže zísť. A vy sa toho idete zúčastniť. Zase. A predkladá vám to, teraz si hryznem do jazyka, Martvoň.
Ďakujem.

Pán predseda, ďakujem pekne za slovo. Najskôr budem reagovať na pani poslankyňu Žitňanskú. Pani poslankyňa Žitňanská, v podstate dovolím si poukázať na to, čo ste aj povedali, teda aj na ten váš pozmeňujúci návrh, s ktorým samozrejme nesúhlasím. Vy poukazujete v podstate na ten § 35 ods. 2, pardon, ods. 4 v tom vašom pozmeňujúcom návrhu, že v podstate, aby možnosť mať právo na informácie mal prokurátor iba vo veciach, ktoré sa týkajú štátu. Práve tu je ten dôvod, prečo my to takto zavádzame, a uviedol som to aj v úvode môjho vystúpenia, keď som uvádzal zákon. My chceme zabezpečiť, aby boli dôsledne chránené práva a zákonom chránené záujmy nielen štátu, ale aj fyzických a právnických osôb. Samozrejme, štát má aj verejný záujem na tom, aby bola samozrejme zákonnosť v týchto súkromno-právnych konaniach, ale aj na tom, aby bola zachovaná dôslednosť ochrany dodržiavania práv fyzických a právnických osôb v týchto konaniach.
Pritom tieto konania, ktoré ste nazvali súkromno-právne, nie sú všetky len také jednoduché. Ide o veci vrátenia dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu pri medzinárodných únosoch detí, napríklad. Ide o veci výchovy maloletých, o veci výchovy opatrovníctva. Práve tu všetko sú toto prípady, kde, ako som uviedol, chceme, aby prokuratúra dôsledne chránila záujmy fyzických aj právnických osôb v kontexte verejného záujmu.
Čo sa týka tohto, tak zdôrazňujem to aj tým, že práve prokuratúra má určité úlohy aj v týchto netrestných oblastiach, ktoré práve tento § 35 v oblastiach netrestných ste, bolo aj za vašej vlády, dokonca za vlády teda Mikuláša Dzurindu, to tam bolo dané. Tak je pochopiteľné, keď občania platia prokuratúru z našich daní, tak majú záujem, aby zákonnosť v týchto konaniach bola taktiež namieste.
Čo sa týka citlivosti dát, ktoré obsahujú v týchto konaniach tie spisy, však ale si uvedomme, že tí prokurátori sú taktiež alebo musia byť bezúhonní, s čistým registrom ako takým. To, že sa tu nájde nejaká čierna ovca v prokuratúre, tak ako ste povedali, alebo čo ste naznačovali, alebo čo naznačoval aj pán Hlina, tak to je proste určitá chyba systému. Nemôžeme za to viniť ale všetkých prokurátorov ako takých. Máme aj poslancov v minulosti, ktorí boli proste korektní, čestní a ktorí proste zneužívali alebo teda porušovali zákon. Tu my reagujeme na zákonný výkon oprávnení prokurátorov, teda na zákonnú rovinu. Toľko.
Čo sa týka ešte vystúpenia pána poslanca Hlinu, tak to, že by išlo o nejakú účelovú zmenu ohľadom teroru a terorizovania ľudí pri tejto novele, môže povedať iba človek, ktorý to absolútne nechápe, bez urážky teda. Ja som si, pán Hlina, o vás tiež myslel, že ste človek, ktorý sa vyjadruje k veciam, ktorým sa rozumie, a ktorý, poviem to takto, sa správa korektne k svojim kolegom, ale to, čo vy tu predvádzate na pôde tohto parlamentu a obmedzujete osobnú slobodu poslancov, keď idú hlasovať, a ďalšie tieto veci, tak to tu nemalo ešte obdobu. Nebudem to komentovať.
Dovolím si iba povedať toľko teda, že to, ako vám to potom pani poslankyňa vysvetlila, asi teraz ste ju nepočúvali a ste ju zle pochopili, lebo vôbec týmto nedochádza k terorizovaniu a nedôjde k terorizovaniu ľudí, ale k ich ochrane ako takej. A zároveň poukazujem na to, že aj teraz tú kompetenciu tí prokurátori vstúpiť do toho konania majú. Majú právo na rôzne informácie, len nie sú dostatočne notifikovaní. A tu je ten problém.
Čiže ja osobne, keď sa chovaniu kôz a teliat nerozumiem, tak sa k tomu nevyjadrujem. Čiže možno toľko z mojej strany.
Ďakujem pekne.