18. schôdza

Pán poslanec Hlina do rozpravy.

Vážený pán predseda, vážený pán minister, vážení kolegovia, ešte dovoľte krátko.
Ja som čakal, pán minister, ja som vás vyzval, že si počkám na ten argumentačný guľomet, spomenuli ste pána Vozára a právo, mysleli ste, predpokladám, pána Čentéša, na rozhodnutie a ja sa nechcem zamotať do filozofie, od toho je tu pán predseda parlamentu, pán Paška. Ale že čo je dôležitejšie, či právo na rozhodnutie, alebo právo na správne rozhodnutie, hej, to by sme museli asi debatovať. Čiže keď toto je... (Reakcia ministra.)
Keď dovolíte, dokončím. Teda hovorím to moje posúdenie toho vášho vystúpenia, ktoré som pripustil, že by ma mohlo presvedčiť, že je odôvodnené, žiaľ, musím skonštatovať, že nie je, lebo ste to postavili celé práve na rozhodnutie, že to povedal pán Vozár. Ja síce sa vo vašich kruhoch nepohybujem, čiže predpokladám, keď ste ho citovali, tak je asi uznávaným odborníkom, pre mňa to nebol dostatočný dôvod, hej. A nechcem sa zamotať do, ako som už teda spomínal, do iných ťažších rovín.
Pokiaľ teda hovoríme o ľudskom práve pána Čentéša na to, aby dostal rozhodnutie, tak dovoľte, aby som využil ešte túto chvíľu na poukázanie na ľudské práva bežných občanov. A zajtra 1. mája, keby ste náhodou miesto stavania májov išli okolo Námestia SNP, tak o piatej tam je protest proti úžerníkom pod ochranou štátu, tak vás veľmi srdečne všetkých pozývam. Možno by to bolo aj pekné, keby ste sa prípadne niektorí z vás tam ukázali a deklarovali svoju vôľu, už keď nie v skrátenom, tak v obyčajnom, bežnom konaní, chrániť a hájiť ľudské práva bežných občanov, ktorí naozaj v tejto krajine častokrát veľmi trpia.
Ďakujem pekne.

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, predkladám do druhého čítania návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
Účelom návrhu zákona je vyriešiť aktuálnu situáciu, ktorá vznikla na Ústavnom súde Slovenskej republiky v dôsledku uplatnenia vyhlásenia účastníkov konania, ktorými odmietajú sudcov Ústavného súdu z dôvodu predpojatosti. Výsledkom je faktický stav, kedy nie je možne zabezpečiť konanie a rozhodovanie Ústavného súdu v rozsahu jemu Ústavou Slovenskej republiky zverených právomocí, nakoľko takmer všetci jeho sudcovia sú vylúčení, resp. ich predpojatosť je namietaná účastníkmi konania, čo vedie k stavu, kedy podľa platnej právnej úpravy nie je možné rozhodnúť nielen vo veci samej, ale ani len o týchto námietkach účastníkov konania.
Pre vyriešenie vzniknutého problému sa navrhuje výslovne v zákonnej právnej úprave zakotviť doktrínu nevyhnutnosti vyplývajúcu z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov. Podstata tejto doktríny umožňuje sudcovi, ktorý je inak vylúčený, konať a rozhodovať vo veci, ak by nekonanie zo strany súdu viedlo k nespravodlivosti, v tomto prípade popretiu zákazu odmietnutia spravodlivosti, čo v konečnom dôsledku vedie k odmietnutiu poskytnutia ústavne garantovanej ochrany základných práv a slobôd, a to v konaní pred Ústavným súdom.
Tento návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.
Tento návrh zákona nemá finančný, ekonomický, environmentálny, sociálny vplyv ani vplyv na podnikateľské prostredie, ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Ďakujem pekne za pozornosť.

Ďakujem pekne. Vážená pani predsedajúca, vážený pán minister, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som vás informoval o prerokovaní uvedeného vládneho návrhu zákona v Ústavnoprávnom výbore Národnej rady Slovenskej republiky.
Predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím z 30. apríla 2013 pod č. 455 pridelil predložený vládny návrh zákona na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky, a to aj ako gestorskému výboru, s tým, že vládny návrh zákona prerokuje ústavnoprávny výbor v druhom čítaní ihneď.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o predmetnom vládnom návrhu zákona nerokoval, pretože podľa § 52 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku nebol uznášaniaschopný.
Vážená pani predsedajúca, prosím, otvorte rozpravu.

Ďakujem, ďakujem, že ste ma počkali.
Vážená pani predsedajúca, mám akurát pozmeňujúci návrh. Pozmeňujúci a doplňujúci návrh, vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu, o konaní pred ním a postavení jeho sudcov sa mení a dopĺňa takto:
V bode 2: § 28 ods. 3 druhá veta znie: "Ak v dôsledku vylúčenia sudcov alebo odmietnutia sudcov účastníkmi nie je možný postup podľa predchádzajúcej vety, rozhodne o veci senát, ktorý na tento prípad bude osobitne ustanovený, a to žrebovaním zo všetkých sudcov. Na ďalšie vyhlásenie účastníka o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť a vyhlásení sudcu o svojej predpojatosti vo veci sa neprihliada."
Ďakujem.

Ďakujem pekne. Ja si chcem iba dovoliť upozorniť, že nebol nám doručený žiaden pozmeňujúci návrh, tak neviem, či môžme o tom vôbec hlasovať.

Ďakujem. Vážená pani predsedajúca, vážené pani poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som z poverenia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny uviedol spoločnú správu výborov o prerokovaní zákona z 19. marca 2013 o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vráteného prezidentom Národnej rade na opätovné prerokovanie.
Vrátený zákon pridelil predseda Národnej rady rozhodnutím č. 429 na prerokovanie dvom výborom: ústavnoprávnemu výboru a výboru pre ľudské práva a národnostné menšiny ako gestorskému výboru. Oba výbory rokovali o zákone v lehote určenej predsedom Národnej rady, ako je to uvedené v časti I spoločnej správy. Ústavnoprávny výbor neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia predložený na schôdzi výboru nezískal podporu väčšiny všetkých členov výboru. Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre ľudské práva a národnostné menšiny svojím uznesením č. 67 odporúčal prijať všetkých 18 pripomienok prezidenta Slovenskej republiky a schváliť vrátený zákon ako celok v znení odsúhlasených pripomienok prezidenta.
V časti II spoločnej správy sú uvedené pripomienky prezidenta. Gestorský výbor odporúča o nich hlasovať spoločne a všetky schváliť.
Gestorský výbor odporúča aj zákon ako celok schváliť v znení prijatých pripomienok prezidenta Slovenskej republiky.
Spoločná správa výborov bola schválená uznesením gestorského výboru č. 68 z 30. apríla 2013.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.

Ďakujem za slovo. Vážená pani predsedajúca, vážené panie poslankyne, vážení páni poslanci, dovoľte mi, aby som ako spoločná spravodajkyňa predniesla spoločnú správu výborov o výsledku prerokovania zákona z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport ako gestorský výbor podáva Národnej rade Slovenskej republiky spoločnú správu výborov.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 26. marca 2013 zákon, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil Národnej rade Slovenskej republiky uvedený zákon a vo svojom rozhodnutí zo 16. apríla 2013 č. 1828-2013-BA uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe toho predseda Národnej rady Slovenskej republiky rozhodnutím č. 434 z 28. apríla 2013 pridelil zákon na prerokovanie Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport. Ako gestorský výbor určil Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a súčasne určil lehotu na jeho prerokovanie. Výbory Národnej rady Slovenskej republiky prerokovali pripomienky prezidenta Slovenskej republiky uvedené v rozhodnutí o vrátení zákona v lehote určenej predsedom Národnej rady Slovenskej republiky. Iné výbory o zákone nerokovali.
Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí zo 16. apríla 2013 č. 1828-2013-BA v časti II uviedol dôvody na vrátenie zákona a v časti III navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní zákon neprijala ako celok.
K pripomienkam prezidenta k predmetnému zákonu zaujali výbory Národnej rady Slovenskej republiky tieto stanoviská:
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky na schôdzi výboru dňa 30. apríla 2013 prerokoval zákon a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport na schôdzi výboru dňa 30. apríla 2013 prerokoval zákon a neprijal uznesenie, nakoľko návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. Opäť čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky.
Gestorský výbor k zákonu z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, vrátenému prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 466), neprijal stanovisko o odporúčaní zákon schváliť.
Spoločná správa výborov Národnej rady Slovenskej republiky o prerokovaní zákona z 26. marca 2013, ktorým sa zriaďuje Slovenský historický ústav v Ríme, vráteného prezidentom Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie Národnou radou Slovenskej republiky (tlač 466), bola schválená uznesením gestorského výboru č. 66 z 30. apríla 2013. Uznesením ma výbor určil za spoločnú spravodajkyňu výborov. Súčasne ma poveril podľa § 80 ods. 2 zákona o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky informovať Národnú radu Slovenskej republiky o výsledku rokovania výborov.
Ďakujem, skončila som svoje vystúpenie, otvorte, prosím, rozpravu.

Vážená pani podpredsedníčka, vážení kolegovia, kolegyne, dovoľte pár slov k tomuto zákonu. Tento rok prežívame 20. výročie samostatnosti, 1 150. výročie príchodu sv. Cyrila a Metoda k nám. Čiže až by sme tento zákon schválili, bolo by to historickým činom prihlásenia sa k štúdiu našej histórie v Ríme.
Doteraz nás mnohé štáty v tomto smere predbehli a je v Ríme skutočne do stovky inštitúcií, ktoré študujú v kolíske kresťanstva, v kolíske civilizácie vedecké záležitosti. Sú tam akadémie, sú tam nadácie, inštitúty, knižnice, vzdelávacie organizácie. Skutočne je ich veľmi veľa. Všetci naši susedia tam majú svoje historické ústavy. Niektorí dokonca hneď po otvorení vatikánskych tajných archívov, čiže ešte v 19. storočí, a odvtedy pracujú. Čiže až by Slovensko naozaj toto odsúhlasilo, stalo by sa tiež, by som povedal, členom tejto siene slávy a zaradilo by sa medzi kultúrne štáty, ktoré sa zaujímajú o svoju históriu v centre, v kolíske civilizácie a kresťanstva.
Tento historický ústav de facto už viackrát existoval po roku ´89, ale de iure nikdy. Vždycky sa našiel nejaký dôvod, prečo akoby nemal existovať.
Tento zákon má v tomto parlamente svoju históriu. Viete, že ho schválilo všetkých päť výborov, že 116 ľudí sa v pléne zaňho postavilo, že všetky pripomienky legislatívy sa vzali v úvahu a že opakované rozhovory a aj písomné potvrdenia existujú od ministra zahraničia, od ministra financií opakovane a od ministra školstva, vedy, výskumu a športu pána Dušana Čaploviča tiež, ktorý má záujem podporovať zriadenie slovenského inštitútu, historického ústavu.
Treba pripomenúť aj to, že vlastne tento ústav bude závisieť aj od ďalších ministerstiev v tom zmysle, že ministerstvo vnútra skúma archívy, má zodpovednosť s archívami. Čiže práve to bolo jediné ministerstvo, ktoré aj za týchto 23 rokov tam stále do týchto archívov posielalo svojich pracovníkov. Treba ho za to pochváliť. A aj ministerstvo kultúry bude určite mať záujem o to, lebo sa tam bude vykonávať aj umenovedná výskumná činnosť.
Chcem pripomenúť, že v procese vývoja bolo viacero verzií tohto zákona a že tá posledná je už v takom stave, že, naozaj, keď sa schváli, tak máme osem mesiacov na to, aby sme proste pripravili všetko to, čo tam snáď ešte v malom chýba.
Proste postup asi by bol taký, že, upozorňujem, že nejde o novú inštitúciu ani o novú budovu, ani o nejakú, administrovanie, o kanceláriu. Ide o to, že špičkoví vedeckí pracovníci ovládajúci naozaj napríklad latinčinu, taliančinu, ale aj maďarčina, nemčina je tam často nutná, budú tam študovať našu slovenskú históriu. Postup aj dojednaný s ministerstvom školstva je asi taký, že sa ustanoví vedecká rada na základe návrhov inštitúcií, ktoré sú v zákone. Potom sa urobí konkurz a vyberie sa riaditeľ, ktorého vedecká rada by mala schváliť. Urobí sa rada ústavu, to znamená malý výkonný orgán, ktorý bude zodpovedný za skôr administratívu toho, a budeme pri tom participovať aj zastupiteľský úrad a Slovenský inštitút v Ríme, ktorí o tom vedia a s tým súhlasia. Vypracuje sa štatút, ktorý všetky tie pripomienky, ktoré existujú v materiáli pána prezidenta, tak si môžu do štatútu pojať.
Takou hlavnou pripomienkou je asi to, že my nemôžme zo zákona vlastne vstupovať do archívov, do knižníc, do vedeckých inštitúcií iných štátov, pretože to je ich suverénny priestor, a teda nemôžme naším zákonom sa o to zaviazať. Ale skutočne mám veľmi pripravenú perfektnú analýzu, ktorá hovorí o opaku, že vlastne aj s Talianskom máme kultúrnu dohodu, aj vatikánske tajné archívy, ktoré sú vlastne súkromné archívy pápežov, ale aj ďalšie knižnice a inštitúcie vlastne sú pripravené a sústavne dávajú mnohým odborníkom z celého sveta možnosť do nich vstupovať. Čiže tento, ako by som povedal, hlavný problém alebo námietka skutočne nie je relevantná, pretože skutočne mnohé štáty toto využívajú a nebude v tom určite žiadny problém. Ale nechcem sa k tomu už veľmi teraz tuná vracať.
Chcem ešte zdôrazniť to, že poslanci, ktorí to navrhujú, ja som aj vďačný dvom kolegom, Briximu a Martvoňovi, že kopu energie do toho dali, určite nemajú žiadne ambície pre budúcnosť v tomto smere, ale len chcú, aby sa táto historická skutočnosť tu potvrdila a za osem mesiacov práce, ktorá nás nasleduje k platnosti tomuto zákonu, sa urobí všetko pre to, aby tento ústav naozaj aj de iure existoval.
Chcem len pripomenúť, že prečo zákonom, no. Skutočne viacero inštitútov historických v Ríme sú dané zákonom. Ja ten zoznam mám. Nechcem vás zdržovať. A keby bolo to uznesenie vlády alebo ministra, tak je to omnoho slabšie ako zákon. Zákon ťažšie v budúcnosti zrušiť a nezávisí od politických zmien. Nezávisí od rozhodnutia nejakého riaditeľa alebo Slovenskej akadémie alebo nejakého ústavu, alebo neviem čoho. A, samozrejme, aj potom, čo sa týka rozpočtu, je to podstatne stabilnejšie, keď je to dané zákonom.
Takže ja vás prosím o to, aby ste tento zákon, ktorý je príkladom koalično-opozičnej možnosti spolupráce, odsúhlasili a skutočne slovenská história vám to nezabudne. A budem vám nielen ja, ale mnohí ľudia, ktorí na to už čakajú 23 rokov, povďační.
Ďakujem.

Ďakujem za slovo. Vážená pani podpredsedníčka Národnej rady, milé kolegyne poslankyne, vážení kolegovia poslanci, Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 26. marca 2013 zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 72/2012 Z. z. a o zmene a doplnení zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov.
Prezident Slovenskej republiky podľa čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy Slovenskej republiky vrátil predmetný zákon Národnej rade Slovenskej republiky na opätovné prerokovanie. Prezident Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí uviedol dôvody, ktoré ho viedli k tomu, aby využil svoju právomoc, ktorá mu vyplýva z Ústavy Slovenskej republiky.
Na základe uvedeného predseda Národnej rady Slovenskej republiky svojím rozhodnutím č. 435 zo 17. apríla 2013 rozhodol, že ho podľa § 90 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov prideľuje na prerokovanie výborom. Určil gestorský výbor a, samozrejme, lehotu na jeho prerokovanie. Tento zákon bol pridelený Ústavnoprávnemu výboru Národnej rady Slovenskej republiky a Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie, ktorý bol zároveň určený aj ako gestorský výbor.
Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, ktorí nie sú členmi výborov, ktorým bol vrátený zákon pridelený, neoznámili v určenej lehote gestorskému výboru žiadne stanovisko k predmetnému vládnemu návrhu zákona.
Prezident republiky vo svojom rozhodnutí zo 16. apríla 2013 č. 1830-2013-BA uviedol dôvody na vrátenie zákona a navrhol, aby Národná rada Slovenskej republiky zákon po opätovnom prerokovaní schválila so zmenami, ktoré sú uvedené v časti III jeho rozhodnutia.
Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky neprijal uznesenie, pretože návrh uznesenia nezískal súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov podľa čl. 84 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 52 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku v znení neskorších predpisov.
Výbor Národnej rady Slovenskej republiky pre pôdohospodárstvo a životné prostredie prerokoval predmetný zákon z 26. marca 2013 o poľovníctve dňa 16. apríla 2013. Výbor uznesením č. 122 z 30. apríla 2013 odporučil Národnej rade Slovenskej republiky prerokúvaný zákon opätovne schváliť v znení prijatých podmienok, alebo teda pripomienok pána prezidenta republiky. Gestorský výbor odporúča hlasovať o pripomienkach pána prezidenta nasledovne: o bodoch č. 1, 4, 5, 7 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedené body schváliť, o bodoch č. 2, 3 a 6 hlasovať s návrhom gestorského výboru uvedené body neschváliť.
Pani predsedajúca, skončil som, otvorte, prosím, rozpravu.